2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Doliny, Doliny, Hory, Hory, Krajina, Orava, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny

Spálená dolina

Hits: 2532

Spá­le­ná je vrch v Rohá­čoch, ležia­ci na hlav­nom hre­be­ni Západ­ných Tatier. Po str­mých sva­hoch vedú dva laví­no­vé žľa­by vedú­ce do Spá­le­nej a Hlbo­kej doli­ny (mapy​.cz). Spá­le­ná doli­na je ľadov­co­vé údo­lie dlhé pri­bliž­ne 3 km. Dnes hor­nú časť doli­ny tvo­ria suti­ny, ale­bo nesú­vis­lé tráv­na­té spo­lo­čen­stvá. V zime tu čas­to pada­jú laví­ny, kto­ré nie­ke­dy kon­čia až v dol­ných čas­tiach údo­lia. Stred­ná časť doli­ny má mier­nej­ší cha­rak­ter so zbyt­ka­mi ľadov­co­vých morén a žulo­vý­mi suti­na­mi. Nie­kto­ré bal­va­ny sú obro­vi­té. Doli­na je turis­tic­ky obľú­be­ná, je divo­ká, maleb­ná a pri­tom cel­kom ľah­ko dosia­hnu­teľ­ná. Vedie cez ňu tra­sa na Adam­cu­ľu, do Baní­kov­ské­ho sed­la a ku Roháčs­kym ple­sám (ege​on​.cz). Doli­na kon­čí skal­na­tým pra­hom nad Roháčs­kou doli­nou, cez kto­rý padá Roháčs­ky vodo­pád (turis​ti​ka​.cz). Spá­le­ná doli­na odbo­ču­je z Roháčs­kej doli­ny sme­rom na juho­zá­pad. Pre­te­ká ňou Spá­le­ný potok, kto­rý v dol­nej čas­ti doli­ny vytvá­ra Roháčs­ky vodo­pád (Wiki­pe­dia).


Spá­le­ná is a peak in the Rohá­če ran­ge, loca­ted on the main rid­ge of the Wes­tern Tatras. Two ava­lan­che gul­lies des­cend the ste­ep slo­pes, lea­ding into the Spá­le­ná and Hlbo­ká val­le­ys (mapy​.cz). Spá­le­ná Val­ley is a gla­cial val­ley app­ro­xi­ma­te­ly 3 km long. Today, the upper part of the val­ley is com­po­sed of scree or scat­te­red grass com­mu­ni­ties. In win­ter, ava­lan­ches often occur, some­ti­mes rea­ching the lower parts of the val­ley. The midd­le sec­ti­on of the val­ley has a gen­tler cha­rac­ter with rem­nants of gla­cial morai­nes and gra­ni­te scree. Some boul­ders are enor­mous. The val­ley is popu­lar with tou­rists; it is wild, pic­tu­re­sque, and rela­ti­ve­ly easy to reach. A trail runs through it to Adam­cu­ľa, Baní­kov­ské Sadd­le, and Rohá­če Lakes (ege​on​.cz). The val­ley ends with a roc­ky thres­hold abo­ve Rohá­če Val­ley, over which Rohá­če Water­fall cas­ca­des (turis​ti​ka​.cz). Spá­le­ná Val­ley bran­ches off from Rohá­če Val­ley to the sout­hwest. Spá­le­ný Cre­ek flo­ws through it, cre­a­ting the Rohá­če Water­fall in the lower part of the val­ley (Wiki­pe­dia).


Spá­le­ná to szc­zyt w paśmie Rohá­če, poło­żo­ny na głó­wnym grz­bie­cie Tatr Zachod­nich. Po stro­mych sto­kach opa­da­ją dwa lawi­no­we żle­by, pro­wa­dzące do Doli­ny Spá­le­ná i Doli­ny Hlbo­ká (mapy​.cz). Doli­na Spá­le­ná to lodo­wco­wa doli­na o dłu­go­ści oko­ło 3 km. Obe­cnie gór­na część doli­ny skła­da się z rumo­wisk lub rozp­ros­zo­nych tra­wias­tych zbi­oro­wisk. Zimą częs­to scho­dzą tu lawi­ny, któ­re cza­sa­mi docie­ra­ją do dol­nych par­tii doli­ny. Środ­ko­wa część doli­ny ma łagod­niejs­zy cha­rak­ter z pozos­ta­ło­ścia­mi moren lodo­wco­wych i gra­ni­to­wy­mi rumo­wis­ka­mi. Nie­któ­re gła­zy są ogrom­ne. Doli­na jest popu­lar­na wśród turys­tów; jest dzi­ka, malo­wnic­za i sto­sun­ko­wo łat­wo dostęp­na. Przez nią prze­bie­ga szlak na Adam­cu­lę, do Prze­łęc­zy Baní­kov­ské i nad Sta­wy Rohá­če (ege​on​.cz). Doli­na końc­zy się skal­nym pro­giem nad Doli­ną Rohá­če, przez któ­ry opa­da Wodos­pad Rohá­če (turis​ti​ka​.cz). Doli­na Spá­le­ná odga­łęzia się od Doli­ny Rohá­če w kie­run­ku południowo-​zachodnim. Prze­pły­wa przez nią potok Spá­le­ný, któ­ry w dol­nej części doli­ny twor­zy Wodos­pad Rohá­če (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Doliny, Hory, Krajina, Orava, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny

Smutná dolina

Hits: 2056

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Doliny, Doliny, Gemer, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny, Vodopády

Zádielská tiesňava

Hits: 2643

Zádiel­ska ties­ňa­va sa nachá­dza medzi kra­so­vý­mi pla­ni­na­mi Hor­ný vrch a Zádiel­skou pla­ni­nou. Vyero­do­va­la ju rieč­ka Blat­ni­ca (Blat­ný potok) (Wiki­pe­dia), Cho­tár­ny potok. Je naj­hl­b­šou ties­ňa­vou na Slo­ven­sku. Je naj­lep­šie vidi­teľ­ná zo Zádiel­skej vyhliad­ky na Krkav­čích ska­lách (slo​ven​sky​-kras​.eu). V čase mete­ro­lo­gic­ko – hyd­ro­lo­gic­kých extré­moch sa Blat­ni­ca mení v dra­vú rie­ku s obrov­skou eróz­nou ener­gi­ou. Na pre­lo­me mája a júna 2010 zasiah­la regi­ón tisíc­roč­ná voda. Tieš­ňa­va je 400 met­rov hlbo­ká, 2 km dlhá (Wiki­pe­dia). Od roku 1954 je Národ­nou prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou (envi​ro​por​tal​.sk). Jedi­neč­ná vege­tá­cia Zádiel­skej ties­ňa­vy je dôsled­kom hra­nič­né­ho loká­cie medzi Slo­ven­ským kra­som a Slo­ven­ským rudo­ho­rím (Infor­mač­ná tabuľa). 

Súčas­ťou ties­ňa­vy je 105 met­rov vyso­ký ihla­no­vi­tý útvar – skal­ná ihla, kto­rý vďa­ka svoj­mu tva­ru dostal názov Cuk­ro­vá homo­ľa”. V hor­nej čas­ti je Malá cuk­ro­vá homo­ľa, kto­rá dosa­hu­je asi 20 % výš­ky Cuk­ro­vej homo­le. V Zádiel­skej ties­ňa­ve pozná­me asi 100 jas­kýň, naj­zná­mej­šia je Krá­ľov­ská jas­ky­ňa. Aj z nie­koľ­kých kilo­met­rov je vid­no Orliu die­ru (Sas-​lyuk), kto­rej vchod leží v mohut­nej skal­nej ste­ne – Orlia baš­ta. Naj­väč­šou je Taj­ná jas­ky­ňa (Wiki­pe­dia).


Zádiel­ska Gor­ge is situ­ated bet­we­en the karst pla­te­aus of Hor­ný vrch and Zádiel­ska pla­ni­na. It was car­ved by the Blat­ni­ca River (Blat­ný potok) (Wiki­pe­dia) and Cho­tár­ny potok. It is the dee­pest gor­ge in Slo­va­kia. It is best obser­ved from the Zádiel­ska vie­wpo­int on Krkav­čie ska­ly (Slo­vak Karst) (slo​ven​sky​-kras​.eu). During meteorological-​hydrological extre­mes, the Blat­ni­ca trans­forms into a power­ful river with tre­men­dous ero­si­ve ener­gy. In the peri­od bet­we­en May and June 2010, the regi­on was hit by a mil­len­nium flo­od. The gor­ge is 400 meters deep and 2 kilo­me­ters long (Wiki­pe­dia). Sin­ce 1954, it has been a Nati­onal Natu­re Reser­ve (envi​ro​por​tal​.sk). The uni­que vege­ta­ti­on of Zádiel­ska Gor­ge is a result of the bor­der loca­ti­on bet­we­en the Slo­vak Karst and the Slo­vak Ore Moun­tains (Infor­ma­ti­on board).

The gor­ge inc­lu­des a 105-​meter-​high coni­cal for­ma­ti­on, a rock need­le named Cuk­ro­vá homo­ľa” due to its sha­pe. In the upper part, the­re is a smal­ler sugar cone cal­led Malá cuk­ro­vá homo­ľa, rea­ching about 20% of the height of Cuk­ro­vá homo­le. Zádiel­ska Gor­ge is home to around 100 caves, with the most famous being the Krá­ľov­ská Cave. Even from seve­ral kilo­me­ters away, you can see Orlia die­ra (Sas-​lyuk), who­se entran­ce is in a mas­si­ve rock wall kno­wn as Orlia baš­ta. The lar­gest cave is Taj­ná jas­ky­ňa (Wiki­pe­dia).


A Zádiel­ska szo­ros a Hor­ný vrch és a Zádiel­ska pla­ni­na karsz­tos fenn­sí­kok között feks­zik. A Blat­ni­ca folyó (Blat­ný potok) (Wiki­pe­dia) és a Cho­tár­ny potok ala­kí­tot­ta ki. Ez a leg­hoss­zabb szo­ros Szlo­vá­kiá­ban. A leg­job­ban a Zádiel­ska kilá­tó­ból lát­ha­tó a Krkav­čie skaly‑n (szlo­vák karszt) (slo​ven​sky​-kras​.eu). Meteorológiai-​hidrológiai extré­mek ide­jén a Blat­ni­ca erőtel­jes foly­óvá vál­to­zik hatal­mas eró­zi­ós ener­giá­val. 2010 május és június for­du­ló­ján az régi­ót évez­re­des árvíz súj­tot­ta. A szo­ros 400 méter mély és 2 kilo­mé­ter hoss­zú (Wiki­pe­dia). 1954 óta Nemze­ti Ter­més­zet­vé­del­mi Terület (envi​ro​por​tal​.sk). A Zádiel­ska szo­ros egy­edi növé­ny­ze­te a Szlo­vák Karszt és a Szlo­vák Érche­gy­ség határ­te­rüle­té­nek követ­kez­mé­nye (Infor­má­ci­ós tábla).

A szo­ros rés­ze egy 105 méter magas kúp ala­kú for­má­ci­ó­nak, egy szik­la tűnek, amit a Cuk­ro­vá homo­ľa” név­vel illet­tek a for­má­já­ra. A fel­ső rés­zen talál­ha­tó egy kisebb cukor kúp, a Malá cuk­ro­vá homo­ľa, ami kb. 20% ‑át tes­zi ki a Cuk­ro­vá homo­lé­nek. A Zádiel­ska szo­ros körül­be­lül 100 bar­lan­got tar­tal­maz, a legi­smer­tebb a Krá­ľov­ská Cave. Még néhá­ny kilo­mé­ter­ről is lát­ha­tó az Orlia die­ra (Sas-​lyuk), mely­nek bejá­ra­ta egy tömör szik­la­fal­ban talál­ha­tó, Orlia baš­ta néven. A leg­na­gy­obb bar­lang a Taj­ná jas­ky­ňa (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Doliny, Horné Považie, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Typ krajiny

Manínska tiesňava

Hits: 3541

Manín­ska úži­na zís­ka­la zákon­nú ochra­nu v roku 1967. Od roku 1994 nesie pome­no­va­nie Manín­ska ties­ňa­va ako národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia. Vznik­la epi­ge­ne­tic­ky zare­zá­va­ním Manín­ske­ho poto­ka do vápen­co­vé­ho bra­la. Vznik­la hlbo­ká a úzka ties­ňa­va (Jozef Cyp­rich). Postup­né zare­zá­va­nie Manín­ske­ho poto­ka roz­de­li­lo manín­ske brad­lo na Veľ­ký a Malý Manín. Úze­mie for­mo­va­li flu­vi­ok­ra­so­vé pro­ce­sy, vďa­ka kto­rým tu vznik­li rôz­ne for­my pod­zem­né­ho aj povr­cho­vé­ho kra­su. Na úbo­čiach Maní­nov je zdo­ku­men­to­va­ných 40 jas­kýň (Infor­mač­ná tabu­ľa). Víri­vý pohyb väč­ších skal­ných úlom­kov obru­so­val v ste­nách krút­ňa­vo­vé kot­ly a obrie hrn­ce, z kto­rých naj­mo­hut­nej­šie sú v prvých vrá­tach. Vzni­ka­li skal­né útva­ry, kto­ré nesú dnes tie­to náz­vy: Kača­cia ska­la, Veža nad úži­nou, Tisia veža, Dra­čí hre­beň, Jaš­te­ri­čí hre­beň, Slneč­né ste­ny s Líš­čím kulo­á­rom, Manín­ska stráž, Stra­te­né veže, Ska­la nad Roz­práv­ko­vou lúč­kou, Ostrá, Posled­ná. Puk­li­ny v ska­lách Maní­nov hlbo­ké až 16 met­rov vytvo­ri­li mno­hé jas­ky­ne. Na seve­ro­zá­pad­nom úpä­tí vyvie­ra nie­koľ­ko mine­rál­nych pra­me­ňov. Je najuž­šou ties­ňa­vou na Slo­ven­sku, cez kto­rú bola vybu­do­va­ná ces­ta. V roku 1988 bol vybu­do­va­ný náuč­ný chod­ník Manín­skou a Kos­to­lec­kou ties­ňa­vou, na 17tich kilo­met­roch má 18 zastá­vok (Jozef Cyp­rich). Ties­ňa­va je nece­lý kilo­me­ter dlhá a na nie­kto­rých mies­tach veľ­mi úzka. Najuž­šie mies­to bolo v minu­los­ti pre vozy nepre­jazd­né. V roku 1933 bola odstre­le­ná časť bra­la a bola vybu­do­va­ná asfalt­ka (Paj­ger).

Vlh­ká mik­ro­klí­ma vyso­kých skal­ných stien umož­ňu­je výskyt hor­ských dru­hov rast­lín a živo­čí­chov v malej nad­mor­skej výš­ke (Infor­mač­ná tabu­ľa). Skal­né ste­ny sú mies­ta­mi 400 met­rov vyso­ké. Zo str­mých sva­hov je dno doli­ny čas­to zasy­pá­va­né sne­ho­vý­mi laví­na­mi. Sneh sa v tônis­tých polo­hách poma­ly topí, nie­ke­dy vydr­ží až do mája (pxcen​trumpb​.sk). Ras­tie tu napr. Pul­sa­til­la sla­vi­ca, Pri­mu­la auri­cu­la sub­sp. hun­ga­ri­ca, Auri­nia saxa­ti­lis, Aster alpi­nus, Diant­hus pra­e­cox, Jovi­bar­ba glo­bi­fe­ra sub­sp. hir­ta, Cor­tu­sa matt­hi­oli, Aco­ni­tum fir­mus sub­sp. mora­vi­cum, Oph­rys holu­by­ana, Phyl­li­tis sco­lo­pen­drium. Z fau­ny je tu zastú­pe­ný napr.: Par­nas­sius apol­lo, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Bubo bubo, Coro­ne­la aus­tria­ca (Jozef Cyp­rich). Vlád­nu tu rôz­ne mik­ro­kli­ma­tic­ké pod­mien­ky – výsl­n­né sta­no­viš­tia posky­tu­jú bio­top pre tep­lo­mil­né dru­hy. Vlh­ké tie­nis­té mies­ta sú zasa pries­to­rom pre hor­ské chlad­no­mil­nej­šie dru­hy (manin​.sk).


The Manín­ska Gor­ge gai­ned legal pro­tec­ti­on in 1967 and has been desig­na­ted as the Manín­ska Ties­ňa­va Nati­onal Natu­re Reser­ve sin­ce 1994. It for­med through the epi­ge­ne­tic cut­ting of the Manín­sky Cre­ek into the limes­to­ne gate. This pro­cess gave rise to a deep and nar­row gor­ge (Jozef Cyp­rich). The gra­du­al inci­si­on of the Manín­sky Cre­ek divi­ded the Manín­sky Gate into Big and Small Manín. The ter­ri­to­ry was sha­ped by flu­vi­okarst pro­ces­ses, cre­a­ting vari­ous forms of under­ground and sur­fa­ce karst. The­re are docu­men­ted 40 caves on the slo­pes of Manín (Infor­ma­ti­on board). The swir­ling move­ment of lar­ger rock frag­ments polis­hed the walls, cre­a­ting eddy kett­les and giant pots, of which the most mas­si­ve are found in the first gates. Rock for­ma­ti­ons with names like Kača­cia ska­la, Veža nad úži­nou, Tisia veža, Dra­čí hre­beň, Jaš­te­ri­čí hre­beň, Slneč­né ste­ny s Líš­čím kulo­á­rom, Manín­ska stráž, Stra­te­né veže, Ska­la nad Roz­práv­ko­vou lúč­kou, Ostrá, Posled­ná were for­med. The cracks in the rocks of Manín, up to 16 meters deep, gave rise to many caves. Seve­ral mine­ral springs emer­ge on the nort­hwest slo­pe. It is the nar­ro­west gor­ge in Slo­va­kia, tra­ver­sed by a road. In 1988, an edu­ca­ti­onal trail was built through Manín­ská and Kos­to­lec­ká Ties­ňa­va, cove­ring 17 kilo­me­ters with 18 stops (Jozef Cyp­rich). The gor­ge is less than a kilo­me­ter long and very nar­row at some points. In the past, the nar­ro­west sec­ti­on was impas­sab­le for vehic­les. In 1933, a por­ti­on of the gate was blas­ted, and an asp­halt road was cons­truc­ted (Paj­ger).

The moist mic­roc­li­ma­te of the tall rock walls allo­ws for the pre­sen­ce of moun­tain plant and ani­mal spe­cies at a low ele­va­ti­on (Infor­ma­ti­on board). The roc­ky walls reach heights of up to 400 meters. The val­ley flo­or is often cove­red by snow ava­lan­ches from ste­ep slo­pes. Snow in sha­ded are­as slo­wly melts, some­ti­mes las­ting until May (pxcen​trumpb​.sk). Plant spe­cies inc­lu­de Pul­sa­til­la sla­vi­ca, Pri­mu­la auri­cu­la sub­sp. hun­ga­ri­ca, Auri­nia saxa­ti­lis, Aster alpi­nus, Diant­hus pra­e­cox, Jovi­bar­ba glo­bi­fe­ra sub­sp. hir­ta, Cor­tu­sa matt­hi­oli, Aco­ni­tum fir­mus sub­sp. mora­vi­cum, Oph­rys holu­by­ana, Phyl­li­tis sco­lo­pen­drium. Fau­na inc­lu­des spe­cies such as Par­nas­sius apol­lo, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Bubo bubo, Coro­ne­la aus­tria­ca (Jozef Cyp­rich). Vari­ous mic­roc­li­ma­tic con­di­ti­ons pre­vail here – sun­ny sites pro­vi­de a habi­tat for ther­mop­hi­lic spe­cies, whi­le moist sha­ded are­as offer spa­ce for moun­tain cold-​tolerant spe­cies (manin​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Doliny, Krajina, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Mengusovská dolina

Hits: 4172

Turis­tic­ky pat­rí Men­gu­sov­ská doli­na medzi naj­nav­šte­vo­va­nej­šie doli­ny Vyso­kých Tatier. Prvým jej maji­te­ľom bol gróf Botyz, kto­rý ju zís­kal v roku 1264. Je pozo­ru­hod­né, že až do roku 1897 bola doli­na vo vlast­níc­tve Boty­zo­vých potom­kov Mariás­sy­ov­cov (top​ky​.sk). Pre­te­ká ňou Hin­cov potok. V hor­nej čas­ti sa delí na Hin­co­vu kot­li­nu a Kot­li­nu Žabích plies. V Hin­co­vej kot­li­ne je naj­väč­šie a naj­hl­b­šie ple­so na slo­ven­skej stra­ne Tatier – Veľ­ké Hin­co­ve ple­so. Okrem toho sa tu nachá­dza Malé Hin­co­ve ple­so a Hin­co­ve oká. V Kot­li­ne Žabích plies sú Veľ­ké, Malé a Vyšné Žabie ple­so. V dol­nej čas­ti pri ústí Zlo­mis­ko­vej doli­ny je Pop­rad­ské ple­so (wiki​pe​dia​.sk). Men­gu­sov­ská doli­na sa nachá­dza medzi Mly­nic­kou a Štôl­skou dolinou.


Men­gu­sov­ská Val­ley is among the most visi­ted val­le­ys in the High Tatras. Its first owner was Count Botyz, who acqu­ired it in 1264. Remar­kab­ly, the val­ley remai­ned in the posses­si­on of Boty­z’s des­cen­dants, the Mariás­sy fami­ly, until 1897 (top​ky​.sk). Hin­cov Cre­ek flo­ws through the val­ley, split­ting into Hin­co­vá kot­li­na (Hin­co­’s Basin) and Kot­li­na Žabích plies (Basin of Frog Ponds) in the upper part. In Hin­co­vá kot­li­na, you can find the lar­gest and dee­pest lake on the Slo­vak side of the Tatras – Veľ­ké Hin­co­ve ple­so. Addi­ti­onal­ly, the­re are Malé Hin­co­ve ple­so and Hin­co­ve oká. In Kot­li­na Žabích plies, you­’ll find Veľ­ké, Malé, and Vyšné Žabie ple­so. Towards the lower part, near the mouth of Zlo­mis­ko­vá doli­na, lies Pop­rad­ské ple­so (wiki​pe​dia​.sk). Men­gu­sov­ská Val­ley is situ­ated bet­we­en Mly­nic­ká and Štôl­ska Valley.


Doli­na Men­gu­sov­ska nale­ży do najc­zęściej odwie­dza­nych dolin Wyso­kich Tatr. Jej pier­ws­zym wła­ści­cie­lem był hra­bia Botyz, któ­ry nabył ją w 1264 roku. Cie­ka­we jest, że aż do 1897 roku doli­na pozos­ta­wa­ła włas­no­ścią potom­ków Boty­za, rodzi­ny Mariás­sy (top​ky​.sk). Doli­nę prze­pły­wa potok Hin­cov, dzie­ląc się na gór­nym odcin­ku na kot­li­nę Hin­co­vą i Kot­li­nę Žabích plies. W Kot­li­nie Hin­co­vej znaj­du­je się naj­wi­ęks­ze i naj­głębs­ze jezi­oro po sło­wac­kiej stro­nie Tatr – Veľ­ké Hin­co­ve ple­so. Ponad­to znaj­du­ją się tu Malé Hin­co­ve ple­so i Hin­co­ve oká. W Kot­li­nie Žabích plies znaj­du­ją się Veľ­ké, Malé i Vyšné Žabie ple­so. W dol­nej części, przy ujściu Doli­ny Zlo­mis­ko­vej, leży Pop­rad­ské ple­so (wiki​pe​dia​.sk). Doli­na Men­gu­sov­ska poło­żo­na jest między Doli­ną Mly­nic­ką a Doli­ną Štôlską.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post