Devínské Karpaty, Krajina, Malé Karpaty, Slovenská krajina, Záhorie

Železná Studienka

skala
Hits: 3393

Želez­ná Stu­dien­ka (Stud­nič­ka) je hod­not­ná loka­li­ta Bra­ti­sla­vy. Časť prí­ro­dy pri betó­no­vej džun­gli. Nachá­dza sa tu via­ce­ro jazier, rôz­nych zaria­de­ní vhod­ných pre oddych, turis­ti­ku. Všet­ko obklo­pu­je les.

Vo Vydric­kej doli­ne sa už veľ­mi dáv­no usa­di­li mly­ná­ri, kto­rí tu posta­vi­li mly­ny (Brna). Jeden z nich je pre­zen­to­va­ný v inom prís­pev­ku. V roku 1830 tu boli otvo­re­né Fer­di­nan­do­ve kúpe­le (Eisenb­run­del), kto­ré vybu­do­val Jozef Per­ga­me­ny (Brna). Avšak v roku 1844 ich Jakub Palu­gay pre­ro­bil na hotel. Mes­to zača­lo spra­vo­vať loka­li­tu v roku 1894. V roku 1938 sa usku­toč­ni­la roz­siah­la revi­ta­li­zá­cia celé­ho are­álu. Objekt ale v 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia devas­to­val až v roku 1970 budo­vu asa­no­va­li. Úpra­va Vydri­ce v minu­los­ti spô­so­bi­la naru­še­nie spod­ných vôd a pra­meň zani­kol. Súčas­ťou mly­nov boli vod­né nádr­že. Prvá je dato­va­ná už do roku 1761. V roku 1846 boli vybu­do­va­né šty­ri. K ich oži­ve­niu po záni­ku mly­nov priš­lo v roku 1901. Sta­li sa z nich ryb­ní­ky s mož­nos­ťou kúpa­nia, čln­ko­va­nia a v zime kor­ču­ľo­va­nia (Brna).

Želez­ná Stu­dien­ka (Stud­nič­ka) is a valu­ab­le loca­ti­on in Bra­ti­sla­va. It’s a part of natu­re amidst the conc­re­te jun­gle. Here, you can find seve­ral lakes, vari­ous faci­li­ties suitab­le for rela­xa­ti­on, hiking, all sur­roun­ded by forests.

In the Vydri­ca Val­ley, mil­lers sett­led long ago, cons­truc­ting mills (Brna). One of them is pre­sen­ted in anot­her con­tri­bu­ti­on. In 1830, Fer­di­nan­d’s baths (Eisenb­run­del) were ope­ned here, built by Jozef Per­ga­me­ny (Brna). Howe­ver, in 1844, Jakub Palu­gay con­ver­ted them into a hotel. The city began to mana­ge the area in 1894. In 1938, exten­si­ve revi­ta­li­za­ti­on of the enti­re area took pla­ce. Howe­ver, the buil­ding was devas­ta­ted in the 1960s, and it was demo­lis­hed in 1970. Past modi­fi­ca­ti­ons to Vydric­ka led to dis­rup­ti­on of groun­dwa­ter, and the spring disap­pe­a­red. Water reser­vo­irs were part of the mills. The first one dates back to 1761. In 1846, four were built. They were revi­ved after the mills cea­sed in 1901. They beca­me ponds suitab­le for swim­ming, boating, and win­ter ska­ting (Brna).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Krajina, Orava, Príroda, Slovenská krajina, Vodopády

Roháčsky vodopád

skala
Hits: 2376

Roháčs­ky vodo­pád je 23 met­rov vyso­ký vodo­pád na poto­ku v Spá­le­nej doli­ne (por​tal​tat​ra​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 1 340 met­rov (tre​king​.cz). Jeho prie­mer­ný prie­tok vody na Stu­de­nom poto­ku je 500 – 1 200 lit­rov za sekun­du, je závis­lý od roč­né­ho obdo­bia. Prí­stup­nej­ší a väč­ší je Vyšný Roháčs­ky vodo­pád. Niž­ný Roháčs­ky vodo­pád sa nachá­dza asi 100 met­rov pod Vyšným. Jeho cha­rak­ter je zjav­ne kas­ká­do­vi­tý na úse­ku dlhom cca 20 met­rov (aktu​ali​ty​.sk).

Roháčs­ky Water­fall is a 23-​meter high water­fall on a stre­am in Spá­le­ná Val­ley (por​tal​tat​ra​.sk), at an ele­va­ti­on of 1,340 meters (tre​king​.cz). Its ave­ra­ge water flow on Stu­de­ný Stre­am ran­ges from 500 to 1,200 liters per second, depen­ding on the sea­son. The more acces­sib­le and lar­ger one is Vyšný Roháčs­ky Water­fall. Niž­ný Roháčs­ky Water­fall is loca­ted about 100 meters below Vyšný, and its cha­rac­ter is evi­den­tly cas­ca­ding over a sec­ti­on of about 20 meters (aktu​ali​ty​.sk).

Wodos­pad Roháčs­ky to 23-​metrowy wodos­pad na stru­mie­niu w Doli­nie Spá­le­ná (por​tal​tat​ra​.sk), na wyso­ko­ści 1340 met­rów (tre​king​.cz). Jego śred­ni prze­pływ wody na Stru­mie­niu Stu­de­ný wyno­si od 500 do 1200 lit­rów na sekun­dę, w zale­żno­ści od pory roku. Bar­dziej dostęp­ny i więks­zy jest Wodos­pad Vyšný Roháčs­ky. Niž­ný Roháčs­ky Water­fall znaj­du­je się oko­ło 100 met­rów poni­żej Vyšný, a jego cha­rak­ter jest wyra­źnie kas­ka­do­wy na odcin­ku oko­ło 20 met­rów (aktu​ali​ty​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Spiš

Havrania dolina

skala
Hits: 1840

Hav­ra­nia doli­na sa nachá­dza sever­ne od Mly­niek, neďa­le­ko od Palc­man­skej Maše.

Hav­ra­nia doli­na je prí­rod­ná rezer­vá­cia v sprá­ve štát­nej ochra­ny prí­ro­dy Murán­ska pla­ni­na. Nachá­dza sa v kata­strál­nom úze­mí obce Šumiac. Úze­mie bolo vyhlá­se­né v roku 1996 na roz­lo­he 229,6700 ha. Pred­me­tom ochra­ny je ochra­na pri­ro­dze­ných les­ných spo­lo­čens­tiev v geomor­fo­lo­gic­ky čle­ni­tom úze­mí Murán­skej pla­ni­ny, s výsky­tom veľ­ké­ho počtu chrá­ne­ných a ohro­ze­ných dru­hov pre­dov­šet­kým fló­ry, vrá­ta­ne pale­oen­de­mi­tu lykov­ca murán­ske­ho (Daph­ne arbus­cu­la) (Wiki­pe­dia). Hav­ra­nia doli­na je aj jed­nou zo šies­tich čas­tí obce Mlyn­ky. Leží v juž­nej čas­ti národ­né­ho par­ku Slo­ven­ský raj. V lete je tu mož­nosť pešej turis­ti­ky v blíz­kom oko­lí (Gera­vy, Zej­mar­ská rok­li­na), prí­pad­ne Suchá Belá, Kláš­to­ris­ko. Exis­tu­je mož­nosť cyk­lo­tu­ris­ti­ky, náv­šte­va Dob­šin­skej ľado­vej jas­ky­ne a prieh­ra­dy Dedin­ky. V zime je mož­nosť lyžo­va­nia v lyžiar­skych stre­dis­kách Mlynky-​Kruhová a Mlynky-​Biele Vody na ume­lo zasne­žo­va­ných lyžiar­skych sva­hoch a na udr­žia­va­ných bežec­kých tra­tiach (Vla­di­mír Fiľa­kov­ský).

“Hav­ra­nia doli­na,” trans­la­ted as ​“Raven Val­ley,” is loca­ted north of Mlyn­ky, near Palc­man­ská Maša.

Hav­ra­nia doli­na is a natu­re reser­ve under the mana­ge­ment of the Murán­ska Pla­ni­na Sta­te Natu­re Pro­tec­ti­on. It is loca­ted in the cadas­tral area of the vil­la­ge Šumiac. The area was dec­la­red a reser­ve in 1996, cove­ring 229.6700 hec­ta­res. The pur­po­se of the pro­tec­ti­on is to pre­ser­ve the natu­ral forest com­mu­ni­ties in the geomorp­ho­lo­gi­cal­ly diver­se area of the Murán­ska Pla­ni­na, with a lar­ge num­ber of pro­tec­ted and endan­ge­red spe­cies, par­ti­cu­lar­ly flo­ra, inc­lu­ding the pale­oen­de­mic Daph­ne arbus­cu­la (Murán­ska daph­ne) (Wiki­pe­dia). Hav­ra­nia doli­na is also one of the six parts of the vil­la­ge Mlyn­ky. It lies in the sout­hern part of the Slo­vak Para­di­se Nati­onal Park. In the sum­mer, the­re are oppor­tu­ni­ties for hiking in the near­by are­as (Gera­vy, Zej­mar­ská rok­li­na), or visits to Suchá Belá and Kláš­to­ris­ko. The­re are also opti­ons for cyc­ling, visi­ting the Dob­šin­ská Ice Cave, and the Dedin­ky reser­vo­ir. In the win­ter, the­re are oppor­tu­ni­ties for ski­ing in the ski resorts Mlynky-​Kruhová and Mlynky-​Biele Vody on arti­fi­cial­ly sno­wed slo­pes and main­tai­ned cross-​country ski trails (Vla­di­mír Fiľakovský).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Veľký Slavkov

skala
Hits: 1832

Veľ­ký Slav­kov sa nachá­dza neďa­le­ko od Vyso­kých Tatier, pre­to je vyhľa­dá­va­ným výcho­dis­ko­vým bodom pre milov­ní­kov turis­ti­ky, hor­ských výstu­pov a lyžo­va­nia. Počas leta cyk­lis­tov aj kor­ču­lia­rov. Ponú­ka rôz­no­ro­dé mož­nos­ti uby­to­va­nia, od pen­zi­ó­nov až po luxus­né hotely.

Veľ­ký Slav­kov leží v nad­mor­skej výš­ke 677 met­rov. Žije tu 1040 oby­va­te­ľov. V kata­strál­nom úze­mí obce sa nachá­dza arche­olo­gic­ké nále­zis­ko sved­čia­ce o pra­ve­kom osíd­le­ní. V lis­ti­nách sa obec spo­mí­na v roku 1251. Obec bola kolo­ni­zo­va­ná Nemca­mi, kto­rí ju začle­ni­li do Spo­lo­čen­stva spiš­ských Sasov. Od roku 1465 bola vo vlast­níc­tve Spiš­ské­ho hra­du. Obec bola po povoj­no­vom vysťa­ho­va­ní Nemcov dosíd­le­ná oby­va­teľ­mi z dvad­sia­tich dedín (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Veľ­ký Slav­kov is loca­ted near the High Tatras, making it a sought-​after star­ting point for hiking ent­hu­siasts, moun­tain clim­bers, and skiers. In the sum­mer, it att­racts cyc­lists and rol­lerb­la­ders. It offers diver­se accom­mo­da­ti­on opti­ons, ran­ging from guest­hou­ses to luxu­ry hotels.

Veľ­ký Slav­kov is loca­ted at an ele­va­ti­on of 677 meters. The­re are 1040 inha­bi­tants living here. The cadas­tral ter­ri­to­ry of the muni­ci­pa­li­ty con­tains an archa­e­olo­gi­cal site indi­ca­ting pre­his­to­ric sett­le­ment. The vil­la­ge is men­ti­oned in docu­ments from the year 1251. The vil­la­ge was colo­ni­zed by Ger­mans, who incor­po­ra­ted it into the Com­mu­ni­ty of Spiš Saxons. From 1465, it was in the posses­si­on of Spiš Cast­le. After the post-​war expul­si­on of Ger­mans, the vil­la­ge was resett­led by inha­bi­tants from twen­ty other villages.

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Hory, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Lomnické sedlo

skala
Hits: 2564

Lom­nic­ké sed­lo sa nachá­dza západ­ne od Lom­nic­ké­ho ští­tu. Je z neho veľ­mi dob­rý výhľad naj­mä na Pod­ta­trans­kú kot­li­nu, ale samoz­rej­me aj na Skal­na­té ple­so (Peter Kac­lík). Jeho vrchol sa nachá­dza v nad­mor­skej výš­ke 2190 met­rov nad morom. Je dostup­né lanov­kou z Tatrans­kej Lom­ni­ce. Kedy­si vie­dol zo Skal­na­té­ho ple­sa na Lom­nic­ké sed­lo turis­tic­ký chod­ník, kto­ré je 440 výš­ko­vých met­rov niž­šie (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Lom­nic­ké sed­lo je lavi­nóz­nou loka­li­tou (Wiki­pe­da).

Lom­nic­ké sed­lo sa nachá­dza medzi Lom­nic­kým a Kež­mar­ským ští­tom. Prí­stup­né je aj lanov­kou z Tatrans­kej Lom­ni­ce. Znač­nú časť tvo­rí roz­siah­le kamen­né pole. Sed­lo je aj výcho­dis­ko­vým bodom pre turis­tov. Ponú­ka aj prí­le­ži­tos­ti aj na skial­pi­niz­mus a zim­né športy.

Lom­nic­ké Sed­lo is loca­ted to the west of Lom­nic­ký Peak. It offers a gre­at view, espe­cial­ly of the Pod­ta­trans­ká Basin, and, of cour­se, Skal­na­té Ple­so (Peter Kac­lík). Its sum­mit is situ­ated at an ele­va­ti­on of 2,190 meters abo­ve sea level. It is acces­sib­le by cab­le car from Tatrans­ká Lom­ni­ca. The­re used to be a hiking trail from Skal­na­té Ple­so to Lom­nic­ké Sed­lo, which is 440 ver­ti­cal meters lower (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Lom­nic­ké Sed­lo is a loca­ti­on pro­ne to ava­lan­ches (Wiki­pe­dia).

Lom­nic­ké sed­lo is loca­ted bet­we­en Lom­nic­ký štít and Kež­mar­ský štít. It is acces­sib­le by cab­le car from Tatrans­ká Lom­ni­ca. A sig­ni­fi­cant part of it con­sists of an exten­si­ve roc­ky field. The sadd­le is also a star­ting point for hikers. It also offers oppor­tu­ni­ties for ski tou­ring and win­ter sports.

Lom­nic­ké sed­lo znaj­du­je się na zachód od Lom­nic­ké­ho ští­tu. Z nie­go roz­tac­za się dosko­na­ły widok, zwłaszc­za na kot­li­nę Pod­ta­trans­ką, a oczy­wi­ście także na Skal­na­té ple­so (Peter Kac­lík). Jego szc­zyt znaj­du­je się na wyso­ko­ści 2190 met­rów nad pozi­omem mor­za. Jest dostęp­ne kolej­ką lino­wą z Tatrans­ká Lom­ni­ca. Kie­dyś pro­wa­dził stąd szlak turys­tycz­ny ze Skal­na­té ple­so na Lom­nic­ké sed­lo, któ­re jest o 440 met­rów niżej (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Lom­nic­ké sed­lo to również obszar nara­żo­ny na lawi­ny (Wiki­pe­dia).

Lom­nic­ké sed­lo leży między Lom­nic­kým a Kež­mar­ským ští­tom. Jest dostęp­ne kolej­ką lino­wą z Tatrans­ká Lom­ni­ca. Znacz­ną część sta­no­wi obszer­ne pole kamien­ne. Prze­łęcz słu­ży również jako punkt star­to­wy dla turys­tów. Ofe­ru­je również możli­wo­ści skial­pi­niz­mu i spor­tów zimowych.

Use Facebook to Comment on this Post