2007, 2008, 2010, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Príroda, Rakúsko, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, TOP, Zahraničie

Dunaj

Hits: 2081

Dunaj patrí ku väčším riekam na svete.

V rámci rieky Dunaj sa pri Bratislave nachádza územie európskeho významu Bratislavské luhy. Predstavuje cenné pozostatky zachovaných lužných lesov pozdĺž Dunaja na rozlohe 668.23 ha. Územie luhov v Bratislave má za sebou aj bohatú vojenskú históriu. Toto územie, kedysi známe ako súčasť Železnej opony v prísne stráženom hraničnom páse, dnes nazývame Zeleným pásom, nakoľko dlhodobým obmedzením ľudských aktivít tu dostali voľný priestor prírodné procesy a vytvorili tak kus hodnotnej prírody. Taktiež sa tu nachádzajú unikátne zásoby kvalitnej pitnej vody, najrozsiahlejšie v celej strednej Európe, a viacero vodných zdrojov, ktoré zásobujú hlavné mesto a jeho okolie (broz.sk). Lužné lesy sú pomenúvané ako zamokrené pralesy mierneho pásma (Informačná tabuľa)Územie je pokryté vŕbovo-topoľovými a dubovo-brestovo-jaseňovými lužnými lesmi, ale aj pozostatkami lesostepí (broz.sk). 

Nachádzajú sa tu významné rastlinné spoločenstvá stojatých vôd a vodných tokov. Bútľavé stromy a popadané kmene obýva množstvo živočíchov. Má šesť častí: prírodnú rezerváciu Slovanský ostrov v mestskej časti Devín. Je to ostrov obkolesený ramenom Dunaja – Devínskym ramenom. Chránený areál Sihoť leží na ostrove, z jednej strany je obkolesený hlavným tokom Dunaja a z druhej Karloveským ramenom – posledným voľne tečúcim ramenom Dunaja na Slovensku. Dynamika tečúcej vody tu umožňuje vznik štrkových lavíc a kolmých brehov, ktoré predstavujú významné hniezdne a potravné biotopy pre viaceré druhy vtákov. Na území ostrova bola v roku 1882 vykopaná prvá studňa a v roku 1886 spustená do prevádzky prvá mestská vodáreň. Ostrov je pre verejnosť sprístupnený len niekoľkokrát do roka (broz.sk).

Chránený areál Pečniansky les sa nachádza na mieste bývalého dunajského ostrova. Kedysi tu mali Bratislavčania svoje záhrady a ovocné sady, vo veľkom sa tu pestovali višne, ktoré poskytovali materiál na výrobu fajok a vychádzkových paličiek preslávených aj za hranicami. Nachádza sa tu aj malá zemná pevnosť z čias napoleónskych vojen a niekoľko železobetónových bunkrov československej armády. Výnimočný je úsek brehu Dunaja od rakúskej hranice po most Lafranconi, ktorý je neopevnený, na rozdiel od väčšiny brehov Dunaja na Slovensku. Chránený areál Soví les – leží na pravej strane Dunaja neďaleko Prístavného mosta. Prírodná rezervácia Starý háj je starý dunajský ostrov obkolesený riečnym ramenom, v starších častiach nadobudli porasty stromov pralesný charakter. Chránený areál Chorvátske rameno predstavuje najzachovalejší úsek bývalého dunajského ramena s priľahlým lužným lesom medzi Dolnozemskou cestou a dunajskou hrádzou (broz.sk).

V 80-tych rokoch 20. storočia dochádzalo na slovenskom úseku Dunaja ku poklesu hladiny podzemných vôd, ktoré spôsobovalo najmä nadmerná ťažba štrku v súvislosti s vodnými dielami u nás a v Rakúsku. Následkom toho sa znížila kvalita lužných lesov, začali vysychať a nastal prechod ku suchomilnejším spoločenstvám. Navyše dochádzalo ku nahrádzaniu pôvodných drevín, nepôvodnými rýchlorastúcimi. Lužné lesy sú limitované vysokou hladinou podzemnej vody, mäkký lúh dokonca periodickými záplavami (Informačná tabuľa).

V mäkkom lúhu rastú vŕby, napr. Salix fragilis, S. alba, S. triadra, topole Populus alba, P. nigra, P x canescens. V tvrdom lúhu jasň Fraxinus excelsior, F. angustifolia, bresty Ulmus minor, U. laevis, dub Quercus robur, Padus avium, Viburnum lantana, Swida sanguinea. V bylinnom podraste rastie napr. Gallium palustre, Lysimachia vulgaris, Mentha aquatica, Lythrum salicaria, Calystegia sepium, Caltha palustris, Carex riparia (Informačná tabuľa).

Dunaj patrí medzi významné vtáčie územia IBA. Množstvo druhov vtákov využíva ramená aj samotný tok Dunaja, početne sa tu zhromažďujú husi, volavky, kormorány, potápky, čajky, labute a kačice. Hniezdiť by tu mohli volavka Egretta garzetta, orliak morský Heliaetus albicilla, haja Milvus migrans, vodné vtáky Ixobrychus minutus, Sterna hirundo, Tringa totanus. Vyskytuje sa tu napr. bobor Castor fiber, mlok Triturus vulgaris, a T. dobrogicus, rosnička Hyla arborea, žaby Rana arvalis, R. lessonae, R. dalmatina, R. klepton esculenta, R. ridibunda, Bombina bombina, Bufo bufo, B. viridis, Pelobates fuscus, užovka Natrix natrix, Elaphe longissima, množstvo druhov motýľov, chrobákov, hmyzu, netopierov, rýb a iných živočíchov  (Informačná tabuľa).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2007, 2008, 2010, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Podunajsko, Slovenská krajina, TOP

Podunajsko

Hits: 1044

Podunajsko leží na juhu Slovenska. Prevažnú časť územia tvorí Podunajská nížina. V poslednom čase sa tu rozvíjajú termálne kúpaliská s celoročnou prevádzkou v Dunajskej Strede, vo Veľkom Mederi, v Štúrove, v Komárne, v Patinciach. Dunaj poskytuje možnosti plavby na výletných lodiach a vodnú turistiku. Atraktívne sú vodné mlyny na Malom Dunaji, lužné lesy, dunajské zákutia. Z Bratislavy do Komárna vedie cyklotrasa ako súčasť Dunajskej cyklistickej trasy z Passau až do Čierneho mora (slovakia.travel). Oficiálne Podunajsko zahŕňa okresy Komárno, Dunajská Streda, Nové Zámky, čiastočne Galanta a Senec (webnode.sk). Podunajská nížina je intenzívne využívaná na poľnohospodárske účely. Vyskytujú sa tu mokrade, ktoré majú medzinárodný význam. Stepný, nížinný charakter poskytuje priestor pre mnohé stepné druhy vtákov. V menšej miere sú na Podunajsku aj lesy, či už ako lužné lesy, ale aj ako teplé panónske lesy. Na Podunajsku hniezdia stepné druhy vtákov, zimujú tu mnohé vtáky zo severu (podunajsko.sk).

Ja nevyčleňujem z Podunajska severnejšie oblasti a oblasť Bratislavy.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Európske mestá, Krajina, Maďarské mestá, Maďarsko, Mestá, Zahraničie

Ostrihom – kráľovské mesto na brehu Dunaja

Hits: 1279

Ostrihom je mesto v Maďarsku, ktoré leží na brehu Dunaja (Peter Kaclík), na úpätí Pilišského pohoria v nadmorskej výške 105 metrov nad morom. Jeho latinské pomenovanie je Strigonium, nemecké Gran, maďarské Esztergom. Žije tu na ploche 100.35 km2 30 928 obyvateľov (Wikipedia). Oproti, na druhom brehu Dunaja sa nachádza mesto Štúrovo. Obe mestá spája most Márie Valérie, ktorý bol obnovený v roku 2001 (Karin Bogschová). Zničili ho Nemci počas vojny v roku 1944 (Wikipedia). Centrum mesta tvoria budovy v barokovom, rokokovom a klasicistickom slohu. Neďaleko od centra sa nachádzajú termálne kúpele (Karin Bogschová).

Kedysi tu žili Kelti, v rímskej dobe tu Rimania mali osadu Salvio Mansio (Wikipedia). V 2. storočí tu stál vojenský tábor Solva. Jeho predmestím bol Anavum – dnešné Štúrovo. Odtiaľto Rimania podnikali výpravy proti Germánom. Zastavil sa tu aj rímsky cisár Marcus Aurelius a napísal tu prvú knihu svojho diela Hovory k sebe samému (Jan Potůček). Asi kolo roku 500 sa sem dostali Slovania, ktorý bývalú rímsku pevnosť nazvali Strěgom, podľa funkcie stráženia. Ostrihom bol jedným z hlavných hradísk Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy. Začiatkom 10. storočia sem prišli starí Maďari, mesto sa stáva sídlom veľkokniežaťa Gejzu. Štefan tu bol korunovaný za prvého uhorského kráľa (Wikipedia). Narodil sa tu. Založil arcibiskupstvo a dal postaviť na hradnom vrhu baziliku svätého Štefana na mieste staršieho kostola (Karin Bogschová). V roku mongolského vpádu v roku 1242 bolo nimi dobyté mesto, ale hrad ostal zachovaný. V roku 1543 Ostrihom obsadili Turci a ostrihomský arcibiskup sa takmer na 300 rokov presťahoval do Bratislavy, hoci jeho oficiálne sídlo bolo v Trnave. V Osmanskej ríši bol Ostrihom sídla bega sandžbega – okresu. V rokoch 1594 – 1605 sa viedli o mesto neúspešné boje a mesto bolo takmer úplne zničené. V tomto osmanskom období sa usadilo v Ostrihome veľa Srbov, ktorí sa časom asimilovali. Mesto bolo oslobodené vojskami Jána Sobieskeho a Karola V. Lotrinského v roku 1683. Po porážke Turkov bolo dosídlené najmä Slovákmi, ktorí sa postupne asimilovali (Wikipedia).

V stredoveku zmienky hovoria o siedmych kostoloch na hradnom návrší. Približne na mieste dnešnej baziliky stála katedrála Svätého Vojtecha, bola postavená okolo roku 1010. Pri severnej veži dnešnej baziliky sa nachádzal kostol Svätého Štefana Protomartýra. Ďalším kostolom bola dobová kruhová kaplnka Svätého Štefana. Pozostatky kaplnky svätého Víta boli odhalené iba nedávno. Piatym je hradná kaplnka svätého Vojtecha III. v paláci Arpádovcov. V novoveku bola postavená katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha (bazilika-esztergom.hu), ktorá je dominantou Ostrihomu. Postavili ju v rokoch 1822 – 1869 v klasicistickom štýle na mieste stredovekého kostola (bazilika-esztergom.hu), ktorý bo spustošený v roku 1543 (Wikipedia). Bazilika je tretím najväčším kostolom v Európe, rozprestiera sa na ploche 5 660 m2 (wellnesstips.sk). Dlhá je 118 metrov, široká 49 metrov, výška kupoly je 71.5 metra. Stĺpy, ktoré podopierajú timpanon sú 57 metrov vysoké. Steny sú hrubé 17 metrov. Oltárny obraz, ktorý sa nachádza v nej je najväčším oltárnym obrazom na svete na jednom plátne. Namaľoval ho Michelangelo Grigoletti (wellnesstips.sk). Je veľký 13 x 6,5 metra (esztergom.hu). Na poschodí baziliky sa nachádza arcibiskupská klenotnica, v ktorej je zbierka stredovekých i novších sakrálnych predmetov, medzi ktorými sa nachádza aj renesančná Kalvária kráľa Mateja (travelguide.sk). Bazilika – katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha sa začala stavať na podnet arcibiskupa Alexadra Rudnaya (Wikipedia). Vedľa baziliky sa vchádza do hradného komplexu. Archeológovia v ňom odokryli časť stredovekého kráľovského hradu, ktorý zničili Turci v roku 1543. Najcennejšou časťou hradného komplexu je románska Kráľovská kaplnka s ružičkovým oknom nad vchodom. Jej klenba patrí medzi najstaršie diela v strednej Európe (travelguide.sk). Na sever od stĺpovej siene baziliky sa nachádza socha kráľa svätého Štefana na koni (esztergom.hu).

V roku 1708 sa Ostrihom stáva slobodným kráľovským mestom. Začiatkom 19. storočia sa do mesta vrátil arcibiskup, aj kapitula. Ostrihom bol strediskom arcidiecézy, ktorej územie bolo najmä na Slovensku, preto tu študovalo a pôsobilo veľa slovenských národovcov, napr. Ján Palárik, Andrej Kmeť (Wikipedia). Vedľa baziliky stojí niekdajší Kráľovský palác s Hradným múzeom. So stavbou starých hradieb sa začalo už v 10. storočí (Ľubomír Motyčka). Okrem iného sa v Ostrihome nachádza Kresťanské múzeum, ktoré disponuje bohatými a vzácnymi dielami maliarstva a sochárstva. V Arcibiskupskej knižnici sa nachádza asi 250 000 tlačovín (Karin Bogschová). Medzi osobnosti mesta patrí česká kráľovná, manželka Přemysla Otakara I., Konštancia Uhorská, spisovateľ Valentín Balaša (Bálint Balassa) (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2014, 2015, Jazerá, Jazerá, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Záhorie

Významné vtáčie územie Adamovské jazerá

Hits: 1122

Adamovské jazerá sa nachádzajú na 85-om riečnom kilometri rieky Morava. Poskytujú možnosti pre rybolov, letnú rekreáciu, kúpanie. Sú tu tri prístavy, premávajú tu dve lode. Z prístavu Gbely Adamov sa dá preplaviť do Českých Tvrdoníc. Adamovské jazerá tvoria dve štrkoviská, sú teda umelo vytvorenými vodnými plochami (Informačná tabuľa). Od roku 1969. Na severnom, plošne väčšom štrkovisku, prebieha ťažba štrku na západnej strane aj v súčasnosti. Na južnom sa nachádza 13 ostrovov, hniezdi tu viac ako 80 druhov vtákov (ezahorie.sk). Kedysi tu boli mokrade, vďaka úprave rieky Morava zanikli (Informačná tabuľa). Mesto Gbely upravilo pred časom pláže, parkovacie plochy, vysadilo stromy a kríky, vybudovalo sprchy, umyváreň, sociálne zariadenia. Adamov je mestskou časťou mesta Gbely (gbely.sk).

Adamovské jazerá patria medzi najvýznamnejšie ornitologické lokality na Záhorí. Sú významnou migračnou zastávkou a nocoviskom pre husi. Adamovské jazerá sú súčasťou Chráneného vtáčieho územia Morava. Hniezdi tu takmer polovica hniezdnej populácie na Slovensku husi divej – Anser anser. Zdržujú sa tu od februára do júla. Čajka smejivá Larus ridibundus tu má najväčšiu kolóniu na Záhorí. Aj rybár riečny Sterna hirundo tu osídľuje ostrovy bez vysokej vegetácie. V marci a apríli tu vrcholí jarná migrácia kačíc. Takmer celé čierne sú lysky čierne – Fulica atra. Pre hrdzavku potápavú – Netta rufina sú jazerá jedným z najsevernejších hniezdnych lokalít. Ďalšie druhy: potápka chochlatá Podiceps cristatus, brehuľa riečna Riparia riparia, trasochvost biely Motacilla alba. Zaznamenané tu boli: orliak morský Heliaeetus albicilla, kačica ostrochvostá Anas acuta, kačica divá Anas platyrhynchos, potápač biely Mergus albellus, hlaholka severská Bucephala clangulla, trsteniarik, dudok chochlatý Upupa epops, volavka popolavá Ardea cinerea, chavkoš nočný Nycticorax nycticorax, fúzatka trstinová Panurus biarmicus, slávik modrák Luscinia svecica, bahniaky, brodivce. V polovici novembra sem prilietajú veľké kŕdle husí. Zo severu hus bieločelá Anser albifrons a hus siatinná Anser fabalis. V okolí jazier hniezdi cíbik chochlatý Vanellus vanellus (Informačná tabuľa). V roku 2009 tu postavilo mesto Gbely osem metrov vysokú drevenú rozhľadňu. Domáci je vravia ávéháčka, čiže Adamovská vtáčí hledzírňa (infoglobe.sk). Z rozhľadne je veľmi dobrý výhľad nielen na vtáčie kolónie a blízke okolie, ale hlavne v zimných mesiacoch aj na vzdialené Malé Karpaty, Biele Karpaty a Pavlovské vrchy (Pálava) (ubytujemsa.sk). Ja chodím na Adamovské jazerá pomerne často, okrem iného aj sa kúpať. Občas sa tu zastavím aj cestou z Moravy. Zaujímavý je aj bufet – občerstvovacie zariadenie, ktoré som si rýchlo obľúbil. V lete tu býva pomerne dosť ľudí, ale je to ešte znesiteľné a s parkovaním som tu ešte nemal problém (Peter Kaclík).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post