2014, 2015, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Liptovský Hrádok

Hits: 1093

Mes­to leží vo východ­nej čas­ti Lip­tov­skej kot­li­ny pri súto­ku Váhu s Belou v nad­mor­skej výš­ke 640 met­rov nad morom. Na plo­cha 18,32 km2 tu žije 7 441 oby­va­te­ľov. Mest­skou čas­ťou je Dova­lo­vo (Wiki­pe­dia). V mes­te Lip­tov­ská Hrá­dok sa nachá­dza hrad a kaš­tieľ, arbo­ré­tum (lhsi​ty​.sk). Pred­tým tu bolo kelt­ské hra­dis­ko (Wiki­pe­dia). Pre­stav­be a obno­ve hra­du sa veno­va­la Mag­da­lé­na Zai­ová, kto­rá k nemu začiat­kom 17. sto­ro­čia nechal pri­sta­vať rene­sanč­ný kaš­tieľ (Infor­mač­ná tabuľa).cs

Nachá­dza sa tu Náro­do­pis­né múze­um. Bola tu prvá les­níc­ka ško­la v Uhor­sku. Od roku 2014 na Skal­ke sa pri hra­de nachá­dza orien­tač­ná pano­ra­ma­tic­ká tabu­ľa (lhsi​ty​.sk). Popod želez­ni­cou sa nachá­dza maľo­va­ný pod­chod. Prvým zná­mym osíd­le­ním na úze­mí dneš­né­ho Lip­tov­ské­ho Hrád­ku bola osa­da Bel­sko medzi Váhom a Belou. V rokoch 1316 – 1340 bol posta­ve­ný kamen­ný hrad. Rene­sanč­ný kaš­tieľ k nemu pri­bu­dol začiat­kom 17. sto­ro­čia (lip​tov​skyh​ra​dok​.sk). Ved­ľa hra­du a kaš­tie­ľa sa nachá­dza jazier­ko. Na kamen­nom bra­le, kto­ré vyčnie­va z jazier­ka sa nachá­dza kapl­n­ka so sochou svä­té­ho Jána Nepo­muc­ké­ho. V minu­los­ti bola súčas­ťou hra­du a kaš­tie­ľa. Jazier­ko je ume­lo vytvo­re­né po roku 1949 pri výstav­be mos­ta cez rie­ku Belá (Infor­mač­ná tabuľa).

Lipo­vú alej, kto­rá je typic­ká pre Lip­tov­ský Hrá­dok, vysa­di­li v roku 1777 (Wiki­pe­dia) les­maj­strom a pre­fek­tom likavsko-​hrádockého komor­ské­ho pan­stva Jánom Xave­rom Gir­sí­kom. Od roku 1975 je chrá­ne­ným prí­rod­ným výtvo­rom (Infor­mač­ná tabu­ľa). Skal­ka je vápen­co­vý útes v Hrad­skej hore, na kto­rej vyhliad­ka na mes­to, Západ­né a Vyso­ké Tat­ry. V minu­los­ti tu bola stráž­na veža, dnes je tu slo­ven­ské troj­vr­šie a dvoj­ra­men­ný kríž (Infor­mač­ná tabuľa).

V obci sa nachádza:

  • Evan­je­lic­ký kos­tol a budo­va mot­li­teb­ne, die­lo Emi­la Bel­lu­ša, kto­rá bolo dokon­če­ná v roku 1943.
  • Soľ­ný a meď­ný úrad bol neskôr síd­lom komor­ské­ho úra­du. Dnes v ňom síd­li Lip­tov­ské múze­um, náro­do­pis­né a ovčiar­ske múzeum.
  • Depu­tát­ne domy les­ní­kov a vyš­ších les­ných úrad­ní­kov z čias komor­ské­ho úra­du Likavsko-​hrádockého pan­stva, kto­ré boli posta­ve­né v dru­hej polo­vi­ci 18. storočia.
  • Kla­si­cis­tic­ký rímsko-​katolícky kos­tol Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie bol posta­ve­ný v roku 1790.
  • Prvá les­níc­ka ško­la v Uhor­sku posta­ve­ná v roku 1800.
  • Kamen­ná skulp­tú­ra Pie­ta ja národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou, pri­pi­so­va­né kame­no­so­chá­ro­vi z rodi­ny Belo­po­toc­kých z orav­ské­ho Bie­le­ho poto­ka. V minu­los­ti bola súčas­ťou hra­du a kaštieľa.
  • Hrob­ka Kolo­ma­na Vitá­li­ša s man­žel­kou, dlho­roč­né­ho tabu­lár­ne­ho sud­ca Lip­tov­skej sto­li­ce a zanie­te­ným vče­lá­rom. S man­žel­kou žili 42 rokov v Lip­tov­skom Hrád­ku, v kaš­tie­li pri hrade.
  • Židov­ský cin­to­rín – lapi­dá­rium je zbier­ka náhrob­ných kame­ňov a krí­žov z býva­lé­ho židov­ské­ho cin­to­rí­na z 19. storočia.
  • Prvá slo­ven­ská poľ­no­hos­po­dár­ska ško­la bola pre­sta­va­ná z býva­lej komor­skej sýp­ky. Bola otvo­re­ná v roku 1871, bola jedi­nou niž­šou poľ­no­hos­po­dár­skou ško­lou v Uhorsku.
  • Dre­ve­né sochy z jase­ňo­vé­ho dre­va, die­la Dali­bo­ra Novot­né­ho z Lip­tov­ské­ho Hrád­ku, Šte­fa­na Sivá­ňa z Babí­na a Sta­na Ondrí­ka z Tvrdo­ší­na.
  • Pamät­ník “Stret­nu­tie armád” bol dokon­če­ný v roku 1964, sym­bo­li­zu­je stret­nu­tie Par­ti­zán­ske­ho oddie­lu Vyso­ké Tat­ry, voj­sk 18. armá­dy 4. ukra­jin­ské­ho fron­tu a 1. čes­ko­slo­ven­ské­ho armád­ne­ho zbo­ru. Jeho auto­rom je Miroslv Ksan­dr z Lip­tov­ské­ho Mikuláša.
  • Hrá­doc­ké arbo­ré­tum je prvým les­níc­kym bota­nic­kým par­kom, zalo­žil ho ria­di­te­ľom Horár­skej ško­ly Rudolf Ben­kö v rokoch 1886 – 1888. Dnes je chrá­ne­nou štu­dij­nou plo­chou v sprá­ve Stred­nej odbor­nej ško­ly les­níc­kej v Lip­tov­skom Hrádku.
  • Vitá­li­šo­va vila bola posta­ve­ná v roku 1915 z kame­ňa a ruín hra­du Kolo­ma­nom Vitá­li­šom na mies­te pome­no­va­nom Sta­rý trh.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2008, Časová línia, Chovateľské reportáže, Chovateľské veľtrhy, Reportáže

INTERZOO Nürnberg

Hits: 4794

INTERZOO Nürn­berg 2008

Dlhý čas som odo­lá­val láka­vé­mu pozna­niu, pozrieť sa na cho­va­teľ­ský veľ­trh do Norim­ber­gu – INTERZOO. Koná sa len kaž­dé dva roky. V roku 2008 som sa tam napo­kon dostal. Obá­val som sa časo­vé­ho stre­su, keď­že sme šli len na otoč­ku – na jedi­ný deň. Moje oba­vy sa však pomer­ne rých­lo rozp­ly­nu­li. Pri­znám sa, že nehol­du­jem prí­liš kade­ja­kým tech­nic­kým vymo­že­nos­tiam. Páčia sa mi pre­špe­ku­lo­va­né akva­ris­tic­ké výrob­ky, ale neže­niem sa za nimi. V Norim­ber­gu som videl veľ­mi veľa pek­ných oble­kov na telách mana­žé­rov, váž­ne výra­zy Číňa­nov, Indov, Pakis­tan­cov, Nemcov, Čechov, Japon­cov, Talia­nov, Rusov a kto­vie­ko­ho ešte. Smr­de­lo to tam biz­ni­som a to mne nebo­lo prá­ve cel­kom po chu­ti. Áno, veľ­trh je urče­ný pre firem­né­ho kli­en­ta, mne to však bez­tak pri­pa­da­lo pri­veľ­mi váž­ne. Prek­va­pi­lo ma, že výstav­ná plo­cha nebo­la ani zďa­le­ka tak veľ­ká, ako som čakal. Aj keď plo­cha veľ­ká bola. Oča­ká­val som však mini­mál­ne tri­krát väč­šiu plo­chu, na kto­rej by boli vysta­vo­va­te­lia. Keď si pred­sta­vím, že by som tam mal byť dva dni, tak by som sa tam nudil. A viem, že moji zná­mi tam cho­die­va­jú aj na tri dni :-).

Dnu som spo­lu s moji­mi kama­rát­mi voš­li hneď po otvo­re­ní. Po jed­nej hodi­ne popo­lud­ní som mal za sebou pro­vi­zór­ny obed aj pre­hliad­ku celej výstav­nej plo­chy. Potom som si dal ešte jed­no kolo. V Norim­ber­gu som videl veľ­mi veľa pek­ných mor­ských akvá­rií, veľ­mi veľa svie­tia­cich tru­bíc nad 10 000 K do zele­no žia­ria­cich slad­ko­vod­ných nádr­ží. Mrze­lo nás všet­kých, že zväč­ša sme sa stret­li s neocho­tou pre­dať tovar pria­mo na mies­te. Nebo­li sme posled­ný deň veľ­tr­hu. Chá­pem, že sme boli na veľ­tr­hu, ale napr. postr­kať do akvá­rií v košíč­koch rast­li­ny s cenov­ka­mi a potom nič nepre­dať je pre mňa neprí­jem­né pozna­nie. Páči­la sa mi veľ­mi časť, kto­rú zabez­pe­čil Hei­ko Ble­her, kto­rý tam aj bol. Posky­tol tam pek­né pohľa­dy na kvá­zi bio­to­po­vé akvá­ria, kde napo­dob­ňo­val rôz­ne čas­ti sve­ta, kto­ré iste sám pocho­dil. Pamä­tám si Čínu, Ama­zon. Tie­to akvá­ria vyni­ka­li pri­ro­dze­nou krá­sou a boli aj pouč­né. Ako cho­va­te­ľa gupiek ma pote­ši­lo, že som tam videl vo via­ce­rých prí­pa­doch cel­kom pek­né gup­ky. Nebo­li to výstav­né kusy, ale iste by som si z nich rád kúpil. Som pre­sved­če­ný o tom, že pred­sta­vu­jú dob­re pre­daj­ný tovar. Čakal som v Norim­ber­gu lep­ší výber krmív, viac mož­nos­ti nakú­piť a väč­šiu plo­chu. Ak sa mi nie­ke­dy v budúc­nos­ti poda­rí zájsť do Norim­ber­gu, tak urči­te pôj­dem v nede­ľu. Po čase som nado­bu­dol dojem, že Inter­zoo mi nesto­jí zato, aby som tam ces­to­val len kvô­li nemu. Mys­lím si, že v posled­ný deň veľ­tr­hu sa pre­da­jach­ti­vosť vysta­vo­va­te­ľov radi­kál­ne zvýši.

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2008, Africké cichlidy, Časová línia, Cichlidy, Malawi cichlidy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Cyrtocara moorii – delfínky

Hits: 9395

Vra­ví sa im aj del­fín­ky. Dosa­hu­jú úcty­hod­ných veľ­kos­tí, aj cez 20 cm v akvá­riu. V prí­ro­de sa vysky­tu­je vo výcho­do­af­ric­kom jaze­re Mala­wi. Je to poly­gam­ný, háre­mo­vý druh. V nádr­ží “zobe” pie­sok na dne, neus­tá­le hľa­dá nie­čo pod zub. Mla­dé jedin­ce sa sprá­va­jú pomer­ne sku­pi­no­vo.

Odka­zy

Cyrtocara moorii
INTERZOO Nürn­berg 2008

Cyrtocara moorii

Cyrtocara moorii
Výsta­va rýb v Hrad­ci Krá­lo­vom 2008

Use Facebook to Comment on this Post

2005, Akvaristika, Biológia, Časová línia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Rupice

Hits: 11855

Taxo­no­mic­ky ide o čeľaď Enchyt­ra­e­i­dae – muchár­ky, druh Enchyt­ra­e­us albi­dus, kto­rý žije v Euró­pe. Slo­ven­ský názov pre rupi­ce je aj muchár­ky, čes­ky rou­pi­ce. Taxo­no­mic­ky ide o rov­na­ký rod Enchyt­re­us ako je aj grin­dal. Rupi­ce sú pôd­ne dekom­po­zi­to­ry (roz­kla­da­če) hmo­ty, živia sa roz­kla­dom rast­lin­né­ho mate­riá­lu. Ich nut­rič­ná hod­no­ta je podob­ná niten­kám, grin­da­lu, či patent­kám. Môže­me ich cho­vať na pôde za pred­po­kla­du neus­tá­le­ho vlh­ka v zemi­ne. Ako zdroj potra­vy pre ne je mož­né pou­žiť napr. roz­kla­da­jú­ce dre­vo, namo­če­ný chlieb, ovse­né vloč­ky, vare­nú zele­ni­nu, ces­to­vi­ny, strú­han­ku, piš­kó­ty. Po nasa­de­ní nása­dy sa behom dvoch mesia­cov roz­mno­ží. Je vhod­né mať via­ce­ro násad. Ak vám začne potra­va ples­ni­vieť, odstráň­te ju. Ak sa nám vyskyt­nú roz­to­če v nása­de, pou­ži­te kon­takt­ný insek­ti­cíd Fron­tli­ne. Opti­mál­na tep­lo­ta cho­vu je 16°C, pod 2°C sa pre­sta­nú roz­mno­žo­vať, a pri tep­lo­te nad 24°C kapú. Pre­to na ich chov je vhod­ný rodin­ný dom, piv­ni­ca, neja­ké chlad­nej­šie miesto.

Rupice

Rupice

Use Facebook to Comment on this Post