Akvaristika, Biológia, Príroda, Živočíchy

Nežiaduce a zriedkavejšie živočíchy v akváriu

Hits: 10756

Neraz sa stane, že napriek našej snahe sa nám do akvária nasťahujú návštevníci – nežiaduce organizmy. Môžeme si ich zavliecť aj zvonku vo forme zárodkov, spór apod. Skoro vždy je lepšie sa ich zbaviť. Jedným takýmto druhom je aj zástupca kmeňa pŕhlivcov (Cnidaria) – nezmar (Hydra). Nezmar je mimochodom v prírode indikátorom čistoty vody. V nádrži však zvyčajne dlho nevydrží. V akváriu sa neustále pohybuje. Je väčšinou úplne neškodný, dokáže však negatívne vplývať na málo pohyblivý plôdik. Rájovec, guramy, mrenka Puntius conchonius nezmary likvidujú.

Iným druhom je nálevník. Nálevník je mikroorganizmus kmeňa Ciliophora. Nálevníky zavlečieme najčastejšie do akvária živou potravou. Medzi akvaristami je aj rozšírený termín dobré nálevníky a zlé nálevníky. Dobré nálevníky sú tie, ktoré sa chovajú ako krmivo pre ryby. Medzi tieto akvaristicky najznámejšie prvoky patrí trepka – Paramecium. Zlé nálevníky sú druhy, ktoré sú potenciálnym zdrojom nákazy, druhy schopné ubližovať poteru rýb a zbytočne zvyšovať dekompozíciu hmoty. Najčastejšia masívna invázia nálevníka spôsobuje mliečny zákal, ktorý sa vytvára najmä v nových a čerstvo založených nádržiach. Niekedy ak filter čistíme nevhodne pod tečúcou vodou z vodovodu. Nálevník sa často exponenciálne rozmnoží do takej miery, že neuvidíme na druhú stenu nádrže. Mliečny zákal nie je nič strašné, časom „zmizne“ aj sám. Pomôže správna filtrácia a vzduchovanie. V prípade nutnosti a ak je to vhodné, môžeme pridať do vody soľ. Tá má schopnosť nálevníka zlikvidovať.

Planariaploskulice Turbellaria kmeňa Plathelminthes si môžeme zavliecť živou potravou. Likviduje ich rájovec Macropodus opercularis.

Pijavky Piscicola geometra, Hemiclepis marginata, Haemopis sanguisuga patria medzi podrad Rhynchobdellidae, rad maloštetinavcov – Oligochaeta, triedy Clitellata – opaskovce, kmeňa Annelida – obrúčkavce, prípadne Hemiclepis marginata. Obyčajne si ich donesieme s nitenkami. Likvidujeme ich mechanicky, alebo roztokom hypermangánu.

Arguluskaprivec patrí do podtriedy Branchiura, triedy kôrovcov Crustacea, podkmeňa Branchiata, oddelenia Mandibulata, kmeňa článkonožcov Arthropoda. Ak napadne ryby, pomôže mechanicky kaprivca vybrať. Lieči sa slabým roztokom trypaflavínu alebo hypermangánom, v ktorých rybu vypláchneme.

Zástupcovia lastúrnikov Heterodonta – Sphaerium, Pisidium sa ojedinele zavlečú do akvária. Patria do triedy Lamellibranchia (lastúrniky), do kmeňa mäkkýšov Mollusca. 

Medzi ostatných živočíchov, ktoré sa môžu vyskytovať v akváriu, a ktoré sú často krmivom, patria zástupcovia drobných kôrovcov ako napr. Ostracoda, Phyllopoda, Copepoda,  vodné okrúhlovce – kmeň Nemathelminthes, machovky Bryozoa patriace do kmeňa Tentaculata, vodnár striebristýArgyroneta aquaticapodrad Ecribellata, rad Araneida – pavúky, Hydracarina – rad Acarina – roztoče, trieda Arachnoidea – pavúkovce, larvy – najady vážiek – rad Odonata triedy hmyz – Ectognatha – môžu byť pre ryby nebezpečné, sú pomerne veľké (4 cm), larvy potápnikov – napr. druhu Dytiscus marginalis – čeľaď Dytiscidae, podrad Adephaga, veľkého radu hmyzu – chrobákov (Coleoptera), chvostoskokyCollembola – trieda Entognatha, nadtrieda Hexapoda – šesťnôžky, Notonectapatriaca medzi bzdochy Heteroptera

V akvaristických obchodoch sa občas ponúkajú aj menej bežné živočíchy. Jedny z nich, z ktorých sa často vyskytujú aj u akvaristov, sú aj žabky Hymenochirus curtipes. Táto žabka je veľký labužník na živé nitenky. Častokrát som sa stretol s tým, že sa zamieňa s mäsožravým a oveľa väčším druhom Xenopus laevis. Dnes sú hitom aj raky, kraby a krevety. Krevety a niektoré raky sú pomerne obľúbené najmä pre ich pôsobenie pri odstraňovaní rias. Obľúbená je najmä Caridina japonica a rak „CPO“.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Nálevníky – drobná živá potrava pre ryby

Hits: 18477

Nálevníky – kmeň Ciliophora je veľká skupina jednobunkových organizmov – prvokov, ktoré sa vyskytujú bežne v potokoch, v riekach, v podzemnej vode. Nepatrí medzi príliš vhodné a výživné krmivo, niekedy je však nevyhnutné. Existujú druhy, ktoré sú škodlivé pre ryby, je lepšie nálevníky chovať zo získanej násady, alebo si ich vypestovať. Niektoré nálevníky:  trepka – Paramecium caudatum, vhodnú pre poter, Paramecium bursaria, Prorodon teres, Loxodes rostrum, Chilodonella cucullulus, Dileptus anser, Bursaria truncatella, Lacrymaria olor, Spirostomum ambiguum, Stylonychia mytilus, Coleps hirtus, Euplotes charon, Halteria grandinella, Colpidium colpoda, Ichthyophthirius multifilis – zapríčiňujúci známu krupičku, Vorticella, Epistylis, Stentor roeseli, Stentor coeruleus, atď.

Alternatívny chov

Dochovanie nálevníka opísané v nasledujúcich vetách v tomto odstavci je možný, ale ja ho neodporúčam. Ak sa odhodláme ku vlastnému odchovu nálevníka, zabudnite na senný nálev, o ktorom ste sa učili v škole. Senným nálevom si síce pripravíte nálevníka, ale nie je to správny postup. Na to je nutné vymeniť slamu za seno. Takže vezmeme slamu, ktorú zaistíme aby zostala ponorená, zalejeme ju vodou, najlepšie z nejakej stojatej vody. Nanajvýš odstátou vodou a pridáme kúsok povrchového bahna. Zabezpečíme izbovú teplotu, dostatok svetla, ale nie priame slnečné lúče. Keďže sa slama začne časom rozkladať, dôjde k masívnemu rozmnoženiu baktérií. Koncentrácia kyslíku rapídne klesá – nálevníky odumrú, až na trepku (Paramecium), ktorá žije tesne pod povrchom. Behom 2-3 týždňov môžeme pozorovať mliečne zakalenú vrchnú vrstvu, kde sa nachádza trepka. Chov sa nám čoskoro vyčerpá – ide o veľmi uzavretý systém, takže každý mesiac by sme mali chov preočkovať do novej nádoby. Stačí nám tretina starej kultúry, pridáme vodovodnú vodu (ideálne odstátu) a slamu. Je možné udržiavať kultúru mliekom, ktoré rozpúta masívny rozvoj baktérií. Stačí každý druhý deň kvapnúť do kultúry jednu – dve kvapky. Namiesto slamy sa dá použiť aj repa, kedy sa okrem trepky vyvinie aj neškodné Colpidium. Prípadne  sa dá použiť banánová šupka. Šalát a seno dávajú vznik plesniam a často aj na rybách parazitujúcich nálevníkov.

Návod na chov čistej kultúry nálevníka

Nálevníka chovám v PET fľašiach, ideálne sú také, ktoré sú čo najpriehľadnejšie a bezfarebné. Z praktických dôvodov – je do nich najlepšie vidieť. Ideálna je dostupná mäkká voda a samozrejme existujúce kultúra nálevníka, ktorú dáme do vody a pridáme surový vaječný žĺtok ako potravu pre nálevníka. Ak nemáme mäkkú vodu, použime aspoň odstátu vodu, minimálne dva dni, lepšie až štyri, aby sa všetky plyny z nej eliminovali. Chovať nálevníka je ťažšie ako udržať pri živote chúlostivé ryby. Keď chcem rozšíriť kultúru nálevníka, nalejem do novej fľaše do polovice objemu odstátu vodu a prilejem k nej vodu s dobre rozvinutým nálevníkom. Nálevníka treba samozrejme kŕmiť – na čo nám poslúži najlepšie surové žĺtok. Po pridaní krmiva zvyčajne dva dni trvá, než materiál začnú baktérie výdatne rozkladať a vtedy má nálevník vhodné prostredie pre svoj rozvoj. Je vhodné nálevníka chovať vo viacerých fľašiach, pretože najmä výdatným kŕmením si veľkú časť nálevníka vždy odstránime z kultúry a často sa stane, že zmizne z niektorej fľaše. Dôležité je, aby sa vo fľaši netvorila riasa, preto držíme kultúru bez prístupu svetla. Dôvod je prostý, pri zariasenej fľaši nebudeme vidieť, či tam nejaký nálevník je. Ak sa nám predsa len fľaša zariasi, pomôže SAVO, ktoré rozriedime vo vode a nalejeme do fľaše. Samozrejme bez nálevníka. Po takomto čistení stačí fľašu dobre umyť, prípadne nechať pár hodín vyprchať chlór a potom môžeme opäť založiť nálevníka. V prípade, že sa v niektorej fľaši nechce nálevník rozvinúť, pomôžeme si tým, že vylejeme z neho časť obsahu a dolejeme z fľaše, kde je nálevník „pekný“. Fľaše s nálevníkom by mali mať prevŕtaný vrchnáčik, aby sme mu zabezpečili vzduch..

Nálevník je veľmi malý, preto ho niektorí ľudia nevidia. Mám skúsenosť, že ľudia, ktorí nosia dioptrické okuliare a pozerajú na kultúru bez nich, vo fľaši nič živé nevidia, vidia len „špinu“. Aj bystrým očiam pomôže lupa, každopádne je dobré najmä neskúsenému oku, sústrediť sa a nastaviť si nálevníka tak, že za fľašou svieti umelé svetlo, pred ňou je zhasnuté, a fľašu si nastavíme oproti niečomu tmavému, napr. oproti nočnej oblohe. Ideálna kultúra má na spodku minimum potravy a nálevník je rozmiestnený po celom objeme a veselo si pláva :-).

Skrmovanie nálevníka nie je bezproblémové. Nálevníkom kŕmim podobným spôsobom ako octové mikry. Pre nálevníky sú ideálne fľaše na víno, ktoré majú zúžené hrdlo, ktoré sa následne rozširuje. Nálevníky zlejem do takejto fľaše, zvrchu utesním filtračnou hmotou a dolejem čerstvú vodu. Do druhého dňa sa zväčša väčšina týchto malých živočíchov prepasíruje do čistej vody. Z tejto ich striekačkou vytiahnem alebo jednoducho zlejem a skŕmim rybám. Substrát, ktorý bol pod utesnením znovu vlejem do PET fľaše s kultúrou. Občas vymením zašpinené PET fľaše.

Use Facebook to Comment on this Post

Cichlidy, Príroda, Ryby, Viktória cichlidy, Živočíchy

Astatotilapia latifasciata

Hits: 7976

Cichlida z jazera Victoria, ktorá patrí do skupiny Haplochromini, čo je tzv. zberná skupina viacerých rodov a druhov, ktorá čaká na bližšie určenie. Ide o geneticky a morfologicky pomerne príbuzné taxóny. Aj tento druh, aj iné druhy patriace do tejto skupiny sú často premenovávané a preklasifikované. Pochopiteľne potom často dochádza ku zmätkom, ku nedorozumeniam. Synonymá A. latifasciata: Haplochromis obliquidens zebra, Haplochromis latifasciata Pod označením Haplochromis obliquidens zebra som ich videl napríklad v Tropikáriu v Budapešti. Tento druh je pomerne dravý a pažravý. Samec dosahuje väčších rozmerov, maximum je zrejme medzi 15 a 20 cm. Počet ikier, ktoré dokáže samička udržať v papuľke je obdivuhodný, odhadoval by som to na100 – 200 kusov. Nemal som tieto cichlidy dlho, ale raz som samičke napočítal skoro 90 mladých. Samček má červenú škvrnu za žiabrovými viečkami a žltá farba ho sprevádza po tejto škvrne až po chvost. Samička je sfarbená len základnou šedobielou farbou, na ktorej je 5-6 priečnych pruhov. Tieto pruhy smerujú viacmenej kolmo. Iný druh rodu Astatotilapia má tieto pruhy šikmejšie položené. Druh by som označil ako zdatný, schopný poradiť si s nástrahami, iných afrických cichlíd. Mal som z nich taký pocit, že do druhých sa nestarajú a pritom prirodzený rešpekt majú. Registrujem jednu formu: albino.

Odkazy

 

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Chovateľské reportáže, Pestiarne, Príroda, Rastliny, Reportáže, Vodné rastliny

Aqua-Daho – pestiareň vodných rastlín

Hits: 5170

Vďaka zájazdu, ktorý organizovali banskobystrickí akvaristi sme navštívili pestiareň vodných rastlín Aqua-Daho. Pre mňa to bola hlavná motivácia, aby som docestoval na raňajšiu hodinu do Banskej Bystrice. Sám pestujem vodné rastliny rád v relatívne veľkom množstve a navyše to skúšam aj v emerznej podobe. Keď sme prišli do Vikýřovic, vonku bolo už len 7°C. Napriek tomu, niekoľko druhov rastlín bolo pestovaných mimo skleníkov. Domáci nám ochotne ukázali rastliny – podotýkam, že bola sobota a veľmi ochotne poradili a predali, čo sme chceli. Mal som veľké očakávania a skutočnosť ich predčila.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post