2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Hory, Jazerá, Krajina, Orava, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, TOP, Typ krajiny

Roháčske plesá

Hits: 2330

Je zvlášt­ne, že Roháčs­ke ple­sá nema­jú vlast­né mená, ozna­ču­jú sa iba čís­la­mi. Ležia vo výš­ke 15621718 met­rov nad morom, čím sa radia medzi naj­niž­šie polo­že­né ple­sá v Euró­pe (aktu​ali​ty​.sk). Množ­stvo vody v oko­lí závi­sí od kli­ma­tic­kých a pôd­no­ve­ge­tač­ných, geolo­gic­kých a mor­fo­lo­gic­kých fak­to­rov. Voda sa udr­žia­va aj v skal­ných puk­li­nách. Jej záso­by sú malé a závis­lé od atmo­sfé­ric­kých zrá­žok. Pra­me­ne tu vyvie­ra­jú väč­ši­nou skry­te zo sutín a morén. V niž­ších polo­hách je výdat­nosť pra­me­ňov vyš­šia, vytvá­ra­jú sa vod­né toky. V Roháčs­kej doli­ne sa tvo­rí Roháčs­ky potok. Vzni­ká aj výto­kom z Roháčs­kych plies a spo­je­ním via­ce­rých pra­me­ňov z pod Volov­ca a Pred­né­ho Zele­né­ho. Súto­kom Roháčs­ke­ho poto­ka a Láta­nej vzni­ká Stu­de­ný potok, kto­rý ústí pri Pod­bie­li do rie­ky Ora­va. Ple­sá vznik­li vo vyhĺbe­ných kot­loch až po roz­to­pe­ní ľadov­ca (Infor­mač­ná tabuľa). 

V oko­lí žije 22 dru­hov cicav­cov, 46 dru­hov vtá­kov. Kam­zík a svisť sú gla­ciál­ny­mi relik­ta­mi. Ďalej napr.: svišť Mar­mo­ta mar­mo­ta lati­ros­tris, med­veď Ursus arc­tos, rys Lynx lynx, kam­zík Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca, vlk Canis lupus, vre­te­ni­ca Vipe­ra berus. Mlok Tri­tu­rus alpes­tris žije v hlb­ších vodách štvr­té­ho ple­sa. Tri­tu­rus mon­tan­do­ni žije v plyt­kých mlá­kach dru­hé­ho. Z rast­lín tú ras­tú brus­ni­ce, čučo­ried­ky, Vac­ci­nium myr­til­lus a V. vitis-​idea, Stel­la­ria holos­tea, Ranun­cu­lus pla­ta­ni­fo­lius, Doro­ni­cum aus­tria­cum, Verat­rum lobe­lia­num, Ade­nos­ty­les allia­riae, Salix hel­ve­ti­ca, Eri­op­ho­rum angus­ti­fo­lium, Jun­cus fili­for­mis, Lina­ria alpi­na, Coch­le­ria tat­rae, Leucant­he­mop­sis tat­rae, Pse­udor­chis albi­da, Gen­tia­na punc­ta­ta, G. fri­gi­da, Carex canes­cens, Swer­tia peren­nis alpes­tris (Infor­mač­ná tabu­ľa).


It is pecu­liar that the Roháčs­ke Ple­sá do not have the­ir own names; they are only iden­ti­fied by num­bers. They are situ­ated at an alti­tu­de ran­ging from 1562 to 1718 meters abo­ve sea level, making them among the lowest lakes in Euro­pe (aktu​ali​ty​.sk). The water quan­ti­ty in the vici­ni­ty depends on cli­ma­tic, soil-​vegetation, geolo­gi­cal, and morp­ho­lo­gi­cal fac­tors. Water is retai­ned even in rock cre­vi­ces, with its resour­ces being small and depen­dent on atmo­sp­he­ric pre­ci­pi­ta­ti­on. Springs most­ly emer­ge hid­den in deb­ris and morai­nes. In lower alti­tu­des, the sprin­g’s yield is hig­her, for­ming water­cour­ses. In the Roháčs­ka Doli­na, the Roháčs­ky Potok is for­med, ori­gi­na­ting from the outf­low of Roháčs­ke Ple­sá and the con­ver­gen­ce of seve­ral springs from bene­ath Volo­vec and Pred­ný Zele­ný. The con­flu­en­ce of Roháčs­ky Potok and Láta­ná cre­a­tes Stu­de­ný Potok, which flo­ws into the Ora­va River near Pod­biel. The lakes were for­med in hol­lo­wed basins after the gla­cier mel­ted (Infor­ma­ti­on board).

In the vici­ni­ty, 22 spe­cies of mam­mals and 46 spe­cies of birds inha­bit the area. Cha­mo­is and mar­mots are gla­cial relics. Addi­ti­onal­ly, spe­cies such as the mar­mot Mar­mo­ta mar­mo­ta lati­ros­tris, bear Ursus arc­tos, lynx Lynx lynx, cha­mo­is Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca, wolf Canis lupus, adder Vipe­ra berus, and alpi­ne newt Tri­tu­rus alpes­tris, which lives in the dee­per waters of the fourth lake, can be found. Tri­tu­rus mon­tan­do­ni inha­bits the shal­low pools of the second lake. Plant spe­cies inc­lu­de cran­ber­ries, blu­e­ber­ries, Vac­ci­nium myr­til­lus, and V. vitis-​idea, along with Stel­la­ria holos­tea, Ranun­cu­lus pla­ta­ni­fo­lius, Doro­ni­cum aus­tria­cum, Verat­rum lobe­lia­num, Ade­nos­ty­les allia­riae, Salix hel­ve­ti­ca, Eri­op­ho­rum angus­ti­fo­lium, Jun­cus fili­for­mis, Lina­ria alpi­na, Coch­le­ria tat­rae, Leucant­he­mop­sis tat­rae, Pse­udor­chis albi­da, Gen­tia­na punc­ta­ta, G. fri­gi­da, Carex canes­cens, Swer­tia peren­nis alpes­tris (Infor­ma­ti­on board).

To dzi­wne, że Roháčs­ke ple­sá nie mają włas­nych nazw, oznac­za się je tyl­ko nume­ra­mi. Leżą na wyso­ko­ści od 1562 do 1718 met­rów nad pozi­omem mor­za, co sta­wia je wśród naj­ni­żej poło­żo­nych jezi­or w Euro­pie (aktu​ali​ty​.sk). Ilo­ść wody w oko­li­cy zale­ży od czyn­ni­ków kli­ma­tycz­nych, glebowo-​roślinnych, geolo­gicz­nych i mor­fo­lo­gicz­nych. Woda zatr­zy­mu­je się nawet w szc­ze­li­nach skal­nych, a jej zaso­by są nie­wiel­kie i zale­żą od opa­dów atmo­s­fe­rycz­nych. Źró­dła w więks­zo­ści wypły­wa­ją ukry­te w rumos­zu i more­nach. Na niżs­zych wyso­ko­ściach wydaj­no­ść źró­deł jest więks­za, twor­ząc cie­ki wod­ne. W Doli­nie Roháčs­kej pows­ta­je Potok Roháčs­ky. Pows­ta­je również z odpły­wu z Roháčs­kych plies oraz z połąc­ze­nia kil­ku źró­deł spod Volov­ca i Pred­né­ho Zele­né­ho. Połąc­ze­nie Poto­ka Roháčs­ke­ho z Láta­nou twor­zy Potok Stu­de­ný, któ­ry ucho­dzi do rze­ki Ora­va koło Pod­bie­la. Jezi­ora pows­ta­ły w wyd­rążo­nych kot­li­nach po sto­pie­niu lodo­wca (Tab­li­ca informacyjna).

W oko­li­cy żyje 22 gatun­ki ssa­ków, 46 gatun­ków pta­ków. Kozi­ca i świs­tak to relik­ty glac­jal­ne. Dodat­ko­wo spot­kać można takie gatun­ki jak świs­tak Mar­mo­ta mar­mo­ta lati­ros­tris, nie­dźwie­dź Ursus arc­tos, ryś Lynx lynx, kozi­ca Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca, wilk Canis lupus, żmi­ja zyg­za­ko­wa­ta Vipe­ra berus, oraz tri­ton gór­ski Tri­tu­rus alpes­tris, któ­ry żyje w głębs­zych wodach czwar­te­go jezi­ora. Tri­tu­rus mon­tan­do­ni zamiesz­ku­je płyt­kie kału­że dru­gie­go jezi­ora. Wśród roślin wys­tępu­ją boró­wki, jago­dy Vac­ci­nium myr­til­lus i V. vitis-​idea, a także Stel­la­ria holos­tea, Ranun­cu­lus pla­ta­ni­fo­lius, Doro­ni­cum aus­tria­cum, Verat­rum lobe­lia­num, Ade­nos­ty­les allia­riae, Salix hel­ve­ti­ca, Eri­op­ho­rum angus­ti­fo­lium, Jun­cus fili­for­mis, Lina­ria alpi­na, Coch­le­ria tat­rae, Leucant­he­mop­sis tat­rae, Pse­udor­chis albi­da, Gen­tia­na punc­ta­ta, G. fri­gi­da, Carex canes­cens, Swer­tia peren­nis alpes­tris (Tab­li­ca informacyjna).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Hory, Hory, Krajina, Orava, Príroda, Slovenská krajina, TOP, Typ krajiny

Roháče

Hits: 2522

Rohá­če sú naj­vyš­šou čas­ťou hre­be­ňa západ­ných Tatier. Svo­je meno dosta­li pod­ľa silu­e­ty v podo­be ostré­ho rohu, čne­jú­ce­ho z vrcho­lo­vé­ho skal­na­té­ho hre­be­ňa Ostré­ho Rohá­ča (aktu​ali​ty​.sk).

Rohá­če sú poho­rie nachá­dza­jú­ce sa v Západ­ných Tat­rách. Baní­kov dosa­hu­je nad­mor­skú výš­ku 2 178 met­rov nad morom. Ďal­šie význam­né vrcho­ly sú: Volo­vec, Ostrý Roháč a Plač­li­vé. Regi­ón je cha­rak­te­ri­zo­va­ný boha­tou bio­di­ver­zi­tou s alp­ský­mi lúka­mi, smre­ko­vý­mi les­mi a ple­sa­mi. Ten­to regi­ón je súčas­ťou Tatrans­ké­ho národ­né­ho par­ku, čo pris­pie­va k jeho ochra­ne a zachovaniu.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Orava, Slovenská krajina

Najzobrazovanejšie oravské fotografie

Hits: 163

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2015, Časová línia, Krajina, Orava, Polia, Slovenská krajina, Typ krajiny

Vaňovka

Hits: 3124

Vaňov­ka je v súčas­ťou obce Hruš­tín (ora​va​-lip​tov​.sk). Do roku 1972 bola samos­tat­nou obcou (Anna Glu­cho­vá). Leží v nad­mor­skej výš­ke 703 met­rov nad morom. Bola zalo­že­ná po valas­kom prá­ve oko­lo roku 1600. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom a cho­vom dobyt­ka. V roku 1785 tu žilo 227 oby­va­te­ľov (ora​va​-lip​tov​.sk).


Vaňov­ka is part of the muni­ci­pa­li­ty of Hruš­tín (ora​va​-lip​tov​.sk). Until 1972, it was an inde­pen­dent vil­la­ge (Anna Glu­cho­vá). It is situ­ated at an alti­tu­de of 703 meters abo­ve sea level. It was foun­ded after the Wal­la­chian law around the year 1600. The inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re and lives­tock far­ming. In 1785, the­re were 227 inha­bi­tants living here (ora​va​-lip​tov​.sk).


Vaňov­ka jest częścią gmi­ny Hruš­tín (ora​va​-lip​tov​.sk). Do roku 1972 była samo­dziel­ną wsią (Anna Glu­cho­vá). Poło­żo­na jest na wyso­ko­ści 703 met­rów nad pozi­omem mor­za. Zosta­ła zało­żo­na po pra­wie wołos­kim oko­ło roku 1600. Miesz­ka­ńcy zaj­mo­wa­li się rol­nict­wem i hodo­wlą bydła. W 1785 roku miesz­ka­ło tu 227 miesz­ka­ńców (ora​va​-lip​tov​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Plavby plťou riekou Orava ku Oravskému hradu

Hits: 404

Vyhliad­ko­vé plav­by plťou po rie­ke Ora­va oko­lo Orav­ské­ho hra­du sa dostup­né pre záu­jem­cov z Hor­nej Leho­ty do Orav­ské­ho Podzám­ku naj­mä v čase let­ných práz­dnin. Plav­ba trvá hodi­nu (plte​-ora​va​.sk).


Sight­se­e­ing raft trips on the Ora­va River around Ora­va Cast­le are avai­lab­le for inte­res­ted par­ties from Hor­ná Leho­ta to Orav­ský Podzá­mok, espe­cial­ly during the sum­mer holi­da­ys. The cru­ise lasts for an hour (plte​-ora​va​.sk).


Wido­ko­we wyciecz­ki trat­wa­mi po rze­ce Ora­wa wokół Zamku Ora­ws­kie­go są dostęp­ne dla zain­te­re­so­wa­nych z Hor­ná Leho­ta do Orav­ský Podzá­mok, szc­ze­gól­nie w cza­sie let­nich wakac­ji. Rejs trwa godzi­nę (plte​-ora​va​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post