2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Obce, Polia, Slovenská krajina, Slovenské, Turčianske, Turiec, Typ krajiny

Košťany nad Turcom

Hits: 1589

Koš­ťa­ny nad Tur­com ležia na nive rie­ky Turiec v nad­mor­skej výš­ke 410 met­rov nad morom (kos​ta​ny​nad​tur​com​.sk). Na plo­che 6.44 km2 tu žije 1 330 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1323 (kos​ta​ny​nad​tur​com​.sk), zmien­ka je o vil­la Cos­chan (Richard Lac­ko). Názov obce sa odvo­dzu­je od slo­va kosť”. V obci sa nachá­dza rokokovo-​klasicistický kaš­tieľ z dru­hej polo­vi­ce 18. sto­ro­čia. Renesančno-​baroková dre­ve­ná zvo­ni­ca19. sto­ro­čia je prvým objek­tom pre­ne­se­ným do Múzea slo­ven­skej dedi­ny v Mar­ti­ne (kos​ta​ny​nad​tur​com​.sk). V juho­vý­chod­nej čas­ti obce je situ­ova­ná Rut­kai­ov­ská kúria z roku 1775. Bola viac­krát pozme­ne­ná, ale napriek tomu si zacho­va­la svoj ori­gi­nál­ny cha­rak­ter. V roku 1999 bola reštau­ro­va­ná a upra­vo­va­ná (Ľubi­ca Szerdová-​Veľasová). Ľudo­vú archi­tek­tú­ru z 19. sto­ro­čia si mož­no všim­núť v Koš­ťa­noch – cha­rak­te­ris­tic­ké oblú­ko­vé brá­ny (turie​con​li​ne​.sk).


Koš­ťa­ny nad Tur­com is situ­ated on the banks of the Turiec River at an ele­va­ti­on of 410 meters abo­ve sea level (kos​ta​ny​nad​tur​com​.sk). Cove­ring an area of 6.44 km², the vil­la­ge is home to 1,330 resi­dents (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1323 (kos​ta​ny​nad​tur​com​.sk), refer­ring to it as vil­la Cos­chan” (Richard Lac­ko). The name of the vil­la­ge is deri­ved from the word kosť,” mea­ning bone” in Slovak.

Wit­hin the vil­la­ge stands a Rococo-​Classical man­si­on dating from the second half of the 18th cen­tu­ry. Addi­ti­onal­ly, the­re is a Renaissance-​Baroque wooden bell tower from the 19th cen­tu­ry, which was the first object trans­fer­red to the Muse­um of Slo­vak Vil­la­ge in Mar­tin (kos​ta​ny​nad​tur​com​.sk). In the sout­he­ast part of the vil­la­ge, one can find the Rut­kai­ov­ská manor hou­se from 1775. Des­pi­te under­go­ing mul­tip­le modi­fi­ca­ti­ons, it has retai­ned its ori­gi­nal cha­rac­ter and under­went res­to­ra­ti­on and reno­va­ti­ons in 1999 (Ľubi­ca Szerdová-​Veľasová). Notab­le in Koš­ťa­ny are the cha­rac­te­ris­tic arched gates repre­sen­ting folk archi­tec­tu­re from the 19th cen­tu­ry (turie​con​li​ne​.sk).


Lite­ra­tú­ra

Richard Lac­ko, 1993: Koš­ťa­ny nad Tur­com, Neo­gra­fia, Martin.

Ľubi­ca Szerdová-​Veľasová, 2012: Národ­né kul­túr­ne pamiat­ky na Slo­ven­sku, Okres Mar­tin, Kapi­to­la Kúria, Slo­vart, Bra­ti­sla­va, p. 394 – 397.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Turiec

Blatnica

Hits: 3011

Blat­ni­ca pat­rí medzi najc­hlad­nej­šie obce Slo­ven­ska, leží v cen­trál­nej oblas­ti Tur­ca, na sty­ku Tur­čian­skej kot­li­ny a Veľ­kej Fat­ry. Leží v nad­mor­skej výš­ke 495 met­rov nad morom. Na plo­che 86 km2 žije 913 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy obce: Blath­ni­cha, Blat­nic­ze, Blat­ni­ce, Plath­ni­cha, Blat­nic­za, Tur­čian­ská Blat­ni­ca (e‑obce.sk). V Blat­ni­ci a v jej pri­ľah­lých doli­nách natá­ča­li bra­tia Sia­ke­ľov­ci prvé­ho slo­ven­ské­ho Jáno­ší­ka (Wiki­pe­dia). 

Blat­ni­ca je sta­ro­by­lá obec ležia­ca po oboch stra­nách Blat­nic­ké­ho poto­ka v Tur­čian­skej kot­li­ne. Prvé sto­py pra­ve­ké­ho osíd­le­nia sa via­žu na 3. tisíc­ro­čie pred Kris­tom. Boli to ľudia kane­lo­va­nej kul­tú­ry. Prvé sprá­vy o obci sú z roku 1230. Obec bola pôvod­ne pod­hra­dím Blat­nic­ké­ho hra­du. Pôso­bi­la tu spi­so­va­teľ­ka Maša Haľa­mo­vá (blat​ni​ca​.sk), Karol Plic­ka, naro­dil sa tu fil­mo­vý reži­sér a kame­ra­man Jaro­slav Sia­keľ (blat​ni​ca​.sk). V obci náj­de­me mno­ho muro­va­ných domov s veľ­ký­mi brá­na­mi – typ olej­kár­sky a typic­ké tur­čian­ske dre­ve­né domy s kožov­kou len medzi trá­ma­mi stien (blat​ni​ca​.sk). Oby­va­te­lia boli pod­da­ní naj­mä rodu Réva­y­ov­cov. Veno­va­li sa olej­kár­stvom, šaf­ra­níc­tvom, remes­la­mi a poľ­no­hos­po­dár­stvom (blat​ni​ca​.sk). V prvej písom­nej sprá­ve o osíd­le­ní na úze­mí Blat­ni­ce sa spo­mí­na dedi­na Solomus-​Sokolčie, dnes časť obce. Kon­com 13. sto­ro­čia je už posta­ve­né jad­ro Blat­nic­ké­ho hra­du. Tes­ne nad ním sa nachá­dza­la dedi­na Sebe­slav­ce. V dru­hej polo­vi­ci 16. sto­ro­čia sa olej­kár­stvo sta­lo výnos­ným zdro­jom obži­vy. V 18. sto­ro­čí sa tou­to čin­nos­ťou v obci živi­lo viac ako 100 domác­nos­tí. Blat­ni­ca pat­ri­la medzi rela­tív­ne veľ­ké obce, v roku 1785 tu žilo 1015 oby­va­te­ľov v 157 domoch (blat​ni​ca​.sk). Našiel sa tu meč slo­ven­ské­ho veľ­mo­ža z polo­vi­ce 8. sto­ro­čia. Pat­ril bojov­ní­ko­vi z radov vyso­ko posta­ve­nej sta­ro­slo­ven­skej šľach­ty. Vyro­bi­li ho z damas­cén­skej oce­le a kova­li ho tra­dič­ným spô­so­bom na dre­ve­nom uhlí. Jeho rúč­ka je zo strie­bor­né­ho ple­chu, pozlá­te­ná 24-​karátovým zla­tom a sú do nej vsa­de­né čer­ve­né rubí­ny (Wiki­pe­dia).


Blat­ni­ca is one of the col­dest vil­la­ges in Slo­va­kia, situ­ated in the cen­tral Turiec regi­on at the con­flu­en­ce of the Turiec Basin and the Gre­at Fat­ra moun­tains. It lies at an ele­va­ti­on of 495 meters abo­ve sea level, cove­ring an area of 86 km² with a popu­la­ti­on of 913 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The his­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Blath­ni­cha, Blat­nic­ze, Blat­ni­ce, Plath­ni­cha, Blat­nic­za, and Tur­čian­ská Blat­ni­ca (e‑obce.sk). The Sia­keľ brot­hers fil­med the first Slo­vak Jáno­šík in Blat­ni­ca and its sur­roun­ding val­le­ys (Wiki­pe­dia).

Blat­ni­ca is an ancient vil­la­ge situ­ated on both sides of the Blat­nic­ký Cre­ek in the Turiec Basin. The ear­liest tra­ces of pre­his­to­ric sett­le­ment date back to the 3rd mil­len­nium BC, asso­cia­ted with the peop­le of the Cor­ded Ware cul­tu­re. The first writ­ten records of the vil­la­ge are from 1230, and it was ori­gi­nal­ly a sub-​castle of Blat­nic­ký Cast­le. The wri­ter Maša Haľa­mo­vá (blat​ni​ca​.sk) and the film direc­tor and came­ra­man Jaro­slav Sia­keľ, who was born in Blat­ni­ca (blat​ni​ca​.sk), have con­nec­ti­ons to the village.

In Blat­ni­ca, one can find many brick hou­ses with lar­ge gates, repre­sen­ting the typi­cal oil­ma­n’s archi­tec­tu­re, as well as tra­di­ti­onal Turiec wooden hou­ses with leat­her insu­la­ti­on bet­we­en the beams (blat​ni​ca​.sk). The resi­dents were main­ly sub­jects of the Révay fami­ly, enga­ging in oil pre­ssing, saff­ron cul­ti­va­ti­on, crafts, and agri­cul­tu­re (blat​ni​ca​.sk). The first writ­ten men­ti­on of sett­le­ment in the Blat­ni­ca area refers to the vil­la­ge of Solomus-​Sokolčie, now part of the vil­la­ge. The core of Blat­nic­ký Cast­le was alre­a­dy built at the end of the 13th cen­tu­ry. Ole­a­gi­nous crafts­mans­hip beca­me a luc­ra­ti­ve live­li­ho­od in the late 16th cen­tu­ry, and by the 18th cen­tu­ry, over 100 hou­se­holds in the vil­la­ge were invol­ved in this acti­vi­ty. Blat­ni­ca was a rela­ti­ve­ly lar­ge vil­la­ge, with 1,015 inha­bi­tants living in 157 hou­ses in 1785 (blat​ni​ca​.sk).

An 8th-​century Slo­vak nob­le­’s sword was found in Blat­ni­ca, belo­n­ging to a war­ri­or from the ranks of the high-​ranking Old Slo­vak nobi­li­ty. Craf­ted from Damas­cus ste­el and for­ged using tra­di­ti­onal met­hods on wooden char­co­al, the hand­le is made of sil­ver pla­te, gil­ded with 24-​carat gold, and embed­ded with red rubies (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Turiec, Typ krajiny

Martin – mesto Matice Slovenskej

Hits: 5051

Na nece­lých 68 km2 žije asi 60000 oby­va­te­ľov v Tur­čian­skej kot­li­ne v Mar­ti­ne. Do roku 1950 nie­sol meno Tur­čian­sky Svä­tý Mar­tin. Nemec­ký názov je Turz-​Sankt Mar­tin, maďar­ský Turócs­zent­már­ton, latin­ský Sanc­tus Mar­ti­nus, prí­pad­ne Mar­ti­no­po­lis (wiki​pe​dia​.sk). Mar­tin je admi­ni­stra­tív­nym a hos­po­dár­skym stre­dis­kom Tur­ca. Prvá zmien­ka o mes­te je z roku 1284 (mar​tin​.sk). V oblas­ti síd­lis­ka Jahod­ník bolo odkry­té poh­re­bis­ko z mlad­šej doby bron­zo­vej. Táto časť Mar­ti­na bola samos­tat­nou osa­dou, kto­rej meno bolo Malá Bys­tri­ca a neskôr Jahod­ník. Písom­ná zmien­ka o nej z roku 1258 (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). Osa­da Jor­dán exis­to­va­la medzi Draž­kov­ca­mi, Skla­bi­ňou, Dol­ným Jase­nom a Hor­ným Kal­ní­kom. Meno nies­la zrej­me pod­ľa maji­te­ľa – Jor­dá­na, mož­no pod­ľa zásluh na kri­žiac­kych výpra­vách (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). Mod­ly – leží na mies­te súčas­nej Mest­skej špor­to­vej haly na Pod­há­ji. Názov zod­po­ve­dal mies­tu, kde sa vyko­ná­va­li obe­ty sta­rým slo­van­ským bož­stvám. Pochá­dza od sta­ro­slo­van­ské­ho slo­va, na mies­to, kde sa cho­di­li ľudia mod­liť a a vyko­ná­vať obe­ty. Pri tom­to mies­te vznik­la nie­ke­dy v 11. – 12. sto­ro­čí dedi­na Mod­ly (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). O Prie­ko­pe sú zmien­ky z nále­získ pra­ve­kých poh­reb­ných miest. Na dneš­nom Ren­de­zo­ve bolo odkry­té poh­re­bis­ko. Sta­ro­slo­van­ské opev­ne­nia a vyvý­še­ni­ny boli na tom­to mies­te vybu­do­va­né už v 8. sto­ro­čí. V roku 1364 sa Pre­ko­pa spo­mí­na ako orien­tač­ný bod na ces­te do Košíc pri pre­cho­de úži­nou cez Streč­no do Tur­ca (kul​tur​ne​cen​trum​.sk).

Osa­da Mar­tin leža­la na krá­ľov­skej pôde pat­ria­cej pod prá­vo­moc krá­ľov­ské­ho kas­te­lá­na síd­lia­ce­ho na Skla­bin­skom hra­de. Pre vznik a vývoj Mar­ti­na v stre­do­ve­ku mala význam­nú úlo­hu komu­ni­kač­ná polo­ha. Sme­rom na Lip­tov, Žili­nu aj na Skla­bin­ský hrad (mar​tin​.sk). V Mar­ti­ne sa kona­li gene­rál­ne kon­gre­gá­cie tur­čian­skej a orav­skej šľach­ty. Úra­do­val tu pod­žu­pan a sto­lič­ný súd. Kaž­dý štvr­tok bol na námes­tí trh (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). V rokoch 144314451453 pos­tih­lo Mar­tin a oko­lie zeme­tra­se­nie, v roku 1452 mor (mar​tin​.sk). Od roku 1340 slo­bod­né krá­ľov­ské mes­to (mar​tin​.sk). V roku 1869 tu žilo 2235 oby­va­te­ľov (mar​tin​.sk). Od 17. sto­ro­čia do roku 1922 sa mes­to sta­lo cen­trom Tur­čian­skej župy. Kon­com 19. sto­ro­čia sahttps://www.martin.sk/historia-mesta/d‑1312 tu zača­lo Slo­ven­ské národ­né obro­de­nie, od roku 1863 tu síd­li Mati­ca slo­ven­ská. 30.10.2018 sa prá­ve Mar­tin­skou dekla­rá­ci­ou pri­po­ji­lo Slo­ven­sko k Čes­ku a vznik­la Čes­ko­slo­ven­ská repub­li­ka. 24.8.1994 bol Mar­tin záko­nom vyhlá­se­ný za národ­né kul­túr­ne cen­trum Slo­vá­kov. Mes­to má tie­to mest­ské čas­ti: Jahod­ní­ky, Košú­ty, Ľado­veň, Pod­háj, Prie­ko­pa, Sever, Stred, Tom­ča­ny, Zátur­čie (wiki​pe​dia​.sk). 

Osob­nos­ti Mar­ti­na: malia­ri Jan­ko Ale­xy, Miloš Ale­xan­der Bazov­ský, Mar­tin Ben­ka, herec Ľuboš Kos­tel­ný (wikipedia.en), Oľga Boro­dá­čo­vá, Zuza­na Kro­ne­ro­vá, Hana Melič­ko­vá (wiki​pe​dia​.sk), hoke­jis­ti Róbert Šveh­la, Rado­van Somík, Zde­no Cíger, Peter Smrek (wikipedia.en), Oto Haš­čák, Peter Bar­toš (wiki​pe​dia​.sk), spi­so­va­teľ Jan­ko Jesen­ský (wikipedia.en), Oľga Fel­de­ko­vá, rod. Luká­či­ová (wiki​pe​dia​.sk), vedec Andrej Kmeť, moto­cyk­lis­ta Jaro­slav Kat­ri­ňák, atlét­ka Jana Klo­co­vá (wikipedia.en). V Mar­ti­ne pôso­bil Jan­ko Jesen­ský, Ele­na Maróthy-​Šoltésová, Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Mar­tin Kuku­čín, Fran­ti­šek Heč­ko, Šte­fan Krč­mé­ry, Emil Bole­slav Lukáč, Ľudo Mis­trík Ondre­jov, Jozef Cíger Hron­ský, Július Barč Ivan, Mária Rázu­so­vá Mar­tá­ko­vá, Mar­tin Rázus, Ľudo­vít Ful­la, Karel Plic­ka (mar​tin​.sk).


On just under 68 km², about 60,000 inha­bi­tants live in the Turiec Basin in Mar­tin. Until 1950, it was cal­led Tur­čian­sky Svä­tý Mar­tin. The Ger­man name is Turz-​Sankt Mar­tin, Hun­ga­rian Turócs­zent­már­ton, Latin Sanc­tus Mar­ti­nus, or Mar­ti­no­po­lis (wiki​pe​dia​.sk). Mar­tin is the admi­ni­stra­ti­ve and eco­no­mic cen­ter of Turiec. The first men­ti­on of the town is from 1284 (mar​tin​.sk). In the area of the Jahod­ník sett­le­ment, a burial site from the Youn­ger Bron­ze Age was dis­co­ve­red. This part of Mar­tin was a sepa­ra­te sett­le­ment cal­led Malá Bys­tri­ca and later Jahod­ník. A writ­ten men­ti­on of it dates back to 1258 (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). The sett­le­ment Jor­dán exis­ted bet­we­en Draž­kov­ce, Skla­bi­ňa, Dol­ný Jase­nov, and Hor­ný Kal­ník. The name was pro­bab­ly deri­ved from the owner – Jor­dán, possib­ly from achie­ve­ments in the Cru­sa­des (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). Mod­ly – loca­ted at the site of the cur­rent City Sports Hall in Pod­háj. The name cor­res­ponds to the pla­ce whe­re sac­ri­fi­ces were made to ancient Sla­vic dei­ties. It comes from the Old Sla­vic word for the pla­ce whe­re peop­le went to pray and make sac­ri­fi­ces. A vil­la­ge cal­led Mod­ly was estab­lis­hed here some­ti­me in the 11th12th cen­tu­ry (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). The­re are men­ti­ons of Prie­ko­pa from the fin­dings of pre­his­to­ric burial sites. A burial site was dis­co­ve­red on toda­y­’s Ren­de­zo­ve. Old Sla­vic for­ti­fi­ca­ti­ons and ele­va­ti­ons were built at this loca­ti­on as ear­ly as the 8th cen­tu­ry. In 1364, Prie­ko­pa was men­ti­oned as a land­mark on the road to Koši­ce when cros­sing the strait through Streč­no to Turiec (kul​tur​ne​cen​trum​.sk).

The sett­le­ment of Mar­tin was situ­ated on roy­al land under the juris­dic­ti­on of the roy­al cas­tel­lan resi­ding at Skla­bin­ský hrad. The stra­te­gic loca­ti­on pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in the emer­gen­ce and deve­lop­ment of Mar­tin in the Midd­le Ages, exten­ding towards Lip­tov, Žili­na, and Skla­bin­ský hrad (mar​tin​.sk). Gene­ral con­gre­ga­ti­ons of the Turiec and Ora­va nobi­li­ty were held in Mar­tin. The depu­ty and coun­ty court ope­ra­ted here. A mar­ket was held on the squ­are eve­ry Thurs­day (kul​tur​ne​cen​trum​.sk).

In the years 1443 to 1445 and 1453, eart­hqu­akes struck Mar­tin and its sur­roun­dings, and in 1452, the­re was an outb­re­ak of pla­gue (mar​tin​.sk). Sin­ce 1340, it has been a free roy­al town (mar​tin​.sk). In 1869, the­re were 2,235 inha­bi­tants living here (mar​tin​.sk). From the 17th cen­tu­ry until 1922, the city beca­me the cen­ter of Turiec Coun­ty. In the late 19th cen­tu­ry, the Slo­vak Nati­onal Revi­val began here, and sin­ce 1863, Mati­ca slo­ven­ská has been hea­dqu­ar­te­red here. On Octo­ber 30, 2018, Slo­va­kia joined Cze­cho­slo­va­kia through the Mar­tin Dec­la­ra­ti­on, for­ming the Cze­cho­slo­vak Repub­lic. On August 24, 1994, Mar­tin was dec­la­red a nati­onal cul­tu­ral cen­ter of the Slo­vaks by law. The city has the fol­lo­wing dis­tricts: Jahod­ní­ky, Košú­ty, Ľado­veň, Pod­háj, Prie­ko­pa, Sever, Stred, Tom­ča­ny, Zátur­čie (wiki​pe​dia​.sk).

Pro­mi­nent per­so­na­li­ties asso­cia­ted with Mar­tin inc­lu­de pain­ters Jan­ko Ale­xy, Miloš Ale­xan­der Bazov­ský, Mar­tin Ben­ka, and actor Ľuboš Kos­tel­ný (wikipedia.en), as well as Oľga Boro­dá­čo­vá, Zuza­na Kro­ne­ro­vá, Hana Melič­ko­vá (wiki​pe​dia​.sk). Notab­le hoc­key pla­y­ers from Mar­tin inc­lu­de Róbert Šveh­la, Rado­van Somík, Zde­no Cíger, Peter Smrek (wikipedia.en), Oto Haš­čák, and Peter Bar­toš (wiki​pe​dia​.sk). The city has also been con­nec­ted to wri­ter Jan­ko Jesen­ský (wikipedia.en), Oľga Fel­de­ko­vá (mai­den name Luká­či­ová) (wiki​pe​dia​.sk), scien­tist Andrej Kmeť, motor­cyc­list Jaro­slav Kat­ri­ňák, and athle­te Jana Klo­co­vá (wikipedia.en). In Mar­tin, notab­le his­to­ri­cal figu­res who have lived or wor­ked inc­lu­de Jan­ko Jesen­ský, Ele­na Maróthy-​Šoltésová, Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Mar­tin Kuku­čín, Fran­ti­šek Heč­ko, Šte­fan Krč­mé­ry, Emil Bole­slav Lukáč, Ľudo Mis­trík Ondre­jov, Jozef Cíger Hron­ský, Július Barč Ivan, Mária Rázu­so­vá Mar­tá­ko­vá, Mar­tin Rázus, Ľudo­vít Ful­la, and Karel Plic­ka (mar​tin​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Turiec

Martinské hole – známa lyžiarska oblasť

Hits: 2599

Mar­tin­ské hole sú pre mňa obľú­be­nou lyžiar­skou loka­li­tou. Nie je to však len lyžiar­sky poten­ciál, kto­rý Mar­tin­ky majú. Mar­tin­ské hole sú hor­skou oblas­ťou, sú súčas­ťou Malej Fat­ry, kto­rá je typic­ká hre­beň­mi, hlbo­ký­mi údo­lia­mi a hus­tý­mi les­mi. Výhľa­dy z Mar­ti­niek sto­jí vidieť. Vid­no Veľ­ký Roz­su­tec, Malý Roz­su­tec. Počas zim­ných mesia­cov sa Mar­tin­ské hole menia na zim­ný špor­to­vý raj.

Západ­ne od Mar­ti­na, v Lúčan­skej Malej Fat­re, pod Veľ­kou Lúkou. Prvá zmien­ka o nich, ako o loka­li­te turis­tic­ko – lyžiar­skych akti­vít, je z roku 1921. Sklon teré­nu lyžiar­skych tra­tí je 1038 stup­ňov (Rast­li­slav Maž­gút). Lyžiar­ske stre­dis­ko leží v nad­mor­skej výš­ke 11501456 met­rov nad morom (mar​tin​ky​.com). Na juž­nom sva­hu Krí­ža­vy (wiki​pe​dia​.sk). Prvý lyžiar­sky vlek bol posta­ve­ný v roku 1957 a sedač­ko­vá lanov­ka v roku 1974 (mar​tin​ky​.com). Autom sa dá dostať do stre­dis­ka, vo výš­ke 1240 met­rov nad morom. V zime sa odpo­rú­ča mys­lieť na sne­ho­vé reťa­ze (slo​ven​ske​.cz).


Mar­tin­ské Hole is, for me, a favo­ri­te ski­ing des­ti­na­ti­on. Howe­ver, it’s not just the ski­ing poten­tial that makes Mar­tin­ské Hole spe­cial. It’s a moun­tai­nous regi­on, part of the Malá Fat­ra moun­tain ran­ge, cha­rac­te­ri­zed by rid­ges, deep val­le­ys, and den­se forests. The vie­ws from Mar­tin­ské Hole are tru­ly bre­ath­ta­king, sho­wca­sing the pro­mi­nent peaks of Veľ­ký Roz­su­tec and Malý Roz­su­tec. During the win­ter months, Mar­tin­ské Hole trans­forms into a win­ter sports haven.

Loca­ted west of Mar­tin, in the Lúčan­ská Malá Fat­ra, bene­ath the towe­ring Veľ­ká Lúka, Mar­tin­ské Hole has been a hub for ski­ing and tou­rism sin­ce 1921. The ter­rai­n’s slo­pe ran­ges from 10 to 38 degre­es (Rast­li­slav Maž­gút). The ski resort spans an ele­va­ti­on from 1150 to 1456 meters abo­ve sea level (mar​tin​ky​.com), situ­ated on the sout­hern slo­pe of Krí­ža­va (wiki​pe​dia​.sk).

Access to the ski resort is possib­le by car, rea­ching an ele­va­ti­on of 1240 meters abo­ve sea level. During win­ter, it’s advi­sab­le to con­si­der snow chains (slo​ven​ske​.cz). The first ski lift was erec­ted in 1957, fol­lo­wed by a chair­lift in 1974 (mar​tin​ky​.com).

Mar­tin­ské Hole is not only a ski­ing des­ti­na­ti­on but also a gate­way to the stun­ning natu­ral beau­ty of the Malá Fat­ra moun­tains. Whet­her you­’re a ski­ing ent­hu­siast or some­one see­king the tra­nqu­ili­ty of win­ter lands­ca­pes, Mar­tin­ské Hole offers an unfor­get­tab­le expe­rien­ce in the heart of Slovakia.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2003, 2006-2010, 2009, Časová línia, Do roku 2005, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Turiec

Múzeum slovenskej dediny v Martine

Hits: 7325

Skan­zen v Mar­ti­ne je náro­do­pis­nou expo­zí­ci­ou (muze​um​.sk). Nachá­dza sa v Jahod­níc­kych hájoch, na východ od mes­ta Mar­tin (Wiki­pe­dia). Podá­va obraz ľudo­vé­ho sta­vi­teľ­stva, býva­nia a spô­so­bu živo­ta našich pred­kov z obdo­bia dru­hej polo­vi­ce 19. a prvej polo­vi­ce 20. sto­ro­čia z oblas­tí seve­ro­zá­pad­né­ho Slo­ven­skaOra­vy, Lip­to­va a Kysúc. A neskôr aj Tur­ca (muze​um​.sk). Prvý zámer výstav­by vzni­kol v roku 1930. Základ­ný kameň expo­zí­cie bol polo­že­ný v roku 1967. Sprí­stup­ne­ný bol v roku 1972 (muze​um​.sk). Od roku 2004 je v celo­roč­nej pre­vádz­ke (Wiki­pe­dia). V are­áli sa nachá­dza 143 objek­tov na plo­che 15.5 hek­tá­ra (skan​zen​mar​tin​.sk). Od roku 1991 múze­um pra­vi­del­ne orga­ni­zu­je podu­ja­tia s ukáž­ka­mi tra­dič­nej ľudo­vej výro­by, reme­siel, zvy­kos­lo­via a folk­ló­ru, napr. Michal­ský jar­mok, Det­ská nede­ľa, Via­no­ce na dedi­ne a Veľ­ká noc na dedi­ne (skon​li​ne​.sk).

K naj­po­zo­ru­hod­nej­ším stav­bám pat­rí zemian­ska usad­losť z Vyšné­ho Kubí­na z roku 1748. Je tu napr. kováčs­ka diel­ňa zo Suchej Hory, ole­já­reň z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, horá­reň a krč­ma z Orav­skej Pol­ho­ry, sýp­ky a zemia­ko­vé jamy zo Sed­liac­kej Dubo­vej, Zuber­ca a Dlhej nad Ora­vou, kapl­n­ka zo Bzín a Kru­šet­ni­ce, krč­ma z Orav­skej Pol­ho­ry z roku 1811 (wordp​ress​.com), rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol z Rud­na z roku 1792, fila­gó­ria zo Slo­ven­ské­ho Prav­na, vozia­reň z Moš­kov­ca. Objekt z Tur­če­ka pred­sta­vu­je kar­pat­ských Nemcov z krem­nic­kej oblas­ti z kon­ca 30-​tych rokov 20. sto­ro­čia. Súčas­ťou je Roma­no drom – Ces­ta Rómov, kto­rá je expo­zí­ci­ou Múzea kul­tú­ry Rómov na Slo­ven­sku (skon​li​ne​.sk).

Odka­zy


The Open-​Air Muse­um in Mar­tin is a folk exhi­bi­ti­on loca­ted in Jahod­níc­ke háje, east of the town of Mar­tin (Wiki­pe­dia). It pre­sents a por­tra­y­al of folk archi­tec­tu­re, hou­sing, and the way of life of our ances­tors from the second half of the 19th and the first half of the 20th cen­tu­ry in the nort­hwes­tern regi­ons of Slo­va­kia – Ora­va, Lip­tov, and Kysu­ce, and later also Turiec (muze​um​.sk). The ini­tial con­cept for its cons­truc­ti­on emer­ged in 1930, and the foun­da­ti­on sto­ne was laid in 1967. It was ope­ned to the pub­lic in 1972 (muze​um​.sk). Sin­ce 2004, it has been in year-​round ope­ra­ti­on (Wiki­pe­dia). The area encom­pas­ses 143 struc­tu­res on 15.5 hec­ta­res (skan​zen​mar​tin​.sk). Sin­ce 1991, the muse­um regu­lar­ly orga­ni­zes events fea­tu­ring demon­stra­ti­ons of tra­di­ti­onal folk pro­duc­ti­on, crafts, cus­toms, and folk­lo­re, such as Michal­ský jar­mok, Det­ská nede­ľa, Via­no­ce na dedi­ne, and Veľ­ká noc na dedi­ne (skon​li​ne​.sk).

Among the most notab­le buil­dings is the manor sett­le­ment from Vyšný Kubín dating back to 1748. Other struc­tu­res inc­lu­de a blacks­mith works­hop from Suchá Hora, an oil mill from Orav­ský Vese­lý, a moun­tain hut and inn from Orav­ská Pol­ho­ra, gra­na­ries, and pota­to pits from Sed­liac­ka Dubo­vá, Zuber­ca, and Dlhá nad Ora­vou, a cha­pel from Bzín and Kru­šet­ni­ca, and an inn from Orav­ská Pol­ho­ra built in 1811 (wordp​ress​.com). The Roman Cat­ho­lic church from Rud­no, cons­truc­ted in 1792, the fila­go­ria from Slo­ven­ské Prav­no, a car­ria­ge hou­se from Moš­ko­vec, and a buil­ding from Tur­ček repre­sen­ting Car­pat­hian Ger­mans from the Krem­ni­ca area in the late 1930s are also part of this impres­si­ve col­lec­ti­on. Addi­ti­onal­ly, the­re is Roma­no drom – The Road of the Roma, an expo­si­ti­on repre­sen­ting the Muse­um of Roma­ni Cul­tu­re in Slo­va­kia (skon​li​ne​.sk).”


Skan­zen w Mar­ti­nie to eks­po­zyc­ja etno­gra­ficz­na (muze​um​.sk). Znaj­du­je się w Jahod­níc­kich hájoch, na wschód od mias­ta Mar­tin (Wiki­pe­dia). Przed­sta­wia obraz ludo­wej archi­tek­tu­ry, miesz­kal­nict­wa i życia naszych przod­ków z okre­su dru­giej poło­wy XIX wie­ku i pier­ws­zej poło­wy XX wie­ku z obsza­rów północno-​zachodniej Sło­wac­ji – Ora­wy, Lip­to­wa i Kysu­cy. Później również z Tur­ca (muze​um​.sk). Pier­ws­za kon­cepc­ja budo­wy pows­ta­ła w 1930 roku. Kamień węgiel­ny eks­po­zyc­ji został poło­żo­ny w 1967 roku. Udos­tęp­ni­ony został w 1972 roku (muze​um​.sk). Od 2004 roku dzia­ła przez cały rok (Wiki­pe­dia). Na tere­nie znaj­du­je się 143 obiek­ty na powierzch­ni 15,5 hek­ta­ra (skan​zen​mar​tin​.sk). Od 1991 roku muze­um regu­lar­nie orga­ni­zu­je wydar­ze­nia z poka­za­mi tra­dy­cyj­ne­go rze­mi­osła ludo­we­go, rze­mi­osł, zwyc­za­jów i folk­lo­ru, takie jak Jar­mark Micha­ła, Dzie­ci­ęca Nie­dzie­la, Boże Naro­dze­nie na wsi i Wiel­ka­noc na wsi (skon​li​ne​.sk).

Do naj­bar­dziej nie­zwy­kłych budo­wli nale­ży zie­mia­nin usy­tu­owa­ny w Vyšný Kubín z 1748 roku. W skan­se­nie znaj­du­je się warsz­tat kowal­ski z Suchej Hory, ole­jar­nia z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, huta i karcz­ma z Orav­skej Pol­ho­ry, spich­ler­ze i piwni­ce z Sed­liac­kej Dubo­vej, Zuber­cy i Dłhej nad Ora­vou, kap­licz­ka z Bzí­na i Kru­šet­ni­ce, karcz­ma z Orav­skej Pol­ho­ry z 1811 roku (wordp​ress​.com), kości­ół rzym­sko­ka­to­lic­ki z Rud­na z 1792 roku, fila­go­ria ze Slo­ven­ské­ho Prav­na, wozo­wnia z Moš­kov­ca. Obiekt z Tur­če­ka przed­sta­wia Kar­pac­kich Niem­ców z oko­lic Krem­ni­cy z końca lat 30. XX wie­ku. Częścią jest Roma­no drom – Dro­ga Romów, któ­ra jest eks­po­zyc­ją Muze­um Kul­tu­ry Romów na Sło­wac­ji (skon​li​ne​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post