2011, 2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Príroda, TOP, Vodopády

Vodopády

skala
Hits: 2875

Vodo­pá­dy sú jed­ný­mi z naj­pô­so­bi­vej­ších prí­rod­ných úka­zov. Sú spo­je­ním sily a krá­sy, tvo­riac úchvat­né divad­lo vody, kto­ré pri­ťa­hu­je a pohl­cu­je všet­kých, kto­rí sa ocit­nú v ich blíz­kos­ti. Vzni­ka­jú v dôsled­ku rôz­nych prí­rod­ných pro­ce­sov, čas­to spo­je­ných s tokom riek a poto­kov. Majú rôz­ne tva­ry a veľ­kos­ti, od malých pra­men­ných vodo­pá­dov až po obrov­ské vod­né kas­ká­dy. Kaž­dý vodo­pád je ovplyv­ne­ný geolo­gic­ký­mi pod­mien­ka­mi a topo­gra­fi­ou oko­lia. V mno­hých kul­tú­rach sú vodo­pá­dy pova­žo­va­né za sym­bo­ly sily a obno­vy. Ich hukot a ener­gia sú spo­je­né s revi­ta­li­zá­ci­ou prí­ro­dy a duše. Mno­hí ľudia hľa­da­jú vodo­pá­dy ako mies­to rela­xá­cie a duchov­né­ho obno­ve­nia, vní­ma­júc ich ako prí­rod­né oázy pokoja.

Okrem svo­jej este­tic­kej hod­no­ty majú vodo­pá­dy aj eko­lo­gic­ký význam. Sú domo­vom mno­hých dru­hov rast­lín a živo­čí­chov, kto­ré sú pris­pô­so­be­né živo­tu v ich blíz­kos­ti. Vodo­pá­dy môžu tiež slú­žiť ako kri­tic­ký zdroj pit­nej vody pre oko­li­té oblas­ti. Svet je domo­vom mno­hých sláv­nych vodo­pá­dov. Medzi naj­zná­mej­šie pat­rí Nia­gar­ské vodo­pá­dy v Sever­nej Ame­ri­ke, Angel Falls v Vene­zu­e­le, Igu­azu Falls v Juž­nej Ame­ri­ke, Vic­to­ria Falls v Afri­ke a mno­hé ďal­šie. Vzhľa­dom na naras­ta­jú­ce envi­ron­men­tál­ne hroz­by je dôle­ži­té veno­vať pozor­nosť ochra­ne a udr­ža­teľ­nos­ti vodo­pá­dov. Zne­čis­ťo­va­nie vôd, odles­ňo­va­nie a kli­ma­tic­ké zme­ny môžu nega­tív­ne ovplyv­niť tie­to prí­rod­né pokla­dy. Ochra­na ich oko­lia a vody, kto­rá ich napá­ja, je kľú­čo­vá pre zacho­va­nie ich krá­sy a biodiverzity.

Water­falls are among the most impres­si­ve natu­ral phe­no­me­na. They repre­sent a fusi­on of power and beau­ty, cre­a­ting a cap­ti­va­ting water the­a­ter that att­racts and mesme­ri­zes tho­se who find them­sel­ves in the­ir vici­ni­ty. For­med through vari­ous natu­ral pro­ces­ses, often asso­cia­ted with the flow of rivers and stre­ams, water­falls come in vari­ous sha­pes and sizes, from small cas­ca­des to colos­sal water cur­tains. Each water­fall is influ­en­ced by geolo­gi­cal con­di­ti­ons and the topog­rap­hy of its sur­roun­dings. In many cul­tu­res, water­falls are regar­ded as sym­bols of strength and rene­wal. The­ir roar and ener­gy are lin­ked to the revi­ta­li­za­ti­on of natu­re and the soul. Many peop­le seek water­falls as pla­ces for rela­xa­ti­on and spi­ri­tu­al reju­ve­na­ti­on, per­ce­i­ving them as natu­ral havens of peace.

Bey­ond the­ir aest­he­tic value, water­falls hold eco­lo­gi­cal sig­ni­fi­can­ce. They ser­ve as habi­tats for vari­ous plant and ani­mal spe­cies adap­ted to life in the­ir vici­ni­ty. More­over, water­falls can act as cri­ti­cal sour­ces of drin­king water for sur­roun­ding are­as. The world is home to many famous water­falls. Among the most reno­wned are Nia­ga­ra Falls in North Ame­ri­ca, Angel Falls in Vene­zu­e­la, Igu­azu Falls in South Ame­ri­ca, Vic­to­ria Falls in Afri­ca, and many others. Given the inc­re­a­sing envi­ron­men­tal thre­ats, it is cru­cial to pay atten­ti­on to the con­ser­va­ti­on and sus­tai­na­bi­li­ty of water­falls. Water pol­lu­ti­on, defo­re­sta­ti­on, and cli­ma­te chan­ge can nega­ti­ve­ly impact the­se natu­ral tre­a­su­res. Pro­tec­ting the­ir sur­roun­dings and the water that feeds them is key to pre­ser­ving the­ir beau­ty and biodiversity.

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Doprava, Neživé, TOP

Vlaky

skala
Hits: 2106

Želez­nič­ná dopra­va je neod­mys­li­teľ­nou súčas­ťou doprav­né­ho sys­té­mu mno­hých kra­jín. Vla­ky nie sú len pros­tried­kom pre­sú­va­nia sa z jed­né­ho mies­ta na dru­hé, ale pred­sta­vu­jú aj efek­tív­ny, eko­lo­gic­ky priaz­ni­vý a spo­ľah­li­vý spô­sob pre­pra­vy. Vla­ky majú svo­je kore­ne v 19. sto­ro­čí, keď sa želez­ni­ca sta­la kľú­čo­vým prv­kom pri prie­my­sel­nej revo­lú­cii. Prvé par­né loko­mo­tí­vy, ako naprí­klad sláv­na loko­mo­tí­va Roc­ket, vytvo­ri­li zákla­dy pre moder­nú želez­nič­nú dopra­vu. Postup­ne sa roz­ví­ja­la tech­no­ló­gia, a s nástu­pom elek­tric­kej trak­cie sa zvý­ši­la efek­tív­nosť a rých­losť vlakov.

Dnes sú vla­ky nepo­strá­da­teľ­nou súčas­ťou náš­ho živo­ta, aj hos­po­dár­stva. S moder­ný­mi tech­no­ló­gia­mi a rých­ly­mi vlak­mi môže­me pohodl­ne pre­ces­to­vať veľ­ké vzdia­le­nos­ti za krát­ky čas. Vla­ko­vá dopra­va pri­ná­ša nie­len efek­tív­nosť, ale aj pohod­lie, pri­čom ces­tu­jú­ci majú mož­nosť rela­xo­vať, pra­co­vať ale­bo sa veno­vať rôz­nym akti­vi­tám počas ces­ty. V porov­na­ní s iný­mi druh­mi dopra­vy majú vla­ky výraz­né eko­lo­gic­ké výho­dy. Elek­tric­ké vla­ky pris­pie­va­jú k zní­že­niu emi­sií skle­ní­ko­vých ply­nov a ochra­ne život­né­ho pro­stre­dia. Integ­rá­cia vla­ko­vej dopra­vy do kom­plex­ných doprav­ných sys­té­mov môže pris­pieť k dlho­do­bej udr­ža­teľ­nos­ti. Okrem ces­tu­jú­cich majú vla­ky dôle­ži­tú úlo­hu aj v náklad­nej dopra­ve. Vla­ko­vá pre­pra­va tova­ru je efek­tív­nym spô­so­bom pre­pra­vy veľ­kých obje­mov tova­ru na dlhé vzdia­le­nos­ti. Logis­tic­ké spo­loč­nos­ti a pod­ni­ky využí­va­jú vla­ko­vú dopra­vu na opti­ma­li­zá­ciu pre­pra­vy a zní­že­nie nákla­dov spo­je­ných s náklad­nou dopravou.

Rail tran­s­port is an integ­ral part of the tran­s­por­ta­ti­on sys­tems in many coun­tries. Trains are not just a means of moving from one pla­ce to anot­her; they repre­sent an effi­cient, envi­ron­men­tal­ly friend­ly, and reliab­le mode of tran­s­por­ta­ti­on. With roots dating back to the 19th cen­tu­ry, when rail­ro­ads beca­me a key com­po­nent of the indus­trial revo­lu­ti­on, trains have evol­ved sig­ni­fi­can­tly over time. The advent of ste­am loco­mo­ti­ves, such as the famous Roc­ket, laid the foun­da­ti­on for modern rail tran­s­port. Tech­no­lo­gi­cal advan­ce­ments, par­ti­cu­lar­ly the intro­duc­ti­on of elect­ric trac­ti­on, furt­her inc­re­a­sed the effi­cien­cy and spe­ed of trains.

Today, trains are indis­pen­sab­le in our dai­ly lives and play a cru­cial role in the eco­no­my. With modern tech­no­lo­gies and high-​speed trains, we can com­for­tab­ly cover long dis­tan­ces in a short amount of time. Rail tran­s­port not only brings effi­cien­cy but also pro­vi­des com­fort, allo­wing pas­sen­gers to relax, work, or enga­ge in vari­ous acti­vi­ties during the­ir jour­ney. Com­pa­red to other forms of tran­s­por­ta­ti­on, trains offer sig­ni­fi­cant envi­ron­men­tal bene­fits. Elect­ric trains con­tri­bu­te to redu­cing gre­en­hou­se gas emis­si­ons, pro­mo­ting envi­ron­men­tal pro­tec­ti­on. Integ­ra­ting rai­lway tran­s­port into com­pre­hen­si­ve tran­s­por­ta­ti­on sys­tems can con­tri­bu­te to long-​term sustainability.

In addi­ti­on to pas­sen­ger tran­s­port, trains play a vital role in fre­ight tran­s­por­ta­ti­on. Rail fre­ight is an effi­cient means of tran­s­por­ting lar­ge volu­mes of goods over long dis­tan­ces. Logis­tics com­pa­nies and busi­nes­ses leve­ra­ge rai­lway tran­s­port to opti­mi­ze fre­ight deli­ve­ry and redu­ce costs asso­cia­ted with car­go transportation.

In conc­lu­si­on, trains are a key ele­ment of modern tran­s­por­ta­ti­on, con­nec­ting pla­ces and peop­le. With a rich his­to­ry, envi­ron­men­tal advan­ta­ges, and the abi­li­ty to tran­s­port lar­ge car­go volu­mes, trains are an indis­pen­sab­le and irrep­la­ce­ab­le mode of tran­s­por­ta­ti­on. Con­ti­nu­ous deve­lop­ment and moder­ni­za­ti­on are cru­cial for the futu­re of sus­tai­nab­le and effi­cient transportation.

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Potoky, Príroda

Potoky

skala
Hits: 1695

Poto­ky zohrá­va­jú kľú­čo­vú úlo­hu v eko­sys­té­moch, pris­pie­va­jú k bio­di­ver­zi­te a posky­tu­jú domov mno­hým dru­hom rast­lín a živo­čí­chov. Sú nena­hra­di­teľ­ným prv­kov našej pla­né­ty, kto­rým by sme mali veno­vať väč­šiu pozor­nosť a sta­rost­li­vosť. Prvý pohľad na potok nám môže pri­pad­núť pokoj­ný a har­mo­nic­ký, no pod povr­chom sa skrý­va množ­stvo živo­ta a vzá­jom­ných inte­rak­cií. Poto­ky tvo­ria sys­té­my, kde voda, rast­li­ny a živo­čí­chy vytvá­ra­jú eko­lo­gic­kú rov­no­vá­hu. Poto­ky sú čas­to aj zásad­ným zdro­jom pit­nej vody. Poto­ky sú však čas­to ohro­ze­né rôz­ny­mi ľud­ský­mi akti­vi­ta­mi. Zne­čis­ťo­va­nie, ale aj odles­ňo­va­nie oko­li­tých oblas­tí čas­to ohro­zu­je poto­ky a ich oko­lie. Pre­to je nevy­hnut­né veno­vať dosta­toč­nú pozor­nosť ochra­ne a obno­vo­va­niu tých­to vod­ných prostredí.

Stre­ams play a key role in eco­sys­tems, con­tri­bu­ting to bio­di­ver­si­ty and pro­vi­ding a home for many spe­cies of plants and ani­mals. They are indis­pen­sab­le ele­ments of our pla­net that deser­ve gre­a­ter atten­ti­on and care. At first glan­ce, a stre­am may appe­ar pea­ce­ful and har­mo­ni­ous, but bene­ath the sur­fa­ce lies a mul­ti­tu­de of life and inte­rac­ti­ons. Stre­ams form sys­tems whe­re water, plants, and ani­mals cre­a­te eco­lo­gi­cal balan­ce. Stre­ams are often essen­tial sour­ces of drin­king water. Howe­ver, stre­ams are fre­qu­en­tly endan­ge­red by vari­ous human acti­vi­ties. Pol­lu­ti­on, as well as defo­re­sta­ti­on in sur­roun­ding are­as, often thre­a­tens stre­ams and the­ir sur­roun­dings. The­re­fo­re, it is cru­cial to pay suf­fi­cient atten­ti­on to the pro­tec­ti­on and res­to­ra­ti­on of the­se aqu­atic environments.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Neživé, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Typ krajiny, Zámky

Bytča

skala
Hits: 3864

Byt­ča je mes­to na Hor­nom Pova­ží. Nachá­dza sa neďa­le­ko od Žili­ny.

Leží v Byt­čian­skej doli­ne v nad­mor­skej výš­ke 337 met­rov nad morom. Na roz­lo­he 43.17 km2 tu žije 11 320 oby­va­te­ľov. Má tie­to mest­ské čas­ti: Beňov, Hli­ník nad Váhom, Hra­bo­vé, Malá Byt­ča, Mik­šo­vá, Pšur­no­vi­ce, Veľ­ká Byt­ča a osa­dy Jab­lo­ňov­ský majer, Kypú­sy, Šagá­ty, Tom­bo­rov Salaš. V mes­te sa nachá­dza Byt­čian­sky zámok (kaš­tieľ), kto­rý je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Jeho súčas­ťou je rene­šanč­ný Sobáš­ny palác (Wiki­pe­dia). Sobáš­ny palác bol posta­ve­ný v roku 1601 a sta­va­li ho prav­de­po­dob­ne talian­ski maj­stri na pokyn Jura­ja Thur­za. Sva­dob­ná sála má 34.5 x 12.5 met­ra. Palác v roku 1647 vyho­rel. Bol síce opra­ve­ný, ale pou­ží­val sa iba ako skla­dy, dre­vá­reň a sýp­ka (byt​ca​.sk). V roku 1856 vyho­rel zno­vu, čo pod­nie­ti­lo sta­veb­né úpra­vy toh­to objek­tu a zme­ny jeho využi­tia (muze​um​.sk). Pop­pe­rov­ci palác vnút­ri cel­kom pre­sta­va­li a v roku 1886 sa z neho sta­la admi­ni­stra­tív­na budo­va okres­né­ho súdu. Palác bol rekon­štru­ova­ný a 23. októb­ra 2009 sláv­nost­ne otvo­re­ný (byt​ca​.sk). Kaš­tieľ vzni­kol vďa­ka Fran­tiš­ko­vi Thur­zo­vi zrej­me v roku 1575. Základ­nú kon­cep­ciu toh­to die­la vytvo­ril Ján Kilian de Syroth z Milá­na (byt​ca​.sk). V Byt­či je aj pomer­ne monu­men­tál­na syna­gó­ga, kto­rá úzko súvi­se­la s veľ­kým počtom židov­ské­ho oby­va­teľ­stva, kto­ré v mes­te žilo naj­mä na kon­ci 18. a na začiat­ku 19. sto­ro­čia. Posta­ve­ná bola v roku 1801, ale jej súčas­ná podo­ba je zo začiat­ku 20. sto­ro­čia (byt​ca​.sk).

Prvá písom­ná zmien­ka o Byt­či je z roku 1234. Asi v roku 1512 sa naro­dil Fran­ti­šek Thur­zo, zakla­da­teľ byt­čian­ko – orav­skej vet­vy Thur­zov­cov. V roku 1555 je Byt­ča súčas­ťou Hri­čov­ské­ho pan­stva. V roku 1601 sa posta­vil Sobáš­ny palác. V roku 1708 obsa­di­lo mes­to nemec­ké cisár­ske voj­sko. V oddie­li v zám­ku slú­žil Juraj Jáno­šík. V rokoch 1708 – 1710 pos­ti­hol Byt­ču mor. V roku 1766 zomrel Miku­láš Luká­či vo veku 112 rokov, čim sa stal prav­de­po­dob­ne naj­star­ším oby­va­te­ľom Byt­če v celých jej deji­nách. V roku 1831 a 1849 zasiah­la mes­to cho­le­ra. V roku 1858 zeme­tra­se­nie. V roku 1946 doš­lo k pri­po­je­niu Hli­ní­ka nad Hro­nom a Malej Byt­če k Veľ­kej Byt­či (byt​ca​.sk).

Osob­nos­ti mes­ta: bás­nik Samo Cha­lup­ka, bás­nik, pub­li­ci­ta Viliam Paulíny-​Tóth, kňaz a pre­zi­dent voj­no­vé­ho Slo­ven­ské­ho štá­tu Jozef Tiso, lekár Ján Čer­ve­ňan­ský, kto­rý je pova­žo­va­ný za zakla­da­te­ľa moder­nej slo­ven­skej orto­pé­die (Wiki­pe­dia).

Byt­ča is a town in Upper Pova­žie, loca­ted near Žilina.

It lies in the Byt­čian­ska Val­ley at an ele­va­ti­on of 337 meters abo­ve sea level. Cove­ring an area of 43.17 km², the town is home to 11,320 resi­dents. It con­sists of the fol­lo­wing dis­tricts: Beňov, Hli­ník nad Váhom, Hra­bo­vé, Malá Byt­ča, Mik­šo­vá, Pšur­no­vi­ce, Veľ­ká Byt­ča, and sett­le­ments Jab­lo­ňov­ský majer, Kypú­sy, Šagá­ty, Tom­bo­rov Salaš. The town fea­tu­res the Byt­ča Cast­le (cha­te­au), desig­na­ted as a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. It inc­lu­des the Renais­san­ce Wed­ding Pala­ce (Wiki­pe­dia). The Wed­ding Pala­ce was built in 1601, pro­bab­ly by Ita­lian mas­ters under the ins­truc­ti­on of Juraj Thur­za. The wed­ding hall mea­su­res 34.5 x 12.5 meters. In 1647, the pala­ce suf­fe­red a fire but was only used for sto­ra­ge, a lum­be­ry­ard, and a gra­na­ry (byt​ca​.sk). In 1856, it bur­ned again, promp­ting reno­va­ti­ons and chan­ges in its use (muze​um​.sk). The Pop­per Pala­ce under­went sig­ni­fi­cant inter­nal reno­va­ti­ons and, in 1886, it beca­me the admi­ni­stra­ti­ve buil­ding of the dis­trict court. The pala­ce was recons­truc­ted and offi­cial­ly reope­ned on Octo­ber 23, 2009 (byt​ca​.sk). The cast­le, like­ly estab­lis­hed in 1575 by Fran­ti­šek Thur­zo, was con­ce­i­ved by Ján Kilian de Syroth from Milan (byt​ca​.sk). Byt­ča is also home to a rela­ti­ve­ly monu­men­tal syna­go­gue clo­se­ly con­nec­ted to the lar­ge Jewish popu­la­ti­on in the late 18th and ear­ly 19th cen­tu­ries. Built in 1801, its cur­rent form dates from the ear­ly 20th cen­tu­ry (byt​ca​.sk).

The first writ­ten men­ti­on of Byt­ča dates back to 1234. Around 1512, Fran­ti­šek Thur­zo, the foun­der of the Bytča-​Orava branch of the Thur­zo fami­ly, was born. In 1555, Byt­ča beca­me part of the Hri­čov esta­te. The Wed­ding Pala­ce was cons­truc­ted in 1601. In 1708, the town was occu­pied by Ger­man impe­rial for­ces. Juraj Jáno­šík ser­ved in the cast­le­’s unit. Bet­we­en 1708 and 1710, Byt­ča was struck by a pla­gue. In 1766, Miku­láš Luká­či died at the age of 112, like­ly beco­ming the oldest resi­dent in the his­to­ry of Byt­ča. Cho­le­ra affec­ted the town in 1831 and 1849, fol­lo­wed by an eart­hqu­ake in 1858. In 1946, Hli­ník nad Hro­nom and Malá Byt­ča were anne­xed to Veľ­ká Byt­ča (byt​ca​.sk).

Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de the poet Samo Cha­lup­ka, poet and pub­li­cist Viliam Paulíny-​Tóth, priest and pre­si­dent of the war­ti­me Slo­vak Sta­te Jozef Tiso, and the phy­si­cian Ján Čer­ve­ňan­ský, con­si­de­red the foun­der of modern Slo­vak ort­ho­pe­dics (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Hory, Krajina, Liptov, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Stromy

Važec

skala
Hits: 2932

Važec leží v Lip­tov­skej kot­li­ne, v údo­lí Bie­le­ho Váhu v nad­mor­skej výš­ke 788 met­rov nad morom. Nemec­ký názov pre obec je Waags­dorf, maďar­ský Váz­sec. Na plo­che 59.68 km2 (Wiki­pe­dia) tu žije tak­mer 2 500 oby­va­te­ľov (vyso​ke​-tat​ry​.info). Cho­tár­ne náz­vy ​„Turie pole“, Tura­pu­la sved­čia o sta­ro­by­los­ti osíd­le­nia (Michal Hybe­na). Obec zalo­žil šol­týs Ger­hardt v roku 1280. Vlast­ník­mi obce boli naj­mä Szen­ti­vá­ny­i­ov­ci, Szm­rec­zá­ny­i­ov­ci a Baá­nov­ci (vyso​ke​-tat​ry​.info). V roku 1310 sa spo­mí­na osa­da Bilan­sko pri Bilan­skej vode (obec​va​zec​.sk). V roku 1931 tak­mer celá obec, cha­rak­te­ris­tic­ká dre­ve­ni­ca­mi, vyho­re­la. Važec bol vďač­ným mies­tom tvor­by mno­hých malia­rov, dôklad­ne ho pre­skú­ma­li náro­do­pis­ci, pre­to­že tra­dí­cie ľudo­vé­ho odie­va­nia, zvy­kov a ume­nia sa zacho­va­li v nešty­li­zo­va­nej a čis­tej podo­be až do záve­ru 20. sto­ro­čia. K obci sa via­že Važec­ká jas­ky­ňa s kvap­ľo­vou výzdo­bou (vyso​ke​-tat​ry​.info). Pome­no­va­nie obce pochá­dza od rie­ky Váh (Michal Hybe­na). Važec je cha­rak­te­ris­tic­ký ľudo­vým sta­vi­teľ­stvom, kto­ré nesie cha­rak­te­ris­tic­ké zna­ky hor­ských oblas­tí. Pôvod­né zru­bo­vé jed­no­pries­to­ro­vé domy – ​“Dre­ve­ni­ce” sa sta­va­li v nepra­vi­del­nom zosku­pe­ní. Sta­va­li sa pre­važ­ne zo smre­ko­vé­ho dre­va, pri­čom na zákla­dy, prieč­ky a sýp­ky sa pou­ží­val rieč­ny kameň spá­ja­ný hli­ne­nou mal­tou. Cha­rak­te­ris­tic­ký je aj ľudo­vý kroj. Šil sa s ľano­vé­ho plát­na a bie­le­ho súk­na, kto­ré boli vyrá­ba­né z ľanu a vlny. Pou­ží­va­la sa aj kožu­ši­na. Zacho­va­la sa for­ma dlhé­ho koše­ľo­vi­té­ho ode­vu (Michal Hybe­na).

Važec is situ­ated in the Lip­tov Basin, in the val­ley of the Whi­te Váh river, at an ele­va­ti­on of 788 meters abo­ve sea level. The Ger­man name for the vil­la­ge is Waags­dorf, and in Hun­ga­rian, it is kno­wn as Váz­sec. Cove­ring an area of 59.68 km² (Wiki­pe­dia), it is home to near­ly 2,500 resi­dents (vyso​ke​-tat​ry​.info). Field names like ​“Turie pole” and Tura­pu­la indi­ca­te the ancient his­to­ry of sett­le­ment (Michal Hybe­na). The vil­la­ge was foun­ded by the bai­liff Ger­hardt in 1280. Owners of the vil­la­ge inc­lu­ded the Szen­ti­vá­ny­i­ov­ci, Szm­rec­zá­ny­i­ov­ci, and Baá­nov­ci fami­lies (vyso​ke​-tat​ry​.info). In 1310, the sett­le­ment Bilan­sko near Bilan­ská voda is men­ti­oned (obec​va​zec​.sk). In 1931, almost the enti­re vil­la­ge, cha­rac­te­ri­zed by wooden cot­ta­ges, bur­ned down. Važec was an app­re­cia­ti­ve pla­ce for the work of many pain­ters; eth­nog­rap­hers exten­si­ve­ly stu­died it becau­se tra­di­ti­ons of folk clot­hing, cus­toms, and art were pre­ser­ved in an un-​stylized and pure form until the end of the 20th cen­tu­ry. The Važec­ká Cave with sta­lac­ti­te deco­ra­ti­ons is asso­cia­ted with the vil­la­ge (vyso​ke​-tat​ry​.info). The vil­la­ge­’s name comes from the Váh River (Michal Hybe­na). Važec is cha­rac­te­ri­zed by folk archi­tec­tu­re bea­ring dis­tinc­ti­ve fea­tu­res of moun­tai­nous regi­ons. Ori­gi­nal log single-​room hou­ses, kno­wn as ​“Dre­ve­ni­ce,” were built in irre­gu­lar clus­ters. They were main­ly cons­truc­ted from spru­ce wood, using river sto­nes and clay mor­tar for foun­da­ti­ons, par­ti­ti­ons, and gra­na­ries. The folk cos­tu­me is also cha­rac­te­ris­tic, made of linen and whi­te cloth from linen and wool. Fur was also used, and the long shirt-​like gar­ment form has been pre­ser­ved (Michal Hybena).

Lite­ra­tú­ra

Hyben Michal, 1981: Važec, Osve­ta, Mar­tin, Osve­ta, 344 pp.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post