Vaňovka je v súčasťou obce Hruštín (orava-liptov.sk). Do roku 1972 bola samostatnou obcou (Anna Gluchová). Leží v nadmorskej výške 703 metrov nad morom. Bola založená po valaskom práve okolo roku 1600. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. V roku 1785 tu žilo 227 obyvateľov (orava-liptov.sk).
2012, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Orava, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny
Oravský hrad
Oravský hrad sa nachádza na strmom vápencovom brale nad obcou Oravský Podzámok, 112 metrov na riekou Orava. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Vznikol v 13-om storočí na mieste staršieho osídlenia pravdepodobne z doby okolo prelomu letopočtov. Prvá zmienka je z roku 1267 (muzeum.sk). Historici predpokladajú že ho začali stavať po v páde Tatárov na naše územie roku 1241 (orava-liptov.sk). Iné názvy: Oravský zámok, castrum Arwa, castrum Arua (Zuzana Brezáková). Mal viacero majiteľov, okrem iného Matúša Čáka Trenčianskeho, Mateja Korvína. V rokoch 1556 – 1621 Turzovci hrad prestavali a opevnili (Wikipedia). V roku 1800 vyhorel. Obnovili ho Pálfyovci a naposledy bol významne obnovený v rokoch 1953 – 1968 (muzeum.sk). V priestoroch hradu je expozície Oravského múzea. Na hrade sa nakrúcal Upír Nosferatu z roku 1922, filmy Kráľ drozdia brada, Sokoliar Tomáš (Wikipedia), Adam Šangala, Láska na vlásku (planetslovakia.sk). Studňu na strednom hrade dal vyhĺbiť František Turzo v 16. storočí, bol hlboká 90 metrov (Plaček, Bóna). Počas celého roka sa na hrade konajú rôzne podujatia, napr. rozprávanie povestí a legiend o Oravskom hrade či Sokoliarsky deň (Ľubomír Motyčka).
Odkazy
- Dominanta Oravy púta už aj v noci
- Plaček Miroslav, Bóna Martin, 2007: Encyklopedie slovenských hradů, Libri, Praha, ISBN 978−80−7277−333−6
- John Marton
- Marek Šimoňák
- Ivan Farbrák
- Igor Múdry
- oravskemuzeum.sk
Use Facebook to Comment on this Post
2011, 2014, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina
Važec
Važec leží v Liptovskej kotline, v údolí Bieleho Váhu v nadmorskej výške 788 metrov nad morom. Nemecký názov pre obec je Waagsdorf, maďarský Vázsec. Na ploche 59.68 km2 (Wikipedia) tu žije takmer 2 500 obyvateľov (vysoke-tatry.info). Chotárne názvy „Turie pole“, Turapula svedčia o starobylosti osídlenia (Michal Hybena). Obec založil šoltýs Gerhardt v roku 1280. Vlastníkmi obce boli najmä Szentiványiovci, Szmreczányiovci a Baánovci (vysoke-tatry.info). V roku 1310 sa spomína osada Bilansko pri Bilanskej vode (obecvazec.sk). V roku 1931 takmer celá obec, charakteristická drevenicami, vyhorela. Važec bol vďačným miestom tvorby mnohých maliarov, dôkladne ho preskúmali národopisci, pretože tradície ľudového odievania, zvykov a umenia sa zachovali v neštylizovanej a čistej podobe až do záveru 20. storočia. K obci sa viaže Važecká jaskyňa s kvapľovou výzdobou (vysoke-tatry.info). Pomenovanie obce pochádza od rieky Váh (Michal Hybena). Važec je charakteristický ľudovým staviteľstvom, ktoré nesie charakteristické znaky horských oblastí. Pôvodné zrubové jednopriestorové domy – “Drevenice” sa stavali v nepravidelnom zoskupení. Stavali sa prevažne zo smrekového dreva, pričom na základy, priečky a sýpky sa používal riečny kameň spájaný hlinenou maltou. Charakteristický je aj ľudový kroj. Šil sa s ľanového plátna a bieleho súkna, ktoré boli vyrábané z ľanu a vlny. Používala sa aj kožušina. Zachovala sa forma dlhého košeľovitého odevu (Michal Hybena).
Literatúra
Hyben Michal, 1981: Važec, Osveta, Martin, Osveta, 344 pp.
Odkazy
Use Facebook to Comment on this Post
2012, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské obce, Slovenská krajina, Slovenské obce
Mútne
Mútne leží v nadmorskej výške 836 metrov nad morom, na odlesnenej Podbeskydskej brázde. K obci patria aj osady Duľov a Mútňanská píla (orava-liptov.sk). Založenie obce sa viaže ku grófovi Gašparovi Illésházymu, ktorý v roku 1647 prikázala Matejovi Benčíkovi z Jasenice, aby pri potoku Mútnik založil dedinu. Názov obce je podľa potoka, o ktorom hovorievali, že tiekol mútny aj vtedy, keď nepršalo. Mútne bola valaská obec. V roku 1659 mala 488 obyvateľov. Vďaka svojej polohe vysoko v horách, bola obec neraz ušetrená od pustošenia a násilností v nepokojnom 17. storočí (mutne.sk). Mútňanské lesy boli pôvodne zmiešané, najmä jedľobukové. Tie boli nahradené smrekovou monokultúrou. Odvodnené boli aj zamokrené pôdy najmä na alúviu Mútňanky, čím sa narušili podmienky pre slatiny a rašeliniská. V poslednej dobe sa tu našla Salix myrtilloides - čo je jediný potvrdený výskyt kriticky ohrozeného druhu na Slovensku. Vzácny je aj nález drobnej orchidey Microstylis monophyllos. Zo živočíchov tu žijú napr.: čmele Bombus lucorum a eromofilný eurytopný Pyrobombus lapidarius. Vyskytuje sa tu aj čierna forma vretenice Vipera berus morpha prester (mutne.sk).
Odkazy