Turiec - Skala

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Obce, Polia, Slovenská krajina, Slovenské, Turčianske, Turiec, Typ krajiny

Košťany nad Turcom

20/03/201807/03/2024 skala

Košťany nad Turcom ležia na nive rieky Turiec v nadmorskej výške 410 metrov nad morom (kostanynadturcom.sk). Na ploche 6.44 km² tu žije 1 330 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1323 (kostanynadturcom.sk), zmienka je o villa Coschan (Richard Lacko). Názov obce sa odvodzuje od slova “kosť”. V obci sa nachádza rokokovo-klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. storočia. Renesančno-baroková drevená zvonica z 19. storočia je prvým objektom preneseným do Múzea slovenskej dediny v Martine (kostanynadturcom.sk). V juhovýchodnej časti obce je situovaná Rutkaiovská kúria z roku 1775. Bola viackrát pozmenená, ale napriek tomu si zachovala svoj originálny charakter. V roku 1999 bola reštaurovaná a upravovaná (Ľubica Szerdová-Veľasová). Ľudovú architektúru z 19. storočia si možno všimnúť v Košťanoch – charakteristické oblúkové brány (turieconline.sk).

Košťany nad Turcom is situated on the banks of the Turiec River at an elevation of 410 meters above sea level (kostanynadturcom.sk). Covering an area of 6.44 km², the village is home to 1,330 residents (Wikipedia). The first written mention of the village dates back to 1323 (kostanynadturcom.sk), referring to it as “villa Coschan” (Richard Lacko). The name of the village is derived from the word “kosť,” meaning “bone” in Slovak.

Within the village stands a Rococo-Classical mansion dating from the second half of the 18^th century. Additionally, there is a Renaissance-Baroque wooden bell tower from the 19^th century, which was the first object transferred to the Museum of Slovak Village in Martin (kostanynadturcom.sk). In the southeast part of the village, one can find the Rutkaiovská manor house from 1775. Despite undergoing multiple modifications, it has retained its original character and underwent restoration and renovations in 1999 (Ľubica Szerdová-Veľasová). Notable in Košťany are the characteristic arched gates representing folk architecture from the 19^th century (turieconline.sk).

Literatúra

Richard Lacko, 1993: Košťany nad Turcom, Neografia, Martin.

Ľubica Szerdová-Veľasová, 2012: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin, Kapitola Kúria, Slovart, Bratislava, p. 394 – 397.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Turiec

Blatnica

28/11/201607/03/2024 skala

Blatnica patrí medzi najchladnejšie obce Slovenska, leží v centrálnej oblasti Turca, na styku Turčianskej kotliny a Veľkej Fatry. Leží v nadmorskej výške 495 metrov nad morom. Na ploche 86 km² žije 913 obyvateľov (Wikipedia). Historické názvy obce: Blathnicha, Blatnicze, Blatnice, Plathnicha, Blatnicza, Turčianská Blatnica (e‑obce.sk). V Blatnici a v jej priľahlých dolinách natáčali bratia Siakeľovci prvého slovenského Jánošíka (Wikipedia).

Blatnica je starobylá obec ležiaca po oboch stranách Blatnického potoka v Turčianskej kotline. Prvé stopy pravekého osídlenia sa viažu na 3. tisícročie pred Kristom. Boli to ľudia kanelovanej kultúry. Prvé správy o obci sú z roku 1230. Obec bola pôvodne podhradím Blatnického hradu. Pôsobila tu spisovateľka Maša Haľamová (blatnica.sk), Karol Plicka, narodil sa tu filmový režisér a kameraman Jaroslav Siakeľ (blatnica.sk). V obci nájdeme mnoho murovaných domov s veľkými bránami – typ olejkársky a typické turčianske drevené domy s kožovkou len medzi trámami stien (blatnica.sk). Obyvatelia boli poddaní najmä rodu Révayovcov. Venovali sa olejkárstvom, šafraníctvom, remeslami a poľnohospodárstvom (blatnica.sk). V prvej písomnej správe o osídlení na území Blatnice sa spomína dedina Solomus-Sokolčie, dnes časť obce. Koncom 13. storočia je už postavené jadro Blatnického hradu. Tesne nad ním sa nachádzala dedina Sebeslavce. V druhej polovici 16. storočia sa olejkárstvo stalo výnosným zdrojom obživy. V 18. storočí sa touto činnosťou v obci živilo viac ako 100 domácností. Blatnica patrila medzi relatívne veľké obce, v roku 1785 tu žilo 1015 obyvateľov v 157 domoch (blatnica.sk). Našiel sa tu meč slovenského veľmoža z polovice 8. storočia. Patril bojovníkovi z radov vysoko postavenej staroslovenskej šľachty. Vyrobili ho z damascénskej ocele a kovali ho tradičným spôsobom na drevenom uhlí. Jeho rúčka je zo strieborného plechu, pozlátená 24-karátovým zlatom a sú do nej vsadené červené rubíny (Wikipedia).

Blatnica is one of the coldest villages in Slovakia, situated in the central Turiec region at the confluence of the Turiec Basin and the Great Fatra mountains. It lies at an elevation of 495 meters above sea level, covering an area of 86 km² with a population of 913 inhabitants (Wikipedia). The historical names of the village include Blathnicha, Blatnicze, Blatnice, Plathnicha, Blatnicza, and Turčianská Blatnica (e‑obce.sk). The Siakeľ brothers filmed the first Slovak Jánošík in Blatnica and its surrounding valleys (Wikipedia).

Blatnica is an ancient village situated on both sides of the Blatnický Creek in the Turiec Basin. The earliest traces of prehistoric settlement date back to the 3^rd millennium BC, associated with the people of the Corded Ware culture. The first written records of the village are from 1230, and it was originally a sub-castle of Blatnický Castle. The writer Maša Haľamová (blatnica.sk) and the film director and cameraman Jaroslav Siakeľ, who was born in Blatnica (blatnica.sk), have connections to the village.

In Blatnica, one can find many brick houses with large gates, representing the typical oilman’s architecture, as well as traditional Turiec wooden houses with leather insulation between the beams (blatnica.sk). The residents were mainly subjects of the Révay family, engaging in oil pressing, saffron cultivation, crafts, and agriculture (blatnica.sk). The first written mention of settlement in the Blatnica area refers to the village of Solomus-Sokolčie, now part of the village. The core of Blatnický Castle was already built at the end of the 13^th century. Oleaginous craftsmanship became a lucrative livelihood in the late 16^th century, and by the 18^th century, over 100 households in the village were involved in this activity. Blatnica was a relatively large village, with 1,015 inhabitants living in 157 houses in 1785 (blatnica.sk).

An 8^th-century Slovak noble’s sword was found in Blatnica, belonging to a warrior from the ranks of the high-ranking Old Slovak nobility. Crafted from Damascus steel and forged using traditional methods on wooden charcoal, the handle is made of silver plate, gilded with 24-carat gold, and embedded with red rubies (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Turiec, Typ krajiny

Martin – mesto Matice Slovenskej

01/03/201111/03/2024 skala

Na necelých 68 km² žije asi 60000 obyvateľov v Turčianskej kotline v Martine. Do roku 1950 niesol meno Turčiansky Svätý Martin. Nemecký názov je Turz-Sankt Martin, maďarský Turócszentmárton, latinský Sanctus Martinus, prípadne Martinopolis (wikipedia.sk). Martin je administratívnym a hospodárskym strediskom Turca. Prvá zmienka o meste je z roku 1284 (martin.sk). V oblasti sídliska Jahodník bolo odkryté pohrebisko z mladšej doby bronzovej. Táto časť Martina bola samostatnou osadou, ktorej meno bolo Malá Bystrica a neskôr Jahodník. Písomná zmienka o nej z roku 1258 (kulturnecentrum.sk). Osada Jordán existovala medzi Dražkovcami, Sklabiňou, Dolným Jasenom a Horným Kalníkom. Meno niesla zrejme podľa majiteľa – Jordána, možno podľa zásluh na križiackych výpravách (kulturnecentrum.sk). Modly – leží na mieste súčasnej Mestskej športovej haly na Podháji. Názov zodpovedal miestu, kde sa vykonávali obety starým slovanským božstvám. Pochádza od staroslovanského slova, na miesto, kde sa chodili ľudia modliť a a vykonávať obety. Pri tomto mieste vznikla niekedy v 11. – 12. storočí dedina Modly (kulturnecentrum.sk). O Priekope sú zmienky z nálezísk pravekých pohrebných miest. Na dnešnom Rendezove bolo odkryté pohrebisko. Staroslovanské opevnenia a vyvýšeniny boli na tomto mieste vybudované už v 8. storočí. V roku 1364 sa Prekopa spomína ako orientačný bod na ceste do Košíc pri prechode úžinou cez Strečno do Turca (kulturnecentrum.sk).

Osada Martin ležala na kráľovskej pôde patriacej pod právomoc kráľovského kastelána sídliaceho na Sklabinskom hrade. Pre vznik a vývoj Martina v stredoveku mala významnú úlohu komunikačná poloha. Smerom na Liptov, Žilinu aj na Sklabinský hrad (martin.sk). V Martine sa konali generálne kongregácie turčianskej a oravskej šľachty. Úradoval tu podžupan a stoličný súd. Každý štvrtok bol na námestí trh (kulturnecentrum.sk). V rokoch 1443 až 1445 a 1453 postihlo Martin a okolie zemetrasenie, v roku 1452 mor (martin.sk). Od roku 1340 slobodné kráľovské mesto (martin.sk). V roku 1869 tu žilo 2235 obyvateľov (martin.sk). Od 17. storočia do roku 1922 sa mesto stalo centrom Turčianskej župy. Koncom 19. storočia sahttps://www.martin.sk/historia-mesta/d‑1312 tu začalo Slovenské národné obrodenie, od roku 1863 tu sídli Matica slovenská. 30.10.2018 sa práve Martinskou deklaráciou pripojilo Slovensko k Česku a vznikla Československá republika. 24.8.1994 bol Martin zákonom vyhlásený za národné kultúrne centrum Slovákov. Mesto má tieto mestské časti: Jahodníky, Košúty, Ľadoveň, Podháj, Priekopa, Sever, Stred, Tomčany, Záturčie (wikipedia.sk).

Osobnosti Martina: maliari Janko Alexy, Miloš Alexander Bazovský, Martin Benka, herec Ľuboš Kostelný (wikipedia.en), Oľga Borodáčová, Zuzana Kronerová, Hana Meličková (wikipedia.sk), hokejisti Róbert Švehla, Radovan Somík, Zdeno Cíger, Peter Smrek (wikipedia.en), Oto Haščák, Peter Bartoš (wikipedia.sk), spisovateľ Janko Jesenský (wikipedia.en), Oľga Feldeková, rod. Lukáčiová (wikipedia.sk), vedec Andrej Kmeť, motocyklista Jaroslav Katriňák, atlétka Jana Klocová (wikipedia.en). V Martine pôsobil Janko Jesenský, Elena Maróthy-Šoltésová, Pavol Országh Hviezdoslav, Jozef Gregor Tajovský, Martin Kukučín, František Hečko, Štefan Krčméry, Emil Boleslav Lukáč, Ľudo Mistrík Ondrejov, Jozef Cíger Hronský, Július Barč Ivan, Mária Rázusová Martáková, Martin Rázus, Ľudovít Fulla, Karel Plicka (martin.sk).

On just under 68 km², about 60,000 inhabitants live in the Turiec Basin in Martin. Until 1950, it was called Turčiansky Svätý Martin. The German name is Turz-Sankt Martin, Hungarian Turócszentmárton, Latin Sanctus Martinus, or Martinopolis (wikipedia.sk). Martin is the administrative and economic center of Turiec. The first mention of the town is from 1284 (martin.sk). In the area of the Jahodník settlement, a burial site from the Younger Bronze Age was discovered. This part of Martin was a separate settlement called Malá Bystrica and later Jahodník. A written mention of it dates back to 1258 (kulturnecentrum.sk). The settlement Jordán existed between Dražkovce, Sklabiňa, Dolný Jasenov, and Horný Kalník. The name was probably derived from the owner – Jordán, possibly from achievements in the Crusades (kulturnecentrum.sk). Modly – located at the site of the current City Sports Hall in Podháj. The name corresponds to the place where sacrifices were made to ancient Slavic deities. It comes from the Old Slavic word for the place where people went to pray and make sacrifices. A village called Modly was established here sometime in the 11^th – 12^th century (kulturnecentrum.sk). There are mentions of Priekopa from the findings of prehistoric burial sites. A burial site was discovered on today’s Rendezove. Old Slavic fortifications and elevations were built at this location as early as the 8^th century. In 1364, Priekopa was mentioned as a landmark on the road to Košice when crossing the strait through Strečno to Turiec (kulturnecentrum.sk).

The settlement of Martin was situated on royal land under the jurisdiction of the royal castellan residing at Sklabinský hrad. The strategic location played a significant role in the emergence and development of Martin in the Middle Ages, extending towards Liptov, Žilina, and Sklabinský hrad (martin.sk). General congregations of the Turiec and Orava nobility were held in Martin. The deputy and county court operated here. A market was held on the square every Thursday (kulturnecentrum.sk).

In the years 1443 to 1445 and 1453, earthquakes struck Martin and its surroundings, and in 1452, there was an outbreak of plague (martin.sk). Since 1340, it has been a free royal town (martin.sk). In 1869, there were 2,235 inhabitants living here (martin.sk). From the 17^th century until 1922, the city became the center of Turiec County. In the late 19^th century, the Slovak National Revival began here, and since 1863, Matica slovenská has been headquartered here. On October 30, 2018, Slovakia joined Czechoslovakia through the Martin Declaration, forming the Czechoslovak Republic. On August 24, 1994, Martin was declared a national cultural center of the Slovaks by law. The city has the following districts: Jahodníky, Košúty, Ľadoveň, Podháj, Priekopa, Sever, Stred, Tomčany, Záturčie (wikipedia.sk).

Prominent personalities associated with Martin include painters Janko Alexy, Miloš Alexander Bazovský, Martin Benka, and actor Ľuboš Kostelný (wikipedia.en), as well as Oľga Borodáčová, Zuzana Kronerová, Hana Meličková (wikipedia.sk). Notable hockey players from Martin include Róbert Švehla, Radovan Somík, Zdeno Cíger, Peter Smrek (wikipedia.en), Oto Haščák, and Peter Bartoš (wikipedia.sk). The city has also been connected to writer Janko Jesenský (wikipedia.en), Oľga Feldeková (maiden name Lukáčiová) (wikipedia.sk), scientist Andrej Kmeť, motorcyclist Jaroslav Katriňák, and athlete Jana Klocová (wikipedia.en). In Martin, notable historical figures who have lived or worked include Janko Jesenský, Elena Maróthy-Šoltésová, Pavol Országh Hviezdoslav, Jozef Gregor Tajovský, Martin Kukučín, František Hečko, Štefan Krčméry, Emil Boleslav Lukáč, Ľudo Mistrík Ondrejov, Jozef Cíger Hronský, Július Barč Ivan, Mária Rázusová Martáková, Martin Rázus, Ľudovít Fulla, and Karel Plicka (martin.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Turiec

Martinské hole – známa lyžiarska oblasť

16/02/201113/03/2024 skala

Martinské hole sú pre mňa obľúbenou lyžiarskou lokalitou. Nie je to však len lyžiarsky potenciál, ktorý Martinky majú. Martinské hole sú horskou oblasťou, sú súčasťou Malej Fatry, ktorá je typická hrebeňmi, hlbokými údoliami a hustými lesmi. Výhľady z Martiniek stojí vidieť. Vidno Veľký Rozsutec, Malý Rozsutec. Počas zimných mesiacov sa Martinské hole menia na zimný športový raj.

Západne od Martina, v Lúčanskej Malej Fatre, pod Veľkou Lúkou. Prvá zmienka o nich, ako o lokalite turisticko – lyžiarskych aktivít, je z roku 1921. Sklon terénu lyžiarskych tratí je 10 až 38 stupňov (Rastlislav Mažgút). Lyžiarske stredisko leží v nadmorskej výške 1150 až 1456 metrov nad morom (martinky.com). Na južnom svahu Krížavy (wikipedia.sk). Prvý lyžiarsky vlek bol postavený v roku 1957 a sedačková lanovka v roku 1974 (martinky.com). Autom sa dá dostať do strediska, vo výške 1240 metrov nad morom. V zime sa odporúča myslieť na snehové reťaze (slovenske.cz).

Martinské Hole is, for me, a favorite skiing destination. However, it’s not just the skiing potential that makes Martinské Hole special. It’s a mountainous region, part of the Malá Fatra mountain range, characterized by ridges, deep valleys, and dense forests. The views from Martinské Hole are truly breathtaking, showcasing the prominent peaks of Veľký Rozsutec and Malý Rozsutec. During the winter months, Martinské Hole transforms into a winter sports haven.

Located west of Martin, in the Lúčanská Malá Fatra, beneath the towering Veľká Lúka, Martinské Hole has been a hub for skiing and tourism since 1921. The terrain’s slope ranges from 10 to 38 degrees (Rastlislav Mažgút). The ski resort spans an elevation from 1150 to 1456 meters above sea level (martinky.com), situated on the southern slope of Krížava (wikipedia.sk).

Access to the ski resort is possible by car, reaching an elevation of 1240 meters above sea level. During winter, it’s advisable to consider snow chains (slovenske.cz). The first ski lift was erected in 1957, followed by a chairlift in 1974 (martinky.com).

Martinské Hole is not only a skiing destination but also a gateway to the stunning natural beauty of the Malá Fatra mountains. Whether you’re a skiing enthusiast or someone seeking the tranquility of winter landscapes, Martinské Hole offers an unforgettable experience in the heart of Slovakia.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2003, 2006-2010, 2009, Časová línia, Do roku 2005, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Turiec

Múzeum slovenskej dediny v Martine

16/08/201022/04/2024 skala

Skanzen v Martine je národopisnou expozíciou (muzeum.sk). Nachádza sa v Jahodníckych hájoch, na východ od mesta Martin (Wikipedia). Podáva obraz ľudového staviteľstva, bývania a spôsobu života našich predkov z obdobia druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia z oblastí severozápadného Slovenska – Oravy, Liptova a Kysúc. A neskôr aj Turca (muzeum.sk). Prvý zámer výstavby vznikol v roku 1930. Základný kameň expozície bol položený v roku 1967. Sprístupnený bol v roku 1972 (muzeum.sk). Od roku 2004 je v celoročnej prevádzke (Wikipedia). V areáli sa nachádza 143 objektov na ploche 15.5 hektára (skanzenmartin.sk). Od roku 1991 múzeum pravidelne organizuje podujatia s ukážkami tradičnej ľudovej výroby, remesiel, zvykoslovia a folklóru, napr. Michalský jarmok, Detská nedeľa, Vianoce na dedine a Veľká noc na dedine (skonline.sk).

K najpozoruhodnejším stavbám patrí zemianska usadlosť z Vyšného Kubína z roku 1748. Je tu napr. kováčska dielňa zo Suchej Hory, olejáreň z Oravského Veselého, horáreň a krčma z Oravskej Polhory, sýpky a zemiakové jamy zo Sedliackej Dubovej, Zuberca a Dlhej nad Oravou, kaplnka zo Bzín a Krušetnice, krčma z Oravskej Polhory z roku 1811 (wordpress.com), rímskokatolícky kostol z Rudna z roku 1792, filagória zo Slovenského Pravna, voziareň z Moškovca. Objekt z Turčeka predstavuje karpatských Nemcov z kremnickej oblasti z konca 30-tych rokov 20. storočia. Súčasťou je Romano drom – Cesta Rómov, ktorá je expozíciou Múzea kultúry Rómov na Slovensku (skonline.sk).

Odkazy

“The Open-Air Museum in Martin is a folk exhibition located in Jahodnícke háje, east of the town of Martin (Wikipedia). It presents a portrayal of folk architecture, housing, and the way of life of our ancestors from the second half of the 19^th and the first half of the 20^th century in the northwestern regions of Slovakia – Orava, Liptov, and Kysuce, and later also Turiec (muzeum.sk). The initial concept for its construction emerged in 1930, and the foundation stone was laid in 1967. It was opened to the public in 1972 (muzeum.sk). Since 2004, it has been in year-round operation (Wikipedia). The area encompasses 143 structures on 15.5 hectares (skanzenmartin.sk). Since 1991, the museum regularly organizes events featuring demonstrations of traditional folk production, crafts, customs, and folklore, such as Michalský jarmok, Detská nedeľa, Vianoce na dedine, and Veľká noc na dedine (skonline.sk).

Among the most notable buildings is the manor settlement from Vyšný Kubín dating back to 1748. Other structures include a blacksmith workshop from Suchá Hora, an oil mill from Oravský Veselý, a mountain hut and inn from Oravská Polhora, granaries, and potato pits from Sedliacka Dubová, Zuberca, and Dlhá nad Oravou, a chapel from Bzín and Krušetnica, and an inn from Oravská Polhora built in 1811 (wordpress.com). The Roman Catholic church from Rudno, constructed in 1792, the filagoria from Slovenské Pravno, a carriage house from Moškovec, and a building from Turček representing Carpathian Germans from the Kremnica area in the late 1930s are also part of this impressive collection. Additionally, there is Romano drom – The Road of the Roma, an exposition representing the Museum of Romani Culture in Slovakia (skonline.sk).”

Skanzen w Martinie to ekspozycja etnograficzna (muzeum.sk). Znajduje się w Jahodníckich hájoch, na wschód od miasta Martin (Wikipedia). Przedstawia obraz ludowej architektury, mieszkalnictwa i życia naszych przodków z okresu drugiej połowy XIX wieku i pierwszej połowy XX wieku z obszarów północno-zachodniej Słowacji – Orawy, Liptowa i Kysucy. Później również z Turca (muzeum.sk). Pierwsza koncepcja budowy powstała w 1930 roku. Kamień węgielny ekspozycji został położony w 1967 roku. Udostępniony został w 1972 roku (muzeum.sk). Od 2004 roku działa przez cały rok (Wikipedia). Na terenie znajduje się 143 obiekty na powierzchni 15,5 hektara (skanzenmartin.sk). Od 1991 roku muzeum regularnie organizuje wydarzenia z pokazami tradycyjnego rzemiosła ludowego, rzemiosł, zwyczajów i folkloru, takie jak Jarmark Michała, Dziecięca Niedziela, Boże Narodzenie na wsi i Wielkanoc na wsi (skonline.sk).

Do najbardziej niezwykłych budowli należy ziemianin usytuowany w Vyšný Kubín z 1748 roku. W skansenie znajduje się warsztat kowalski z Suchej Hory, olejarnia z Oravského Veselého, huta i karczma z Oravskej Polhory, spichlerze i piwnice z Sedliackej Dubovej, Zubercy i Dłhej nad Oravou, kapliczka z Bzína i Krušetnice, karczma z Oravskej Polhory z 1811 roku (wordpress.com), kościół rzymskokatolicki z Rudna z 1792 roku, filagoria ze Slovenského Pravna, wozownia z Moškovca. Obiekt z Turčeka przedstawia Karpackich Niemców z okolic Kremnicy z końca lat 30. XX wieku. Częścią jest Romano drom – Droga Romów, która jest ekspozycją Muzeum Kultury Romów na Słowacji (skonline.sk).

Kategória: Turiec

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post