Rastliny, Príroda, Organizmy, Fotografie

Sirôtky

skala
Hits: 71

Sirôtka je jednoročná až dvojročná bylina s tenkým krátkym koreňom, byľami vysokými približne 10 – 25, maximálne 35 cm, stopkatými vajcovitými až kopijovitými listami, veľkými prílistkami, dlho stopkatými kvetmi a vajcovitými tupo trojhrannými tobolkami so žltohnedými hladkými semenami (Kornélia Goliašová at all). Sirôtky v záhradníckej praxi označujú najmä veľkokveté záhradné hybridy Viola × wittrockiana, zatiaľ čo menšie „minisirôtky“ a záhonové violy často k Viola cornuta alebo k jej hybridom. Rod Viola je taxonomicky veľmi rozsiahly (kew.org). Viola × wittrockiana je viacnásobný umelý hybrid rôznych druhov sekcie Melanium, napríklad Viola tricolor, Viola lutea, Viola cornuta, Viola altaica a pravdepodobne aj ďalších druhov (Kornélia Goliašová at all). Z botanického hľadiska patria sirôtky do čeľade Violaceae. Rod Viola sa vyznačuje celosvetovým rozšírením najmä v miernych pásmach a v horských oblastiach (pladias.sk). Morfologicky sú violy veľmi variabilné. Môžu byť jednoročné, dvojročné aj trváce, s jednoduchými alebo laločnatými listami a s päťpočetnými, nápadne zygomorfnými kvetmi. Pre záhradnú sirôtku slovenská uvádza tenký, krátky koreň, jednoduché alebo od bázy rozkonárené byle. Praktický rozlišovací znak medzi „pansy“ a „viola“ je aj poloha lupienkov: pansy má typicky štyri lupienky smerujúce nahor a jeden nadol, zatiaľ čo viola zvyčajne tri nahor a dva nadol (rhs.org.uk). Viola × wittrockiana vznikla v 19. storočí krížením viacerých druhov rodu Viola a s jej vznikom sa spája meno William Thompson (missouri.edu).

Pre bežného záhradkára je najdôležitejšie, že sirôtky sú chladnomilné  s hlavným efektom na , v predjarí a na . Najlepšie rastú v humóznej, priepustnej a stále mierne vlhkej pôde na slnku až v polotieni. Letné horúčavy im skracujú život (ncsu.edu). Ak chcete veľa sirôtok, najistejší postup je výsev v prvej polovici leta, dorastenie priesad do jesene a jesenná výsadba na stanovisko, aby rastliny prezimovali a na jar zakvitli medzi prvými (thompson-morgan.com). Najčastejšie pestovateľské chyby sú premokrený substrát bez odtoku, príliš husté a nevzdušné výsadby, prehnojenie dusíkom a ignorovanie odkvitnutých kvetov. Prípadne vošky, slizniaky a slimáky, múčnatka, peronospóra a koreňové hniloby. Najlepšou obranou sú hygiena, ranná zálievka, dobré prúdenie vzduchu, pravidelná kontrola porastov a podpora prirodzených nepriateľov (rhs.org.uk). Pri prezimovaní menšie zakorenené rastliny prezimujú spravidla lepšie než veľké prerastené kusy (missouribotanicalgarden.org).

Viola × wittrockiana sa pestuje ako jednoročná až dvojročná rastlina. Slovenská flóra uvádza kvitnutie od marca do septembra, no pestovateľské profily ukazujú, že moderné kultivary kvitnú hlavne v chladných častiach roka a v miernych zimách aj priebežne. Viola tricolor je krátkoveká a rada sa obnovuje samovýsevom, jej kapsuly môžu niesť desiatky semien a po vyschnutí sa otvárajú a semená vystreľujú. Viola odorata tvorí prízemné ružice, dlhé stolóny a kvitne najmä na jar, u niektorých viol sú dôležité aj bezkorunné, samosprašné , ktoré zabezpečujú spoľahlivú tvorbu semien. Sirôtka je na našom trhu dlho etablovaná a popri druhových názvoch sa u nás spomínajú aj staršie či regionálne kultivary, napríklad „Pirnavská modrá“, „Zlatá koruna“, „Zlato Rýna“, „Tango“, „Žiara Álp“ a skupina Fancy F1. Súčasný predaj je však vo veľkej miere postavený na moderných sériách F1, ktoré ponúkajú jednotný habitus, vyrovnané kvitnutie a predvídateľné použitie v záhonoch či nádobách (Kornélia Goliašová at all). Veľkokveté série ako Matrix a Delta dávajú najvýraznejší „tvárový“ kvet do mestských záhonov a reprezentatívnych nádob. Cool Wave je jasná voľba pre previsy, okenné debničky a závesné koše. Ak chcete jemnejší, hustejší a spravidla o niečo dlhšie trvajúci efekt, siahnite po Viola cornuta a sériách typu Sorbet XP (panamseed.com). Odstraňovanie odkvitnutých kvetov predlžuje kvitnutie a spätný rez pomáha oživiť vytiahnuté rastliny (missouribotanicalgarden.org).

Pri sirôtkach neexistuje jedna „najlepšia“ metóda rozmnožovania, správna voľba závisí od cieľa. Semená sú najlacnejšie a ideálne na veľké plochy. Delenie trsov je najistejšie pri trvácich violách. Odrezky sú najlepšie vtedy, keď chcete zachovať konkrétny kultivar (gardenersworld.com). Semená klíčia pomalšie, zvyčajne za 10 – 20 dní. Vysievajte ich do jemného, priepustného substrátu, semeno buď zľahka pritlačte k povrchu, alebo ho len veľmi jemne zasypte. V profesionálnej produkcii sa pri pansy sériách osivo prikrýva, udržiava sa približne 18 – 21 °C v počiatočnej fáze a následne sa rastliny pestujú chladnejšie. Pre pestovanie na Slovensku z toho prakticky vyplýva plytký výsev, rovnomerná vlhkosť bez premočenia a čo najchladnejšie dorastanie po vyklíčení (thompson-morgan.com). Ak sirôtky pestujete len pre jarné obdobie, je možné predpestovanie aj 6–8 týždňov pred posledným mrazom, no jesenná výsadba dáva pre skorú jar spravidla lepší výsledok (Sherri Sanders). 

Trváce violy sa delia najmä na jeseň. Trs vyberte z pôdy, jemne rozoberte rukami alebo nožom na niekoľko častí a každú časť okamžite vysaďte do čerstvého substrátu alebo na nové miesto v záhone. Táto metóda je veľmi vhodná pre Viola odorata a niektoré trvácejšie typy Viola cornuta. Po delení je dôležitá pravidelná zálievka, kým si rastlina znovu nevytvorí aktívne (gardenersworld.com). Odrezky sirôtok sa odoberajú na jar z mladých vitálnych rastlín alebo v neskorom lete po zastrihnutí rastlín. Vyberte krátke, nekvitnúce výhonky, odrežte ich pod uzlom, odstráňte spodné , špičku zaštipnite a odrezky zasuňte do hrubšieho, piesčitého substrátu po spodné listy. Povrch substrátu je vhodné prekryť vrstvou hrubozrnného minerálneho materiálu, napríklad drte alebo hrubšieho piesku, aby sa obmedzilo zahnívanie bázy odrezku. Nádoby držte na svetlom, ale chladnom a chránenom mieste. Keď sa objaví nový a korene začnú prerastať drenážne otvory, presaďte ich jednotlivo. Táto cesta je najlepšia na zachovanie konkrétneho vzhľadu kultivaru (gardenersworld.com).

Sirôtky majú jemný koreňový systém, preto im najviac vyhovuje kyprá, humózna a dobre prevzdušnená pôda. Praktické je zapracovať do pôdy dobre rozloženú organickú hmotu. V nádobách voľte čerstvý, kvalitný substrát. V profesionálnej produkcii sa pri pansy sériách dlhodobo drží mierne kyslé pH okolo 5,5 – 5,8. Odporúčené je nepoužívať ťažký, ulepený ani vyčerpaný substrát a pri opakovanom pestovaní v nádobách ho obnovovať (missouri.edu). Sirôtky nesmú preschnúť, ale rovnako zle znášajú dlhodobé podmáčanie. Zalievavať je vhodné ku koreňom a v priebehu dňa tak, aby porast do večera oschol (missouri.edu). S prihnojovaním treba pracovať striedmo. Sirôtky nemajú rady nadbytok fosforu. Na záhone sa odporúča približne 15 – 25 cm rozostup (Daniel Košťál, Dano Veselský). Jesenné výsadby kvitnú po zime zvyčajne skôr než jarné (missouribotanicalgarden.org).

Sirôtky trpia kombináciou chladného vlhka a hustej výsadby. Preto je vhodný priepustný substrát, ranná zálievka, pravidelný zber poškodených listov, vzdušný spon a dôsledná kontrola porastu (missouri.edu). Z pestovateľského hľadiska patria medzi najčastejšie problémy antraknóza, škvrnitosti listov, čierna koreňová hniloba, koreňová a korunová hniloba, sivá pleseň, vošky, roztoče, slimáky a slizniaky (clemson.edu). Najspoľahlivejší spoločníci sirôtok sú jarné cibuľoviny a ďalšie jarné dvojročky, napr. tulipány, hyacinty, narcisy, nezábudky, sedmokrásky, prvosienky (Daniel Košťál).

The pansy is an annual to biennial herb with a thin, short root, stems approximately 10–25 cm high (rarely up to 35 cm), petiolate ovate to lanceolate leaves, large stipules, long-stalked flowers, and ovate, bluntly three-angled capsules containing yellow-brown, smooth seeds (Kornélia Goliašová et al.). In horticultural practice, the term “pansies” primarily refers to the large-flowered garden hybrids Viola × wittrockiana, while smaller “mini pansies” and bedding violas often belong to Viola cornuta or its hybrids. The genus Viola is taxonomically very extensive (kew.org).

Viola × wittrockiana is a complex artificial hybrid derived from several species of the section Melanium, including Viola tricolor, Viola lutea, Viola cornuta, Viola altaica, and likely others (Kornélia Goliašová et al.). Botanically, pansies belong to the family Violaceae. The genus Viola is distributed worldwide, particularly in temperate regions and mountainous areas (pladias.sk).

Morphologically, violas are highly variable. They may be annuals, biennials, or perennials, with simple or lobed leaves and five-petaled, distinctly zygomorphic flowers. For the garden pansy, Slovak flora describes a thin, short root and stems that are simple or branched from the base. A practical distinguishing feature between “pansy” and “viola” is petal arrangement: pansies typically have four petals facing upward and one downward, whereas violas usually have three upward and two downward (rhs.org.uk). Viola × wittrockiana originated in the 19th century through hybridization of multiple Viola species and is associated with the name William Thompson (missouri.edu).

For the average gardener, the key point is that pansies are cool-season plants, with their main ornamental effect in autumn, early spring, and spring. They grow best in humus-rich, well-drained, consistently slightly moist soil, in full sun to partial shade. Summer heat shortens their lifespan (ncsu.edu). If you want a large number of pansies, the most reliable method is sowing in the first half of summer, growing seedlings until autumn, and planting them out in autumn so they overwinter and bloom early in spring (thompson-morgan.com).

The most common cultivation mistakes include waterlogged substrate without drainage, overly dense and poorly ventilated plantings, excessive nitrogen fertilization, and failure to remove spent flowers. Typical problems also include aphids, slugs and snails, powdery mildew, downy mildew, and root rots. The best prevention consists of hygiene, morning watering, good air circulation, regular crop inspection, and support of natural predators (rhs.org.uk). Smaller, well-rooted plants generally overwinter better than large, overgrown specimens (missouribotanicalgarden.org).

Viola × wittrockiana is cultivated as an annual to biennial plant. Slovak flora states flowering from March to September, but cultivation profiles indicate that modern cultivars bloom primarily in cooler periods and, in mild winters, even continuously. Viola tricolor is short-lived and readily self-seeds; its capsules may contain dozens of seeds that are explosively dispersed when dry. Viola odorata forms basal rosettes, long stolons, and flowers mainly in spring. Some violets also produce cleistogamous (self-pollinating, non-opening) flowers that ensure reliable seed production.

Pansies have long been well established on the market. In addition to species names, older or regional cultivars are also known locally, such as “Pirnavská svetlo modrá,” “Zlatá koruna,” “Zlato Rýna,” “Tango,” “Žiara Álp,” and the Fancy F1 group. However, current production is largely based on modern F1 series offering uniform habit, synchronized flowering, and predictable use in beds or containers (Kornélia Goliašová et al.). Large-flowered series such as Matrix and Delta provide the most striking “face” flowers for urban beds and display containers. Cool Wave is ideal for trailing use in window boxes and hanging baskets. For a finer, denser, and usually longer-lasting effect, Viola cornuta and series such as Sorbet XP are recommended (panamseed.com). Removing spent flowers prolongs blooming, and cutting back helps rejuvenate leggy plants (missouribotanicalgarden.org).

There is no single “best” propagation method for pansies; the appropriate choice depends on the goal. Seeds are the most economical and ideal for large areas. Division is the most reliable method for perennial violas. Cuttings are best when preserving a specific cultivar (gardenersworld.com). Seeds germinate relatively slowly, usually within 10–20 days. Sow them in a fine, well-drained substrate; either gently press the seed onto the surface or cover it very lightly. In professional production, pansy seeds are typically covered, kept at 18–21 °C initially, and then grown under cooler conditions. In practice, this means shallow sowing, even moisture without waterlogging, and as cool conditions as possible after germination (thompson-morgan.com). If growing pansies only for spring display, pre-cultivation 6–8 weeks before the last frost is possible, but autumn planting usually yields better early spring results (Sherri Sanders).

Perennial violas are divided mainly in autumn. Lift the clump, gently separate it by hand or knife into several parts, and immediately replant each division into fresh substrate or a new bed location. This method is especially suitable for Viola odorata and more perennial types of Viola cornuta. Regular watering after division is essential until new roots establish (gardenersworld.com).

Pansy cuttings are taken in spring from young, vigorous plants or in late summer after trimming. Select short, non-flowering shoots, cut them below a node, remove lower leaves, pinch the tip, and insert into a coarse, sandy substrate up to the lower leaves. Covering the surface with coarse mineral material (e.g., grit or coarse sand) helps prevent rot at the cutting base. Keep containers in a bright but cool and sheltered location. Once new growth appears and roots reach drainage holes, transplant individually. This method is best for maintaining a specific cultivar’s characteristics (gardenersworld.com).

Pansies have a delicate root system, so they perform best in loose, humus-rich, well-aerated soil. Incorporating well-decomposed organic matter is beneficial. In containers, use fresh, high-quality substrate. Professional production typically maintains a slightly acidic pH around 5.5–5.8. Avoid heavy, compacted, or depleted substrates, and renew them when reusing containers (missouri.edu). Pansies must not dry out, but they also do not tolerate prolonged waterlogging. Water at the roots during the day so foliage dries by evening (missouri.edu). Fertilization should be moderate; pansies dislike excess phosphorus. Recommended spacing is approximately 15–25 cm (Daniel Košťál, Dano Veselský). Autumn plantings usually bloom earlier after winter than spring plantings (missouribotanicalgarden.org).

Pansies are prone to problems under conditions of cool moisture combined with dense planting. Therefore, use well-drained substrate, water in the morning, regularly remove damaged leaves, maintain adequate spacing, and monitor crops carefully (missouri.edu). Common issues include anthracnose, leaf spot diseases, black root rot, root and crown rots, gray mold, aphids, mites, slugs, and snails (clemson.edu).

The most reliable companions for pansies are spring bulbs and other spring biennials, such as tulips, hyacinths, daffodils, forget-me-nots, daisies, and primroses (Daniel Košťál).

, , ,

Piešťanské reportáže, Reportáže, Príroda, Rastliny, Reportáže zo Slovenska, Organizmy, Fotografie, Reportáže z prírody

Výstava kytíc „Na krídlach anjela“

skala
Hits: 147

V kultúrno-spoločenskom centre Fontána 21. septembra 2016 sa uskutočnil 23. ročník národnej vo viazaní a aranžovaní kvetov Victoria Regia. Tentokrát s témou “Na krídlach anjela”. Podujatie organizuje Stredná odborná škola záhradnícka v spolupráci s mestom Piešťany, Slovenskou asociáciou kvetinárov a floristov. Následne som sa vybral ich obdivovať. Výstava predstavila bohatú a pestrú kvetinovú výzdobu – kompozície z rezaných kvetov, kytíc, črepníkových rastlín aj aranžmány od záhradkárov a floristov. Súčasťou boli aj súťažné aranžmány a výstava bola sprístupnená verejnosti. Podujatie bolo vizuálne pôsobivé, výzdoba bola umiestnená aj v exteriéri.

On 21 September 2016, the 23rd edition of the national flower arranging and floral design competition Victoria Regia took place at the Fontána Cultural and Social Centre. This year’s theme was “On the Wings of an Angel.” The event was organised by the Secondary School of Horticulture in Piešťany in cooperation with the town of Piešťany and the Slovak Association of Florists and Floral Designers. I then went to admire the exhibits. The exhibition presented a rich and diverse floral display, including compositions made of cut flowers, bouquets, potted plants, as well as arrangements created by gardeners and florists. Competitive arrangements were also part of the exhibition, which was open to the general public. The event was visually impressive, with floral decorations installed both indoors and outdoors.

TOP

Všetky

Orava, Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, TOP, Hory, Hory, Biotopy, Fotografie

Roháče

skala
Hits: 3594

sú najvyššou časťou hrebeňa západných Tatier. Svoje meno dostali podľa v podobe ostrého rohu, čnejúceho z vrcholového skalnatého hrebeňa Ostrého Roháča (aktuality.sk). Roháče sú pohorie nachádzajúce sa v Západných Tatrách. Baníkov, najvyšší vrch, dosahuje nadmorskú výšku 2 178 metrov nad morom. Ďalšie významné vrcholy sú: Volovec, Ostrý Roháč a Plačlivé. Región je charakterizovaný bohatou biodiverzitou s alpskými lúkami, smrekovými lesmi a plesami. Tento región je súčasťou Tatranského národného parku, čo prispieva k jeho ochrane a zachovaniu (Wikipédia).

Roháče majú altitudinálne výrazne diferencovanú morfológiu. Vyššie partie sú tvarované glaciálnou eróziou a morénovými akumuláciami, ktoré sú typické pre vyše 2 000 m nad morom. Ich skalnaté hrebená a strmé steny poukazujú na intenzívne kvartérne ľadovcové procesy, ktoré formovali krajinu počas posledných štvrtohôr. Litologicky dominujú v okolí metamorfované horniny jadra Tatier v kombinácii s rôznymi sedimentárnymi formáciami, čo ovplyvňuje aj morfológiu svahov a stabilitu svahových procesov. Roháče sú súčasťou Západných Tatier – ide o oblasť s výraznou kvartérnou morfogenézou a glaciálnymi formami. Podliehali rovnakému geologickému vývoju ako zvyšok Tatier – od príkrovovej , cez odhalenie kryštalinika až po neotektonickú aktivitu. Najprv boli prekryté príkrovmi, neskôr odhalené počas poklesu orogénneho tlaku. Ich súčasná forma je výsledkom kombinácie alpínskej kolízie, glaciálnej erózie a neotektonických zdvihov, čím vznikol dramatický horský reliéf (Silvia Králiková, Rastislav Vojtko, Ľubomír Sliva, Jozef Minár, Bernhard Fügenschuh, Michal Kováč, Jozef Hók). Roháče sú typické aj prítomnosťou ľadovcových plies, ktoré vznikli v glaciálnych kotloch ako dôsledok akumulácie v depresiách po ústupe starších ľadovcov. Tieto formy sú významnými geomorfologickými a hydrologickými prvkami územia a sú súčasťou koncentrácie glaciálnych foriem (Wikipédia).

Niektoré príspevky

The Roháče Mountains form the highest part of the ridge of the Western Tatras. Their name derives from the silhouette resembling a sharp horn rising from the rocky summit ridge of Ostrý Roháč (aktuality.sk). Roháče is a mountain range located in the Western Tatras. Baníkov, the highest peak, reaches an elevation of 2,178 metres above sea level. Other prominent peaks include Volovec, Ostrý Roháč, and Plačlivé. The region is characterised by rich biodiversity, with alpine meadows, spruce forests, and mountain lakes (tarns). It is part of the Tatra National Park, which contributes to its protection and conservation (Wikipedia).

The Roháče Mountains display a strongly differentiated altitudinal morphology. Higher elevations are shaped by glacial erosion and moraine accumulations typical of areas above 2,000 metres above sea level. Their rocky ridges and steep walls testify to intense Quaternary glacial processes that shaped the landscape during the late Quaternary period. Lithologically, the area is dominated by metamorphosed rocks of the Tatra crystalline core combined with various sedimentary formations, which also influence slope morphology and the stability of slope processes. Roháče form part of the Western Tatras, an area marked by pronounced Quaternary morphogenesis and glacial landforms. They underwent the same geological evolution as the rest of the Tatras—from nappe structures, through exposure of the crystalline core, to neotectonic activity. Initially covered by nappes, they were later exposed during a reduction in orogenic pressure. Their present form is the result of a combination of Alpine collision, glacial erosion, and neotectonic uplift, giving rise to a dramatic mountain relief (Silvia Králiková, Rastislav Vojtko, Ľubomír Sliva, Jozef Minár, Bernhard Fügenschuh, Kováč, Jozef Hók). The Roháče Mountains are also characterised by the presence of glacial lakes formed in cirques as a result of water accumulation in depressions after the retreat of ancient glaciers. These features are important geomorphological and hydrological elements of the area and form part of a concentration of glacial landforms (Wikipedia).

Some posts

  • Roháče Tarns (Lakes)
  • Spálená Valley
  • Smutná Valley

Rohacze stanowią najwyższą część grzbietu Tatr Zachodnich. Swoją nazwę zawdzięczają sylwetce przypominającej ostry róg, wyłaniający się ze skalistej grani szczytowej Ostrego Rohacza (aktuality.sk). Rohacze to pasmo górskie położone w Tatrach Zachodnich. Baníkov, najwyższy szczyt, osiąga wysokość 2 178 metrów n.p.m. Inne ważne wierzchołki to Volovec, Ostrý Roháč oraz Plačlivé. Region ten charakteryzuje się bogatą bioróżnorodnością, z alpejskimi halami, lasami świerkowymi oraz jeziorami polodowcowymi. Obszar ten wchodzi w skład Tatrzańskiego Parku Narodowego, co sprzyja jego ochronie i zachowaniu (Wikipedia).

Rohacze cechują się wyraźnie zróżnicowaną morfologią wysokościową. Wyższe partie zostały ukształtowane przez erozję glacjalną oraz akumulacje morenowe, typowe dla obszarów położonych powyżej 2 000 metrów n.p.m. Ich skaliste grzbiety i strome ściany świadczą o intensywnych czwartorzędowych procesach lodowcowych, które modelowały krajobraz w późnym czwartorzędzie. Pod względem litologicznym dominują tu przeobrażone skały krystalicznego jądra Tatr w połączeniu z różnorodnymi formacjami osadowymi, co wpływa również na morfologię stoków i stabilność procesów stokowych. Rohacze są częścią Tatr Zachodnich – obszaru o wyraźnej morfogenezie czwartorzędowej i licznych formach glacjalnych. Przechodziły one taki sam rozwój geologiczny jak pozostała część Tatr – od budowy płaszczowinowej, przez odsłonięcie krystalinikum, aż po aktywność neotektoniczną. Początkowo były przykryte płaszczowinami, a następnie odsłonięte w wyniku osłabienia nacisku orogenicznego. Ich obecny kształt jest efektem połączenia kolizji alpejskiej, erozji lodowcowej oraz neotektonicznych ruchów wznoszących, co doprowadziło do powstania dramatycznej rzeźby górskiej (Silvia Králiková, Rastislav Vojtko, Ľubomír Sliva, Jozef Minár, Bernhard Fügenschuh, Michal Kováč, Jozef Hók). Rohacze są również charakterystyczne ze względu na obecność jezior polodowcowych, które powstały w kotłach lodowcowych w wyniku akumulacji wody w zagłębieniach po ustąpieniu dawnych lodowców. Formy te stanowią istotne elementy geomorfologiczne i hydrologiczne obszaru oraz są częścią koncentracji form glacjalnych (Wikipedia).

Niektóre wpisy

  • Stawy Rohackie
  • Dolina Spalona
  • Dolina Smutna

Reportáže, Reportáže zo Slovenska, Piešťanské reportáže, Považské reportáže, Fotografie, Reportáže zo športu

Veľká cena Slovenska – reinkarnované motoristické podujatie

skala
Hits: 5835

Veľká cena Slovenska má svoju históriu. Pred rokom 1989 bola jedným zo športových sviatkov pre mnohých motoristických priaznivcov. Po roku 1989 doslova vyprchala a neskôr sa zrejme prišlo na to, že bude dobré sa vrátiť k takémuto podujatiu. Veľká cena Slovenka je motoristická udalosť, ktorá priťahovala nadšencov a priaznivcov adrenalínu. Už od svojho začiatkov lákala fanúšikov aj z okolitých krajín. Pretekali motocykle, automobily a samozrejme  v rôznych kubatúrach, výkonnostných triedach. Hluk motorov, vôňa benzínu prispievala ku vzrušeniu a spoluvytvárali tú správnu energiu. Pre fanúšikov je to skvelá príležitosť. Na svoje si prídu menej zainteresovaní, pretože ponuka je aj o sprievodné , rôzne vystúpenia, občerstvenia.

Veľká cena Slovenska je dnes známa ako OMV MaxxMotion Grand Prix of Slovakia, čo je predné okruhové motoristické podujatie na Slovensku konajúce sa na závodnom okruhu Slovakia Ring v Orechovej Potôni. Tento závod je považovaný za historicky najvýznamnejšie okruhové automobilové preteky v krajine a tradične patrí medzi vrcholy slovenskej motoristickej sezóny. Súčasťou víkendového programu bývajú aj ďalšie seriály ako TCR Eastern Europe, F4 CEZ Championship, FIA Swift Cup Europe či Twingo Cup. Preteky sú zároveň významné pre jazdcov zo strednej Európy, keďže sú zaradené do rôznych šampionátov a trofejí, vrátane FIA CEZ (Central European Zone Trophy) či národných šampionátov Slovenska a iných krajín. (slovakiaring.sk).

The Grand Prix of Slovakia has its own history. Before 1989, it was one of the major sporting events for many motorsport enthusiasts. After 1989, it virtually disappeared, but later it became clear that reviving such an event would be a great idea.

The Grand Prix of Slovakia is a motorsport event that has always attracted adrenaline lovers and passionate fans. From the very beginning, it drew attention from spectators across neighboring countries. Motorcycles and cars competed in various engine classes and performance categories. The roar of engines and the smell of fuel added to the excitement and created the perfect racing atmosphere. For fans, it is a fantastic opportunity. Even those less interested in motorsport can enjoy the event thanks to its accompanying program – including live shows, refreshments, and entertainment.

Today, the Grand Prix of Slovakia is known as the OMV MaxxMotion Grand Prix of Slovakia, a leading circuit racing event held at the Slovakia Ring in Orechová Potôň. This race is considered the most historically significant circuit car race in the country and traditionally one of the highlights of the Slovak motorsport season. The weekend program also includes additional series such as TCR Eastern Europe, F4 CEZ Championship, FIA Swift Cup Europe, and the Twingo Cup.

The event is also important for drivers from Central Europe, as it is part of various championships and trophies, including the FIA CEZ (Central European Zone Trophy) and national championships of Slovakia and other countries.

(Source: slovakiaring.sk)

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Myjava, TOP, Polia, Fotografie

Kopaničiarsky región Myjava

skala
Hits: 4075

Myjavský región sa rozprestiera na Myjavskej pahorkatine a v podhorí Bielych Karpát. Hranica so Záhorím je zhruba v línii obcí Jablonica, Prietrž, Turá Lúka, Vrbovce (frndzalicafest.sk). Administratívne myjavský región zahŕňa okresy a časť okresu Nové Mesto nad Váhom (trencinregion.sk). Často sa označuje aj názvom Kopanice pre typické rozptýlené osídlenie v krajine (trencinregion.sk). Východ územia bol osídlený už v dobe slovanskej, ale kopcovitejší západ sa kolonizoval až od 13. storočia. V 16. – 17. storočí sa región pod vplyv valaskej kolonizácie z Kysúc. Vznikalo kopaničiarske osídlenie. získavali zvyčajne pomenovania podľa mien pôvodných obyvateľov. Typickou schopnosťou kopaničiarov bolo podomové obchodovanie, cestovanie za sezónnou prácou, ale aj do zámoria (frndzalicafest.sk). Sváko Ragan z Brezovej bol garbiar Marián Lacko (trencinregion.sk).

Kopaničiarsky spôsob života formoval miestnu kultúru – obyvatelia sa venovali najmä samozásobiteľskému poľnohospodárstvu, ovocinárstvu, chovu dobytka a remeslám, a známi boli aj svojou mobilitou, obchodovaním a sezónnou prácou mimo regiónu (muni.cz). Na Myjavu sa sťahovali v minulosti aj preto, aby sa boli v menšom nebezpečenstve napr. pred Turkami. V dnešnej dobe sa Myjava vyľudňuje, stáva sa z nej chatárska oblasť.

V myjavskej oblasti prevažovalo u obyvateľstvo evanjelického vierovyznania. Rozšírená bola výroba predmetov zo slamy, prútia a dreva ako aj pradenie. Výroba dreveného riadu, lyžičiek, soľničiek, variech a hračiek. Krajné je známa čipkárskou tradíciou. Rozvoj zaznamenalo súkenníctvo, rozšírená výroba plátna aj pytlikárstvo. Brezová pod Bradlom bola známa spracovaním kože (muni.cz).

Myjavu zdobí osobitná . Typické obydlia niekedy od seba vzdialené aj desiatky kilometrov sú zachované dodnes. Ľudovo povedané – žije sa tu doslova medzi karpatskými kopcami. Z tohto možno nehostinného kraja však vzišlo veľa významných osobností  – Zuzka Zguriška dala pejoratívny názov Myjave, Samuel a jeho vnuk Dušan Jurkovič, z Košarísk pochádza Milan Rastislav Štefánik, Ľudmila Podjavorinská z Bziniec a mnohí ďalší. Bošácka slivovica má viac ako 300-ročnú tradíciu. Za svoju výnimočnosť  vďačí  jedinečnej mikroklíme v Bošáckej doline. Pre milovníkov umenia je zasa tento región zosobnený v  garbiarovi Mariánovi Lackovi známom ako Sváko Ragan (trencinregion.sk).

Kopaničiarsku piesňovú tvorbu charakterizuje sklon k žartovnému prekáraniu, jemnej irónii a posmešku. Prevládajú piesne spievané pri kolektívnych zábavách. Vyskytujú sa tu však aj dlhé baladické piesne, regrútske a historické piesne. Významnými osobnosťami medzi ľudovými muzikantmi boli primáši Samko Dudík z Myjavy a Ján Petrucha z Priepasného (muni.cz).

Rastlinné zloženie zahŕňa dubovo-bukové i dubovo-hrabové , s umelo vysadenými porastami ihličnanov v niektorých častiach. Do regiónu zasahujú aj Chránené krajinné oblasti a , ktoré chránia bohatú biodiverzitu a prírodné prostredie (myjava.sk).

The Myjava region extends across the Myjava Hills and the foothills of the White Carpathians. The boundary with the region roughly follows the line of the villages Jablonica, Prietrž, Turá Lúka, and Vrbovce (frndzalicafest.sk). Administratively, the Myjava region includes the Myjava District and part of the Nové Mesto nad Váhom District (trencinregion.sk). It is often also referred to as Kopanice, a name derived from the characteristic scattered settlement pattern in the landscape (trencinregion.sk).

The eastern part of the area was settled as early as the Slavic period, while the more hilly western part was colonized only from the 13th century onward. In the 16th and 17th centuries, the region came under the influence of Wallachian colonization from Kysuce, which led to the development of dispersed homestead settlements. Villages usually received names based on the original settlers. A typical skill of the Kopanice inhabitants was peddling trade, travelling for seasonal work, and even migration overseas (frndzalicafest.sk). The famous character Sváko Ragan from Brezová was inspired by the tanner Marián Lacko (trencinregion.sk).

The Kopanice way of life shaped local culture – residents were mainly engaged in subsistence agriculture, fruit growing, livestock breeding, and crafts. They were also known for their mobility, trading activities, and seasonal work outside the region (muni.cz). In the past, people also moved to the Myjava area to reduce the risk of danger, for example from Ottoman incursions. Today, the region is experiencing depopulation and is increasingly becoming a recreational cottage area.

In the Myjava area, the population was predominantly of the Evangelical (Lutheran) faith. The production of items made from straw, wicker, and wood was widespread, as was spinning. Crafts included the manufacture of wooden utensils, spoons, salt cellars, ladles, and toys. The village of Krajné is known for its lace-making tradition. Cloth-making flourished, along with the production of linen and small textile goods, while Brezová pod Bradlom was renowned for leather processing (muni.cz).

The Myjava region is distinguished by its unique architecture. Typical dwellings, sometimes separated by distances of several kilometers, have been preserved to this day. Colloquially speaking, life here is lived literally among the Carpathian hills. From this seemingly inhospitable landscape emerged many notable figures: Zuzka Zguriška, who gave Myjava a pejorative literary label; Samuel Jurkovič and his grandson Dušan Jurkovič; Milan Rastislav Štefánik, born in Košariská; Ľudmila Podjavorinská from Bzince; and many others. Bošáca plum brandy has a tradition spanning more than 300 years, owing its exceptional quality to the unique microclimate of the Bošáca Valley. For art lovers, the region is also personified by the tanner Marián Lacko, known as Sváko Ragan (trencinregion.sk).

Kopanice folk songs are characterized by a tendency toward playful teasing, gentle irony, and mockery. Songs performed at collective festivities predominate, but long ballads, recruiting songs, and historical songs are also found. Prominent folk musicians included the lead fiddlers Samko Dudík from Myjava and Ján Petrucha from Priepasné (muni.cz).

The vegetation consists mainly of oak–beech and oak–hornbeam forests, with artificially planted conifer stands in some areas. The region also includes parts of the White Carpathians and Little Carpathians Protected Landscape Areas, which safeguard rich biodiversity and natural environments (myjava.sk).

Niektoré myjavské lokality:

, , ,