2015, Časová línia, Dokumenty, Oravské dokumenty, Slovenské dokumenty

Plavby plťou riekou Orava ku Oravskému hradu

Hits: 199

Vyhliad­ko­vé plav­by plťou po rie­ke Ora­va oko­lo Orav­ské­ho hra­du sa dostup­né pre záu­jem­cov z Hor­nej Leho­ty do Orav­ské­ho Podzám­ku naj­mä v čase let­ných práz­dnin. Plav­ba trvá hodi­nu (plte​-ora​va​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2008, 2010, 2011, 2014, Bratislavské reportáže, Časová línia, Fotografické reportáže, Reportáže

Fotopark Bratislava

Hits: 5211

Foto­par­ky sú výbor­nou prí­le­ži­tos­ťou na to, aby aj šir­šia verej­nosť vide­la ume­nie. Je to aj dob­rá prí­le­ži­tosť pre vysta­vo­va­te­ľa pre­zen­to­vať svoj pohľad na svet.

Odka­zy


Rok 2011 25.6.2011 sa konal ďal­ší roč­ník par­ko­vej výsta­vy foto­gra­fií, kto­ré poria­da FOPA na Tyr­šo­vom náb­re­ží. Až na jed­nu krát­ko­do­bú sil­nú pre­hán­ku to bolo fajn. Počas nej mi síce foto­gra­fie zmok­li, ale neroz­to­pil som sa ani ja, ani fot­ky ;-). Ten­to­krát bol prog­ram bohat­ší napr. o hudob­né vystú­pe­nie bube­ní­kov, o gra­fi­ti die­la, kto­ré sa tvo­ri­li pria­mo na mies­te. V nepo­sled­nom rade sa orga­ni­zá­to­ri posta­ra­li o bage­ty, kto­ré boli naozaj výbor­né, napriek tomu, že boli bale­né a o piv­ko. Vysta­vu­jú­cim a asi orga­ni­zá­to­rom pad­li urči­te vhod. Výbor­ná bola aj širo­ká dis­ku­sia nad vysta­ve­ný­mi foto­gra­fia­mi na kon­ci akcie, aj keď je prav­da, že zača­la prí­liš nesko­ro na to, ako veľ­mi dlho trva­la :-). Obdr­ža­né čest­né uzna­nie za sépi­ové foto­gra­fie slo­ven­skej kra­ji­ny potešilo.


Rok 2010 19. júna 2010 sa konal v Bra­ti­sla­ve Foto­park. Zúčast­nil som sa ho a vybral som naň foto­gra­fie v sépi­ovej for­me z Talian­skych miest. Kon­krét­ne z Bená­tok, Vero­nyPado­vy. A k tomu som pri­dal fot­ky muzi­kant­ské, kto­ré som nafo­til v Ban­skej Štiav­ni­ci. Šlo o čes­kú róm­sku kape­lu Ter­ne Čha­ve. Atmo­sfé­ra bola fajn. Ja sa nemal chuť sa socia­li­zo­vať, tak­že som sa veno­val hlav­ne svo­jim foto­gra­fiám. Spo­koj­ný som odchá­dzal domov o 18-​ej. O Foto­jat­ku som záu­jem nemal, vzhľa­dom na to, že som mal toho dosť a komá­re mojej chu­ti ostať nepri­da­li. Foto­jat­ka bolo pre­mie­ta­nie a dis­ku­sia nad die­la­mi maj­strov foto­gra­fie. Urči­te to bolo zau­jí­ma­vé a pod­net­né, ja som však mal iné záme­ry. Mož­no nabu­dú­ce. Foto­gra­fo­vať samot­nú akciu sa mi veľ­mi nech­ce­lo, pre­to som to troš­ku odflá­kol a pofo­til som tak­mer iba vysta­vo­va­né foto­gra­fie, kto­ré ma zaujali.


Rok 2008 21.6.2008 na Tyr­šo­vom náb­re­ží, v Bra­ti­slav­skej Petr­žal­ke uspo­ria­dal Bra­ti­slav­ský foto­k­lub pro­fe­si­oná­lov a ama­té­rov – FOPA par­ko­vú výsta­vu foto­gra­fií – FOTOPARK Šlo o dru­hý roč­ník. Zúčast­nil som sa jej aj ja s desia­ti­mi foto­gra­fia­mi. Bolo to veľ­mi zau­jí­ma­vé stret­nu­tie pre mňa, videl som tvor­bu iných, počul rôz­ne názo­ry a nie­ke­dy s úža­som sle­do­val aj foto­gra­fie, aj rôz­ne reak­cie. Úžas bol aj pozi­tív­ny aj nega­tív­ny :-)). Videl som, že na FOTOPARK do Bra­ti­sla­vy priš­li vysta­vo­vať aj ľudia pre mňa zná­mi z Pieš­ťan. Moje foto­gra­fie som nepo­va­žo­val za extra úžas­né ;-), aj vzhľa­dom na to, že som si vybral fot­ky mest­ské­ho až pohľad­ni­co­vé­ho typu. Pote­ši­lo ma, že devia­tim mojim foto­gra­fiám sa ušlo po neja­kom štip­ci. Kaž­dý dostal tri štip­ce, pomo­cou kto­rých mohol pre­ja­viť svoj vkus. Ja som svo­je tri štip­ce dal trom výtvar­ne lade­ných foto­gra­fiám Igo­ra Šper­ku. Veľ­mi sa mi páčia také­to fotografie.


Rok 2007

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Orava, Slovenská krajina

Slanický ostrov umenia

Hits: 2590

Sla­nic­ký ostrov je ostrov v Orav­skej prieh­ra­de, kto­rý nebol zato­pe­ný Orav­skou priehradou.

Zato­pe­ných bolo 5 osád v roku 1953. Zacho­va­lo sa iba návršie s baro­ko­vým kos­to­lom a kal­vá­ri­ou, kto­ré tvo­ril domi­nan­tu obce Sla­ni­ca (orav​ska​ga​le​ria​.sk). Zato­pe­né osa­dy: Hám­ry (Orav­ské Hám­re), Lav­ko­vo (Osa­da Dol­né­ho Šte­fa­no­va), Osa­da, Sla­ni­ca (Wiki­pe­dia). Kos­tol Pový­še­nia Svä­té­ho krí­ža bol posta­ve­ný v rokoch 1766 – 1769 (raci​bor​.eu). Sla­nic­ký ostrov je prí­stup­ný pre verej­nosť od 15. mája do 15. sep­tem­bra (Infor­mač­ná tabu­ľa). Jeho roz­lo­ha je 3.5 hek­tá­ra. Leží v nad­mor­skej výš­ke 609 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Na ostro­ve sa nachá­dza stá­la expo­zí­cia Orav­skej galé­rie v Dol­nom Kubí­ne. Sú tu tra­dič­né ľudo­vé plas­ti­ky a maľ­by. Expo­zí­cia má celo­slo­ven­ský cha­rak­ter (Infor­mač­ná tabu­ľa). V Sla­ni­ci sa naro­dil v roku 1762 Anton Ber­no­lák (wbl​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Európske mestá, Krajina, Mestá, Mestá, Poľské mestá, Poľsko

Kráľovské mesto Krakov

Hits: 3478

Kra­kov som mal mož­nosť nav­ští­viť na veľ­mi krát­ku dobu. Urči­te sa stal objek­tom môj­ho záuj­mu v najb­liž­ších rokoch. Je dru­hým naj­väč­ším mes­tom Poľ­ska s 800 tisíc­mi oby­va­teľ­mi (top​ky​.sk), jeho roz­lo­ha je 327 km2. V roku 1791 tu žilo 23 591 oby­va­te­ľov, v roku 1900 85 300, v roku 1945 tak­mer 300 000 (wiki­pe­dia). V met­ro­po­lit­nej oblas­ti žije 1.3 mili­ó­na oby­va­te­ľov. Poľ­ské pome­no­va­nie je Kra­ków [kra­kuf], nemec­ké Kra­kau. Leží na hor­nom toku Vis­ly (wiki​pe​dia​.sk). Pome­no­va­nia pochá­dza od knie­ža­ťa Kra­ka (Dlugosz,1961). V Poľ­sku je pova­žo­va­ný za Slo­va­na, avšak veľ­mi prav­de­po­dob­ne to bol Kelt. Jeho kelt­ské meno zne­lo asi Car­ragh (Wiki­pe­dia CZ).

Kra­kov je mes­tom kul­tú­ry, fes­ti­va­lov, celý rok sú na uli­ciach pou­lič­ní muzi­kan­ti v dobo­vých šatách (sme​.sk). Oblasť sta­ré­ho mes­ta spo­lu s his­to­ric­kou zástav­bou je od roku 1978 na zozna­me sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva UNESCO (Wiki­pe­dia CZ). Kra­kov je iba jed­ným zo šies­tich miest na sve­te, v kto­rých je obraz Leonar­da da Vin­ci­ho. Jeho Dáma s hra­nos­ta­jom je vysta­ve­ná v múzeu Czar­to­ryj­ských (sme​.sk).

Počas dru­hej sve­to­vej voj­ny malo mes­to Kra­kov šťas­tie, zosta­lo nepo­ru­še­ný (top​ky​.sk). V Sta­rom mes­te je množ­stvo his­to­ric­kých budov, v celom mes­te je viac ako 6 tisíc his­to­ric­kých objek­tov (wiki​pe​dia​.sk). Col­le­gium Maius je naj­star­šia budo­va uni­ver­zi­ty v Poľ­sku, pochá­dza z 15. sto­ro­čia. Pat­rí jed­nej z naj­star­ších európ­skych uni­ver­zít – Kra­kov­skej jage­lov­skej, zalo­že­nej v roku 1364. Rynek Głó­wny je veľ­ké stre­do­ve­ké trho­vis­ko, naj­väč­šie poľ­ské, dve­sto met­rov širo­ké a 200 met­rov dlhé. Bolo zalo­že­né v roku 1257 (top​ky​.sk). Nachá­dza sa tu kos­tol Pan­ny Márie, kto­ré­ho dve veže sa výraz­ne od seba odli­šu­jú. V stre­de námes­tia sa nachá­dza­jú Sukien­ni­ce (Dom súken­ní­kov), kde sa kedy­si obcho­do­va­lo s tex­ti­lom. Dnes sa tu pre­dá­va­jú reme­sel­né výrob­ky a suve­ní­ry a na pre­zen­tu­je sa poľ­ské výtvar­né ume­nie 19. sto­ro­čia (nomad​.sk).

Marián­sky kos­tol je dru­hý chrám, kto­rý bol zni­če­ný počas tatár­skych nájaz­dov, dneš­ná podo­ba je rekon­štruk­ci­ou z 15. sto­ro­čia (top​ky​.sk). Jeho zvlášt­nos­ťou je jed­no z naj­väč­ších stre­do­ve­kých súso­ší z 15. sto­ro­čia, kto­ré vytvo­ril Wit Stwosz. Tvo­rí ho 12 pozlá­te­ných a polych­ró­mo­va­ných postáv z lipo­vé­ho dre­va, kto­ré sú veľ­mi pre­cíz­ne opra­co­va­né. Na námes­tí sa nachá­dza aj šik­má veža Ratusz, kto­rá je vyso­ká 70 met­rov a jej odchý­le­nie 55 cm spô­so­bi­la vích­ri­ca v roku 1703 (sme​.sk).

Krá­ľov­ský hrad – Wawel je sym­bo­lom Poľ­ska, srd­com poľ­skej his­tó­rie. 500 rokov bol síd­lom poľ­ských krá­ľov. Bol koru­no­vač­ným mes­tom aj potom, čo sa Var­ša­va sta­la hlav­ným mes­tom. Prvá pev­nosť tu stá­la už v 11. sto­ro­čí, dneš­ný hrad pochá­dza zo 16. sto­ro­čia. Wawel­ská kated­rá­la bola dokon­če­ná v roku 1364 (top​ky​.sk). Vo Wawe­li sa nachá­dza obrí zvon Zyg­mun­da, kto­rý je tre­tím naj­ťaž­ším zvo­nom na sve­te. Váži 18 ton, je vyso­ký 199 cm, prie­mer má 242 cm, hru­bý od 7 do 21 cm, na jeho roz­ký­va­nie je tre­ba 10 mužov. Je o 350 rokov star­ší ako Big Ben v Lon­dý­ne. Odlial ho Hans Beham za krá­ľa Žig­mun­da I. Sta­ré­ho v roku 1520. Rozo­zvu­čí sa na Via­no­ce, Nový rok, Veľ­kú noc a na iné nábo­žen­ské sviat­ky (sme​.sk).

Neďa­le­ko od cen­tra sa nachá­dza­jú nezvy­čaj­né tva­ro­va­né kop­ce, kto­ré sa podo­ba­jú na nie­koľ­ko­pos­cho­do­vé tor­ty ozdo­be­né špi­rá­lo­vi­tý­mi chod­ník­mi. Väč­ši­na z nich bola navŕ­še­ná člo­ve­kom s dre­ve­ným zákla­dom. Arche­oló­go­via sa dom­nie­va­jú, že sys­tém kop­cov tvo­rí aký­si astro­no­mic­ký kalen­dár Kel­tov. Naj­viac opra­de­ný poves­ťa­mi je Krze­mi­on­ky – kopec Kra­ku­sakto­rý je mohy­lou dáv­ne­ho vod­cu Kra­ku­sa. Je vyso­ký tak­mer 17 met­rov a bol posta­ve­ný prav­de­po­dob­ne v 7. sto­ro­čí. Z kop­ca Kos­ciusz­ki vám bude ležať pri nohách celý Kra­kov (sme​.sk). 

Kra­kov vzni­kol oko­lo roku 800, bol posta­ve­ný obran­ný hrad Vis­la­nov na kri­žo­vat­ke obchod­ných ciest. Kon­com 9. sto­ro­čia bol súčas­ťou Veľ­kej Mora­vy. V 10. sto­ro­čí bol posta­ve­ný hrad Wawel a oko­lo roku 999 sa mes­to sta­lo súčas­ťou Poľ­ska. V 14. až 16. sto­ro­čí mes­to pre­kvi­ta­lo, bolo hlav­ným mes­tom, od roku 1320 koru­no­vač­ným mes­tom (wiki​pe​dia​.sk). Do roku 1734 (Wiki­pe­dia CZ). Od roku 1795 do 1809 a násled­ne po roku 1846 pat­ri­lo do Rakúsko-​Uhorskej monar­chie. V obdo­bí 1809 – 1815 bol Kra­kov súčas­ťou Var­šav­ské­ho knie­žat­stva. Po roku 1918 je mes­to opäť súčas­ťou Poľ­ska. Po roku 1945 sa vďa­ka prie­my­sel­né­mu stre­dis­ku Nowa Huta stal mes­tom s naj­väč­ším meta­lur­gic­kým závo­dom v Poľ­sku (wiki​pe​dia​.sk).

Povesť o Kra­ko­vi a dra­kov vra­ví, že v dáv­nych dobách sa v ska­lách usa­dil nebez­peč­ný sed­mo­hla­vý drak. Tyra­ni­zo­val oby­va­te­ľov, napá­dal doby­tok, nikto sa jej neve­del posta­viť. Až sa pri­hlá­sil mla­dý kraj­čír. Napl­nil ovcu sírou, poma­zal ju krvou a pred­ho­dil ju dra­ko­vi. Drak ovcu zožral, ale v bru­chu sa mu vznie­til oheň. Pre­to sa šiel napiť vody do Vis­ly. Hlta­vo pil, až vybu­chol. Za odme­nu dostal za ženu prin­cez­nú a kráľ Krak pre­nie­sol svo­je síd­lo na Wawel­ský kopec a zalo­žil mes­to Kra­kov (Zaple­ta­lo­vá).

Kra­kov ponú­ka boha­tý kul­túr­ny prog­ram počas celé­ho roka. V júni sa kona­jú Dni Kra­ko­va s množ­stvo kon­cer­tov, diva­del­ných pred­sta­ve­ní. Laj­ko­nik je veľ­trh ľudo­vé­ho ume­nia a sláv­nosť zalo­že­ná na prí­be­hu plt­ní­ka, kto­rý pora­zil Tatá­rov pre­zle­če­ním sa za chá­na. Zná­me sú orga­no­vé kon­cer­ty na pred­mes­tí v opát­ske Tyniec. Od mája do sep­tem­bra sa koná Bie­ná­le gra­fi­ky. Koniec mája pat­rí Kra­kov­ské­mu fil­mo­vé­mu fes­ti­va­lu, kde sa súťa­ží o cenu Zla­té­ho dra­ka. Osob­nos­ti Kra­ko­wa: fil­má­ri Andr­zej Vaj­da, Roman Polan­ski (top​ky​.sk), astro­nóm, vedec Miku­láš Koper­nik, čes­ký a uhor­ský kráľ Vla­di­slav II. Jage­lov­ský, komor­ský gór Ján III. Tur­zo, pod­ni­ka­teľ a záchran­ca židov Oskar Schind­ler, pápež Ján Pavol II. (Karol Woj­ty­la), herec a reži­sér Jer­zy Stuhr, tenis­t­ka Agniesz­ka Radwan­ska, pilot for­mu­ly 1 Robert Kubi­ca (wiki​pe​dia​.sk). V cen­tre je plno reštau­rá­ií, bis­tier, piz­zé­rií, kaviar­ní a čoko­lá­dov­ní. Na uli­ciach dostať prac­lí­ky – obwar­zan­ky. Množ­stvo nápo­jov zo sla­du a chme­ľu, veľ­mi veľ­ký výber mor­ských rýb a plo­dov, napriek veľ­kej vzdia­le­nos­ti od mora (Fol­ta). Všet­ky uli­ce pek­ne do seba zapa­da­jú, ťaž­ko vás prek­va­pí moder­ná budo­va. Palá­ce, syna­gó­gy, zapria­hnu­té kone vás pre­ne­sú do dáv­nej minu­los­ti. Na pre­chádz­ke mes­tom sa je na čo poze­rať. Nie nadar­mo je Kra­kov pre­zý­va­ný aj mes­tom krá­ľov (Koc­zo­vá).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post