2015, Krajina, Kysuce, Slovenská krajina, Vodné nádrže, Vodné nádrže

Vodná nádrž Nová Bystrica

Hits: 249

Vod­né die­lo Nová Bys­tri­ca je pamät­ní­kom oby­va­teľ­stvu zato­pe­ných obcí Har­vel­ka a Rieč­ni­ca. Bolo posta­ve­né v rokoch 1983 – 1989. Vod­ná nádrž je v naj­hl­b­šom mies­te hlbo­ká 52 met­rov, zato­pe­ná plo­cha je pri­bliž­ne 181,4 hek­tá­ra a obsa­hu­je oko­lo 34 mili­ó­nov met­rov kubic­kých vody (sta​ra​bys​tri​ca​.sk). Vod­né die­lo je situ­ova­né v Bys­tric­kej doli­ne, pat­rí do Chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Kysu­ce. Západ­nú časť tvo­ria Javor­ní­ky, Tur­zov­ská vrcho­vi­na a Moravsko-​sliezske Bes­ky­dy. Východ­nú časť tvo­ria Kysuc­ké Bes­ky­dy, Kysuc­ká vrcho­vi­na a Orav­ské Bes­ky­dy (kysu​ce​.sk) Hlav­ným úče­lom je zabez­pe­če­nie stá­le­ho odbe­ru vody pre úprav­ňu vody, na záso­bo­va­nie pit­nou vodou. Zní­že­nie povo­dňo­vej vlny, sani­tár­ny prie­tok, hyd­ro­ener­ge­tic­ký poten­ciál pre elek­trár­ne. Prie­mer­ný roč­ný úhrn zrá­žok je 932 mm. Objek­ty vod­né­ho die­la sú pre­dov­šet­kým zem­ná prieh­ra­da, injekč­ná chod­ba, nádrž a zdru­že­ný funkč­ný objekt (nova​bys​tri​ca​.sk). Nie­koľ­ko objek­tov zo zato­pe­ných obcí bolo pre­ve­ze­ných do Múzea kysuc­kej dedi­ny vo Vychy­lov­ke (sta​ra​bys​tri​ca​.sk). V pries­to­re zato­pe­ných obcí sa nato­či­lo nie­koľ­ko fil­mov, napr. Pole neora­né, Povs­ta­lec­ká his­tó­ria a Sedím na koná­ri a je mi dob­re (sta​ra​bys​tri​ca​.sk). Oko­lo prieh­ra­dy je vybu­do­va­ná cyk­lo­tu­ris­tic­ká tra­sa (moje​ky​su​ce​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2015, Časová línia, Hrady, Krajina, Poľsko, Vodné nádrže, Zahraničie

Hrad Niedzica nad Czorstynskou vodnou nádržou

Hits: 1541

Hrad Nie­dzi­ca, kto­rý je nazý­va­ný aj Duna­jec, bol cen­trom duna­jec­ké­ho pan­stva. Hor­ný hrad posta­vi­li v prvej štvr­ti­ne 14. sto­ro­čia. Začiat­kom 16. sto­ro­čia bol posta­ve­ný stred­ný hrad a v roku 1601 dol­ný hrad s obran­ný­mi múr­mi. Posta­ve­ný bol na vápen­co­vej ska­le 75 met­rov nad hla­di­nou Dunaj­ca. Hrad bol stá­ro­čia pev­nos­ťou a síd­lom uhor­ským. Iba počas krát­ke­ho obdo­bia sa dostal do poľ­ských rúk. Dnes je hrad jed­ným z naj­za­cho­va­lej­ších v Euró­pe. Dnes sa odzr­kad­ľu­je v Czors­tyn­skej prieh­ra­de (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). Vďa­ka Čors­tín­skej vod­nej nádr­ži sú tu výbor­né pod­mien­ky pre vod­nú turis­ti­ku, jach­ting, poži­čia­va­jú sa tu vod­né bicyk­le, loď­ky, člny, gon­do­ly. Pre­má­va­jú tu lode pre turis­tov Bie­la dáma a Har­naš (Infor­mač­ná tabuľa).

Na opač­nom bre­hu sú ruiny hra­du Czors­tyn (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). Slo­ven­ský názov pre hrad je Nede­ca (kra​ji​nou​.sk). Čors­tín­sky hrad vzni­kol prav­de­po­dob­ne v 14. sto­ro­čí. V roku 1790 zachvá­til hrad požiar od bles­ku. Od roku sú 1996 sú pozos­tat­ky hra­dy sprí­stup­ne­né náv­štev­ní­kom. Z hor­nej čas­ti je vyhliad­ka na vod­nú nádrž, Nedec­ký hrad, Tat­ry, Pie­ni­ny (Infor­mač­ná tabuľa).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Časová línia, Krajina, Obce, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské obce, Vodné nádrže, Záhorácke obce, Záhorie

Lozorno

Hits: 2212

Lozor­no sa nachá­dza na juho­zá­pa­de Slo­ven­ska, 24 km od Bra­ti­sla­vy, v blíz­kos­ti západ­ných sva­hov Malých Kar­pát, v regi­ó­nie Záho­rie (lozor​no​.sk). Leží v nad­mor­skej výš­ke 188 met­rov nad morom. Na plo­che 44.79 km2 tu žije 3 022 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). V obci sa nachá­dza Kos­tol svä­tej Kata­rí­ny z Ale­xan­drie z roku 1630. Baro­ko­vá Kapl­n­ka svä­té­ho Ven­de­lí­na je z roku 1729 (lozor​no​.sk). V minu­los­ti tu bola les­ná želez­ni­ca, kto­rej sto­py sa však ťaž­ko hľa­da­jú. Bola sta­va­ná po roku 1918, zanik­la v 30-​tych rokoch 20. sto­ro­čia (lozor​no​.sk). Nad Lozor­nom sa nachá­dza vod­ná nádrž, z kto­rej vyte­ká Suchý potok (lozor​no​.sk). Pri tej­to nádr­ži je situ­ova­né Múze­um his­to­ric­kých vozi­diel, v pries­to­roch býva­lých kasár­ní (lozor​no​.sk). Z Lozor­na pochá­dza cyk­lis­ta Anton Tkáč (Wiki­pe­dia).

His­tó­ria Lozor­na je spo­je­ná s hra­dom Pajš­tún. V roku 1280 ho gróf Ruge­rius začal opra­vo­vať. Talian­skí, morav­skí a slo­ven­skí maj­stri opra­vu­jú­ci hrad, zača­li prvé osíd­ľo­va­nie Lozor­na. Avšak obec sa prvý krát spo­mí­na až v roku 1438 ako Eze­larn. Toto pome­no­va­nie ja najp­rav­de­po­dob­nej­šie odvo­de­né on nemes­ké­ho Esel, čo zna­me­ná somár. Somá­re sa pou­ží­va­li obchod­ník­mi na pre­pra­vu tova­ru. Ďal­ším his­to­ric­kým náz­vom je Zor­no. Lozor­no sa v stre­do­ve­ku dyna­mic­ky roz­ví­ja­la aj vďa­ka kolo­nis­tom z Rakús­ka a po roku 1526, pri­sťa­ho­val­com z Chor­vát­ska. Oby­va­te­lia sa veno­va­li poľ­no­hos­po­dár­stvu, liso­va­niu ole­ja, tkáč­stvu, pes­to­va­niu vini­ča, cho­vu ťaž­ných zvie­rat, pále­niu váp­na a dre­ve­né­ho uhlia. V rokoch 1970 až 1973 bola pop­ri obci vybu­do­va­ná diaľ­ni­ca Bra­ti­sla­va – Malac­ky. Vzni­kol oddy­cho­vý are­ál na Koša­ris­kách a na Kamen­nom mly­ne (lozor​no​.sk). 

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže

Vodná nádrž Nosice – priehrada mládeže

Hits: 2870

Vod­ná nádrž je nádr­žou na rie­ke Váh pred mes­tom Púchov. Posta­ve­ná bola v roku 1949 až 1957 ako Prieh­ra­da mlá­de­že (Wiki­pe­dia). Je naj­star­šou prieh­ra­dou na rie­ke Váh. Počas jej stav­by vytrys­kol pra­meň uhli­či­tej vody z hĺb­ky 67.5 met­ra. Voda sa agre­sív­ne cho­va­la voči žele­zu a betó­nu, pre­to sa stav­ba natiah­la na dlh­ší čas (teraz​.sk). Na hor­ni­no­vý pod­klad muse­li navŕ­šiť čadi­čo­vé koc­ky, kto­ré zalia­li betó­nom (Miro Mikáč). Pra­meň bol lie­či­vý, vďa­ka čomu vznik­li lie­čeb­né kúpe­le Nim­ni­ca. Pre­hra­de­ním Váhu doš­lo k zato­pe­niu obce Okrut a čas­ti obce Nosi­ce (teraz​.sk), pre­síd­le­ní boli aj oby­va­te­lia obce Milo­chov. Pred výstav­bou muse­lo byť pre­lo­že­ných 12 km želez­níc a 35 km ciest (Maroš Trnik). 

Roz­lo­ha Nosic­kej nádr­že je 5.7 km2, objem 36 mili­ó­nov m3, maxi­mál­na hĺb­ka je 18 met­rov, prieh­rad­ný múr je 36 met­rov vyso­ký a 472 met­rov dlhý (Wiki­pe­dia). V naj­šir­šom mies­te sú od seba bre­hy vzdia­le­né 1.5 km (Maroš Trnik). Nosi­ce sú súčas­ťou Váž­skej kas­ká­dy. Od roku 1957 je súčas­ťou nádr­že je vod­ná elek­trá­reň (Wiki­pe­dia), kto­rá má fun­kciu týž­den­né­ho vyrov­ná­va­nia prie­to­kov (seas​.sk). Nádrž Nosi­ce je aj mies­tom let­nej rekre­ácie, je tu mož­nosť kúpa­nia, sur­fo­va­nia, čln­ko­va­nia, plach­te­nia a rybo­lo­vu (slo​va​kian​gu​ide​.sk). Na úpä­tí Hra­dis­ka nad prieh­rad­ným múrom je posta­ve­ná vežič­ka – roz­hľad­ňa. Mož­no tu pozo­ro­vať 160 dru­hov vtá­kov (Maroš Trnik).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post