2012, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Orava, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Oravský hrad

Hits: 2691

sa nachádza na strmom vápencovom brale nad obcou Oravský Podzámok, 112 metrov na riekou . Je národnou kultúrnou pamiatkou. Vznikol v 13-om storočí na mieste staršieho osídlenia pravdepodobne z doby okolo prelomu letopočtov. Prvá zmienka je z roku 1267 (muzeum.sk). Historici predpokladajú že ho začali stavať po v páde Tatárov na naše územie roku 1241 (orava-liptov.sk). Iné názvy: (Zuzana Brezáková). Mal viacero majiteľov, okrem iného Matúša Čáka Trenčianskeho, Mateja Korvína. V rokoch 1556 – 1621 hrad prestavali a opevnili (Wikipedia). V roku 1800 vyhorel. Obnovili ho a naposledy bol významne obnovený v rokoch 1953 – 1968 (muzeum.sk). V priestoroch hradu je Oravského múzea. Na hrade sa nakrúcal z roku 1922, ,  (Wikipedia), , na vlásku (planetslovakia.sk). Studňu na strednom hrade dal vyhĺbiť v 16. storočí, bol hlboká 90 metrov (Plaček, Bóna). Počas celého roka sa na hrade konajú rôzne , napr. rozprávanie povestí a legiend o Oravskom hrade či (Ľubomír Motyčka).

Use to Comment on this Post

2011, 2014, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Važec

Hits: 2527

leží v Liptovskej kotline, v údolí Bieleho Váhu v nadmorskej výške 788 metrov nad morom. Nemecký názov pre obec je , maďarský . Na ploche 59.68 km(Wikipedia) tu žije takmer 2 500 obyvateľov (vysoke-tatry.info). Chotárne názvy „ pole“, svedčia o starobylosti osídlenia (Michal Hybena). Obec založil šoltýs v roku 1280. Vlastníkmi boli najmä , a (vysoke-tatry.info). V roku 1310 sa spomína pri Bilanskej vode (obecvazec.sk). V roku 1931 takmer celá obec, charakteristická drevenicami, vyhorela. Važec bol vďačným miestom tvorby mnohých maliarov, dôkladne ho preskúmali národopisci, pretože  ľudového odievania, zvykov a umenia sa zachovali v neštylizovanej a čistej podobe až do záveru 20. storočia. K obci sa viaže  s kvapľovou výzdobou (vysoke-tatry.info). Pomenovanie obce pochádza od (Michal Hybena). Važec je charakteristický ľudovým staviteľstvom, ktoré nesie charakteristické znaky horských oblastí. Pôvodné zrubové jednopriestorové – „“ sa stavali v nepravidelnom zoskupení. Stavali sa prevažne zo smrekového dreva, pričom na základy, priečky a sa používal riečny spájaný hlinenou maltou. Charakteristický je aj ľudový kroj. Šil sa s ľanového plátna a bieleho súkna, ktoré boli vyrábané z ľanu a . Používala sa aj . Zachovala sa forma dlhého košeľovitého odevu (Michal Hybena).

Hyben , 1981: Važec, , , Osveta, 344 pp.

Use to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Mútne

Hits: 2316

leží v nadmorskej výške 836 metrov nad morom, na odlesnenej Podbeskydskej brázde. K obci aj a Mútňanská (orava-liptov.sk). Založenie sa viaže ku grófovi Gašparovi Illésházymu, ktorý v roku 1647 prikázala Matejovi číkovi z Jasenice, aby pri potoku Mútnik založil dedinu. Názov obce je podľa potoka, o ktorom hovorievali, že tiekol mútny aj vtedy, keď nepršalo. Mútne bola obec. V roku 1659 mala 488 obyvateľov. Vďaka svojej polohe vysoko v horách, bola obec neraz ušetrená od pustošenia a násilností v nepokojnom 17. storočí (mutne.sk). Mútňanské boli pôvodne zmiešané, najmä jedľobukové. Tie boli nahradené smrekovou monokultúrou. Odvodnené boli aj zamokrené najmä na alúviu Mútňanky, čím sa narušili podmienky pre a . V poslednej dobe sa tu našla  – čo je jediný potvrdený výskyt kriticky ohrozeného druhu na Slovensku. Vzácny je aj nález drobnej orchidey Zo živočí tu žijú napr.: čmele  a eromofilný eurytopný Vyskytuje sa tu aj čierna forma   morpha prester (mutne.sk).

Use to Comment on this Post