2011-2015, 2013, 2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Horné Považie

Hits: 3542

Hor­né Pova­žie je regi­ón na zápa­de Slo­ven­ska, kto­rý sa rozp­res­tie­ra v oko­lí rie­ky Váh. Medzi význam­né mes­tá v regi­ó­ne pat­rí naprí­klad Tren­čín, Považ­ská Bys­tri­ca a Ila­va. Na seve­re sa nachá­dza poho­rie Malá Fat­ra, vhod­ná na turis­ti­ku a iné out­do­oro­vé akti­vi­ty. V minu­los­ti sa na Hor­nom Pova­ží ťaži­la želez­ná ruda.

Hor­né Pova­žie tvo­ria okre­sy Žili­na, Byt­ča, Považ­ská Bys­tri­ca a sever­ná časť okre­su Púchov (slo​vak​re​gi​on​.sk).


Hor­né Pova­žie is a regi­on in wes­tern Slo­va­kia, spra­wling around the Váh River. Notab­le cities in the regi­on inc­lu­de Tren­čín, Považ­ská Bys­tri­ca, and Ila­va. To the north lies the moun­tain ran­ge cal­led Malá Fat­ra, suitab­le for hiking and other out­do­or acti­vi­ties. In the past, Hor­né Pova­žie was kno­wn for iron ore mining.

Hor­né Pova­žie com­pri­ses the dis­tricts of Žili­na, Byt­ča, Považ­ská Bys­tri­ca, and the nort­hern part of the Púchov dis­trict (slo​vak​re​gi​on​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

Horné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Najzobrazovanejšie hornopovažské fotografie

Hits: 151

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Horné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Hrad Strečno

Hits: 1231

Streč­nian­sky hrad (Stre­chun, Stre­chyn, Strec­zen, Strec­zan, Stre­žín) sa nachá­dza na 103 met­rov vyso­kom bra­le vo nad­mor­skej výš­ke 440 met­rov (Wiki­pe­dia). Hrad Streč­no sa nachá­dza na hlav­nom cest­nom a želez­nič­nom ťahu Bra­ti­sla­vaŽili­na – Koši­ce. Neďa­le­ko pod hra­dom tečie Váh (hrad​s​trec​no​.sk). Hrad­ná vyvý­še­ni­na bola obý­va­ná už v 13. sto­ro­čí. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1316 (strec​no​.sk). Vzni­kol prav­de­po­dob­ne na star­šom zákla­de slo­van­ské­ho hra­dis­ka (Wiki­pe­dia).

Archi­tek­tú­ra hra­du je dokla­dom vývo­ja stre­do­ve­kej pev­nos­ti od goti­ky po baro­ko (Infor­mač­ná tabu­ľa). V bez­pro­stred­nej blíz­kos­ti hra­du boli dva mly­ny – jeden bol na Váhu, dru­hý stál pri maje­ri pod hra­dom za ces­tou (pokla​dy​slo​ven​ska​.sk). Pod hlav­nou brá­nou bola náj­de­ná stud­ňa hlbo­ká 88 met­rov (slo​va​kia​.com). V roku 1910 bol hrad čias­toč­ne spev­ne­ný. V roku 1944 bol cez voj­nu poško­de­ný. V rokoch 19781994 pre­bie­ha­la kom­plex­ná rekon­štruk­cia (strec​no​.sk). Na hra­de sa kaž­do­roč­ne kona­jú akcie: Beh do hrad­ných scho­dov, Roz­práv­ko­vý hrad, Hrad­né hry Žofie Bos­nia­ko­vej, Noč­né pre­hliad­ky, Ducho­via, elfo­via a streč­nian­sky des”. Noc duchov, tek­víc a stra­ši­diel”, Noc múzeí a galé­rií (Wiki­pe­dia).


Streč­nian­sky Cast­le (Stre­chun, Stre­chyn, Strec­zen, Strec­zan, Stre­žín) is situ­ated on a 103-​meter-​high cliff at an ele­va­ti­on of 440 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). The Streč­no Cast­le is loca­ted on the main road and rai­lway rou­te Bra­ti­sla­va – Žili­na – Koši­ce. The Váh River flo­ws near­by bene­ath the cast­le (hrad​s​trec​no​.sk). The cast­le hill was inha­bi­ted as ear­ly as the 13th cen­tu­ry. The first writ­ten men­ti­on is from 1316 (strec​no​.sk). It like­ly ori­gi­na­ted on an older foun­da­ti­on of a Sla­vic hill­fort (Wiki­pe­dia).

The archi­tec­tu­re of the cast­le is evi­den­ce of the deve­lop­ment of a medie­val for­tress from Got­hic to Baro­que sty­les (Infor­ma­ti­on Board). In the imme­dia­te vici­ni­ty of the cast­le, the­re were two mills – one on the Váh River, the other loca­ted near the ste­war­d’s hou­se bene­ath the cast­le along the road (pokla​dy​slo​ven​ska​.sk). A well 88 meters deep was found bene­ath the main gate (slo​va​kia​.com). The cast­le was par­tial­ly for­ti­fied in 1910. It was dama­ged during the war in 1944. Com­pre­hen­si­ve recons­truc­ti­on took pla­ce from 1978 to 1994 (strec​no​.sk). Vari­ous events take pla­ce at the cast­le annu­al­ly, such as the Cast­le Stairs Run, Fai­ry­ta­le Cast­le, Cast­le Games of Žofia Bos­nia­ko­vá, Night Tours, Ghosts, Elves, and Streč­nian­sky Des”, Night of Ghosts, Pump­kins, and Spo­oks”, and Night of Muse­ums and Gal­le­ries (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Obce, Považské, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Slovenské

Poluvsie

Hits: 1385

Poluv­sie je mest­ská časť Rajec­kých Tep­líc, nachá­dza sa 3 km od cen­tra mes­ta. Leží na súto­ku Raj­čian­ky a Poluv­sian­ske­ho a Strán­ske­ho poto­ka v nad­mor­skej výš­ke 425 met­rov nad morom. Nachá­dza sa tu Poluv­sian­ska skal­ná ihla, Slneč­né ska­ly a národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia Kozol. Poluv­sian­ska skal­ná ihla je za prí­rod­nú pamiat­ku vyhlá­se­ná od roku 1965. Je domi­nant­ným skal­ným útva­rom, kto­rý sa pôso­be­ním eróz­nej čin­nos­ti odde­lil od mater­skej ska­ly. Vyso­ká je asi 15 met­rov (Infor­mač­ná tabuľa).

Na plo­che 6.94 km2 v Poluv­sí žije 590 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o Poluv­sí je z roku 1483 (poluv​sie​.estran​ky​.sk). Úze­mie Poluv­sia je spo­mí­na­né pri kolo­ni­zá­cii Rajec­kej doli­ny pan­stvom Lie­tav­ské­ho hra­du oko­lo 14. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Názov Polwsy” zrej­me zna­me­ná, že obec bola oko­lo roku 1688 roz­de­le­ná na dve čas­ti. Iné his­to­ric­ké náz­vy: Palos­nya, Paloš­ňa, nemec­ké pome­no­va­nie je Hal­bes­dorf (poluv​sie​.estran​ky​.sk). V kata­stri obce sa nachá­dza 15 met­rov vyso­ký chrá­ne­ný prí­rod­ný výtvor – Poluv­sian­ska skal­ná ihla. Od Slneč­ných skál ho odde­li­li eróz­ne pro­ce­sy (Wiki­pe­dia). Je prí­rod­nou pamiat­kou, je tvo­re­ná dolo­mi­tom (envi​ro​por​tal​.sk). Zná­mym rodá­kov z Poluv­sia je Jozef Gab­čík (Wiki­pe­dia).


Poluv­sie is a dis­trict of Rajec­ké Tep­li­ce, loca­ted 3 km from the city cen­ter. It lies at the con­flu­en­ce of the Raj­čian­ka and Poluv­sian­sky and Strán­sky stre­ams at an alti­tu­de of 425 meters abo­ve sea level. The area is home to the Poluv­sian­ska Rock Need­le, Sun Rocks, and the Kozol Nati­onal Natu­re Reser­ve. The Poluv­sian­ska Rock Need­le has been dec­la­red a natu­ral monu­ment sin­ce 1965. It is a domi­nant rock for­ma­ti­on that has sepa­ra­ted from the parent rock due to ero­si­on. It stands app­ro­xi­ma­te­ly 15 meters tall (Infor­ma­ti­on board).

In the 6.94 km² area of Poluv­sie, the­re are 590 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of Poluv­sie dates back to 1483 (poluv​sie​.estran​ky​.sk). The ter­ri­to­ry of Poluv­sie is men­ti­oned in the colo­ni­za­ti­on of the Rajec­ká Val­ley by the Lie­ta­va Cast­le esta­te around the 14th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). The name Polwsy” like­ly indi­ca­tes that the vil­la­ge was divi­ded into two parts around 1688. Other his­to­ri­cal names inc­lu­de Palos­nya, Paloš­ňa, and the Ger­man name Hal­bes­dorf (poluv​sie​.estran​ky​.sk). Wit­hin the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry is a 15-​meter-​high pro­tec­ted natu­ral for­ma­ti­on cal­led the Poluv­sian­ska Rock Need­le. It has been sepa­ra­ted from the Sun Rocks by ero­si­ve pro­ces­ses (Wiki­pe­dia). It is a natu­ral monu­ment for­med of dolo­mi­te (envi​ro​por​tal​.sk). One notab­le nati­ve of Poluv­sie is Jozef Gab­čík (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby

Čičmany – obec ľudovej architektúry

Hits: 2103

Čič­ma­ny sú náro­do­pis­nou loka­li­tou cha­rak­te­ris­tic­kou sta­ro­by­lý­mi kroj­mi, maľo­va­ný­mi dre­ve­ni­ca­mi a svoj­ráz­nym folk­lór­nym pre­ja­vom. Nachá­dza sa v Čič­man­skej kot­li­ne pod vrchom Strá­žo­vec, neďa­le­ko od pra­me­ňa rie­ky Raj­čian­ka. Vznik obce je opra­de­ný rôz­ny­mi teória­mi, kto­ré hovo­ria o nemec­kom, bul­har­skom aj rumun­skom pôvo­de. Prav­de­po­dob­ne však Čič­ma­ny boli osíd­le­né na zákla­de valaš­ské­ho prá­va. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1272 (obec​cic​ma​ny​.sk). His­to­ric­ké náz­vy: Czicz­man, Chych­man, Chich­man, Cžicž­ma­ny, Csics­mán, Csics­má­ny. V roku 1598 tu bolo 43 domov, v roku 1784 126 domov a 1275 oby­va­te­ľov (e‑obce.sk). 

V roku 1977 bola dol­ná časť obce vyhlá­se­ná za pamiat­ko­vú rezer­vá­ciu ľudo­vej archi­tek­tú­ry. Miest­ne ľudo­vé kro­je obsa­hu­jú výšiv­ky s geomet­ric­kou orna­men­ti­kou. Na plo­che 25.61 km2 tu žije 129 oby­va­te­ľov. Obec leží v nad­mor­skej výš­ke 655 met­rov nad morom. V minu­los­ti sa oby­va­te­lia Čič­mian zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom, cho­vom oviec, pre­da­jom bryn­dze a výro­bou papúč. Názov obce má indo­európ­sky základ, kto­rý pre­šiel do sta­ros­lo­vien­či­ny a zna­me­ná usad­losť vo vrchoch – Vrcho­va­ny”. Požia­re v rokoch 1907, 19211945 zni­či­li vzác­ne zru­bo­vé stav­by, zme­ni­li cel­ko­vý vzhľad obce a spô­so­bi­li ústup výstav­by tra­dič­ných dre­ve­níc v pros­pech muro­va­ných domov. Archi­tek­tú­ra obce Čič­ma­ny pri­po­mí­na i dnes per­ní­ko­vé dom­če­ky a to hlav­ne pre geomet­ric­kú orna­men­tál­nu výzdo­bu von­kaj­ších stien domov, kto­rá sa zača­la pou­ží­vať asi pred 200 rok­mi. Miest­ny ľudo­vý odev je zho­to­ve­ný z bie­le­ho plát­na. Veľ­ký podiel na hod­no­te a popu­la­ri­te čič­mian­ske­ho kro­ja má výšiv­ka, kto­rá vyni­ká svo­jou tech­nic­kou doko­na­los­ťou, boha­tos­ťou motí­vov a orna­men­tál­nou a fareb­nou kom­po­zí­ci­ou. Prá­ve z cha­rak­te­ru orna­men­tál­nej výzdo­by i čer­ve­né­ho vlne­né­ho tka­né­ho pásu, kto­rý je súčas­ťou žen­ské­ho ode­vu, sa pred­po­kla­dá bal­kán­sky pôvod Čič­mian. Sta­ro­by­lý ráz, kto­rý si čič­mian­sky kroj zacho­val dodnes, ako aj ľudo­vý odev oko­li­tých dedín (Zlie­chov, Čavoj, Valas­ká Belá), poslú­žil etno­gra­fom ako model pre rekon­štruk­ciu sta­ros­lo­vien­ske­ho ode­vu (Wiki­pe­dia).

Ľudo­vá archi­tek­tú­ra v Čič­ma­noch púta­la záu­jem verej­nos­ti už od kon­ca 19. sto­ro­čia. Archi­tekt Dušan Jur­ko­vič ini­ci­oval v roku 1985 pre­zen­to­va­nie čič­mian­ske­ho poscho­do­vé­ho domu na Náro­do­pis­nej výsta­ve čes­ko­slo­ven­skejPra­he. Záu­jem púta­li naj­mä výzdo­bou von­kaj­ších stien. Na tma­vý pod­klad ste­ny domu sa bie­lym váp­nom maľo­va­li jed­no­du­ché geomet­ric­ké vzo­ry. V 19. sto­ro­čí bola už maľ­ba roz­vi­nu­tá vo for­me zdo­be­nia čas­tí oko­lo okien, dve­rí, spod­ných trá­mov, výzdo­ba bola sústre­de­ná oko­lo kon­štrukč­ných prv­kov. Súťaž o najk­raj­šie vyma­ľo­va­ný dom spô­so­bi­la návrat ku tra­dič­nej von­kaj­šej orna­men­tál­nej výzdo­be po via­ce­rých požia­roch a výstav­bách. Výzdo­ba sa obo­ha­ti­la o nové prv­ky pre­vza­té z čič­mian­skej výšiv­ky (Infor­mač­ná tabuľa).


Čič­ma­ny is a folk­lo­re site cha­rac­te­ri­zed by ancient cos­tu­mes, pain­ted wooden hou­ses, and dis­tinc­ti­ve folk expres­si­on. It is loca­ted in the Čič­man­ska kot­li­na below the Strá­žo­vec peak, near the sour­ce of the Raj­čian­ka River. The ori­gin of the vil­la­ge is sur­roun­ded by vari­ous the­ories, which men­ti­on Ger­man, Bul­ga­rian, and Roma­nian ori­gins. Howe­ver, Čič­ma­ny was like­ly sett­led based on Wal­la­chian law. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1272 (obec​cic​ma​ny​.sk). His­to­ri­cal names inc­lu­de Czicz­man, Chych­man, Chich­man, Cžicž­ma­ny, Csics­mán, Csics­má­ny. In 1598, the­re were 43 hou­ses, and in 1784, 126 hou­ses and 1275 inha­bi­tants (e‑obce.sk).

In 1977, the lower part of the vil­la­ge was dec­la­red a cul­tu­ral reser­ve of folk archi­tec­tu­re. Local folk cos­tu­mes fea­tu­re embro­ide­ry with geomet­ric orna­men­ta­ti­on. The area covers 25.61 km², with 129 inha­bi­tants. The vil­la­ge is loca­ted at an alti­tu­de of 655 meters abo­ve sea level. In the past, the resi­dents of Čič­ma­ny were enga­ged in agri­cul­tu­re, she­ep far­ming, sel­ling bryn­dza che­e­se, and making slip­pers. The name of the vil­la­ge has an Indo-​European ori­gin, which pas­sed into Old Slo­ve­ne and means sett­le­ment in the moun­tains – Vrcho­va­ny.” Fires in 1907, 1921, and 1945 des­tro­y­ed valu­ab­le log buil­dings, chan­ged the ove­rall appe­a­ran­ce of the vil­la­ge, and led to a dec­li­ne in the cons­truc­ti­on of tra­di­ti­onal wooden hou­ses in favor of brick ones. The archi­tec­tu­re of Čič­ma­ny resem­bles gin­gerb­re­ad hou­ses to this day, main­ly due to the geomet­ric orna­men­tal deco­ra­ti­on on the outer walls of hou­ses, which began to be used about 200 years ago. Local folk clot­hing is made of whi­te can­vas. A sig­ni­fi­cant part of the value and popu­la­ri­ty of the Čič­ma­ny cos­tu­me is the embro­ide­ry, which stands out for its tech­ni­cal per­fec­ti­on, rich­ness of motifs, and orna­men­tal and color com­po­si­ti­on. The Bal­kan ori­gin of Čič­ma­ny is assu­med from the cha­rac­ter of the orna­men­tal deco­ra­ti­on and the red woolen woven belt, which is part of the wome­n’s cos­tu­me. The ancient cha­rac­ter pre­ser­ved by the Čič­ma­ny cos­tu­me to this day, as well as the folk cos­tu­mes of sur­roun­ding vil­la­ges (Zlie­chov, Čavoj, Valas­ká Belá), ser­ved eth­nog­rap­hers as a model for the recons­truc­ti­on of Old Sla­vic clot­hing (Wiki­pe­dia).

Folk archi­tec­tu­re in Čič­ma­ny has att­rac­ted pub­lic inte­rest sin­ce the late 19th cen­tu­ry. Archi­tect Dušan Jur­ko­vič ini­tia­ted the pre­sen­ta­ti­on of the Čič­ma­ny two-​story hou­se at the Eth­nog­rap­hic Exhi­bi­ti­on of Cze­cho­slo­va­kia in Pra­gue in 1985. The exter­nal wall deco­ra­ti­on att­rac­ted par­ti­cu­lar inte­rest. Sim­ple geomet­ric pat­terns were pain­ted with whi­te lime on the dark backg­round of the hou­se wall. By the 19th cen­tu­ry, pain­ting had alre­a­dy evol­ved to deco­ra­te parts around win­do­ws, doors, lower beams, and deco­ra­ti­on focu­sed around struc­tu­ral ele­ments. A com­pe­ti­ti­on for the most beau­ti­ful­ly pain­ted hou­se led to a return to tra­di­ti­onal exte­ri­or orna­men­tal deco­ra­ti­on after seve­ral fires and cons­truc­ti­ons. The deco­ra­ti­on was enri­ched with new ele­ments bor­ro­wed from Čič­ma­ny embro­ide­ry (Infor­ma­ti­on board).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post