Príroda, Živočíchy, Ryby, Akvaristika, Cichlidy, Africké cichlidy, Malawi cichlidy, Organizmy

Melanochromis cyaneorhabdos – Melanochromis cf. maingano

skala
Hits: 13462

Telo tejto ryby je pretiahnuté, bočne stlačené a jej typickým znakom šú pozdĺžne modré pásy na tmavomodrom až čiernom podklade. Táto kontrastná farebnosť jej zaručuje nielen estetickú hodnotu v akváriu, ale aj funkciu vo voľnej prírode – v hierarchickej komunikácii a pri obrane teritória (Barlow, 2000). Dospelé jedince dorastajú do veľkosti približne 6–8 cm, pričom v prírodnom prostredí sa zdržiavajú v skalnatých oblastiach, kde si vytvárajú vlastné teritóriá medzi skalnatými prasklinami (Konings, 2007). V prirodzenom prostredí preferuje kryté biotopy s dostatkom úkrytov, pričom sa zdržuje v hĺbke 1–15 metrov. Ide o druh so silným teritoriálnym inštinktom, najmä u dominantných jedincov. V akváriových podmienkach je vhodné zabezpečiť dostatok skrýš a členitý terén z kameňov, čím sa zmierni agresivita medzi jedincami (Ribbink et al., 1983). Teplota vody by sa mala pohybovať medzi 24–28 °C, pH v rozmedzí 7,5–8,5 a celková tvrdosť vody by mala byť vyššia, keďže pochádza z alkalického prostredia jazera Malawi (Stauffer et al., 1995). Melanochromis cyaneorhabdos patrí medzi endemické druhy cichlíd jazera Malawi, presnejšie z oblasti Likoma Island (Konings, 2016). Táto africká cichlida patrí do skupiny Mbuna, je známa a komplexnou sociálnou dynamikou.

Melanochromis cyaneorhabdos sa v prírode živí riasami a mikroorganizmami zo skalnatých povrchov. V akváriu akceptuje vločkové krmivá, spirulinu a mrazené krmivo, avšak nie je vhodné kŕmiť ju výlučne živočíšnou potravou, pretože to môže viesť k problémom s trávením (Konings, 2007). Pre tento druh je ideálne druhové alebo špecializované Mbuna akvárium s dostatočne veľkým objemom (od 150 litrov vyššie) a silnou filtráciou. V spoločenskom akváriu sa odporúča chovať viac samíc na jedného samca, aby sa znížila miera stresu a agresivity. Aj keď ide o pomerne malý druh, jeho temperament môže spôsobiť konflikty s menej dominantnými rybami (Loiselle, 1979).

Tento druh africkej cichlidy sa predáva sa pod názvom „Maingano“. Aj latinské synonymum ku Melanochromis cyaneorhabdos je Melanochromis cf. maingano. Sfarebenie samca je dosť podobné sfarbeniu samca Melanochromis johannii. Neprejavuje sa tu  však pohlavný dimorfizmus tak výrazne. V dospelosti je samička len o trochu menene výrazne sfarbená ako samec. Tvarom tela sa pohlavia rozlišujú. Samička je zvyčajne o dosť menšia. V každom prípade je samček mohutnejší v tele, samička je oválnejšia, smerom ku chvostu subtílnejšia ako samček. Samička je veľmi spoľahlivá mama, mladé odnosí rada. Existujú však rôzne farebné formy, ktoré sa od seba dosť líšia.

Literatúra

Barlow, G. W. (2000). The Cichlid Fishes: Nature’s Grand Experiment in Evolution. Perseus Publishing.

Konings, A. (2007). Malawi Cichlids in their natural habitat (4th edition). Cichlid Press.

Konings, A. (2016). Back to Nature Guide to Malawi Cichlids.

Ribbink, A. J., et al. (1983). A preliminary survey of the cichlid fishes of rocky habitats in Lake Malawi. South African Journal of Zoology, 18(3), 149–310.

Stauffer, J. R., et al. (1995). Geographical variation in Melanochromis auratus, a cichlid fish from Lake Malawi, Africa. Ichthyological Exploration of Freshwaters, 6(3), 241–250.

Loiselle, P. V. (1979). The Cichlid Aquarium. Tetra Press.

Odkazy

The body of this fish is elongated, laterally compressed, and its typical feature is longitudinal blue stripes on a dark blue to black background. This contrasting coloration provides not only aesthetic value in the aquarium but also a function in the wild – for hierarchical communication and territorial defense (Barlow, 2000). Adult individuals reach a size of approximately 6–8 cm and, in their natural habitat, stay in rocky areas where they create their own territories among rock crevices (Konings, 2007). In the wild, they prefer sheltered biotopes with sufficient hiding places, typically staying at depths of 1–15 meters. This species has a strong territorial instinct, especially in dominant individuals. In aquarium conditions, it is advisable to provide plenty of hiding spots and a structured rocky terrain to reduce aggression among individuals (Ribbink et al., 1983). Water temperature should range between 24–28 °C, pH between 7.5–8.5, and the overall water hardness should be high, as it comes from the alkaline environment of Lake Malawi (Stauffer et al., 1995).

Melanochromis cyaneorhabdos is an endemic species of cichlid from Lake Malawi, specifically from the area around Likoma Island (Konings, 2016). This African cichlid belongs to the Mbuna group, known for its territorial behavior, vibrant coloration, and complex social dynamics.

Melanochromis cyaneorhabdos feeds on algae and microorganisms from rocky surfaces in the wild. In the aquarium, it accepts flake foods, spirulina, and frozen food, but it is not advisable to feed it exclusively animal-based food, as this may lead to digestive problems (Konings, 2007). The ideal setup for this species is a species-specific or specialized Mbuna aquarium with a sufficiently large volume (from 150 liters up) and strong filtration. In a community aquarium, it is recommended to keep multiple females per male to reduce stress and aggression. Although this is a relatively small species, its temperament can cause conflicts with less dominant fish (Loiselle, 1979).

This species of African cichlid is sold under the name „Maingano“. The Latin synonym for Melanochromis cyaneorhabdos is Melanochromis cf. maingano. The male’s coloration is quite similar to that of the Melanochromis johannii male. However, sexual dimorphism is not as pronounced in this species. As adults, the female is only slightly less intensely colored than the male. The sexes differ in body shape: the female is usually significantly smaller. In any case, the male has a more robust body, while the female is more oval and slimmer toward the tail. The female is a very reliable mother and readily carries the fry. However, there are various color forms that differ significantly from one another.

Der Körper dieses Fisches ist länglich, seitlich abgeflacht, und ein typisches Merkmal sind längs verlaufende blaue Streifen auf einem dunkelblauen bis schwarzen Hintergrund. Diese kontrastreiche Färbung verleiht ihm nicht nur ästhetischen Wert im Aquarium, sondern erfüllt auch eine Funktion in der freien Natur – in der hierarchischen Kommunikation und bei der Revierverteidigung (Barlow, 2000). Erwachsene Tiere erreichen eine Größe von etwa 6–8 cm und halten sich in felsigen Gebieten auf, wo sie in Felsspalten eigene Reviere bilden (Konings, 2007). In der Natur bevorzugt die Art geschützte Biotope mit vielen Verstecken und hält sich in Tiefen von 1–15 Metern auf. Es handelt sich um eine Art mit starkem Territorialverhalten, insbesondere bei dominanten Individuen. Im Aquarium ist es ratsam, viele Verstecke und eine strukturierte felsige Umgebung bereitzustellen, um Aggressionen unter den Tieren zu reduzieren (Ribbink et al., 1983). Die Wassertemperatur sollte zwischen 24–28 °C liegen, der pH-Wert zwischen 7,5–8,5 und die Gesamthärte hoch sein, da der Fisch aus dem alkalischen Milieu des Malawisees stammt (Stauffer et al., 1995).

Melanochromis cyaneorhabdos ist eine endemische Buntbarschart aus dem Malawisee, genauer aus dem Gebiet um die Insel Likoma (Konings, 2016). Diese afrikanische Buntbarschart gehört zur Mbuna-Gruppe, die für ihr Revierverhalten, ihre leuchtende Färbung und komplexe soziale Dynamik bekannt ist.

Melanochromis cyaneorhabdos ernährt sich in der Natur von Algen und Mikroorganismen, die von Felsoberflächen abgeweidet werden. Im Aquarium nimmt er Flockenfutter, Spirulina und Frostfutter an, jedoch sollte er nicht ausschließlich mit tierischem Futter versorgt werden, da dies zu Verdauungsproblemen führen kann (Konings, 2007). Für diese Art ist ein artspezifisches oder spezialisiertes Mbuna-Aquarium mit ausreichendem Volumen (ab 150 Liter) und starker Filterung ideal. In einem Gesellschaftsaquarium wird empfohlen, mehrere Weibchen pro Männchen zu halten, um Stress und Aggressionen zu minimieren. Auch wenn es sich um eine relativ kleine Art handelt, kann ihr Temperament zu Konflikten mit weniger dominanten Fischen führen (Loiselle, 1979).

Diese Art afrikanischer Buntbarsche wird unter dem Namen „Maingano“ verkauft. Das lateinische Synonym von Melanochromis cyaneorhabdos ist Melanochromis cf. maingano. Die Färbung des Männchens ähnelt stark der des Melanochromis johannii. Allerdings ist der Geschlechtsdimorphismus bei dieser Art nicht sehr ausgeprägt. Das Weibchen ist im Erwachsenenalter nur etwas weniger kräftig gefärbt als das Männchen. Die Geschlechter unterscheiden sich in der Körperform: das Weibchen ist in der Regel deutlich kleiner. Der Männchenkörper ist kräftiger, das Weibchen wirkt ovaler und zierlicher zum Schwanz hin. Das Weibchen ist eine sehr zuverlässige Mutter und trägt die Jungfische gerne aus. Es existieren jedoch verschiedene Farbvarianten, die sich deutlich voneinander unterscheiden.

Thupi la nsomba iyi ndi lalitali, limathinitsa mbali, ndipo chizindikiro chake chapadera ndi mizere yopingasa ya buluu pa maziko a buluu wakuda kapena wakuda kwambiri. Mtundu wake wosiyana-siyana umapangitsa kukhala wokongola mu aquarium komanso umagwira ntchito m’chilengedwe – mu kulankhulana kwa dongosolo la ufumu wa nsomba komanso poteteza malo awo (Barlow, 2000). Nsomba zazikuluzikulu zimafika m’litali la 6–8 cm ndipo zimakhala m’malo a miyala kumene zimapangitsa malo awo pakati pa miyala (Konings, 2007). M’malo achilengedwe amakonda biotopu obisika okhala ndi miyala yambiri, ndipo amakhala pakuya kwa 1–15 mita. Ndi mtundu wokhala ndi chikhalidwe cha kuteteza malo awo, makamaka pakati pa nsomba zolamulira. M’madzi osungidwa, ndi bwino kukhala ndi malo ambiri obisika ndi miyala yambiri kuti achepetse nkhondo (Ribbink et al., 1983). Kutentha kwa madzi kuyenera kukhala pakati pa 24–28 °C, pH pakati pa 7.5–8.5, ndipo madzi ayenera kukhala okhwima kwambiri chifukwa amachokera ku malo a alkaline a nyanja ya Malawi (Stauffer et al., 1995).

Melanochromis cyaneorhabdos ndi mtundu wa nsomba wa cichlid wochokera ku nyanja ya Malawi, makamaka ku Likoma Island (Konings, 2016). Nsombayi ndi m’gulu la Mbuna lomwe limadziwika ndi khalidwe la kuteteza malo awo, mitundu yowala ndi moyo wa gulu lovuta.

Melanochromis cyaneorhabdos amadya algae ndi tinthu tating’ono kuchokera pa miyala. Mu aquarium amavomereza chakudya cha flakes, spirulina, ndi chakudya chozizira, koma si bwino kumudyetsa ndi chakudya cha nyama chokha chifukwa zingayambitse mavuto m’mimba (Konings, 2007). Mtunduwu ndi woyenera kukhala mu aquarium ya mtundu wake kapena ya Mbuna yokha yokhala ndi madzi oposa 150 litres ndi fyuluta yamphamvu. Mu aquarium ya gulu, ndibwino kukhala ndi akazi ambiri pa amuna m’modzi kuti achepetse nkhawa ndi nkhaza. Ngakhale ndi nsomba yaing’ono, khalidwe lake limatha kuyambitsa mikangano ndi nsomba zosalamulira (Loiselle, 1979).

Mtundu uwu wa nsomba wa cichlid waku Africa umagulitsidwa pansi pa dzina loti „Maingano“. Dzina lachi Latin loti Melanochromis cyaneorhabdos limatchedwanso Melanochromis cf. maingano. Mtundu wa amuna umakhala wofanana ndi wa Melanochromis johannii. Koma pali kusiyana kochepa pa kusiyanitsa amuna ndi akazi. Akamakula, akazi amakhala ndi mitundu yochepa koma yofanana. Thupi la akazi limakhala lalifupi ndipo amuna amakhala amphamvu kwambiri. Akazi ndi amayi okhulupirika kwambiri ndipo amakonda kunyamula ana awo. Komabe, pali mitundu yosiyanasiyana ya mtundu uwu yomwe imasiyana kwambiri.

, ,
melanochromis-cyaneorhabdos 203360

Informácie

Základné informácie o www.sozo.sk a o mne

skala
Hits: 3464
Múdry je ten, kto zistí, že nevie
Sila spočíva vo výhodách i nedostatkoch
V minulosti je naša budúcnosť
Pravda je aj o priznaní a uvedomení
Najdrahším tovarom je čas
Musí vojsť, veď svadba stála peniaze

Na týchto stránkach nájdete informácie z rôznych oblastí, ale predovšetkým z akvaristiky a z fotografie. Čiastočne o našej rodine. Dúfam, že časom pribudnú téma GIS. Stránky sú znalostné, ich prínos je primárne informačný. Stránky sú rozdelené na tri veľké oblasti – Akvaristiku, Fotografiu a Osobnú časť. Želám vám príjemný pobyt na www.sozo.sk :-)).

Wise is the one who realizes they don’t know.
Strength lies in advantages as well as disadvantages.
Our future is based on the past.
Truth is also about acknowledgment and awareness.
The most valuable commodity is time.
It must enter, as the wedding cost money.

On these pages you will find information from various fields, but mainly from aquaristics and photography. Partially also about our family. I hope that in the future, GIS topics will also be added. The website is knowledge-based and primarily informative. It is divided into three main sections: Aquaristics, Photography, and Personal. I wish you a pleasant stay at www.sozo.sk :-)).

Vyštudoval som Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave, odbor environmentalistika, špecializácia ekosozológia a fyziotaktika. Okrem toho mám hudobné vzdelanie. Absolvoval som dychové nástroje na Ľudovej škole umenia, čiastočne som sa naučil sám hrať na klavír. Zaujíma ma okrem iného kultúra vo všeobecnosti, história, prírodné vedy, cestopisy … Kedysi som chcel ísť študovať chémiu, krátko – pred vojnou som pracoval ako poštár, následne som začal pracovať pre mesto Bratislava. Bolo to blízke GIS-om na oddelení informatiky. Po návrate z vojny som prestúpil na „čistú“ informatiku, kde som čiastočne fungoval aj pre GIS. Takmer po 20 rokoch som sa vrátil „ku koreňom“ a fungujem ako priestorový a dátový analytik. Ako GIS admin. Už desaťročia ma láka umenie, cestovanie.

I graduated from the Faculty of Natural Sciences at Comenius University in Bratislava, majoring in Environmental Science, with specialization in Ecosozology and Physiotics. In addition, I have a musical education—I completed wind instrument studies at the Elementary Art School, and partially taught myself to play piano. Among other interests, I’m drawn to culture in general, history, natural sciences, travel writing, and more. Long ago, I wanted to study chemistry. Shortly before my military service, I worked as a mail carrier, and afterward, I started working for the City of Bratislava, in a position related to GIS within the IT department. After returning from military service, I transitioned into pure IT, still partly involved with GIS. Nearly twenty years later, I’ve returned to my roots, currently working as a spatial and data analyst and GIS administrator. For decades, I’ve been drawn to art and traveling.

Fotografické úspechy a výstavy

  • Winner of the Park Foto 2008 exhibition.
  • Solo exhibition of photographs at the Piešťany Kursalon.
  • Publication titled „Piešťany“ (ISBN 978-80-89289-11-0).
  • Mayor’s award for Fotokursalon 2009.
  • Participation in the exhibition „Piešťany through the eyes of participants in the 6th Foto Session in Piešťany.“
  • 3rd place at the ITF Slovakia Tour 2012 exhibition held at Bratislava’s Incheba.

Akvaristické úspechy a výstavy – bol som medzinárodný posudzovateľ rýb Poecilia reticulata.  V rokoch 2003-2008 som organizoval stretnutia akvaristov v Bratislave v rámci www.akva.sk. Od vzniku klubu.akva.sk do roku 2008 som bol členom rady tohto občianskeho združenia, kde som sa v tom čase aktívne podieľal na činnosti klubu.

Aquarium successes and exhibitions – I have been an international judge for Poecilia reticulata fish. From 2003 to 2008, I organized meetings of aquarium enthusiasts in Bratislava within www.akva.sk. From the establishment of klub.akva.sk until 2008, I was a member of the board of this civic association, actively participating in the club’s activities during that time.

Dnes nám pomáha do značnej miery výpočtový výkon, ktorý dokáže využiť umelá inteligencia. Ona tu je už dávno, len jej schopnosti neboli také silné a dostupné aj laickej verejnosti. Prelom nastal cca po roku 2023. Svojho času som si dal vygenerovať nejaký text, ktorý ma opisuje. Je pravda, že ja by som o sebe tak pekne nenapísal, som pomerne náročný a aj pokorný, ale musím uznať, že to čo vytiahla a pospájala AI je takmer všetko pravda. Výstup som upravil.

Today, we are significantly assisted by computing power, effectively utilized by artificial intelligence. AI has been around for a long time, but its capabilities haven’t always been so powerful or accessible to the general public. A significant breakthrough occurred around 2023. At one point, I had some text generated that described me. It’s true that I wouldn’t have described myself in such flattering terms—I’m quite demanding and also humble—but I must admit that nearly everything the AI extracted and put together was true. I have modified the output.

Peter Kaclík sa špecializuje na geografické informačné systémy – GIS. Vo svojom profesionálnom živote sa výrazne podieľal na digitalizácii priestorových údajov Bratislavy od 90-tych rokov a na budovaní moderných geoportálov pre verejnú správu. Je známy svojou dlhoročnou prácou na Magistráte hlavného mesta SR Bratislavy, kde je súčasťou inovatívnych mapových technológií a prepájal dáta rôzneho charakteru do ucelených GIS riešení. Podieľal na zavádzaní pokročilých GIS softvérov, od prvých verzií ESRI ArcView, ArcGIS Pro až po ArcGIS Enterprise do praxe Magistrátu​ Bratislava. Okrem svojej práce v samospráve pôsobí aj v GIS komunite na Slovensku ako organizátor GIS podujatí a popularizátor GIS technológií. Čerpá aj zo svojho environmentálneho vzdelania, počas štúdia sa zameriaval na územné systémy ekologickej stability (ÚSES) a krajinársky prístup k plánovaniu​. Medzi hlavné projekty patrí budovanie a správa mestského geoportálu Bratislavy. Spravuje kompletnú GIS infraštruktúru – od desktopových riešení až po webové mapové aplikácie​, prezentácie. Za jeho pôsobenia získalo mesto Bratislava cenu za profesionálnu tvorbu a vizualizáciu priestorových údajov.

Jedna z tém, ktorú spracováva sú adresné body – kde spracováva celoplošné spracovanie adresných bodov Slovenska a ich využitie aj v krízovej infraštruktúre​. Vo svojej práci využíva aj 3D modelovanie a koncept digitálnych dvojčiat mesta. Virtuálny model mesta poskytuje experimentovanie a umožňuje porovnávanie súčasného stavu mesta s historickými údajmi. Digitálne modely „Twin City“ slúžia na vizualizáciu priestorových zmien a plánovanie rozvoja mesta v koncepte Smart City. Posúva tak mestský GIS od dvojrozmerných máp k interaktívnym 3D scenériám, čo prináša nové možnosti analýzy a prezentácie dát pre odborníkov aj verejnosť. Na GIS konferenciách, ale aj vo svojej práci sa snaží opísať GIS ako kľúčový nástroj pre rozvoj.

Od apríla 2019 pôsobí ako GIS administrátor Hlavného mesta Bratislava. Jeho dlhoročné pôsobenie na Magistráte Bratislava znamená, že pozná dobre procesy, čo mu umožňuje efektívne prepájať GIS s potrebami mesta Bratislava. Snaží sa zapojiť aj akademický sektor, PRIF UK, STU a mestské organizácie. V jeho portfóliu je aj organizácia GIS konferencie GIS Slovakia, uskutočnili sa dva ročníky. Snaží sa spájať ľudí, informácie, technológie, pretože to je užitočné.

Peter Kaclík specializes in geographic information systems (GIS). Throughout his professional career, he has significantly contributed to the digitization of spatial data for Bratislava since the 1990s and has played a crucial role in developing modern geoportals for public administration. He is well-known for his extensive work at the Bratislava City Hall, where he has been involved in innovative mapping technologies and integrating various types of data into comprehensive GIS solutions. He participated in implementing advanced GIS software, ranging from early versions of ESRI ArcView and ArcGIS Pro to ArcGIS Enterprise at Bratislava City Hall.

In addition to his municipal work, he actively contributes to the Slovak GIS community as an organizer of GIS events and promoter of GIS technologies. His expertise also draws on his environmental education, where he specialized in territorial systems of ecological stability (ÚSES) and landscape-oriented planning approaches during his studies. Among his key projects is the creation and management of Bratislava’s municipal geoportal, where he oversees the entire GIS infrastructure—from desktop solutions to web-based map applications and presentations. Under his leadership, Bratislava has been recognized for professional creation and visualization of spatial data.

One of the topics he addresses is address points—comprehensively managing Slovakia’s address points and their utilization in critical infrastructure. His work also involves 3D modeling and the concept of digital city twins. Virtual city models allow experimentation and enable comparison of the city’s current state with historical data. The „Twin City“ digital models serve as visualization tools for spatial changes and urban planning within the Smart City concept, thus advancing municipal GIS from two-dimensional maps to interactive 3D scenes, providing new possibilities for analysis and data presentation to both professionals and the public. At GIS conferences and in his daily work, he consistently describes GIS as a key tool for development.

Since April 2019, he has been working as a GIS administrator for the City of Bratislava. His long-standing experience at Bratislava City Hall means he has an in-depth understanding of the city’s processes, allowing him to effectively align GIS with municipal needs. He actively seeks cooperation with the academic sector, such as Comenius University (PRIF UK), Slovak University of Technology (STU), and city organizations. His portfolio also includes organizing the GIS Slovakia conference, which has had two editions so far. Peter focuses on connecting people, information, and technologies, recognizing their collective benefit.

Peter Kaclík bol aktívny pri vzniku a činnosti bratislavského klubu.akva.sk Slovenska, ktorý bol založený v roku 2006​. Podieľal sa na organizovaní akvaristických podujatí v Bratislave – Akvaristická jar, leto, jeseň a zima v Bratislave“, kde sa konali aj niekedy aj výstavy a prednášky.​ Aj tieto akcie prispeli k prepájaniu chovateľov, výmene skúseností a popularizácii akvaristiky na Slovensku. Peter Kaclík sa venuje a venoval chovu rôznych druhov rýb a pestovaniu vodných rastlín. Nejaký čas sa aktívne zúčastňoval aj na medzinárodných súťažiach. Aktívne sa venuje vzdelávaniu a šíreniu informácií v akvaristike. Publikuje články a príspevky na akvaristických weboch a na svojich stránkach. Zhromažďuje množstvo informácií o akvaristike – od biológie rýb a rastlín, cez praktické návody, až po reportáže z akcií. Na stránke zdieľa napríklad detailné materiály o získavaní a chove živej potravy pre ryby. Vo svete akvaristiky bol činný aj ako organizátor výstav a súťaží, pravidelných búrz. Tým podporuje nielen hobby chovateľov pri získavaní nových druhov, ale aj drobné aktivity v komunite – predaj vlastných odchovov a výpestkov. Zároveň aj dnes ešte čiastočne udržiava kontakty so širšou akvaristickou scénou – spolupracuje aj s akvaristami zo zahraničia.

Vo fotografickej tvorbe Petra Kaclíka sa prejavuje cit pre atmosféru miesta. Svoje fotografie prezentoval na rôznych výstavách a aj v online komunite. Často sa zameriava na kultúru civilizácie v mestách a obciach, krajinu a prírodu. Mnohé z jeho záberov vynikajú nostalgickou náladou, autentickou atmosférou. Dosiahol viacero úspechov na fotografických súťažiach a prehliadkach: Víťaz Park Foto 2008, Cena primátora Piešťan 2009 (Fotokursalon), Čestné uznanie Fotopark 2011. Významným počinom bola jeho autorská výstava „Piešťany a okolie“ v piešťanskom Kursalone na jar 2009​. Zúčastňoval kolektívnych prezentácií – Park Foto Piešťany, Fotopark Bratislava, Fotozáhrada v Bratislave. Na druhej strane priznáva, že nie všetky svoje fotografie považuje za umelecky výnimočné a sám seba neustále kriticky hodnotí​. Po jednej výstave poznamenal, že len jedinú z vystavených fotiek považuje za naozaj vydarenú a že chce na sebe ďalej pracovať​. Má na konte viaceré úspechy a jeho cesta ilustruje, že vášeň pre fotografiu sprevádzaná vytrvalosťou prináša ovocie. Zároveň otvorene hovorí o výzvach, čím inšpiruje nevzdávať sa a neustále sa zlepšovať.

Peter Kaclík’s photographic work showcases his keen sense for capturing the atmosphere of a place. He has presented his photographs at various exhibitions and within online communities. His work often focuses on cultural aspects of urban and rural areas, landscapes, and nature. Many of his images stand out due to their nostalgic mood and authentic atmosphere. Peter has achieved notable success in photography competitions and exhibitions, including winning Park Foto 2008, the Mayor of Piešťany Award in 2009 (Fotokursalon), and an honorable mention at Fotopark 2011. A significant milestone was his solo exhibition „Piešťany and Surroundings“ held in Piešťany’s Kursalon in spring 2009. He has also participated in collective exhibitions such as Park Foto Piešťany, Fotopark Bratislava, and Fotozáhrada in Bratislava.

On the other hand, he openly acknowledges that not all of his photographs are artistically exceptional and continuously evaluates his work critically. After one exhibition, he remarked that he considered only one of the displayed photos genuinely successful and expressed his desire to continue improving his skills. His accomplishments illustrate that passion for photography, coupled with persistence, yields results. At the same time, he openly discusses challenges, inspiring others to persevere and consistently strive for improvement.

 

zakladne-informacie 33917

Akvaristika, Burzy, Výstavy rýb, Výstavy

Žilina akvaristická

skala
Hits: 3315

V Žiline sa v roku 2014 uskutočnila výstava Betta splendens, Guppy páry a kreviet – Caridina Show. Čiastočne sa konala aj burza. Ja som na akcii pôsobil ako posudzovateľ gupiek. Po odpracovaní sme sa odobrali ku stolom a oslavovali sme odrobenú prácu a vzájomnú prítomnosť :-). Na akcii bol prítomný predseda IKGH – Eddy Vanvoorden. Nad všetkým bola réžia Janka Budaia. Caridina Show nebola len prezentáciou krásy živočíchov v akváriach, ale aj príležitosťou sociálnej interakcie v akvaristickej komunite. Zanechala trvalý odkaz a prispela k ďalšiemu rozvoju akvaristickej vášne. Považujem ju za úspešnú akciu, ktorá spojila milovníkov akvaristiky, poskytla priestor na prezentáciu akvaristických miláčikov a umožnila zdieľanie radosti so spoločné koníčka.

Prvá Caridina Show na Slovensku sa uskutočnila v roku 2012. V roku 2014 sa výstava konala v Žiline v dňoch 30. mája až 1. júna v OC MIRAGE ako súčasť výstavy AKVAFIT Žilina 2014 (krevetkus.cz). V roku 2015 sa podujatie opäť uskutočnilo v Žiline, pričom prilákalo množstvo návštevníkov a vystavovateľov. V roku 2016 sa 5. medzinárodná súťažná výstava Caridina Show presunula do Nitry, kde sa konala v dňoch 26. až 27. novembra v rámci výstavy na Agrokomplexe (facebook.com). V roku 2018 sa Caridina Show vrátila uskutočnila v Tepličke nad Váhom, kde sa konala v dňoch 25. až 26. mája (caridinashow.com).

Caridina Show vo svete

Jedným z významných podujatí v tejto oblasti je North American International Shrimp Contest (NAISC), ktorý sa konal 1. a 2. júna 2024 v rámci The Aquatic Expo. Táto súťaž prilákala množstvo chovateľov, ktorí súťažili v rôznych kategóriách a prezentovali svoje najlepšie krevety (theaquaticexpo.com). Iným je International Shrimp Competition, kde chovatelia z celého sveta súťažia o titul „Best in Show“ (youtube.com).

In 2014, an exhibition featuring Betta splendens, Guppy pairs, and shrimp—Caridina Show—was held in Žilina. A market was also partially organized. I participated in the event as a guppy judge. After completing our work, we gathered around the tables and celebrated our efforts and mutual presence :-). The event was attended by the president of IKGH, Eddy Vanvoorden. The entire event was directed by Janko Budai.

Caridina Show was not just a presentation of the beauty of aquatic creatures in aquariums but also an opportunity for social interaction within the aquarist community. It left a lasting impact and contributed to the further development of the passion for aquaristics. I consider it a successful event that brought together aquarium enthusiasts, provided a platform for showcasing aquarium pets, and allowed the joy of a shared hobby to be experienced.

The first Caridina Show in Slovakia took place in 2012. In 2014, the exhibition was held in Žilina from May 30 to June 1 at OC MIRAGE as part of the AKVAFIT Žilina 2014 exhibition (krevetkus.cz). The event was again held in Žilina in 2015, attracting many visitors and exhibitors. In 2016, the 5th International Competitive Caridina Show moved to Nitra, where it was held from November 26 to 27 as part of the Agrokomplex exhibition (facebook.com). In 2018, the Caridina Show returned and took place in Teplička nad Váhom on May 25 and 26 (caridinashow.com).

Caridina Show Around the World

One of the major events in this field is the North American International Shrimp Contest (NAISC), which was held on June 1 and 2, 2024, as part of The Aquatic Expo. This competition attracted many breeders who competed in various categories and showcased their best shrimp (theaquaticexpo.com). Another is the International Shrimp Competition, where breeders from around the world compete for the title of „Best in Show“ (youtube.com).

W 2014 roku w Żylinie odbyła się wystawa Betta splendens, par gupików i krewetek – Caridina Show. Częściowo zorganizowano także targ. Brałem udział w wydarzeniu jako sędzia gupików. Po wykonanej pracy zasiedliśmy do stołów i świętowaliśmy nasz wysiłek oraz wspólną obecność :-). W wydarzeniu uczestniczył przewodniczący IKGH – Eddy Vanvoorden. Całością kierował Janko Budai.

Caridina Show nie była tylko prezentacją piękna stworzeń wodnych w akwariach, ale także okazją do interakcji społecznych w społeczności akwarystycznej. Pozostawiła trwały ślad i przyczyniła się do dalszego rozwoju pasji akwarystycznej. Uważam ją za udane wydarzenie, które zjednoczyło miłośników akwarystyki, zapewniło przestrzeń do prezentacji akwariowych pupili i pozwoliło cieszyć się wspólnym hobby.

Pierwsza Caridina Show na Słowacji odbyła się w 2012 roku. W 2014 roku wystawa miała miejsce w Żylinie w dniach 30 maja – 1 czerwca w OC MIRAGE jako część wystawy AKVAFIT Žilina 2014 (krevetkus.cz). W 2015 roku wydarzenie ponownie odbyło się w Żylinie, przyciągając wielu odwiedzających i wystawców. W 2016 roku 5. Międzynarodowa Konkursowa Wystawa Caridina Show przeniosła się do Nitry, gdzie odbyła się w dniach 26–27 listopada w ramach wystawy na Agrokomplexie (facebook.com). W 2018 roku Caridina Show powróciła i odbyła się w Tepličce nad Váhom w dniach 25–26 maja (caridinashow.com).

Caridina Show na świecie

Jednym z ważniejszych wydarzeń w tej dziedzinie jest North American International Shrimp Contest (NAISC), który odbył się 1–2 czerwca 2024 roku w ramach The Aquatic Expo. Konkurs ten przyciągnął wielu hodowców, którzy rywalizowali w różnych kategoriach i prezentowali swoje najlepsze krewetki (theaquaticexpo.com). Innym ważnym wydarzeniem jest International Shrimp Competition, gdzie hodowcy z całego świata walczą o tytuł „Best in Show” (youtube.com).

Odkazy

, ,
zilina-akvaristicka 51058

Reportáže, Slovenské, Bratislavské, Akvaristika, Teraristické burzy, Burzy, Výstavy rýb, Výstavy, Chovateľstvo

Exotika Bratislava 2013

skala
Hits: 1045

Akváriové trhy – DK Zrkadlový háj

14. 12. sme pripravili malú výstavu panciernikov. Ukázali sme niekoľko druhov rodu Corydoras. Napr. Corydoras aeneus, C. sterbai, C. sp. venezuela black ….

9. 11. sme ukázali zopár tetier. Tetry vo všeobecnosti by som odporučil začínajúcim akvaristom. Väčšina bežne dostupných druhov je menších rozmerov, ich správanie je zväčša sociálne a neagresívne ako voči sebe, tak aj vo vzťahu ku zariadeniu akvária. Zaužívaným nie celkom presným pomenovaním v minulosti pre tetry bolo characidy. Medzi veľmi rozšírené druhy patrí neónka pravá, , rod Hyphessobrycon a Hemigrammus.

12. 10. sme zorganizovali Akva & Tera trhy. Súčasťou nebola žiadna výstava.

14. 9. sme usporiadali ďalšie Akváriové trhy, na ktorej sme predstavili formou menšej výstavy krevety.  sa chovali v akváriách aj v dávnejšej minulosti. Ako mnoho vecí, aj krevety podliehali módnym vlnám. Cca okolo roku 2009 aj ku nám dorazila silná vlna chovania kreviet. Boli hádam v každom akvaristickom obchode. Červené, modré, hnedé, malé, veľké, viac požierajúce riasy, menej požierajúce riasy, rozmnožujúce sa, nerozmnožujúce sa, chúlostivejšie aj nenáročné … Predávali sa pomerne vo veľkých množstvách v obchodoch, na burzách. Občas bolo v predajniach počuť otázky, čo sa to vlastne pohybuje v nádržiach. Silný dopyt trval cca dva roky, potom záujem o ne poľavil. Trh sa nasýtil, napriek tomu že krevety nežijú dlho. Vďaka menšej veľkosti väčšiny bežných kreviet, medzi nimi nájdeme mnoho druhov, ktoré sú vhodné do menších akvárií. Hodia sa k nim ryby, ktoré ich v prvom rade neskonzumujú ako potravu. Výhodou kreviet je, že sa postarajú o zvyšky potravy, o spadnuté listy apod. Samozrejme treba myslieť na to, že zväčša radi uprednostnia bežné krmivo pred čímkoľvek iným. Niektoré druhy kreviet sú pomerne chúlostivé na zmenu podmienok, iné sú nenáročné. Asi najjednoduchší na  je druh Neocaridina davidi –predtým N. heteropoda, N. denticulata.

15. 6 bol ďalší termín Akváriových trhov. Tentokrát sme pripravili malú výstavu rakov, ktorá sa tešila zvýšenej pozornosti. Boli naozaj krásne, ako je vidno na fotografiách nižsie.

11. 5. sa konali Akva & Tera trhy. Súčasťou bola malá ukážka machov. Machy patria medzi Bryophyta – machorasty. Sú starobylou skupinou rastlín, nekvitnú, nemajú semená ani cievne zväzky ako . Pestovanie machov v akváriu nie je zvyčajne je ťažké. Tolerujú nižšie osvetlenie, aj nižší prísun živín. Machy sa dajú uchytiť na mriežku, na kameň, drevo apod. Niektoré druhy: Fissidens fontanus – Phoenix moss, F. zippelianus, F. nobilis,  – Marino moss ball, Drepanocladus aduncus, D. sendtneri, Taxiphyllum barbieri – Java moss, T. alterans – Taiwan moss, T. sp. – Flame moss, Giant moss, Green Sock moss, Peacock moss, Spiky moss, String moss – Japan moss, Monoselenium tenerum, Amlystegium serpens – Nano moss, Lomariopsis lineata, Amblystegium serpens -Nano moss, Fontinalis antipyretica, F. hypnoides – Willow moss, Isopterygium sp. – Mini Taiwan moss, Cratonneuron filicinum – Triangle moss, Leptodictyum riparium – Stringy moss, Vesicularia dubyana – Singapore moss, V. montagnei / V. d. var. abbreviata – Christmas moss, V. reticulata – Erect moss, V. ferrieri – Weeping moss, V. sp.- Creeping moss, Riccardia chamedryfolia – Mini pellia, Barbulla sp.- Milimeter moss.

V Bratislavskej Petržalke sa konali 6. 4. Akváriové trhy – Výstava bojovníc. Pripravená bola menšia  Betta splendens. 31 bojovníc čakalo na svojich obdivovateľov. Ďakujeme za ne Danielovi Holému. Ukázalo sa na návštevníkoch, že ich atraktivita je vyššia ako v prípade živorodiek. Bolo zaujímavé, že väčšina návštevníkov si našla najkrajšieho bojovníka rovnakého – poukazuje na to prvá fotografia. Bojovnica patrí medzi labyrintky. Dýchajú špecifickým dýchacím ústrojom – labyrintom. To bojovniciam dáva možnosť prežívať v malých zarastených východoázijských mlákach, ktoré sú chudobné na kyslík. Je o nich známe, že samce medzi sebou bojujú často krát na život a na . Keďže sú závislé od atmosférického kyslíka, občas sa potrebujú ísť nadýchnuť na hladinu. Je veľmi zaujímavé, že aj počas ostrého súboja samec, ktorý nepotrebuje sa ísť nadýchnuť, počká na svojho soka, kým sa nadýchne. K ostatným nepríbuzným druhom sa správa až apaticky, takže je možné ju mať v spoločenskom akváriu, za predpokladu iba jedného samca v nádrži. Aj keď je pravda, že mladé jedince bojovníc sa v mladosti medzi sebou neklbčia. Bojovnice sa nehodí kombinovať s rájovcami ( spp.), guramami – rod Trichogaster . Tieto ázijské tigre by si nedopriali pokoja, voči sebe sa správajú nepriateľsky. Bojovnica je pomerne nenáročná na , pri rozmnožovaní si samce stavajú penové hniezdo – naberajú vzduch do úst a pod hladinou s týmito malými bublinkami vytvárajú priam kolísku. Preto je nevyhnutné, aby sa hladina vody veľmi v takomto prípade nehýbala, alebo pohybovala len mierne. Plávajúce rastliny, rastliny na hladine sú vítanou súčasťou normálneho chovu aj odchovu bojovníc. Plôdik je veľmi drobný, vyžaduje na začiatku kŕmenie nálevníkom, alebo inou veľmi malou živou potravou. Je náchylný na teplotné výkyvy, preto je nutné zamedziť zmenám teploty v celom vodnom stĺpci. Preto je nanajvýš vhodné zakryť čo najtesnejšie hladinu akvária. Je optimálne, aby voda mala rovnakú teplotu ako  vzduchu nad hladinou.

Aquarium markets – DK Zrkadlový háj

On December 14th, we organized a small exhibition of armored catfish. We showcased several species of the Corydoras genus, such as Corydoras aeneus, C. sterbai, C. sp. Venezuela black …

On November 9th, we presented some tetras. Tetras, in general, I would recommend to beginner aquarists. Most commonly available species are smaller in size, their behavior is usually social and non-aggressive towards both themselves and the aquarium equipment. The term „characids“ was previously used, although not entirely accurate, to refer to tetras. Among the very widespread species are the neon tetra, Hyphessobrycon, and Hemigrammus genera.

On October 12th, we organized the Aquatic & Terrarium Markets. There was no exhibition included.

On September 14th, we held another Aquarium Market event, where we presented shrimp in the form of a smaller exhibition. Shrimp have been kept in aquariums in the past. Like many things, shrimp also went through trends. Around 2009, there was a strong wave of shrimp keeping that reached us. They were perhaps in every aquarium shop. Red, blue, brown, small, large, more algae-eating, less algae-eating, reproducing, not reproducing, delicate, and undemanding ones… They were sold in large quantities in stores and at fairs. Occasionally, questions were heard in shops about what exactly was moving in the tanks. The strong demand lasted for about two years, then interest in them waned. Despite their short lifespan, the market became saturated. Due to the smaller size of most common shrimp, many species suitable for smaller aquariums can be found among them. They are suitable for fish that primarily don’t consume them as food. The advantage of shrimp is that they take care of food leftovers, fallen leaves, etc. Of course, they usually prefer regular food over anything else. Some shrimp species are quite sensitive to changes in conditions, while others are undemanding. Perhaps the simplest to keep is the Neocaridina davidi species – formerly N. heteropoda, N. denticulata.

On June 15th, there was another date for the Aquarium Markets. This time, we prepared a small exhibition of crayfish, which received increased attention. They were truly beautiful, as can be seen in the photos below.

On May 11th, the Aquarium & Terrarium Markets took place. A small showcase of mosses was included. Mosses belong to Bryophyta – moss plants. They are an ancient group of plants, non-flowering, and lack seeds or vascular bundles like higher plants. Growing mosses in an aquarium is usually not difficult. They tolerate lower light and lower nutrient input. Mosses can be attached to a grid, stone, wood, etc. Some species include Fissidens fontanus – Phoenix moss, F. zippelianus, F. nobilis, Cladophora aegagropila – Marino moss ball, Drepanocladus aduncus, D. sendtneri, Taxiphyllum barbieri – Java moss, T. alterans – Taiwan moss, T. sp. – Flame moss, Giant moss, Green Sock moss, Peacock moss, Spiky moss, String moss – Japan moss, Monoselenium tenerum, Amlystegium serpens – Nano moss, Lomariopsis lineata, Amblystegium serpens – Nano moss, Fontinalis antipyretica, F. hypnoides – Willow moss, Isopterygium sp. – Mini Taiwan moss, Cratonneuron filicinum – Triangle moss, Leptodictyum riparium – Stringy moss, Vesicularia dubyana – Singapore moss, V. montagnei / V. d. var. abbreviata – Christmas moss, V. reticulata – Erect moss, V. ferrieri – Weeping moss, V. sp. – Creeping moss, Riccardia chamedryfolia – Mini pellia, Barbulla sp. – Milimeter moss.

On April 6th, Aquarium Markets – Betta fish exhibition was held in Bratislava Petržalka. A small Betta splendens exhibition was prepared. 31 bettas awaited their admirers. Thanks to Daniel Holý for them. It was shown to the visitors that their attractiveness is higher than that of livebearers. It was interesting that most visitors found the same most beautiful betta – as indicated by the first photograph. Betta fish belong to labyrinth fish. They breathe through a specific respiratory organ – the labyrinth. This allows bettas to survive in small, oxygen-poor, densely vegetated East Asian puddles. It is known about them that males often fight each other to the death. Since they depend on atmospheric oxygen, they sometimes need to go to the surface to breathe. It is very interesting that even during a fierce fight, a male who doesn’t need to go up for air will wait for his opponent to do so. Towards other unrelated species, they behave apathetically, so it is possible to have them in a community aquarium, assuming only one male in the tank. Although it is true that young bettas don’t fight each other when they are young. Bettas are not suitable to be combined with paradise fish (Macropodus spp.), gouramis – Trichogaster genus. These Asian tigers would not grant them peace, behaving aggressively towards them. Bettas are relatively undemanding in care, for breeding, males build foam nests – they gather air in their mouths and create a kind of cradle under the surface with these small bubbles. Therefore, it is necessary for the water surface to be very still in such cases, or to move only slightly. Floating plants are a welcome part of normal betta keeping and breeding. The fry is very small and requires feeding with a pipette or other very small live food at the beginning. They are susceptible to temperature fluctuations, so it is necessary to prevent temperature changes throughout the water column. Therefore, it is highly advisable to cover the aquarium surface as tightly as possible. It is optimal for the water to have the same temperature as the air above the surface.

V Bratislavskej Petržalke sa v , konali 16. 3 Akvatrhy. Súčasťou akcie bola malá výstava živorodiek. Akvatrhy ako také už majú svoju tradíciu. Konajú sa vďaka Milanovi Líbalovi. Najprv sa konali v Dúbravke, asi od zimy 2011 sa „presťahovali“ do priestorov v Petržalke. Je snaha, aby sa trhy konali každý mesiac s výnimkou letných prázdnin. Trikrát do roka rozšírené o teraristickú časť. Od marcovej akcie v roku 2013 je snaha, aby súčasťou akcie bola vždy aspoň malá výstava. Okrem toho sa na podujatí vyskytne zopár fotografií s akvaristickou tematikou a omaľovánky pre deti, prípadne dospelých. Ja sa snažím Akvatrhom pomáhať. Súčasťou mediálnej kampane pre Akváriové trhy je fanúšikovská stránka na Facebooku – www.facebook.com/akvatrh, kde sa stretáva komunita ľudí, kde získava „operatívne“ informácie o predajcoch, o výstave apod.. Na marcových Akvatrhoch bola bližšie predstavená mečovka zelená – Xiphophorus helleri, plata pestrá – Xiphophorus variatus, tzv. endlerka – Poecilia wingei,  – Poecilia reticulata. Tieto druhy boli vystavené v akváriách a boli k nim pripravené zjednodušené texty, ktoré uvádzam pod fotografiami. Keďže snahou výstavy živorodiek bolo ukázať krásu týchto rýb, a my máme vo svojom okolí úspešných chovateľov a posudzovateľov súťažných živorodiek, jedného z nich – Ivana Vyslúžila sme aj bližšie predstavili. Takisto sme stručne opísali súťaže živorodých rýb.

In Bratislava’s Petržalka, at DK Zrkadlový háj, Aquatrades were held on March 16th. The event included a small livebearer exhibition. Aquatrades as such already have their tradition. They are organized thanks to Milan Líbal. Originally held in Dúbravka, they „moved“ to Petržalka around the winter of 2011. There is an effort to hold the markets every month, except during the summer holidays. Three times a year, they are expanded to include a terrarium section. Since the March event in 2013, there has been an effort to always include at least a small exhibition as part of the event. In addition, there are a few photographs with an aquaristic theme and coloring pages for children or even adults at the event. I try to help with Aquatrades. Part of the media campaign for Aquarium Markets is a fan page on Facebook – www.facebook.com/akvatrh, where a community of people gathers and gets „operational“ information about sellers, exhibitions, etc. At the March Aquatrades, the green swordtail – Xiphophorus helleri, variatus platy – Xiphophorus variatus, so-called endler – Poecilia wingei, and rainbow guppy – Poecilia reticulata were introduced in more detail. These species were exhibited in aquariums, and simplified texts were prepared for them, which are included with the photographs. Since the aim of the livebearer exhibition was to showcase the beauty of these fish, and we have successful breeders and assessors of competitive livebearers in our vicinity, we also introduced one of them – Ivan Vyslúžil. We also briefly described livebearer competitions.

Xiphophorus helleri – mečovka zelená (podľa Xiphophorus helleri – mečovka zelená, mexický krásavec). Mečovky patria medzi živorodky. Ich prechádzajúce slovenské synonymum bolo mečúň mexický. Ako už napovedá pomenovanie druhu, pochádza z Mexika. Rozšírený je od severného Mexika do centrálnej a západnej časti Guatemaly a Hondurasu. Je to jedna z najznámejších rybiek vôbec. Jeho  je jednoduchý, ale treba myslieť na to, že mečovky veľmi zaťažujú prostredie svojimi exkrementami. Je to doslova stroj na premenu energiu. V akvaristickom slangu sa mu niekedy pejoratívne vraví “kombajn”. Jeho látková premena je obdivuhodná. Zavďačíme sa mu nitenkami, patentkami, prijíma aj sušenú potravu, ale nesmieme zabúdať spestrovať mu jedálniček aj spareným šalátom, špenátom, prípadne inou zeleninou. Mečovky vytvárajú hierarchiu alfa samca a beta samca. Pohlavný dimorfizmu je zjavný. Samček sa líši od samičky vonkajším pohlavným orgánom — gonopódiom. Okrem toho je štíhlejší. Ako predĺženie chvostovej plutvy mu rastie mečík. Rozmnožovanie je jednoduché. Samičky ktoré čakajú mladé spoznáme podľa plného bruška, tmavej škvrny v brušnej dutine. Samičky sú kanibalky, čiže ak chceme mladý plôdik odchovať, budeme musieť zamedziť jej styku s potomstvom. Komerčne sa na tento účel ponúkajú pôrodničky. V nich umiestnená samička rodí mladé, a tie buď unikajú do uzavretého priestoru cez priestor úzkych štrbín, alebo prenikajú cez tieto štrbiny do voľného akvária. Záleží od toho, čo nám viac vyhovuje. Pôrodničku si môžete zhotoviť z umelohmotného pletiva, alebo iného vhodného materiálu. Stačí si zohnať v záhradníctve, železiarstve, stavebníctve pletivo, ktoré zošijeme, a zabezpečíme aby primerane držalo na hladine. V chovniach sa podobné siete používajú aj v dlhšom časovom období. Pri pôrode dbáme na to, aby sme samičku neumiestnili do teplejšej vody ako bola zvyknutá v predchádzajúcom prostredí. V opačnom prípade sa môžeme stretnúť s predčasným vrhom nevyvinutých, alebo mŕtvych mláďat. Plôdik mečoviek je veľký, v prvom mesiaci rastie dosť pomaly, neskôr sa rozrastie rýchlejšie. Vraví sa, že samci, ktorým narastá mečík skôr, nebudú mať takú veľkú potenciu, ako samce ktorým začne rásť neskôr. U mečoviek je známa zmena pohlavia, kedy sa pri nedostatku samcov v populácii samičky zmenia na samca. Narastie im gonopódium, mečík. Mečík je zvyčajne menší. Čo sa však nezmení je robustný samičí vzrast. Je škoda, že táto úžasná zmena veľakrát k úspechu nevedie — takto vyvinutí samci sú obyčajne neplodní. Mečovky sú zdrojom mnohých šľachtiteľských pokusov. Existuje nepreberné . Známe sú napr. viedenské mečovky, ktoré sú z tých štandardných asi najvzácnejšie. Vyznačujú sa jemnejšou červenou – bledočervenou farbou s červenými očami. Sú o dosť chúlostivejšie ako iné formy. Samce sú takmer všetky neplodné, možno jeden z 200 je fertilný.

Xiphophorus variatus – plata pestrá je druh pochádzajúci z južného Mexika. Znesú vyššie zasolenie, jednu polievkovú lyžica na 20 litrov vody. Platy sú podobné mečovkám, sú však o niečo menšie. Celkovo pôsobia nežnejšie. Vzájomne sa druhy X. maculatus, variatus s helleri spontánne krížia, ale je to zriedkavé. Oproti mečovkám sú pokojnejšie, samička zvyčajne nie je kanibalka voči vlastnému potomstvu, ale aj tak je efektívnejšie použitie pôrodničky. Aj u tejto nádhernej živorodky sa usporadúvajú súťaže podľa štandardu. Existuje veľmi veľa farebných aj tvarových variet.

Poecilia wingei – malí indiáni (podľa Poecilia wingei – malí indiáni) je divoký druh živorodky. John A. Endler objavil tento druh v roku 1975 v  pri meste Puerto La Cruz v severovýchodnej Venezuele. Pred ním sa to v roku 1930 podarilo Franklynovi F. Bondovi. Laguna de Patos je jediná známa lokalita endleriek. Pôvodné pomenovanie bolo pomenované práve po Endlerovi – Poecilia sp. endleri. Dorastá do 2 – 2.5 cm, samček je menší ako samička. Farebné vzory samčekov sú úžasné. Samičky sú prakticky bezfarebné, podobné gupke – Poecilia reticulata. Nie je veľa chovateľov, ktorí chovajú pôvodnú prírodnú formu tohto druhu. Rybky sú to pomerne krátkoveké, jeden rok života je rarita, dožívajú sa zvyčajne 8 – 9 mesiacov. Sú to rybky vhodné do malých akvárií. Dobre sa budú cítiť v zarastenom akváriu. Rozmnožovanie prebieha ochotne, počet mladých je menší ako u gupiek, 20 kusov z vrhu je slušný počet. Ak chceme zachovať čistý , je nutné zabrániť prekríženiu s Poeciliou reticulata, s ktorou sa endlerki veľmi ľahko spária. Niektoré mečíkaté gupky boli dosiahnuté práve vďaka kríženiu s P. wingei. Zelená farba endleriek sa najskôr vytráca v odchovoch.

Xiphophorus helleri – Green Swordtail (according to Xiphophorus helleri – Green Swordtail, Mexican Swordtail). Swordtails belong to livebearers. Their previous Slovak synonym was Mexican swordbearer. As the species name suggests, it originates from Mexico. It is widespread from northern Mexico to the central and western parts of Guatemala and Honduras. It is one of the most well-known fish ever. Their care is simple, but it should be noted that swordtails heavily pollute the environment with their excrements. They are literally energy conversion machines. In aquarium slang, they are sometimes pejoratively referred to as „combines“. Their metabolic conversion is admirable. We owe them strings, patents, they also accept dried food, but we must not forget to diversify their diet with blanched lettuce, spinach, or other vegetables. Swordtails establish an alpha male and beta male hierarchy. Sexual dimorphism is evident. The male differs from the female by external genitalia—gonopodia. Additionally, it is slimmer. A sword grows as an extension of its caudal fin. Reproduction is simple. We recognize gravid females by their full bellies, dark spot in the abdominal cavity. Females are cannibals, so if we want to rear the young fry, we will have to prevent her contact with the offspring. Birthing tanks are commercially available for this purpose. In them, a female gives birth to young, and they either escape to a confined space through narrow slits or penetrate through these slits into the main aquarium. It depends on what suits us better. You can make a birthing tank from plastic mesh or other suitable material. Just get mesh from a gardening store, ironmongery, construction store, stitch it up, and make sure it holds properly on the surface. Similar nets are also used in breeding facilities for longer periods. During birthing, make sure we don’t place the female in warmer water than she was accustomed to in her previous environment. Otherwise, we may encounter premature delivery of undeveloped or dead fry. Swordtail fry are large, grow quite slowly in the first month, and then grow faster. It is said that males whose sword grows earlier will not have as much potency as males whose sword begins to grow later. In swordtails, gender change is known, where in the absence of males in the population, females change into males. They develop a gonopodium, sword. The sword is usually smaller. However, what does not change is the robust female build. It’s a pity that this amazing change often doesn’t lead to success—thus developed males are usually infertile. Swordtails are the source of many breeding experiments. There are countless forms known. For example, Viennese swordtails are probably the rarest of the standard ones. They are characterized by a finer red – pale red color with red eyes. They are considerably more delicate than other forms. Almost all males are infertile, maybe one in 200 is fertile.

Xiphophorus variatus – Variatus Platy is a species originating from southern Mexico. They tolerate higher salinity, one tablespoon per 20 liters of water. Platies are similar to swordtails but slightly smaller. Overall, they appear more delicate. The species X. maculatus, variatus, and helleri spontaneously crossbreed, but it is rare. Compared to swordtails, they are calmer; the female usually is not a cannibal towards her own offspring, but it is still more effective to use a birthing tank. Even with this beautiful livebearer, competitions are organized according to the standard. There are a lot of color and shape varieties.

Poecilia wingei – Endler’s Livebearer is a wild livebearer species. John A. Endler discovered this species in 1975 in Laguna de Patos near the town of Puerto La Cruz in northeastern Venezuela. Before him, it was discovered in 1930 by Franklyn F. Bond. Laguna de Patos is the only known location of endlers. The original name was named after Endler – Poecilia sp. endleri. It grows up to 2 – 2.5 cm, the male is smaller than the female. The color patterns of males are amazing. Females are practically colorless, similar to guppies – Poecilia reticulata. There aren’t many breeders who keep the original natural form of this species. They are relatively short-lived fish; one year of life is rare, they usually live for 8 – 9 months. They are suitable for small aquariums. They will feel good in a planted aquarium. Reproduction occurs willingly, the number of young is smaller than with guppies, 20 pieces from a litter is a decent number. If we want to maintain a pure breed, it is necessary to prevent crossbreeding with Poecilia reticulata, with which endlers easily crossbreed. Some swordtail guppies were achieved precisely by crossing with P. wingei. The green color of endlers is first lost in offspring.

Poecilia reticulata – pávie očko – gupka dúhová (podľa Najznámejší druh akváriovej ryby – pávie očko, Poecilia reticulata). Krásne pomenovanie pávie očko má pôvod v prírodnej forme P. reticulata, ktorá má na  farebne obrúbenú tmavú škvrnu, orientovanú zväčša k hornému okraju chvostovej plutvy. Pôvodné rozšírenie je vo Venezuele, dnes jej areál zasahuje východnú Amazóniu, Venezuelu, Trinidad a Tobago, Barbados, severnú Brazíliu a Guayanu – povodie Orinoka. Dnes  nájdeme aj v Austrálii, na Kube, na Havaji, v juhovýchodnej Ázii, vo východnej a južnej Afrike, v Južnej Amerike až po USA, v južnom Španielsku, Grécku, Taliansku, dokonca aj v Česku a na Slovensku. Samček v prírode dosahuje 3,5 cm, samička 6 cm. Žijú priemerne 8 – 12 mesiacov. Vyznačuje sa veľkým pohlavným dimorfizmom. Samček je oveľa farebnejší, štíhlejší a má gonopódium – pohlavný orgán, ktorý je modifikáciou 3 až 5 lúča ritnej plutvy. Základná farba oboch pohlaví je sivá. Gupka je veľmi priateľská ryba zväčša plávajúca v strednej a dolnej časti akvária. Chov gupiek je celosvetovo rozšírený. Existuje množstvo tvarových a farebných foriem. Chov gupiek bol kedysi bezproblémový. Dnes sú už silne prešľachtené a stali aj menej odolnými. Pomer pohlaví odporúčam 3:1 a viac v prospech samičiek. Za ideálne hodnoty chovu považujem teplotu 22 – 27 °C, 10 – 20°dGH, ph 7.5. Vyslovene  nie je vhodná. Gupky v noci oddychujú ležiac na dne, chvosty sa dotýkajú dna a vtedy im hrozí nákaza. Dno nesmie obsahovať veľa detritu, účinná filtrácia je dobrým predpokladom zdravých rýb. Gupky doslova milujú čerstvú vodu a ak sa im veľmi často mení voda, rastú veľmi rýchlo a sú vo výbornej kondícii. Ideálna je kontinuálna výmena vody. Rozmnožovanie gupiek je jednoduché, často krát sa môže v nádržiach akvaristov diať aj proti ich vôli. Samčekovia, nezriedka aj traja naraz naháňajú vytrvalo samičku, ktorá ale zvyčajne zo začiatku ignoruje ich aktivitu. Keď ale samička privolí, samček pomocou pohlavného orgánu, gonopódia, kopuluje. Samička je schopná držať si spermie v zásobe a rodiť aj v ďalších 3 – 4 nasledujúcich vrhoch. Čo je oveľa väčší problém, je mladé odchovať. Ako hovorí Ivan Vyslúžil: „Gupku rozmnoží aj žiačik, ale odchová iba chovateľ.“ Narodené mladé  sú relatívne veľkým rybím plôdikom – dosahujú okolo 1 cm. Najprv rastú pomalšie, po dvoch týždňoch sa ich rast pri dobrom kŕmení rozbehne. Tak ako aj pri iných rybách,  do veľkosti dvoch centimetrov je vhodné kŕmiť čo najdôslednejšie. Hneď ako sa dá rozlíšiť pohlavie, mlaď rozdeľte podľa pohlavia, ak chcete zabrániť degenerácii príbuzenským krížením. Samčekovia pohlavne dospievajú vo veku dvoch mesiacov, samičky o mesiac neskôr. Samičky so samcami dajte dokopy vtedy, ak chcete, aby sa spolu párili.

Poecilia reticulata – Guppy (according to The most famous species of aquarium fish – Guppy, Poecilia reticulata). The beautiful name „Guppy“ originates from the natural form of P. reticulata, which has a dark spot bordered with color on the body, usually oriented towards the upper edge of the caudal fin. Its original distribution is in Venezuela, but today its range extends to the eastern Amazon, Venezuela, Trinidad and Tobago, Barbados, northern Brazil, and Guyana – the Orinoco Basin. Today, guppies can also be found in Australia, Cuba, Hawaii, Southeast Asia, Eastern and Southern Africa, South America up to the USA, Southern Spain, Greece, Italy, and even in the Czech Republic and Slovakia. In the wild, males reach 3.5 cm, females 6 cm. They live on average 8 – 12 months. They are characterized by significant sexual dimorphism. The male is much more colorful, slimmer, and has a gonopodium – a modified anal fin ray 3 to 5. The basic color of both sexes is gray. Guppies are very friendly fish, mostly swimming in the middle and lower part of the aquarium. Guppy breeding is widespread worldwide. There are many shape and color varieties. Guppy breeding used to be trouble-free. Today, they are heavily overbred and have become less resilient. I recommend a sex ratio of 3:1 or more in favor of females. I consider the ideal breeding values to be a temperature of 22 – 27 °C, 10 – 20°dGH, pH 7.5. Extremely soft water is not suitable. Guppies rest at night lying on the bottom, their tails touching the ground, which exposes them to infection. The substrate must not contain a lot of detritus, effective filtration is a good condition for healthy fish. Guppies literally love fresh water, and if the water is changed very often, they grow very quickly and are in excellent condition. Continuous water changes are ideal. Guppy reproduction is straightforward, often occurring in aquariums against the will of the aquarist. Males, often three at a time, persistently chase the female, who usually ignores their activity at first. However, when the female consents, the male copulates using the gonopodium. The female is capable of storing sperm and giving birth in the next 3 – 4 subsequent litters. A much bigger problem is raising the young. As Ivan Vyslúžil says, „Anyone can breed guppies, but only a breeder can raise them.“ Newly born guppy fry are relatively large fish fry – reaching around 1 cm. They initially grow slower, but after two weeks of good feeding, their growth accelerates. Like with other fish, it is advisable to feed guppies as consistently as possible until they reach a size of two centimeters. As soon as the gender can be distinguished, separate the young by gender if you want to prevent degeneration through inbreeding. Males reach sexual maturity at the age of two months, females one month later. Put females with males together only when you want them to mate.

Prvú akciu pod názvom Akváriové trhy sme mali 17.2.2013

The first event under the name Aquarium Market took place on February 17, 2013.

exotika-bratislava-2013 333922

Reportáže, Slovenské, Bratislavské, Akvaristika, Teraristické burzy, Burzy, Výstavy rýb, Výstavy, Chovateľstvo

Exotika Bratislava 2014

skala
Hits: 1224

Od roka 2014 sa akcie nazývajú EXOTIKA BRATISLAVA. Predtým to boli „Akváriové trhy“, resp. „Akva & Tera trhy“. Akcie sa konajú desať krát do roka, každý mesiac okrem júla a augusta. Príspevky nie sú z každej akcie.

13. 12 – Mali sme výstavu terčovcov Štefana Knoteka, a Milan Líbal nám pripravil iné nezvyčajné živočíchy.

15. 11 – Vďaka Peťovi Mrvovi sme mohli vidieť rastliny rodu Bucephalandra

13. 9 – Novú sezónu sme naštartovali diskusmi (terčovcami). Ďakujeme za ne Franzovi Pfemeterovi.

14. 6 – Strašilky, pakobylky, listovky. Vystavené druhy sme mali najmä vďaka Martinovi Stolárikovi.

17. 5 – Guramy. Za vystavované ryby sme boli vďačný pánovi Miroslavovi Príkazskému.

12. 4. – Živé krmivá. Ukázali sme akvaristické aj teraristické krmivá. Za teraristické krmivá ďakujeme Antonovi Saxovi a Petrovi Krajčimu.

Blaptica dubia – šváb argentínsky pochádza z Argentíny. Je dlhý asi 5 cm, patrí ku väčším švábom. Dobre sa množia. Je to vhodný druh pre začiatočníkov, po prípadnom úteku sa v našich podmienkach nevedia rozmnožiť. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Nelezú po skle. Vhodným substrátom sú pláty z vajec, alebo mierne vlhká lesná hrabanka. Môže byť aj rašelina alebo lignocel. Vyžaduje teplotu 26 – 30 °C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné len  a čerstvé  a  (Anton Sax).

Blaberus craniifer pochádza najmä z Mexika a Kuby. Je dlhý 5-6 cm, kresba na hlave pripomína ľudskú lebku. Chov si vyžaduje akékoľvek väčšie terárium, alebo plastovú nádobu s vrchnákom, aj keď nelezie po skle. Je nelietavý, krídla používa hlavne pri svadobných tancoch. Je vhodný druh pre začiatočníkov, po prípadnom úteku z terária v našich podmienkach neprežije. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou alebo hrabankou. Prípadne lignocel zmiešaný s lesnou hrabankou. Vyžaduje teplotu 22 – 23 °C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká (Anton Sax).

June 14 – Cockroaches, crickets, leaf insects. The exhibited species were mainly thanks to Martin Stolárik.

May 17 – Guramis. We were grateful to Mr. Miroslav Príkazský for the exhibited fish.

April 12 – Live feed. We showcased both aquarium and terrarium feeds. We thank Anton Sax and Peter Krajčí for the terrarium feeds.

Blaptica dubia – The Argentine cockroach originates from Argentina. It measures about 5 cm and belongs to the larger cockroaches. They reproduce well. It is a suitable species for beginners; however, if they escape, they cannot reproduce in our conditions. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30x20x25 cm. They do not climb glass. Suitable substrates include egg flats or slightly moist forest bedding. Peat moss or lignocellulose can also be used. They require a temperature of 26 – 30 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes only pellets and fresh fruits and vegetables (Anton Sax).

Blaberus craniifer originates mainly from Mexico and Cuba. It measures 5-6 cm, with markings on the head resembling a human skull. Keeping them requires any larger terrarium or plastic container with a lid, even though they do not climb glass. They are non-flying; they mainly use their wings during mating dances. It is a suitable species for beginners; however, if they escape from the terrarium, they cannot survive in our conditions. Suitable substrate is slightly moist soil mixed with oak leaf litter or bedding. Alternatively, lignocellulose mixed with forest bedding can be used. They require a temperature of 22 – 23 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets. From fruits, bananas, pears, and apples (Anton Sax).

Gromphadorhina portentosa pochádza z Madagaskaru. Je dlhý 5 – 7 cm, vyskytujú sa dve formy tohto druhu, svetlá a tmavá. Rastie dlho. Vypúšťaním vzduchu zo vzdušníc vydávajú pri vyrušení sykavý vzduch. Druh patrí medzi vhodné pre začiatočníkov. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm (pre 20 – 40 jedincov). Lezú po skle. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou. Spokojný bude aj s rašelinou, resp. lignocelom. Vyžaduje teplotu 25 – 28 °C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká. V našich podmienkach nevedia rozmnožiť (Anton Sax).

Shelfordella tartara – šváb turkistanský pôvodom z Turkménska. Je dlhý asi 3 cm, sú pohyblivé, preto ich teráriové zvieratá dobre žerú, množia sa rýchlo. Smrdí. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm, alebo uzatvárateľný box. Lozí rýchlo, šplhá dobre po skle. Po prípadnom úteku z terária sa v našich podmienkach dokážu dlho udržať pri živote. Vhodným substrátom sú pláty z vajec. Vyžaduje teplotu 28 – 30 °C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká. Je vhodný ako potrava pre zvieratá, ktoré sa živia živočíšnou potravou (Anton Sax).

Eublaberus distanti pochádza zo Strednej Ameriky a severu Južnej Ameriky. Je dlhý 5-6 cm, pohyblivý. Nelezie po skle, množia sa rýchlo. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou. Žijú prevažne v substráte. Je vhodným krmivom pre teráriové zvieratá živiace sa živočíšnou potravou. Vyžaduje teplotu 20 – 25 °C,  50 – 80 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká (Anton Sax).

Elliptorhina javanica pochádza z Madagaskaru. Je dlhý 3 – 5 cm, dobre sa množí. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Lezie všade, aj po skle. Potrebuje veľa vzduchu. Vhodným substrátom sú pláty vajec, alebo mierne vlhká lesná hrabanka. Vyžaduje teplotu 22 – 26 °C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie , . V našich podmienkach sa dlhšie držia pri živote (Anton Sax).

Gromphadorhina portentosa originates from Madagascar. It measures 5 – 7 cm, and two forms of this species exist: light and dark. It grows slowly. When disturbed, they release a hissing sound by expelling air from their spiracles. This species is suitable for beginners. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30x20x25 cm (for 20 – 40 individuals). They climb glass. Suitable substrate is slightly moist soil mixed with oak leaf litter. They are also content with peat moss or lignocellulose. They require a temperature of 25 – 28 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets. From fruits, bananas, pears, and apples. They cannot reproduce in our conditions (Anton Sax).

Shelfordella tartara – The Turkistan cockroach originates from Turkmenistan. It measures about 3 cm, is mobile, thus terrarium animals eat them well, and they reproduce quickly. They emit a strong odor. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30x20x25 cm or a closable box. They lay eggs quickly and climb well on glass. If they escape from the terrarium, they can survive for a long time in our conditions. Suitable substrate includes egg flats. They require a temperature of 28 – 30 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets. From fruits, bananas, pears, and apples. They are suitable as food for animals that feed on live prey (Anton Sax).

Eublaberus distanti originates from Central America and the northern part of South America. It measures 5-6 cm and is mobile. They do not climb glass and reproduce quickly. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30x20x25 cm. Suitable substrate is slightly moist soil mixed with oak leaf litter. They mainly live in the substrate. They are suitable food for terrarium animals feeding on live prey. They require a temperature of 20 – 25 °C and humidity of 50 – 80%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets. From fruits, bananas, pears, and apples (Anton Sax).

Elliptorhina javanica originates from Madagascar. It measures 3 – 5 cm and reproduces well. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30x20x25 cm. They climb everywhere, including glass, and require plenty of air. Suitable substrate includes egg flats or slightly moist forest bedding. They require a temperature of 22 – 26 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets, fruit. They can survive for a longer period in our conditions (Anton Sax).

Archimandrita tesselata pochádza zo Strednej a Južnej Ameriky. Je dlhý 7 cm, má zaujímavú kresbu krídel. Je vhodný pre pokročilých chovateľov. Rastie dlho. Nelezie po skle. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou. Spokojný bude aj s rašelinou, resp. lignocelom. Vyžaduje teplotu 25 – 28 °C,  50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie . Z ovocia banány, hrušky a jablká. V našich podmienkach nevedia prežiť(Anton Sax).

Pachnoda marginata peregrina – zlatohlávok pochádza zo západného pobrežia Afriky. Druh dosahuje 2 – 4 cm. V noci je zahrabaný v zemi. Pri lete nemôžu zložiť krovky, preto vydávajú bzučivý zvuk. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 40x30x30 cm pre veľkú skupinu. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou, prípadne lesná hrabanka. Vyžaduje teplotu 25 – 28 °C,  50 – 60 %. Dospelé jedince žerú banány, prípadne iné sladké . Larvy prijímajú biologický materiál z lesnej hrabanky a sťahujú si kúsky listov a zeleniny z povrchu substrátu. Z časti lesnej hrabanky zlepia kokón, v ktorom prebieha premena na dospelé imágo. Ako krmivo sa používajú larvy (Anton Sax).

Schistocerca gregaria – saranča pustinné pochádza z Afriky. Dosahuje 6 – 8 cm. Samičky sú ružovohnedé. Dospelé samčeky sú sfarbené do žlta. Skáču, lezú všade aj po skle, potrebujú veľa vzduchu v zakrytom teráriu, prípade v plastovej nádobe. Ako substrát je ideálny plát s vajec. Vyžaduje teplotu 32 – 40 °C,  50 – 60 %. Živia sa zelenými listami, sušeným senom, ovocím, pšenicou, žitom, jačmeňom, trávami, suchými rožkami, chlebom. Dobre sa množia. Najbežnejšie živé krmivo sú nymfy, ale aj dospelé jedince. Po prípadnom úteku z terária dlho neprežívajú (Anton Sax).

Gryllus assimilis – cvrček banánový pochádza z Afriky. Je dlhý asi 3 cm, podobá sa na cvrčka domáceho, avšak na prsiach a bruchu ma dva uhlopriečne čierne pruhy. Bežné teraristické krmivo. Skáče, lezie všade, aj po skle. Potrebuje veľa vzduchu, množí sa dobre. Vhodným substrátom sú pláty vajec. Vyžaduje teplotu 30 °C,  60 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie ,  a rôzne trávy. V našich podmienkach dlho neprežije (Anton Sax).

Acheta domestica – cvrček domáci, pochádza zo severnej Afriky. je dlhý asi 2.5 cm. Bežné teráriové krmivo. Skáče, lezie všade, aj po skle. Potrebuje veľa vzduchu, množí sa dobre. Vhodným substrátom sú pláty vajec. Vyžaduje teplotu 30 °C, vlhkosť 50 – 70 %. Ako potrava sú vhodné suché rožky, chlieb, piškóty, čínska kapusta, obilniny, psie ,  a rôzne trávy. V našich podmienkach dokáže prežiť na teplých miestach budov, najčastejšie v pekárňach (Anton Sax).

Archimandrita tesselata originates from Central and South America. It measures 7 cm and has an interesting wing pattern. It is suitable for advanced breeders. It grows slowly and does not climb glass. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 30x20x25 cm. Suitable substrate is slightly moist soil mixed with oak leaf litter. They are also content with peat moss or lignocellulose. They require a temperature of 25 – 28 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets. From fruits, bananas, pears, and apples. They cannot survive in our conditions (Anton Sax).

Pachnoda marginata peregrina – The Sun beetle originates from the west coast of Africa. It measures 2 – 4 cm. During the night, it burrows in the soil. As they cannot fold their wings during flight, they emit a buzzing sound. Keeping them requires a terrarium with minimum dimensions of 40x30x30 cm for a large group. Suitable substrate is slightly moist soil mixed with oak leaf litter or forest bedding. They require a temperature of 25 – 28 °C and humidity of 50 – 60%. Adult individuals feed on bananas or other sweet fruits. Larvae consume organic matter from forest bedding and gather leaf and vegetable pieces from the substrate surface. They use part of the forest bedding to create cocoons where they undergo metamorphosis into adult beetles. Larvae are used as feed (Anton Sax).

Schistocerca gregaria – The Desert locust originates from Africa. It measures 6 – 8 cm. Females are pinkish-brown, while adult males are yellowish. They jump and climb everywhere, including glass, and require plenty of air in a covered terrarium or plastic container. Suitable substrate includes egg flats. They require a temperature of 32 – 40 °C and humidity of 50 – 60%. They feed on green leaves, dried grass, fruits, wheat, rye, barley, grasses, dry biscuits, bread. They reproduce well. Nymphs are the most common live feed, but adult individuals can also be used. If they escape from the terrarium, they do not survive for long (Anton Sax).

Gryllus assimilis – The Banan cricket originates from Africa. It measures about 3 cm and resembles the house cricket, but it has two diagonal black stripes on its chest and abdomen. It is a common terrarium feed. They jump and climb everywhere, including glass, and require plenty of air. They reproduce well. Suitable substrate includes egg flats. They require a temperature of 30 °C and humidity of 60%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets, fruit, and various grasses. They do not survive for long in our conditions (Anton Sax).

Acheta domestica – The House cricket originates from North Africa. It measures about 2.5 cm. It is a common terrarium feed. They jump and climb everywhere, including glass, and require plenty of air. They reproduce well. Suitable substrate includes egg flats. They require a temperature of 30 °C and humidity of 50 – 70%. Suitable food includes dry biscuits, bread, Chinese cabbage, grains, dog pellets, fruit, and various grasses. They can survive in warm areas of buildings, commonly found in bakeries (Anton Sax).

Tenebrio molitor – múčne červy sú vhodné krmivo najmä pre bezstavovce (napr. , modlivky), ale aj pre iné druhy teráriových zvierat. Pri plazoch ale odporúčam nekŕmiť ich príliš často touto stravou, nakoľko nie každé zviera dokáže ľahko stráviť ich ,,obal“. Pri plazoch je to skôr vhodný doplnok stravy na spestrenie. Ich veľkou výhodou je pomerne dlhá životnosť pri minimálne starostlivosti a nízka cena (Peter Krajčí).

Zophobas morio – sú červy podobné vzhľadom múčnym červom, avšak sú výrazne väčšie. Tento druh je vhodný ako krmivo najmä pre dospelé  a väčšie druhy plazov ako agamy, chameleóny, varany a iné. Z vlastnej skúsenosti si myslím, že je to o niečo vhodnejšie krmivo pre plazy ako múčne červy, nakoľko som pozoroval ľahšie strávenie najmä u chameleónov. Napriek tomu, pre plazy je to tak isto ako múčne červy vhodnejšie skôr ako doplnok na spestrenie jedálničku ako hlavný zdroj potravy. Sú pomerne odolné, takže vydržia v pohode žiť aj niekoľko mesiacov pri minimálnej starostlivosti. Ďalšou výhodou je pomerne nízka obstarávacia cena (Peter Krajčí).

Musca domestica ( – nelietavá forma) je vynikajúce krmivo pre menšie druhy zvierat alebo mláďatá. Bežne používané pri chove rhampoleonov, malých druhov chameleónov, žiab a modliviek. Chov nie je náročný, postačí pšeničný šrot s mliekom, aby bol substrát vlhký. Muchy ho konzumujú a aj kladú doň vajíčka. Červíky sa taktiež živia týmto substrátom. Po niekoľkých dňoch sa začnú zakukľovať a postupne sa liahnu muchy. Ideálne je červíkov rozdeliť do viacerých nádob, aby nenastala situácia, že sa Vám naraz vyliahne niekoľko tisíc múch. Larvy a kukly je vhodné premiestniť do , aby sa spomalil ich vývoj a podľa potreby ich vyberať a nechať povylietať muchy. Výhodou je nenáročný . Nevýhodou je horšia dostupnosť a občas slabý zápach substrátu (ideálne je ich chovať niekde v pivnici alebo kôlni  (Peter Krajčí).

Tenebrio molitor – Mealworms are suitable feed primarily for invertebrates (e.g., birds, mantises) but also for other species of terrarium animals. However, I recommend not feeding them to reptiles too frequently, as not every animal can easily digest their „shell.“ For reptiles, they are more suitable as a dietary supplement to add variety. Their significant advantage is their relatively long lifespan with minimal care and low cost (Peter Krajčí).

Zophobas morio – Superworms are worms similar in appearance to mealworms but significantly larger. This species is suitable as feed primarily for adult birds and larger reptile species such as agamas, chameleons, monitors, and others. From my own experience, I believe they are somewhat more suitable feed for reptiles than mealworms, as I have observed easier digestion, especially in chameleons. Nevertheless, for reptiles, they are still more suitable as a dietary supplement rather than the main source of food. They are relatively resilient, so they can easily live for several months with minimal care. Another advantage is their relatively low acquisition cost (Peter Krajčí).

Musca domestica (housefly – non-flying form) is excellent feed for smaller animal species or hatchlings. Commonly used in the breeding of Rhampoleon species, small chameleons, frogs, and mantises. Breeding is not demanding; wheat bran with milk is sufficient to keep the substrate moist. Flies consume it and lay eggs in it. The larvae also feed on this substrate. After a few days, they begin to pupate, and flies gradually hatch. It is ideal to divide the larvae into several containers to prevent the situation where thousands of flies hatch at once. Larvae and pupae should be transferred to the refrigerator to slow down their development, and as needed, they can be taken out to let the flies emerge. An advantage is the low-maintenance breeding. A disadvantage is the poorer availability and occasionally weak odor of the substrate (ideally, they should be kept somewhere in a basement or shed) (Peter Krajčí).

Rupice – Enchytraeus albidus – sú pôdne  (rozkladače) hmoty, živia sa rozkladom rastlinného materiálu. Ich nutričná hodnota je podobná nitenkám, grindalu, či patentkám. Môžeme ich chovať na pôde za predpokladu neustáleho vlhka v zemine. Ako zdroj potravy pre ne je možné použiť napr. rozkladajúce drevo, namočený chlieb, , varenú zeleninu, , strúhanku, piškóty. Optimálna  chovu je 16 °C, pod 2 °C sa prestanú rozmnožovať, a pri teplote nad 24 °C kapú. Preto na ich  je vhodný rodinný dom, pivnica, nejaké chladnejšie miesto.

Octové mikry – Turbatrix aceti – háďatko octové. Pri izbovej teplote sa dožívajú priemerne 55 dní, pri nízkych teplotách až 10 mesiacov. Za dobrých podmienok sa kultúra octoviek za 8 – 10 dní zdvadsaťnásobí. Chováme ich napr. v PET fľašiach, kde je ocot s vodou v pomere 1:1. Do octu vložíme malé množstvo jabĺčka,  alebo iného ovocia. Ideálne je, ak toto  rozmixujeme na kašu v mixéri. Do uzáverov odporúčam vyvŕtať malé otvory. Octové mikry sú veľmi drobné krmivo, ešte tenšie ako „obyčajné“ mikry. Na úspešné precedenie je potrebná veľkosť ôk 5 μm. Skrmovanie – mikry zlejem do , ktorá má hrdlo, ktoré sa dá utesniť zvnútra. Napr. vatou, handričkou, filtračnou hmotou. Pre mikry sú ideálne obyčajné vínové , kde hrdlo je viacmenej rovné, úzke. Nalejem do tejto  mikry po zúžené miesto, utesním a dolejem čerstvou studenou vodou. Mikry sú antigravitačné, navyše majú tendenciu ísť do čistejšej vody. Za 24 hodín sa väčšina týchto malých živočíchov prepasíruje do čistej vody. Z tejto ich striekačkou vytiahnem, alebo jednoducho zlejem a skŕmim rybám. Substrát, ktorý bol pod utesnením znovu vlejem do PET  s kultúrou.

Nitenky –  sa dá nájsť takmer v každom toku u nás, ale nie v množstve, ktoré je pre akvaristu zaujímavé. Dnes už je voda často predtým transformovaná v čističkách, odpadu je menej, živiny chýbajú. Nitenky ako ich poznajú akvaristi majú hnedočervenú farbu. V prírode je ich farba variabilná a závisí od množstva kyslíka vo vode. Nitenky v prírode môžu byť aj bielej farby. Sú veľmi vhodná potrava napr. pre sumcovité ryby, pancierniky, prísavníky, sumčeky. Vo svojich črevách im koluje  ešte dlho po ich odlovení. Preto sa musia riadne premývať a po nalovení nechať aspoň tri dni vytráviť. Sú veľmi závislé od čerstvej vody, oveľa viac ako živé patentky, preto sa musia často preplachovať vodou, prípadne sa pre ne necháva neustály prítok a odtok vody. Vhodné je uchovávať ich napr. v plochých miskách napr. na spodku .

Nálevník – trepka (Paramecium) nepatrí medzi príliš vhodné a výživné krmivo, niekedy je však nevyhnutné.  sa chová v PET fľašiach. Ideálna je dostupná  a samozrejme existujúce kultúra nálevníka, ktorú dáme do vody a pridáme surový vaječný  ako potravu pre nálevníka. Ak nemáme mäkkú vodu, použime aspoň odstátu vodu. Je vhodné nálevníka chovať vo viacerých fľašiach, pretože najmä výdatným kŕmením si veľkú časť nálevníka vždy odstránime z kultúry a často sa stane, že zmizne z niektorej . Dôležité je, aby sa vo fľaši netvorila riasa, preto držíme kultúru bez prístupu svetla. Fľaše s nálevníkom by mali mať prevŕtaný vrchnáčik, aby sme mu zabezpečili vzduch. Skrmovanie nálevníka nie je bezproblémové. Nálevníkom sa dá skŕmiť podobným spôsobom ako octové mikry. Ideálne sú  na víno, ktoré majú zúžené hrdlo, ktoré sa následne rozširuje. Nálevníky zlejem do takejto , zvrchu utesním filtračnou hmotou a dolejem čerstvú vodu. Do druhého dňa sa zväčša väčšina týchto malých živočíchov prepasíruje do čistej vody. Z tejto ich striekačkou vytiahnem alebo jednoducho zlejem a skŕmim rybám.

Rupice – Enchytraeus albidus – are soil decomposers, feeding on the decomposition of plant material. Their nutritional value is similar to whiteworms, grindal worms, or microworms. They can be bred in soil provided there is constant moisture in the ground. As a food source, decomposing wood, soaked bread, oatmeal, cooked vegetables, pasta, breadcrumbs, and biscuits can be used. The optimal breeding temperature is 16 °C; they stop reproducing below 2 °C and die at temperatures above 24 °C. Therefore, a family house, basement, or some cooler place is suitable for their breeding.

Vinegar eels – Turbatrix aceti – vinegar eels. At room temperature, they live on average for 55 days, and at low temperatures, up to 10 months. Under good conditions, the vinegar eel culture can multiply twentyfold in 8 to 10 days. They can be bred, for example, in PET bottles containing vinegar and water in a 1:1 ratio. A small amount of apple, peach, or other fruit is added to the vinegar. Ideally, this fruit should be pureed in a blender. It is recommended to drill small holes in the caps. Vinegar eels are very small feed, even thinner than „regular“ microworms. A mesh sieve is used for straining – microworms are poured into a bottle with a neck that can be sealed from the inside, e.g., with cotton, cloth, or filter material. Ordinary wine bottles with a mostly straight, narrow neck are ideal for microworms. Microworms are poured into the bottle up to the narrowed part, sealed, and topped up with fresh cold water. Microworms are anti-gravity, and they tend to move towards cleaner water. Within 24 hours, most of these small creatures will migrate into clean water. They can be extracted from the water using a syringe or simply poured out and fed to fish. The substrate that was sealed can be poured back into a PET bottle with the culture.

Tubifex worms – Tubifex tubifex can be found in almost every stream in our area, but not in the quantities that are interesting for aquarium enthusiasts. Today, water is often pre-processed in treatment plants, resulting in less waste and nutrients. Tubifex worms, as known to aquarists, have a reddish-brown color. In nature, their color is variable and depends on the amount of oxygen in the water. Tubifex worms in nature can also be white. They are very suitable food, for example, for catfish, loaches, suckerfish, and small predatory fish. Mud circulates in their intestines long after they are caught. Therefore, they must be thoroughly rinsed and allowed to digest for at least three days after catching. They are very dependent on fresh water, much more so than live whiteworms, so they must be frequently flushed with water, or a constant flow of water is provided for them. It is suitable to keep them, for example, in shallow dishes placed at the bottom of the refrigerator.

Paramecium – the slipper ciliate (Paramecium), is not among the most suitable and nutritious feed, but sometimes it is necessary. Paramecium is bred in PET bottles. Ideal is accessible soft water and, of course, an existing paramecium culture, which is placed in water, and raw egg yolk is added as food for the paramecium. If soft water is not available, use at least standing water. It is advisable to breed paramecium in several bottles because, especially with abundant feeding, a large part of the paramecium is always removed from the culture, and it often happens that it disappears from one bottle. It is important that algae do not form in the bottle, so keep the culture in the dark. The bottles with paramecium should have a drilled cap to ensure air supply. Feeding paramecium is not without problems. Paramecium can be fed in a similar way to vinegar eels. Wine bottles with a narrowed neck that expands laterally are ideal for this purpose. Pour the paramecium into such a bottle, seal it from the top with filter material, and top up with fresh water. By the second day, most of these small creatures will migrate into clean water. They can be extracted from the water using a syringe or simply poured out and fed to fish.

Mikrami sa označujú viaceré druhy háďatok. Patria medzi hlísty – Nematoda. Rozmnožujú sa aj pri teplote 10 °C. Mikry sú tučná potrava s vysokým obsahom tukov. Chovajú v miskách – stačí miska od rastlinného masla. Ako živný substrát je najlepší podľa mňa kefír a rozomleté . Hodí sa aj acidko, jogurt, kyslé mlieko, prípadné sladké mlieko obyčajné. Dá sa použiť aj strúhanka, voda, ale má to svoje nevýhody. Čiastočne smotana. V strúhanke bude mikier veľa, ale na steny budú liezť len veľmi neochotne. V prípade použitia chlebovej kaše – zmesi vody a chlebu, mikry na steny vyliezajú, ale v menšom množstve. Sladké mlieko sa ľahko kazí. Ovsené  odporúčam zomlieť v mixéri. Kaša vločiek a kefíru by mala byť skôr hustá. Je vhodné mať viacero chovov, pretože po čase sa prostredie prekyslí a je nutné kultúru mikier preočkovať do novej. Priemerne po dvoch až troch týždňoch. Mikry časom konzumujú potravu, čím obsah hmoty redne, čiže je nutné pridávať tuhé časti. Avšak mikry toho veľa neskonzumujú, a časom sa nám nahromadí veľa substrátu, ktorý je tekutý. Príliš veľa substrátu dokáže niekedy spôsobiť aj masívne veľa mikier na stenách, ale aj ich skorý zánik. Ideálna je izbová  20 – 25 °C. Je vhodné chovať mikry vo viacerých miskách. Za normálnych okolností, mikry vyliezajú po stenách plošne. Mikry sa skrmujú tak, že sa zotierajú prstom, prípadne štetcom, kúskom molitanu apod. zo stien nádoby, v ktorej ich chováme. Odporúčam štetcom. Mikry sú veľmi drobné krmivo, zhruba 4 – 6 mm dlhé, ktoré je vhodné pre menšie ryby, pre poter.

Grindal – Enchytraeus buchholtzi je príbuzný rupiciam Enchytraeus albidus, ale je menší. Vyskytuje v Južnej Amerike. Bol náhodne dovezený v humuse importovaných tropických rastlín. V prírode sa živí na hnijúcich rastlinných zbytkoch. Ideálne na  sú misky, ktoré nie sú vysoké, a ktoré majú väčší obsah dna. Na  položíme navlhčený molitan. Grindal kŕmim výlučne malými detskými piškótami. Grindal je pôdny organizmu, preto je pochopiteľné, že nemá rád svetlo. Pokiaľ ho máme uzavretý nepriehľadným viečkom, môžeme ho mať aj na stole. Pokojne na polici, prípadne v uzavretej skrini. Molitan by mal mať od 10 mm do 30 mm. Väčšina grindalu sa v rozbehnutej kultúre nachádza v molitane. Ak sa  zrazu prestane rozmnožovať, alebo sú jednotlivé červíčky malé, je zrejme molitan premokrený. Môžeme pokojne molitan vziať a vypláchať ho v umývadle pod tečúcou vodou. Pri vyplachovaní sa nemusíme báť veľkého úbytku grindalu, nejaký  vždy v molitane zostane. Z vlastnej skúsenosti tvrdím, že  nie je tučné krmivo. Aj nutričné hodnoty, ktoré som si zistil hovoria o tom, že  je zhruba na úrovni patentiek alebo niteniek. Niekedy, najmä ak molitan trochu obsychá, sa stane, že sa naň dostanú roztoče. Malé biele, pobehujúce stvorenia sú vidieť pomerne jasne aj voľným okom. Bránia rozvoju grindalu a pri masívnom rozmnožení ho dokážu celkom zlikvidovať. V takom prípade používam kontaktný insekticíd Frontline, ktorým ho postriekam. Zaberá okamžite. Grindalu veľmi nevonia, ale nelikviduje ho a nezistil som ani žiadne nežiaduce účinky na rybách. Grindal sa v krátkej dobe z -u celkom spamätá. Pomôcť mu samozrejme môžeme presunutím grindalu z inej kultúry. Skrmovanie grindalu je veľmi jednoduché, stačí vziať celú tabuľku a ponoriť ju do nádrže. Piškóta sa nezvykne odlepiť od skla – pekne na ňom drží. Grindal sa dá zotierať aj štetcom, prípadne prstom. Je to vynikajúce krmivo, jeho produktívnosť dovoľuje kŕmiť s ním každý deň. Nemá skoro žiadny pach, narábanie s ním je praktické, jeho veľkosť je dobrá aj pre malé ryby a akceptujú ho aj tie väčšie.

Mikrami is a term used for various types of nematodes. They are classified as roundworms – Nematoda. They can reproduce even at temperatures of 10 °C. Mikrami are fatty food with a high fat content. They can be bred in dishes – a margarine container works well for this purpose. As a nutritious substrate, in my opinion, kefir and ground oatmeal are the best options. Also suitable are yogurt, sour milk, sweetened milk, or ordinary sweet milk. Bread crumbs, water, or cream can also be used, but they have their disadvantages. Cream, for example, contains a lot of mikrami, but they climb the walls very reluctantly. If bread paste is used – a mixture of water and bread – mikrami climb the walls, but in smaller numbers. Sweet milk tends to spoil easily. I recommend grinding the oat flakes in a blender. The oatmeal and kefir mixture should be rather thick. It is advisable to have several cultures because over time, the environment becomes too acidic, and it is necessary to transfer the mikrami culture to a new one, usually after two to three weeks. Mikrami gradually consume food, reducing the mass content, so it is necessary to add solid parts. However, mikrami do not consume much, and over time, a lot of liquid substrate accumulates, which can sometimes lead to a massive number of mikrami on the walls, and their premature demise. The ideal room temperature is 20-25 °C. It is advisable to keep mikrami in multiple containers. Under normal circumstances, mikrami spread evenly on the walls. Mikrami are fed by wiping them off the walls of the container with a finger, brush, piece of foam, etc. I recommend using a brush. Mikrami are very small feed, about 4-6 mm long, suitable for smaller fish, such as fry.

Grindal – Enchytraeus buchholtzi is related to the rupice Enchytraeus albidus but smaller. It occurs in South America and was accidentally imported in the humus of tropical plants. In nature, it feeds on decaying plant remains. Ideal for breeding are shallow dishes with a larger bottom area. Place moistened foam on the bottom. I exclusively feed grindal with small baby biscuits. Grindal is a soil organism, so it naturally prefers darkness. If we have it closed with an opaque lid, we can even keep it on the table, on a shelf, or in a closed cabinet. The foam should measure from 10 mm to 30 mm. Most of the grindal in a mature culture is found in the foam. If grindal suddenly stops reproducing or individual worms are small, the foam is likely too wet. In such a case, you can take the foam and rinse it under running water in the sink. During rinsing, you don’t have to worry about losing a lot of grindal; some will always remain in the foam. From my own experience, I can say that grindal is not a fatty feed. Even the nutritional values I have found indicate that grindal is roughly at the level of whiteworms or tubifex worms. Sometimes, especially if the foam dries out a bit, mites can appear. Small white creatures running around are quite visible even to the naked eye. They hinder the development of grindal and, if they multiply massively, can completely destroy it. In such a case, I use the contact insecticide Frontline, which I spray on the foam. It works immediately. Grindal doesn’t smell much, and I haven’t noticed any adverse effects on the fish. Grindal recovers from Frontline fairly quickly. You can also help it by moving grindal from another culture. Feeding grindal is very simple; just take the entire foam and dip it into the tank. The biscuit tends to stick well to the glass. Grindal can also be wiped off with a brush or finger. It is an excellent feed; its productivity allows feeding it every day. It has almost no smell, handling it is practical, its size is suitable for small fish, and even larger fish accept it.

Drozofily. Drosophila melanogaster – octomilka, je snáď organizmus, ktorý najviac využili a poznali biológovia, lekári celého sveta. Je ochotná sa v zajatí ľahko množiť, má rýchly reprodukčný cyklus. Génoví inžinieri sa na tejto malej muške doslova vyhrali a výskum pokračuje ďalej. Obrazne sa dá povedať, že je to taký pokusný králik.  sú krmivom nielen pre ryby, ale aj pre  a plazy. Anglicky hovoriaci svet ju pozná pod pomenovaním fruit fly, prípadne vinegar fly. Akvaristi, napokon aj teraristi najradšej využívajú tzv. bezkrídlu formu – vestigial – antlered – strap formu. Táto vypestovaná forma krídla má, len nevie lietať, krídla má značne zakrpatené. Známe aj ako vínne mušky alebo octomilky. Tieto drobné mušky sú vynikajúcou potravou najmä pre čerstvo vyliahnuté plazy (chameleóny, rhampoleony,…) ale aj pre malé žaby, rôzne druhy akvariových rýb a takisto čerstvo vyliahnutých vtáčkarov a modlivky. Sú pomerne jednoducho chovateľné. Jedna násada vydrží v závislosti od počtu mušiek 2-5 týždňov, niekedy aj viac. Výhodou je ich veľkosť (menšie D. melanogaster 1,5-2mm, väčšie D. hydei 2,5-3mm) a teda naozaj nimi možno kŕmiť takmer všetky malé terariové zvieratá. Nevýhodou je mierny zápach po kvasniciach, ktoré sa používajú na zarobenie živnej . Násada spravidla stoja 2-4,- Eurá (Peter Krajči).

Dafnie sú pomerne citlivé počas prenosu na obsah kyslíka. Preto je lepšie ich prenášať v tzv. rámikoch, prípadne s čo najmenším množstvom vody. Dlhšie sa dajú udržať vo väčšom vedre, pri nižšej koncentrácii dafnií a za predpokladu, že sa vo vedre nič nerozkladá. V chladnejšom období roka je to celkom ľahké. V lete je možné kratšiu napr. cez deň dafniám zabezpečiť vzduchovanie a na noc, ak nie je vonku 30 °C, ich dať na balkón.

Moina je drobná dafnia, dorastá do 2.5 mm a vyskytuje sa v pokojných vodách, často krát zlej kvality, veľmi znečistenej, chudobnej na kyslík. Perloočky sa prejavujú nepohlavným rozmnožovaním – partenogenézou (bez oplodnenia). Je to typický príklad, kedy cez priaznivé obdobie sú všetky jedince samičky. Až pri nástupe menej priaznivých podmienok sa náhle objavujú aj samčeky, ktoré sa pária – prebieha pohlavné rozmnožovanie, ktoré zabezpečuje prenos genetickej informácie. Na jar sa z vajíčok od jesene narodia opäť samičky. Môžeme ich chytať rovnako ako cyklopy a , len  môže byť prípadne aj redšie, napr. z mlynárskeho hodvábu, prípadne z tzv. dederónu. Dafnie sú väčšie ako cyklopy, ale nie sú energeticky hodnotné, pretože prevažnú časť ich tela tvorí voda a pevná kutikula, ktorá tvorí ich kostru.  dosahuje aj najvyššiu  pri prípadnom umelom chove. Pre ryby je to energeticky bohatšia strava ako „obyčajná“ dafnia – dá sa prirovnať ku cyklopu. Dafnie dosahujú najvyššiu početnosť v lete.

Cyklop patrí do podradu Cyclopoidea, radu Podoplea, podtriedy Copepoda – veslonôžky, triedy Crustacea, kmeňa Arthtopoda – . Ide napr. o Cyclops albidus, C. strenuus, Canthocamptus staphylinus,  coeruleus, D. graciloides. Cyklop je veľmi vhodné krmivo rýb, pomerne výživné. Je kvalitným zdrojom bielkovín. Pri splnení určitých podmienok sa dá aj dochovávať. Ich populačné krivky veľmi kolíšu, nie sú ojedinelé javy, keď jeden deň nachytáme obrovské množstvo cyklopov a na druhý deň nie je po nich takmer ani stopy. Všeobecne jeho populácia kulminuje na jar a na jeseň. Cyklop je pomerne dravý, takže je nutné dať pozor, aby ak ním kŕmime menší poter, aby nám nedoštípal, prípadne neusmrtili náš . Veľmi často sa vyskytuje jeho názov v češtine – buchanka.

Drosophila melanogaster, commonly known as the fruit fly or vinegar fly, is perhaps one of the most widely utilized and understood organisms by biologists and medical professionals worldwide. It readily reproduces in captivity and has a rapid reproductive cycle. Genetic engineers have extensively used this tiny fly for research purposes, likening it to a lab rat. Fruit flies are used as feed not only for fish but also for birds and reptiles. Aquarists and terrarists prefer the so-called wingless form, known as the vestigial-antlered-strap form. This cultivated form of the fly has wings but cannot fly, with significantly stunted wings. They are also known as wine flies or vinegar flies. These small flies are excellent food, especially for freshly hatched reptiles (chameleons, rhampoleons, etc.) as well as small frogs, various species of aquarium fish, freshly hatched birds, and mantises. They are relatively easy to breed. Depending on the number of flies, one culture can last 2-5 weeks or even longer. Their small size (smaller D. melanogaster 1.5-2mm, larger D. hydei 2.5-3mm) makes them suitable feed for almost all small terrarium animals. However, they do produce a mild yeast smell due to the yeast used in their food substrate. A culture usually costs between 2-4 euros.

Daphnia are relatively sensitive to oxygen levels during transport. Therefore, it is better to transport them in so-called frames or with the least amount of water possible. They can be kept longer in a larger bucket, with a lower concentration of Daphnia and assuming nothing is decaying in the bucket. This is quite manageable during cooler periods of the year. In summer, you can aerate the Daphnia during the shorter daytime and, if it’s not 30 °C outside, place them on the balcony at night.

Moina is a small species of Daphnia, growing up to 2.5 mm, found in calm waters, often of poor quality and heavily polluted, and lacking in oxygen. They reproduce asexually through parthenogenesis (without fertilization). This means that during favorable conditions, all individuals are female. Only when less favorable conditions arise do males suddenly appear, and sexual reproduction occurs, ensuring the transfer of genetic information. In spring, females hatch from eggs laid in the fall. They can be collected like cyclops and copepods, but the sieve may be less dense, for example, made from milliner’s silk or a so-called Dederon. Daphnia are larger than cyclops but are not as nutritionally dense because most of their bodies are water and a solid cuticle, which forms their skeleton. Moina achieves its highest yield under artificial culture conditions. For fish, it is a more energy-rich food than „ordinary“ Daphnia and can be compared to cyclops. Daphnia reach their highest abundance in summer.

Cyclops belongs to the suborder Cyclopoidea, order Podoplea, subclass Copepoda – copepods, class Crustacea, and phylum Arthropoda – arthropods. For example, Cyclops albidus, C. strenuus, Canthocamptus staphylinus, Diaptomus coeruleus, D. graciloides. Cyclops is very suitable fish feed, relatively nutritious, and a quality source of protein. Under certain conditions, it can also be cultured. Their population curves fluctuate greatly; it is not uncommon to catch a huge number of cyclops one day and almost none the next. Generally, their population peaks in spring and fall. Cyclops are quite predatory, so when feeding them to smaller fry, care must be taken to prevent them from depleting the population or harming the tank inhabitants.

Vírniky predstavujú samostatný kmeň Rotifera. Sú veľmi vhodné pre plôdik rýb. Svoj názov majú odvodený od typického pohybu – vírenia, ktorým sa neustále prejavujú. Vírniky chytáme napr. do sietí z mlynárskeho hodvábu, alebo monofilu. Niektoré : , Synchaeta, , , Copeus, , Dinocharis, Keratella quadrata, Keratella cochlearis, , , Brachionus, .

Artemia salina – žiabronôžka soľná patrí medzi . Žiabronôžky, ktoré sa prevažne využívajú v akvaristike, žijú v mori. Sú pomerne malé do 15 mm, oveľa menšie ako ich príbuzní v sladkej vode. Ku sladkovodným žiabronôžkam sa dostaneme najskôr prostredníctvom mrazených kociek v obchode. Žiabronôžky sa predávajú z rozličných lokalít – z Ruska, Kanady, USA, Číny. Ich  je otázkou kvality. 95%  vajíčok je vynikajúci parameter. Závisí od toho aj cena. Žiabronôžka je výživné krmivo, z ktorého poter najrýchlejšie vyrastie najmä do výšky a do šírky. V stave, keď ryby dorastajú, neodporúčam kŕmiť iba žiabronôžkou. Artémia sa dá ľahko liahnuť, pravda pokiaľ prídete na spôsob tej ktorej várky ;-). Nároky na jednotlivé „druhy“ a balenia artémie sú bohužiaľ rozličné. Neraz som bol svedkom nespokojnosti s liahnivosťou u mojich známych, pričom ich kamarátom neraz „tá istá“ artémia ide výborne. Kúpená artémia sú vlastne vajíčka artémie. Vajíčka nasypeme do vody, napr. do , do ktorej na 1.5 litra vody pridáme 3-4 kávové lyžičky soli (25 – 30 g na liter), čím simulujeme morskú vodu. Je nutné aby sme silne vzduchovali. Vlastne ide o to, aby celý obsah cirkuloval čo najviac, aby žiadne vajíčka nezostali stáť. Udržujeme izbovú, prípadne o niečo vyššiu teplotu. Pri vyššej teplote sa liahnu rýchlejšie. Asi po 24 hodinách je už veľká časť vyliahnutá. Ja sám, aj väčšina akvaristov, ktorých poznám, nechávam artémie liahnuť 2 dni – je potom o niečo väčšia. Artémia sa pri 25 °C liahne 1.5 dňa. Medzi akvaristami sa traduje, že žiabronôžka môže byť jednodňová, ale aj dvojdňová, v závislosti od doby liahnutia a samozrejme od „typu. V sladkej vode vydržia iba krátku dobu – asi tak 8 hodín. Pre vyššiu energetickú hodnotu a následne jednoduchší a účinnejší príchod na svet malých artémií sa používa dekapsulácia. Odstraňuje sa ním ochranný obal vajíčka žiabronôžky. Keď chceme žiabronôžku skŕmiť stojíme pred otázkou, ako ich dostať do akvária bez toho, aby sme ich tam preniesli bez soli. Keďže ide o veľmi malé potvorky, pomohol by napr. mlynársky hodváb, ak ho nemáte, vystačíte si aj s bavlnenou látkou. Ja cedím artémiu cez monofil. Dekapsulovanú – odslupkovanú artémiu používam úspešne ako suché krmivo.

15. 3. – Výstava skalárov. Väčšina skalárov bola od známeho chovateľa Miroslava Príkazského. Skaláre sú po gupkách a mečovkách asi najznámejšími rybami chovanými v akváriách. Tieto juhoamerické  z povodia Amazonky sa najlepšie cítia v husto zarastenom akváriu. Existuje mnoho variet skalárov. Kedysi pôvodné skaláre boli úctyhodných rozmerov. Skalár by sa mal chovať aspoň v 150 litrovej nádrži, ktoré je 50 cm vysoké. Pohlavie sa rozoznáva ťažko, samička má v období neresu na hlave menší nádor. Skalár je schopný mať 1000 ikier, avšak poter je veľmi malý a vyžaduje striktne prachovú živú potravu. Skalár na rozmnoženie potrebuje tlak vody – , ale pokiaľ má všetko ostatné v dobrom stave, je schopný sa vytrieť.

Vírniky represent a distinct phylum Rotifera. They are highly suitable for feeding fish fry. Their name is derived from their typical movement – swirling, which they constantly exhibit. Vírniky are captured, for example, using nets made of milliner’s silk or monofilament. Some common vírniky species include Philodina, Synchaeta, Lepadella, Pterodina, Copeus, Euchlanis dilatata, Dinocharis, Keratella quadrata, Keratella cochlearis, Filina, Cephalodella, Brachionus, and Pedalion.

Artemia salina, commonly known as brine shrimp, belongs to the class Entomostraca. Brine shrimp predominantly used in aquaristics live in the sea. They are relatively small, up to 15 mm, much smaller than their freshwater relatives. Freshwater brine shrimp can be obtained first through frozen cubes in stores. Brine shrimp are sold from various locations – Russia, Canada, the USA, China. Their hatchability is a matter of quality. A 95% hatchability rate is an excellent parameter. The price also depends on this. Brine shrimp are a nutritious feed, allowing fry to grow quickly in height and width. However, when fish are maturing, it’s not recommended to feed them only brine shrimp. Artemia can be easily hatched, once you figure out the method for each batch. Unfortunately, the requirements for different „types“ and packaging of artemia vary. I’ve often witnessed dissatisfaction with the hatchability among acquaintances, while the „same“ artemia works perfectly for their friends. Purchased artemia are essentially artemia eggs. The eggs are poured into water, for example, into a bottle, to which 3-4 teaspoons of salt (25 – 30 g per liter) are added to simulate seawater. Strong aeration is necessary. The goal is to circulate the entire content as much as possible to prevent any eggs from settling. Maintain room temperature, or slightly higher for faster hatching. About 24 hours later, a significant portion will have hatched. Personally, and like most aquarists I know, I let artemia hatch for 2 days – they are slightly larger then. Artemia hatch in about 1.5 days at 25 °C. Among aquarists, it’s believed that brine shrimp can be one or two days old, depending on the hatching time and, of course, the „type.“ They only last a short time in freshwater – about 8 hours. For higher nutritional value and easier and more effective introduction of small artemia into the world, decapsulation is used. It removes the protective coat of the brine shrimp egg. When feeding brine shrimp, the challenge is how to get them into the aquarium without transferring them without salt. Since they are very small creatures, milliner’s silk could help, but if you don’t have it, cotton cloth will suffice. I strain the artemia through monofilament. I successfully use decapsulated artemia as dry feed.

March 15th – Scalare exhibition. Most scalare were from the well-known breeder Miroslav Príkazský. Scalare, along with guppies and swordtails, are probably the most famous fish kept in aquariums. These South American cichlids from the Amazon basin thrive in densely planted tanks. There are many varieties of scalare. In the past, the original scalare were of impressive proportions. A scalare should be kept in at least a 150-liter tank, which is 50 cm tall. Determining their sex is difficult; females have a smaller tumor on their head during the spawning period. A scalare is capable of having 1000 eggs, but the fry are very small and require strictly powdered live food. A scalare for breeding needs water pressure – a high water column, but if everything else is in good condition, they can spawn.

exotika-bratislava-2014 191413