2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Sedliacka Dubová

Hits: 2148

Sed­liac­ka Dubo­vá leží na seve­re Žilin­ské­ho kra­ja, neďa­le­ko od Orav­ské­ho hra­du (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk) v nad­mor­skej výš­ke 530 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Dnes v obci žije asi 500 oby­va­te­ľov (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk) na roz­lo­he 11.65 km2.(Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1397 (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk). V obci sa nachá­dza veľ­mi pek­ný gotic­ký kos­tol, kto­ré­ho vznik sa pred­po­kla­dá v rokoch 13341397, najprv pod náz­vom Dubo­wa Colo­no­rum (Infor­mač­ná tabu­ľa) a Paraszt Dubo­va (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk). Obec sa však postup­ne pre­síd­ľo­va­la z loka­li­ty Žiar (Hrá­dok – dubo​va​co​lo​no​rum​.sk) niž­šie do doli­ny rie­ky Ora­va, kos­tol postup­ne strá­cal svoj význam. Funkč­ne zani­kol v roku 1880 vybu­do­va­ním nové­ho kos­to­la v obci. Zo sta­ré­ho kos­to­la bola dokon­ca str­hnu­tá stre­cha, začal samoz­rej­me pust­núť (dubo​va​co​lo​no​rum​.sk). Dnes nad obcou sa nachá­dza zrú­ca­ni­na toh­to kos­to­lí­ka Svä­té­ho Koz­mu a Damiá­na, kto­rí sú pat­rón­mi leká­rov a far­ma­ce­utov. V are­áli kos­to­la sa spo­mí­na aj ško­la a fara, kto­ré sa však zatiaľ nepo­da­ri­lo loka­li­zo­vať (Infor­mač­ná tabu­ľa). Na kop­ci Hra­diš­te sa nachá­dza zrú­ca­ni­na kos­to­la z roku 1754 (ora​va​lip​tov​.sk), Kos­to­lík svä­té­ho Koz­mu a Damiá­na (dubo​va​co​lo​no​rum​.sk). Svä­tý Koz­ma a Damián boli bra­tia leká­ri, hlá­sa­te­lia Božie­ho slo­va a muče­ní­ci, kto­rí sa naro­di­li v Sýrii. Pohan­skí kňa­zi v roku 303 bra­tov obža­lo­va­li a sťa­li. Neskôr cisár Jus­ti­nán na ich počesť posta­viť bazi­li­ku, sta­li sa pat­rón­mi leká­rov, medi­kov a far­ma­ce­utov. V súčast­nos­ti na kos­to­lí­ku pre­bie­ha­jú záchran­né prá­ce mla­dých dob­ro­voľ­ní­kov (Infor­mač­ná tabu­ľa). Zacho­va­lo sa na tých­to mies­tach pra­ve­ké síd­lis­ko haltš­tat­skej kul­tú­ry z 2. až 3. sto­ro­čia pred n.l. (dubo​va​co​lo​no​rum​.sk). 

V 18. sto­ro­čí tu žilo v 62 domoch 332 oby­va­te­ľov. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li roľ­níc­tvom, rybo­lo­vom a poľov­níc­tvom. V rokoch 18081813 povod­ne tak­mer celú obec zni­či­li. V roku 1831 obec pos­tih­la cho­le­ra (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk). V rokoch 18801886 bol v obci vybu­do­va­ný nový kos­tol, baro­ko­vý oltár v kos­to­lí­ku demon­to­va­li, strh­li stre­chu a prí­ro­da doko­na­la die­lo ska­zy (Infor­mač­ná tabu­ľa). Začiat­kom 20. sto­ro­čia sa mno­ho oby­va­te­ľov vysťa­ho­va­lo do Kana­dy (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk).


Sed­liac­ka Dubo­vá is loca­ted in the nort­hern part of the Žili­na Regi­on, near Ora­va Cast­le (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk), at an ele­va­ti­on of 530 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). The vil­la­ge is cur­ren­tly inha­bi­ted by app­ro­xi­ma­te­ly 500 resi­dents (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk) wit­hin an area of 11.65 km² (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1397 (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk). In the vil­la­ge, the­re is a beau­ti­ful Got­hic church, assu­med to have been built bet­we­en 1334 and 1397, ini­tial­ly under the name Dubo­wa Colo­no­rum (Infor­ma­ti­on board) and Paraszt Dubo­va (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk). Howe­ver, the vil­la­ge gra­du­al­ly relo­ca­ted from the Žiar loca­li­ty (Hrá­dok – dubo​va​co​lo​no​rum​.sk) down to the Ora­va River val­ley, and the church gra­du­al­ly lost its sig­ni­fi­can­ce. It func­ti­onal­ly cea­sed in 1880 with the cons­truc­ti­on of a new church in the vil­la­ge. The old chur­ch’s roof was even dis­man­tled, and it natu­ral­ly began to decay (dubo​va​co​lo​no​rum​.sk). Today, the ruins of this church dedi­ca­ted to Saints Cos­mas and Damian, pat­rons of doc­tors and phar­ma­cists, stand abo­ve the vil­la­ge. The chur­ch’s pre­mi­ses also men­ti­on a scho­ol and rec­to­ry, but the­ir exact loca­ti­on has not yet been iden­ti­fied (Infor­ma­ti­on board). On the Hra­diš­te hill, the­re are ruins of a church from 1754 (ora​va​lip​tov​.sk), the Church of Saints Cos­mas and Damian (dubo​va​co​lo​no​rum​.sk). Saints Cos­mas and Damian were phy­si­cian brot­hers, pre­a­chers of the divi­ne word, and mar­tyrs born in Syria. In 303, pagan priests accu­sed and behe­a­ded the brot­hers. Later, Empe­ror Jus­ti­nian built a basi­li­ca in the­ir honor, and they beca­me pat­rons of doc­tors, medics, and phar­ma­cists. Cur­ren­tly, res­to­ra­ti­on work is under­way on the small church, led by young volun­te­ers (Infor­ma­ti­on board). Pre­his­to­ric sett­le­ments of the Halls­tatt cul­tu­re from the 2nd to the 3rd cen­tu­ry BCE have been pre­ser­ved in the­se pla­ces (dubo​va​co​lo​no​rum​.sk).


Sed­liac­ka Dubo­vá leży na półno­cy kra­ju żyli­ńs­kie­go, nie­da­le­ko zamku Ora­ws­kie­go (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk), na wyso­ko­ści 530 met­rów nad pozi­omem mor­za (Wiki­pe­dia). Obec zamiesz­ku­je obe­cnie oko­ło 500 miesz­ka­ńców (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk) na powierzch­ni 11,65 km² (Wiki­pe­dia). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi pocho­dzi z roku 1397 (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk). We wsi znaj­du­je się pięk­ny gotyc­ki kości­ół, któ­re­go budo­wę przy­puszc­za się w latach 1334 – 1397, pier­wot­nie pod nazwą Dubo­wa Colo­no­rum (Tab­li­ca infor­ma­cyj­na) i Paraszt Dubo­va (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk). Jed­na­kże wieś stop­ni­owo prze­no­si­ła się z loka­li­zac­ji Žiar (Hrá­dok – dubo​va​co​lo​no​rum​.sk) w dół doli­ny rze­ki Ora­wy, a kości­ół stop­ni­owo tra­cił swo­je znac­ze­nie. Fun­kc­jo­nal­nie zako­ńc­zył swo­je ist­nie­nie w 1880 roku, wraz z wybu­do­wa­niem nowe­go kości­oła we wsi. Z dachu sta­re­go kości­oła zdjęto nawet dach, a on natu­ral­nie zaczął podu­pa­dać (dubo​va​co​lo​no​rum​.sk). Obe­cnie, ponad wsią, znaj­du­ją się ruiny tego kości­ó­łka poświ­ęco­ne­go św. Kos­ma­so­wi i Damia­no­wi, pat­ro­nom lekar­zy i far­ma­ce­utów. W miejs­cu kości­oła wymie­nia się także szko­łę i ple­ba­nię, jed­nak ich dokład­ne poło­że­nie nie zosta­ło jeszc­ze ziden­ty­fi­ko­wa­ne (Tab­li­ca infor­ma­cyj­na). Na wzgór­zu Hra­diš­te znaj­du­ją się ruiny kości­oła z roku 1754 (ora​va​lip​tov​.sk), Kości­ół Świ­ętych Kos­ma­sa i Damia­na (dubo​va​co​lo​no​rum​.sk). Świ­ęci Kos­mas i Damian byli bra­ćmi lekar­za­mi, gło­si­cie­la­mi Sło­wa Boże­go i męc­zen­ni­ka­mi uro­dzo­ny­mi w Syrii. W 303 roku kapła­ni poga­ńs­cy oska­rży­li i ści­ęli bra­ci. Później cesarz Jus­ty­nian wybu­do­wał im ku czci bazy­li­kę, sta­jąc się pat­ro­na­mi lekar­zy, medy­ków i far­ma­ce­utów. Obe­cnie trwa­ją pra­ce res­tau­ra­cyj­ne przy małym koście­le, pro­wa­dzo­ne przez mło­dych ochot­ni­ków (Tab­li­ca infor­ma­cyj­na). Osied­la pre­his­to­rycz­ne kul­tu­ry halsz­tac­kiej z II-​III w. p.n.e. zacho­wa­ły się w tych miejs­cach (dubo​va​co​lo​no​rum​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Kostoly, Krajina, Liptov, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Liptovské Matiašovce

Hits: 2685

Obec Lip­tov­ské Matia­šov­ce leží v údo­lí medzi Chočs­ký­mi vrch­mi a Západ­ný­mi Tat­ra­mi v nad­mor­skej výš­ke 623 met­rov nad morom. Je vstup­nou obcou do Suchej doli­ny. V dol­nej čas­ti tej­to doli­ny sa nachá­dza jas­ky­ňa Dúp­ni­ca. Názov obce pochá­dza z dru­hej polo­vi­ce 14. sto­ro­čia, kedy sa spo­mí­na Matej Lip­tov­ský ako dedič obce (obec​lip​tov​ske​ma​tia​sov​ce​.sk). Rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol svä­té­ho Ladi­sla­va dal posta­viť Ladi­slav Matia­šov­ský v roku 1697 (Infor­mač­ná tabu­ľa), kto­rý bol bis­kup v Nit­re, uhor­ský kan­ce­lár a krá­ľov­ský porad­ca (obec​lip​tov​ske​ma​tia​sov​ce​.sk).


The vil­la­ge of Lip­tov­ské Matia­šov­ce is situ­ated in the val­ley bet­we­en the Choč Moun­tains and the Wes­tern Tatras at an ele­va­ti­on of 623 meters abo­ve sea level. It ser­ves as the gate­way to Suchá Doli­na. In the lower part of this val­ley, you can find the Dúp­ni­ca Cave. The name of the vil­la­ge dates back to the second half of the 14th cen­tu­ry when Matej Lip­tov­ský is men­ti­oned as the heir of the vil­la­ge (obec​lip​tov​ske​ma​tia​sov​ce​.sk). The Roman Cat­ho­lic Church of Saint Ladis­laus was built by Ladi­slav Matia­šov­ský in 1697 (Infor­ma­ti­on board), who was a bis­hop in Nit­ra, Hun­ga­rian chan­cel­lor, and roy­al advi­sor (obec​lip​tov​ske​ma​tia​sov​ce​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Stránske

Hits: 2238

Strán­ske dosta­lo názov pod­ľa prí­krych strá­ňav, kto­ré ho obklo­pu­jú. Prvá zmien­ka o ňom je z roku 1368. Výstav­ba kos­to­lu svä­tej Hele­ny zača­la v roku 1368. V roku 1858 zeme­tra­se­nie kos­tol sil­ne poško­di­lo, v roku 1877 bol uzav­re­tý. Dnes je zo sta­ro­by­lé­ho kos­to­la len zrú­ca­ni­na. Pri Strán­skom sa nachá­dza his­to­ric­ká ces­ta zo 14. sto­ro­čia. Dnes je medzi Rajec­ký­mi Tep­li­ca­mi a Strán­skym, medzi Rajec­ký­mi kúpeľ­mi a zrú­ca­ni­nou gotic­ké­ho kos­to­lí­ka svä­tej Hele­ny v Strán­skom. Dnes je to 2 km dlhá poľ­ná ces­ta, z kto­rej vid­no Lúčan­skú Malú Fat­ru s vrchol­mi Min­čol, Veľ­ká Lúka, Kľak. Sme­rom na juho­zá­pad sú Strá­žov­ské vrchy, na zápa­de sú Súľov­ské vrchy. Pozdĺž ces­ty bolo vysa­de­ných 25 list­na­tých stro­mov (Infor­mač­ná tabuľa).


Strán­ske got its name from the ste­ep slo­pes that sur­round it. The first men­ti­on of it dates back to 1368. The cons­truc­ti­on of the Church of St. Hele­na began in 1368. In 1858, an eart­hqu­ake hea­vi­ly dama­ged the church, and in 1877, it was clo­sed. Today, only the ruins of the ancient church remain. Near Strán­ske, the­re is a his­to­ri­cal road from the 14th cen­tu­ry. It stret­ches bet­we­en Rajec­ké Tep­li­ce and Strán­ske, con­nec­ting the spa town of Rajec­ké Tep­li­ce with the ruins of the Got­hic Church of St. Hele­na in Strán­ske. The road, now 2 km long, offers vie­ws of Lúčan­ská Malá Fat­ra with the peaks of Min­čol, Veľ­ká Lúka, and Kľak. Towards the sout­hwest, you can see the Strá­žov­ské Vrchy, whi­le the Súľov­ské Vrchy are visib­le to the west. Along the road, 25 deci­du­ous tre­es have been plan­ted (Infor­ma­ti­on board).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Krajina, Liptov, Príroda, Slovenská krajina, Vodopády

Lúčanský vodopád

Hits: 1842

V obci Lúč­ky, v kto­rej sa Lúčan­ský vodo­pád nachá­dza, sú kúpe­le.

V stre­de obce Lúč­ky (obec​luc​ky​.sk), na úpä­tí Veľ­ké­ho Cho­ča (Ota­kar Bran­dos), sa nachá­dza 13 met­rov vyso­ký kas­ká­do­vý vodo­pád Lúčan­ky, pada­jú­ci z okra­ja tra­ver­tí­no­vej tera­sy (obec​luc​ky​.sk). Je najp­rí­stup­nej­ším slo­ven­ský vodo­pá­dom. Pod vodo­pá­dom je men­šie jazier­ko. Naj­mo­hut­nej­ší je na jar, keď sa topí v horách topí sneh a po väč­ších daž­ďoch (Ján Urda). Je to prí­rod­ný uni­kát, podob­né vodo­pá­dy sú väč­ši­nou situ­ova­né vyso­ko v horách, ďale­ko od ľud­ských obyd­lí. Vodo­pád vďa­ka tep­lým pra­me­ňom nikdy neza­mŕ­za. Je od roku 1974 národ­nou prí­rod­nou pamiat­kou. Boli tu náj­de­né vzác­ne pale­on­to­lo­gic­ké a arche­olo­gic­ké nále­zy (obec​luc​ky​.sk).


In the vil­la­ge of Lúč­ky, whe­re the Lúčan­ský water­fall is loca­ted, the­re are ther­mal baths.

In the cen­ter of Lúč­ky vil­la­ge (obec​luc​ky​.sk), at the foot­hills of Veľ­ký Choč (Ota­kar Bran­dos), stands the 13-​meter-​high cas­ca­ding water­fall Lúčan­ky, cas­ca­ding from the edge of a tra­ver­ti­ne ter­ra­ce (obec​luc​ky​.sk). It is the most acces­sib­le water­fall in Slo­va­kia. Below the water­fall, the­re is a small pond. The water­fall is most power­ful in spring when the snow melts in the moun­tains and after hea­vy rains (Ján Urda). It is a natu­ral rari­ty, as simi­lar water­falls are usu­al­ly situ­ated high in the moun­tains, far from human sett­le­ments. Thanks to warm springs, the water­fall never fre­e­zes. Sin­ce 1974, it has been a nati­onal natu­ral monu­ment. Rare pale­on­to­lo­gi­cal and archa­e­olo­gi­cal finds have been dis­co­ve­red in the vici­ni­ty (obec​luc​ky​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Orava, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Dolný Kubín

Hits: 3723

Dol­ný Kubín, maďar­sky Alsó­ku­bin, nemec­ky Unter­ku­bin, je okres­né mes­to v Žilin­skom kra­ji. Leží v nad­mor­skej výš­ke 468 met­rov nad morom, Na plo­che 55 km2 tu žije cca 19 000 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Zná­me osob­nos­ti: autor slo­ven­skej hym­ny Jan­ko Matúš­ka, bás­nik Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Vav­ri­nec Čap­lo­vič, pro­zaik Ladi­slav Náda­ši Jégé, Andrej Rad­lin­ský (dol​ny​ku​bin​.sk), pro­zaik Ján Joha­ni­des, biat­lo­nis­t­ka Mar­ti­na Hali­ná­ro­vá, bežec na lyžiach Mar­tin Baj­či­čák, fut­ba­lis­ta Matúš Kozá­čik (Wiki­pe­dia).

Trni­ny bola opev­ne­ným hra­dis­kom už v obdo­bí Veľ­kej Mora­vy. Pôvod náz­vu Kubín je odvo­de­ný od ozna­če­nia pries­to­ru, kto­rý zaha­ľu­jú kúdo­ly dymu. V stre­do­ve­ku mes­to nies­lo názov Klu­bín (dol​ny​ku​bin​.sk). V stre­do­ve­ku obchod­nú ces­tu cez Kom­jat­nú, Dol­ný Kubín, Tvrdo­šín, Orav­skú Pol­ho­ru, Zywiec a Wie­licz­ku nazý­va­li soľ­ná, využí­va­la sa na dovoz soli a iných tova­rov. V 14. sto­ro­čí boli zalo­že­né obce, kto­ré v súčas­nos­ti tvo­ria prí­mest­ské čas­ti Dol­né­ho Kubí­na: Zás­ka­lie, Veľ­ký Bys­te­rec, Malý Bys­te­rec, Beňo­va Leho­ta, Medzi­hrad­né, Srňa­cie, Mok­raď, Kňa­žia. Mes­to sa roz­ví­ja­lo ako reme­sel­níc­ko – roľ­níc­ka osa­da. Roz­vi­nu­té bolo naj­mä kame­nár­stvo. Začiat­kom 14. sto­ro­čia sa spo­mí­na baňa na kameň pre výro­bu mle­cích pros­tried­kov – žar­no­vov. V roku 1558 sa maji­teľ­mi orav­ské­ho pan­stva sta­li Tur­zo­vi.

V roku 1604 mes­to spus­to­ši­li Boč­ka­jo­vi haj­dú­si, pod­pá­li­li obec, osta­lo len 7 domov. Avšak už v roku 1624 žilo v Kubí­ne 67 rodín a asi 340 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). V roku 1632 gróf Gaš­par Illeš­há­zy za roč­ný popla­tok 400 zla­tých oslo­bo­dil jeho oby­va­te­ľov od robot­ných povin­nos­tí a pový­šil ich na meš­ťa­nov. Ude­lil mu prá­vo konať týž­den­né trhy a dva výroč­né jar­mo­ky (dol​ny​ku​bin​.sk a Wiki­pe­dia). Po roku 1712 sa stal Dol­ný Kubín síd­lom Orav­skej župy. V rokoch 171516 si Ora­va uži­la zamrz­nu­té roky – ešte v júni mrz­lo a v sep­tem­bri priš­la nová zima. Rok 1813 je rokom straš­nej povod­ne, zača­lo sa s budo­va­ním vod­nej nádr­že. V roku 1858 vznik­la Spo­loč­nosť Čap­lo­vi­čo­vej kniž­ni­ce, kto­rá sa sta­ra­la o dar Vav­rin­ca Čap­lo­vi­ča mes­tu – kniž­ni­ca mala 45 000 zväz­kov (Wiki­pe­dia).


Dol­ný Kubín, in Hun­ga­rian Alsó­ku­bin, and in Ger­man Unter­ku­bin, is a dis­trict town in the Žili­na Regi­on. It is situ­ated at an ele­va­ti­on of 468 meters abo­ve sea level, cove­ring an area of 55 km², and is home to app­ro­xi­ma­te­ly 19,000 resi­dents (Wiki­pe­dia). Notab­le per­so­na­li­ties asso­cia­ted with Dol­ný Kubín inc­lu­de Jan­ko Matúš­ka, the aut­hor of the Slo­vak ant­hem, poet Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Vav­ri­nec Čap­lo­vič, pro­se wri­ter Ladi­slav Náda­ši Jégé, Andrej Rad­lin­ský (dol​ny​ku​bin​.sk), pro­se wri­ter Ján Joha­ni­des, biat­hle­te Mar­ti­na Hali­ná­ro­vá, cross-​country skier Mar­tin Baj­či­čák, and foot­bal­ler Matúš Kozá­čik (Wiki­pe­dia).

Trni­ny ser­ved as a for­ti­fied sett­le­ment during the Gre­at Mora­vian peri­od. The name Kubín is deri­ved from the term deno­ting an area enve­lo­ped in smo­ke clouds. In the medie­val era, the town was kno­wn as Klu­bín (dol​ny​ku​bin​.sk). During the Midd­le Ages, a tra­de rou­te pas­sing through Kom­jat­ná, Dol­ný Kubín, Tvrdo­šín, Orav­ská Pol­ho­ra, Zywiec, and Wie­licz­ka was cal­led the salt rou­te, used for impor­ting salt and other goods. In the 14th cen­tu­ry, vil­la­ges were estab­lis­hed, which cur­ren­tly form subur­ban parts of Dol­ný Kubín: Zás­ka­lie, Veľ­ký Bys­te­rec, Malý Bys­te­rec, Beňo­va Leho­ta, Medzi­hrad­né, Srňa­cie, Mok­raď, and Kňa­žia. The town deve­lo­ped as a craft and far­ming sett­le­ment, with sto­ne­ma­son­ry being a par­ti­cu­lar­ly deve­lo­ped tra­de. In the ear­ly 14th cen­tu­ry, a quar­ry for sto­nes used in the pro­duc­ti­on of grin­ding tools (mills­to­nes) is men­ti­oned. In 1558, the Tur­zo fami­ly beca­me owners of the Ora­va estate.

In 1604, the town was rava­ged by Bocs­kai­’s haj­duks; they set fire to the vil­la­ge, lea­ving only seven hou­ses stan­ding. Howe­ver, by 1624, Dol­ný Kubín had 67 fami­lies and around 340 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). In 1632, Count Gaš­par Illeš­há­zy libe­ra­ted its inha­bi­tants from serf­dom duties for an annu­al fee of 400 gold coins and ele­va­ted them to burg­hers. He gran­ted the town the right to hold week­ly mar­kets and two annu­al fairs (dol​ny​ku​bin​.sk and Wiki­pe­dia). After 1712, Dol­ný Kubín beca­me the seat of the Ora­va coun­ty. In 1715 – 16, Ora­va expe­rien­ced fro­zen years — June was still cold, and a new win­ter arri­ved in Sep­tem­ber. The year 1813 saw a ter­rib­le flo­od, lea­ding to the cons­truc­ti­on of a reser­vo­ir. In 1858, the Čap­lo­vič Lib­ra­ry Socie­ty was estab­lis­hed, taking care of the dona­ti­on of Vav­ri­nec Čap­lo­vič to the town — the lib­ra­ry held 45,000 volu­mes (Wiki­pe­dia).


Use Facebook to Comment on this Post