2006, 2006-2010, 2008, 2009, 2011-2015, 2012, Časová línia, Ľudia, Umenie, Vystúpenia

Folklór – kultúrne dedičstvo

skala
Hits: 5692

Folk­lór je z anglic­ké­ho folk lore – ľudo­vé zna­los­ti. Môže byť pova­hy slo­ves­nej, hudob­nej, dra­ma­tic­kej aj taneč­nej. Folk­lór­ne pre­ja­vy sa zača­li vytrá­cať s nástu­pom moder­nej tech­ni­ky. Zápis tex­tu a schop­nosť jeho číta­nia zaprí­či­nil men­ší pries­tor pre ľudo­vú tvor­bu (Wiki​pe​dia​.cz). Štú­di­om folk­ló­ru sa zaobe­rá folk­lo­ris­ti­ka. Na svo­je kro­je, pies­ne, zvy­ky, tan­ce sú jed­not­li­vé oblas­ti, obce pyš­né. Pre­zen­tá­cie folk­lór­nych zvy­kov jed­not­li­vých regi­ó­nov pre­bie­ha­jú na folk­lór­nych fes­ti­va­loch. Napr. vo Východ­nej, Myja­ve, Det­ve (Wiki​pe​dia​.sk). Z ľudo­vej hud­by čer­pa­jú inšpi­rá­ciu aj hudob­ní skla­da­te­lia váž­nej hud­by. V minu­los­ti napr. Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nín Dvo­řák, Franz Liszt, Béla Bar­tók. Glo­bál­ny vplyv pôvod­ne ľudo­vej hud­by v 20. sto­ro­čí mala hud­ba čer­noš­ských komu­nít v USA. Šlo o pies­ňo­vú for­mu so špe­ci­fic­kou pen­ta­to­nic­kou moda­li­tou, cha­rak­te­ris­tic­ký­mi dva­násť­tak­to­vý­mi akor­dic­ký­mi postup­mi a sys­té­mom otáz­ka – odpo­veď v zbo­ro­vom spe­ve. V 19. sto­ro­čí bola táto for­ma nazva­ná blu­es. Zná­my je z neskor­šej doby vzá­jom­ný vplyv roc­ko­vej a folk­o­vej hud­by (Wiki​pe​dia​.cz). Pomer­ne zná­ma čes­ká hudob­ná sku­pi­na, kto­rá sa radí ku popu­lár­nej hud­be a má v sebe veľa prv­kov ľudo­vej hud­by je Čecho­mor, prí­pad­ne Fle­ret. Na Slo­ven­sku pôso­bí SĽUK – Slo­ven­ský ľudo­vý ume­lec­ký súbor, Lúč­ni­ca. Boha­tú tra­dí­ciu u nás majú folk­lór­ne sláv­nos­ti, napr. Folk­lór­ne sláv­nos­ti pod Poľa­nou, Det­vian­sky medzi­ná­rod­ný fes­ti­val ľudo­vej hud­by, tan­ca a spe­vu, Pod­ro­háčs­ke folk­lór­ne sláv­nos­ti v Zuber­ci, Mar­tin­ské Dožin­ky, Východ­ná (sko​vak​si​te​.com). Veľ­mi zná­mym zosku­pe­ním morav­skej folk­lór­nej sku­pi­ny je Hra­diš­ťan, s impo­zant­ným Jiřím (Jurou) Pav­li­com, kto­rý sa venu­je aj iným žán­rom. Pre mňa je doslo­va médi­om, akých svet veľa nemá. Naj­mä po roku 2000 sa tro­chu chva­la­bo­hu zača­li meniť pri­ori­ty a opäť oži­li tra­dič­né remes­lá, aspoň na rôz­nych jar­mo­koch, fes­ti­va­loch, iných kul­túr­nych a spo­lo­čen­ských podu­ja­tiach. V Nit­re sa koná kaž­do­roč­ne Jar­mok ľudo­vých reme­siel. V Bra­ti­sla­ve, v Kež­mar­ku a v Pieš­ťa­noch sa zalo­ži­la tra­dí­cia fes­ti­va­lov tra­dič­ných reme­siel, snáď aj v iných mes­tách. Mám pocit, že sa začí­na tro­chu viac aj opäť vážiť tra­dič­ná archi­tek­tú­ra v skan­ze­noch, v Pod­bie­li, v Pri­by­li­ne, v Mar­ti­ne.

Folk­lór comes from the English term ​“folk lore,” which trans­la­tes to folk kno­wled­ge. It encom­pas­ses ver­bal, musi­cal, dra­ma­tic, and dan­ce tra­di­ti­ons. Folk­lo­ric expres­si­ons began to fade with the advent of modern tech­no­lo­gy. The abi­li­ty to wri­te and read text led to less spa­ce for folk cre­a­ti­on (Wiki​pe​dia​.cz). The stu­dy of folk­lo­re falls under the domain of folk­lo­ris­tics. Dif­fe­rent regi­ons and com­mu­ni­ties take pri­de in the­ir tra­di­ti­onal cos­tu­mes, songs, cus­toms, and dan­ces. Pre­sen­ta­ti­ons of folk tra­di­ti­ons from vari­ous regi­ons often take pla­ce at folk­lo­re fes­ti­vals, such as tho­se in Východ­ná, Myja­va, and Det­va (Wiki​pe​dia​.sk).

Indi­vi­du­al com­po­sers of clas­si­cal music draw ins­pi­ra­ti­on from folk music. In the past, figu­res like Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nín Dvo­řák, Franz Liszt, and Béla Bar­tók were influ­en­ced by folk music. In the 20th cen­tu­ry, the glo­bal impact of ori­gi­nal­ly folk music was evi­dent in the music of Afri­can Ame­ri­can com­mu­ni­ties in the USA. This form, cha­rac­te­ri­zed by a spe­ci­fic pen­ta­to­nic moda­li­ty, dis­tinc­ti­ve twelve-​bar chord prog­res­si­ons, and call-​and-​response pat­terns in cho­ral sin­ging, was ter­med ​“blu­es” in the 19th cen­tu­ry. Later on, the­re was a well-​known cross-​influence bet­we­en rock and folk music (Wiki​pe​dia​.cz).

In the Czech Repub­lic, the rela­ti­ve­ly well-​known musi­cal group blen­ding popu­lar music with ele­ments of folk music inc­lu­des Čecho­mor and Fle­ret. In Slo­va­kia, the­re are pro­mi­nent folk artis­tic ensem­bles like SĽUK (Slo­vak Folk Art Ensem­ble) and Lúč­ni­ca. Folk­lo­re fes­ti­vals, such as Folk­lo­re Fes­ti­vals under Poľa­na, the Det­va Inter­na­ti­onal Fes­ti­val of Folk Music, Dan­ce, and Song, Pod­ro­háč Folk­lo­re Fes­ti­vals in Zube­rec, Mar­tin­ské Dožin­ky, and Východ­ná, con­tri­bu­te to the rich tra­di­ti­on (sko​vak​si​te​.com).

A notab­le Mora­vian folk group is Hra­diš­ťan, led by the impres­si­ve Jiří (Jura) Pav­li­ca, who also explo­res other gen­res. For me, it is a true medium that the world does not have enough of. Espe­cial­ly after 2000, thank­ful­ly, pri­ori­ties have star­ted to shift, and tra­di­ti­onal crafts have expe­rien­ced a revi­val, at least at vari­ous fairs, fes­ti­vals, and other cul­tu­ral and social events. In Nit­ra, the Fes­ti­val of Folk Crafts takes pla­ce annu­al­ly. In Bra­ti­sla­va, Kež­ma­rok, and Pieš­ťa­ny, a tra­di­ti­on of fes­ti­vals celeb­ra­ting tra­di­ti­onal crafts has been estab­lis­hed, and hope­ful­ly, in other cities as well. I feel that tra­di­ti­onal archi­tec­tu­re is begin­ning to be valu­ed more again, espe­cial­ly in open-​air muse­ums like Pod­biel, Pri­by­li­na, and Martin.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Dokumenty

Najzobrazovanejšie dokumentárne fotografie

skala
Hits: 176

Use Facebook to Comment on this Post

2016, 2016-2020, Časová línia, Česko, Krajina, Moravské, Obce, Severná Morava, Zahraničie

Veľké Karlovice – klenot Beskýd

skala
Hits: 184

Veľ­ké Kar­lo­vi­ce ležia v pod­ho­rí Javor­ní­kov a Bes­kýd, v chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Bes­ky­dy. Boli zalo­že­né v roku 1714. V obci žije 2296 oby­va­te­ľov (vel​ke​kar​lo​vi​ce​.cz). Veľ­ké Kar­lo­vi­ce sú typic­kou valaš­skou obcou, nachá­dza­jú sa tu stá­le pas­tvi­ny so stá­da­mi oviec (vel​ke​kar​lo​vi​ce​.cz). V 19. sto­ro­čí tu boli zalo­že­né sklár­ne. Vrch Soláň je význam­ným mies­tom stre­tá­va­nia sa výtvar­ných umel­cov. Oblasť dneš­nej obce sa pred jej zalo­že­ním mala údaj­ne nazý­vať ​“Doli­na Uro­ga­ti­na”, resp. ​“Doli­na Urga­ti­na”. Názov Kar­lo­vi­ce pochá­dza od mena zakla­da­te­ľa Kar­la Jin­dři­cha. Dĺž­ka obce pre­sa­hu­je 10 km (Wiki­pe­dia).

Maleb­né Veľ­ké Kar­lo­vi­ce ležia v srd­ci Bes­kýd na seve­ro­vý­cho­de Mora­vy, láka­jú nád­her­nou prí­ro­dou, tra­dí­cia­mi a pohos­tin­nos­ťou. V minu­los­ti boli sved­kom mno­hých zmien, čo sa pod­pí­sa­lo na jeho ulič­kách a stav­bách, kto­rým bol vdýc­hnu­tý his­to­ric­ký nádych. Vo Veľ­kých Kar­lo­viach sa pýši svoj­ráz­nou archi­tek­tú­rou. Kos­tol svä­té­ho Cyri­la a Meto­da je posta­ve­ný v baro­ko­vom štý­le. Nachá­dza­jú sa tu tra­dič­né dre­ve­né domy, múzeá, galé­rie, reme­sel­níc­ke diel­ne. Kona­jú sa tu rôz­ne podu­ja­tia, folk­lór­ne fes­ti­va­ly, ume­lec­ké výsta­vy, dodr­žia­va­jú sa tu tradície.

Oko­li­té hory, lesy, krás­ne údo­lia posky­tu­jú mož­nosť vyži­tia sa turis­tom, cyk­lo­tu­ris­tom a v zime aj lyžia­rom. Geomor­fo­lo­gic­ky je to veľ­mi pes­trá a zvl­ne­ná kra­ji­na, kto­rá posky­tu­je úchvat­né výhľa­dy. Fun­gu­jú tu aj ter­mál­ne kúpe­le. Ochut­nať mož­no tra­dič­né jed­lá, regi­onál­ne špe­cia­li­ty, napr. syry, klo­bá­sy, kys­nu­té knedle.

Veľ­ké Kar­lo­vi­ce lie in the foot­hills of the Javor­ní­ky and Bes­kids, wit­hin the pro­tec­ted lands­ca­pe area of Bes­ky­dy. They were foun­ded in 1714, and the vil­la­ge is home to 2,296 inha­bi­tants (vel​ke​kar​lo​vi​ce​.cz). Veľ­ké Kar­lo­vi­ce epi­to­mi­ze a typi­cal Valaš­sko vil­la­ge, with pas­to­ral sce­nes of she­ep gra­zing still pre­va­lent (vel​ke​kar​lo​vi​ce​.cz). Glas­sworks were estab­lis­hed here in the 19th cen­tu­ry. The peak of Soláň is a sig­ni­fi­cant gat­he­ring pla­ce for artists. The area of toda­y­’s vil­la­ge alle­ged­ly bore the name ​“Doli­na Uro­ga­ti­na” or ​“Doli­na Urga­ti­na” befo­re its foun­ding. The name Kar­lo­vi­ce deri­ves from the foun­de­r’s name, Karel Jin­dřich. The length of the vil­la­ge exce­eds 10 km (Wiki­pe­dia).

Pic­tu­re­sque Veľ­ké Kar­lo­vi­ce lie in the heart of the Bes­kids in nort­he­as­tern Mora­via, enti­cing visi­tors with the­ir stun­ning natu­re, tra­di­ti­ons, and hos­pi­ta­li­ty. They have wit­nes­sed many chan­ges in the past, ref­lec­ted in the­ir stre­ets and his­to­ric buil­dings imbu­ed with a sen­se of his­to­ry. Veľ­ké Kar­lo­vi­ce boasts diver­se archi­tec­tu­re, with the Baroque-​style Church of St. Cyril and Met­ho­dius stan­ding out. Tra­di­ti­onal wooden hou­ses, muse­ums, gal­le­ries, and arti­san works­hops are scat­te­red throug­hout the vil­la­ge. Vari­ous events, folk­lo­re fes­ti­vals, art exhi­bi­ti­ons, and the pre­ser­va­ti­on of tra­di­ti­ons take pla­ce here.

The sur­roun­ding moun­tains, forests, and beau­ti­ful val­le­ys offer oppor­tu­ni­ties for hiking, cyc­ling, and ski­ing in win­ter. Geomorp­ho­lo­gi­cal­ly, it is a varied and undu­la­ting lands­ca­pe, pro­vi­ding bre­ath­ta­king vie­ws. Ther­mal spas are also avai­lab­le for rela­xa­ti­on. Visi­tors can tas­te tra­di­ti­onal dis­hes and regi­onal spe­cial­ties such as che­e­ses, sau­sa­ges, and dumplings.

Ve Vel­kých Kar­lo­vi­cích se nachá­zí v pod­hůří Javor­ní­ků a Bes­kyd, v chrá­něné kra­jin­né oblas­ti Bes­ky­dy. Byly zalo­že­ny v roce 1714. V obci žije 2296 oby­va­tel. Vel­ké Kar­lo­vi­ce jsou typic­kou valaš­skou obcí, stá­le zde naj­de­me pas­tvi­ny se stá­dy ovcí. V 19. sto­le­tí zde byly zalo­že­ny sklár­ny. Vrch Soláň je význam­ným mís­tem set­ká­vá­ní výtvar­ných uměl­ců. Oblast dneš­ní obce se před jejím zalo­že­ním údaj­ně nazý­va­la ​“Doli­na Uro­ga­ti­na” nebo ​“Doli­na Urga­ti­na”. Název Kar­lo­vi­ce pochá­zí od jmé­na zakla­da­te­le Kar­la Jin­dři­cha. Dél­ka obce pře­sa­hu­je 10 km.

Maleb­né Vel­ké Kar­lo­vi­ce leží v srd­ci Bes­kyd na seve­ro­vý­cho­dě Mora­vy, láka­jí nád­her­nou pří­ro­dou, tra­di­ce­mi a pohos­tin­nos­tí. V minu­los­ti byly svěd­kem mno­ha změn, což se podep­sa­lo na jeho ulič­kách a stav­bách, kte­rým byl vdýc­hnut his­to­ric­ký nádech. Ve Vel­kých Kar­lo­vi­cích se pyš­ní své­ráz­nou archi­tek­tu­rou. Kos­tel sva­té­ho Cyri­la a Meto­děje je posta­ven v barok­ním sty­lu. Naj­de­me zde tra­dič­ní dře­věné domy, muzea, gale­rie, řeme­sl­nic­ké díl­ny. Kona­jí se zde růz­né akce, folk­lór­ní fes­ti­va­ly, umělec­ké výsta­vy, dodr­žu­jí se zde tradice.

Okol­ní hory, lesy, krás­ná údo­lí posky­tu­jí mož­nost vyži­tí turis­tům, cyk­lo­tu­ris­tům a v zimě i lyža­řům. Geomor­fo­lo­gic­ky je to vel­mi pes­trá a zvl­něná kra­ji­na, kte­rá posky­tu­je úchvat­né výhle­dy. Zde fun­gu­jí i ter­mál­ní láz­ně. Ochut­nat lze tra­dič­ní jíd­la, regi­onál­ní spe­cia­li­ty, např. sýry, klo­bá­sy, kysa­né knedlíky.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Plavby plťou riekou Orava ku Oravskému hradu

skala
Hits: 403

Vyhliad­ko­vé plav­by plťou po rie­ke Ora­va oko­lo Orav­ské­ho hra­du sa dostup­né pre záu­jem­cov z Hor­nej Leho­ty do Orav­ské­ho Podzám­ku naj­mä v čase let­ných práz­dnin. Plav­ba trvá hodi­nu (plte​-ora​va​.sk).

Sight­se­e­ing raft trips on the Ora­va River around Ora­va Cast­le are avai­lab­le for inte­res­ted par­ties from Hor­ná Leho­ta to Orav­ský Podzá­mok, espe­cial­ly during the sum­mer holi­da­ys. The cru­ise lasts for an hour (plte​-ora​va​.sk).

Wido­ko­we wyciecz­ki trat­wa­mi po rze­ce Ora­wa wokół Zamku Ora­ws­kie­go są dostęp­ne dla zain­te­re­so­wa­nych z Hor­ná Leho­ta do Orav­ský Podzá­mok, szc­ze­gól­nie w cza­sie let­nich wakac­ji. Rejs trwa godzi­nę (plte​-ora​va​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Dokumenty, Technika, TOP

Odrazy

skala
Hits: 2697

Odra­zy nás spre­vá­dza­jú, môžu to byť jed­no­du­ché fyzi­kál­ne javy odrá­ža­jú­ce svet­lo. Avšak záro­veň môžu vyjad­ro­vať hlbo­ký sym­bo­lic­ký význam. Umel­ci využí­va­jú odra­zy ako moc­ný nástroj na vyjad­re­nie hĺb­ky a kon­tem­plá­cie. V maľ­be, foto­gra­fii a sochár­stve odra­ze­ný obraz čas­to posky­tu­je alter­na­tív­ny pohľad na objekt, či už je to kra­ji­nár­sky motív, por­trét ale­bo abs­trakt­ný kon­cept. Ume­lec­ké die­la zame­ra­né na odra­zy môžu vytvá­rať ilú­zie, kto­ré ohro­mu­jú divá­ka a spúš­ťa­jú dis­ku­siu o vní­ma­ní rea­li­ty. Odra­zy môžu sym­bo­li­zo­vať ove­ľa viac než len fyzi­kál­ny jav. V mno­hých kul­tú­rach sú odra­zy pova­žo­va­né za okno do duše. Zrkad­lá sú spo­je­né s intros­pek­ci­ou a schop­nos­ťou vidieť samé­ho seba bez závo­ja klam­stva. V lite­ra­tú­re a filo­zo­fii sa čas­to hovo­rí o odra­ze ako meta­fo­re pre intros­pek­ciu a hľa­da­nie skry­tých právd. Odra­zy pred­sta­vu­jú roz­ma­ni­tú tému, kto­rá nám umož­ňu­je pre­skú­mať spo­je­nie medzi fyzi­kou, ume­ním, filo­zo­fi­ou a tech­no­ló­gi­ou. Sú to viac než len obra­zy odrá­ža­jú­ce svet­lo. Odra­zy nám posky­tu­jú nástroj na hlb­šie pocho­pe­nie seba, sve­ta oko­lo nás a našej inte­rak­cie s ním. Je to téma, kto­rá nám stá­le ponú­ka nové pohľa­dy a otvá­ra pries­tor na kre­a­ti­vi­tu a zázra­ky v našom neus­tá­le sa menia­com sve­te. V našom bež­nom živo­te sme obklo­pe­ní odraz­mi. Od odra­zu v zrkad­le pri odra­zy v oknách v moder­ných mra­ko­dra­poch. Voda na hla­di­ne jaze­ra nám pri­ná­ša zrkad­lo­vý obraz oblo­hy a stro­mov. Aj naša medzi­ľud­ská inte­rak­cia môže byť for­mou odra­zu, keď sa odzr­kad­ľu­je­me v poci­toch a reak­ciách druhých.

Fyzi­kál­ny odraz je pro­ces, kto­rým svet­lo, zvuk ale­bo iný druh vlne­nia mení smer, keď nara­zí na povrch. Zrkad­lá, voda a iné hlad­ké povr­chy majú schop­nosť vytvá­rať jas­né a pres­né odra­zy oko­li­té­ho pro­stre­dia. Ten­to jav, pozo­ro­va­ný už od pra­dáv­nych čias, našiel svo­je mies­to v roz­vo­ji opti­ky a ďal­ších ved­ných dis­cip­lín. V súčas­nom sve­te hra­jú odra­zy kľú­čo­vú úlo­hu v tech­no­lo­gic­kých ino­vá­ciách. Odra­ze­né svet­lo v optic­kých vlák­nach, odra­zy v obra­zo­vých sen­zo­roch a odraz v obvo­doch umož­ňu­jú fun­kciu mno­hých moder­ných zaria­de­ní. Okrem toho sa odra­zy čas­to využí­va­jú v dizaj­ne uží­va­teľ­ských roz­hra­ní a her­nom prie­mys­le na dosia­hnu­tie vizu­ál­nych efek­tov a pôso­bi­vých interakcií.

Ref­lec­ti­ons accom­pa­ny us; they can be sim­ple phy­si­cal phe­no­me­na ref­lec­ting light. Howe­ver, they can also express a deep sym­bo­lic mea­ning. Artists use ref­lec­ti­ons as a power­ful tool to con­vey depth and con­tem­pla­ti­on. In pain­ting, pho­tog­rap­hy, and sculp­tu­re, a ref­lec­ted ima­ge often pro­vi­des an alter­na­ti­ve view of the sub­ject, whet­her it’s a lands­ca­pe, por­trait, or abs­tract con­cept. Art­works focu­sed on ref­lec­ti­ons can cre­a­te illu­si­ons that ama­ze vie­wers and spark dis­cus­si­ons about the per­cep­ti­on of rea­li­ty. Ref­lec­ti­ons can sym­bo­li­ze much more than just a phy­si­cal phe­no­me­non. In many cul­tu­res, ref­lec­ti­ons are con­si­de­red a win­dow to the soul. Mir­rors are asso­cia­ted with intros­pec­ti­on and the abi­li­ty to see one­self wit­hout the veil of decep­ti­on. In lite­ra­tu­re and phi­lo­sop­hy, ref­lec­ti­ons are often spo­ken of as a metap­hor for intros­pec­ti­on and the search for hid­den truths.

Ref­lec­ti­ons repre­sent a diver­se topic that allo­ws us to explo­re the con­nec­ti­on bet­we­en phy­sics, art, phi­lo­sop­hy, and tech­no­lo­gy. They are more than just ima­ges ref­lec­ting light. Ref­lec­ti­ons pro­vi­de us with a tool for a dee­per unders­tan­ding of our­sel­ves, the world around us, and our inte­rac­ti­on with it. It is a the­me that con­ti­nu­al­ly offers new per­spec­ti­ves and opens up spa­ce for cre­a­ti­vi­ty and won­ders in our ever-​changing world. In our eve­ry­day lives, we are sur­roun­ded by ref­lec­ti­ons. From the ref­lec­ti­on in the mir­ror to ref­lec­ti­ons in the win­do­ws of modern skysc­ra­pers. The water on the sur­fa­ce of a lake brings us a mir­ro­red ima­ge of the sky and tre­es. Even our inter­per­so­nal inte­rac­ti­on can be a form of ref­lec­ti­on as we mir­ror our­sel­ves in the fee­lings and reac­ti­ons of others.

Phy­si­cal ref­lec­ti­on is the pro­cess by which light, sound, or other types of waves chan­ge direc­ti­on when they encoun­ter a sur­fa­ce. Mir­rors, water, and other smo­oth sur­fa­ces have the abi­li­ty to cre­a­te cle­ar and pre­ci­se ref­lec­ti­ons of the sur­roun­ding envi­ron­ment. This phe­no­me­non, obser­ved sin­ce ancient times, has found its pla­ce in the deve­lop­ment of optics and other scien­ti­fic dis­cip­li­nes. In the modern world, ref­lec­ti­ons play a cru­cial role in tech­no­lo­gi­cal inno­va­ti­ons. Ref­lec­ted light in opti­cal fibers, ref­lec­ti­ons in ima­ge sen­sors, and ref­lec­ti­ons in cir­cu­its enab­le the func­ti­oning of many modern devi­ces. More­over, ref­lec­ti­ons are often used in user inter­fa­ce design and the gaming indus­try to achie­ve visu­al effects and impres­si­ve interactions.

Use Facebook to Comment on this Post