Odkazy
2012, Časová línia, Doliny, Hory, Krajina, Orava, Príroda, Slovenská krajina, Typ
Smutná dolina
Odkazy
Use Facebook to Comment on this Post
2013, Časová línia, Doliny, Gemer, Krajina, Príroda, Slovenská krajina
Zádielská tiesňava
Zádielska tiesňava sa nachádza medzi krasovými planinami Horný vrch a Zádielskou planinou. Vyerodovala ju riečka Blatnica (Blatný potok) (Wikipedia), Chotárny potok. Je najhlbšou tiesňavou na Slovensku. Je najlepšie viditeľná zo Zádielskej vyhliadky na Krkavčích skalách (slovensky-kras.eu). V čase meterologicko – hydrologických extrémoch sa Blatnica mení v dravú rieku s obrovskou eróznou energiou. Na prelome mája a júna 2010 zasiahla región tisícročná voda. Tiešňava je 400 metrov hlboká, 2 km dlhá (Wikipedia). Od roku 1954 je Národnou prírodnou rezerváciou (enviroportal.sk). Jedinečná vegetácia Zádielskej tiesňavy je dôsledkom hraničného lokácie medzi Slovenským krasom a Slovenským rudohorím (Informačná tabuľa).
Súčasťou tiesňavy je 105 metrov vysoký ihlanovitý útvar – skalná ihla, ktorý vďaka svojmu tvaru dostal názov “Cukrová homoľa”. V hornej časti je Malá cukrová homoľa, ktorá dosahuje asi 20 % výšky Cukrovej homole. V Zádielskej tiesňave poznáme asi 100 jaskýň, najznámejšia je Kráľovská jaskyňa. Aj z niekoľkých kilometrov je vidno Orliu dieru (Sas-lyuk), ktorej vchod leží v mohutnej skalnej stene – Orlia bašta. Najväčšou je Tajná jaskyňa (Wikipedia).
Odkazy
- Norbert Šoltés, Marcel Chovančák
- Martina Haratíková
- Peter Fejfar
- Ján Serbák
- Marian Letko
- Michal Lendel
- Eduard Kladiva, Miroslav Terray, Gabriel Lešinský – Súpis jaskýň na Zádielskej planine v Slovenskom krase
- madrugada.sk
- zadielskadolina.sk
- Facebook
Use Facebook to Comment on this Post
2013, Časová línia, Doliny, Horné Považie, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Typ
Manínska tiesňava
Manínska úžina získala zákonnú ochranu v roku 1967. Od roku 1994 nesie pomenovanie Manínska tiesňava ako národná prírodná rezervácia. Vznikla epigeneticky zarezávaním Manínskeho potoka do vápencového brala. Vznikla hlboká a úzka tiesňava (Jozef Cyprich). Postupné zarezávanie Manínskeho potoka rozdelilo manínske bradlo na Veľký a Malý Manín. Územie formovali fluviokrasové procesy, vďaka ktorým tu vznikli rôzne formy podzemného aj povrchového krasu. Na úbočiach Manínov je zdokumentovaných 40 jaskýň (Informačná tabuľa). Vírivý pohyb väčších skalných úlomkov obrusoval v stenách krútňavové kotly a obrie hrnce, z ktorých najmohutnejšie sú v prvých vrátach. Vznikali skalné útvary, ktoré nesú dnes tieto názvy: Kačacia skala, Veža nad úžinou, Tisia veža, Dračí hrebeň, Jašteričí hrebeň, Slnečné steny s Líščím kuloárom, Manínska stráž, Stratené veže, Skala nad Rozprávkovou lúčkou, Ostrá, Posledná. Pukliny v skalách Manínov hlboké až 16 metrov vytvorili mnohé jaskyne. Na severozápadnom úpätí vyviera niekoľko minerálnych prameňov. Je najužšou tiesňavou na Slovensku, cez ktorú bola vybudovaná cesta. V roku 1988 bol vybudovaný náučný chodník Manínskou a Kostoleckou tiesňavou, na 17tich kilometroch má 18 zastávok (Jozef Cyprich). Tiesňava je necelý kilometer dlhá a na niektorých miestach veľmi úzka. Najužšie miesto bolo v minulosti pre vozy neprejazdné. V roku 1933 bola odstrelená časť brala a bola vybudovaná asfaltka (Pajger).
Vlhká mikroklíma vysokých skalných stien umožňuje výskyt horských druhov rastlín a živočíchov v malej nadmorskej výške (Informačná tabuľa). Skalné steny sú miestami 400 metrov vysoké. Zo strmých svahov je dno doliny často zasypávané snehovými lavínami. Sneh sa v tônistých polohách pomaly topí, niekedy vydrží až do mája (pxcentrumpb.sk). Rastie tu napr. Pulsatilla slavica, Primula auricula subsp. hungarica, Aurinia saxatilis, Aster alpinus, Dianthus praecox, Jovibarba globifera subsp. hirta, Cortusa matthioli, Aconitum firmus subsp. moravicum, Ophrys holubyana, Phyllitis scolopendrium. Z fauny je tu zastúpený napr.: Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Bubo bubo, Coronela austriaca (Jozef Cyprich). Vládnu tu rôzne mikroklimatické podmienky – výslnné stanovištia poskytujú biotop pre teplomilné druhy. Vlhké tienisté miesta sú zasa priestorom pre horské chladnomilnejšie druhy (manin.sk).
Odkazy:
- Jozef Cyprich
- Peter Pajger
- Jan Serbák
- René Gašparík
- Martin Talač – Skalolezenie v Manínskej tiesňave
- Maťo Magát, Jozef Čmiko
- maninska.sk
- hiking.sk
- enigma.sk
- skonline.sk
- slovakia.travel
- mows.sk
- enviroportal.sk
- sopsr.sk
- Marek Owczarz