2013, 2014, Časová línia, Krajina, Obce, Rakúske obce, Rakúsko, Zahraničie, Zahraničné obce

Berg a Königswarte

Hits: 2247

Obec Berg je obec Dol­né­ho Rakús­ka v okre­se Bruck an der Leit­ha v nad­mor­skej výš­ke 154 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia) na úpä­tí vrchu König­swar­te (geme​in​de​berg​.at). Chor­vát­sky názov pre obec je Pier­ga. Na plo­che 9.47 km2 tu žije 757 oby­va­te­ľov. Neďa­le­ko sa nachá­dza Bra­ti­sla­va, resp. jej miest­na časť Petr­žal­ka. Do roku 1996 tvo­ri­la s obcou Wolfst­hal jed­nu obec Wolfsthal-​Berg. Je obľú­be­ným cie­ľom cyk­lis­tov (Wiki­pe­dia). Berg sa ozna­ču­je za agrár­nu a vinoh­rad­níc­ku obec (geme​in​de​berg​.at).

Prví usad­lí­ci, kto­rí polo­ži­li zákla­dy obce boli z Bavor­ska v roku 800. Obec leža­la aj v minu­los­ti na pohra­ni­čí, veľa­krát bola zni­če­ná, a zno­vu vybu­do­va­ná (geme​in​de​berg​.at). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 862 pod pome­no­va­ním Pagus ad Per­go. Nachá­dza sa tu stĺp svä­tej Márie - moro­vý stĺp, kto­rý sto­jí na býva­lom okra­ji obce, na hra­ni­ci s Bur­gen­lan­dom, čo bola v minu­los­ti hra­ni­ca medzi Rakús­kom a Uhor­skom. Bol prav­de­po­dob­ne posta­ve­ný na pamiat­ku moro­vej epi­dé­mie z roku 1679 (Wiki­pe­dia).

nig­swar­te - je východ­nou čas­ťou Hunds­he­im­ských vrchov. Nachá­dza sa tu vyhliad­ko­vá veža (geme​in​de​berg​.at). Leží v nad­mor­skej výš­ke 344 met­rov nad morom. Má výš­ku 22.7 met­ra. Vyhliad­ko­vá plo­ši­na je vo výš­ke 19.2 met­ra. Hore vedie 120 scho­dov (Róbert Pin­tér), sto­jí tu od roku 2001 (city​li​fe​.sk). Od roku 1958 sa tu nachá­dza vojen­ský objekt. Za čias Habs­bur­gov­cov König­swar­te slú­ži­la ako pozo­ro­va­teľ­ňa. Medzi obca­mi Kitt­see, Berg, Bra­ti­sla­va tu nechá­va­li Habs­bur­gov­ci pocho­do­vať voj­sko a orga­ni­zo­va­li vojen­ské pre­hliad­ky. Napr. cisár Fran­ti­šek I., ale aj Napo­le­on (Róbert Pin­tér).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Horné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Hričovský hrad

Hits: 1951

Hri­čov­ský hrad sa nachá­dza nad Hri­čov­ským Pod­hra­dím v nad­mor­skej výš­ke 507 met­rov nad morom. (Wiki­pe­dia). Na naj­se­ver­nej­šom výbež­ku Súľov­ských vrchov (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk). Slo­va­nia oko­lie hra­du osíd­li­li v 9. sto­ro­čí. Názov Hri­čov je odvo­de­ný od slo­va Grič (ska­la, skal­na­tý). Rov­na­ký význam má slo­vo v srbo­chor­vát­či­ne. Zem Hri­čov sa prvý­krát spo­mí­na v roku 1208 (hradh​ri​cov​.sk). Náz­vy Hri­čov­ské­ho hra­du: Hri­chou, Hry­chou, Hery­chou, Hyri­chou, Ric­zo, Hri­chou. Pat­rí roz­lo­hou k naj­men­ším slo­ven­ským hra­dom. Posta­vi­li ho krát­ko po tatár­skom vpá­de ako dre­ve­né hra­dis­ko. Začiat­kom 2. polo­vi­ce 13. sto­ro­čia ho pre­sta­va­li na kamen­ný hrad (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Les, Oslavné reportáže, Považské reportáže, Príroda, Reportáže, Slovenská krajina, Slovenské reportáže

Marhát

Hits: 12066

Vrch Mar­hát je naj­vyš­ším bodom Kra­hul­čích vrchov, leží v nad­mor­skej výš­ke 748.2 met­rov. Na vrchu bolo pra­ve­ké osíd­le­nie – výšin­né síd­lis­ko z nesko­rej doby bron­zo­vej a star­šej doby želez­nej. Hallš­tas­ké hra­dis­ko bolo opev­ne­né valom s kamen­nou deštruk­ci­ou. Hra­dis­ko tvo­ri­lo význam­nú fun­kciu stráž­ne­ho bodu obchod­nej tra­sy cez Považ­ský Ino­vec z Ponit­ria na Pova­žie. Síd­lis­ko­vé tera­sy sa zacho­va­li na juho­vý­chod­ných sva­hoch (idnes​.cz). Pome­no­va­nie Mar­hát sa odvo­dzu­je od náz­vov „Mar­ha­rii, Mere­he­ni“, čo bolo pome­no­va­nie pre sta­ro­mo­rav­ské kme­ne (rotun​da​jur​ko​.sk). Neskôr sa obchod­ná tra­sa pre­su­nu­la a hra­dis­ko stra­ti­lo svoj význam ako stráž­ny bod. V oko­lí sa našla kera­mi­ka a oje­di­ne­le aj nále­zy želez­ných a bron­zo­vých pred­me­tov z nesko­rej doby bron­zo­vej a z doby želez­nej. Z halš­tat­skej doby želez­ný seke­rom­latskýt­ske strel­ky. Neďa­le­ko hra­dis­ka na juž­nom sva­hu Mar­há­tu sa našlo osem otvo­re­ných nákrč­ní­kov so sto­če­ný­mi očka­mi na kon­coch, otvo­re­ný nákrč­ník so zašpi­ca­te­ný­mi kon­ca­mi, dva kosá­ky s jazy­ko­vi­tou ruko­vä­ťou, seker­ka s tuľaj­kou a postran­ným uškom, dlá­to s tuľaj­kou, dva tyčin­ko­vi­té náram­ky s geomet­ric­ky rytou výzdo­bou a ple­cho­vý špi­rá­lo­vi­tý nára­mok bez výzdo­by z doby 8. sto­ro­čia p.n.l.. Nález spa­dá do lužic­kej kul­tú­ry. Z doby latén­skej pochá­dza strie­bor­ná bój­ska min­ca s okríd­le­ným koní­kom z polo­vi­ce 2. st. pnl., frag­men­ty spônstrel­ky so spät­ným háči­kom a spo­na s voľ­nou pät­kou. Pri­bliž­ne polo­vi­ca síd­lisk z doby haltš­tat­skej v oko­lí sa nachá­dza v oko­lí hra­dis­ka Mar­hát (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). V 9. sto­ro­čí vznik­lo na Mar­há­te výšin­né hra­dis­ko, zrej­me úto­čišt­né refú­gium (Marek).

Mar­hát tvo­rí hrad­bu chrá­nia­cu pre­dov­šet­kým obce Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Vozo­ka­ny Lipov­ník. Vďa­ka geolo­gic­kým pome­rom je tu terén veľ­mi čle­ni­tý. Je prav­de­po­dob­né, že naj­mä his­to­ric­ký kon­text, majes­tát­nosť a blíz­kosť Mar­há­tu pod­nie­ti­la oko­lo roku 1947 blat­ni­ča­nov ku vzni­ku tra­dí­cie sil­ves­trov­ských výstu­pov. Dňa 28. októb­ra 1947 blat­ni­ča­nia posta­vi­li na vrchu veľ­ký želez­ný kríž ako vďa­ku Pánu Bohu za ochra­nu počas 2. sve­to­vej voj­ny (mana2​.sk). Ini­ciá­to­rom stav­by bol vte­daj­ší blat­nic­ký kňaz Ján Lak­tiš (mana2​.sk). Na tom­to krí­ži bol nápisBože, ochra­ňuj turis­tov“. Neskôr bola na Mar­há­te posta­ve­ná roz­hľad­ňa, z kto­rej bol pek­ný pohľad na oko­lie. Od jese­ne 2008 je posta­ve­ná nová, 17 met­rov vyso­ká roz­hľad­ňa. Je z nej vid­no na hra­dy Tema­tín, Čach­ti­ce, Uhro­vec, Gymeš a Opo­ni­ce (Pieš­ťan­ský týž­deň). Vraj za ide­ál­nych pod­mie­nok je z Mar­há­tu vid­no hra­ni­ce Čes­ka, Maďar­ska aj Rakús­ka (rotun​da​jur​ko​.sk). Na naj­vyš­šom bode je dnes už nový kríž.

Výstu­py sa kona­jú vždy 31. decem­bra. Od roku 1971 sa výstu­py zača­li orga­ni­zo­vať pod hla­vič­kou orga­ni­zo­va­ných turis­tov. Aj dnes orga­ni­zu­je výstu­py Klub slo­ven­ských turis­tov TJ Bez­o­vec Pieš­ťa­ny. Vďa­ka nim účast­ní­ci výstu­pu dosta­nú dip­lom, kto­rý oce­nia pre­dov­šet­kým deti. Cel­kom zau­jí­ma­vým nápa­dom bol Mar­hát­sky euro­du­kát v roku 2008. Na vrcho­le čaká turis­tov malé občerstve­nie – sla­nin­ka, neja­ká špe­kač­ka, čaj. Pri­pra­ve­né sú ohnis­ká. Mno­hým pad­ne vhod po fyzic­kej náma­he dopl­niť si sily, zaba­viť sa, ale­bo sa aspoň pozdra­viť a zaže­lať si šťast­ný nový rok. Poniek­to­rí si aj spo­loč­ne zaspie­va­jú. Mno­hí sa tak­to stret­nú iba na Sil­ves­tra. Kaž­dý rok pre­beh­ne spo­loč­né foto­gra­fo­va­nie pod trans­pa­ren­tom. Tie­to a aj iné podob­né foto­gra­fie sú potom pek­nou spo­mien­kou. Nie­kto­ré z tých­to foto­gra­fií z minu­los­ti sa nachá­dza­jú na prí­streš­koch pod roz­hľad­ňou. Navy­še bez­o­vec­ký klub má kro­ni­ku z takých­to foto­gra­fií. Archi­vo­va­né sú aj vrcho­lo­vé kni­hy, kto­ré sa nachá­dza­jú pod roz­hľad­ňou. Nachá­dza­jú sa v nich mno­hé zau­jí­ma­vé odka­zy, z kto­rých je mož­né si uro­biť pes­trý obraz o tom, kto a odkiaľ na Mar­hát pri­chá­dza. Ofi­ciál­ne sa kon­čí akcia na obed. Napriek tomu, mno­hí pri­chá­dza­jú na Mar­hát aj neskôr. V posled­ných roč­ní­koch pre­siah­la náv­štev­nosť tisíc účast­ní­kov.

Trú­fam si pove­dať, že sa mení aj sprá­va­nie ľudí, kto­rí sem pri­chá­dza­jú. Sú kaž­dým rokom mier­nej­ší. Vzhľa­dom na niž­šiu kapa­ci­tu Mar­há­tu sa na vrcho­le a tes­ne pod ním ľudia viac sepa­ru­jú do sku­pi­niek. Napo­kon mno­hí sem cho­dia v sku­pi­nách. Účast­ní­ci rešpek­tu­jú aj žia­dosť o zdr­ža­nie pou­ží­vať zábav­nú pyro­tech­ni­ku v horách. Hluk je povo­le­ný len for­mou výbu­chov smie­chu a výstre­lov sektu.

Kra­ji­na na Mar­há­te je vždy iná ako v niž­ších polo­hách, odkiaľ sa zvy­čaj­ne začí­na. Iste pred­sta­vu­je čaro, pre kto­ré sú mno­hí ochot­ní šlia­pať do kop­cov. Stá­va sa, že dole je bla­to a hore je sne­ho­vá peri­na. Občas je ino­vať na stro­moch. Nie­ke­dy sil­no fúka, ino­ke­dy je zas kra­ji­na zalia­ta sln­kom. Na Mar­hát sa dá ísť rôz­ny­mi tra­sa­mi. Kaž­dá je tro­chu iná, dajú sa vybrať ces­ty krat­šie, ľah­šie, vhod­né pre bicyk­le aj pre bež­ky. Väč­ši­na si prav­de­po­dob­ne vybe­rie ces­tu z Nit­rian­skej Blat­ni­ce. Na tej­to tra­se sa ide cez „Jur­ka“, čo je román­ska rotun­da sv. Jura­ja, kto­rá je dru­hou naj­star­šou stav­bou z Veľ­kej Mora­vy u nás. Pra­vi­del­ne sa tu kona­jú viac­krát do roka púte. Troš­ku iný cha­rak­ter posky­tu­je najk­rat­šia tra­sa z Vozo­kán, resp. z Lipov­ní­ka. Veľ­mi čas­tá je tra­sa z Výto­kov. Naj­mä dolu z Mar­há­tu sa dá prejsť na lopá­ri veľ­mi rých­lo prá­ve na Výto­ky. Menej čas­té tra­sy sú z Mod­ro­vej horár­ne, zo Sta­rej Leho­ty, z Bez­ov­ca, z Hav­ra­na, zo Zla­té­ho vrchu, z Tema­tí­nu. Samoz­rej­me dá sa vyjsť autom na Jele­nie jamy a ísť iba odtiaľ.

Ja pova­žu­jem za najk­raj­šiu tra­su z Mod­ro­vej horár­ne a zo Sta­rej Leho­ty. Zvy­čaj­ne sa však odve­ziem auto­bu­som do Vozo­kán, vyšlia­pem na Mar­hát a nas­päť pokra­ču­jem cez Jele­nie jamy, Gono­ve lazy až na Výto­ky. Pre­chá­dzam oko­lo Strie­bor­ni­ce, cez Mora­va­ny, kde sa nie­ke­dy zasta­vím najesť, násled­ne prej­dem cez kúpeľ­ný ostrov až do Pieš­ťan. Po prí­cho­de som prí­jem­ne una­ve­ný po prej­de­ných kilo­met­roch a mám pocit, že som uro­bil nie­čo dob­ré pre seba aj dru­hých. V roku 2009 bolo najk­raj­šie poča­sie, aké som počas svo­jich výstu­poch absol­vo­val. V niž­ších polo­hách boli lesy pono­re­ne do hmly, vyš­šie vykú­ka­lo sln­ko, kto­ré páli­lo na pev­nú sne­ho­vú pokrýv­ku a do toho pre­svi­ta­lo mod­ré nebo s oblak­mi. Dúfam, že som vás inšpi­ro­val ku mož­nos­ti ako sa dá oslá­viť posled­ný deň v roku.

Na kon­ci roka 2007 nás auto­bus dovie­zol z Pieš­ťan do Nit­rian­skej Blat­ni­ce. Potom zača­la moja ces­ta hore po vlast­ných :-). Aj ten­to rok priš­lo na “vrch” kopec ľudí. Ja som pri­šiel zhru­ba o 11-​ej. Puto­val som po krás­nej, zasne­že­nej kra­ji­ne. Orga­ni­zá­to­ri hore pri­pra­vi­li ohnis­ko, kde sa ope­ka­lo, zohrie­va­lo, odo­vzdá­va­li sa regis­trá­cie, čaje, špe­kač­ky, sla­nin­ky .… Postup­ne, keď­že mi bola aj zima, som sa vybral nas­päť, ale inou ces­tou. Šiel som na Jele­nie jamy, na ráz­ces­tie a z neho som zišiel na Gono­ve lazy. Z nich som pokra­čo­val cez Výto­ky, Mora­va­ny až do Pieš­ťan.

Odka­zy

Tra­sa Mod­ro­vá horá­reň – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2010

V roku 2010 som na Mar­hát pri­šiel veľ­mi nesko­ro, na vrchu už nebol sko­ro nikto. Pre foto­gra­fo­va­nie to bolo svo­jím spô­so­bom veľ­mi vhod­né. Navy­še kra­ji­na bola v ten deň naozaj kva­lit­ne zasne­že­ná.

Tra­sa Vozo­ka­ny – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2009

Tra­sa Nit­rian­ska Blat­ni­ca – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2007

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Doliny, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Veľká Studená dolina

Hits: 2468

Pre­šiel som foto­apa­rá­tom Veľ­kú Stu­de­nú doli­nu z Hre­bien­ka po Rai­ne­ro­vu cha­tu a sme­rom na Malú Stu­de­nú doli­nu po Zamkov­ské­ho cha­tu.

Veľ­ká Stu­de­ná doli­na je otvo­re­ná aj pre zim­nú turis­ti­ku, Zboj­níc­ka cha­ta je v pre­vádz­ke celo­roč­ne (Ková­čik). Pre­te­ká ňou Veľ­ký Stu­de­ný potok. V doli­ne sa nachá­dza naj­väč­šie množ­stvo plies vo Vyso­kých Tat­rách: Vareš­ko­vé, Sta­ro­les­nian­ske, Ľado­vé, Pus­té, Malé Pus­té a Dlhé ple­so, tri Ses­ter­ské ple­sá, šty­ri Zboj­níc­ke ple­sá, tri Sivé ple­sá, dve Stu­de­né ple­sá, dve Vyšné a dve Niž­né Stre­lec­ké ple­sá (wiki​pe​dia​.sk).

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post