2013, Horné Považie, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina

Súľovské skaly

Hits: 1065

Súľovské skaly sú súčasťou Súľovských vrchov (Wikipedia), a väčšieho celku Strážovských vrchov (Jozef Terem), vyznačujú sa výrazne členitým reliéfom. Časté sú skalné veže, strmé bralá, ihly, okná, homole apod. Jedným z najznámejších útvarov je tzv. Gotická brána (Wikipedia), ktorá dosahuje výšku 13 metrov a vznikla zvetrávaním skalného zlepenca (kamnavylety.sk). Súľovské skaly sa nachádzajú asi 10 km od Bytče. Súľovské skaly sú zoradené v oblúku, ktorého vrchol je na severe a ramená smerujú na juhozápad a juhovýchod (Wikipedia). Na tomto území je vyhlásená Národná prírodná rezervácia Súľovské skaly (enviroportal.sk). Nachádzajú sa tu napr. skalné útvary Sova a sovička, Nad konský cinter, Mačka či Dva hrby (Jozef Terem). V puklinovej jaskyni Šarkania diera sa našli kosti jaskynného medveďa a neolitickej keramiky (sulov.com). Súľovské skaly môžeme spoznať aj v mnohých dokumentárnych filmoch o prírode a stali sa aj miestom filmového spracovania rozprávky Sokoliar Tomáš. Lokalita Súľova bola podľa povesti kedysi sídlom šarkana. Ten vylietaval cez dve skalné brány, na západe cez Gotickú bránu a na severe cez Obrovskú bránu (Jozef Terem). Skalné útvary vznikli tak, že malé časti kamienkov boli pospájané do seba tzv. vápencovým tmelom počas dlhých tisícročí. Hornina z tohto skalného útvaru dostala aj svoj názov „súľovský zlepenec“ (slovakia360.com). Tento zlepenec je zložený z vápencov a dolomitov. Vrstvy zlepencov dosahujú značnú hrúbku, pri obci Súľov 500 metrov (sulov.com). 

Súľovské skaly poskytujú priestor aj pre rozmanitú faunu a flóru. Vďaka klíme, ktorá sa vytvára kvôli veľmi husto pospájaným skalným útvarom. V ich dolnej časti niekedy nikdy nedopadnú priame slnečné lúče, preto tu existuje niekoľko vegetačných pásiem. V dolných, chladnejších podmienkach rastie flóra ako vo Vysokých Tatrách (slovakia360.com). Rastie tu napr. poniklec prostredný Pulsatilla subslavica, horcokvet Clusiov Ciminalis clusii, prvosienka holá Primula auricula, soldanelka karpatská Soldanella carpatica, zvonček maličký Campanula cochlearifolia, hmyzovník muchovitý Ophrys insectifera, hmyzovník Holubyho Ophrys holubyana, vstavač bledý Orchis pallens, kruštík tmavočervený Epipactis atrirubens, ľalia zlatohlavá Lilium martagon, prilbovka červená Cephalanthera rubra (sulov.com), Dianthus lumnitzeri, Draba lasiocarpa, Anthericum ramosum, Amelanchier ovalis (sulov.com), Globularia punctata, Bellidiastrum michelii (Jaroslav Velička)

Najrozšírenejším dravým vtákom tu je sokol myšiar Falco tinnunculus, ktorý hniezdi na skalných vežiach a vo výklenkoch skalných stien. Žije tu aj výr skalný Bubo bubo, krkavec Corvus corax, myšiarka ušatá Asio otus, včelár lesný Pernis apivorus (sulov.com)V hlbokých lesoch žije bocian čierny Ciconia nigra (sulov.com). Vyskytuje sa tu rys ostrovid Lynx lynx, jašterica múrová a obyčajná Lacerta muralis, Lacerta agilis, slepúch lámavý Anguis fragilis, salamandra škvrnitá Salamandra salamandra, fúzač alpský Rosalia alpina, jasoň červenooký Parnassius apollo. Vzácny je teplomilný pavúk komôrkar pontický Atypus muralis, ktorý sa nachádza len na troch lokalitách na Slovensku. Vďaka dostatočnému prísunu uhličitanov tu majú hojnejšie zastúpenie mäkkýše (sulov.com). Najcennejšie sú na vápnitých prameniskách. Glaciálny relikt pimprlík Geyerov Vertigo geyeri poukazuje na starobylý pôvod (sulov.com).

Súľovský hrad, resp. jeho zrúcanina je súčasťou Súľovských skál. Ťažko ho odlíšiť od okolitých skál (Peter Kaclík). Jeho staršie pomenovanie bolo Rohach, Roháč. Vznikol v prvej tretine 15. storočia, plnil strážnu funkciu. Už v roku 1703 bol v zlom stave, avšak ešte v roku 1730 sa na ňom zdržiavalo vojsko. Od roku 1759 na hrade nikto neostal, navyše zemetrasenie v roku 1858 hrad ťažko poškodil a medzitým ešte vyhorel (Wikipedia.sk). 

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2015, Krajina, Kysuce, Príroda, Skaly, Slovenská krajina

Megonky – kamenné gule v Milošovej

Hits: 329

V 80-tych rokoch sa v kameňolome po odstrele horniny objavili pravidelné okrúhle gule s priemerom 10 až 260 cm. Unikátny prírodný úkaz, v roku 2003 bolo nálezisko v Milošovej, vyhlásené za prírodný úkaz (regionkysuce.sk). Najväčšia guľa má priemer 2.6 metra. Odtlačky po vypadnutých guliach naznačujú, že tie najväčšie mali priemer až 5 metrov (Ľuboš Vodička). V priestore medzi Klokočovom – Milošovou a hrebeňom Moravsko-sliezskych Beskýd sa nachádza úzky pruh pieskovcov s nápadnou guľovitou odlučnosťou. Kamenné gule sa nachádzajú aj na iných miestach (František Beleš).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Hory, Krajina, Obce, Považské obce, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Slovenské obce, Stredné Považie

Vršatec

Hits: 401

Vršatec sa nachádza nad Vršatským Podhradím. 

Vršatské bradlá sú mohutným vápencovým masívom, viditeľné sú z veľkej vzdialenosti. Nad obcou sa nachádza aj hrad Vršatec. Už v roku 1244 sa spomína Vršatec (trencin.sk). Vršatské bradlá sú významná geologická a paleontologická lokalita. Nachádza sa tu veľké množstvo fosílii plytkého aj hlbokého jurského a kriedového mora, amonitybelemnityľaliovkylastúrniky posidonia a mikrofosílie foraminiferyrádiolarieprvoky calpionela (Morycowa, Mišík, 2005). Vyskytujú sa tu vzácne motýle: Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Papilio machaon, Aglia tau. chrobák Rosalia alpina (Wikipedia). Vršatské bradlá sú prírodnou rezerváciou (enviroportal.sk). Sú najvýraznejším a najvyšším skalným bradlovým hrebeňom na Slovensku (550 – 830 metrov nad morom). Vápencový masív pochádza z jury (spoznaj.eu).

Odkazy

Literatúra

Morycowa Ezbieta & Mišík Milan, 2005. Upper Jurassic shallow-watter scleractinian coral from the Pieniny Klippen Belt (Western Carpathians, Slovakia). Geologica Carpathica, october 2005, 56, 5, pp. 415- 432

 

Use Facebook to Comment on this Post

2008, 2009, 2013, Časová línia, Devínské Karpaty, Krajina, Malé Karpaty, Slovenská krajina, Záhorie

Devínska Kobyla - unikátna lokalita celosvetového významu

Hits: 4418

Devínska Kobyla patrí k najdlhšie osídleným lokalitám na Slovensku. Už v období 5000 rokov pred n.l. si tu neolitickí roľníci stavali svoje prvé sídla. V 4 storočí pred n.l. sa tu usadili Kelti, ktorí začali klčovať lesy. Po nich ovládli územie v 1. storočí n.l. Rimania a založili na juhozápadných svahoch Devínskej Kobyly vinice (devinskakobyla.sk). Pod severovýchodnými svahmi medzi Dúbravkou a „Technickým sklom“ sa odkryli pozostatky vidieckej usadlosti rímskeho typu – villa rustica z 3. storočia (panorama.sk). 

Masív Devínskej Kobyly nazývajú geológovia aj „klenotnicou rozmanitosti geologických javov“. Približne pred 300 miliónmi rokov bolo toto územie súčasťou prakontinentu Pangea. V nasledujúcich obdobiach bolo toto územie niekoľkokrát zaplavené morom, v ktorom sa tvorili vápence a dolomity – Devínska hradná skala, Waittov lom, Štokeravská vápenka, SandbergBádenské more, ktoré sa nachádzalo na tomto území pred 14 – 16 mil. rokmi, modelovalo významnú lokalitu skamenelín na Devínskej Kobyle – Sandberg. Nemalou mierou sa na formovaní Devínskej Kobyly podieľajú rieky Morava a Dunaj. Ich korytá sa postupne premiestňovali a približne pred 600 tis. rokmi vznikol ich sútok týchto riek v oblasti dnešnej Devínskej Novej Vsi. Geologickými zmenami sa pod Devínsku hradnú skalu presunul asi pred 130 tisíc rokmi (devinskakobyla.sk). Devínskou hradnou skalou sa na našom území začína mohutný oblúk Karpát. Geologicky ku Karpatom patria aj Hundsheimské kopce na pravom brehu Dunaja v Rakúsku. Južné svahy sú tvorené prevažne sivými vápencami, dolomitmi a karbonátovými brekciami. Súvrstvia sú 160 – 180 miliónov rokov. Vrchol je z druhohorných kremencov, ktoré vznikli stmelením plážového piesku (Informačná tabuľa).Devínskou hradnou skalou sa na našom území začína mohutný oblúk Karpát. Geologicky ku Karpatom patria aj Hundsheimské kopce na pravom brehu Dunaja v Rakúsku. Južné svahy sú tvorené prevažne sivými vápencami, dolomitmi a karbonátovými brekciami. Súvrstvia sú 160 – 180 miliónov rokov. Vrchol je z druhohorných kremencov, ktoré vznikli stmelením plážového piesku (Informačná tabuľa).

Devínska Kobyla je jedna z najunikátnejších lokalít celého Slovenska. Britský botanik D. Moore v publikácii Plant Life pripravil celosvetový výber prírodovedne osobitne zaujímavých lokalít a z desiatich vymedzených pre celú Európu venoval dve strany Devínskej Kobyle (inba.sk). Patrí do Devínskych Karpát. Nachádza sa v tesnej blízkosti Devína – mestskej časti Bratislavy. Leží pri sútoku rieky Morava s Dunajom. Ku nej patrí aj Sandberg. Je veľmi často navštevovaná. Kobyla, ako ju v Bratislave familiárne nazývame je skutočne veľmi bohatá na pestrú paletu foriem prírody. Vykazuje vysoký stupeň biodiverzity, aj z dôvodu, že pôvodne šlo o zalesnenú lokalitu, na ktorej však človek historicky hospodáril, odlesňoval, kosil apod (Wikipedia). Pásli sa tu ovce, ale aj kozy a hovädzí dobytok. Zhruba v polovici 20. storočia pastva postupne zanikla (broz.sk). Na Devínskej Kobyle žije niekoľkotisíc druhov živočíchov. Napr. kobylka Saga pedo, modlivka Mantis religiosa. Viac ako 600 druhov motýľov, napr. vidlochvost feniklový Papilio machaon, jasoň chochlačkový Parnassius mnemosyne, viac ako 380 druhov chrobákov, napr. roháč obyčajný Lucanus cervus, fúzač veľký Cerambyx cerdo. Z vtákov na skalách hniezdi sokol myšiar Falco tinnunculus, zalietava sem Monticola saxatilis, Falco cherrug (devinskakobyla.sk). Žijú tu viaceré druhy na svojej severnej hranici rozšírenia. Vyskytuje tu zriedkavá pamodlivka dlhokrká Mantispa styriaca, vidlochvost ovocný Iphiclides podalirius (sazp.sk).

Z vegetácie tu dominujú teplomilné a vápnomilné rastliny, celkom je tu rastie viac ako 1 100 druhov vyšších rastlín. Medzi nimi 26 druhov orchideí. Vyskytujú sa tu teplomilné druhy hmyzu, prispôsobené extrémnym a dlhodobým obdobiam sucha (broz.sk).  Vyskytuje sa tu kavyľ pôvabný Stipa pulcherrina a Stipa joannis, 26 druhov vstavačov (Orchideaceae), hlaváčik jarný Adonis vernalis, poniklec černastý Pulsatilla nigricans, poniklec veľkokvetý Pulsatilla grandis, ľalia zlatohlavá Lilium martagon, kosatec nízky Iris pumila, kosatec dvojfarebný Iris variegata, Platanthera bifolia. Vzácnosťou je ihlica nízka Ononis pusilla, Lathyrus sphaericus, Conringia austriaca, Potentilla pedata, Smyrnium porfoliatum, Bupleurum rotundifolium, Consolida orientalis ssp. paniculata, Aplenium adianthum nigrum (sazp.sk), stepný relikt Gypsophila fastigiata (devinskakobyla.sk).

Devínska Kobyla je najvyšším vrchom Devínskych Karpát s nadmorskou výškou 514 m nad morom a zároveň je najjužnejším výbežkom Malých Karpát. Má aj zákonnú ochranu, od roku 1964 je Národnou prírodnou rezerváciou – NPR s rozlohou 101.12 ha (Wikipedia). Devínska Kobyla je aj tzv. územím európskeho významu, je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a je súčasťou chránených území NATURA 2000 (broz.sk). Waitov lom, ktorý je na fotografiách sa nachádza neďaleko od Sandbergu, cca 600 metrov smerom ku Devínu. Slúžil v minulosti ako vápenka (slovakia.travel).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post