Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Artemia salina – žiabronôžka soľná, dostupné živé krmivo

skala
Hits: 31174

Arte­mia sali­na – žiab­ro­nôž­ka soľ­ná pat­rí medzi Ento­mas­tra­ca. Žiab­ro­nôž­ky, kto­ré sa pre­važ­ne využí­va­jú v akva­ris­ti­ke, žijú v mori. Sú pomer­ne malé do 15 mm [1], ove­ľa men­šie ako ich prí­buz­ní v slad­kej vode. Ku slad­ko­vod­ným žiab­ro­nôž­kam sa dosta­ne­me naj­skôr pro­stred­níc­tvom mra­ze­ných kociek v obcho­de. Arté­mia sa pou­ží­va v rôz­nych veľ­kos­tiach, od jem­nej až po hrub­šiu. Väč­ši­ne akva­ris­tov vyho­vu­je prá­ve jem­ná arté­mia. Dostať ju v akva­ris­tic­kých obcho­doch, na bur­zách a na iných akva­ris­tic­kých akciách. Žiab­ro­nôž­ky sa pre­dá­va­jú z roz­lič­ných loka­lít – z Rus­ka, Kana­dy, USA, Číny. Ich liah­ni­vosť je otáz­kou kva­li­ty. 95% liah­ni­vosť vají­čok je vyni­ka­jú­ci para­me­ter. Závi­sí od toho aj cena. Žiab­ro­nôž­ka je výživ­né krmi­vo, z kto­ré­ho poter naj­rých­lej­šie vyras­tie naj­mä do výš­ky a do šír­ky. V sta­ve, keď ryby doras­ta­jú, neod­po­rú­čam kŕmiť iba žiabronôžkou.

Arté­mia sa dá ľah­ko liah­nuť, prav­da pokiaľ prí­de­te na spô­sob tej kto­rej vár­ky ;-). Náro­ky na jed­not­li­vé “dru­hy” a bale­nia arté­mie sú bohu­žiaľ roz­lič­né. Neraz som bol sved­kom nespo­koj­nos­ti s liah­ni­vos­ťou u mojich zná­mych, pri­čom ich kama­rá­tom neraz “tá istá” arté­mia ide výbor­ne. Kúpe­ná arté­mia sú vlast­ne vajíč­ka arté­mie. Vajíč­ka nasy­pe­me do vody, napr. do fľa­še, do kto­rej na 1.5 lit­ra vody pri­dá­me 3 – 4 kávo­vé lyžič­ky soli (25 – 30 g na liter), čím simu­lu­je­me mor­skú vodu. Je nut­né aby sme sil­ne vzdu­cho­va­li. Vlast­ne ide o to, aby celý obsah cir­ku­lo­val čo naj­viac, aby žiad­ne vajíč­ka nezos­ta­li stáť. Udr­žu­je­me izbo­vú, prí­pad­ne o nie­čo vyš­šiu tep­lo­tu. Pri vyš­šej tep­lo­te sa liah­nu rých­lej­šie. Asi po 24 hodi­nách je už veľ­ká časť vylia­hnu­tá. Ja sám, aj väč­ši­na akva­ris­tov, kto­rých poznám, nechá­vam arté­mie liah­nuť 2 dni – je potom o nie­čo väč­šia. Arté­mia sa pri 25 °C liah­ne 1.5 dňa. Medzi akva­ris­ta­mi sa tra­du­je, že žiab­ro­nôž­ka môže byť jed­no­dňo­vá, ale aj dvoj­dňo­vá, v závis­los­ti od doby lia­hnu­tia a samoz­rej­me od “typu. V slad­kej vode vydr­žia iba krát­ku dobu – asi tak 8 hodín.

Pre vyš­šiu ener­ge­tic­kú hod­no­tu a násled­ne jed­no­duch­ší a účin­nej­ší prí­chod na svet malých arté­mií sa pou­ží­va dekap­su­lá­cia. Odstra­ňu­je sa ním ochran­ný obal vajíč­ka žiab­ro­nôž­ky. Keď chce­me žiab­ro­nôž­ku skŕ­miť sto­jí­me pred otáz­kou, ako ich dostať do akvá­ria bez toho, aby sme ich tam pre­nies­li bez soli. Keď­že ide o veľ­mi malé potvor­ky, pomo­hol by napr. mly­nár­sky hod­váb, ak ho nemá­te, vysta­čí­te si aj s bavl­ne­nou lát­kou. Ja cedím arté­miu cez mono­fil. Dekap­su­lo­va­nú – odslup­ko­va­nú arté­miu pou­ží­vam úspeš­ne ako suché krmivo.

Autor nasle­du­jú­ce­ho tex­tu: Róbert Toman

Drob­ný kôro­vec, žiab­ro­nôž­ka soľ­ná (Arte­mia sali­na) je obľú­be­né živé (ale aj mra­ze­né) krmi­vo pre mno­hé dru­hy akvá­ri­ových rýb. Mno­hí cho­va­te­lia afric­kých cich­líd využí­va­jú čerstvo vylia­hnu­té naup­liá arté­mií na kŕme­nie mla­dých rýb po rozp­lá­va­ní ale­bo po opus­te­ní mat­ki­ných úst. Keď­že k dis­po­zí­cii sú iba vajíč­ka arte­mií, je potreb­né zabez­pe­čiť vhod­né pod­mien­ky, aby sa vylia­hol čo naj­väč­ší počet naup­lií. K tomu slú­žia tzv. liah­ne arté­mií. Exis­tu­je množ­stvo rôz­nych kon­štruk­cií, z kto­rých som sa sna­žil vybrať tie naj­lep­šie vlast­nos­ti – vyso­kú liah­ni­vosť, níz­ku sta­rost­li­vosť a nákla­dy. Na samot­nú výro­bu liah­ne som pou­žil kla­sic­kú PET fľa­šu o obje­me 1,5 l. Pou­žil som 2 rov­na­ké fľa­še. Samoz­rej­me je mož­né pou­žiť fľa­šu s akým­koľ­vek obje­mom. Odpo­rú­čam však hneď pri výbe­re hľa­dať fľa­šu, kto­rá má hor­nú tre­ti­nu sme­rom k hrd­lu neja­kým spô­so­bom vrúb­ko­va­nú, nie hlad­kú. Má to význam pri zís­ka­va­ní vylia­hnu­tých arté­mií z fľa­še, kedy sa pri sťa­ho­va­ní naup­lií prázd­ne oba­ly vají­čok, prí­pad­ne nevy­lia­hnu­té vajíč­ka, zachy­tá­va­jú na vrúb­koch ste­ny fľa­še a nemie­ša­jú sa s vylia­hnu­tý­mi naup­lia­mi. Z jed­nej fľa­še odre­že­me dno hneď na spod­ku. Táto fľa­ša bude slú­žiť ako vlast­ná liaheň.

Z dru­hej fľa­še odre­že­me spod­nú časť do výš­ky asi 10 cm. Táto časť bude slú­žiť ako pod­sta­vec, do kto­ré­ho zasa­dí­me lia­heň hrd­lom dolu. Z tej­to dru­hej fľa­še odre­že­me ešte hor­nú tre­ti­nu fľa­še s hrd­lom, čím vznik­ne lie­vik. Táto časť bude slú­žiť, ako kryt liah­ne pro­ti strie­ka­niu sla­nej vody. Jed­not­li­vé die­ly vid­no na obráz­ku niž­šie. Do vrch­ná­ku vyvŕ­ta­me dva otvo­ry, kto­rých prie­mer pris­pô­so­bí­me kla­sic­kej plas­to­vej hadič­ke, kto­rá sa pou­ží­va napr. na roz­vod vzdu­chu do akvá­rií. Otvo­ry vyvŕ­ta­me o nie­čo men­šie, aby cez ne hadič­ky iba tes­ne pre­šli. Nebu­de potom tre­ba nič utes­ňo­vať. Do oboch dier pre­vle­čie­me hadič­ky. Jed­na bude slú­žiť na prí­vod vzdu­chu. Je mož­né nechať hadič­ku bez aké­ho­koľ­vek ukon­če­nia, ale pod­ľa mojich skú­se­nos­tí je lep­šie pou­žiť čo naj­men­ší vzdu­cho­va­cí kamie­nok. Ja som pou­žil taký, ako sa pou­ží­va v oby­čaj­ných moli­ta­no­vých fil­troch pohá­ňa­ných vzdu­chom. Pou­ži­tie vzdu­cho­va­cie­ho kame­ňa má výho­du v tom, že zabrá­ni vni­ka­niu vají­čok a arté­mií do tej­to hadič­ky pri vypnu­tí vzdu­cho­va­nia (pri odsá­va­ní vylia­hnu­tých arté­mií). Kameň umiest­ni­me tes­ne pri vrchnáku.

Do dru­hej dier­ky navle­čie­me rov­na­kú hadič­ku, kto­rej vyús­te­nie bude tes­ne pri vrch­ná­ku. Táto hadič­ka bude slú­žiť na odsa­tie vylia­hnu­tých naup­lií arté­mií. Máme pri­pra­ve­nú fľa­šu s vrch­ná­kom, kto­rý na ňu naskrut­ku­je­me. Zobe­rie­me odre­za­nú spod­nú časť fľa­še a tes­ne pri dne uro­bí­me dva otvo­ry, aby ním pohodl­ne pre­šli hadič­ky, kto­ré sme upev­ni­li do vrch­ná­ku. Oto­čí­me fľa­šu hore dnom a posa­dí­me do odre­za­nej spod­nej čas­ti fľa­še, kto­rá slú­ži ako pod­sta­vec liah­ne. Záro­veň pre­vle­čie­me hadič­ky cez otvo­ry v tej­to čas­ti zvnút­ra sme­rom von. Na hadič­ky je mož­né pri­po­jiť malé ven­ti­ly. Ja som však uzav­re­tie hadi­čiek volil pro­stred­níc­tvom oby­čaj­né­ho štip­ca na prád­lo. Jed­nu hadič­ku, na kto­rej je vzdu­cho­va­cí kameň, napo­jí­me na vzdu­cho­va­cí kom­pre­sor.

Dru­hú hadič­ku s voľ­ným kon­com uzav­rie­me ven­til­če­kom ale­bo, ako ja, zalo­mí­me a zais­tí­me štip­com na prád­lo. Tak­to je lia­heň pri­pra­ve­ná na nalia­tie roz­to­ku a lia­hnu­tie. Aby voda nevy­tiek­la cez hadič­ky, sta­čí ich zachy­tiť pro­stred­níc­tvom háči­ka z drô­tu na okraj liah­ne. Do fľa­še nale­je­me 1 l vlaž­nej vody (ja som si uro­bil na fľa­ši rys­ku, aby som nemu­sel stá­le odme­ria­vať vodu) a nasy­pe­me kop­co­vi­tú čajo­vú lyžič­ku kuchyn­skej soli. Ja pou­ží­vam mor­skú soľ, kto­rú bež­ne dostať v potra­vi­nách. Pus­tí­me vzdu­cho­va­nie, aby bola voda aktív­ne mie­ša­ná a keď sa roz­pus­tí soľ, nasy­pe­me vajíč­ka arté­mií. Ich množ­stvo závi­sí od počtu kŕme­ných rýb a tre­ba si uve­do­miť, že vajíč­ka sú veľ­mi malé a teda napr. 1⁄2 čajo­vej lyžič­ky vají­čok bude znač­né množ­stvo naup­lií artémií.

Lia­hnu­tie

Pre lia­hnu­tie nie je potreb­né robiť žiad­ne ďal­šie úpra­vy pod­mie­nok, i keď tep­lo­ta nad 25 °C je vhod­ná. Ja liah­nem arté­mie úspeš­ne i pri niž­ších tep­lo­tách. Úspeš­nosť lia­hnu­tia však závi­sí naj­mä na kva­li­te vají­čok. Pri sil­nom vzdu­cho­va­ní sa prvé arté­mie začnú liah­nuť asi po 20 hodi­nách, tak­že na dru­hý deň môže­me začať skr­mo­vať arté­mie. Zasta­ví­me vzdu­cho­va­nie (tu je vhod­né mať na hadič­ke pri­po­je­ný spät­ný ven­til, kto­rý zabrá­ni spät­né­mu toku vody z fľa­še do kom­pre­so­ra ale­bo jed­no­du­cho odpo­jí­me hadič­ku od kom­pre­so­ra a háči­kom si ju zave­sí­me na okraj liah­ne) a počká­me asi 10 min., kým vylia­hnu­té arté­mie kles­nú ku dnu a prázd­ne vajíč­ka vyplá­va­jú na hla­di­nu ale­bo sa zachy­tia na ste­ne fľa­še, prá­ve na vyš­šie spo­mí­na­ných vrúbkoch.

Potom uvoľ­ní­me šti­pec (ven­til) na dru­hej hadič­ke a cez veľ­mi jem­nú tka­ni­nu pre­ce­dí­me časť obsa­hu liah­ne nad prázd­nym pohá­rom. Na tka­ni­ne uvi­dí­me ružovo-​oranžovú hmo­tu, čo sú vylia­hnu­té arté­mie. Po prvom cede­ní sa spo­lu s arté­mia­mi na tka­ni­nu zväč­ša dosta­nú aj prázd­ne oba­ly vají­čok. Sna­ží­me sa, aby sme odsa­li čo naj­me­nej vají­čok, kto­ré by po skon­zu­mo­va­ní mlá­ďa­tám moh­li spô­so­biť prob­lé­my s trá­ve­ním, prí­pad­ne ich úhyn. Ja som však nikdy také­to prob­lé­my nepo­zo­ro­val a mlá­ďa­tá väč­ši­nou prázd­ne vajíč­ka vypľú­va­jú. Ak sme sce­di­li dosta­toč­né množ­stvo arté­mií, odsa­tú vodu vyle­je­me späť do liah­ne, vyfúk­ne­me vodu z hadič­ky, kto­rou sme cedi­li arté­mie, zais­tí­me ven­ti­lom (štip­com), pus­tí­me vzdu­cho­va­nie a pri ďal­šom kŕme­ní postup opa­ku­je­me. Tak­to sa dajú z jed­né­ho lia­hnu­tia zís­ka­vať arté­mie asi 3 dni, pod­ľa frek­ven­cie kŕme­nia. Nemá význam skr­mo­vať star­šie arté­mie, pre­to­že pre mla­dé ryb­ky je najv­hod­nej­šie pou­ží­vať čerstvo vylia­hnu­té arté­mie. Čím sú arté­mie star­šie, tým majú niž­šiu výživ­nú hod­no­tu. Po sce­de­ní posled­nej dáv­ky arté­mií fľa­šu vyplách­ne­me čis­tou vodou a môže­me si zaro­biť čerstvý roz­tok. Teore­tic­ky by sa dal pou­žiť pôvod­ný roz­tok zno­va, ale väč­ši­nou už býva čias­toč­ne zaka­le­ný. Pri cene soli sa prí­liš neo­pla­tí šet­riť a je lep­šie zaro­biť roz­tok čerstvý. Arté­mie sa liah­nu lep­šie. Nie­kto­rí cho­va­te­lia dokon­ca uvá­dza­jú, že čerstvá voda s vyš­ším obsa­hom chló­ru zlep­šu­je liah­ni­vosť vají­čok. Na koniec prak­tic­ká rada: Ak chce­me mať pra­vi­del­ný prí­sun čerstvých arté­mií, je dob­ré si vyro­biť nie­koľ­ko takých­to liah­ní a plniť ich napr. s roz­me­dzím 2 dní.

Refe­ren­cie [1]: Wiki­pe­dia

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Živočíchy

Malawi Bloat – choroba afrických cichlíd

skala
Hits: 14552

Autor prís­pev­ku – Róbert Toman

Jed­na z hlav­ných prí­čin neús­pe­chov cho­vu Trop­he­usov je ocho­re­nie, kto­ré­mu zvy­čaj­ne pod­ľah­nú všet­ky ryby behom nie­koľ­kých dní. Toto ocho­re­nie je zná­me pod náz­vom “Mala­wi blo­at” ale­bo “blo­at”, čo zna­me­ná “nafúk­nu­tý”. Hoci sa ozna­ču­je ako mala­ws­ké ocho­re­nie, pos­ti­hu­je aj ryby z jaze­ra Vik­tó­ria a naj­mä Tan­ga­ni­ka. Naj­cit­li­vej­šie sú ryby, kto­ré sa živia pre­važ­ne rast­lin­nou potra­vou. Veľ­mi dôle­ži­té je roz­poz­nať prvé prí­zna­ky ocho­re­nia a ihneď zahá­jiť liečbu.

Prí­zna­ky ocho­re­nia sa pre­ja­vu­jú v nie­koľ­kých štádiách:

Ryby vypľú­va­jú potra­vu až úpl­ne pre­stá­va­jú žrať, pre­hý­ba­jú sa v bokoch zo stra­ny na stra­nu, zväč­ší sa im bruš­ná duti­na (nafúk­nu­tie) a z rit­né­ho otvo­ru im vychá­dza­jú ten­ké bie­le výka­ly namies­to nor­mál­nych čierno-​hnedých. V oko­lí rit­né­ho otvo­ru sa môžu vyskyt­núť čer­ve­né škvr­ny až vried­ky. Počas tých­to prí­zna­kov dochá­dza prav­de­po­dob­ne k váž­ne­mu poško­de­niu peče­ne, obli­čiek a ply­no­vé­ho mechúra.

Ryby veľ­mi schud­nú, skrý­va­jú sa, ležia na dne, kolí­šu sa, majú sťa­že­né dýcha­nie, stmav­nú a behom 1 – 2 dní hynú.

Prí­či­ny ochorenia

Je dosť prek­va­pu­jú­ce, aké rôz­ne prí­či­ny môžu spô­so­biť toto váž­ne ocho­re­nie a úhyn tých­to nád­her­ných rýb. Naj­čas­tej­šie sa jed­ná o chy­by cho­va­te­ľa a nej­de len o ocho­re­nie, kto­ré by zaprí­či­ni­lo nevhod­né kŕme­nie (napr. živá potra­va). Ide naprí­klad o väč­šie zása­hy do život­né­ho pro­stre­dia rýb v akvá­riu. Dôvo­dov je niekoľko

Stre­so­va­nie rýb

Trop­he­usy sú veľ­mi cit­li­vé na pôso­be­nie rôz­nych stre­so­rov a mno­hí cho­va­te­lia pri­pi­su­jú hlav­ný dôvod vzni­ku toh­to ocho­re­nia prá­ve pôso­be­niu stre­su. Tým sa zni­žu­je odol­nosť rýb voči ocho­re­niam. Ako stre­so­vý fak­tor sa naj­čas­tej­šie uplat­ňu­je pre­voz rýb, zme­na osád­ky akvá­ria (pri­dá­va­nie nových jedin­cov, naj­mä vlast­né­ho dru­hu a for­my), veľ­ká zme­na zaria­de­nia akvá­ria, odchyt rýb v akvá­riu. V pod­sta­te všet­ky ďal­šie fak­to­ry môže­me ozna­čiť za stresory.

Níz­ky počet jedin­cov chov­nej skupiny

Trop­he­usy žijú hie­rar­chic­ky v húfoch a v prí­pa­de malé­ho počtu jedin­cov ale­bo nedos­tat­ku úkry­tov domi­nant­ný jedi­nec (väč­ši­nou samec) napá­da ostat­né ryby svoj­ho dru­hu a formy.

Nespráv­ne kŕmenie

Trop­he­usy sú rast­li­nož­ra­vé ryby, pre­to sa neod­po­rú­ča skr­mo­vať živo­číš­ne biel­ko­vi­ny, naj­mä nie tep­lo­krv­ných živo­čí­chov (mäso). Hlav­nou zlož­kou potra­vy by mali byť kva­lit­né vloč­ko­vé krmi­vá na báze ria­sy (Spi­ru­li­na). Ďalej je mož­né skr­mo­vať rast­lin­né pro­duk­ty, ako je hláv­ko­vý šalát, vare­né ces­to­vi­ny a podob­ne. Ako dopl­nok sa môžu skr­mo­vať aj mra­ze­né cyk­lo­py, prí­pad­ne kva­lit­né patent­ky, žiab­ro­nôž­ky, ale iba dospe­lým rybám, kto­ré sú už odol­nej­šie. S tou­to potra­vou rad­šej opatr­ne, prí­pad­ne neexpe­ri­men­to­vať vôbec. Rast­li­nož­ra­vé ryby majú dlhý trá­via­ci sys­tém, čomu zod­po­ve­dá aj dlh­ší čas spra­co­va­nia potra­vy. Roz­klad nedos­ta­toč­ne strá­ve­nej ale­bo neú­pl­ne vylú­če­nej potra­vy v čre­vách, môže spô­so­biť podráž­de­nie črev­nej ste­ny a stre­so­vať ryby, čím sa záro­veň otvá­ra ces­ta pre inva­zív­ne parazity.

Pre­kr­mo­va­nie

Dôle­ži­té je podá­vať krmi­vo v malých dáv­kach, nie­koľ­ko­krát den­ne, aby nedoš­lo k jed­no­ra­zo­vé­mu pre­kŕ­me­niu rýb. Trop­he­usy sú veľ­mi žra­vé ryby a v prí­pa­de dostat­ku potra­vy sú schop­né sa nažrať “do prask­nu­tia”. Ryby sú veľ­mi náchyl­né naj­mä po pre­ne­se­ní do inej nádr­že, napr. po náku­pe. Vte­dy musí byť cho­va­teľ zvlášť opatr­ný a kŕmiť len veľ­mi stried­mo. Čas­tej­ším kŕme­ním v niž­ších dáv­kach sa dá záro­veň eli­mi­no­vať agre­si­vi­ta medzi jedin­ca­mi vlast­né­ho druhu/​formy.

Zlá kva­li­ta vody

Jeden z ďal­ších veľ­mi dôle­ži­tých fak­to­rov je čis­to­ta vody. Nevy­hnut­ná je pra­vi­del­ná výme­na vody v množ­stve oko­lo 30 % obje­mu nádr­že kaž­dý týž­deň, i keď názo­ry na množ­stvo a obdo­bie výme­ny vody sa líšia. Ďalej je to nedos­ta­toč­né okys­li­čo­va­nie vody, čím je vo vode málo kys­lí­ka pre denit­ri­fi­kač­né bak­té­rie a kle­sá kva­li­ta vody (zvý­še­ný obsah dusičnanov).

Pri­dá­va­nie soli

Nie­kto­rí cho­va­te­lia pri­dá­va­jú do vody kuchyn­skú soľ z dôvo­du zvý­še­nia pH k alka­lic­ké­mu. Tým­to spô­so­bom však nedo­chá­dza k zvy­šo­va­niu pH, ale ryby rea­gu­jú nie­ke­dy veľ­mi nega­tív­ne na vyš­ší obsah NaCl.

Pôvod­ca ochorenia

V tom­to bode sa názo­ry akva­ris­tov líšia. Nie­kto­rí uvá­dza­jú, že je to ocho­re­nie bak­te­riál­ne­ho pôvo­du, ďal­ší zase para­zi­tár­ne­ho pôvo­du. S naj­väč­šou prav­de­po­dob­nos­ťou sa jed­ná o pro­to­zo­ál­ne­ho para­zi­ta, kto­rý sa nor­mál­ne nachá­dza v čre­vách zdra­vých rýb a v prí­pa­de osla­be­nia jedin­ca, napr. pôso­be­ním stre­su, dochá­dza k roz­mno­že­niu tých­to orga­niz­mov a blo­ku­jú trá­via­ci sys­tém. Tým vzni­ka­jú prob­lé­my s pri­jí­ma­ním potra­vy. Para­zit sa dostá­va cez ste­nu čre­va do telo­vej duti­ny a dochá­dza k “nafúk­nu­tiu” bruš­nej duti­ny. Dis­ku­tu­je sa tiež o nákaz­li­vos­ti tej­to cho­ro­by. Prav­de­po­dob­ne je to nákaz­li­vé ocho­re­nie, pre­to­že neocho­rie len jed­na ryba, ale väč­ši­nou tri a viac. Moh­lo by sa zdať, že sa jed­ná o pôso­be­nie stre­so­ru na všet­ky ryby v akvá­riu, a pre­to dochá­dza k ocho­re­niu všet­kých jedin­cov. Prí­zna­ky sa však nepre­ja­vu­jú u všet­kých naraz, ale postup­ne. Napr. prvý deň pre­sta­ne žrať jed­na ryba, dru­hý deň pre­sta­ne žrať ďal­šia a u prvej sa začnú pre­ja­vo­vať prí­zna­ky poško­de­nia trá­via­ce­ho sys­té­mu (nafúk­nu­tie) a tak ďalej.

Lieč­ba

Lieč­ba je mož­ná iba v prvom štá­diu ocho­re­nia. Čím neskôr sa s lieč­bou začne, tým men­šia je šan­ca na uzdra­ve­nie. Ak sa pre­ja­via prí­zna­ky dru­hé­ho štá­dia ocho­re­nia, je nesko­ro. Väč­ši­nou je potreb­né lie­čiť kom­plet­ne celú nádrž, nepre­lo­vo­vať ryby do zvlášt­nej nádr­že, pre­to­že to ocho­re­nie ešte zhor­ší a ryby hynú. Je však mož­né pou­žiť aj karan­tén­nu nádrž. Na lieč­bu pou­ží­va­jú akva­ris­ti rôz­ne obdo­by anti­bi­oti­ka Met­ro­ni­da­zol (Enti­zol, Emtyl, Fla­gyl, Met­ryl, Pro­tos­tat, Sat­ric, Neo-​Tric), kto­rý sa pou­ží­va v humán­nej medi­cí­ne pri gyne­ko­lo­gic­kých prob­lé­moch, prí­pad­ne ďal­šie dru­hy antibiotík.

Lieč­ba Metronidazolom

Ak sa vyskyt­nú prí­zna­ky 1.štádia ocho­re­nia, vyme­ní sa 30 % vody, aby sa zlep­ši­la kva­li­ta vody, zvý­ši sa vzdu­cho­va­nie a zno­va sa vyme­ní asi 50 % vody. Odpo­rú­ča sa odstrá­niť všet­ky bio­lo­gic­ké fil­tre, pre­to­že lie­či­vá väč­ši­nou zabí­ja­jú denit­ri­fi­kač­né bak­té­rie. Počas lieč­by sa neza­pí­na osvet­le­nie. Je vhod­né postup­ne zvý­šiť tep­lo­tu na 28 – 30 °C, ale záro­veň aj sil­no vzdu­cho­vať. Zvý­še­ním tep­lo­ty sa zrých­li meta­bo­liz­mus rýb a pod­po­rí ich imu­nit­ný sys­tém. Záro­veň sa zrých­ľu­je život­ný cyk­lus pôvod­cu ocho­re­nia. Met­ro­ni­da­zol sa potom apli­ku­je v dáv­ke 100 mg na 38 l vody. Dáv­ka sa opa­ku­je v prí­pa­de potre­by kaž­dé dva dni až kým ryby nezač­nú pri­jí­mať potra­vu. Ak ryby pre­ži­jú, uzdra­via sa behom týždňa.
Lie­či­vo je mož­né podá­vať aj v potra­ve v prí­pa­de pri obja­ve­ní sa prí­zna­kov ocho­re­nia, ale ešte v čase, keď ryby pri­jí­ma­jú potra­vu. Vte­dy sa dáv­ka lie­či­va roz­pus­tí v lyžič­ke vody z akvá­ria a k tomu sa pri­da­jú gra­nu­le ale­bo vloč­ky, necha­jú sa nasiak­nuť roz­to­kom lie­či­va a krmi­vo sa potom vlo­ží do akvá­ria. Po lieč­be sa vyme­ní 50 % vody.

Lieč­ba ďal­ší­mi antibiotikami

Oxy­tet­ra­cyk­lín hyd­ro­ch­lo­rid – pou­ží­va sa dáv­ka 30 mg (pri veľ­mi tvr­dej vode až 50 mg) na liter vody počas 3 dní. Na 3. deň sa vyme­ní 30 – 50 % vody a lieč­ba sa opa­ku­je. Toto lie­či­vo je zvlášť cit­li­vé na svet­lo, pre­to sa musí dodr­žať spô­sob lieč­by bez osvetlenia.

Mino­cyk­lín – pou­ží­va sa v dáv­ke 7 mg na liter vody počas 2 dní, potom sa vyme­ní 100 % vody a zno­va sa lieč­ba opa­ku­je. Ak sa pou­ží­va viac ako dve dáv­ky, väč­ši­nou je smr­teľ­ný. Pre­to sa pou­ží­va len v prí­pa­de kraj­nej núdze.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post