Krajina, Slovenská krajina, Zamagurie

Lesnica – krásne miesto na Zamagurí

Hits: 2766

Ráno v Lesnici začína hmlou, ktorá sa ako tichý dych Dunajca vkráda do dolín a obopína siluety lesov. Z hôr sa vynárajú ostré línie, ktoré sa strácajú v závoji oblakov. Hmla sa prevaľuje ponad kopce, akoby zakrývala tajomstvá dávnych generácií. Z drsnej horskej scenérie prechádza do otvorenej mozaiky polí a lúk. Tu už nepanuje dramatická hmla, ale slnečný pokoj: zelené stráne, žlté lány a biele drevenice, ktoré sa roztrúsili po úbočiach. Lesnica je krajina kontrastov – dráma hôr a jemnosť polí, tvrdosť skál a mäkkosť hmiel. Kto sem príde, odchádza s pocitom, že sa dotkol niečoho pradávneho a pravdivého.

Lesnica je horská obec v severovýchodnom Slovensku, v okrese Stará Ľubovňa, pri hranici s Poľskom. Nachádza sa na úpätí Malých Pienin vo výške približne 485 m nad morom a rozprestiera sa na ploche asi 14,6 km². Údaje z roku 2024 evidujú približne 490 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1297. Obec sa nachádza v najsevernejšej oblasti Pieninského národného parku (Wikipedia). Lesnica vznikla vďaka šoltýskym kolonistom v 13. storočí, prvýkrát je doložená v listine z roku 1297, keď bola územie udelené a osídlené (Rafting Pieniny).

Dominantou obce je kostol svätého Michala archanjela zo 16. storočia vybudovaný na gotických základoch, domy v radovej zástavbe s postrannými vstupnými bránami a drevenice z hrubých brvien. Zachovalo sa aj niekoľko goralských stavebných pamiatok. Otvorenie pešieho priechodu Lesnica-Szcawnica v roku 1996 ponúka turistom možnosť poznať aj krásy susedného poľského územia. Šoltýsi Gorgeyovci z Toporca založili časť obce, ktorá sa dodnes nazýva Stará Lesnica. Popri nej existovala v 15. storočí už aj Nová Lesnica. V 19. storočí Lesnicu často navštevovali kúpeľní hostia, ktorí prechádzali medzi Smerdžonkou (Červený Kláštor) a Szczawnicou. V období 1938-1939 prináležala Poľsku. Zachovalo sa tu veľa povestí viažucich sa k Pieninám a v obci sa ešte čiastočne nosí menej zdobený goralský kroj (https://eastslovakia.szm.com/). V stredoveku sa Lesnica rozčlenila na Malú a Veľkú Lesnicu podľa majetkoprávnych sporov. V 16. storočí prevzali správu kláštorní rehoľníci z Červeného Kláštora (Rafting Pieniny). Obyvatelia sa tradične živili poľnohospodárstvom, pastierstvom a remeslami – spracovaním dreva, rezbárstvom a tkaním. V minulosti občania pracovali v lesoch (pieniny.sk). V Lesnici sa dodnes zachovala tradičná goralská architektúra – drevenice z hrubých brvien, zariadenia z kamenných pivníc aj nekropola rodinných pamiatok. Dodržiavajú sa aj miestne goralské kroje (pieniny.sk).

Lesnica ponúka ideálne podmienky pre prírodné zážitky a turistiku – leží na konci turistických trás raftingových splavov na drevených pltiach, ktoré vedú cez prielom Dunajca. Trasa siaha od Majer až po obec Lesnica (11 km), druhá variant trasy z Červeného Kláštora má dĺžku 9 km (travelguide.sk). Prielom Lesnického potoka je zaujímavý prírodný kaňon hlboký až 300 m s krasovými útvarmi priamo pri Lesnici (Wikipedia). Medzi obľúbené patrí chodník „Prielomom Dunajca na Haligovské skaly“ aj trasa „Malými Pieninami“ (Lesnica – Vysoké Skalky – Litmanová) (travelguide.sk). V okolí sa nachádza bohatá fauna a flóra v rámci Pieninského národného parku (sk.wikipedia.org).

Smerom na juh od Lesnice sa krajina postupne otvára z tiesňavy Prielomu Dunajca do podhoria Spišskej Magury a ďalej k Ľubovnianskej vrchovine. Tento priestor má charakter kopaníc a lúk s roztrúsenými hospodárskymi usadlosťami. Južne od obce sa svahy rozbiehajú do menších poľnohospodárskych plôch, pasienkov a lúčnych enkláv, ktoré sú oddelené pásmi lesov. Typické sú goralmi udržiavané lúky s množstvom kvetov a horských bylín (pieniny.sk). V nižších častiach prevládajú bukové a jedľové lesy, ktoré prechádzajú do zmiešaných porastov. Nad Lesnicou vystupujú kopce s nadmorskou výškou 700 – 900 m, z ktorých sa otvárajú pohľady na celé Zamagurie. Krajina poskytuje krásne výhľady na Pieniny zozadu – od Lesnického sedla je možné vidieť ostré vápencové bralá, zatiaľ čo na juhu sa dvíhajú Spišská Magura a Levočské vrchy. Za jasného počasia sa z hrebeňov nad Lesnicou dá zazrieť aj Vysoké Tatry (rafting-pieniny.sk). Dodnes sú badateľné stopy tradičného hospodárenia – terasové polia, drevené stodoly a salaše. Krajina má stále pôvodný horský charakter, bez väčších zásahov modernej urbanizácie. Lesnica tak pôsobí ako prechod medzi drsnými Pieninami a miernejším Spišom (pieniny.sk).


Morning in Lesnica begins with fog, which, like the silent breath of the Dunajec, seeps into the valleys and wraps around the silhouettes of the forests. From the mountains emerge sharp contours that vanish into the veil of clouds. The mist rolls over the hills as if it were covering the secrets of past generations. From the harsh mountain scenery, the land transforms into an open mosaic of fields and meadows. Here the dramatic fog no longer reigns, but a sunny calm: green slopes, yellow fields, and white wooden cottages scattered along the hillsides. Lesnica is a land of contrasts – the drama of the mountains and the softness of the fields, the hardness of the rocks and the gentleness of the mists. Whoever comes here leaves with the feeling of having touched something ancient and true.

Lesnica is a mountain village in northeastern Slovakia, in the Stará Ľubovňa district, near the Polish border. It lies at the foot of the Little Pieniny at an altitude of approximately 485 m above sea level and covers an area of about 14.6 km². In 2024, it had about 490 inhabitants. The first written record of the village dates back to 1297. The village is located in the northernmost area of the Pieniny National Park (Wikipedia). Lesnica was founded thanks to the šoltýs colonists in the 13th century, first mentioned in a charter of 1297 when the land was granted and settled (Rafting Pieniny).

The dominant landmark of the village is the Church of St. Michael the Archangel from the 16th century, built on Gothic foundations, row houses with side entrance gates, and log houses made of massive beams. Several Goral architectural monuments have been preserved. The opening of the pedestrian crossing Lesnica–Szczawnica in 1996 offers tourists the opportunity to discover the beauty of the neighboring Polish territory. The šoltýs family Gorgey of Toporec founded part of the village, which is still called Stará Lesnica (Old Lesnica). Alongside it, Nová Lesnica (New Lesnica) already existed in the 15th century. In the 19th century, Lesnica was frequently visited by spa guests passing between Smerdžonka (Červený Kláštor) and Szczawnica. In the period 1938–1939, it belonged to Poland. Many legends connected with the Pieniny have been preserved here, and a simpler version of the traditional Goral costume is still partly worn (eastslovakia.szm.com). In the Middle Ages, Lesnica was divided into Malá and Veľká Lesnica due to property disputes. In the 16th century, the administration was taken over by monks from Červený Kláštor (Rafting Pieniny). The inhabitants traditionally lived from agriculture, shepherding, and crafts – woodworking, carving, and weaving. In the past, villagers worked in the forests (pieniny.sk). Traditional Goral architecture has been preserved in Lesnica – wooden log houses, stone cellars, and a family necropolis. Local Goral costumes are still worn (pieniny.sk).

Lesnica offers ideal conditions for nature experiences and tourism – it lies at the end of rafting routes on wooden rafts through the Dunajec Gorge. The route from Majer to Lesnica measures 11 km, and another variant from Červený Kláštor is 9 km (travelguide.sk). The Lesnica Gorge is an interesting natural canyon up to 300 m deep with karst formations directly by the village (Wikipedia). Among the popular trails are the path “Through the Dunajec Gorge to the Haligovské Rocks” and the route “Through the Little Pieniny” (Lesnica – Vysoké Skalky – Litmanová) (travelguide.sk). Rich fauna and flora are found in the surroundings within the Pieniny National Park (sk.wikipedia.org).

South of Lesnica, the landscape gradually opens from the Dunajec Gorge into the foothills of the Spiš Magura and further to the Ľubovňa Highlands. This area is characterized by scattered settlements, fields, and meadows. South of the village, the slopes spread into smaller agricultural areas, pastures, and meadows, separated by belts of forest. Typical are the Goral-managed meadows with many flowers and mountain herbs (pieniny.sk). In the lower areas prevail beech and fir forests, which transition into mixed woodlands. Above Lesnica rise hills with altitudes of 700–900 m, offering views of all of Zamagurie. The landscape provides beautiful views of the Pieniny from the rear – from the Lesnica saddle it is possible to see sharp limestone cliffs, while to the south the Spiš Magura and the Levoča Hills rise. In clear weather, the High Tatras can be seen from the ridges above Lesnica (rafting-pieniny.sk). Traces of traditional farming – terraced fields, wooden barns, and shepherd’s huts – are still visible. The landscape retains its original mountain character, without major modern urbanization. Lesnica thus acts as a transition between the rugged Pieniny and the gentler Spiš (pieniny.sk).


Poranek w Lesnicy zaczyna się mgłą, która niczym cichy oddech Dunajca wkrada się w doliny i otula sylwetki lasów. Z gór wyłaniają się ostre kontury, które znikają w zasłonie chmur. Mgła przewala się ponad wzgórzami, jakby zakrywała tajemnice dawnych pokoleń. Z surowej, górskiej scenerii krajobraz przechodzi w otwartą mozaikę pól i łąk. Tu już nie panuje dramatyczna mgła, lecz słoneczny spokój: zielone zbocza, żółte łany i białe drewniane chaty rozsiane po stokach. Lesnica to kraina kontrastów – dramat gór i łagodność pól, twardość skał i miękkość mgieł. Każdy, kto tu przybędzie, odchodzi z poczuciem, że dotknął czegoś pradawnego i prawdziwego.

Lesnica to górska wieś w północno-wschodniej Słowacji, w powiecie Stará Ľubovňa, przy granicy z Polską. Leży u podnóża Małych Pienin, na wysokości około 485 m n.p.m., i zajmuje powierzchnię około 14,6 km². W 2024 roku liczyła około 490 mieszkańców. Pierwsza wzmianka pisemna o wsi pochodzi z 1297 roku. Wieś znajduje się w północnej części Pienińskiego Parku Narodowego (Wikipedia). Lesnica powstała dzięki kolonistom sołtysim w XIII wieku, po raz pierwszy wspomniana w dokumencie z 1297 roku, gdy nadano i zasiedlono te ziemie (Rafting Pieniny).

Dominantą wsi jest kościół św. Michała Archanioła z XVI wieku, wzniesiony na gotyckich fundamentach, domy w zabudowie szeregowej z bocznymi bramami wejściowymi i drewniane chaty z grubych bali. Zachowało się również kilka zabytków architektury góralskiej. Otwarcie w 1996 roku przejścia pieszego Lesnica–Szczawnica daje turystom możliwość poznania piękna sąsiedniego, polskiego terytorium. Sołtysi Gorgeyowie z Toporca założyli część wsi, która do dziś nazywa się Stara Lesnica. Obok niej już w XV wieku istniała Nowa Lesnica. W XIX wieku Lesnicę często odwiedzali kuracjusze przechodzący między Smerdżonką (Czerwony Klasztor) a Szczawnicą. W latach 1938–1939 należała do Polski. Zachowało się tu wiele legend związanych z Pieninami, a we wsi nadal częściowo nosi się skromniejszy strój góralski (eastslovakia.szm.com). W średniowieczu Lesnica została podzielona na Małą i Wielką Lesnicę z powodu sporów majątkowych. W XVI wieku zarząd przejęli mnisi z Czerwonego Klasztoru (Rafting Pieniny). Mieszkańcy tradycyjnie zajmowali się rolnictwem, pasterstwem i rzemiosłem – obróbką drewna, rzeźbiarstwem i tkactwem. W przeszłości mieszkańcy pracowali w lasach (pieniny.sk). W Lesnicy zachowała się tradycyjna architektura góralska – drewniane chaty z grubych bali, kamienne piwnice oraz nekropolia rodzinnych pamiątek. Nadal pielęgnuje się miejscowe stroje góralskie (pieniny.sk).

Lesnica oferuje idealne warunki do kontaktu z przyrodą i turystyki – leży na końcu tras spływu Dunajcem na drewnianych tratwach. Trasa z Majera do Lesnicy ma 11 km, druga wariant z Czerwonego Klasztoru ma 9 km (travelguide.sk). Przełom Potoku Lesnickiego to interesujący naturalny wąwóz o głębokości do 300 m z formami krasowymi tuż przy wsi (Wikipedia). Do ulubionych należy szlak „Przełomem Dunajca na Haligowskie Skały” oraz trasa „Małymi Pieninami” (Lesnica – Wysokie Skałki – Litmanowa) (travelguide.sk). W okolicy znajduje się bogata fauna i flora w ramach Pienińskiego Parku Narodowego (sk.wikipedia.org).

Na południe od Lesnicy krajobraz stopniowo otwiera się z przełomu Dunajca ku podnóżom Spiskiej Magury i dalej ku Ľubowiańskiemu Pogórzu. Obszar ten ma charakter rozproszonych gospodarstw, pól i łąk. Na południe od wsi stoki rozchodzą się w mniejsze pola uprawne, pastwiska i enklawy łąk, oddzielone pasami lasów. Typowe są góralskie łąki z wieloma kwiatami i ziołami górskimi (pieniny.sk). W niższych partiach przeważają lasy bukowe i jodłowe, przechodzące w lasy mieszane. Nad Lesnicą wznoszą się wzgórza o wysokości 700–900 m, z których rozciągają się widoki na całe Zamagurze. Krajobraz oferuje piękne panoramy Pienin od tyłu – z Przełęczy Lesnickiej można zobaczyć ostre wapienne skały, podczas gdy na południu wznoszą się Spiska Magura i Góry Lewockie. Przy dobrej pogodzie z grzbietów nad Lesnicą można dostrzec także Tatry Wysokie (rafting-pieniny.sk). Do dziś widoczne są ślady tradycyjnego gospodarowania – pola tarasowe, drewniane stodoły i szałasy. Krajobraz zachował swój pierwotny, górski charakter, bez większej urbanizacji. Lesnica jawi się jako przejście między surowymi Pieninami a łagodniejszym Spiszem (pieniny.sk).


Odkazy

Linky


TOP


Panorámy


Lesnica s hmlou


Lesnica a Vysoké Tatry


Lesnica a Rabštín


Lesnica

lesnica 463014

Reportáže, Slovenské, Piešťanské reportáže, Oslavné, Považské

Otvorenie letnej kúpeľnej sezóny v Piešťanoch

Hits: 10339

Každoročne sa v Piešťanoch otvára kúpeľná sezóna v prvý júnový víkend. Organizátori vždy pripravia spoločenský a kultúrny program.

Otvorenie letnej kúpeľnej sezóny v Piešťanoch je podujatie, ktoré symbolizuje začiatok letnej turistickej sezóny v Piešťanoch. Táto slávnosť je považovaná za najvýznamnejšiu udalosť roka v regióne. Tradícia otvárania letnej kúpeľnej sezóny v Piešťanoch siaha až do začiatku 19. storočia, keď sa miestne kúpele začali tešiť medzinárodnej popularite. Oficiálne oslavy, ako ich poznáme dnes, sa však začali organizovať od roku 1992. Cieľom podujatia je nielen privítať návštevníkov, ale aj vzdať vďaku za liečivé pramene, ktoré mestu priniesli slávu a prosperitu. Hlavný program podujatia prebieha v sobotu a zahŕňa rôzne kultúrne a spoločenské aktivity. Neodmysliteľnou súčasťou je slávnostné požehnanie prameňov na Kúpeľnom ostrove, po ktorom nasleduje sprievod mestom (Pic Piešťany). Okrem hlavného programu sú pre návštevníkov pripravené aj rôzne sprievodné podujatia, ako sú výstavy, trhy s remeselnými výrobkami, gastronomické festivaly a športové aktivity. Pre deti sú organizované špeciálne programy, vrátane hier, tvorivých dielní a divadelných predstavení (piestany.sk). Podujatie každoročne priláka tisíce návštevníkov z domova i zo zahraničia, podujatie posilňuje komunitného ducha a poskytuje platformu pre prezentáciu miestnej kultúry, tradícií a talentov (ttkraj.sk).

Rok 2012 – Súčasťou podujatia boli aj preteky dračích lodí medzi mostami. Starým a Kolonádnym mostom.

Rok 2009 – V roku 2009 sa v prvý júnový víkend konali voľby do európskeho parlamentu, preto sa tentokrát Otvorenie konalo týždeň predtým ako obvykle.


Every year, the spa season in Piešťany opens on the first weekend of June. The organizers always prepare a social and cultural program.

The opening of the summer spa season in Piešťany is an event that symbolizes the beginning of the summer tourist season in Piešťany. This celebration is considered the most significant event of the year in the region. The tradition of opening the summer spa season in Piešťany dates back to the early 19th century when the local spa gained international popularity. However, official celebrations, as we know them today, have been organized since 1992. The aim of the event is not only to welcome visitors but also to express gratitude for the healing springs that have brought fame and prosperity to the town.

The main program of the event takes place on Saturday and includes various cultural and social activities. An integral part is the ceremonial blessing of the springs on the Spa Island, followed by a procession through the town (Pic Piešťany). In addition to the main program, various accompanying events are prepared for visitors, such as exhibitions, craft markets, gastronomic festivals, and sports activities. Special programs are organized for children, including games, creative workshops, and theater performances (piestany.sk).

The event attracts thousands of visitors from home and abroad every year. It strengthens the community spirit and provides a platform for showcasing local culture, traditions, and talents (ttkraj.sk).

Year 2012 – Part of the event was also dragon boat races between the bridges – the Old Bridge and the Colonnade Bridge.

Year 2009 – In 2009, the European Parliament elections were held on the first weekend of June, so the opening was held a week earlier than usual.


Jedes Jahr wird die Badesaison in Piešťany am ersten Juniwochenende eröffnet. Die Organisatoren bereiten immer ein gesellschaftliches und kulturelles Programm vor.

Die Eröffnung der Sommer-Badesaison in Piešťany ist eine Veranstaltung, die den Beginn der sommerlichen Tourismussaison in Piešťany symbolisiert. Diese Feier gilt als das bedeutendste Ereignis des Jahres in der Region. Die Tradition der Eröffnung der Sommer-Badesaison in Piešťany reicht bis ins frühe 19. Jahrhundert zurück, als das örtliche Bad internationale Popularität erlangte. Offizielle Feierlichkeiten, wie wir sie heute kennen, werden jedoch erst seit 1992 organisiert. Ziel der Veranstaltung ist es nicht nur, Besucher willkommen zu heißen, sondern auch Dankbarkeit für die heilenden Quellen auszudrücken, die der Stadt Ruhm und Wohlstand gebracht haben.

Das Hauptprogramm der Veranstaltung findet am Samstag statt und umfasst verschiedene kulturelle und gesellschaftliche Aktivitäten. Ein wesentlicher Bestandteil ist die feierliche Segnung der Quellen auf der Kurinsel, gefolgt von einem Umzug durch die Stadt (Pic Piešťany). Neben dem Hauptprogramm gibt es für die Besucher zahlreiche Begleitveranstaltungen wie Ausstellungen, Handwerksmärkte, gastronomische Festivals und Sportaktivitäten. Für Kinder werden spezielle Programme organisiert, darunter Spiele, kreative Workshops und Theateraufführungen (piestany.sk).

Die Veranstaltung zieht jedes Jahr Tausende von Besuchern aus dem In- und Ausland an. Sie stärkt den Gemeinschaftsgeist und bietet eine Plattform zur Präsentation der lokalen Kultur, Traditionen und Talente (ttkraj.sk).

Jahr 2012 – Ein Teil der Veranstaltung waren auch Drachenbootrennen zwischen den Brücken – der Alten Brücke und der Kolonnadenbrücke.

Jahr 2009 – Im Jahr 2009 fanden am ersten Juniwochenende die Wahlen zum Europäischen Parlament statt, daher wurde die Eröffnung eine Woche früher als üblich abgehalten.


Odkazy


TOP

Mažoretky

Hudba

Tanec

Veterány

Folklór

Dračie lode

Sprievod

Ostatné

otvorenie-kupelnej-sezony-v-piestanoch 152746

Krajina, Zahraničie, Obce, Česko

Netolice – jedno z najstarších miest v Čechách

Hits: 172

Netolice je mestečko nachádzajúce sa v južných Čechách, približne 20 kilometrov západne od Českých Budějovíc, žije tu približne 2 500 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o Netoliciach pochádza z roku 981, keď sú spomínané v Kosmovej kronike ako hradisko. Archeologické nálezy však naznačujú osídlenie tejto oblasti už v dobe bronzovej. V 8. storočí sa tu usadili Slovania, čo robí z Netolíc jedno z najstarších miest v Čechách (holasovice.eu). Po vyvraždení rodu Slavníkovcov v roku 995 sa hradisko Netolice stalo majetkom vládnuceho rodu Přemyslovcov. Pod hradiskom vznikla osada okolo kostola svätého Václava, ktorá sa postupne rozrastala a stala sa centrom obchodu a správy v regióne (en.wikipedia.org).

Historické jadro Netolíc je mestskou pamiatkovou zónou s množstvom zachovalých historických budov. Zámok Kratochvíle je renesančný zámok z roku 1583, postavený ako lovecký zámok pre Viléma z Rožmberka v štýle talianskych víl. Nachádza sa v časti Petrův Dvůr a je národnou kultúrnou pamiatkou (en.wikipedia.org). Kostol svätého Václava je pôvodne gotická stavba s románskymi prvkami z druhej polovice 13. storočia, s renesančnou vežou. Kostol Nanebovzatia Panny Márie pochádza z druhej polovice 13. storočia, v 17. storočí prešiel ranobarokovou prestavbou. Radnica je neorenesančná budova z roku 1869 na Mierovom námestí. Baroková fontána sa nachádza sa na námestí a pochádza z roku 1677. Na vrchu Svatý Ján sa nachádza Archeopark Netolice, ktorý prezentuje výsledky archeologického výskumu ranostredovekého hradiska formou priamej rekonštrukcie. Návštevníci tu môžu vidieť rekonštruované opevnenie, palisádu a strážnu vežu, ktorá slúži aj ako rozhľadňa s výhľadom na mesto a okolitú krajinu (holasovice.eu). Netolice sú známe svojimi tradičnými podujatiami, ako je Staročeský jarmark „Na Linecké cestě“, ktorý sa koná v máji a ponúka ukážky remesiel, tradičnej hudby a tanca. Medzi významné osobnosti spojené s Netolicami patrí Josef Štěpánek Netolický (asi 1460–1538), český rybnikár a architekt, ktorý sa podieľal na budovaní rybníkov v južných Čechách (en.wikipedia.org).

Okolie Netolíc je bohaté na rybníky a lesy, čo poskytuje ideálne podmienky pre milovníkov prírody a rekreácie. Rybník Mnich, založený v 15. alebo 16. storočí, je obľúbeným miestom na prechádzky a relaxáciu. Na jeho hrádzi sa nachádzajú dva historicky cenné kamenné oblúkové mosty (en.wikipedia.org). V blízkosti mesta sa nachádza aj pútnické miesto Lomec s kostolom mena Panny Márie, ktorý je jedným z najvýznamnejších barokových pútnických miest v južných Čechách (holasovice.eu).


Netolice is a small town located in South Bohemia, approximately 20 kilometers west of České Budějovice, with a population of around 2,500. The first written mention of Netolice dates back to 981 when it was recorded as a fortified settlement in the Chronicle of Cosmas. However, archaeological findings suggest that the area was inhabited as early as the Bronze Age. In the 8th century, Slavs settled here, making Netolice one of the oldest towns in Bohemia (holasovice.eu). After the massacre of the Slavník dynasty in 995, the Netolice stronghold became the property of the ruling Přemyslid dynasty. A settlement developed below the fortress around the Church of St. Wenceslas, gradually expanding into a regional center of trade and administration (en.wikipedia.org).

The historical core of Netolice is a municipal heritage zone with many well-preserved historical buildings. Kratochvíle Chateau, a Renaissance hunting lodge built in 1583 for Vilém of Rožmberk in the style of Italian villas, is located in the Petrův Dvůr district and is a national cultural monument (en.wikipedia.org). The Church of St. Wenceslas is originally a Gothic structure with Romanesque elements from the second half of the 13th century, featuring a Renaissance tower. The Church of the Assumption of the Virgin Mary also dates back to the second half of the 13th century and underwent an early Baroque reconstruction in the 17th century. The town hall is a Neo-Renaissance building from 1869, located on Peace Square. A Baroque fountain from 1677 is also situated in the square. On St. John’s Hill (Svatý Ján), the Netolice Archaeopark presents the results of archaeological research on the early medieval stronghold through direct reconstruction. Visitors can see reconstructed fortifications, a palisade, and a watchtower, which also serves as a lookout point offering views of the town and surrounding countryside (holasovice.eu).

Netolice is known for its traditional events, such as the Old Czech Fair Na Linecké cestě, held in May, featuring demonstrations of crafts, traditional music, and dance. Among the notable figures associated with Netolice is Josef Štěpánek Netolický (c. 1460–1538), a Czech pond builder and architect who contributed to the construction of fishponds in South Bohemia (en.wikipedia.org).

The surroundings of Netolice are rich in fishponds and forests, providing ideal conditions for nature lovers and recreation. Mnich Pond, established in the 15th or 16th century, is a popular spot for walks and relaxation. Two historically significant stone arch bridges are located on its dam (en.wikipedia.org). Near the town, there is also the pilgrimage site of Lomec with the Church of the Name of the Virgin Mary, one of the most important Baroque pilgrimage sites in South Bohemia (holasovice.eu).


Netolitz ist eine kleine Stadt in Südböhmen, etwa 20 Kilometer westlich von České Budějovice, mit einer Bevölkerung von etwa 2.500 Einwohnern. Die erste schriftliche Erwähnung von Netolitz stammt aus dem Jahr 981, als sie in der Chronik des Cosmas als befestigte Siedlung erwähnt wurde. Archäologische Funde deuten jedoch darauf hin, dass die Gegend bereits in der Bronzezeit besiedelt war. Im 8. Jahrhundert ließen sich hier Slawen nieder, was Netolitz zu einer der ältesten Städte Böhmens macht (holasovice.eu). Nach dem Massaker an der Dynastie der Slawnikiden im Jahr 995 wurde die Festung Netolitz Eigentum der herrschenden Dynastie der Přemysliden. Unterhalb der Festung entstand eine Siedlung um die Kirche des Hl. Wenzel, die sich allmählich ausdehnte und zu einem regionalen Handels- und Verwaltungszentrum wurde (en.wikipedia.org).

Der historische Stadtkern von Netolitz ist eine städtische Denkmalzone mit zahlreichen gut erhaltenen historischen Gebäuden. Das Schloss Kratochvíle, ein Renaissance-Jagdschloss aus dem Jahr 1583, wurde für Vilém von Rosenberg im Stil italienischer Villen erbaut. Es befindet sich im Stadtteil Petrův Dvůr und ist ein nationales Kulturdenkmal (en.wikipedia.org). Die Kirche des Hl. Wenzel ist ursprünglich ein gotisches Bauwerk mit romanischen Elementen aus der zweiten Hälfte des 13. Jahrhunderts und verfügt über einen Renaissanceturm. Die Kirche Mariä Himmelfahrt stammt ebenfalls aus der zweiten Hälfte des 13. Jahrhunderts und wurde im 17. Jahrhundert frühbarock umgebaut. Das Rathaus ist ein neorenaissance Gebäude aus dem Jahr 1869 am Friedensplatz. Ein barocker Brunnen aus dem Jahr 1677 befindet sich ebenfalls auf dem Platz. Auf dem Hügel Svatý Ján befindet sich der Archäopark Netolitz, der die Ergebnisse archäologischer Forschungen über die frühmittelalterliche Festung durch direkte Rekonstruktion präsentiert. Besucher können rekonstruierte Befestigungsanlagen, eine Palisade und einen Wachturm besichtigen, der auch als Aussichtspunkt mit Blick auf die Stadt und die umliegende Landschaft dient (holasovice.eu).

Netolitz ist bekannt für seine traditionellen Veranstaltungen, wie den altböhmischen Jahrmarkt Na Linecké cestě, der im Mai stattfindet und Handwerksvorführungen, traditionelle Musik und Tanz bietet. Zu den bedeutenden Persönlichkeiten, die mit Netolitz verbunden sind, gehört Josef Štěpánek Netolický (ca. 1460–1538), ein tschechischer Teichbauer und Architekt, der an der Errichtung von Fischteichen in Südböhmen beteiligt war (en.wikipedia.org).

Die Umgebung von Netolitz ist reich an Teichen und Wäldern, die ideale Bedingungen für Naturliebhaber und Erholung bieten. Der Mnich-Teich, der im 15. oder 16. Jahrhundert angelegt wurde, ist ein beliebter Ort für Spaziergänge und Entspannung. Auf seinem Damm befinden sich zwei historisch bedeutende Steinbogenbrücken (en.wikipedia.org). In der Nähe der Stadt liegt auch der Wallfahrtsort Lomec mit der Kirche des Namens Mariens, einer der wichtigsten barocken Wallfahrtsorte in Südböhmen (holasovice.eu).


Netolice je městečko nacházející se v jižních Čechách, přibližně 20 kilometrů západně od Českých Budějovic, s populací okolo 2 500 obyvatel. První písemná zmínka o Netolicích pochází z roku 981, kdy jsou zmíněny v Kosmově kronice jako hradiště. Archeologické nálezy však naznačují osídlení této oblasti již v době bronzové. V 8. století se zde usadili Slované, což činí z Netolic jedno z nejstarších měst v Čechách (holasovice.eu). Po vyvraždění rodu Slavníkovců v roce 995 se hradiště Netolice stalo majetkem vládnoucího rodu Přemyslovců. Pod hradištěm vznikla osada okolo kostela svatého Václava, která se postupně rozrůstala a stala se centrem obchodu a správy v regionu (en.wikipedia.org).

Historické jádro Netolic je městskou památkovou zónou s množstvím zachovalých historických budov. Zámek Kratochvíle je renesanční zámek z roku 1583, postavený jako lovecký zámek pro Viléma z Rožmberka ve stylu italských vil. Nachází se v části Petrův Dvůr a je národní kulturní památkou (en.wikipedia.org). Kostel svatého Václava je původně gotická stavba s románskými prvky z druhé poloviny 13. století, s renesanční věží. Kostel Nanebevzetí Panny Marie pochází z druhé poloviny 13. století, v 17. století prošel raně barokní přestavbou. Radnice je neorenesanční budova z roku 1869 na Mírovém náměstí. Barokní kašna se nachází na náměstí a pochází z roku 1677. Na vrchu Svatý Jan se nachází Archeopark Netolice, který prezentuje výsledky archeologického výzkumu raně středověkého hradiště formou přímé rekonstrukce. Návštěvníci zde mohou vidět rekonstruované opevnění, palisádu a strážní věž, která slouží i jako rozhledna s výhledem na město a okolní krajinu (holasovice.eu).

Netolice jsou známé svými tradičními událostmi, jako je Staročeský jarmark „Na Linecké cestě“, který se koná v květnu a nabízí ukázky řemesel, tradiční hudby a tance. Mezi významné osobnosti spojené s Netolicemi patří Josef Štěpánek Netolický (asi 1460–1538), český rybníkář a architekt, který se podílel na budování rybníků v jižních Čechách (en.wikipedia.org).

Okolí Netolic je bohaté na rybníky a lesy, což poskytuje ideální podmínky pro milovníky přírody a rekreace. Rybník Mnich, založený v 15. nebo 16. století, je oblíbeným místem na procházky a relaxaci. Na jeho hrázi se nacházejí dva historicky cenné kamenné obloukové mosty (en.wikipedia.org). V blízkosti města se nachází také poutní místo Lomec s kostelem Jména Panny Marie, který je jedním z nejvýznamnějších barokních poutních míst v jižních Čechách (holasovice.eu).


Odkazy


TOP

Všetky

netolice 132695

Krajina, Slovenská krajina, Typ krajiny, Mestá, Slovenské, Mestá, Spiš

Kežmarok – slobodné kráľovské mesto

Hits: 4305

Kežmarok je mesto ležiace pod Vysokými Tatrami v nadmorskej výške 626 metrov nad morom v Popradskej kotline. Nachádza sa v zrážkovom tieni. Cez mesto tečie rieka Poprad. Žije tu viac ako 17 000 obyvateľov (kezmarok.sk). V roku 1851 tu žilo 4391 obyvateľov, v roku 1910 7367. Po 1. svetovej vojne sa odsťahovalo z mesta mnoho Maďarov, po 2. svetovej vojne mnoho Nemcov, preto v roku 1945 žilo v meste 5469 obyvateľov (kezmarok.net). Chotár mesta bol osídlený už pred 50 000 rokmi, slovanské archeologické nálezy pochádzajú z 9.-10. storočia. Slovania sem prišli v 8.-10. storočí – osada svätého Michala na obchodnej ceste Via Magna. Boli to zrejme strážcovia tejto cesty, samotná osada sa neskôr nezačlenila do intavillánu mesta Kežmarok a v 15. storočí po husitskom vpáde v roku 1433 zanikla. Na druhej strane rieky Poprad vznikla osada svätého Kríža. Traduje sa, že existovala ešte osada svätého Petra – Pavla, listiny ju však nespomínajú. Pravdepodobne zanikla hneď po vpáde Tatárov. Štvrtá, nemeckými kolonistami založená osada bola na mieste dnešného hradného nádvoria (kezmarok.net). Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1251. Vzniklo spojením slovenskej rybárskej, kráľovských pohraničných strážcov a nemeckej osady v 13. storočí. Patrí medzi slobodné kráľovské mestá od roku 1380 (Wikipedia).

Historické názvy mesta: Kümark, Kiszmark, Kissmark, Kismark, Késmark, Keyssmarkh, Keysmarch, Kezmark, Kezmarc, Kesmark, Kesmarg, Kesmarco, Kesmarck, Kesemark, Käszmark, Kayssmark, Kaymarc, Kazmarc villa, Kasmark, Forum Caseorum, Forum Caseonum, Forum Casaeorum, Caseoforum. Erbová listina je jedinou svojho druhu na Slovensku. Erb je na nej umiestnený do stredu, nie v ľavom hornom rohu. Mesto získalo práva používať erb a pečatiť červeným voskom v roku 1463 od kráľa Mateja (kezmarok.net). V 15.-19 storočí tú pôsobilo 40 remeselníckych cechov, v celej Európe boli preslávení kežmarskí farbiari, stolári, tkáči, súkenníci, ihlári, zlatníci (Wikipedia). Najstaršie cechy v 15. storočí mali zámočníci, rybári, súkenníci, kováči a kožiari. K unikátnym cechom patrili taškári (iba dva na Slovensku) a sedlári (štyri) (kezmarok.net). V roku 1715 tu bolo 263 remeselníckych dielní (royal-towns.sk). V roku 1950 bolo historické jadro mesta vyhlásené za mestskú pamiatková rezerváciu. Evanjelický drevený artikulárny kostol a Evanjelické lýceum sa stali v roku 1985 národnými kultúrnymi pamiatkami (kezmarok.sk). Na Slovensku boli len štyri lýcea, bez ich absolvovania nebolo možné pokračovať na univerzitných štúdiach (kezmarok.net).

V lýceu sa nachádza jedna z najväčších historických školských knižníc v strednej Európe (kezmarok.sk) – 150 tisíc zväzkov (royal-towns.sk). Na lýceu pôsobili: literáti: Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, Jan Chalupka, Samo Chalupka, Janko Kráľ, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Rázus, Ivan Stodola, maliari: Peter Bohúň, Ladislav Medňanský (Wikipedia). Unikátna bola odborná tkáčska škola, ktorá vznikla ako prvá svojho druhu v Uhorsku (kezmarok.net). Od 7.7.2008 je artikulárny kostol zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (Wikipedia). Medzi najväčšie spišské baziliky patrí neskorogotická bazilika Povýšenia svätého Kríža z roku 1498, pred ktorou je najstaršia renesančná zvonica (Zvonica) u nás (Wikipedia). Pápež Ján Pavol II. udelil tomuto kostolu / bazilike titul Basilica Minor (royal-towns.sk). Prvá písomná zmienka o Kežmarskom mestskom hrade pochádza z roku 1463. Nechali ho vybudovať Zápoľskí. Z pôvodne gotickej pevnosti sa stala časom elegantná renesančná rezidencia. Dnes je celý areál mestským múzeuom (kezmarok.net).

Od roku 1991 sa obnovila v Kežmarku tradícia výročných trhov. V lete Európske ľudové remeslo a v zime Vianočný trh (kezmarok.sk). EĽRO – Európske ľudové remeslo sa koná tri dni počas druhého júlového týždňa. Trhu remesiel predchádza historický sprievod mestom. Slávnostné otvorenie vykoná trhový richtár s mešťanostami. Šermiari potom dobýjajú hradby a bránu, ktorá je vstupnou bránou do areálu (kezmarok.sk). Viac ako 50 rokov tu pôsobí folklórny súbor Magura (Wikipedia). Medzi osobnosti obce patrí zjazdárka Jana Gantnerová (kezmarok.sk), hokejisti Ľuboš Bartečko a Radoslav Suchý, herec a režisér Juraj Herz, textár Vlado Krausz, rímskokatolícky kňaz Marián Kuffa, vodca protihabsburgského povstania Imrich Thököly (Wikipedia), Kristián Augustini ab Hortis – osobný lekár Ferdinanda II., Ján Daniel Perlitzi – zakladateľ súdneho lekárstva v Uhorsku, Vojtech Alexander – zakladateľ röntgenológie v Uhorsku, Tomáš Mauksch – zakladateľ tatranskej floristiky (kezmarok.net).


Kežmarok is a town situated beneath the High Tatras at an elevation of 626 meters above sea level in the Poprad Basin. It is located in a precipitation shadow, and the Poprad River flows through the town. Over 17,000 inhabitants live here (kezmarok.sk). In 1851, the town had 4,391 residents, and by 1910, the number increased to 7,367. After World War I, many Hungarians left the town, and after World War II, many Germans departed. In 1945, the town had 5,469 inhabitants (kezmarok.net). The town’s territory was settled over 50,000 years ago, with Slavic archaeological findings dating back to the 9th-10th centuries. Slavs arrived here in the 8th-10th centuries, establishing the settlement of St. Michael on the trade route Via Magna. This settlement, likely the guardians of the route, later did not integrate into Kežmarok’s intavillan and disappeared in the 15th century after the Hussite invasion in 1433. Across the Poprad River, the settlement of St. Cross was established. It is rumored that the settlement of St. Peter and Paul existed but is not mentioned in documents and probably disappeared immediately after the Tatar invasion. The fourth settlement, founded by German colonists, was in the place of today’s castle courtyard (kezmarok.net). The first written mention of the town dates back to 1251. It was formed by the merging of a Slovak fishing settlement, royal border guards, and a German settlement in the 13th century. Kežmarok has been among the free royal towns since 1380 (Wikipedia).

Historical names of the town: Kümark, Kiszmark, Kissmark, Kismark, Késmark, Keyssmarkh, Keysmarch, Kezmark, Kezmarc, Kesmark, Kesmarg, Kesmarco, Kesmarck, Kesemark, Käszmark, Kayssmark, Kaymarc, Kazmarc villa, Kasmark, Forum Caseorum, Forum Caseonum, Forum Casaeorum, Caseoforum. The heraldic charter is the only one of its kind in Slovakia. The coat of arms is placed in the center, not in the upper-left corner. The town gained the right to use the coat of arms and seal with red wax in 1463 from King Matthias (kezmarok.net). From the 15th to the 19th centuries, 40 craft guilds operated here, and Kežmarok’s dyers, carpenters, weavers, clothiers, needle-makers, and goldsmiths were famous throughout Europe (Wikipedia). The oldest guilds in the 15th century were locksmiths, fishermen, clothiers, blacksmiths, and leatherworkers. Unique guilds included bag-makers (only two in Slovakia) and saddlers (four) (kezmarok.net). In 1715, there were 263 artisan workshops here (royal-towns.sk). In 1950, the historical core of the town was declared a municipal monument reserve. The Evangelical wooden articulatory church and the Evangelical Lyceum became national cultural monuments in 1985 (kezmarok.sk). There were only four lyceums in Slovakia, and without completing them, it was not possible to continue university studies (kezmarok.net).

The lyceum houses one of the largest historical school libraries in Central Europe (kezmarok.sk) – 150,000 volumes (royal-towns.sk). Literary figures who worked at the lyceum include Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, Jan Chalupka, Samo Chalupka, Janko Kráľ, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Rázus, Ivan Stodola, and painters Peter Bohúň, Ladislav Medňanský (Wikipedia). The unique vocational weaving school, the first of its kind in Hungary, operated here (kezmarok.net). Since July 7, 2008, the articulatory church has been inscribed in the UNESCO World Heritage List (Wikipedia). Among the largest Spiš basilicas is the late Gothic Basilica of the Exaltation of the Holy Cross from 1498, with the oldest Renaissance belfry (Zvonica) in Slovakia in front of it (Wikipedia). Pope John Paul II bestowed the title Basilica Minor on this church/basilica (royal-towns.sk). The first written mention of Kežmarok Castle dates back to 1463. The Zápoľský family had it built. From the originally Gothic fortress, it gradually became an elegant Renaissance residence. Today, the entire complex is a municipal museum (kezmarok.net).

Since 1991, the tradition of annual markets has been restored in Kežmarok. In summer, the European Folk Crafts and in winter, the Christmas Market (kezmarok.sk). EĽRO – European Folk Crafts takes place for three days during the second week of July. The craft market is preceded by a historical procession through the town. The market mayor with the burghers performs the ceremonial opening. Then, swordsmen conquer the walls and the gate, which is the entrance gate to the area (kezmarok.sk). The Magura folklore ensemble has been active here for over 50 years (Wikipedia). Personalities from the town include equestrian Jana Gantnerová (kezmarok.sk), hockey players Ľuboš Bartečko and Radoslav Suchý, actor and director Juraj Herz, lyricist Vlado Krausz, Roman Catholic priest Marián Kuffa, leader of the anti-Habsburg uprising Imrich Thököly (Wikipedia), Kristián Augustini ab Hortis – personal physician to Ferdinand II., Ján Daniel Perlitzi – founder of forensic medicine in Hungary, Vojtech Alexander – founder of radiology in Hungary, Tomáš Mauksch – founder of Tatra floristics (kezmarok.net).


Kežmarok to miasto leżące pod Wysokimi Tatrami, na wysokości 626 metrów nad poziomem morza, w Kotlinie Popradzkiej. Znajduje się w cieniu opadów. Przez miasto płynie rzeka Poprad. Mieszka tu ponad 17 000 mieszkańców (kezmarok.sk). W 1851 roku mieszkało tu 4391 osób, a w 1910 roku 7367. Po I wojnie światowej z miasta wyemigrowało wielu Węgrów, a po II wojnie światowej wielu Niemców, dlatego w 1945 roku mieszkało tu 5469 osób (kezmarok.net). Obszar miejski był zasiedlony już przed 50 000 laty, a znaleziska archeologiczne słowiańskie pochodzą z IX-X wieku. Słowianie przybyli tutaj między VIII a X wiekiem – osada św. Michała na szlaku handlowym Via Magna. Prawdopodobnie byli strażnikami tego szlaku, a sama osada nie została później włączona do intavillánu miasta Kežmarok i w XV wieku, po najazdzie husytów w 1433 roku, zniknęła. Po drugiej stronie rzeki Poprad powstała osada św. Krzyża. Podaje się, że istniała także osada św. Piotra i Pawła, ale dokumenty jej nie wspominają. Prawdopodobnie zniknęła zaraz po najazdach Tatarów. Czwórna, założona przez niemieckich osadników, osada powstała na miejscu dzisiejszego dziedzińca zamkowego (kezmarok.net). Pierwsza pisemna wzmianka o mieście pochodzi z roku 1251. Powstało ono poprzez połączenie słowackiej osady rybackiej, królewskich strażników granicznych i niemieckiej osady w XIII wieku. Od 1380 roku należy do wolnych miast królewskich (Wikipedia).

Historyczne nazwy miasta to: Kümark, Kiszmark, Kissmark, Kismark, Késmark, Keyssmarkh, Keysmarch, Kezmark, Kezmarc, Kesmark, Kesmarg, Kesmarco, Kesmarck, Kesemark, Käszmark, Kayssmark, Kaymarc, Kazmarc villa, Kasmark, Forum Caseorum, Forum Caseonum, Forum Casaeorum, Caseoforum. Karta herbowa jest jedyną swojego rodzaju na Słowacji. Herb jest umieszczony na niej centralnie, a nie w lewym górnym rogu. Miasto zdobyło prawo do używania herbu i pieczętowania czerwonym woskiem w 1463 roku od króla Mateusza (kezmarok.net). W latach 15-19 działało tu 40 cechów rzemieślniczych, a w całej Europie słynęli keżmarscy barwnicy, stolarze, tkacze, sukiennicy, iglarnicy, złotnicy (Wikipedia). Najstarsze cechy w XV wieku to byli zamkowi, rybacy, sukiennicy, kowale i kaletnicy. Do unikalnych cechów należeli torbaczycy (tylko dwóch na Słowacji) i siodlarze (czterech) (kezmarok.net). W 1715 roku było tu 263 warsztaty rzemieślnicze (royal-towns.sk). W 1950 roku historyczne centrum miasta zostało uznane za miejską rezerwat architektoniczny. Drewniany kościół ewangelicki i ewangelickie liceum stały się w 1985 roku narodowymi zabytkami kultury (kezmarok.sk). Na Słowacji istnieją tylko cztery licea, bez ukończenia których nie można kontynuować studiów uniwersyteckich (kezmarok.net).

W liceum znajduje się jedna z największych historycznych bibliotek szkolnych w Europie Środkowej (kezmarok.sk) – 150 tysięcy tomów (royal-towns.sk). W liceum działały: literaci: Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, Jan Chalupka, Samo Chalupka, Janko Kráľ, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Rázus, Ivan Stodola, malarze: Peter Bohúň, Ladislav Medňanský (Wikipedia). Unikalna była szkoła tkacka, która powstała jako pierwsza tego rodzaju na Węgrzech (kezmarok.net). Od 7.7.2008 roku kościół artykułowany jest wpisany na listę światowego dziedzictwa UNESCO (Wikipedia). Do największych klasztorów Spisza należy późnogotycka bazylika Podwyższenia Świętego Krzyża z 1498 roku, przed którą stoi najstarsza dzwonnica renesansowa (Dzwonnica) w kraju (Wikipedia). Papież Jan Paweł II nadał tej świątyni/bazylice tytuł Bazyliki Mniejszej (royal-towns.sk). Pierwsza pisemna wzmianka o zamku miejskim Kežmarok pochodzi z roku 1463. Wybudowali go Zápoľscy. Z pierwotnej gotyckiej fortecy z czasem stała się elegancką renesansową rezydencją. Obecnie cały kompleks jest muzeum miejskim (kezmarok.net).

Od 1991 roku w Kežmarku przywrócona została tradycja corocznych jarmarków. Latem odbywa się Europejskie Rzemiosło Ludowe, a zimą Jarmark Bożonarodzeniowy (kezmarok.sk). EĽRO – Europejskie Rzemiosło Ludowe odbywa się przez trzy dni w drugim ty godniu lipca. Jarmarkowi rzemiosła towarzyszy historyczny przemarsz przez miasto. Oficjalnego otwarcia dokonuje burmistrz z przywilejami miejskimi. Następnie miecznicy zdobywają mury obronne i bramę, która jest wejściem na teren (kezmarok.sk). Ponad 50 lat istnieje zespół folklorystyczny Magura (Wikipedia). Wśród osobistości miejscowości znajdują się jeźdźczyni Jana Gantnerová (kezmarok.sk), hokeiści Ľuboš Bartečko i Radoslav Suchý, aktor i reżyser Juraj Herz, autor tekstów Vlado Krausz, katolicki ksiądz Marián Kuffa, przywódca antyhabsburskiego powstania Imrich Thököly (Wikipedia), Kristián Augustini ab Hortis – lekarz osobisty Ferdynanda II., Ján Daniel Perlitzi – założyciel medycyny sądowej na Węgrzech, Vojtech Alexander – założyciel rentgenologii na Węgrzech, Tomáš Mauksch – założyciel florystyki tatrzańskiej (kezmarok.net).


Odkazy


TOP

Všetky

kezmarok 187784

Krajina, Slovenská krajina, Neživé, Obce, Slovenské, Liptov, Dokumenty, Slovenské, Stavby

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline

Hits: 3425

Skanzen liptovskej dediny v Pribyline je peknou ukážkou minulosti Liptova. Areál je otvorený celoročne a počas roka sa v ňom koná veľa rôznorodých podujatí. Do expozície patrí aj expozícia lesnej železničky, ktorej sa venuje samostatný príspevok.

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline je vysunutou expozíciou Liptovského múzea v Ružomberku. Leží v ústí Račkovej doliny (liptov.sk). V roku 1991 bola verejnosti sprístupnená jeho prvá časť (pribylinaobjektivom.sk). Je najmladším múzeom v prírode na Slovensku, bolo vybudované v súvislosti s výstavbou vodného diela Liptovská Mara. Sídelná štruktúra dediny je podobná, akú mávali v minulosti väčšie liptovské obce s výsadami a právami mestečiek. Uprostred dediny je väčšie priestranstvo tzv. rínok, kde sa schádzali obyvatelia , kde sa konali trhy a jarmoky. Je tu možné ukázať sociálne a spoločenské rozdiely v kultúre a spôsobe života, od bývania najchudobnejších vrstiev dedinského obyvateľstva až po bývanie najbohatších, čím sa odlišuje od ostatných múzeí v prírode na Slovensku. Nachádza sa tu napr. goticko renesančný kaštieľ zo zátopovej obce Parížovce, najstaršie zemianske sídlo Liptova. Najstaršiu gotickú časť možno datovať do prvej tretiny 14. storočia. Druhou je drevená zemianska kúria z Paludze z roku 1858. Neobyčajne atraktívnu expozíciu tvorí ranogotický kostol Panny Márie z Liptovskej Mary. Najstaršia písomná správa o tomto kostole je zroku 1288, na základe archeologických výskumov však možno predpokladať, že pod základmi pôvodného kostola stála staršia sakrálna stavba, ktorú možno datovať do 11. až 12.-teho storočia (Zuskinová et al.).

Jedným z hlavných zámerov je snaha vytvoriť živé múzeum. Preto remeselnícke dielne, kolárska a kováčska dieľňa, kde zruční majstri môžu predviesť návštevníkom tajomstvá dávnych remesiel. Do múzea prichádzajú aj ďalší výrobcovia, ktorí ukazujú ako sa pletie košík z prútia alebo drevených lubov, jednoduché rezbárske techniky, prácu s kožou, zdobenie praciek, medovníkov, či vyvŕtanie fujary z kmeňa bazy. Múzeum pripravuje počas roka rôzne podujatia, napr. „Ovčiarska nedeľa“ s ukážkami pastierskeho rezbárskeho umenia, pastierskym folklórom, „Hasičská nedeľa“ s výstavou a ukážkami dobovej hasičskej techniky. „Včelárska nedeľa“ ponúka expozíciu dobových úľov a včelárskych pomôcok, s bohatou ponukou včelích produktov. „Nedeľa rodákov“ je nielen stretnutím obyvateľov zaniknutých obcí pod priehradou Liptovská Mara, obyvateľov a rodákov z Liptova, ale v programe sa v úlohe hostiteľa predstaví vždy jedna z väčších a bohatých obcí regiónu. „Deň sv. Huberta“ je príležitosťou pre stretnutie poľovníkov, lesníkov. „Stredoveká nedeľa“ ukazuje historické bojové umenia, dobový spôsob života a odievania. A mnohé ďalšie, ako „Vianoce v Liptove“ (Zuskinová et al.).

V zooexpozícii sa chované pôvodné karpatské plemená zvierat, ktorých chov je v súčasnosti na ústupe. Napr. tmavé karpatské kozy, biele a čierne ovce valašky, sliepky, husi, kačky, morky, perličky a huculské kone, ktoré sú potomkami pôvodného divého koňa na Slovensku, ktorý bol po stáročia polodivo chovaným pracovným zvieraťom horského obyvateľstva (Zuskinová et al.).


The open-air museum of the Liptov village in Pribylina is a beautiful representation of Liptov’s past. The area is open year-round, hosting various events throughout the year. One of the exhibits includes the exposition of a forest narrow-gauge railway, which is covered in a separate contribution.

The Museum of the Liptov Village in Pribylina is a branch of the Liptov Museum in Ružomberok. It is located at the mouth of the Račková Valley (liptov.sk). In 1991, its first part was made accessible to the public (pribylinaobjektivom.sk). It is the youngest open-air museum in Slovakia, established in connection with the construction of the Liptovská Mara waterworks. The settlement structure of the village resembles that of larger historical Liptov villages with the privileges and rights of small towns. In the center of the village is a larger space called the „rínok“ or market square, where residents gathered, markets, and fairs took place. It allows showcasing social and cultural differences in the way of life, from the housing of the poorest layers of rural population to that of the wealthiest, distinguishing it from other open-air museums in Slovakia. Notable structures include the Gothic Renaissance castle from the submerged village of Parížovce, the oldest noble residence in Liptov. The oldest Gothic part can be dated to the first third of the 14th century. The second is a wooden noble mansion from Paludza, built in 1858. An exceptionally attractive exhibit is the early Gothic Church of the Virgin Mary from Liptovská Mary. The oldest written report about this church is from 1288, but archaeological research suggests that an older sacral building dating back to the 11th or 12th century may have stood under the foundations (Zuskinová et al.).

One of the main objectives is to create a living museum. Therefore, craft workshops, a wheelwright and blacksmith workshop, where skilled masters can demonstrate ancient crafts‘ secrets to visitors, are part of the museum. Other artisans also come to the museum to demonstrate basket weaving, simple carving techniques, leatherwork, decoration of slingshots, gingerbread, or carving fujaras from tree trunks. The museum organizes various events throughout the year, such as „Shepherd’s Sunday“ with demonstrations of pastoral carving art, shepherd folklore, „Firefighter’s Sunday“ with an exhibition and demonstrations of period firefighting equipment. „Beekeeper’s Sunday“ offers an exhibition of period beehives and beekeeping tools, with a rich selection of bee products. „Native Sunday“ is not only a meeting of residents from extinct villages under the Liptovská Mara dam, inhabitants, and natives of Liptov, but also features one of the larger and wealthier villages in the region. „St. Hubert’s Day“ is an opportunity for hunters and foresters to meet. „Medieval Sunday“ shows historical martial arts, the lifestyle of the time, and clothing. And many more, like „Christmas in Liptov“ (Zuskinová et al.).

In the zoo exhibit, original Carpathian breeds of animals are kept, whose breeding is currently declining. Examples include dark Carpathian goats, white and black Wallachian sheep, chickens, geese, ducks, rabbits, and Hucul horses, descendants of the original wild horse in Slovakia, which was semi-domesticated and used as a working animal by mountain residents for centuries (Zuskinová et al.).


Odkazy


TOP

Všetky

muzeum-liptovskej-dediny-pribylina 189916