2006-2010, 2007, 2009, 2010, Biotopy, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Les, Oslavné, Považské, Príroda, Reportáže, Slovenská krajina, Slovenské

Marhát

Hits: 12317

Vrch Mar­hát je naj­vyš­ším bodom Kra­hul­čích vrchov, leží v nad­mor­skej výš­ke 748.2 met­rov. Na vrchu bolo pra­ve­ké osíd­le­nie – výšin­né síd­lis­ko z nesko­rej doby bron­zo­vej a star­šej doby želez­nej. Hallš­tas­ké hra­dis­ko bolo opev­ne­né valom s kamen­nou deštruk­ci­ou. Hra­dis­ko tvo­ri­lo význam­nú fun­kciu stráž­ne­ho bodu obchod­nej tra­sy cez Považ­ský Ino­vec z Ponit­ria na Pova­žie. Síd­lis­ko­vé tera­sy sa zacho­va­li na juho­vý­chod­ných sva­hoch (idnes​.cz). Pome­no­va­nie Mar­hát sa odvo­dzu­je od náz­vov Mar­ha­rii, Mere­he­ni“, čo bolo pome­no­va­nie pre sta­ro­mo­rav­ské kme­ne (rotun​da​jur​ko​.sk). Neskôr sa obchod­ná tra­sa pre­su­nu­la a hra­dis­ko stra­ti­lo svoj význam ako stráž­ny bod. V oko­lí sa našla kera­mi­ka a oje­di­ne­le aj nále­zy želez­ných a bron­zo­vých pred­me­tov z nesko­rej doby bron­zo­vej a z doby želez­nej. Z halš­tat­skej doby želez­ný seke­rom­latskýt­ske strel­ky. Neďa­le­ko hra­dis­ka na juž­nom sva­hu Mar­há­tu sa našlo osem otvo­re­ných nákrč­ní­kov so sto­če­ný­mi očka­mi na kon­coch, otvo­re­ný nákrč­ník so zašpi­ca­te­ný­mi kon­ca­mi, dva kosá­ky s jazy­ko­vi­tou ruko­vä­ťou, seker­ka s tuľaj­kou a postran­ným uškom, dlá­to s tuľaj­kou, dva tyčin­ko­vi­té náram­ky s geomet­ric­ky rytou výzdo­bou a ple­cho­vý špi­rá­lo­vi­tý nára­mok bez výzdo­by z doby 8. sto­ro­čia p.n.l.. Nález spa­dá do lužic­kej kul­tú­ry. Z doby latén­skej pochá­dza strie­bor­ná bój­ska min­ca s okríd­le­ným koní­kom z polo­vi­ce 2. st. pnl., frag­men­ty spônstrel­ky so spät­ným háči­kom a spo­na s voľ­nou pät­kou. Pri­bliž­ne polo­vi­ca síd­lisk z doby haltš­tat­skej v oko­lí sa nachá­dza v oko­lí hra­dis­ka Mar­hát (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). V 9. sto­ro­čí vznik­lo na Mar­há­te výšin­né hra­dis­ko, zrej­me úto­čišt­né refú­gium (Marek).

Mar­hát tvo­rí hrad­bu chrá­nia­cu pre­dov­šet­kým obce Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Vozo­ka­ny Lipov­ník. Vďa­ka geolo­gic­kým pome­rom je tu terén veľ­mi čle­ni­tý. Je prav­de­po­dob­né, že naj­mä his­to­ric­ký kon­text, majes­tát­nosť a blíz­kosť Mar­há­tu pod­nie­ti­la oko­lo roku 1947 blat­ni­ča­nov ku vzni­ku tra­dí­cie sil­ves­trov­ských výstu­pov. Dňa 28. októb­ra 1947 blat­ni­ča­nia posta­vi­li na vrchu veľ­ký želez­ný kríž ako vďa­ku Pánu Bohu za ochra­nu počas 2. sve­to­vej voj­ny (mana2​.sk). Ini­ciá­to­rom stav­by bol vte­daj­ší blat­nic­ký kňaz Ján Lak­tiš (mana2​.sk). Na tom­to krí­ži bol nápis Bože, ochra­ňuj turis­tov“. Neskôr bola na Mar­há­te posta­ve­ná roz­hľad­ňa, z kto­rej bol pek­ný pohľad na oko­lie. Od jese­ne 2008 je posta­ve­ná nová, 17 met­rov vyso­ká roz­hľad­ňa. Je z nej vid­no na hra­dy Tema­tín, Čach­ti­ce, Uhro­vec, Gymeš a Opo­ni­ce (Pieš­ťan­ský týž­deň). Vraj za ide­ál­nych pod­mie­nok je z Mar­há­tu vid­no hra­ni­ce Čes­ka, Maďar­ska aj Rakús­ka (rotun​da​jur​ko​.sk). Na naj­vyš­šom bode je dnes už nový kríž.

Výstu­py sa kona­jú vždy 31. decem­bra. Od roku 1971 sa výstu­py zača­li orga­ni­zo­vať pod hla­vič­kou orga­ni­zo­va­ných turis­tov. Aj dnes orga­ni­zu­je výstu­py Klub slo­ven­ských turis­tov TJ Bez­o­vec Pieš­ťa­ny. Vďa­ka nim účast­ní­ci výstu­pu dosta­nú dip­lom, kto­rý oce­nia pre­dov­šet­kým deti. Cel­kom zau­jí­ma­vým nápa­dom bol Mar­hát­sky euro­du­kát v roku 2008. Na vrcho­le čaká turis­tov malé občerstve­nie – sla­nin­ka, neja­ká špe­kač­ka, čaj. Pri­pra­ve­né sú ohnis­ká. Mno­hým pad­ne vhod po fyzic­kej náma­he dopl­niť si sily, zaba­viť sa, ale­bo sa aspoň pozdra­viť a zaže­lať si šťast­ný nový rok. Poniek­to­rí si aj spo­loč­ne zaspie­va­jú. Mno­hí sa tak­to stret­nú iba na Sil­ves­tra. Kaž­dý rok pre­beh­ne spo­loč­né foto­gra­fo­va­nie pod trans­pa­ren­tom. Tie­to a aj iné podob­né foto­gra­fie sú potom pek­nou spo­mien­kou. Nie­kto­ré z tých­to foto­gra­fií z minu­los­ti sa nachá­dza­jú na prí­streš­koch pod roz­hľad­ňou. Navy­še bez­o­vec­ký klub má kro­ni­ku z takých­to foto­gra­fií. Archi­vo­va­né sú aj vrcho­lo­vé kni­hy, kto­ré sa nachá­dza­jú pod roz­hľad­ňou. Nachá­dza­jú sa v nich mno­hé zau­jí­ma­vé odka­zy, z kto­rých je mož­né si uro­biť pes­trý obraz o tom, kto a odkiaľ na Mar­hát pri­chá­dza. Ofi­ciál­ne sa kon­čí akcia na obed. Napriek tomu, mno­hí pri­chá­dza­jú na Mar­hát aj neskôr. V posled­ných roč­ní­koch pre­siah­la náv­štev­nosť tisíc účast­ní­kov.

Trú­fam si pove­dať, že sa mení aj sprá­va­nie ľudí, kto­rí sem pri­chá­dza­jú. Sú kaž­dým rokom mier­nej­ší. Vzhľa­dom na niž­šiu kapa­ci­tu Mar­há­tu sa na vrcho­le a tes­ne pod ním ľudia viac sepa­ru­jú do sku­pi­niek. Napo­kon mno­hí sem cho­dia v sku­pi­nách. Účast­ní­ci rešpek­tu­jú aj žia­dosť o zdr­ža­nie pou­ží­vať zábav­nú pyro­tech­ni­ku v horách. Hluk je povo­le­ný len for­mou výbu­chov smie­chu a výstre­lov sektu.

Kra­ji­na na Mar­há­te je vždy iná ako v niž­ších polo­hách, odkiaľ sa zvy­čaj­ne začí­na. Iste pred­sta­vu­je čaro, pre kto­ré sú mno­hí ochot­ní šlia­pať do kop­cov. Stá­va sa, že dole je bla­to a hore je sne­ho­vá peri­na. Občas je ino­vať na stro­moch. Nie­ke­dy sil­no fúka, ino­ke­dy je zas kra­ji­na zalia­ta sln­kom. Na Mar­hát sa dá ísť rôz­ny­mi tra­sa­mi. Kaž­dá je tro­chu iná, dajú sa vybrať ces­ty krat­šie, ľah­šie, vhod­né pre bicyk­le aj pre bež­ky. Väč­ši­na si prav­de­po­dob­ne vybe­rie ces­tu z Nit­rian­skej Blat­ni­ce. Na tej­to tra­se sa ide cez Jur­ka“, čo je román­ska rotun­da sv. Jura­ja, kto­rá je dru­hou naj­star­šou stav­bou z Veľ­kej Mora­vy u nás. Pra­vi­del­ne sa tu kona­jú viac­krát do roka púte. Troš­ku iný cha­rak­ter posky­tu­je najk­rat­šia tra­sa z Vozo­kán, resp. z Lipov­ní­ka. Veľ­mi čas­tá je tra­sa z Výto­kov. Naj­mä dolu z Mar­há­tu sa dá prejsť na lopá­ri veľ­mi rých­lo prá­ve na Výto­ky. Menej čas­té tra­sy sú z Mod­ro­vej horár­ne, zo Sta­rej Leho­ty, z Bez­ov­ca, z Hav­ra­na, zo Zla­té­ho vrchu, z Tema­tí­nu. Samoz­rej­me dá sa vyjsť autom na Jele­nie jamy a ísť iba odtiaľ.

Ja pova­žu­jem za najk­raj­šiu tra­su z Mod­ro­vej horár­ne a zo Sta­rej Leho­ty. Zvy­čaj­ne sa však odve­ziem auto­bu­som do Vozo­kán, vyšlia­pem na Mar­hát a nas­päť pokra­ču­jem cez Jele­nie jamy, Gono­ve lazy až na Výto­ky. Pre­chá­dzam oko­lo Strie­bor­ni­ce, cez Mora­va­ny, kde sa nie­ke­dy zasta­vím najesť, násled­ne prej­dem cez kúpeľ­ný ostrov až do Pieš­ťan. Po prí­cho­de som prí­jem­ne una­ve­ný po prej­de­ných kilo­met­roch a mám pocit, že som uro­bil nie­čo dob­ré pre seba aj dru­hých. V roku 2009 bolo najk­raj­šie poča­sie, aké som počas svo­jich výstu­poch absol­vo­val. V niž­ších polo­hách boli lesy pono­re­ne do hmly, vyš­šie vykú­ka­lo sln­ko, kto­ré páli­lo na pev­nú sne­ho­vú pokrýv­ku a do toho pre­svi­ta­lo mod­ré nebo s oblak­mi. Dúfam, že som vás inšpi­ro­val ku mož­nos­ti ako sa dá oslá­viť posled­ný deň v roku.

Na kon­ci roka 2007 nás auto­bus dovie­zol z Pieš­ťan do Nit­rian­skej Blat­ni­ce. Potom zača­la moja ces­ta hore po vlast­ných :-). Aj ten­to rok priš­lo na vrch” kopec ľudí. Ja som pri­šiel zhru­ba o 11-​ej. Puto­val som po krás­nej, zasne­že­nej kra­ji­ne. Orga­ni­zá­to­ri hore pri­pra­vi­li ohnis­ko, kde sa ope­ka­lo, zohrie­va­lo, odo­vzdá­va­li sa regis­trá­cie, čaje, špe­kač­ky, sla­nin­ky .… Postup­ne, keď­že mi bola aj zima, som sa vybral nas­päť, ale inou ces­tou. Šiel som na Jele­nie jamy, na ráz­ces­tie a z neho som zišiel na Gono­ve lazy. Z nich som pokra­čo­val cez Výto­ky, Mora­va­ny až do Pieš­ťan.


Peak Mar­hát is the hig­hest point of the Kra­hul­čie vrchy, situ­ated at an ele­va­ti­on of 748.2 meters abo­ve sea level. The sum­mit hos­ted pre­his­to­ric sett­le­ments, inc­lu­ding a hill­fort from the late Bron­ze Age and ear­ly Iron Age. The Halls­tatt hill­fort was for­ti­fied with an embank­ment and sto­ne struc­tu­re, ser­ving as a cru­cial guard point for the tra­de rou­te across Považ­ský Ino­vec from Ponit­ria to Pova­žie. Ter­ra­ced sett­le­ments have been pre­ser­ved on the sout­he­ast slo­pes (idnes​.cz). The name Mar­hát is deri­ved from the names Mar­ha­rii, Mere­he­ni,” which refer­red to ancient Mora­vian tri­bes (rotun​da​jur​ko​.sk). As the tra­de rou­te shif­ted over time, the sig­ni­fi­can­ce of the hill­fort as a guard post dimi­nis­hed. Cera­mics and occa­si­onal fin­dings of iron and bron­ze objects from the late Bron­ze Age and Iron Age have been dis­co­ve­red in the vici­ni­ty. Note­wort­hy arti­facts inc­lu­de an Iron Age axe-​hammer and Scyt­hian arro­ws. Eight open neck rings with coiled ends, a neck ring with poin­ted ends, two sic­kles with tongue-​shaped hand­les, an axe with a soc­ket, a chi­sel with a soc­ket, two rod-​shaped bra­ce­lets with geomet­ri­cal­ly inci­sed deco­ra­ti­ons, and a spiral-​like metal bra­ce­let wit­hout orna­men­ta­ti­on from the 8th cen­tu­ry BCE were found near the hill­fort. This dis­co­ve­ry is asso­cia­ted with the Lusa­tian cul­tu­re. From the La Tène peri­od, a sil­ver Boii coin with a win­ged hor­se from the mid-​2nd cen­tu­ry BCE, frag­ments of buc­kles, and arro­ws with a bar­bed hook and a buck­le with a free heel have been une­art­hed. App­ro­xi­ma­te­ly half of the sett­le­ments from the Halls­tatt peri­od in the vici­ni­ty are loca­ted around the Mar­hát hill­fort (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). In the 9th cen­tu­ry, a hill­fort refu­ge was estab­lis­hed on Mar­hát (Marek).

Mar­hát forms a bar­rier pri­ma­ri­ly pro­tec­ting the vil­la­ges of Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Vozo­ka­ny, and Lipov­ník. Due to geolo­gi­cal con­di­ti­ons, the ter­rain is very rug­ged. The his­to­ri­cal con­text, majes­ty, and pro­xi­mi­ty of Mar­hát like­ly ins­pi­red the tra­di­ti­on of New Yea­r’s Eve hikes, which began around 1947. On Octo­ber 28, 1947, the peop­le of Blat­ni­ca erec­ted a lar­ge iron cross on the sum­mit as thanks to God for pro­tec­ti­on during World War II (mana2​.sk). The ini­tia­ti­ve for the cons­truc­ti­on came from the then-​priest of Blat­ni­ca, Ján Lak­tiš (mana2​.sk). The cross bore the insc­rip­ti­on God, pro­tect the tou­rists.” Later, an obser­va­ti­on tower was built on Mar­hát, offe­ring a beau­ti­ful view of the sur­roun­dings. Sin­ce the fall of 2008, a new 17-​meter-​high obser­va­ti­on tower has been in pla­ce. It pro­vi­des a view of the cast­les Tema­tín, Čach­ti­ce, Uhro­vec, Gymeš, and Opo­ni­ce (Pieš­ťan­ský týž­deň). Sup­po­sed­ly, under ide­al con­di­ti­ons, the bor­ders of the Czech Repub­lic, Hun­ga­ry, and Aus­tria can be seen from Mar­hát (rotun​da​jur​ko​.sk). A new cross has now been pla­ced at the hig­hest point.

Climbs are alwa­ys orga­ni­zed on Decem­ber 31. Sin­ce 1971, the­se climbs have been orga­ni­zed under the aus­pi­ces of orga­ni­zed tou­rists. Today, the climbs are orga­ni­zed by the Slo­vak Tou­rist Club TJ Bez­o­vec Pieš­ťa­ny. Par­ti­ci­pants rece­i­ve a dip­lo­ma, pri­ma­ri­ly app­re­cia­ted by chil­dren. An inte­res­ting idea was the Mar­hát euro-​ducat in 2008. A small ref­resh­ment awaits tou­rists at the sum­mit – bacon, sau­sa­ges, tea. Firep­la­ces are pre­pa­red. Many find it use­ful to reple­nish the­ir strength, have some fun, or at least gre­et and wish each other a hap­py New Year. Some even sing toget­her. Many only meet this way on New Yea­r’s Eve. Eve­ry year, a group pho­to is taken under the ban­ner. The­se and other simi­lar pho­tos are a nice memo­ry. Some of the­se pho­tos from the past are on the shel­ters under the obser­va­ti­on tower. The Bez­o­vec club also has a chro­nic­le of such pho­tos. Sum­mit books, con­tai­ning many inte­res­ting refe­ren­ces, are also archi­ved under the obser­va­ti­on tower. They offer a diver­se pic­tu­re of who comes to Mar­hát and from whe­re. The event offi­cial­ly ends at lunch­ti­me. Nevert­he­less, many con­ti­nue to visit Mar­hát later. In recent years, atten­dan­ce has exce­e­ded a thou­sand participants.

I dare say that the beha­vi­or of peop­le coming here is chan­ging. They are more con­si­de­ra­te each year. Due to the lower capa­ci­ty of Mar­hát, peop­le tend to sepa­ra­te into smal­ler groups at the sum­mit and just below. Many come in groups. Par­ti­ci­pants also res­pect the requ­est to ref­rain from using pyro­tech­nics in the moun­tains. Noise is allo­wed only in the form of bursts of laugh­ter and sect shots.

The lands­ca­pe on Mar­hát is alwa­ys dif­fe­rent from the lower ele­va­ti­ons whe­re the climb usu­al­ly begins. It undoub­ted­ly posses­ses a charm for which many are wil­ling to tre­ad the hills. It hap­pens that the­re is mud at the bot­tom and a sno­wy blan­ket on top. Occa­si­onal­ly, the­re are inno­va­ti­ons on the tre­es. Some­ti­mes, it blo­ws stron­gly; other times, the lands­ca­pe is bat­hed in sun­light. Mar­hát can be rea­ched by vari­ous rou­tes, each slight­ly dif­fe­rent. Shor­ter, easier rou­tes suitab­le for bicyc­les and cross-​country skis can be cho­sen. Most like­ly, many will opt for the rou­te from Nit­rian­ska Blat­ni­ca. On this rou­te, you pass through Jur­ko,” a Roma­ne­sque rotun­da of St. Geor­ge, the second oldest struc­tu­re from Gre­at Mora­via in our regi­on. Pilg­ri­ma­ges are regu­lar­ly held here seve­ral times a year. A slight­ly dif­fe­rent cha­rac­ter is pro­vi­ded by the shor­test rou­te from Vozo­ka­ny or Lipov­ník. The rou­te from Výto­ky is very com­mon. Espe­cial­ly down­hill from Mar­hát to Výto­ky can be done on sleds very quick­ly. Less com­mon rou­tes are from Mod­rá horár­na, Sta­ra Lehot­ka, Bez­o­vec, Hav­ran, Zla­tý vrch, and Tema­tín. Of cour­se, you can dri­ve by car to Jele­nie jamy and go only from there.

I con­si­der the most beau­ti­ful rou­te to be from Mod­rá horár­na and Sta­ra Lehot­ka. Usu­al­ly, howe­ver, I take the bus to Vozo­ka­ny, climb to Mar­hát, and then con­ti­nue back through Jele­nie jamy, Gono­ve lazy, to Výto­ky. I pass by Strie­bor­ni­ca, through Mora­va­ny, whe­re I some­ti­mes stop for a meal. Then I cross the spa island to Pieš­ťa­ny. Upon arri­val, I am ple­a­san­tly tired after the kilo­me­ters wal­ked, and I feel that I have done somet­hing good for myself and others. In 2009, the weat­her was the most beau­ti­ful I had expe­rien­ced during my climbs. In the lower alti­tu­des, the forests were shrou­ded in fog, whi­le hig­her up, the sun pee­ked out, shi­ning on the solid snow cover bene­ath a blue sky with clouds. I hope I have ins­pi­red you with a way to celeb­ra­te the last day of the year.

At the end of 2007, the bus took us from Pieš­ťa­ny to Nit­rian­ska Blat­ni­ca. Then my jour­ney upwards began on my own :-). This year, a lot of peop­le came to the ” sum­mit.” I arri­ved around 11 AM. I wan­de­red through the beau­ti­ful, sno­wy lands­ca­pe. Orga­ni­zers had pre­pa­red a bon­fi­re at the top, whe­re peop­le gril­led, war­med up, regis­te­red, and rece­i­ved tea, sau­sa­ges, and bacon. Gra­du­al­ly, sin­ce I was also cold, I set off back, but by a dif­fe­rent rou­te. I went to Jele­nie jamy, to the cross­ro­ads, and from the­re, I des­cen­ded to Gono­ve lazy. From the­re, I con­ti­nu­ed through Výto­ky, Mora­va­ny, all the way to Piešťany.


Odka­zy

Tra­sa Mod­ro­vá horá­reň – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2010

V roku 2010 som na Mar­hát pri­šiel veľ­mi nesko­ro, na vrchu už nebol sko­ro nikto. Pre foto­gra­fo­va­nie to bolo svo­jím spô­so­bom veľ­mi vhod­né. Navy­še kra­ji­na bola v ten deň naozaj kva­lit­ne zasne­že­ná.

Tra­sa Vozo­ka­ny – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2009

Tra­sa Nit­rian­ska Blat­ni­ca – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2007

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Obce, Rakúske, Rakúsko, Zahraničie, Zahraničné

Berg a Königswarte

Hits: 2417

Obec Berg je obec Dol­né­ho Rakús­ka v okre­se Bruck an der Leit­ha v nad­mor­skej výš­ke 154 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia) na úpä­tí vrchu König­swar­te (geme​in​de​berg​.at). Chor­vát­sky názov pre obec je Pier­ga. Na plo­che 9.47 km2 tu žije 757 oby­va­te­ľov. Neďa­le­ko sa nachá­dza Bra­ti­sla­va, resp. jej miest­na časť Petr­žal­ka. Do roku 1996 tvo­ri­la s obcou Wolfst­hal jed­nu obec Wolfsthal-​Berg. Je obľú­be­ným cie­ľom cyk­lis­tov (Wiki­pe­dia). Berg sa ozna­ču­je za agrár­nu a vinoh­rad­níc­ku obec (geme​in​de​berg​.at).

Prví usad­lí­ci, kto­rí polo­ži­li zákla­dy obce boli z Bavor­ska v roku 800. Obec leža­la aj v minu­los­ti na pohra­ni­čí, veľa­krát bola zni­če­ná, a zno­vu vybu­do­va­ná (geme​in​de​berg​.at). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 862 pod pome­no­va­ním Pagus ad Per­go. Nachá­dza sa tu stĺp svä­tej Márie - moro­vý stĺp, kto­rý sto­jí na býva­lom okra­ji obce, na hra­ni­ci s Bur­gen­lan­dom, čo bola v minu­los­ti hra­ni­ca medzi Rakús­kom a Uhor­skom. Bol prav­de­po­dob­ne posta­ve­ný na pamiat­ku moro­vej epi­dé­mie z roku 1679 (Wiki­pe­dia).

nig­swar­te - je východ­nou čas­ťou Hunds­he­im­ských vrchov. Nachá­dza sa tu vyhliad­ko­vá veža (geme​in​de​berg​.at). Leží v nad­mor­skej výš­ke 344 met­rov nad morom. Má výš­ku 22.7 met­ra. Vyhliad­ko­vá plo­ši­na je vo výš­ke 19.2 met­ra. Hore vedie 120 scho­dov (Róbert Pin­tér), sto­jí tu od roku 2001 (city​li​fe​.sk). Od roku 1958 sa tu nachá­dza vojen­ský objekt. Za čias Habs­bur­gov­cov König­swar­te slú­ži­la ako pozo­ro­va­teľ­ňa. Medzi obca­mi Kitt­see, Berg, Bra­ti­sla­va tu nechá­va­li Habs­bur­gov­ci pocho­do­vať voj­sko a orga­ni­zo­va­li vojen­ské pre­hliad­ky. Napr. cisár Fran­ti­šek I., ale aj Napo­le­on (Róbert Pin­tér).


The vil­la­ge of Berg is a muni­ci­pa­li­ty in Lower Aus­tria in the Bruck an der Leit­ha dis­trict at an ele­va­ti­on of 154 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia) at the foot of the König­swar­te moun­tain (geme​in​de​berg​.at). The Cro­atian name for the vil­la­ge is Pier­ga. With an area of 9.47 km², it is home to 757 inha­bi­tants. Near­by is Bra­ti­sla­va, spe­ci­fi­cal­ly its dis­trict Petr­žal­ka. Until 1996, it for­med a sin­gle muni­ci­pa­li­ty with the vil­la­ge of Wolfst­hal cal­led Wolfsthal-​Berg. It is a popu­lar des­ti­na­ti­on for cyc­lists (Wiki­pe­dia). Berg is kno­wn as an agri­cul­tu­ral and viti­cul­tu­ral com­mu­ni­ty (geme​in​de​berg​.at).

The first sett­lers who laid the foun­da­ti­ons of the vil­la­ge came from Bava­ria in 800. The vil­la­ge has a his­to­ry of being on the bor­der, often des­tro­y­ed, and rebu­ilt again (geme​in​de​berg​.at). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 862 under the name Pagus ad Per­go. The­re is a column of Saint Mary – a pla­gue column loca­ted on the for­mer edge of the vil­la­ge, on the bor­der with Bur­gen­land, which used to be the bor­der bet­we­en Aus­tria and Hun­ga­ry. It was pro­bab­ly built in memo­ry of the pla­gue epi­de­mic of 1679 (Wiki­pe­dia).

König­swar­te – is the eas­tern part of the Hunds­he­im Moun­tains. The­re is an obser­va­ti­on tower here (geme​in​de​berg​.at). It is loca­ted at an alti­tu­de of 344 meters abo­ve sea level. The tower has a height of 22.7 meters. The obser­va­ti­on plat­form is at a height of 19.2 meters. The­re are 120 stairs lea­ding to the top (Róbert Pin­tér), and it has been stan­ding here sin­ce 2001 (city​li​fe​.sk). Sin­ce 1958, a mili­ta­ry faci­li­ty has been loca­ted here. During the Habs­burg era, König­swar­te ser­ved as an obser­va­ti­on point. Habs­bur­gs used to para­de the­ir tro­ops and orga­ni­ze mili­ta­ry revie­ws bet­we­en the vil­la­ges of Kitt­see, Berg, and Bra­ti­sla­va. For exam­ple, Empe­ror Fran­cis I and even Napo­le­on (Róbert Pintér).


Die Geme­in­de Berg ist eine Geme­in­de in Nie­de­rös­ter­re­ich im Bez­irk Bruck an der Leit­ha auf einer Höhe von 154 Metern über dem Mee­ress­pie­gel (Wiki­pe­dia) am Fuße des Ber­ges König­swar­te (geme​in​de​berg​.at). Der kro­atis­che Name für die Geme­in­de lau­tet Pier­ga. Mit einer Flä­che von 9,47 km² leben hier 757 Ein­woh­ner. In der Nähe befin­det sich Bra­ti­sla­va, genau­er gesagt der Stadt­te­il Petr­žal­ka. Bis 1996 bil­de­te sie zusam­men mit der Geme­in­de Wolfst­hal eine Geme­in­de namens Wolfsthal-​Berg. Es ist ein belieb­tes Ziel für Rad­fah­rer (Wiki­pe­dia). Berg gilt als lan­dwirts­chaft­li­che und wein­bau­li­che Geme­in­de (geme​in​de​berg​.at).

Die ers­ten Sied­ler, die die Grund­la­gen des Dor­fes leg­ten, kamen im Jahr 800 aus Bay­ern. Das Dorf hat eine Ges­chich­te an der Gren­ze, oft zers­tört und wie­der auf­ge­baut wor­den zu sein (geme​in​de​berg​.at). Die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung des Dor­fes stammt aus dem Jahr 862 unter dem Namen Pagus ad Per­go. Es gibt eine Säu­le der Hei­li­gen Maria – eine Pest-​Säule am ehe­ma­li­gen Rand des Dor­fes, an der Gren­ze zu Bur­gen­land, die früher die Gren­ze zwis­chen Öster­re­ich und Ungarn bil­de­te. Sie wur­de wahrs­che­in­lich zum Geden­ken an die Pes­te­pi­de­mie von 1679 errich­tet (Wiki­pe­dia).

König­swar­te – ist der öst­li­che Teil des Hundsheim-​Gebirges. Hier gibt es einen Aus­sichts­turm (geme​in​de​berg​.at). Er befin­det sich auf einer Höhe von 344 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Der Turm hat eine Höhe von 22,7 Metern. Die Aus­sichts­platt­form befin­det sich in einer Höhe von 19,2 Metern. Es gibt 120 Stu­fen, die nach oben füh­ren (Róbert Pin­tér), und er steht hier seit 2001 (city​li​fe​.sk). Seit 1958 befin­det sich hier eine Mili­tä­re­in­rich­tung. Wäh­rend der Habs­bur­ger­ze­it dien­te die König­swar­te als Beobach­tungs­punkt. Die Habs­bur­ger lie­ßen ihre Trup­pen zwis­chen den Dör­fern Kitt­see, Berg und Bra­ti­sla­va auf­mars­chie­ren und orga­ni­sier­ten mili­tä­ris­che Para­den. Zum Beis­piel Kai­ser Franz I. und sogar Napo­le­on (Róbert Pintér).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Hričovský hrad

Hits: 2096

Hri­čov­ský hrad sa nachá­dza nad Hri­čov­ským Pod­hra­dím v nad­mor­skej výš­ke 507 met­rov nad morom. (Wiki­pe­dia). Na naj­se­ver­nej­šom výbež­ku Súľov­ských vrchov (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk). Slo­va­nia oko­lie hra­du osíd­li­li v 9. sto­ro­čí. Názov Hri­čov je odvo­de­ný od slo­va Grič (ska­la, skal­na­tý). Rov­na­ký význam má slo­vo v srbo­chor­vát­či­ne. Zem Hri­čov sa prvý­krát spo­mí­na v roku 1208 (hradh​ri​cov​.sk). Náz­vy Hri­čov­ské­ho hra­du: Hri­chou, Hry­chou, Hery­chou, Hyri­chou, Ric­zo, Hri­chou. Pat­rí roz­lo­hou k naj­men­ším slo­ven­ským hra­dom. Posta­vi­li ho krát­ko po tatár­skom vpá­de ako dre­ve­né hra­dis­ko. Začiat­kom 2. polo­vi­ce 13. sto­ro­čia ho pre­sta­va­li na kamen­ný hrad (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk).


Hri­čov Cast­le is loca­ted abo­ve Hri­čov­ské Pod­hra­die at an ele­va­ti­on of 507 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). Posi­ti­oned on the nort­hern­most edge of the Súľov Moun­tains (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk), the area around the cast­le was sett­led by the Slavs in the 9th cen­tu­ry. The name Hri­čov is deri­ved from the word Grič, mea­ning rock or roc­ky, with a simi­lar mea­ning in Serbo-​Croatian. The land of Hri­čov is first men­ti­oned in 1208 (hradh​ri​cov​.sk). The vari­ous names for Hri­čov Cast­le inc­lu­de Hri­chou, Hry­chou, Hery­chou, Hyri­chou, Ric­zo, and Hri­chou. In terms of area, it is one of the smal­lest cast­les in Slo­va­kia. Ori­gi­nal­ly built short­ly after the Tatar inva­si­on as a wooden for­ti­fi­ca­ti­on, it was recons­truc­ted into a sto­ne cast­le in the ear­ly second half of the 13th cen­tu­ry (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Doliny, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Veľká Studená dolina

Hits: 2647

Pre­šiel som foto­apa­rá­tom Veľ­kú Stu­de­nú doli­nu z Hre­bien­ka po Rai­ne­ro­vu cha­tu a sme­rom na Malú Stu­de­nú doli­nu po Zamkov­ské­ho cha­tu. Veľ­ká Stu­de­ná doli­na je hod­not­ná doli­na vo Vyso­kých Tat­rách. Nachá­dza sa v seve­ro­zá­pad­nej čas­ti, jej dĺž­ka je 9 km. Stu­de­ný potok, kto­rý ňou pre­te­ká je vytvo­re­ný topia­ci­mi sa ľadov­ca­mi, vytvá­ra okrem iné­ho aj vodo­pá­dy a kamen­né kot­li­ny. Veľ­mi popu­lár­na je tra­sa na Téry­ho cha­tu, prí­pad­ne na Ger­la­chov­ský štít.

Veľ­ká Stu­de­ná doli­na je otvo­re­ná aj pre zim­nú turis­ti­ku, Zboj­níc­ka cha­ta je v pre­vádz­ke celo­roč­ne (Ková­čik). Pre­te­ká ňou Veľ­ký Stu­de­ný potok. V doli­ne sa nachá­dza naj­väč­šie množ­stvo plies vo Vyso­kých Tat­rách: Vareš­ko­vé, Sta­ro­les­nian­ske, Ľado­vé, Pus­té, Malé Pus­té a Dlhé ple­so, tri Ses­ter­ské ple­sá, šty­ri Zboj­níc­ke ple­sá, tri Sivé ple­sá, dve Stu­de­né ple­sá, dve Vyšné a dve Niž­né Stre­lec­ké ple­sá (wiki​pe​dia​.sk).


I tra­ver­sed the Gre­at Cold Val­ley with my came­ra, star­ting from Hre­bie­nok to Rai­ne­r’s Cha­let and con­ti­nu­ing towards the Litt­le Cold Val­ley, pas­sing by Zamkov­ský Cha­let. The Gre­at Cold Val­ley is a valu­ab­le val­ley in the High Tatras, situ­ated in the nort­hwest part, with a length of 9 km. The Cold Cre­ek flo­wing through it is for­med by mel­ting gla­ciers, cre­a­ting water­falls and roc­ky basins, among other fea­tu­res. A high­ly popu­lar rou­te in this area leads to Téry­’s Cha­let or furt­her to the hig­hest Slo­vak peak, Ger­la­chov­ský štít.

The Gre­at Cold Val­ley is open for win­ter hiking as well, and Zboj­níc­ka Cha­let ope­ra­tes year-​round (Ková­čik). Flo­wing through it is the Gre­at Cold Cre­ek. The val­ley har­bors the lar­gest con­cen­tra­ti­on of moun­tain lakes in the High Tatras: Vareš­ko­vé, Sta­ro­les­nian­ske, Ľado­vé, Pus­té, Malé Pus­té, and Dlhé ple­so, along with three Ses­ter­ské ple­sá, four Zboj­níc­ke ple­sá, three Sivé ple­sá, two Stu­de­né ple­sá, two Vyšné, and two Niž­né Stre­lec­ké ple­sá (wiki​pe​dia​.sk).


Przes­ze­dłem z apa­ra­tem przez Wiel­ką Zim­ną Doli­nę, zaczy­na­jąc od Hre­bie­no­ka przez Cha­tę Rai­ne­ra i kie­ru­jąc się w stro­nę Małej Zim­nej Doli­ny, mija­jąc Cha­tę Zamkov­skie­go. Wiel­ka Zim­na Doli­na to cen­na doli­na w Tat­rach Wyso­kich, poło­żo­na w północno-​zachodniej części, o dłu­go­ści 9 km. Przez nią pły­nie Stu­de­ný potok, twor­zo­ny przez top­nie­jące lodo­wce, co skut­ku­je m.in. pows­ta­wa­niem wodos­pa­dów i kamie­nis­tych kot­lin. Bar­dzo popu­lar­nym szla­kiem w tej oko­li­cy jest tra­sa do Cha­ty Téry­’e­go lub dalej na naj­wy­żs­zy sło­wac­ki szc­zyt, Ger­la­chov­ský štít.

Wiel­ka Zim­na Doli­na jest otwar­ta także na turys­ty­kę zimo­wą, a Chat­ka Zboj­nic­ka czyn­na jest przez cały rok (Ková­čik). Przez nią prze­pły­wa Wiel­ki Zim­ny Potok. Doli­na jest miejs­cem sku­pie­nia naj­wi­ęks­zej licz­by sta­wów gór­skich w Tat­rach Wyso­kich: Vareš­ko­vé, Sta­ro­les­nian­ske, Ľado­vé, Pus­té, Malé Pus­té i Dlhé ple­so, a także trzy Ses­ter­ské ple­sá, czte­ry Zboj­níc­ke ple­sá, trzy Sivé ple­sá, dwa Stu­de­né ple­sá, dwa Vyšné i dwa Niž­né Stre­lec­ké ple­sá (wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post