Dokumenty, Interiéry, Krajina, Liptov, Liptovské, Liptovské, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline

Hits: 3197

Skan­zen lip­tov­skej dedi­ny v Pri­by­li­ne je pek­nou ukáž­kou minu­los­ti Lip­to­va. Are­ál je otvo­re­ný celo­roč­ne a počas roka sa v ňom koná veľa rôz­no­ro­dých podu­ja­tí. Do expo­zí­cie pat­rí aj expo­zí­cia les­nej želez­nič­ky, kto­rej sa venu­je samos­tat­ný prís­pe­vok.

Múze­um lip­tov­skej dedi­ny v Pri­by­li­ne je vysu­nu­tou expo­zí­ci­ou Lip­tov­ské­ho múzea v Ružom­ber­ku. Leží v ústí Rač­ko­vej doli­ny (lip​tov​.sk). V roku 1991 bola verej­nos­ti sprí­stup­ne­ná jeho prvá časť (pri​by​li​na​ob​jek​ti​vom​.sk). Je najm­lad­ším múze­om v prí­ro­de na Slo­ven­sku, bolo vybu­do­va­né v súvis­los­ti s výstav­bou vod­né­ho die­la Lip­tov­ská Mara. Sídel­ná štruk­tú­ra dedi­ny je podob­ná, akú máva­li v minu­los­ti väč­šie lip­tov­ské obce s výsa­da­mi a prá­va­mi mes­te­čiek. Upro­stred dedi­ny je väč­šie prie­s­trans­tvo tzv. rínok, kde sa schá­dza­li oby­va­te­lia , kde sa kona­li trhy a jar­mo­ky. Je tu mož­né uká­zať sociál­ne a spo­lo­čen­ské roz­die­ly v kul­tú­re a spô­so­be živo­ta, od býva­nia naj­chu­dob­nej­ších vrs­tiev dedin­ské­ho oby­va­teľ­stva až po býva­nie naj­bo­hat­ších, čím sa odli­šu­je od ostat­ných múzeí v prí­ro­de na Slo­ven­sku. Nachá­dza sa tu napr. gotic­ko rene­sanč­ný kaš­tieľ zo záto­po­vej obce Parí­žov­ce, naj­star­šie zemian­ske síd­lo Lip­to­va. Naj­star­šiu gotic­kú časť mož­no dato­vať do prvej tre­ti­ny 14. sto­ro­čia. Dru­hou je dre­ve­ná zemian­ska kúria z Palu­dze z roku 1858. Neoby­čaj­ne atrak­tív­nu expo­zí­ciu tvo­rí rano­go­tic­ký kos­tol Pan­ny Márie z Lip­tov­skej Mary. Naj­star­šia písom­ná sprá­va o tom­to kos­to­le je zro­ku 1288, na zákla­de arche­olo­gic­kých výsku­mov však mož­no pred­po­kla­dať, že pod základ­mi pôvod­né­ho kos­to­la stá­la star­šia sak­rál­na stav­ba, kto­rú mož­no dato­vať do 11. až 12.-teho sto­ro­čia (Zus­ki­no­vá et al.).

Jed­ným z hlav­ných záme­rov je sna­ha vytvo­riť živé múze­um. Pre­to reme­sel­níc­ke diel­ne, kolár­ska a kováčs­ka dieľ­ňa, kde zruč­ní maj­stri môžu pred­viesť náv­štev­ní­kom tajom­stvá dáv­nych reme­siel. Do múzea pri­chá­dza­jú aj ďal­ší výrob­co­via, kto­rí uka­zu­jú ako sa ple­tie košík z prú­tia ale­bo dre­ve­ných lubov, jed­no­du­ché rez­bár­ske tech­ni­ky, prá­cu s kožou, zdo­be­nie pra­ciek, medov­ní­kov, či vyvŕ­ta­nie fuja­ry z kme­ňa bazy. Múze­um pri­pra­vu­je počas roka rôz­ne podu­ja­tia, napr. Ovčiar­ska nede­ľa” s ukáž­ka­mi pas­tier­ske­ho rez­bár­ske­ho ume­nia, pas­tier­skym folk­ló­rom, Hasičs­ká nede­ľa” s výsta­vou a ukáž­ka­mi dobo­vej hasičs­kej tech­ni­ky. Vče­lár­ska nede­ľa” ponú­ka expo­zí­ciu dobo­vých úľov a vče­lár­skych pomô­cok, s boha­tou ponu­kou vče­lích pro­duk­tov. Nede­ľa rodá­kov” je nie­len stret­nu­tím oby­va­te­ľov zanik­nu­tých obcí pod prieh­ra­dou Lip­tov­ská Mara, oby­va­te­ľov a rodá­kov z Lip­to­va, ale v prog­ra­me sa v úlo­he hos­ti­te­ľa pred­sta­ví vždy jed­na z väč­ších a boha­tých obcí regi­ó­nu. Deň sv. Huber­ta” je prí­le­ži­tos­ťou pre stret­nu­tie poľov­ní­kov, les­ní­kov. Stre­do­ve­ká nede­ľa” uka­zu­je his­to­ric­ké bojo­vé ume­nia, dobo­vý spô­sob živo­ta a odie­va­nia. A mno­hé ďal­šie, ako Via­no­ce v Lip­to­ve” (Zus­ki­no­vá et al.). 

V zooexpo­zí­cii sa cho­va­né pôvod­né kar­pat­ské ple­me­ná zvie­rat, kto­rých chov je v súčas­nos­ti na ústu­pe. Napr. tma­vé kar­pat­ské kozy, bie­le a čier­ne ovce valaš­ky, sliep­ky, husi, kač­ky, mor­ky, per­lič­ky a hucul­ské kone, kto­ré sú potom­ka­mi pôvod­né­ho divé­ho koňa na Slo­ven­sku, kto­rý bol po stá­ro­čia polo­di­vo cho­va­ným pra­cov­ným zvie­ra­ťom hor­ské­ho oby­va­teľ­stva (Zus­ki­no­vá et al.).


The open-​air muse­um of the Lip­tov vil­la­ge in Pri­by­li­na is a beau­ti­ful repre­sen­ta­ti­on of Lip­to­v’s past. The area is open year-​round, hos­ting vari­ous events throug­hout the year. One of the exhi­bits inc­lu­des the expo­si­ti­on of a forest narrow-​gauge rai­lway, which is cove­red in a sepa­ra­te contribution.

The Muse­um of the Lip­tov Vil­la­ge in Pri­by­li­na is a branch of the Lip­tov Muse­um in Ružom­be­rok. It is loca­ted at the mouth of the Rač­ko­vá Val­ley (lip​tov​.sk). In 1991, its first part was made acces­sib­le to the pub­lic (pri​by​li​na​ob​jek​ti​vom​.sk). It is the youn­gest open-​air muse­um in Slo­va­kia, estab­lis­hed in con­nec­ti­on with the cons­truc­ti­on of the Lip­tov­ská Mara water­works. The sett­le­ment struc­tu­re of the vil­la­ge resem­bles that of lar­ger his­to­ri­cal Lip­tov vil­la­ges with the pri­vi­le­ges and rights of small towns. In the cen­ter of the vil­la­ge is a lar­ger spa­ce cal­led the rínok” or mar­ket squ­are, whe­re resi­dents gat­he­red, mar­kets, and fairs took pla­ce. It allo­ws sho­wca­sing social and cul­tu­ral dif­fe­ren­ces in the way of life, from the hou­sing of the poorest lay­ers of rural popu­la­ti­on to that of the wealt­hiest, dis­tin­gu­is­hing it from other open-​air muse­ums in Slo­va­kia. Notab­le struc­tu­res inc­lu­de the Got­hic Renais­san­ce cast­le from the sub­mer­ged vil­la­ge of Parí­žov­ce, the oldest nob­le resi­den­ce in Lip­tov. The oldest Got­hic part can be dated to the first third of the 14th cen­tu­ry. The second is a wooden nob­le man­si­on from Palu­dza, built in 1858. An excep­ti­onal­ly att­rac­ti­ve exhi­bit is the ear­ly Got­hic Church of the Vir­gin Mary from Lip­tov­ská Mary. The oldest writ­ten report about this church is from 1288, but archa­e­olo­gi­cal rese­arch sug­gests that an older sac­ral buil­ding dating back to the 11th or 12th cen­tu­ry may have sto­od under the foun­da­ti­ons (Zus­ki­no­vá et al.).

One of the main objec­ti­ves is to cre­a­te a living muse­um. The­re­fo­re, craft works­hops, a whe­e­lwright and blacks­mith works­hop, whe­re skil­led mas­ters can demon­stra­te ancient crafts’ sec­rets to visi­tors, are part of the muse­um. Other arti­sans also come to the muse­um to demon­stra­te bas­ket wea­ving, sim­ple car­ving tech­ni­qu­es, leat­her­work, deco­ra­ti­on of slings­hots, gin­gerb­re­ad, or car­ving fuja­ras from tree trunks. The muse­um orga­ni­zes vari­ous events throug­hout the year, such as Shep­her­d’s Sun­day” with demon­stra­ti­ons of pas­to­ral car­ving art, shep­herd folk­lo­re, Fire­figh­te­r’s Sun­day” with an exhi­bi­ti­on and demon­stra­ti­ons of peri­od fire­figh­ting equ­ip­ment. Bee­ke­e­pe­r’s Sun­day” offers an exhi­bi­ti­on of peri­od bee­hi­ves and bee­ke­e­ping tools, with a rich selec­ti­on of bee pro­ducts. Nati­ve Sun­day” is not only a mee­ting of resi­dents from extinct vil­la­ges under the Lip­tov­ská Mara dam, inha­bi­tants, and nati­ves of Lip­tov, but also fea­tu­res one of the lar­ger and wealt­hier vil­la­ges in the regi­on. St. Huber­t’s Day” is an oppor­tu­ni­ty for hun­ters and fores­ters to meet. Medie­val Sun­day” sho­ws his­to­ri­cal mar­tial arts, the lifes­ty­le of the time, and clot­hing. And many more, like Chris­tmas in Lip­tov” (Zus­ki­no­vá et al.).

In the zoo exhi­bit, ori­gi­nal Car­pat­hian bre­eds of ani­mals are kept, who­se bre­e­ding is cur­ren­tly dec­li­ning. Exam­ples inc­lu­de dark Car­pat­hian goats, whi­te and black Wal­la­chian she­ep, chic­kens, gee­se, ducks, rab­bits, and Hucul hor­ses, des­cen­dants of the ori­gi­nal wild hor­se in Slo­va­kia, which was semi-​domesticated and used as a wor­king ani­mal by moun­tain resi­dents for cen­tu­ries (Zus­ki­no­vá et al.).


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Dokumenty, Krajina, Orava, Oravské, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby, V čase

Oravská dedina v Zuberci

Hits: 2785

Využi­tím ľudo­vých sta­vieb pre múzej­né úče­ly sa zaobe­ral už v 20-​tych rokoch 20. sto­ro­čia Pavol Flo­rek. Po roku 1945 dochá­dza­lo k lik­vi­dá­cii kul­túr­ne­ho dedič­stva. Ochra­na dre­ve­nej ľudo­vej archi­tek­tú­ry na pôvod­nom mies­te je nere­ál­na. Juraj Lan­ger usku­toč­nil v 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia pries­kum vo všet­kých orav­ských dedi­nách. 24.9.1967 bol polo­že­ný základ­ný kameň budú­ce­ho múzea na poľa­ne Bres­to­vá pri Zuber­ci v nad­mor­skej výš­ke 830 met­rov. Pri výstav­be boli zamest­na­ní zuber­skí a habov­skí tesá­ri, kto­rí mali skú­se­nos­ti so stav­bou zru­bo­vých domov. Väč­šiu časť tvo­ria pre­ne­se­né ori­gi­ná­ly. Prvý krát bolo múze­um sprí­stup­ne­né verej­nos­ti 31.8.1975 po ukon­če­ní prvej eta­py (zube​rec​.sk). Cez are­ál pre­te­ká potok Stu­de­ná, z kto­ré­ho je rekon­štru­ova­ný náhon na mlyn a val­chu (zube​rec​.sk). Cel­ko­vo sa tu nachá­dza 56 domov, hos­po­dár­skych sta­vieb, tech­nic­kých a sak­rál­nych objek­tov na roz­lo­he 8 hek­tá­rov (zube​rec​.sk).

Múze­um je roz­de­le­né na 5 cel­kov: Dol­no­orav­ský rínok, Hor­no­orav­ská uli­ca, Goral­ské lazy, Kos­tol s cin­to­rí­nom a Mly­nis­ko s vod­ný­mi tech­nic­ký­mi stav­ba­mi. Dol­no­orav­ský rínok pred­sta­vu­je zemian­sku osa­du s námes­tíč­kom. Nachá­dza­jú sa tu objek­ty s Mala­ti­nej, Žaš­ko­va, zvo­ni­ca zo Zás­ka­lia, zemian­ska kúria Meš­kov­cov z Vyšné­ho Kubí­na, man­geľ a reme­sel­ný dom z Velič­nej, želiar­sky dom zo Bzi­ny, sýp­ka zo Srňa­cie­ho. Hor­no­orav­ská uli­ca je ukáž­kou rado­vej zástav­by mno­hých orav­ských dedín. Je tu hrn­čiar­ska pec z Trs­te­nej, roľ­níc­ka usad­losť s Čim­ho­vej, z Beňa­do­va, Pod­bie­lu, Zuber­ca, Hruš­tí­na, Dol­nej Leho­ty, plá­ten­níc­ka kúria zo Šte­fa­no­va, šol­týs­ka usad­losť z Vasi­ľo­va a Rab­číc, komo­ra z Lom­nej, kováčs­ka vyh­ňa z Habov­ky, V goral­ských lazoch je dre­vo­ru­bačs­ko – pas­tier­ska usad­losť z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, salaš­níc­ka koli­ba zo Zuber­ca, šol­týs­ky dom a lisov­ňa z Novo­ti, Rab­čic­ká zvo­ni­ca, roľ­níc­ka usad­losť z Orav­skej Les­nej. V rám­ci čas­ti Kos­tol: már­ni­ca z Rab­číc, nesko­ro­go­tic­ký dre­ve­ný kos­tol svä­tej Alž­be­ty Uhor­skej zo Zábre­žu, izbi­ca z Hruš­tí­na, sen­ní­ky z Orav­skej Jase­ni­ce. V rám­ci Mly­nis­ka: Novoťs­ký mlyn, val­cha z Lom­nej (zube​rec​.sk).


The uti­li­za­ti­on of folk buil­dings for muse­um pur­po­ses was alre­a­dy under­ta­ken in the 1920s by Pavol Flo­rek. After 1945, the­re was a trend of cul­tu­ral heri­ta­ge des­truc­ti­on. Pre­ser­ving wooden folk archi­tec­tu­re in its ori­gi­nal loca­ti­on beca­me unre­a­lis­tic. Juraj Lan­ger con­duc­ted a sur­vey in all Ora­va vil­la­ges in the 1960s. On Sep­tem­ber 24, 1967, the foun­da­ti­on sto­ne of the futu­re muse­um was laid on the Bres­to­vá mea­dow near Zube­rec at an ele­va­ti­on of 830 meters. The cons­truc­ti­on invol­ved crafts­men from Zube­rec and Habov­ka with expe­rien­ce in buil­ding log hou­ses. The majo­ri­ty of the muse­um con­sists of relo­ca­ted ori­gi­nals. The muse­um was first ope­ned to the pub­lic on August 31, 1975, after com­ple­ting the ini­tial pha­se (zube​rec​.sk). A stre­am cal­led Stu­de­ná flo­ws through the area, and a recons­truc­ted mill­ra­ce and mill­pond are also pre­sent (zube​rec​.sk). Ove­rall, the­re are 56 hou­ses, farm buil­dings, tech­ni­cal struc­tu­res, and sac­red objects spre­ad across 8 hec­ta­res (zube​rec​.sk).

The muse­um is divi­ded into 5 sec­ti­ons: Dol­no­orav­ský Mar­ket, Hor­no­orav­ská Stre­et, Goral­ské Mea­do­ws, the Church with a Ceme­te­ry, and Mly­nis­ko with Water Tech­ni­cal Buil­dings. Dol­no­orav­ský Mar­ket repre­sents a nob­le sett­le­ment with a small squ­are. Here, you­’ll find objects from Mala­ti­na, Žaš­kov, a bell tower from Zás­ka­lie, nob­le manor Meš­kov­cov from Vyšný Kubín, a trough and craft hou­se from Velič­ná, a blacks­mit­h’s hou­se from Bzi­ny, a gra­na­ry from Srňa­cie. Hor­no­orav­ská Stre­et sho­wca­ses the typi­cal row cons­truc­ti­on of many Ora­va vil­la­ges. It inc­lu­des a potte­ry kiln from Trs­te­ná, a far­me­r’s sett­le­ment from Čim­ho­vá, Beňa­do­vo, Pod­biel, Zube­rec, Hruš­tín, Dol­ná Leho­ta, a linen manor from Šte­fa­no­vá, a bai­liff sett­le­ment from Vasi­ľo­vo and Rab­či­ce, a cham­ber from Lom­ná, a blacks­mit­h’s for­ge from Habov­ka. In the Goral­ské Mea­do­ws, the­re is a lumberjack-​shepherd sett­le­ment from Orav­ské Vese­lé, a shep­her­d’s hut from Zube­rec, a bai­lif­f’s hou­se and pre­ss hou­se from Novoť, Rab­či­ce bell tower, a far­me­r’s sett­le­ment from Orav­ská Les­ná. Under the Church sec­ti­on: a mor­tu­ary from Rab­či­ce, a late Got­hic wooden church of St. Eli­za­beth of Hun­ga­ry from Zábrež, a small room from Hruš­tín, hay­lofts from Orav­ská Jase­ni­ca. In the Mly­nis­ko sec­ti­on: Novoť Mill, a mill­pond from Lom­ná (zube​rec​.sk).


Wykor­zys­ta­nie ludo­wych budyn­ków do celów muze­al­nych zaj­mo­wał się już w latach 20. XX wie­ku Pavol Flo­rek. Po roku 1945 doszło do lik­wi­dac­ji dzie­dzict­wa kul­tu­ro­we­go. Ochro­na dre­wnia­nej archi­tek­tu­ry ludo­wej w miejs­cu pier­wot­nym sta­ła się nie­re­al­na. Juraj Lan­ger przep­ro­wa­dził w latach 60. XX wie­ku bada­nia we wszys­tkich wios­kach Ora­vy. 24 wrze­śnia 1967 roku na pola­nie Bres­to­vá koło Zuber­ca, na wyso­ko­ści 830 met­rów, poło­żo­no kamień węgiel­ny pod przys­złe muze­um. Przy budo­wie zatrud­nie­ni byli cie­śle z Zuber­ca i Habov­ki, któr­zy mie­li doświadc­ze­nie w budo­wie domów z bali. Więks­zo­ść muze­um sta­no­wią prze­nie­si­one ory­gi­na­ły. Muze­um po raz pier­ws­zy otwar­to dla pub­licz­no­ści 31 sierp­nia 1975 roku po zako­ńc­ze­niu pier­ws­ze­go eta­pu (zube​rec​.sk). Przez teren prze­pły­wa stru­mień Stu­de­ná, z któ­re­go odtwor­zo­no kanał mły­ńs­ki i staw mły­ńs­ki (zube​rec​.sk). Ogól­nie na tere­nie znaj­du­je się 56 domów, budyn­ków gos­po­darc­zych, obiek­tów tech­nicz­nych i sak­ral­nych, zaj­mu­jących powierzch­nię 8 hek­ta­rów (zube​rec​.sk).

Muze­um podzie­lo­ne jest na 5 sekc­ji: Dol­no­ora­ws­ki Rynek, Uli­ca Hor­no­ora­ws­ka, Goral­skie Łąki, Kości­ół z Cmen­tar­zem oraz Mly­nis­ko z Budo­wla­mi Tech­nicz­ny­mi. Dol­no­ora­ws­ki Rynek repre­zen­tu­je osa­dę szla­chec­ką z małym pla­cem. Znaj­du­ją się tu obiek­ty z Mala­ti­ny, Žaš­ko­va, dzwon­ni­ca ze Zás­ka­lia, szla­chec­ka karcz­ma Meš­kov­cov z Vyšné­ho Kubí­na, kory­to i dom rze­mie­śl­nic­zy z Velič­nej, dom kowa­la z Bzi­ny, spich­lerz ze Srňa­cie. Uli­ca Hor­no­ora­ws­ka jest przy­kła­dem sze­re­go­wej zabu­do­wy wie­lu ora­ws­kich wiosek. Znaj­du­je się tu piec garn­car­ski z Trs­te­nej, rol­nic­ze osied­le z Čim­ho­vej, Beňa­do­va, Pod­bie­lu, Zuber­ca, Hruš­tí­na, Dol­nej Leho­ty, dwór płó­cien­ni­ka ze Šte­fa­no­va, szla­chec­kie osied­le z Vasi­ľo­va i Rab­čic, komo­ra z Lom­nej, kuźnia z Habov­ki. W Goral­skich Łąkach znaj­du­je się osa­da drwala-​pasterza z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, sala pas­ter­ska z Zuber­ca, szla­chec­ka cha­łu­pa i kuźnia z Novo­ti, Rab­čic­ka dzwon­ni­ca, rol­nic­ze osied­le z Orav­skej Les­nej. W ramach sekc­ji Kości­ół: kost­ni­ca z Rab­čic, dre­wnia­ny kości­ół św. Elżbie­ty Węgier­skiej z Zábre­žu, izbi­ca z Hruš­tí­na, sto­do­ła z Orav­skej Jase­ni­ce. W ramach sekc­ji Mly­nis­ko: Młyn Novoť, kuźnia z Lom­nej (zube​rec​.sk).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Hont, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Kalvária v Banskej Štiavnici

Hits: 3142

Ban­skoš­tiav­nic­ká Kal­vá­ria je najim­po­zan­tnej­šou baro­ko­vou kal­vá­ri­ou v stred­nej Euró­pe. Jed­nou z naj­star­ších kal­vá­rií na Slo­ven­sku. Od roku 1993 je súčas­ťou úze­mia, kto­ré spo­lu s his­to­ric­kým mes­tom Ban­ská Štiav­ni­ca boli zara­de­né na Zoznam sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho a prí­rod­né­ho dedič­stva UNESCO. Od júna 2007 je na zozna­me 100 najo­hro­ze­nej­ších pamia­tok sve­ta. Kapl­n­ky a kos­to­ly Kal­vá­rie: Ježiš sa lúči so svo­jou Mat­kou, Dia­bol pokú­ša Ježi­ša, Ježiš umý­va apoš­to­lom nohy, Kapl­n­ka Bož­ské­ho Srd­ca, Posled­ná veče­ra, Bolest­né srd­ce Pan­ny Márie, Ježiš na hore Oli­vo­vej, Kapl­n­ka svä­tých scho­dov, Judá­šo­va zra­da, Odsú­de­nie Ježi­ša, Ježiš pred Hero­de­som, Ježi­ša biču­jú, Kapl­n­ka Ecce Homo, Ježiš berie svoj kríž, Ježi­ša pri­bí­ja­jú na kríž, Hor­ný kos­tol – Kris­tus na krí­ži, Boží hrob, Obre­za­nie Pána, Útek do Egyp­ta, Dva­násť­roč­ný Ježiš v chrá­me, Ježiš sa stre­tá so svo­jou Mat­kou, Pan­na Mária pod krí­žom, Ježi­šo­vo telo v lone Mat­ky, Ježi­ša pocho­vá­va­jú (kal​va​ria​.org). Pred­po­kla­dá sa, že tvor­com archi­tek­to­nic­ké­ho návrhu bol Samu­el Miko­ví­ny (nomad​.sk).

Kal­vá­ria sa nachá­dza seve­ro­vý­chod­ne od cen­tra mes­ta. Z infor­mač­nej tabu­le som sa dočí­tal, že kal­vá­ria pred­sta­vu­je baro­ko­vú sak­rál­nu archi­tek­tú­ru, sochár­stvo, výtvar­né ume­nie a ume­lec­ké remes­lá. Ini­ciá­to­rom vybu­do­va­nia bol páter Fran­ti­šek Per­ger18. sto­ro­čí z miest­nej komu­ni­ty Spo­loč­nos­ti Ježi­šo­vej, kto­rý na kop­ci Scharf­fen­berg (Ostrý vrch) vybu­do­val Krí­žo­vú ces­tu. Základ­ný kameň polo­ži­li 14.9.1744. Kom­plex tvo­rí 17 kapl­niek, tri kos­to­ly, Žalár, a Boží hrob (Infor­mač­ná tabu­ľa). Kal­vá­ria je oso­bi­tá aj svo­jou litur­gic­kou kon­cep­ci­ou. Neko­pí­ru­je tra­dič­ný model 14-​ich zasta­ve­ní krí­žo­vej ces­ty, ale kom­bi­nu­je výja­vy zo živo­ta Ježi­ša a Pan­ny Márie. Hore sva­hom obrá­te­ným k mes­tu ply­nu­lo stú­pa symet­ric­ky roz­lo­že­ná zosta­va hlav­ných objek­tov. Kapl­n­ky sú vzá­jom­ne pospá­ja­né ser­pen­tí­na­mi chod­níč­kov. V nich sú dre­ve­né reli­é­fy, inte­ri­é­ry kos­to­lov sú deko­ro­va­né násten­ný­mi maľ­ba­mi, kto­rá sa pri­pi­su­je rakús­ke­mu malia­ro­vi Anto­no­vi Sch­mid­to­vi (Buj­no­vá et all, 2003).

Časť výtvar­nej výzdo­by a mobi­liá­ru jed­nej z najv­zác­nej­ších baro­ko­vých pamia­tok na Slo­ven­sku bola vykrad­nu­tá, časť sa sta­la ter­čom van­da­lov. Miest­ni akti­vis­ti sa zaslú­ži­li o to, že Kal­vá­ria je zapí­sa­ná v zozna­me 100 najo­hro­ze­nej­ších pamia­tok sve­ta (Infor­mač­ná tabu­ľa). Kal­vá­ria bola obno­ve­ná na pre­lo­me 70-​tych a 80-​tych rokov 20. sto­ro­čia (Buj­no­vá et all, 2003). Štiav­nic­ká kal­vá­ria vznik­la tak, že páter Fran­ti­šek Per­ger z jezu­it­ské­ho kláš­to­ra v Ban­skej Štiav­ni­ci chcel od boha­té­ho ťažia­ra Leopol­da Ondre­ja Frit­za z Frie­den­lie­bu kúpiť Scharf­fen­berg. Páno­vi Frit­zo­vi bolo čud­né, načo chce takú ničo­tu. Kria­ky a bod­ľa­čie. Páter až na tre­tie nalie­ha­nie nave­ľa pre­zra­dil svoj úmy­sel vybu­do­vať na vrchu Kal­vá­riu. Fritz sa roz­ho­dol, že na taký­to účel Scharf­fen­berg nepre­dá, ale daru­je, kým bude slú­žiť na úctu k Bohu” (pod­ľa Hid­vég­hy).


Ban­ská Štiav­ni­ca Cal­va­ry is the most impo­sing Baro­que cal­va­ry in Cen­tral Euro­pe, also one of the oldest cal­va­ries in Slo­va­kia. Sin­ce 1993, it has been part of the ter­ri­to­ry along with the his­to­ric town of Ban­ská Štiav­ni­ca, insc­ri­bed on the UNESCO World Cul­tu­ral and Natu­ral Heri­ta­ge List. Sin­ce June 2007, it has been lis­ted among the 100 most endan­ge­red monu­ments in the world. Cha­pels and chur­ches of the Cal­va­ry inc­lu­de: Jesus Bids Fare­well to His Mot­her, Devil Tempts Jesus, Jesus Was­hes the Apost­les’ Feet, Cha­pel of the Divi­ne Heart, Last Sup­per, Sor­ro­wful Heart of Vir­gin Mary, Jesus on the Mount of Oli­ves, Cha­pel of the Holy Stairs, Judas’ Bet­ra­y­al, Con­dem­na­ti­on of Jesus, Jesus Befo­re Herod, Fla­gel­la­ti­on of Jesus, Cha­pel of Ecce Homo, Jesus Takes Up His Cross, Jesus Nailed to the Cross, Upper Church – Christ on the Cross, Holy Sepul­cher, Cir­cum­ci­si­on of the Lord, Flight into Egypt, Twelve-​Year-​Old Jesus in the Tem­ple, Jesus Meets His Mot­her, Vir­gin Mary Bene­ath the Cross, Jesus’ Body in His Mot­he­r’s Lap, Burial of Jesus (kal​va​ria​.org). It is pre­su­med that Samu­el Miko­ví­nyi was the archi­tect behind the design (nomad​.sk).

The Cal­va­ry is loca­ted nort­he­ast of the city cen­ter. Accor­ding to an infor­ma­ti­on board, the cal­va­ry repre­sents Baro­que sac­ral archi­tec­tu­re, sculp­tu­re, visu­al arts, and crafts. The ini­tia­ti­ve for its cons­truc­ti­on came from Fat­her Fran­ti­šek Per­ger in the 18th cen­tu­ry, a mem­ber of the local com­mu­ni­ty of the Socie­ty of Jesus, who built the Sta­ti­ons of the Cross on Scharf­fen­berg Hill. The foun­da­ti­on sto­ne was laid on Sep­tem­ber 14, 1744. The com­plex con­sists of 17 cha­pels, three chur­ches, the Lamen­ta­ti­on, and the Holy Sepul­cher (Infor­ma­ti­on Board). The cal­va­ry is uni­que in its litur­gi­cal con­cep­ti­on, not copy­ing the tra­di­ti­onal model of the 14 Sta­ti­ons of the Cross but com­bi­ning sce­nes from the lives of Jesus and the Vir­gin Mary. The main objects are sym­met­ri­cal­ly arran­ged on a slo­pe facing the city. The cha­pels are con­nec­ted by win­ding paths with wooden reliefs, and the inte­ri­ors of the chur­ches are deco­ra­ted with wall pain­tings att­ri­bu­ted to the Aus­trian pain­ter Anton Sch­midt (Buj­no­vá et al., 2003).

Part of the artis­tic deco­ra­ti­on and fur­ni­tu­re of one of the most valu­ab­le Baro­que monu­ments in Slo­va­kia was sto­len, and some beca­me the tar­get of van­dals. Local acti­vists pla­y­ed a cru­cial role in inc­lu­ding Cal­va­ry in the list of the 100 most endan­ge­red monu­ments in the world (Infor­ma­ti­on Board). The Cal­va­ry was res­to­red in the late 1970s and ear­ly 1980s (Buj­no­vá et al., 2003). The Štiav­ni­ca Cal­va­ry came into being when Fat­her Fran­ti­šek Per­ger from the Jesu­it monas­te­ry in Ban­ská Štiav­ni­ca wan­ted to buy Scharf­fen­berg from the wealt­hy miner Leopold Andrej Fritz of Frie­den­lieb. Fritz found it odd that some­one would want such a wort­hless pla­ce with thorns and pric­kles. Only after per­sis­tent insis­ten­ce did Fat­her reve­al his inten­ti­on to build a Cal­va­ry on the top. Fritz deci­ded not to sell Scharf­fen­berg for such a pur­po­se but to dona­te it, as long as it ser­ves for the honor of God” (accor­ding to Hidvéghy).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Záhorie, Zrúcaniny

Plavecký hrad

Hits: 4520

Pla­vec­ký hrad sa vypí­na nad obcou Pla­vec­ké Pod­hra­die. Píše sa rok 1273. V kro­ni­ke ano­nym­né­ho notá­ra krá­ľa Bela IV. sa píše o veľ­kom vojen­skom stret­nu­tí uhor­ské­ho krá­ľa Ladi­sla­va IV. a čes­ké­ho krá­ľa Pře­mys­la Ota­ka­ra II. pod hra­dom Det­rek. Názov Pla­vec­ký” má zrej­me pôvod v súvis­los­ti s Plav­ca­mi, pres­nej­šie Kumán­mi, kto­rých úlo­hou bolo pozo­ro­vať pohra­ni­čie (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk). Hrad pre­šiel aj ruka­mi Matú­ša Čáka, Sti­bo­ra, Fug­ge­rov­cov, Pál­fi­ov­cov. Maji­teľ­mi v 15. sto­ro­čí sa sta­li gró­fi zo Svä­té­ho Jura a Pezin­ku. Tí sa pus­ti­li do roz­siah­lej pre­stav­by, vzni­kol dru­hý gotic­ký palác s veľ­ký­mi repre­zen­tač­ný­mi sie­ňa­mi a pred­hra­die. Vznik­la taj­ná chod­ba ústia­ca do malej puk­li­no­vej jas­ky­ne pod hra­dom. V 16. sto­ro­čí Fug­ge­rov­ci posil­ni­li hrad mohut­nu delo­vou baš­tou. V roku 1706 cisár­sky gene­rál Sieg­bert Heis­ter hrad od Ráko­ci­ho povs­tal­cov dobyl a ťaž­ko poško­dil (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk).


Pla­vec­ký Hrad (Pla­vec­ký Cast­le) towers abo­ve the vil­la­ge of Pla­vec­ké Pod­hra­die. The year is 1273. In the chro­nic­le of an ano­ny­mous scri­be of King Béla IV, the­re is an account of a major mili­ta­ry encoun­ter bet­we­en the Hun­ga­rian King Ladis­laus IV and the Czech King Pře­mysl Ota­kar II bene­ath Det­rek Cast­le. The name Pla­vec­ký” like­ly has its ori­gin in con­nec­ti­on with the Plav­ci, more pre­ci­se­ly the Cumans, who­se task was to obser­ve the bor­der­lands (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk). The cast­le chan­ged hands over time, pas­sing through the owners­hip of Matúš Čák, Sti­bor, the Fug­gers, and the Pálf­fys. In the 15th cen­tu­ry, the counts of Svä­tý Jur and Pezi­nok beca­me the owners. They embar­ked on an exten­si­ve recons­truc­ti­on, giving rise to a second Got­hic pala­ce with grand repre­sen­ta­ti­ve halls and a fore­court. A sec­ret pas­sa­ge lea­ding to a small cre­vi­ce cave bene­ath the cast­le was cre­a­ted. In the 16th cen­tu­ry, the Fug­gers strengt­he­ned the cast­le with a migh­ty artil­le­ry bas­ti­on. In 1706, Impe­rial Gene­ral Sieg­bert Heis­ter cap­tu­red and hea­vi­ly dama­ged the cast­le during the Rákóc­zi upri­sing (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post