2013, Časová línia, Horné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Lietavský hrad

Hits: 2371

z roku 1241 leží v nadmorskej výške 635 metrov nad morom. Nachádza sa asi 10 km od Žiliny. Historické názvy hradu: , , ,  (Wikipedia)Je druhou najväčšou zrúcaninou na Slovensku (Peter Opalka). Podľa starých záznamov mal hrad asi 90 miestností. Vyzbrojený bol 43 delami. Panské obytné komnaty boli zariadené s veľkým prepychom. Mal aj vlastnú studňu, hlbokú 104 metrov (aktuality.sk). V 13. storočí ho dal postaviť pravdepodobne niekto z rodu Balašovcov. Začiatkom 14. storočia zabral hrad Trenčiansky. V roku 1641 majetkové spory o hrad spôsobili jeho následné chátranie. V roku 1698 už nebol obývaný. Slúžil ako archív do roku 1770 (Wikipedia). Meno Lietavy sa odvodzuje sa od mena slovanskej bohyne Lietvy (Lady) (Letopis Matice slovenskej, 1867, p. 50. – Slovenské pohľady 1884, p. 440). Je to však sporné. , názvy s koncovkou „ava“, „va“ obyčajne znamenajú tečúcu vodu, rieku, väčší potok. Jediný väčší tok v tejto oblasti je (hradlietava.sk). O aspoň čiastočnú sanáciu a konzerváciu hradu sa pokúša občianske združenie, ktoré v roku 2008 získalo hrad do vlastníctva (Ladislav Kavecký). V roku 2009 bol zapísaný na zoznam najohrozenejších pamiatok na svete na rok 2010, ktorý vydáva americký () (Adam Zelinka, wmf.org). Hrad je národná kultúrna pamiatka. Ročne na Lietavský hrad navštívi okolo 30-tisíc ľudí (Ladislav Kavecký).

:

Use to Comment on this Post

2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina

Súľovské skaly

Hits: 3596

Súľovské sú súčasťou Súľovských vrchov (Wikipedia), a väčšieho celku Strážovských vrchov (Jozef Terem), vyznačujú sa výrazne členitým reliéfom. Časté sú , strmé bralá, ihly, okná, homole apod. Jedným z najznámejších útvarov je tzv. Gotická brána (Wikipedia), ktorá dosahuje výšku 13 metrov a vznikla zvetrávaním skalného zlepenca (kamnavylety.sk). Súľovské skaly sa nachádzajú asi 10 km od Bytče. Súľovské skaly sú zoradené v oblúku, ktorého vrchol je na severe a ramená smerujú na juhozápad a juhovýchod (Wikipedia). Na tomto území je vyhlásená Národná prírodná rezervácia Súľovské skaly (enviroportal.sk). Nachádzajú sa tu napr. Sova a sovička, Nad konský cinter, či (Jozef Terem). V puklinovej jaskyni sa našli kosti jaskynného medveďa a neolitickej keramiky (sulov.com). Súľovské skaly môžeme spoznať aj v mnohých dokumentárnych filmoch o prírode a stali sa aj miestom filmového spracovania rozprávky . Lokalita Súľova bola podľa kedysi sídlom šarkana. Ten vylietaval cez dve skalné , na západe cez Gotickú bránu a na severe cez Obrovskú bránu (Jozef Terem). Skalné útvary vznikli tak, že malé časti kamienkov boli pospájané do seba tzv. vápencovým tmelom počas dlhých tisícročí. Hornina z tohto skalného útvaru dostala aj svoj názov „“ (slovakia360.com). Tento zlepenec je zložený z vápencov a dolomitov. Vrstvy zlepencov dosahujú značnú hrúbku, pri obci Súľov 500 metrov (sulov.com). 

Súľovské skaly poskytujú priestor aj pre rozmanitú faunu a flóru. Vďaka klíme, ktorá sa vytvára kvôli veľmi husto pospájaným skalným útvarom. V ich dolnej časti niekedy nikdy nedopadnú priame slnečné lúče, preto tu existuje niekoľko vegetačných pásiem. V dolných, chladnejších podmienkach rastie ako vo Vysokých Tatrách (slovakia360.com). Rastie tu napr. poniklec prostredný Pulsatilla subslavica, Ciminalis clusii, prvosienka holá , zvonček maličký Ophrys insectifera, hmyzovník Holubyho , pallens, kruštík tmavočervený Epipactis atrirubens, ,  Cephalanthera rubra (sulov.com), , , , Amelanchier ovalis (sulov.com), , Bellidiastrum michelii (Jaroslav Velička)

Najrozšírenejším dravým vtákom tu je sokol myšiar , ktorý hniezdi na skalných vežiach a vo výklenkoch skalných stien. Žije tu aj  Bubo bubo,  Corvus corax, myšiarka ušatá Asio otus, včelár lesný Pernis apivorus (sulov.com)V hlbokých lesoch žije   (sulov.com). Vyskytuje sa tu ostrovid jašterica múrová a obyčajná Lacerta muralis,  salamandra škvrnitá , fúzač alpský Rosalia alpina,  Parnassius apollo. Vzácny je teplomilný pavúk komôrkar pontický , ktorý sa nachádza len na troch lokalitách na Slovensku. Vďaka dostatočnému prísunu uhličitanov tu majú hojnejšie zastúpenie  (sulov.com). Najcennejšie sú na vápnitých prameniskách. Glaciálny relikt  Vertigo geyeri poukazuje na starobylý pôvod (sulov.com).

, resp. jeho zrúcanina je súčasťou Súľovských skál. Ťažko ho odlíšiť od okolitých skál (Peter ). Jeho staršie pomenovanie bolo , . Vznikol v prvej tretine 15. storočia, plnil strážnu funkciu. Už v roku 1703 bol v zlom stave, avšak ešte v roku 1730 sa na ňom zdržiavalo vojsko. Od roku 1759 na hrade nikto neostal, navyše v roku 1858 hrad ťažko poškodil a medzitým ešte vyhorel (Wikipedia.sk). 

Use to Comment on this Post

2015, Časová línia, Hrady, Krajina, Poľsko, Vodné nádrže, Zahraničie

Hrad Niedzica nad Czorstynskou vodnou nádržou

Hits: 1320

Hrad , ktorý je nazývaný aj Dunajec, bol centrom dunajeckého panstva. Horný hrad postavili v prvej štvrtine 14. storočia. Začiatkom 16. storočia bol postavený stredný hrad a v roku 1601 dolný hrad s obrannými múrmi. Postavený bol na vápencovej skale 75 metrov nad hladinou Dunajca. Hrad bol stáročia pevnosťou a sídlom uhorským. počas krátkeho obdobia sa dostal do poľských rúk. Dnes je hrad jedným z najzachovalejších v Európe. Dnes sa odzrkadľuje v Czorstynskej priehrade. Na opačnom brehu sú ruiny hradu (spisskastaraves.sk). Slovenský názov pre hrad je (krajinou.sk).

Use to Comment on this Post

2015, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Spiš, Spišské obce

Markušovce

Hits: 1562

ležia v južnej časti Hornádskej kotline, neďaleko od Spišskej Novej Vsi (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). Pri sútoku Levočského potoka s Hornádom (markusovce.sk) v nadmorskej výške 435 metrov nad morom (Wikipedia). Markuš sú súťou národného parku (markusovce.sk). Na rozlohe 18.51 km2 tu žije 4546 obyvateľov (Wikipedia). Prvé zmienky o Markušovciach sú zo začiatku 12, storočia. v roku 1241 Markušovce vyplienili. sa predtým nazývala Svätý , nové meno dostala „“ – . Markušovce sa v priebehu stredoveku vyvinuli na významné sídlo. V roku 1527 bol zničený. Následne bol obnovovaný a ničený požiarmi. Zachovalo sa aj 10 kaštieľov a kúrií. Opevnený renesančný kaštieľ bol dostavaný v roku 1643. Na hornej terase parku bol vybudovaný letohrádok (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). Historické názvy : , , , , , , . Maďarsky je to , , nemecky . V druhej polovici 19. storočia s Markušovcami splynula obec . V roku 1787 tu v 65 domoch žilo 408 obyvateľov. Zapodievali sa okrem poľnohospodárstva práci v lese a v baniach. Neskôr tu fungovala pražiareň železnej . V roku 1892 tu vznikol drevársky závod. V rokoch 1880 – 1890 postihlo Markušovce veľké (markusovce.sk). 

Use to Comment on this Post