2006, 2006-2010, 2008, 2009, 2011-2015, 2012, Časová línia, Ľudia, Umenie, Vystúpenia

Folklór – kultúrne dedičstvo

skala
Hits: 5694

Folk­lór je z anglic­ké­ho folk lore – ľudo­vé zna­los­ti. Môže byť pova­hy slo­ves­nej, hudob­nej, dra­ma­tic­kej aj taneč­nej. Folk­lór­ne pre­ja­vy sa zača­li vytrá­cať s nástu­pom moder­nej tech­ni­ky. Zápis tex­tu a schop­nosť jeho číta­nia zaprí­či­nil men­ší pries­tor pre ľudo­vú tvor­bu (Wiki​pe​dia​.cz). Štú­di­om folk­ló­ru sa zaobe­rá folk­lo­ris­ti­ka. Na svo­je kro­je, pies­ne, zvy­ky, tan­ce sú jed­not­li­vé oblas­ti, obce pyš­né. Pre­zen­tá­cie folk­lór­nych zvy­kov jed­not­li­vých regi­ó­nov pre­bie­ha­jú na folk­lór­nych fes­ti­va­loch. Napr. vo Východ­nej, Myja­ve, Det­ve (Wiki​pe​dia​.sk). Z ľudo­vej hud­by čer­pa­jú inšpi­rá­ciu aj hudob­ní skla­da­te­lia váž­nej hud­by. V minu­los­ti napr. Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nín Dvo­řák, Franz Liszt, Béla Bar­tók. Glo­bál­ny vplyv pôvod­ne ľudo­vej hud­by v 20. sto­ro­čí mala hud­ba čer­noš­ských komu­nít v USA. Šlo o pies­ňo­vú for­mu so špe­ci­fic­kou pen­ta­to­nic­kou moda­li­tou, cha­rak­te­ris­tic­ký­mi dva­násť­tak­to­vý­mi akor­dic­ký­mi postup­mi a sys­té­mom otáz­ka – odpo­veď v zbo­ro­vom spe­ve. V 19. sto­ro­čí bola táto for­ma nazva­ná blu­es. Zná­my je z neskor­šej doby vzá­jom­ný vplyv roc­ko­vej a folk­o­vej hud­by (Wiki​pe​dia​.cz). Pomer­ne zná­ma čes­ká hudob­ná sku­pi­na, kto­rá sa radí ku popu­lár­nej hud­be a má v sebe veľa prv­kov ľudo­vej hud­by je Čecho­mor, prí­pad­ne Fle­ret. Na Slo­ven­sku pôso­bí SĽUK – Slo­ven­ský ľudo­vý ume­lec­ký súbor, Lúč­ni­ca. Boha­tú tra­dí­ciu u nás majú folk­lór­ne sláv­nos­ti, napr. Folk­lór­ne sláv­nos­ti pod Poľa­nou, Det­vian­sky medzi­ná­rod­ný fes­ti­val ľudo­vej hud­by, tan­ca a spe­vu, Pod­ro­háčs­ke folk­lór­ne sláv­nos­ti v Zuber­ci, Mar­tin­ské Dožin­ky, Východ­ná (sko​vak​si​te​.com). Veľ­mi zná­mym zosku­pe­ním morav­skej folk­lór­nej sku­pi­ny je Hra­diš­ťan, s impo­zant­ným Jiřím (Jurou) Pav­li­com, kto­rý sa venu­je aj iným žán­rom. Pre mňa je doslo­va médi­om, akých svet veľa nemá. Naj­mä po roku 2000 sa tro­chu chva­la­bo­hu zača­li meniť pri­ori­ty a opäť oži­li tra­dič­né remes­lá, aspoň na rôz­nych jar­mo­koch, fes­ti­va­loch, iných kul­túr­nych a spo­lo­čen­ských podu­ja­tiach. V Nit­re sa koná kaž­do­roč­ne Jar­mok ľudo­vých reme­siel. V Bra­ti­sla­ve, v Kež­mar­ku a v Pieš­ťa­noch sa zalo­ži­la tra­dí­cia fes­ti­va­lov tra­dič­ných reme­siel, snáď aj v iných mes­tách. Mám pocit, že sa začí­na tro­chu viac aj opäť vážiť tra­dič­ná archi­tek­tú­ra v skan­ze­noch, v Pod­bie­li, v Pri­by­li­ne, v Mar­ti­ne.

Folk­lór comes from the English term ​“folk lore,” which trans­la­tes to folk kno­wled­ge. It encom­pas­ses ver­bal, musi­cal, dra­ma­tic, and dan­ce tra­di­ti­ons. Folk­lo­ric expres­si­ons began to fade with the advent of modern tech­no­lo­gy. The abi­li­ty to wri­te and read text led to less spa­ce for folk cre­a­ti­on (Wiki​pe​dia​.cz). The stu­dy of folk­lo­re falls under the domain of folk­lo­ris­tics. Dif­fe­rent regi­ons and com­mu­ni­ties take pri­de in the­ir tra­di­ti­onal cos­tu­mes, songs, cus­toms, and dan­ces. Pre­sen­ta­ti­ons of folk tra­di­ti­ons from vari­ous regi­ons often take pla­ce at folk­lo­re fes­ti­vals, such as tho­se in Východ­ná, Myja­va, and Det­va (Wiki​pe​dia​.sk).

Indi­vi­du­al com­po­sers of clas­si­cal music draw ins­pi­ra­ti­on from folk music. In the past, figu­res like Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nín Dvo­řák, Franz Liszt, and Béla Bar­tók were influ­en­ced by folk music. In the 20th cen­tu­ry, the glo­bal impact of ori­gi­nal­ly folk music was evi­dent in the music of Afri­can Ame­ri­can com­mu­ni­ties in the USA. This form, cha­rac­te­ri­zed by a spe­ci­fic pen­ta­to­nic moda­li­ty, dis­tinc­ti­ve twelve-​bar chord prog­res­si­ons, and call-​and-​response pat­terns in cho­ral sin­ging, was ter­med ​“blu­es” in the 19th cen­tu­ry. Later on, the­re was a well-​known cross-​influence bet­we­en rock and folk music (Wiki​pe​dia​.cz).

In the Czech Repub­lic, the rela­ti­ve­ly well-​known musi­cal group blen­ding popu­lar music with ele­ments of folk music inc­lu­des Čecho­mor and Fle­ret. In Slo­va­kia, the­re are pro­mi­nent folk artis­tic ensem­bles like SĽUK (Slo­vak Folk Art Ensem­ble) and Lúč­ni­ca. Folk­lo­re fes­ti­vals, such as Folk­lo­re Fes­ti­vals under Poľa­na, the Det­va Inter­na­ti­onal Fes­ti­val of Folk Music, Dan­ce, and Song, Pod­ro­háč Folk­lo­re Fes­ti­vals in Zube­rec, Mar­tin­ské Dožin­ky, and Východ­ná, con­tri­bu­te to the rich tra­di­ti­on (sko​vak​si​te​.com).

A notab­le Mora­vian folk group is Hra­diš­ťan, led by the impres­si­ve Jiří (Jura) Pav­li­ca, who also explo­res other gen­res. For me, it is a true medium that the world does not have enough of. Espe­cial­ly after 2000, thank­ful­ly, pri­ori­ties have star­ted to shift, and tra­di­ti­onal crafts have expe­rien­ced a revi­val, at least at vari­ous fairs, fes­ti­vals, and other cul­tu­ral and social events. In Nit­ra, the Fes­ti­val of Folk Crafts takes pla­ce annu­al­ly. In Bra­ti­sla­va, Kež­ma­rok, and Pieš­ťa­ny, a tra­di­ti­on of fes­ti­vals celeb­ra­ting tra­di­ti­onal crafts has been estab­lis­hed, and hope­ful­ly, in other cities as well. I feel that tra­di­ti­onal archi­tec­tu­re is begin­ning to be valu­ed more again, espe­cial­ly in open-​air muse­ums like Pod­biel, Pri­by­li­na, and Martin.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2009, Časová línia, Hudba, Ľudia, Umenie, Zábava

Muzikanti, hudobníci

skala
Hits: 5907

Muzi­kan­ti a hudob­ní­ci zohrá­va­jú neza­stu­pi­teľ­nú úlo­hu v kul­tú­re a spo­loč­nos­ti. Ich vášeň a talent pre hud­bu pri­dá­va­jú zvuk a meló­diu do náš­ho kaž­do­den­né­ho živo­ta. Hud­ba je uni­ver­zál­nym jazy­kom, a hudob­ní­ci sú jej pre­kla­da­teľ­mi. Ich schop­nosť vyjad­ro­vať emó­cie a poci­ty pro­stred­níc­tvom hud­by umož­ňu­je ľuďom pre­ží­vať rôz­ne emo­ci­onál­ne sta­vy a pri­pá­jať sa k hlbo­kým citom. Muzi­kan­ti pris­pie­va­jú k boha­tej roz­ma­ni­tos­ti hudob­ných žán­rov a kul­túr­nych tra­dí­cií. Ich rôz­no­ro­dé štý­ly a vply­vy z rôz­nych čas­tí sve­ta pri­dá­va­jú hud­be šír­ku a fareb­nosť. Hudob­ní­ci hrá­va­jú kľú­čo­vú úlo­hu na kon­cert­ných pódiách a v klu­boch, posky­tu­júc spo­lo­čen­skú zába­vu a umož­ňu­júc komu­ni­tám spo­jiť sa cez hudob­né uda­los­ti a festivaly.

Sklad­ba a inter­pre­tá­cia hud­by sú for­ma­mi ume­lec­ké­ho vyjad­ro­va­nia. Muzi­kan­ti sú tvor­ca­mi, kto­rí vytvá­ra­jú die­la, kto­ré môžu trvať a ovplyv­niť gene­rá­cie. Muzi­kan­ti čas­to vyuču­jú a inšpi­ru­jú ďal­ších, pre­ná­ša­júc svo­je zna­los­ti a vášeň na ďal­šie gene­rá­cie. Hudob­né vzde­lá­va­nie posky­tu­je štu­den­tom prí­le­ži­tosť roz­ví­jať svoj hudob­ný talent a poro­zu­mieť kom­plex­nos­ti hud­by. Hud­ba má tera­pe­utic­ký poten­ciál, a pre­to muzi­kan­ti čas­to pra­cu­jú v oblas­ti hudob­nej tera­pie, pomá­ha­júc ľuďom zvlá­dať stres, bolesť a iné emo­ci­onál­ne výzvy. Pre mno­hých muzi­kan­tov je hud­ba aj spô­so­bom živo­ta a pro­fe­si­onál­nou kari­é­rou. Kon­cer­to­va­nie, nahrá­va­nie, kom­po­no­va­nie a iné aspek­ty hudob­né­ho prie­mys­lu tvo­ria ich den­ný život. Muzi­kan­ti teda nie sú len tvor­ca­mi zvu­ku, ale aj kata­ly­zá­tor­mi kul­túr­nych zmien a spo­jo­va­teľ­mi ľudí pro­stred­níc­tvom uni­ver­zál­nej jazy­ko­vej for­my – hudby.

Musi­cians and per­for­mers play an irrep­la­ce­ab­le role in cul­tu­re and socie­ty. The­ir pas­si­on and talent for music add sound and melo­dy to our eve­ry­day lives. Music is a uni­ver­sal lan­gu­age, and musi­cians are its trans­la­tors. The­ir abi­li­ty to express emo­ti­ons and fee­lings through music allo­ws peop­le to expe­rien­ce vari­ous emo­ti­onal sta­tes and con­nect with deep sen­ti­ments. Musi­cians con­tri­bu­te to the rich diver­si­ty of musi­cal gen­res and cul­tu­ral tra­di­ti­ons. The­ir diver­se sty­les and influ­en­ces from dif­fe­rent parts of the world add bre­adth and vib­ran­cy to music. Musi­cians play a key role on con­cert sta­ges and in clubs, pro­vi­ding social enter­tain­ment and allo­wing com­mu­ni­ties to come toget­her through musi­cal events and festivals.

Com­po­si­ti­on and inter­pre­ta­ti­on of music are forms of artis­tic expres­si­on. Musi­cians are cre­a­tors who pro­du­ce works that can endu­re and influ­en­ce gene­ra­ti­ons. They often teach and ins­pi­re others, pas­sing on the­ir kno­wled­ge and pas­si­on to futu­re gene­ra­ti­ons. Music edu­ca­ti­on pro­vi­des stu­dents with the oppor­tu­ni­ty to deve­lop the­ir musi­cal talent and unders­tand the com­ple­xi­ty of music. Music has the­ra­pe­utic poten­tial, and musi­cians often work in the field of music the­ra­py, hel­ping peop­le cope with stress, pain, and other emo­ti­onal chal­len­ges. For many musi­cians, music is not just a pro­fes­si­on but a way of life. Per­for­ming, recor­ding, com­po­sing, and other aspects of the music indus­try sha­pe the­ir dai­ly lives. Musi­cians are not only cre­a­tors of sound but also cata­lysts for cul­tu­ral chan­ge and con­nec­tors of peop­le through the uni­ver­sal lan­gu­age of music.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Ľudia, TOP, Umenie, Vystúpenia

Divadlo – fotografie z dosiek, ktoré znamenajú svet

skala
Hits: 3632

Divad­lo zahŕňa javis­ko­vé for­my: činoh­ru, ope­ru, ope­re­tu, muzi­kál, spe­voh­ru, balet, pan­to­mí­mu, tanec, báb­ko­vé divad­lo, tie­ňo­vé divad­lo a neja­vis­ko­vé: roz­hla­so­vú hru, tele­víz­nu hru, film. Neja­vis­ko­vé for­my sa čas­to nepo­va­žu­jú za divad­lo, ale za dra­ma­tic­ké (scé­nic­ké) ume­nie. Počiat­ky diva­del­né­ho ume­nia sia­ha­jú do antic­ké­ho Gréc­ka. Medzi význam­né osob­nos­ti pat­ril Ais­chy­los, Sofo­kles, Aris­to­fa­nes. Latin­ský ter­mín herec (his­tri­ones) pochá­dza od akté­rov (ister) etrus­kých pred­sta­ve­ní, kto­ré zahr­ňo­va­li pan­to­mí­mu, spev, tanec a neskôr aj impro­vi­zo­va­ný dia­lóg. Her­ci sa po vzo­re Etrus­kov líči­li. Medzi zná­mych dra­ma­ti­kov pat­ria: tvor­ca nemec­kej meš­tian­skej drá­my Gott­hold Eph­raim Les­sing, Car­lo Gol­do­ni, Vic­tor Hugo, Gor­don Byron, Per­cy Byss­he Shel­ley, Ale­xan­der Ser­ge­je­vič Puš­kin, Michail Jurie­vič Ler­mon­tov, Emi­le Zola, Hono­ré de Bal­zac, Niko­laj Vasi­lie­vič Gogoľ, Anton Pav­lo­vič Čechov, Ivan Ser­ge­je­vič Tur­ge­nev, Ale­xan­der Niko­la­je­vič Ostrov­skij, Hen­rik Ibsen, Oscar Wil­de, Geor­ge Ber­nard Shaw, Ber­tolt Brecht (Wiki­pe­dia). Medzi význam­ných slo­ven­ských dra­ma­ti­kov pat­rí: Ján Cha­lup­ka, Ján Palá­rik, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Ivan Sto­do­la, Július Barč-​Ivan, Peter Kar­vaš, Leopold Laho­la, Osvald Záh­rad­ník, Milan Lasi­ca, Viliam Kli­má­ček. Reži­sé­ri: Jan­ko Boro­dáč, Ján Jam­nic­ký, Karol Zachar, Pavol Has­pra, Ľubo­mír Vaj­dič­ka, Jozef Bed­ná­rik. Her­ci: Jan­ko Boro­dáč, Andrej Bagar, Hana Melič­ko­vá, Miku­láš Huba, Ján Jam­nic­ký, Fran­tiš­ke Dibar­bo­ra, Fran­ti­šek Zva­rík, Ladi­slav Chu­dík, Július Pán­tik, Jozef Kro­ner, Boži­da­ra Tur­zo­no­vo­vá, Emí­lia Váša­ry­o­vá, Juraj Sle­zá­ček, Ivan Mis­trík, Šte­fan Kvie­tik, Michal Dočo­lo­man­ský, Mar­tin Huba, Pavol Miku­lík, Emil Hor­váth, Dušan Jam­rich, Zde­na Stu­den­ko­vá, Kami­la Magá­lo­vá, Maroš Kra­már, Sta­no Dan­čiak, Marián Labu­da (Wiki­pe­dia).

The­at­re encom­pas­ses vari­ous sta­ge forms: dra­ma, ope­ra, ope­ret­ta, musi­cal, play with music, bal­let, pan­to­mi­me, dan­ce, pup­pet the­at­re, sha­dow the­at­re, and non-​stage forms such as radio play, tele­vi­si­on play, and film. Non-​stage forms are often not con­si­de­red the­at­re but are seen as dra­ma­tic (sce­nic) arts. The ori­gins of the­at­ri­cal art can be tra­ced back to ancient Gre­e­ce, with sig­ni­fi­cant figu­res inc­lu­ding Aes­chy­lus, Sop­hoc­les, and Aris­top­ha­nes. The Latin term for actor (his­tri­ones) deri­ves from the Etrus­can per­for­mers (ister) who incor­po­ra­ted pan­to­mi­me, sin­ging, dan­cing, and later impro­vi­sed dia­lo­gue into the­ir sho­ws. Actors ador­ned them­sel­ves simi­lar­ly to the Etruscans.

Pro­mi­nent pla­y­wrights inc­lu­de the cre­a­tor of Ger­man bour­ge­ois dra­ma Gott­hold Eph­raim Les­sing, Car­lo Gol­do­ni, Vic­tor Hugo, Gor­don Byron, Per­cy Byss­he Shel­ley, Ale­xan­der Push­kin, Mik­hail Ler­mon­tov, Emi­le Zola, Hono­ré de Bal­zac, Niko­lai Gogol, Anton Chek­hov, Ivan Tur­ge­nev, Ale­xan­der Ostrov­sky, Hen­rik Ibsen, Oscar Wil­de, Geor­ge Ber­nard Shaw, Ber­tolt Brecht (Wiki­pe­dia). Notab­le Slo­vak pla­y­wrights inc­lu­de Ján Cha­lup­ka, Ján Palá­rik, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Ivan Sto­do­la, Július Barč-​Ivan, Peter Kar­vaš, Leopold Laho­la, Osvald Záh­rad­ník, Milan Lasi­ca, Viliam Kli­má­ček. Direc­tors: Jan­ko Boro­dáč, Ján Jam­nic­ký, Karol Zachar, Pavol Has­pra, Ľubo­mír Vaj­dič­ka, Jozef Bed­ná­rik. Actors: Jan­ko Boro­dáč, Andrej Bagar, Hana Melič­ko­vá, Miku­láš Huba, Ján Jam­nic­ký, Fran­tiš­ke Dibar­bo­ra, Fran­ti­šek Zva­rík, Ladi­slav Chu­dík, Július Pán­tik, Jozef Kro­ner, Boži­da­ra Tur­zo­no­vo­vá, Emí­lia Váša­ry­o­vá, Juraj Sle­zá­ček, Ivan Mis­trík, Šte­fan Kvie­tik, Michal Dočo­lo­man­ský, Mar­tin Huba, Pavol Miku­lík, Emil Hor­váth, Dušan Jam­rich, Zde­na Stu­den­ko­vá, Kami­la Magá­lo­vá, Maroš Kra­már, Sta­no Dan­čiak, Marián Labu­da (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Divadlo, Ľudia, Podujatia, Podunajské, Reportáže, Slovenské, Umenie, Vystúpenia, Zábavné

Záleská divadelná púť

skala
Hits: 1572

Prvý roč­ník sa konal v roku 2011, hlav­ným orga­ni­zá­to­rom je Občian­ske zdru­že­nie Naše Zále­síč­ko (zales​ka​di​va​del​na​put​.sk). Záles­ká diva­del­ná púť je podu­ja­tie, na kto­rom hrá prím divad­lo, ale náj­de­te tu aj výtvar­né ume­nie, hud­bu, lite­ra­tú­ru, občerstve­nie a snáď dob­rú nála­du. Cez deň pre­bie­hal hlav­ný prog­ram pod veľ­kým sta­nom zame­ra­ný na det­ské­ho divá­ka (roz­práv­ky), večer bolo na prog­ra­me divad­lo a kon­cert pre star­ších a dospe­lých. V deň, kto­rý som sa fes­ti­va­lu zúčast­nil bola na prog­ra­me ohňo­vá šou a kon­cert Pet­ra Lipu. Mne sa veľ­mi páči­li nápa­dy a aj ich rea­li­zá­cia. Dre­vo, kameň a iný pri­ro­dze­nej­šie pôso­bia­ci mate­riál a nie elek­tro­ni­ka. Počú­val som mno­ho roz­prá­vok pop­ri foto­gra­fo­va­ní. Vystu­po­va­li v nich pro­fe­si­onál­ne súbo­ry, divad­lá. Zmo­der­ni­zo­va­né úpra­vy kla­sic­kých roz­prá­vok občas u mňa vyvo­la­li úsmev, poču­do­va­nie a občas aj šok. Zrej­me je to správ­na adap­tá­cia. V zná­mej ​“Soľ nad zla­to” zazne­lo – ​“mám ťa rada ako Ryt­mu­sa”.

The first edi­ti­on took pla­ce in 2011, and the main orga­ni­zer is the Civic Asso­cia­ti­on Naše Zále­síč­ko (zales​ka​di​va​del​na​put​.sk). Záles­ká Diva­del­ná Púť is an event that fea­tu­res pri­ma­ri­ly the­a­ter but also inc­lu­des visu­al arts, music, lite­ra­tu­re, ref­resh­ments, and hope­ful­ly good vibes. During the day, the main prog­ram unfol­ded under a lar­ge tent, focu­sing on the young audien­ce with fai­ry tales. In the eve­ning, the prog­ram inc­lu­ded the­a­ter and con­certs for older audiences.

On the day I atten­ded the fes­ti­val, the­re was a fire show and a con­cert by Peter Lipa. I was impres­sed by the ide­as and the­ir exe­cu­ti­on. Wood, sto­ne, and other natu­ral­ly occur­ring mate­rials took pre­ce­den­ce over elect­ro­nics. I lis­te­ned to many fai­ry tales whi­le taking pho­tog­raphs. Pro­fes­si­onal ensem­bles and the­a­ters per­for­med them. The moder­ni­zed adap­ta­ti­ons of clas­sic fai­ry tales occa­si­onal­ly brought a smi­le, admi­ra­ti­on, and some­ti­mes even shock. It seems to be the right kind of adap­ta­ti­on. In the well-​known ​“Soľ nad zla­to” per­for­man­ce, the line ​“I love you like Ryt­mus” was heard.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2009, 2011-2015, 2012, Časová línia, Ľudia, TOP, Umenie

Tanec

skala
Hits: 3873

Tanec je jed­no z naj­star­ších ume­ní, cez neho člo­vek vyjad­ru­je svo­je emó­cie. Je jeho kul­tú­rou. Kedy­si to boli kme­ňo­vé ritu­ály, tanec pre­ni­kol do rôz­nych aspek­tov náš­ho živo­ta, pri­ná­ša radosť. Ritu­ály slú­ži­li aj ako spo­lo­čen­ský komu­ni­kač­ný nástroj a to sa dodnes nezme­ni­lo. Rôz­ne kul­tú­ry vytvo­ri­li svo­je vlast­né taneč­né for­my. Tan­com vyjad­ru­je­me radosť, šťas­tie, smú­tok, nad­še­nie, odhod­la­nie. Tanec je ume­lec­ký výraz, komu­ni­kač­ný nástroj, kto­rý pre­ko­ná­va jazy­ko­vé bari­é­ry. Pohy­by pri tan­ci vyda­jú neraz za tisíc slov. Tanec má jedi­neč­nú schop­nosť spá­jať ľudí. Doslo­va je schop­ný vytvá­rať komunity.

Vďa­ka Špa­niel­sku pozná­me fla­men­co, Indii Bha­ra­ta­na­ty­am, USA hip-​hop. Po cel­kom sve­te je uzná­va­ný balet. Tanec je aj skve­lou fyzic­kou akti­vi­tou, pro­fe­si­oná­li ho vyko­ná­va­jú ako šport. Tanec roz­ví­ja sva­lo­vú hmo­tu, vytrva­losť a pris­pie­va ku lep­šie­mu zdra­vot­né­mu stavu.

Dan­ce, as one of the oldest forms of art, is a means through which humans express the­ir emo­ti­ons. It is ingrai­ned in cul­tu­re. Once tri­bal ritu­als, dan­ce has per­me­a­ted vari­ous aspects of our lives, brin­ging joy. Ritu­als ser­ved as social com­mu­ni­ca­ti­on tools, a pur­po­se that remains unchan­ged today. Dif­fe­rent cul­tu­res have cre­a­ted the­ir own dan­ce forms. Through dan­ce, we express joy, hap­pi­ness, sor­row, ent­hu­siasm, deter­mi­na­ti­on. Dan­ce is an artis­tic expres­si­on, a com­mu­ni­ca­ti­on tool that trans­cends lin­gu­is­tic bar­riers. The move­ments in dan­ce often con­vey more than a thou­sand words. Dan­ce has a uni­que abi­li­ty to bring peop­le toget­her. It lite­ral­ly has the power to cre­a­te communities.

Thanks to Spain, we know fla­men­co; India intro­du­ced Bha­ra­ta­na­ty­am, and the USA gave us hip-​hop. Bal­let is recog­ni­zed worl­dwi­de. Dan­ce is also a fan­tas­tic phy­si­cal acti­vi­ty; pro­fes­si­onals con­si­der it a sport. Dan­ce deve­lops musc­le strength, endu­ran­ce, and con­tri­bu­tes to ove­rall health.

Use Facebook to Comment on this Post