Myjava, Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Polia, Fotografie

Sychrov – jedno z najkrajších miest na Myjave

skala
Hits: 4156

Miesto pred lesom pred Sychrovom je asi najkrajšie, ktoré som Myjave videl. je malá kopaničiarska lokalita v okrese , nachádzajúca sa na ceste č. 1210 medzi miestnymi časťami Jeruzalem (na severe) a (na východe). Leží v prírodne veľmi atraktívnej krajine Myjavskej , obklopený lesmi, lúkami a poliami. Miesto je známe krásnymi výhľadmi, pokojom a tradičným vidieckym charakterom.

The place in front of the forest near Sychrov is probably the most beautiful I have seen in the Myjava region. Sychrov is a small -style settlement in the Myjava District, located on road no. 1210 between the local parts of (to the north) and Poddrenie (to the east). lies in a very attractive natural landscape of the Myjava Hills, surrounded by forests, meadows, and fields. The place is known for its beautiful views, tranquility, and traditional rural character.

, ,

Krajina, Typ krajiny, TOP, Polia, Hory, Fotografie

Línie

skala
Hits: 2453

ku najzákladnejším stavebným prvkov vizuálneho sveta. Predchádza tvaru, ploche aj objemu. Je stopou pohybu, hranicou, smerom, napätím. Vzniká ako dôsledok ľudskej činnosti, technického ,  ale aj geologického zlomu alebo dlhodobého pôsobenia času. Nakladám s týmto elementom ako s nositeľom významu. Zachytené línie nie sú samoúčelné – sú záznamom poriadku, ktorý si vnáša do priestoru, aj chaosu, ktorý sa tomuto poriadku neustále vzpiera. V obrazoch sa stretáva geometrická prísnosť technických štruktúr s organickou nepravidelnosťou . Priamy sa láme, opakuje, mizne. sa rozchádzajú, sa mení. Línia tu nie je len vizuálnym vodítkom pre oko diváka, ale aj prostriedkom v priestore a čase – naznačuje , tok , hierarchiu, ale aj , ktoré nie sú vždy zjavné.

Cyklus cielene redukuje a kontext. Neponúka príbeh v klasickom zmysle slova, ale sériu vizuálnych situácií, v ktorých sa divák môže sústrediť : medzi smermi, medzi plochami, medzi svetlom a tieňom. Línia sa tak stáva jazykom – jednoduchým, ale mnohovrstevným. Línie sú o spôsobe, akým ich vnímame. O tom, ako sa náš prirodzene upína na poriadok, symetriu a opakovanie. Predstavujú vizuálne reflexiu priestoru, v ktorom sa každodennosť mení na znak a detail na výpoveď.

Lines belong to the most fundamental building elements of the visual world. They precede form, surface, and volume. A line is a trace of movement, a boundary, a direction, a source of tension. emerges as a consequence of human activity and technical solutions, but also as a result of geological fractures or the long-term action of time. I work with this element as a carrier of meaning. The captured lines are not self-purposeful; they are records of the order that humans introduce into space, as well as of the chaos that constantly resists this order. Within the images, the geometric strictness of technical structures confronts the organic irregularity of the environment. A straight direction bends, repeats itself, disappears. Parallels diverge, rhythm changes. Here, the line is not merely a visual guide for the viewer’s eye, but also a means of orientation in space and time. It suggests movement, the flow of energy, hierarchy, and boundaries that are not always immediately visible.

The cycle deliberately reduces color and context. It does not offer a narrative in the classical sense, but rather a series of visual situations in which the viewer can focus on relationships: between directions, between surfaces, between light and shadow. The line thus becomes a language—simple in form, yet multilayered in meaning. Lines are about the way we perceive. About how our vision naturally gravitates toward order, symmetry, and repetition. They represent a visual reflection of space in which everyday reality transforms into a sign, and detail into a statement.

, , , , ,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Myjava, TOP, Polia, Fotografie

Kopaničiarsky región Myjava

skala
Hits: 3981

sa rozprestiera na Myjavskej pahorkatine a v podhorí Bielych Karpát. Hranica so Záhorím je zhruba v línii obcí , Prietrž, Turá , (frndzalicafest.sk). Administratívne myjavský región zahŕňa okresy a časť okresu (trencinregion.sk). Často sa označuje aj názvom pre typické rozptýlené osídlenie v krajine (trencinregion.sk). Východ územia bol osídlený už v dobe slovanskej, ale kopcovitejší západ sa kolonizoval až od 13. storočia. V 16. – 17. storočí sa región pod vplyv valaskej kolonizácie z Kysúc. Vznikalo kopaničiarske osídlenie. získavali zvyčajne podľa mien pôvodných obyvateľov. Typickou schopnosťou kopaničiarov bolo podomové , , ale aj do zámoria (frndzalicafest.sk). z Brezovej bol garbiar Marián Lacko (trencinregion.sk).

Kopaničiarsky spôsob života formoval miestnu kultúru – obyvatelia sa venovali najmä samozásobiteľskému poľnohospodárstvu, ovocinárstvu, chovu dobytka a remeslám, a známi boli aj svojou mobilitou, obchodovaním a sezónnou prácou mimo regiónu (muni.cz). Na Myjavu sa sťahovali v minulosti aj preto, aby sa boli v menšom nebezpečenstve napr. pred Turkami. V dnešnej dobe sa Myjava vyľudňuje, stáva sa z nej chatárska oblasť.

V myjavskej prevažovalo u obyvateľstvo evanjelického vierovyznania. Rozšírená bola predmetov zo slamy, prútia a dreva ako aj . Výroba dreveného riadu, lyžičiek, soľničiek, variech a hračiek. je známa čipkárskou tradíciou. zaznamenalo , rozšírená aj . bola známa spracovaním (muni.cz).

Myjavu zdobí osobitná . Typické niekedy od seba vzdialené aj desiatky kilometrov sú zachované dodnes. Ľudovo povedané – žije sa tu doslova medzi karpatskými kopcami. Z tohto možno nehostinného kraja však vzišlo veľa významných osobností  – dala pejoratívny názov Myjave, Samuel a jeho vnuk , z Košarísk pochádza , z Bziniec a mnohí ďalší. má viac ako 300-ročnú tradíciu. Za svoju výnimočnosť  vďačí  jedinečnej mikroklíme v Bošáckej doline. Pre milovníkov umenia je zasa tento región zosobnený v  garbiarovi Mariánovi Lackovi známom ako Sváko Ragan (trencinregion.sk).

Kopaničiarsku piesňovú tvorbu charakterizuje sklon k žartovnému prekáraniu, jemnej irónii a posmešku. Prevládajú spievané pri kolektívnych zábavách. Vyskytujú sa tu však aj dlhé , regrútske a . Významnými osobnosťami medzi ľudovými muzikantmi boli primáši z Myjavy a Ján Petrucha z Priepasného (muni.cz).

Rastlinné zloženie zahŕňa dubovo-bukové i dubovo-, s umelo vysadenými porastami ihličnanov v niektorých častiach. Do regiónu zasahujú aj Biele a , ktoré chránia bohatú biodiverzitu a prírodné prostredie (myjava.sk).

The Myjava region extends across the Myjava Hills and the foothills of the White Carpathians. The boundary with the region roughly follows the line of the villages Jablonica, Prietrž, Turá Lúka, and Vrbovce (frndzalicafest.sk). Administratively, the Myjava region includes the Myjava District and part of the Nové nad Váhom District (trencinregion.sk). is often also referred to as Kopanice, a name derived from the characteristic scattered settlement pattern in the landscape (trencinregion.sk).

The eastern part of the area was settled as early as the Slavic period, while the more hilly western part was colonized only from the 13th century onward. In the 16th and 17th centuries, the region came under the influence of Wallachian colonization from , which led to the development of dispersed homestead settlements. Villages usually received names based on the original settlers. A typical skill of the Kopanice inhabitants was peddling trade, travelling for seasonal work, and even migration overseas (frndzalicafest.sk). The famous character Sváko Ragan from was inspired by the tanner Marián Lacko (trencinregion.sk).

The Kopanice way of life shaped local culture – residents were mainly engaged in subsistence agriculture, growing, livestock breeding, and crafts. They were also known for their mobility, trading activities, and seasonal work outside the region (muni.cz). In the past, people also moved to the Myjava area to reduce the risk of danger, for example from Ottoman incursions. Today, the region is experiencing depopulation and is increasingly becoming a recreational cottage area.

In the Myjava area, the population was predominantly of the Evangelical (Lutheran) faith. The production of items made from straw, wicker, and wood was widespread, as was spinning. Crafts included the manufacture of wooden utensils, spoons, salt cellars, ladles, and toys. The village of Krajné is known for its lace-making tradition. Cloth-making flourished, along with the production of linen and small textile goods, while Brezová pod Bradlom was renowned for leather processing (muni.cz).

The Myjava region is distinguished by its unique architecture. Typical dwellings, sometimes separated by distances of several kilometers, have been preserved to this day. Colloquially speaking, life here is lived literally among the Carpathian hills. From this seemingly inhospitable landscape emerged many notable figures: Zuzka Zguriška, who gave Myjava a pejorative literary label; and his grandson Dušan Jurkovič; Milan Štefánik, born in ; Ľudmila Podjavorinská from Bzince; and many others. Bošáca plum brandy has a tradition spanning more than 300 years, owing its exceptional quality to the unique microclimate of the Bošáca Valley. For art lovers, the region is also personified by the tanner Marián Lacko, known as Sváko Ragan (trencinregion.sk).

Kopanice songs are characterized by a tendency toward playful teasing, gentle irony, and mockery. Songs performed at collective festivities predominate, but long ballads, recruiting songs, and historical songs are also found. Prominent folk musicians included the lead fiddlers Samko Dudík from Myjava and Ján Petrucha from (muni.cz).

The vegetation consists mainly of oak–beech and oak–hornbeam forests, with artificially planted conifer stands in some areas. The region also includes parts of the White Carpathians and Little Carpathians Protected Landscape Areas, which safeguard rich biodiversity and natural environments (myjava.sk).

Niektoré myjavské lokality:

, , ,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Obce, Slovenské, Orava, Oravské, Polia, Fotografie

Hruštín – hornooravská obec, v ktorej sa v minulosti pestoval ľan

skala
Hits: 4543

Hruštín má rozlohu 36.5 km2. Jeho miestnou časťou je Vaňovka (hrustin.ocu.sk). Žije tu viac ako 3 200 obyvateľov. Vyznačuje sa špecifickou architektúrou, ktorá sa rozšírila aj do iných miest Oravy Hruštínsky typ domu je charakteristický dvakrát lomenými štítmi. Hruštín sa odlišuje nárečím, kde sa na konci slov pripája prípona (Oskár Mažgút). Hruštín leží v nadmorskej výške 697 metrov nad morom (orava.sk). Najstaršou častou je Črchľa. Jednotlivé chotárne časti sú pomenované podľa prvých osadníkov, sú to rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova a Žilová. Ďalšie časti majú tieto názvy: Oráčiny: , Bor, , v Príslope, Funová, Hrnčarky, , Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo , Dielnice. Lesná plocha: Borsučie, Čierny vrch, , , , , Jaloviarka, Kazárky, -hoľa, Minčol, Nižný , Očkajka, Poľana, , Uhlisko, , a pasienky: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, , V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, (hrustin.ocu.sk).

Hruštín patrí do oblasti Hornej Oravy, na ktorú sa začali usádzať pastieri dobytka po roku 1550. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1588. Obyvatelia pestovali obilie, a chovali . Zhotovovali sa s plátna, , vyrábali obuv (hrustin.ocu.sk). Historické názvy obce: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk). Názov obce pochádza z rodinného mena , pričom chotár sa podľa staroslovanskej privlastňovacej koncovky nazýval „ chotár„, neskôr skrátene „Hruščin“, až sa ustálil vo forme Hruštín. Podľa miestnej tradície názov pochádza od hrušky, ktorá rástla v dnešnej farskej záhrade, pri ktorej sa zdržiavali pastieri. Priestor, v ktorom sa nachádza dnešná obec Hruštín, bol až do polovice 16. storočia silne zalesnený. Zakladanie osady bolo náročné. Osadníci museli vyklčovať les, pripraviť políčka a splniť poddanské povinnosti voči zemepánovi Oravského hradu (hrustin.sk). 

Rozsiahla kolonizácia Oravského Zamaguria začala po roku 1550, keď na Hornú Oravu prichádzali pastieri s dobytkom a postupne sa tu usádzali. Osadníci sa usídlili okolo prúdu Bielej Oravy a Hruštínky, pričom oravské hradné panstvo sa snažilo nových osadníkov pripútať k pôde jej pričleňovaním. Prvými osadníkmi boli šoltýsi , , Hric, Studničný, , , Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut a Roman. Usídlili sa nad ľavým brehom v jednom rade domov v smere západ-východ, pričom domy mali čelá orientované na juhovýchod. Hruštínske domy boli výlučne drevené, pričom aj v roku 1920 bolo v obci len 5-6 murovaných domov. Domy boli stavané v jednotnom štýle. Predná izba s dvoma-troma oknami, kuchyňa s otvoreným ohniskom, komora, podpivničenie u zámožnejších gazdov, stodola, maštaľ a humno tvoriace hospodársky dvor. Hruštínske drevenice boli v 60. rokoch 20. storočia považované za jedny z najzachovalejších a najkrajších na Orave. Kroj tvorilo „žrebné“ plátno na vrecia a plachty, „pačesné“ a kabáty, , vesty a „halieny“ lemované zelenou stužkou, ovčie a lipnické kabáty, upevnené „nákoncím“, dievčenské „vygany“ s ozdobnými „šmihlíkmi“ a „partičkami“. Jedálniček tvoril z ovsa, jačmeňa alebo jačmeňa s pšenicou, kaše z jačmenných krúpov (lohaza, ), , čír a ako základné múčne jedlá, kapustnica a , občas mäso, väčšinou len pri sviatkoch.  sa varila prevažne na otvorenom ohnisku a jedlo sa delilo medzi celú rodinu z jednej misky drevenými lyžicami (hrustin.sk).

Na začiatku 20. storočia v Hruštíne v 297 domoch žilo 1 467 obyvateľov (hrustin.ocu.sk). V Hruštíne sa pestovalo veľa ľanu na tkanie plátna. Olejáreň tu postavil v roku 1951 Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). Na brehu potoka Hruštínky boli postavená píla, mlyn, dubiareň a valcha. V Hruštíne bola veľmi rozšírená výroba šindľa, ktorý bol vyrábaný ručne z jedľového alebo smrekového dreva (hrustin.ocu.sk). V Hruštíne pôsobí viacero ľudových rezbárov. Jedným z nich je Štefan Hruboš, ktorý tvorí drevené súpravy črpákov, pohá­re, súdky, vázičky a miniatúrne . Výrobcom fujár je Ján Slivčák. Jeho sú zdobené vruborezom.  vyrezáva (hrustin.ocu.sk).

Hruštín sa nachádza na severných svahoch Oravskej Magury. Jedným z obľúbených turistických cieľov je Vasiľovská hoľa, ktorá sa týči do výšky 1150 metrov nad morom a poskytuje nádherné výhľady na okolitú krajinu. Pre milovníkov zimných športov je v blízkosti obce lyžiarske stredisko SKI Zábava Hruštín, ktoré ponúka približne 5 km zjazdových tratí rôznej náročnosti. Okrem zjazdového lyžovania sú v okolí upravované trate pre bežkárov a možnosti pre freeride (slovakia.travel). Obec si zachováva bohaté kultúrne tradície, miestne folklórne a hudobné skupiny pravidelne vystupujú na rôznych podujatiach. Kultúrny dom v Hruštíne slúži ako centrum spoločenského diania, kde sa konajú rôzne podujatia, a obyvateľov (hrustin.sk).

Hruštín has an area of 36.5 km². Its local part is Vaňovka (hrustin.ocu.sk). More than 3,200 inhabitants live here. The village is known for its distinctive architecture, which has spread to other parts of Orava. The Hruštín-style house is characterized by double-bent gables. Hruštín is distinguished by its dialect, where words often end with the suffix uo (Oskár Mažgút). The village is situated at an altitude of 697 meters above sea level (orava.sk). The oldest part of the village is Črchľa. Various local land areas are named after the first settlers, these are rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova, and Žilová. Other parts have the following names:

  • Arable lands: Babinskuo, Bor, Čršle, , Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, , Dielnice.
  • Forested areas: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, , Minčol, , Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň.
  • Meadows and pastures: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín belongs to the Upper Orava region, where cattle herders began to settle after 1550. The first written mention of the village dates back to 1588. The inhabitants cultivated grain, and potatoes, and raised livestock. Clothes were made from linen and wool, and footwear was also produced (hrustin.ocu.sk).

Historical names of the village: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk). The name of the village comes from the family name Hruška, and the local land was originally called Hruščin chotár according to the Old Slavic possessive suffix, which was later shortened to Hruščin and finally standardized as Hruštín. According to local tradition, the name originated from a pear tree (hruška in Slovak) that grew in today’s parish garden, where shepherds used to gather. The area where Hruštín is now located was heavily forested until the mid-16th century. Establishing the settlement was challenging; settlers had to clear the forest, prepare fields, and fulfill feudal obligations to the Orava Castle estate (hrustin.sk).

The extensive colonization of Orava’s Zamagurie region began after 1550 when cattle herders arrived in Upper Orava and gradually settled there. The settlers established themselves along the flow of the White Orava and Hruštínka rivers, with the Orava estate striving to bind them to the land through land allocations. The first settlers were the šoltýs (local administrators) Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut, and Roman. They settled on the left bank of the river in a row of houses oriented west-east, with their facades facing southeast. Hruštín houses were exclusively wooden, and even in 1920, there were only 5-6 brick houses in the village. The houses followed a uniform style: a front room with two or three windows, a kitchen with an open hearth, a pantry, a basement for wealthier farmers, a barn, a stable, and a granary forming an agricultural yard. Hruštín’s wooden houses were considered some of the best-preserved and most beautiful in Orava during the 1960s.

The local folk costume included žrebné linen for sacks and sheets, pačesné linen for undergarments and coats, woolen trousers, vests, and halieny (traditional jackets) trimmed with green ribbon, sheepskin coats, and lipnické coats, as well as leather moccasins fastened with nákoncím, girls‘ vygany dresses with decorative and partičky. The diet consisted mainly of oat, barley, or wheat-barley bread, porridge from barley groats (lohaza, geršňa), dumplings, číra and kulaša as staple flour-based dishes, cabbage soup, and bryndza cheese. Meat was rarely consumed, mainly during holidays. Food was mostly cooked on an open hearth, and meals were shared from a single wooden bowl using wooden spoons (hrustin.sk).

At the beginning of the 20th century, Hruštín had 1,467 inhabitants living in 297 houses (hrustin.ocu.sk). The village was known for flax cultivation for linen production. An oil mill was built in 1951 by Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). A sawmill, mill, tannery, and fulling mill were built along the Hruštínka stream. The production of wooden shingles, handmade from fir or spruce wood, was widespread in Hruštín (hrustin.ocu.sk).

Several folk woodcarvers operate in Hruštín. One of them is Štefan Hruboš, who makes wooden sets of črpáky (traditional wooden cups), goblets, barrels, vases, and miniature butter churns. Ján Slivčák is a maker of fujara shepherd’s flutes, decorated with carved patterns. Ján Šeliga carves sculptures (hrustin.ocu.sk).

Hruštín is located on the northern slopes of Oravská Magura. One of the popular hiking destinations is Vasiľovská hoľa, which rises to an altitude of 1,150 meters and offers stunning views of the surrounding landscape. For winter sports enthusiasts, the nearby Ski Zábava Hruštín ski resort offers around 5 km of downhill slopes of varying difficulty. In addition to downhill skiing, cross-country skiing trails and freeride opportunities are available in the area (slovakia.travel). The village maintains rich cultural traditions, with local folklore and music groups regularly performing at various events. The cultural center in Hruštín serves as a hub for social activities, hosting events, exhibitions, and community gatherings (hrustin.sk).

Hruštín ma powierzchnię 36,5 km². Jego lokalną częścią jest Vaňovka (hrustin.ocu.sk). Mieszka tu ponad 3 200 mieszkańców. Wieś charakteryzuje się specyficzną architekturą, która rozprzestrzeniła się również na inne miejscowości Orawy. Domy w stylu hruštińskim wyróżniają się dwukrotnie łamanymi szczytami. Hruštín odznacza się również dialektem, w którym na końcu słów dodawana jest końcówka uo (Oskár Mažgút). Wieś leży na wysokości 697 metrów nad poziomem morza (orava.sk). Najstarszą częścią miejscowości jest Črchľa. Poszczególne części gruntów zostały nazwane na cześć pierwszych osadników, są to rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova i Žilová.

Inne części noszą następujące nazwy:

  • Grunty orne: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice.
  • Tereny leśne: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň.
  • Łąki i pastwiska: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín należy do regionu Górnej Orawy, gdzie po 1550 roku zaczęli osiedlać się pasterze bydła. Pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z 1588 roku. Mieszkańcy uprawiali zboże, ziemniaki i hodowali bydło. Wytwarzali odzież z lnu i wełny oraz produkowali obuwie (hrustin.ocu.sk).

Historyczne nazwy miejscowości: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk).

Nazwa miejscowości pochodzi od nazwiska rodzinnego Hruška, a jej teren nazywano pierwotnie Hruščin chotár, co później skrócono do Hruščin, aż ostatecznie ustaliła się forma Hruštín. Według miejscowej tradycji nazwa pochodzi od gruszy (hruška po słowacku), która rosła w obecnym ogrodzie parafialnym, gdzie często przebywali pasterze. Obszar, na którym dziś znajduje się Hruštín, aż do połowy XVI wieku był gęsto zalesiony. Zakładanie osady było trudnym procesem – osadnicy musieli karczować las, przygotowywać pola uprawne oraz spełniać obowiązki feudalne wobec właściciela zamku orawskiego (hrustin.sk).

Rozległa kolonizacja Orawskiego Zamagurza rozpoczęła się po 1550 roku, kiedy to na Górną Orawę przybywali pasterze ze stadami bydła i stopniowo osiedlali się w tym rejonie. Osadnicy osiedlili się wzdłuż Białej Orawy i Hruštínki, a właściciele zamku orawskiego starali się przywiązać ich do ziemi poprzez nadawanie gruntów. Pierwszymi osadnikami byli sołtysi: Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut i Roman. Osiedlili się po lewej stronie rzeki w jednym rzędzie domów w kierunku zachód-wschód, z fasadami skierowanymi na południowy wschód. Domy w Hruštínie były wyłącznie drewniane, a nawet w 1920 roku w miejscowości znajdowało się jedynie 5-6 domów murowanych. Budynki miały jednolity styl: przedni pokój z dwoma-trzema oknami, kuchnię z otwartym paleniskiem, spiżarnię, piwnicę u bogatszych gospodarzy, stodołę, stajnię oraz spichlerz tworzący gospodarstwo. Drewniane domy w Hruštínie były w latach 60. XX wieku uznawane za jedne z najlepiej zachowanych i najpiękniejszych na Orawie.

Strój ludowy składał się z lnu žrebné na worki i prześcieradła, lnu pačesné na bieliznę i płaszcze, wełnianych spodni, kamizelek oraz halieny (płaszcza) obszytego zieloną tasiemką, owczych kożuchów, płaszczy lipnickich, skórzanych kierpców wiązanych nákoncím, dziewczęcych vygany ozdobionych šmihlíkmi i partičkami. Dieta mieszkańców opierała się na chlebie z owsa, jęczmienia lub jęczmienia zmieszanego z pszenicą, kaszach jęczmiennych (lohaza, geršňa), haluškach, číra i kulaša jako podstawowych daniach mącznych, kapuśniaku i bryndzy. Mięso spożywano rzadko, głównie podczas świąt. Jedzenie gotowano głównie na otwartym palenisku, a posiłki były spożywane przez całą rodzinę z jednej drewnianej miski przy pomocy drewnianych łyżek (hrustin.sk).

Na początku XX wieku w Hruštínie mieszkało 1 467 mieszkańców w 297 domach (hrustin.ocu.sk). We wsi uprawiano len na potrzeby tkactwa. Olejarnię wybudował w 1951 roku Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). Nad brzegiem potoku Hruštínka znajdował się tartak, młyn, garbarnia oraz folusz. W Hruštínie powszechna była produkcja gontów, które były ręcznie wykonywane z drewna jodłowego lub świerkowego (hrustin.ocu.sk). W Hruštínie działa wielu ludowych rzeźbiarzy. Jednym z nich jest Štefan Hruboš, który tworzy drewniane zestawy črpáków (tradycyjnych kubków), kielichy, beczułki, wazoniki i miniaturowe maselniczki. Producentem fujar jest Ján Slivčák, który zdobi je rzeźbieniem w drewnie. Ján Šeliga wykonuje rzeźby (hrustin.ocu.sk).

Hruštín znajduje się na północnych stokach Orawskiej Magury. Jednym z popularnych celów turystycznych jest Vasiľovská hoľa, która wznosi się na wysokość 1 150 metrów nad poziomem morza i oferuje wspaniałe widoki na okoliczny krajobraz. Dla miłośników sportów zimowych w pobliżu miejscowości znajduje się ośrodek narciarski SKI Zábava Hruštín, który oferuje około 5 km tras zjazdowych o różnym stopniu trudności. Oprócz narciarstwa zjazdowego w okolicy znajdują się przygotowane trasy biegowe oraz możliwości freeride’u (slovakia.travel). Miejscowość pielęgnuje bogate tradycje kulturowe – lokalne zespoły folklorystyczne i muzyczne regularnie występują na różnych wydarzeniach. Dom Kultury w Hruštínie służy jako centrum życia społecznego, organizując wydarzenia, wystawy i spotkania mieszkańców (hrustin.sk).

TOP

Všetky

,

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Objekty, predmety a priestory, Obce, Moravské obce, Polia, Česko, Južná Morava, Mlyny, Stavby, Fotografie, Dopravné a technické diela

Kunkovice

skala
Hits: 401

sa nachádzajú v okrese . Pôsobia ako časová kapsula, kde sa preplieta tradičná s modernou. Starobylé , , miestna radnica a kostol nesú starých čias. Vôkol sa nachádza krásna rozmanitá . Kunkovice udržiavajú a v životaschopnom stave. Konajú sa rôzne , , kde sa prezentuje ľudový , , . , , drevorezba tvorí charakter . Miestni obyvatelia sú hrdí svoje a radi ich zdieľajú. Miestne odrážajú miestnych obyvateľov.

V Kunkoviciach žije na ploche 7 km2 83 obyvateľov. Ležia v nadmorskej výške 309 metrov nad morom. Prvá písomná zmienka je z roku 1141. Nachádza sa tu veterný mlyn holandského typu (Wikipedia). Asi 300 metrov severovýchodne od obce na náveternej vyvýšenine stojí murovaný veterný mlyn holandského typu. Je v súkromných rukách a jeho majiteľ sa snaží vylepšiť jeho zlý stav. Mlyn postavili v 19. storočí, pôvodne disponoval otáčacou strechou a šindľovou krytinou. Niekoľkokrát ho postihol požiar, v roku 1890 bol dôkladne opravený. Svoju funkciu vykonával do roku 1944, vtedy ho vlastnil . Po vojne postupne chátral až do havarijného stavu. Dnes sa má už lepšie, mlyn je dokonca zateplený (kunkovice.cz).

Kunkovice is located in the Kroměříž district. acts as a time capsule where traditional architecture intertwines with modernity. Ancient buildings, historical landmarks, the local town hall, and church carry stories from old times. Beautiful and diverse nature surrounds the area. Kunkovice preserve traditions and folklore in a vibrant state. Various events and festivals take place, showcasing dances, songs, and crafts. Weaving, pottery, and wood carving contribute to the village’s character. Local residents take pride in their roots and willingly share them. Local culinary specialties reflect the preferences of the inhabitants.

In Kunkovice, 83 inhabitants live on an area of 7 km². The village is situated at an altitude of 309 meters above sea level. The written mention dates back to 1141. A Dutch-type windmill stands about 300 meters northeast of the village on a windward elevation. It is privately owned, and the owner is working to improve its poor condition. The mill was built in the 19th century, originally featuring a rotating roof and shingle covering. It suffered several fires and underwent thorough renovation in 1890. It functioned until 1944, owned by Edmund Molínek. After the war, it gradually deteriorated to a state of disrepair. Today, it is in better condition, even insulated (kunkovice.cz).

Kunkovice se nacházejí v okrese Kroměříž. Působí jako časová kapsle, kde se prolíná tradiční architektura s modernou. Starobylé budovy, historické památky, místní a kostel nesou příběhy starých časů. Okolo se rozkládá krásná a rozmanitá příroda. Kunkovice udržují tradice a folklór v životaschopném stavu. Konají se zde různé události, festivaly, kde se prezentuje lidový tanec, písně, řemesla. Tkáčství, , dřevořezba tvoří charakter obce. Místní obyvatelé jsou hrdí na své kořeny a rádi je sdílejí. Místní kulinářské speciality odrážejí preference místních obyvatel.

V Kunkovicích žije na ploše 7 km2 83 obyvatel. Leží v nadmořské výšce 309 metrů nad mořem. První písemná zmínka je z roku 1141. Nachází se zde větrný mlýn holandského typu (). Asi 300 metrů severovýchodně od obce na návětrné vyvýšenině stojí zděný větrný mlýn holandského typu. Je v soukromých rukách a jeho majitel se snaží vylepšit jeho zlý stav. Mlýn postavili v 19. století, původně disponoval otáčivou střechou a šindelem krytinou. Několikrát ho postihl požár, v roce 1890 byl důkladně opraven. Svoji funkci vykonával do roku 1944, tehdy ho vlastnil Edmund Molínek. Po válce postupně chátral až do havarijního stavu. Dnes se má už lépe, mlýn je dokonce zateplený (kunkovice.cz).