2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Hory, Jazerá, Krajina, Orava, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, TOP, Typ krajiny

Roháčske plesá

Hits: 2384

Je zvlášt­ne, že Roháčs­ke ple­sá nema­jú vlast­né mená, ozna­ču­jú sa iba čís­la­mi. Ležia vo výš­ke 15621718 met­rov nad morom, čím sa radia medzi naj­niž­šie polo­že­né ple­sá v Euró­pe (aktu​ali​ty​.sk). Množ­stvo vody v oko­lí závi­sí od kli­ma­tic­kých a pôd­no­ve­ge­tač­ných, geolo­gic­kých a mor­fo­lo­gic­kých fak­to­rov. Voda sa udr­žia­va aj v skal­ných puk­li­nách. Jej záso­by sú malé a závis­lé od atmo­sfé­ric­kých zrá­žok. Pra­me­ne tu vyvie­ra­jú väč­ši­nou skry­te zo sutín a morén. V niž­ších polo­hách je výdat­nosť pra­me­ňov vyš­šia, vytvá­ra­jú sa vod­né toky. V Roháčs­kej doli­ne sa tvo­rí Roháčs­ky potok. Vzni­ká aj výto­kom z Roháčs­kych plies a spo­je­ním via­ce­rých pra­me­ňov z pod Volov­ca a Pred­né­ho Zele­né­ho. Súto­kom Roháčs­ke­ho poto­ka a Láta­nej vzni­ká Stu­de­ný potok, kto­rý ústí pri Pod­bie­li do rie­ky Ora­va. Ple­sá vznik­li vo vyhĺbe­ných kot­loch až po roz­to­pe­ní ľadov­ca (Infor­mač­ná tabuľa). 

V oko­lí žije 22 dru­hov cicav­cov, 46 dru­hov vtá­kov. Kam­zík a svisť sú gla­ciál­ny­mi relik­ta­mi. Ďalej napr.: svišť Mar­mo­ta mar­mo­ta lati­ros­tris, med­veď Ursus arc­tos, rys Lynx lynx, kam­zík Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca, vlk Canis lupus, vre­te­ni­ca Vipe­ra berus. Mlok Tri­tu­rus alpes­tris žije v hlb­ších vodách štvr­té­ho ple­sa. Tri­tu­rus mon­tan­do­ni žije v plyt­kých mlá­kach dru­hé­ho. Z rast­lín tú ras­tú brus­ni­ce, čučo­ried­ky, Vac­ci­nium myr­til­lus a V. vitis-​idea, Stel­la­ria holos­tea, Ranun­cu­lus pla­ta­ni­fo­lius, Doro­ni­cum aus­tria­cum, Verat­rum lobe­lia­num, Ade­nos­ty­les allia­riae, Salix hel­ve­ti­ca, Eri­op­ho­rum angus­ti­fo­lium, Jun­cus fili­for­mis, Lina­ria alpi­na, Coch­le­ria tat­rae, Leucant­he­mop­sis tat­rae, Pse­udor­chis albi­da, Gen­tia­na punc­ta­ta, G. fri­gi­da, Carex canes­cens, Swer­tia peren­nis alpes­tris (Infor­mač­ná tabu­ľa).


It is pecu­liar that the Roháčs­ke Ple­sá do not have the­ir own names; they are only iden­ti­fied by num­bers. They are situ­ated at an alti­tu­de ran­ging from 1562 to 1718 meters abo­ve sea level, making them among the lowest lakes in Euro­pe (aktu​ali​ty​.sk). The water quan­ti­ty in the vici­ni­ty depends on cli­ma­tic, soil-​vegetation, geolo­gi­cal, and morp­ho­lo­gi­cal fac­tors. Water is retai­ned even in rock cre­vi­ces, with its resour­ces being small and depen­dent on atmo­sp­he­ric pre­ci­pi­ta­ti­on. Springs most­ly emer­ge hid­den in deb­ris and morai­nes. In lower alti­tu­des, the sprin­g’s yield is hig­her, for­ming water­cour­ses. In the Roháčs­ka Doli­na, the Roháčs­ky Potok is for­med, ori­gi­na­ting from the outf­low of Roháčs­ke Ple­sá and the con­ver­gen­ce of seve­ral springs from bene­ath Volo­vec and Pred­ný Zele­ný. The con­flu­en­ce of Roháčs­ky Potok and Láta­ná cre­a­tes Stu­de­ný Potok, which flo­ws into the Ora­va River near Pod­biel. The lakes were for­med in hol­lo­wed basins after the gla­cier mel­ted (Infor­ma­ti­on board).

In the vici­ni­ty, 22 spe­cies of mam­mals and 46 spe­cies of birds inha­bit the area. Cha­mo­is and mar­mots are gla­cial relics. Addi­ti­onal­ly, spe­cies such as the mar­mot Mar­mo­ta mar­mo­ta lati­ros­tris, bear Ursus arc­tos, lynx Lynx lynx, cha­mo­is Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca, wolf Canis lupus, adder Vipe­ra berus, and alpi­ne newt Tri­tu­rus alpes­tris, which lives in the dee­per waters of the fourth lake, can be found. Tri­tu­rus mon­tan­do­ni inha­bits the shal­low pools of the second lake. Plant spe­cies inc­lu­de cran­ber­ries, blu­e­ber­ries, Vac­ci­nium myr­til­lus, and V. vitis-​idea, along with Stel­la­ria holos­tea, Ranun­cu­lus pla­ta­ni­fo­lius, Doro­ni­cum aus­tria­cum, Verat­rum lobe­lia­num, Ade­nos­ty­les allia­riae, Salix hel­ve­ti­ca, Eri­op­ho­rum angus­ti­fo­lium, Jun­cus fili­for­mis, Lina­ria alpi­na, Coch­le­ria tat­rae, Leucant­he­mop­sis tat­rae, Pse­udor­chis albi­da, Gen­tia­na punc­ta­ta, G. fri­gi­da, Carex canes­cens, Swer­tia peren­nis alpes­tris (Infor­ma­ti­on board).

To dzi­wne, że Roháčs­ke ple­sá nie mają włas­nych nazw, oznac­za się je tyl­ko nume­ra­mi. Leżą na wyso­ko­ści od 1562 do 1718 met­rów nad pozi­omem mor­za, co sta­wia je wśród naj­ni­żej poło­żo­nych jezi­or w Euro­pie (aktu​ali​ty​.sk). Ilo­ść wody w oko­li­cy zale­ży od czyn­ni­ków kli­ma­tycz­nych, glebowo-​roślinnych, geolo­gicz­nych i mor­fo­lo­gicz­nych. Woda zatr­zy­mu­je się nawet w szc­ze­li­nach skal­nych, a jej zaso­by są nie­wiel­kie i zale­żą od opa­dów atmo­s­fe­rycz­nych. Źró­dła w więks­zo­ści wypły­wa­ją ukry­te w rumos­zu i more­nach. Na niżs­zych wyso­ko­ściach wydaj­no­ść źró­deł jest więks­za, twor­ząc cie­ki wod­ne. W Doli­nie Roháčs­kej pows­ta­je Potok Roháčs­ky. Pows­ta­je również z odpły­wu z Roháčs­kych plies oraz z połąc­ze­nia kil­ku źró­deł spod Volov­ca i Pred­né­ho Zele­né­ho. Połąc­ze­nie Poto­ka Roháčs­ke­ho z Láta­nou twor­zy Potok Stu­de­ný, któ­ry ucho­dzi do rze­ki Ora­va koło Pod­bie­la. Jezi­ora pows­ta­ły w wyd­rążo­nych kot­li­nach po sto­pie­niu lodo­wca (Tab­li­ca informacyjna).

W oko­li­cy żyje 22 gatun­ki ssa­ków, 46 gatun­ków pta­ków. Kozi­ca i świs­tak to relik­ty glac­jal­ne. Dodat­ko­wo spot­kać można takie gatun­ki jak świs­tak Mar­mo­ta mar­mo­ta lati­ros­tris, nie­dźwie­dź Ursus arc­tos, ryś Lynx lynx, kozi­ca Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca, wilk Canis lupus, żmi­ja zyg­za­ko­wa­ta Vipe­ra berus, oraz tri­ton gór­ski Tri­tu­rus alpes­tris, któ­ry żyje w głębs­zych wodach czwar­te­go jezi­ora. Tri­tu­rus mon­tan­do­ni zamiesz­ku­je płyt­kie kału­że dru­gie­go jezi­ora. Wśród roślin wys­tępu­ją boró­wki, jago­dy Vac­ci­nium myr­til­lus i V. vitis-​idea, a także Stel­la­ria holos­tea, Ranun­cu­lus pla­ta­ni­fo­lius, Doro­ni­cum aus­tria­cum, Verat­rum lobe­lia­num, Ade­nos­ty­les allia­riae, Salix hel­ve­ti­ca, Eri­op­ho­rum angus­ti­fo­lium, Jun­cus fili­for­mis, Lina­ria alpi­na, Coch­le­ria tat­rae, Leucant­he­mop­sis tat­rae, Pse­udor­chis albi­da, Gen­tia­na punc­ta­ta, G. fri­gi­da, Carex canes­cens, Swer­tia peren­nis alpes­tris (Tab­li­ca informacyjna).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, 2015, 2016, 2016-2020, Biotopy, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Organizmy, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny, Záhorie, Živočíchy

Významné vtáčie územie Adamovské jazerá

Hits: 4100

Ada­mov­ské jaze­rá sa nachá­dza­jú na 85-​om rieč­nom kilo­met­ri rie­ky Mora­va. Posky­tu­jú mož­nos­ti pre rybo­lov, let­nú rekre­áciu, kúpa­nie. Sú tu tri prí­sta­vy, pre­má­va­jú tu dve lode. Z prí­sta­vu Gbe­ly Ada­mov sa dá pre­pla­viť do Čes­kých Tvrdo­níc. Ada­mov­ské jaze­rá tvo­ria dve štr­ko­vis­ká, sú teda ume­lo vytvo­re­ný­mi vod­ný­mi plo­cha­mi (Infor­mač­ná tabu­ľa). Od roku 1969. Na sever­nom, ploš­ne väč­šom štr­ko­vis­ku, pre­bie­ha ťaž­ba štr­ku na západ­nej stra­ne aj v súčas­nos­ti. Na juž­nom sa nachá­dza 13 ostro­vov, hniez­di tu viac ako 80 dru­hov vtá­kov (eza​ho​rie​.sk). Kedy­si tu boli mok­ra­de, vďa­ka úpra­ve rie­ky Mora­va zanik­li (Infor­mač­ná tabu­ľa). Mes­to Gbe­ly upra­vi­lo pred časom plá­že, par­ko­va­cie plo­chy, vysa­di­lo stro­my a krí­ky, vybu­do­va­lo spr­chy, umy­vá­reň, sociál­ne zaria­de­nia. Ada­mov je mest­skou čas­ťou mes­ta Gbe­ly (gbe​ly​.sk). Ada­mov­ské jaze­rá sú oje­di­ne­lým prí­kla­dom spo­lu­ži­tia prí­ro­da a člo­ve­ka. Je len málo mies­te, kde môže­te nahliad­nuť do sve­ta vtác­tva z takej bez­pro­stred­nej blíz­kos­ti. Desať­ro­čia tu člo­vek a vtá­ky žijú ved­ľa seba (Infor­mač­ná tabuľa). 

Ada­mov­ské jaze­rá pat­ria medzi naj­výz­nam­nej­šie orni­to­lo­gic­ké loka­li­ty na Záho­rí. Sú význam­nou mig­rač­nou zastáv­kou a noco­vis­kom pre husi. Ada­mov­ské jaze­rá sú súčas­ťou Chrá­ne­né­ho vtá­čie­ho úze­mia Mora­va. Hniez­di tu tak­mer polo­vi­ca hniezd­nej popu­lá­cie na Slo­ven­sku husi divej – Anser anser. Zdr­žu­jú sa tu od feb­ru­ára do júla. Čaj­ka sme­ji­vá Larus ridi­bun­dus tu má naj­väč­šiu koló­niu na Záho­rí. Aj rybár rieč­ny Ster­na hirun­do tu osíd­ľu­je ostro­vy bez vyso­kej vege­tá­cie. V mar­ci a aprí­li tu vrcho­lí jar­ná mig­rá­cia kačíc. Tak­mer celé čier­ne sú lys­ky čier­ne – Fuli­ca atra. Pre hrdzav­ku potá­pa­vú – Net­ta rufi­na sú jaze­rá jed­ným z naj­se­ver­nej­ších hniezd­nych loka­lít. Ďal­šie dru­hy: potáp­ka choch­la­tá Podi­ceps cris­ta­tus, bre­hu­ľa rieč­na Ripa­ria ripa­ria, tra­so­chvost bie­ly Mota­cil­la alba. Zazna­me­na­né tu boli: orliak mor­ský Helia­e­e­tus albi­cil­la, kači­ca ostro­chvos­tá Anas acu­ta, kači­ca divá Anas pla­tyr­hyn­chos, potá­pač bie­ly Mer­gus albel­lus, hla­hol­ka sever­ská Bucep­ha­la clan­gul­la, trs­te­nia­rik, dudok choch­la­tý Upu­pa epops, volav­ka popo­la­vá Ardea cine­rea, chav­koš noč­ný Nyc­ti­co­rax nyc­ti­co­rax, fúzat­ka trs­ti­no­vá Panu­rus biar­mi­cus, slá­vik mod­rák Lus­ci­nia sve­ci­ca, bah­nia­ky, bro­div­ce. V polo­vi­ci novem­bra sem pri­lie­ta­jú veľ­ké kŕd­le husí. Zo seve­ru hus bie­lo­če­lá Anser albif­rons a hus sia­tin­ná Anser faba­lis. V oko­lí jazier hniez­di cíbik choch­la­tý Vanel­lus vanel­lus (Infor­mač­ná tabuľa).

V roku 2009 tu posta­vi­lo mes­to Gbe­ly osem met­rov vyso­kú dre­ve­nú roz­hľad­ňu. Domá­ci je vra­via ávé­háč­ka, čiže Ada­mov­ská vtá­čí hle­dzír­ňa (infog​lo​be​.sk). Z roz­hľad­ne je veľ­mi dob­rý výhľad nie­len na vtá­čie koló­nie a blíz­ke oko­lie, ale hlav­ne v zim­ných mesia­coch aj na vzdia­le­né Malé Kar­pa­ty, Bie­le Kar­pa­ty a Pav­lov­ské vrchy (Pála­va) (uby​tu​jem​sa​.sk). Ja cho­dím na Ada­mov­ské jaze­rá pomer­ne čas­to, okrem iné­ho aj sa kúpať. Občas sa tu zasta­vím aj ces­tou z Mora­vy. Zau­jí­ma­vý je aj bufet – občerstvo­va­cie zaria­de­nie, kto­ré som si rých­lo obľú­bil. V lete tu býva pomer­ne dosť ľudí, ale je to ešte zne­si­teľ­né a s par­ko­va­ním som tu ešte nemal prob­lém (Peter Kaclík).


The Ada­mov Lakes are loca­ted at the 85th river kilo­me­ter of the Mora­va River. They pro­vi­de oppor­tu­ni­ties for fis­hing, sum­mer rec­re­a­ti­on, and swim­ming. The­re are three ports here, and two boats ope­ra­te. From the Gbe­ly Ada­mov port, you can sail to Čes­ké Tvrdo­ni­ce. The Ada­mov Lakes con­sist of two gra­vel pits, thus they are arti­fi­cial­ly cre­a­ted water are­as. Sin­ce 1969, gra­vel mining has been taking pla­ce on the wes­tern side of the lar­ger nort­hern gra­vel pit. The­re are 13 islands in the sout­hern part, whe­re more than 80 spe­cies of birds nest. Once the­re were wet­lands here, but they disap­pe­a­red due to the regu­la­ti­on of the Mora­va River. The town of Gbe­ly recen­tly reno­va­ted bea­ches, par­king are­as, plan­ted tre­es and shrubs, built sho­wers, wash­ro­oms, and social faci­li­ties. Ada­mov is a dis­trict of the town of Gbe­ly. The Ada­mov Lakes are a uni­que exam­ple of coexis­ten­ce bet­we­en natu­re and humans. The­re are few pla­ces whe­re you can obser­ve bird­li­fe from such clo­se pro­xi­mi­ty. For deca­des, humans and birds have been living side by side here.

The Ada­mov Lakes are among the most sig­ni­fi­cant ornit­ho­lo­gi­cal sites in Záho­rie. They are an impor­tant mig­ra­ti­on sto­po­ver and res­ting pla­ce for gee­se. The lakes are part of the Mora­va Pro­tec­ted Bird Area. Almost half of the bre­e­ding popu­la­ti­on of wild gee­se (Anser anser) in Slo­va­kia nests here. They stay here from Feb­ru­ary to July. The black-​headed gull (Larus ridi­bun­dus) has the lar­gest colo­ny in Záho­rie. The com­mon tern (Ster­na hirun­do) also sett­les on islands wit­hout high vege­ta­ti­on. In March and April, the spring mig­ra­ti­on of ducks peaks here. The Eura­sian coot (Fuli­ca atra) is almost enti­re­ly black. The red-​crested pochard (Net­ta rufi­na) con­si­ders the lakes one of the nort­hern­most bre­e­ding sites. Other spe­cies inc­lu­de the gre­at cres­ted gre­be (Podi­ceps cris­ta­tus), the sand mar­tin (Ripa­ria ripa­ria), the whi­te wag­tail (Mota­cil­la alba), the white-​tailed eag­le (Halia­e­e­tus albi­cil­la), the nort­hern pin­tail (Anas acu­ta), the mal­lard (Anas pla­tyr­hyn­chos), the smew (Mer­gus albel­lus), the com­mon gol­de­ne­ye (Bucep­ha­la clan­gu­la), the Eura­sian hoopoe (Upu­pa epops), the grey heron (Ardea cine­rea), the black-​crowned night heron (Nyc­ti­co­rax nyc­ti­co­rax), the bear­ded reed­ling (Panu­rus biar­mi­cus), the blu­eth­ro­at (Lus­ci­nia sve­ci­ca), the sand­pi­pers, and the wag­tails. In mid-​November, lar­ge flocks of gee­se fly here. From the north, the gre­a­ter white-​fronted goose (Anser albif­rons) and the bean goose (Anser faba­lis) arri­ve. The nort­hern lap­wing (Vanel­lus vanel­lus) nests around the lakes.

In 2009, the town of Gbe­ly built an eight-​meter-​high wooden lookout tower here. Locals call it ávé­háč­ka,” mea­ning the Ada­mov bird lookout (infog​lo​be​.sk). The lookout offers a very good view not only of bird colo­nies and the sur­roun­ding area but also, espe­cial­ly in the win­ter months, of the dis­tant Litt­le Car­pat­hians, Whi­te Car­pat­hians, and Pav­lov Hills (Pála­va) (uby​tu​jem​sa​.sk). I go to the Ada­mov Lakes quite often, inc­lu­ding for swim­ming. Some­ti­mes I stop here on my way from Mora­via. The buf­fet – ref­resh­ment faci­li­ty, which I quick­ly grew fond of, is inte­res­ting. In sum­mer, the­re are quite a few peop­le here, but it’s still tole­rab­le, and I have­n’t had any par­king prob­lems yet (Peter Kaclík).


Die Adamov-​Seen befin­den sich am 85. Fluss­ki­lo­me­ter der March. Sie bie­ten Mög­lich­ke­i­ten zum Angeln, Som­me­rer­ho­lung und Sch­wim­men. Es gibt drei Häfen hier, und zwei Boote ver­keh­ren. Vom Hafen Gbe­ly Ada­mov aus kön­nen Sie nach Čes­ké Tvrdo­ni­ce fah­ren. Die Adamov-​Seen bes­te­hen aus zwei Kiesg­ru­ben, sie sind also künst­lich ges­chaf­fe­ne Was­serf­lä­chen. Seit 1969 wird auf der West­se­i­te der größe­ren nörd­li­chen Kiesg­ru­be Kies abge­baut. Im Süden gibt es 13 Inseln, auf denen mehr als 80 Voge­lar­ten brüten. Früher gab es hier Feucht­ge­bie­te, die jedoch aufg­rund der Regu­lie­rung der March versch­wan­den. Die Stadt Gbe­ly hat vor kur­zem Strän­de, Parkp­lät­ze reno­viert, Bäu­me und Strä­u­cher gepf­lanzt, Dus­chen, Wasch­rä­u­me und sozia­le Ein­rich­tun­gen gebaut. Ada­mov ist ein Stadt­te­il der Stadt Gbe­ly. Die Adamov-​Seen sind ein ein­zi­gar­ti­ges Beis­piel für das Zusam­men­le­ben von Natur und Men­schen. Es gibt nur weni­ge Orte, an denen Sie die Voge­lwelt aus solch unmit­tel­ba­rer Nähe beobach­ten kön­nen. Seit Jahr­zehn­ten leben Men­schen und Vögel hier Sei­te an Seite.

Die Adamov-​Seen gehören zu den bede­utend­sten ornit­ho­lo­gis­chen Stät­ten in Záho­rie. Sie sind ein wich­ti­ger Rast- und Über­nach­tung­sort für Gän­se. Die Seen sind Teil des ges­chütz­ten Vogel­ge­biets Mora­va. Fast die Hälf­te der Brut­po­pu­la­ti­on von Wild­gän­sen (Anser anser) in der Slo­wa­kei brütet hier. Sie ble­i­ben hier von Feb­ru­ar bis Juli. Die Lach­möwe (Larus ridi­bun­dus) hat die größte Kolo­nie in Záho­rie. Auch die Fluss­se­esch­wal­be (Ster­na hirun­do) sie­delt auf Inseln ohne hohe Vege­ta­ti­on. Im März und April erre­icht die Früh­jahr­swan­de­rung von Enten hier ihren Höhe­punkt. Die Blass­hüh­ner (Fuli­ca atra) sind fast volls­tän­dig sch­warz. Die Kric­ken­te (Net­ta rufi­na) bet­rach­tet die Seen als einen der nörd­lichs­ten Brutp­lät­ze. Zu den wei­te­ren Arten gehören der Hau­ben­tau­cher (Podi­ceps cris­ta­tus), der Ufersch­wal­ben (Ripa­ria ripa­ria), die Bachs­tel­ze (Mota­cil­la alba), der See­ad­ler (Halia­e­e­tus albi­cil­la), die Spies­sen­te (Anas acu­ta), die Stoc­ken­te (Anas pla­tyr­hyn­chos), die Zwer­gsä­ger (Mer­gus albel­lus), die Schel­len­te (Bucep­ha­la clan­gu­la), der Wie­de­hopf (Upu­pa epops), der Fisch­re­i­her (Ardea cine­rea), die Nacht­re­i­her (Nyc­ti­co­rax nyc­ti­co­rax), der Bart­me­i­se (Panu­rus biar­mi­cus), die Blau­kehl­chen (Lus­ci­nia sve­ci­ca), die Wat­vögel und die Stel­zen­lä­u­fer. Mit­te Novem­ber flie­gen hier gro­ße Gän­se­her­den ein. Aus dem Nor­den kom­men die Bläss­gän­se (Anser albif­rons) und die Saat­gän­se (Anser faba­lis). In der Umge­bung der Seen brüten Kie­bit­ze (Vanel­lus vanellus).

Im Jahr 2009 bau­te die Stadt Gbe­ly hier einen acht Meter hohen höl­zer­nen Aus­sichts­turm. Die Ein­he­i­mis­chen nen­nen ihn ávé­háč­ka”, was bede­utet Ada­mov Vogel-​Aussichtsturm (infog​lo​be​.sk). Der Aus­sichts­turm bie­tet nicht nur einen sehr guten Blick auf Vogel­ko­lo­nien und die Umge­bung, son­dern auch, beson­ders in den Win­ter­mo­na­ten, auf die ent­fern­ten Kle­i­nen Kar­pa­ten, Wei­ßen Kar­pa­ten und Pav­lov Hills (Pála­va) (uby​tu​jem​sa​.sk). Ich gehe ziem­lich oft zu den Adamov-​Seen, auch zum Sch­wim­men. Manch­mal hal­te ich hier auf mei­nem Weg von Mäh­ren an. Das Buf­fet – Erf­ris­chung­se­in­rich­tung, die ich schnell lieb­ge­won­nen habe, ist inte­res­sant. Im Som­mer gibt es hier ziem­lich vie­le Leute, aber es ist noch erträg­lich, und ich hat­te hier noch kei­ne Parkp­rob­le­me (Peter Kaclík).


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2013, 2014, Biotopy, Časová línia, Európske, Jazerá, Jazerá, Krajina, Les, Mestá, Mokrade, Príroda, Typ krajiny

Rapsódia bocianov v Marcheggu

Hits: 6678

Mar­chegg – mes­to bocia­nov – Stor­chens­tadt. Leží neďa­le­ko od hra­níc zo Slo­ven­skom – v pod­sta­te ved­ľa Devín­ske­ho jaze­ra. Zná­my je vyso­kým množ­stvom bocia­nov od mar­ca do augus­ta. Leží v nad­mor­skej výš­ke 141 m, má cca 3650 oby­va­te­ľov. Zalo­že­ný bol v roku 1268 krá­ľom Pře­mys­lom Ota­ka­rom. Zau­jí­ma­vos­ťou je vod­ný hrad, kto­rý bol posta­ve­ný v 13. sto­ro­čí a slú­žil ako lovec­ký zámok (mar​chegg​.at)V roku 1621 zís­kal vod­ný hrad Pavol IV. Pál­fi, kto­rý bol maji­te­ľom pan­stva aj v sused­ných Malac­kách, Pla­vec­ké­ho hra­du, Deví­na ale aj Boj­níc. Podo­bá sa na Malac­ký kaš­tieľ, jeho potom­ko­via postu­po­va­li pri úpra­vách v súčin­nos­ti. V jeho inte­ri­é­roch sa dnes nachá­dza expo­zí­cia o Pře­mys­lo­vi Ota­ka­ro­vi II. ale aj výsta­va veno­va­ná rodi­ne Pál­fi­ov­cov (Krno). Súčas­ťou are­álu je veľ­mi pek­ná par­ko­vá úpra­va. Ďal­šou atrak­ci­ou sú Vie­den­ská brá­na – Wie­ner Tor a Uhor­ská brá­na – Ungar­tor (mar​chegg​.at). Dnes zámok slú­ži ako regi­onál­ne múze­um (tou​rist​-chan​nel​.sk). Ved­ľa obce Mar­chegg sa nachá­dza­jú prí­rod­né rezer­vá­cie Morav­ské luž­né lesy a jaze­ro Kle­i­ner Bre­i­ten­see, naj­väč­šia koló­nia bocia­nov v stred­nej Euró­pe s hniez­da­mi na stro­moch (tou​rist​-chan​nel​.sk). Hniez­di tu 50 párov bocia­nov bie­lych – bocia­nie knie­žat­stvo (Krno). Rezer­vá­cia WWF March Auen – Morav­ské luhy vznik­la v roku 1970. Je súčas­ťou Ram­sar­skej loka­li­ty Niva Mora­vy. Mok­ra­de s luž­ný­mi les­mi sú vzác­nym eko­sys­té­mom, kto­rý svo­jou ohro­ze­nos­ťou mož­no pri­rov­nať ku tro­pic­kým pra­le­som (teraz​.sk).


Mar­chegg – the town of storks – Stor­chens­tadt. It is loca­ted near the bor­ders with Slo­va­kia – essen­tial­ly next to the Devín Lake. It is kno­wn for a high num­ber of storks from March to August. Situ­ated at an alti­tu­de of 141 m, it has around 3650 inha­bi­tants. It was foun­ded in 1268 by King Pře­mysl Ota­kar. An inte­res­ting fea­tu­re is the water cast­le, built in the 13th cen­tu­ry and used as a hun­ting lod­ge (mar​chegg​.at). In 1621, the water cast­le was acqu­ired by Paul IV. Pál­fi, who owned esta­tes in the neigh­bo­ring Malac­ky, Pla­vec­ký Cast­le, Devín, and Boj­ni­ce. It resem­bles the Malac­ky Manor, and its des­cen­dants coope­ra­ted in its modi­fi­ca­ti­ons. Today, its inte­ri­ors host an exhi­bi­ti­on about Pře­mysl Ota­kar II. as well as an exhi­bi­ti­on dedi­ca­ted to the Pál­fy fami­ly (Krno). The area inc­lu­des a beau­ti­ful park arran­ge­ment. Anot­her att­rac­ti­on is the Vien­ne­se Gate – Wie­ner Tor and the Hun­ga­rian Gate – Ungar­tor (mar​chegg​.at). Today, the cast­le ser­ves as a regi­onal muse­um (tou​rist​-chan​nel​.sk). Next to the vil­la­ge of Mar­chegg, the­re are natu­re reser­ves of Mora­vian flo­odp­lain forests and Lake Kle­i­ner Bre­i­ten­see, the lar­gest colo­ny of storks in Cen­tral Euro­pe with nests on tre­es (tou​rist​-chan​nel​.sk). The­re are 50 pairs of whi­te storks nesting here – the stork prin­ci­pa­li­ty (Krno). The WWF March Auen – Morav­ské luhy reser­ve was estab­lis­hed in 1970. It is part of the Ram­sar site Mora­va Flo­odp­lain. Wet­lands with flo­odp­lain forests are a rare eco­sys­tem, com­pa­rab­le in the­ir vul­ne­ra­bi­li­ty to tro­pi­cal rain­fo­rests (teraz​.sk).


Mar­chegg – die Stadt der Stör­che – Stor­chens­tadt. Sie liegt in der Nähe der Gren­ze zu der Slo­wa­kei – im Grun­de neben dem Devín-​See. Bekannt ist sie für eine hohe Anzahl von Stör­chen von März bis August. Auf einer Höhe von 141 m gele­gen, hat sie etwa 3650 Ein­woh­ner. Geg­rün­det wur­de sie im Jahr 1268 von König Pře­mysl Ota­kar. Eine inte­res­san­te Sehen­swür­dig­ke­it ist das Was­sersch­loss, das im 13. Jahr­hun­dert erbaut und als Jagdsch­loss genutzt wur­de (mar​chegg​.at). Im Jahr 1621 erwarb Paul IV. Pál­fi das Was­sersch­loss, der auch Besit­zer von Gütern in den benach­bar­ten Malac­ky, Pla­vec­ký Cast­le, Devín und Boj­ni­ce war. Es ähnelt dem Sch­loss Malac­ky, und sei­ne Nach­kom­men wir­kten bei den Umbau­ten mit. Heute beher­ber­gen sei­ne Innen­rä­u­me eine Auss­tel­lung über Pře­mysl Ota­kar II. sowie eine Auss­tel­lung über die Fami­lie Pál­fy (Krno). Das Gelän­de umfasst eine schöne Par­kan­la­ge. Eine wei­te­re Att­rak­ti­on sind das Wie­ner Tor – Wie­ner Tor und das Ungar­tor – Ungar­tor (mar​chegg​.at). Heute dient das Sch­loss als regi­ona­les Muse­um (tou​rist​-chan​nel​.sk). Neben dem Dorf Mar­chegg befin­den sich Naturs­chutz­ge­bie­te von Mäh­ris­chen Auen­wäl­dern und dem Kle­i­ner Bre­i­ten­see, der größten Storch­ko­lo­nie in Mit­te­le­uro­pa mit Nestern auf Bäu­men (tou​rist​-chan​nel​.sk). Hier brüten 50 Paa­re Wei­ßs­tör­che – das Storch­fürs­ten­tum (Krno). Das WWF March Auen – Morav­ské luhy-​Reservat wur­de 1970 geg­rün­det. Es ist Teil des Ramsar-​Gebiets Morava-​Überschwemmungsgebiet. Feucht­ge­bie­te mit Auen­wäl­dern sind ein sel­te­nes Öko­sys­tem, das in sei­ner Ver­wund­bar­ke­it mit tro­pis­chen Regen­wäl­dern verg­le­ich­bar ist (teraz​.sk).


Odka­zy:

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Hory, Jazerá, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Popradské pleso

Hits: 3068

Pop­rad­ské ple­so leží v záve­re Men­gu­sov­skej doli­ny. Je to krás­ne ple­so obko­le­se­né nád­her­ný­mi kop­ca­mi. Je pomer­ne dostup­né aj pre menej zdat­ných turis­tov.

Pop­rad­ské ple­so sa nachá­dza v doli­ne pod hre­be­ňom Kri­vá­ňa. Vyzna­ču­je sa jas­ne mod­rou vodou. V lete sú jeho bre­hy pokry­té fareb­ný­mi kvet­mi, v zime je zamrz­nu­té. Oko­lie Pop­rad­ské­ho ple­sa je obľú­be­ným výcho­dis­kom pre mno­hé turis­tic­ké tra­sy. Pop­rad­ské ple­so je súčas­ťou boha­tej tatrans­kej his­tó­rie. V minu­los­ti slú­ži­lo ako zastáv­ka pre pas­tie­rov s ich stá­da­mi. Pop­rad­ské ple­so je prí­stup­né po turis­tic­kej chod­ní­koch. Nachá­dza sa tu neďa­le­ko nie­koľ­ko hor­ských chát. Táto oblasť je obľú­be­ná nie­len pre jed­no­dňo­vé výle­ty, ale aj pre viac­dňo­vé túry a hor­ské expe­dí­cie. Aby sa zacho­va­la krá­sa Pop­rad­ské­ho ple­sa a jeho oko­lia, je dôle­ži­té dodr­žia­vať pra­vid­lá ochra­ny prí­ro­dy. Náv­štev­ní­ci by mali rešpek­to­vať prí­rod­né pro­stre­die, nene­chá­vať odpad­ky a dodr­žia­vať všet­ky pokyny.

Pop­rad­ské ple­so sa v minu­los­ti nazý­va­lo Rybie ple­so. Je ľadov­co­vé­ho pôvo­du, má roz­lo­hu 6.88 hek­tá­rov, je 17 met­rov hlbo­ké, leží v nad­mor­skej výš­ke 1494 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia).


Pop­rad­ské ple­so is situ­ated at the end of Men­gu­sov­ská Val­ley. It is a beau­ti­ful lake sur­roun­ded by stun­ning peaks and is rela­ti­ve­ly acces­sib­le even for less expe­rien­ced hikers. Loca­ted in the val­ley bene­ath the rid­ge of Kri­váň, Pop­rad­ské ple­so is cha­rac­te­ri­zed by its cle­ar blue water. In the sum­mer, its sho­res are cove­red with color­ful flo­wers, whi­le in the win­ter, it fre­e­zes over, trans­for­ming into a sere­ne icy lands­ca­pe. The sur­roun­dings of Pop­rad­ské ple­so ser­ve as a popu­lar star­ting point for nume­rous hiking trails, making it a hub for out­do­or enthusiasts.

This lake holds a sig­ni­fi­cant pla­ce in the rich his­to­ry of the Tat­ra regi­on. In the past, it ser­ved as a sto­po­ver for shep­herds and the­ir flocks, adding a his­to­ri­cal dimen­si­on to its natu­ral beau­ty. Acces­sib­le via hiking trails, Pop­rad­ské ple­so is con­ve­nien­tly loca­ted near seve­ral moun­tain cha­lets. This area is favo­red not only for day trips but also for multi-​day hikes and moun­tain expe­di­ti­ons. To pre­ser­ve the beau­ty of Pop­rad­ské ple­so and its sur­roun­dings, it is cru­cial to adhe­re to the rules of natu­re con­ser­va­ti­on. Visi­tors should res­pect the natu­ral envi­ron­ment, ref­rain from lit­te­ring, and fol­low all guide­li­nes set in place.

In the past, Pop­rad­ské ple­so was kno­wn as Rybie ple­so. It is of gla­cial ori­gin, cove­ring an area of 6.88 hec­ta­res, with a depth of 17 meters. Situ­ated at an ele­va­ti­on of 1494 meters abo­ve sea level, it stands as a tes­ta­ment to the geolo­gi­cal won­ders of the Tat­ra Moun­tains (Wiki­pe­dia).


Pop­rad­ské ple­so leży na końcu Doli­ny Men­gu­so­ws­kiej. To pięk­ne jezi­oro otoc­zo­ne jest pięk­ny­mi szc­zy­ta­mi i jest sto­sun­ko­wo dostęp­ne nawet dla mniej doświadc­zo­nych turystów.

Poło­żo­ne w doli­nie pod gra­nią Kri­vá­ňa, Pop­rad­ské ple­so cha­rak­te­ry­zu­je się jas­no­nie­bies­ką wodą. Latem brze­gi jezi­ora pokry­wa­ją się kolo­ro­wy­mi kwia­ta­mi, podc­zas gdy zimą zamar­za, przeksz­ta­łca­jąc się w spo­koj­ny kra­job­raz lodo­wy. Oko­li­ce Pop­rad­ské­ho ple­sa są popu­lar­nym punk­tem wyjścia na licz­ne szla­ki turys­tycz­ne, co czy­ni je cen­tral­nym miejs­cem dla miło­śni­ków akty­wno­ści na świe­żym powietrzu.

To jezi­oro zaj­mu­je istot­ne miejs­ce w boga­tej his­to­rii regi­onu Tatr. W przes­zło­ści pełni­ło rolę przys­tan­ku dla pas­ter­zy i ich stad, doda­jąc his­to­rycz­ny wymiar do swo­je­go natu­ral­ne­go pięk­na. Pop­rad­ské ple­so jest dostęp­ne dzi­ęki szla­kom turys­tycz­nym, dogod­nie poło­żo­nym w pobli­żu kil­ku sch­ro­nisk gór­skich. To miejs­ce cies­zy się popu­lar­no­ścią nie tyl­ko jako cel wyciec­zek jed­nod­ni­owych, ale również jako punkt wyjścia na wie­lod­ni­owe węd­ró­wki i wyp­ra­wy górskie.

Aby zacho­wać pięk­no Pop­rad­ské­ho ple­sa i jego otoc­ze­nia, ważne jest przes­tr­ze­ga­nie zasad ochro­ny przy­ro­dy. Odwie­dza­jący powin­ni sza­no­wać śro­do­wis­ko natu­ral­ne, uni­kać pozos­ta­wia­nia śmie­ci i przes­tr­ze­gać wszys­tkich wytycznych.

W przes­zło­ści Pop­rad­ské ple­so zna­ne było jako Rybie ple­so. Jest jezi­orem polo­do­wco­wym o powierzch­ni 6,88 hek­ta­ra, o głębo­ko­ści 17 met­rów, poło­żo­nym na wyso­ko­ści 1494 met­rów nad pozi­omem mor­za (Wiki­pe­dia).


Odka­zy



TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2014, Biotopy, Časová línia, Jazerá, Krajina, Plesá, Príroda, TOP, Typ krajiny

Plesá

Hits: 2427

Tie­to hor­ské jaze­rá sú prí­rod­ný­mi poklad­mi, kto­ré nás oslo­vu­jú svo­jou jedi­neč­nou atmo­sfé­rou a krá­sou. Ple­sá sú nád­her­ný­mi prí­rod­ný­mi úkaz­mi, plný­mi har­mó­nie vyso­ko­hor­ské­ho pro­stre­dia. Sú tichý­mi sved­ka­mi času, kto­ré nás napĺňa­jú poko­jom a úctou pred prí­ro­dou. Vyso­ko­hor­ské ple­sá sú čas­to vytvo­re­né tope­ním ľadov­cov a roz­to­pe­ným sne­hom. Ich hla­di­na sa ako zrkad­lo odrá­ža oko­li­tú sce­né­riu, vrchy, lesy a mod­rú oblo­hu. Sú to mies­ta, kde sa odrá­ža pokoj a tichá drs­ná ele­gan­cia prí­ro­dy. Ple­sá sú dôle­ži­tý­mi eko­sys­té­ma­mi, kto­ré posky­tu­jú úto­čis­ko pre rôz­ne dru­hy rast­lín a živo­čí­chov pris­pô­so­be­ných extrém­nym pod­mien­kam vyso­ko­hor­ských oblas­tí. Nie­kto­ré z nich môžu byť nároč­né na dostup­nosť, na dru­hej stra­ne sú obľú­be­ný­mi mies­ta­mi pre turis­tov. V mno­hých kul­tú­rach majú ple­sá aj svo­je mies­to v legen­dách a prí­be­hoch, kde sú pova­žo­va­né za svä­té mies­ta ale­bo mies­ta spo­je­né s nad­pri­ro­dze­ný­mi bytosťami.


The­se moun­tain lakes are natu­ral tre­a­su­res that cap­ti­va­te us with the­ir uni­que atmo­sp­he­re and beau­ty. Lakes are splen­did natu­ral phe­no­me­na, full of the har­mo­ny of high-​altitude envi­ron­ments. They are silent wit­nes­ses to time, fil­ling us with pea­ce and reve­ren­ce for natu­re. High-​altitude lakes are often for­med by the mel­ting of gla­ciers and snow. The­ir sur­fa­ces, like mir­rors, ref­lect the sur­roun­ding sce­ne­ry — moun­tains, forests, and the blue sky. The­se are pla­ces whe­re the tra­nqu­ili­ty and rug­ged ele­gan­ce of natu­re are mirrored.

Lakes are vital eco­sys­tems that pro­vi­de refu­ge for vari­ous plants and ani­mals adap­ted to the extre­me con­di­ti­ons of high-​altitude are­as. Some of them may be chal­len­ging to access, yet they remain popu­lar des­ti­na­ti­ons for tou­rists. In many cul­tu­res, lakes also hold a pla­ce in legends and sto­ries, often con­si­de­red sac­red or asso­cia­ted with super­na­tu­ral beings. The­se bodies of water ser­ve as more than just pic­tu­re­sque lands­ca­pes; they are por­tals into the deli­ca­te and exqu­isi­te balan­ce of high-​altitude eco­sys­tems. The ref­lec­ti­on of towe­ring peaks on the sere­ne sur­fa­ce, the quiet ripp­les as a bre­e­ze pas­ses, and the flo­ra and fau­na that call the­se envi­ron­ments home con­tri­bu­te to the uni­que charm of moun­tain lakes. They are not just des­ti­na­ti­ons for hikers and natu­re ent­hu­siasts but sym­bols of the quiet resi­lien­ce and beau­ty that exist in the often harsh realms of high-​altitude landscapes.


Use Facebook to Comment on this Post