Hits: 3137
Nízke Tatry ležia medzi riekami Váh a Hron. Tiahnu sa 80 kilometrom zo západu na východ (nizketatry.sk). Ich rozloha je 1242 km2. Označenie pohoria zaviedol Dionýz Štúr v roku 1860, pôvodne ako Nižné Tatry. Neskôr tento názov Ján Hunfalvy nesprávne preložil do maďarčiny ako Nízke Tatry (Wikipedia). Vládne tu kontinentálna horská klíma. Vyšší úhrn zrážok je na severných svahoch, pričom západná časť je mierne vlhkejšia. Snehová pokrývka dosahuje nad hranicou lesa dva metre. Drží sa 110 – 210 dní v roku (Jozef Veľký). Sú druhým najnavštevovanejším pohorím Slovenska. Najmä vo východnej časti, medzi Čertovicou a Kráľovou hoľou je príroda zachovalejšia. V Nízkych Tatrách sa nachádza viacero jaskýň: Bystrianska, Demänovská ľadová, Demänovská jaskyňa slobody, Važecká, Jaskyňa mŕtvych netopierov. V roku 1978 boli Nízke Tatry na ploche 81 095 hektárov vyhlásené za Národný park Nízke Tatry – NAPANT (nizketatry.sk). Najvyšším vrchom Nízkych Tatier je Ďumbier – týči sa do výšky 2 043 metrov nad morom. Pod Kráľovou hoľou pramenia štyri rieky: Váh, Hron, Hnilec a Hornád. Bránou Nízkych Tatier je zo severnej strany Demänovská dolina, z južnej strany Mýto pod Ďumbierom a Tále, a horské sedlá Donovaly a Čertovica (visitliptov.sk). Nízke Tatry sa členia na Ďumbierske Tatry v západnej a Kráľovohoľské Tatry vo východnej časti, ktoré sú oddelené údoliami riečok Boca a Štiavnička (Dušan Kočický, Boris Ivanič). Niektoré známe vrcholy: Ďumbier, Chopok, Dereše, Chabenec, Kráľová hoľa, Poľana, Krakova hoľa, Ďurková, Andrejcová (Wikipedia).
The Low Tatras are situated between the Váh and Hron rivers, stretching 80 kilometers from west to east (nizketatry.sk). Their area covers 1242 km². The name of the mountain range was introduced by Dionýz Štúr in 1860, originally as “Nižné Tatry” (Lower Tatras). Later, this name was incorrectly translated into Hungarian as “Nízke Tatry” by Ján Hunfalvy (Wikipedia). The region experiences a continental mountain climate, with higher precipitation on the northern slopes, and the western part being slightly more humid. The snow cover reaches two meters above the tree line, lasting for 110 – 210 days a year (Jozef Veľký). They are the second most visited mountain range in Slovakia. Particularly in the eastern part, between Čertovica and Kráľova hoľa, the nature is more preserved. The Low Tatras host several caves, including Bystrianska, Demänovská ľadová, Demänovská jaskyňa slobody, Važecká, and Jaskyňa mŕtvych netopierov. In 1978, the Low Tatras, covering an area of 81,095 hectares, were declared the Low Tatras National Park – NAPANT (nizketatry.sk). The highest peak of the Low Tatras is Ďumbier, reaching an elevation of 2,043 meters above sea level. Four rivers originate below Kráľova hoľa: Váh, Hron, Hnilec, and Hornád. The northern gateway to the Low Tatras is Demänovská Dolina, while the southern side is represented by Mýto pod Ďumbierom and Tále, and mountain saddles Donovaly and Čertovica (visitliptov.sk). The Low Tatras are divided into Ďumbier Tatras in the west and Kráľovohoľské Tatras in the east, separated by the valleys of the Boca and Štiavnička rivers (Dušan Kočický, Boris Ivanič). Some well-known peaks include Ďumbier, Chopok, Dereše, Chabenec, Kráľová hoľa, Poľana, Krakova hoľa, Ďurková, and Andrejcová (Wikipedia).
Die Niederen Tatra liegen zwischen den Flüssen Váh und Hron und erstrecken sich über 80 Kilometer von Westen nach Osten (nizketatry.sk). Ihre Fläche beträgt 1242 km². Den Namen des Gebirges führte Dionýz Štúr im Jahr 1860 ein, ursprünglich als „Nižné Tatry“ (Untere Tatra). Später wurde dieser Name von Ján Hunfalvy irrtümlich ins Ungarische als „Nízke Tatry“ übersetzt (Wikipedia). Die Region erlebt ein kontinentales Bergklima, mit höheren Niederschlägen an den Nordhängen und der westliche Teil ist etwas feuchter. Die Schneedecke erreicht über der Baumgrenze zwei Meter und dauert 110 – 210 Tage im Jahr (Jozef Veľký). Sie sind das zweitmeistbesuchte Gebirge in der Slowakei. Insbesondere im östlichen Teil zwischen Čertovica und Kráľova hoľa ist die Natur besser erhalten. Die Niederen Tatra beherbergen mehrere Höhlen, darunter Bystrianska, Demänovská ľadová, Demänovská jaskyňa slobody, Važecká und Jaskyňa mŕtvych netopierov. 1978 wurden die Niederen Tatra mit einer Fläche von 81.095 Hektar zum Nationalpark Nízke Tatry – NAPANT erklärt (nizketatry.sk). Der höchste Gipfel der Niederen Tatra ist Ďumbier, der eine Höhe von 2.043 Metern über dem Meeresspiegel erreicht. Vier Flüsse entspringen unterhalb von Kráľova hoľa: Váh, Hron, Hnilec und Hornád. Das Nordtor zu den Niederen Tatra ist die Demänovská Dolina, während die Südseite von Mýto pod Ďumbierom und Tále sowie den Gebirgspässen Donovaly und Čertovica repräsentiert wird (visitliptov.sk). Die Niederen Tatra sind in die Ďumbier-Tatra im Westen und die Kráľovohoľské Tatra im Osten unterteilt, getrennt durch die Täler der Flüsse Boca und Štiavnička (Dušan Kočický, Boris Ivanič). Einige bekannte Gipfel sind Ďumbier, Chopok, Dereše, Chabenec, Kráľová hoľa, Poľana, Krakova hoľa, Ďurková und Andrejcová (Wikipedia).
Az Alacsony-Tátra a Váh és a Hron folyók között terül el, nyugatról keletre 80 kilométer hosszan (nizketatry.sk). Területe 1242 km². A hegység nevét Dionýz Štúr vezette be 1860-ban, eredetileg „Nižné Tatry” (Alsó-Tátra) néven. Később ezt a nevet Ján Hunfalvy hibásan fordította le magyarra „Nízke Tatry” néven (Wikipedia). A régió kontinentális hegységi éghajlatot tapasztal, a csapadék magasabb északi lejtőkön van, és a nyugati rész kissé nedvesebb. A hótakaró két métert ér el az erdőhatár felett, és évente 110 – 210 napig tart (Jozef Veľký). Ezek a második leglátogatottabb hegyek Szlovákiában. Különösen keleten, a Čertovica és a Kráľova hoľa közötti területen a természet jobban megőrzött. Az Alacsony-Tátrában több barlang is található, köztük a Bystrianska, Demänovská ľadová, Demänovská jaskyňa slobody, Važecká és a Jaskyňa mŕtvych netopierov. 1978-ban az Alacsony-Tátrát, amely 81 095 hektáros területet fed le, a Nízke Tatry Nemzeti Parkká nyilvánították (nizketatry.sk). Az Alacsony-Tátra legmagasabb csúcsa a Ďumbier, amely tengerszint feletti 2 043 méteres magasságban emelkedik. Négy folyó ered Kráľova hoľa alatt: Váh, Hron, Hnilec és Hornád. Az Alacsony-Tátra északi kapuja a Demänovská-völgy, míg a déli oldalt a Mýto pod Ďumbierom és Tále, valamint a Donovaly és a Čertovica hegycsúcsok képviselik (visitliptov.sk). Az Alacsony-Tátrát Ďumbier-Tátra és Kráľovohoľské Tátra részre osztják, amelyeket a Boca és Štiavnička folyók völgyei választanak el (Dušan Kočický, Boris Ivanič). Néhány jól ismert csúcs közé tartozik a Ďumbier, Chopok, Dereše, Chabenec, Kráľová hoľa, Poľana, Krakova hoľa, Ďurková és Andrejcová (Wikipedia).
Niskie Tatry leżą między rzekami Wáh i Hron. Rozciągają się na długość 80 kilometrów z zachodu na wschód (nizketatry.sk). Ich powierzchnia wynosi 1242 km². Określenie gór wprowadził Dionýz Štúr w roku 1860, pierwotnie jako Tatry Niższe. Później ten termin został błędnie przetłumaczony na węgierski jako Niskie Tatry przez Jána Hunfalvy’ego (Wikipedia). Panuje tutaj kontynentalny klimat górski. Większa suma opadów występuje na północnych stokach, przy czym zachodnia część jest nieco bardziej wilgotna. Pokrywa śnieżna sięga dwóch metrów ponad granicą lasu. Trwa od 110 do 210 dni w roku (Jozef Veľký). Są drugimi najczęściej odwiedzanymi górami na Słowacji. Szczególnie w części wschodniej, między Čertovicą a Kráľovou hoľą, przyroda jest lepiej zachowana. W Niskich Tatrach znajduje się kilka jaskiń: Bystrianska, Demänovská ľadová, Demänovská jaskyňa slobody, Važecká, Jaskyňa mŕtvych netopierov. W 1978 roku Niskie Tatry o powierzchni 81 095 hektarów zostały ogłoszone Narodowym Parkiem Niskie Tatry – NAPANT (nizketatry.sk). Najwyższym szczytem Niskich Tatr jest Ďumbier – wznoszący się na wysokość 2 043 metrów nad poziomem morza. Spod Kráľovou hoľou wypływają cztery rzeki: Wáh, Hron, Hnilec i Hornád. Brama Niskich Tatr znajduje się od północy w Dolinie Demänovskiej, od południa w Mýto pod Ďumbierom i Tále, a przełęcze górskie Donovaly i Čertovica (visitliptov.sk). Niskie Tatry dzielą się na Tatry Ďumbierskie na zachodzie i Tatry Kráľovohoľskie na wschodzie, oddzielone dolinami rzek Boca i Štiavnička (Dušan Kočický, Boris Ivanič). Niektóre znane szczyty to: Ďumbier, Chopok, Dereše, Chabenec, Kráľová hoľa, Poľana, Krakova hoľa, Ďurková, Andrejcová (Wikipedia).
Literatúra
- Veľký Jozef a kolektív, 1980: Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N‑Q, Veda, Bratislava, p. 100 – 103
Odkazy
Use Facebook to Comment on this Post
