podpriemerné (7) - Skala

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Sedliacka Dubová

25/11/201607/03/2024 skala

Sedliacka Dubová leží na severe Žilinského kraja, neďaleko od Oravského hradu (sedliackadubova.sk) v nadmorskej výške 530 metrov nad morom (Wikipedia). Dnes v obci žije asi 500 obyvateľov (sedliackadubova.sk) na rozlohe 11.65 km².(Wikipedia). Prvá písomná zmienka je z roku 1397 (sedliackadubova.sk). V obci sa nachádza veľmi pekný gotický kostol, ktorého vznik sa predpokladá v rokoch 1334 – 1397, najprv pod názvom Dubowa Colonorum (Informačná tabuľa) a Paraszt Dubova (sedliackadubova.sk). Obec sa však postupne presídľovala z lokality Žiar (Hrádok – dubovacolonorum.sk) nižšie do doliny rieky Orava, kostol postupne strácal svoj význam. Funkčne zanikol v roku 1880 vybudovaním nového kostola v obci. Zo starého kostola bola dokonca strhnutá strecha, začal samozrejme pustnúť (dubovacolonorum.sk). Dnes nad obcou sa nachádza zrúcanina tohto kostolíka Svätého Kozmu a Damiána, ktorí sú patrónmi lekárov a farmaceutov. V areáli kostola sa spomína aj škola a fara, ktoré sa však zatiaľ nepodarilo lokalizovať (Informačná tabuľa). Na kopci Hradište sa nachádza zrúcanina kostola z roku 1754 (oravaliptov.sk), Kostolík svätého Kozmu a Damiána (dubovacolonorum.sk). Svätý Kozma a Damián boli bratia lekári, hlásatelia Božieho slova a mučeníci, ktorí sa narodili v Sýrii. Pohanskí kňazi v roku 303 bratov obžalovali a sťali. Neskôr cisár Justinán na ich počesť postaviť baziliku, stali sa patrónmi lekárov, medikov a farmaceutov. V súčastnosti na kostolíku prebiehajú záchranné práce mladých dobrovoľníkov (Informačná tabuľa). Zachovalo sa na týchto miestach praveké sídlisko haltštatskej kultúry z 2. až 3. storočia pred n.l. (dubovacolonorum.sk).

V 18. storočí tu žilo v 62 domoch 332 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali roľníctvom, rybolovom a poľovníctvom. V rokoch 1808 a 1813 povodne takmer celú obec zničili. V roku 1831 obec postihla cholera (sedliackadubova.sk). V rokoch 1880 – 1886 bol v obci vybudovaný nový kostol, barokový oltár v kostolíku demontovali, strhli strechu a príroda dokonala dielo skazy (Informačná tabuľa). Začiatkom 20. storočia sa mnoho obyvateľov vysťahovalo do Kanady (sedliackadubova.sk).

Sedliacka Dubová is located in the northern part of the Žilina Region, near Orava Castle (sedliackadubova.sk), at an elevation of 530 meters above sea level (Wikipedia). The village is currently inhabited by approximately 500 residents (sedliackadubova.sk) within an area of 11.65 km² (Wikipedia). The first written mention of the village dates back to 1397 (sedliackadubova.sk). In the village, there is a beautiful Gothic church, assumed to have been built between 1334 and 1397, initially under the name Dubowa Colonorum (Information board) and Paraszt Dubova (sedliackadubova.sk). However, the village gradually relocated from the Žiar locality (Hrádok – dubovacolonorum.sk) down to the Orava River valley, and the church gradually lost its significance. It functionally ceased in 1880 with the construction of a new church in the village. The old church’s roof was even dismantled, and it naturally began to decay (dubovacolonorum.sk). Today, the ruins of this church dedicated to Saints Cosmas and Damian, patrons of doctors and pharmacists, stand above the village. The church’s premises also mention a school and rectory, but their exact location has not yet been identified (Information board). On the Hradište hill, there are ruins of a church from 1754 (oravaliptov.sk), the Church of Saints Cosmas and Damian (dubovacolonorum.sk). Saints Cosmas and Damian were physician brothers, preachers of the divine word, and martyrs born in Syria. In 303, pagan priests accused and beheaded the brothers. Later, Emperor Justinian built a basilica in their honor, and they became patrons of doctors, medics, and pharmacists. Currently, restoration work is underway on the small church, led by young volunteers (Information board). Prehistoric settlements of the Hallstatt culture from the 2^nd to the 3^rd century BCE have been preserved in these places (dubovacolonorum.sk).

Sedliacka Dubová leży na północy kraju żylińskiego, niedaleko zamku Orawskiego (sedliackadubova.sk), na wysokości 530 metrów nad poziomem morza (Wikipedia). Obec zamieszkuje obecnie około 500 mieszkańców (sedliackadubova.sk) na powierzchni 11,65 km² (Wikipedia). Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z roku 1397 (sedliackadubova.sk). We wsi znajduje się piękny gotycki kościół, którego budowę przypuszcza się w latach 1334 – 1397, pierwotnie pod nazwą Dubowa Colonorum (Tablica informacyjna) i Paraszt Dubova (sedliackadubova.sk). Jednakże wieś stopniowo przenosiła się z lokalizacji Žiar (Hrádok – dubovacolonorum.sk) w dół doliny rzeki Orawy, a kościół stopniowo tracił swoje znaczenie. Funkcjonalnie zakończył swoje istnienie w 1880 roku, wraz z wybudowaniem nowego kościoła we wsi. Z dachu starego kościoła zdjęto nawet dach, a on naturalnie zaczął podupadać (dubovacolonorum.sk). Obecnie, ponad wsią, znajdują się ruiny tego kościółka poświęconego św. Kosmasowi i Damianowi, patronom lekarzy i farmaceutów. W miejscu kościoła wymienia się także szkołę i plebanię, jednak ich dokładne położenie nie zostało jeszcze zidentyfikowane (Tablica informacyjna). Na wzgórzu Hradište znajdują się ruiny kościoła z roku 1754 (oravaliptov.sk), Kościół Świętych Kosmasa i Damiana (dubovacolonorum.sk). Święci Kosmas i Damian byli braćmi lekarzami, głosicielami Słowa Bożego i męczennikami urodzonymi w Syrii. W 303 roku kapłani pogańscy oskarżyli i ścięli braci. Później cesarz Justynian wybudował im ku czci bazylikę, stając się patronami lekarzy, medyków i farmaceutów. Obecnie trwają prace restauracyjne przy małym kościele, prowadzone przez młodych ochotników (Tablica informacyjna). Osiedla prehistoryczne kultury halsztackiej z II-III w. p.n.e. zachowały się w tych miejscach (dubovacolonorum.sk).

Odkazy

Marek Kaník

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Kostoly, Krajina, Liptov, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Liptovské Matiašovce

25/11/201607/03/2024 skala

Obec Liptovské Matiašovce leží v údolí medzi Chočskými vrchmi a Západnými Tatrami v nadmorskej výške 623 metrov nad morom. Je vstupnou obcou do Suchej doliny. V dolnej časti tejto doliny sa nachádza jaskyňa Dúpnica. Názov obce pochádza z druhej polovice 14. storočia, kedy sa spomína Matej Liptovský ako dedič obce (obecliptovskematiasovce.sk). Rímskokatolícky kostol svätého Ladislava dal postaviť Ladislav Matiašovský v roku 1697 (Informačná tabuľa), ktorý bol biskup v Nitre, uhorský kancelár a kráľovský poradca (obecliptovskematiasovce.sk).

The village of Liptovské Matiašovce is situated in the valley between the Choč Mountains and the Western Tatras at an elevation of 623 meters above sea level. It serves as the gateway to Suchá Dolina. In the lower part of this valley, you can find the Dúpnica Cave. The name of the village dates back to the second half of the 14^th century when Matej Liptovský is mentioned as the heir of the village (obecliptovskematiasovce.sk). The Roman Catholic Church of Saint Ladislaus was built by Ladislav Matiašovský in 1697 (Information board), who was a bishop in Nitra, Hungarian chancellor, and royal advisor (obecliptovskematiasovce.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Stránske

22/11/201607/03/2024 skala

Stránske dostalo názov podľa príkrych stráňav, ktoré ho obklopujú. Prvá zmienka o ňom je z roku 1368. Výstavba kostolu svätej Heleny začala v roku 1368. V roku 1858 zemetrasenie kostol silne poškodilo, v roku 1877 bol uzavretý. Dnes je zo starobylého kostola len zrúcanina. Pri Stránskom sa nachádza historická cesta zo 14. storočia. Dnes je medzi Rajeckými Teplicami a Stránskym, medzi Rajeckými kúpeľmi a zrúcaninou gotického kostolíka svätej Heleny v Stránskom. Dnes je to 2 km dlhá poľná cesta, z ktorej vidno Lúčanskú Malú Fatru s vrcholmi Minčol, Veľká Lúka, Kľak. Smerom na juhozápad sú Strážovské vrchy, na západe sú Súľovské vrchy. Pozdĺž cesty bolo vysadených 25 listnatých stromov (Informačná tabuľa).

Stránske got its name from the steep slopes that surround it. The first mention of it dates back to 1368. The construction of the Church of St. Helena began in 1368. In 1858, an earthquake heavily damaged the church, and in 1877, it was closed. Today, only the ruins of the ancient church remain. Near Stránske, there is a historical road from the 14^th century. It stretches between Rajecké Teplice and Stránske, connecting the spa town of Rajecké Teplice with the ruins of the Gothic Church of St. Helena in Stránske. The road, now 2 km long, offers views of Lúčanská Malá Fatra with the peaks of Minčol, Veľká Lúka, and Kľak. Towards the southwest, you can see the Strážovské Vrchy, while the Súľovské Vrchy are visible to the west. Along the road, 25 deciduous trees have been planted (Information board).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Krajina, Liptov, Príroda, Slovenská krajina, Vodopády

Lúčanský vodopád

21/11/201607/03/2024 skala

V obci Lúčky, v ktorej sa Lúčanský vodopád nachádza, sú kúpele.

V strede obce Lúčky (obeclucky.sk), na úpätí Veľkého Choča (Otakar Brandos), sa nachádza 13 metrov vysoký kaskádový vodopád Lúčanky, padajúci z okraja travertínovej terasy (obeclucky.sk). Je najprístupnejším slovenský vodopádom. Pod vodopádom je menšie jazierko. Najmohutnejší je na jar, keď sa topí v horách topí sneh a po väčších dažďoch (Ján Urda). Je to prírodný unikát, podobné vodopády sú väčšinou situované vysoko v horách, ďaleko od ľudských obydlí. Vodopád vďaka teplým prameňom nikdy nezamŕza. Je od roku 1974 národnou prírodnou pamiatkou. Boli tu nájdené vzácne paleontologické a archeologické nálezy (obeclucky.sk).

In the village of Lúčky, where the Lúčanský waterfall is located, there are thermal baths.

In the center of Lúčky village (obeclucky.sk), at the foothills of Veľký Choč (Otakar Brandos), stands the 13-meter-high cascading waterfall Lúčanky, cascading from the edge of a travertine terrace (obeclucky.sk). It is the most accessible waterfall in Slovakia. Below the waterfall, there is a small pond. The waterfall is most powerful in spring when the snow melts in the mountains and after heavy rains (Ján Urda). It is a natural rarity, as similar waterfalls are usually situated high in the mountains, far from human settlements. Thanks to warm springs, the waterfall never freezes. Since 1974, it has been a national natural monument. Rare paleontological and archaeological finds have been discovered in the vicinity (obeclucky.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Orava, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Dolný Kubín

26/10/201607/03/2024 skala

Dolný Kubín, maďarsky Alsókubin, nemecky Unterkubin, je okresné mesto v Žilinskom kraji. Leží v nadmorskej výške 468 metrov nad morom, Na ploche 55 km² tu žije cca 19 000 obyvateľov (Wikipedia). Známe osobnosti: autor slovenskej hymny Janko Matúška, básnik Pavol Országh Hviezdoslav, Vavrinec Čaplovič, prozaik Ladislav Nádaši Jégé, Andrej Radlinský (dolnykubin.sk), prozaik Ján Johanides, biatlonistka Martina Halinárová, bežec na lyžiach Martin Bajčičák, futbalista Matúš Kozáčik (Wikipedia).

Trniny bola opevneným hradiskom už v období Veľkej Moravy. Pôvod názvu Kubín je odvodený od označenia priestoru, ktorý zahaľujú kúdoly dymu. V stredoveku mesto nieslo názov Klubín (dolnykubin.sk). V stredoveku obchodnú cestu cez Komjatnú, Dolný Kubín, Tvrdošín, Oravskú Polhoru, Zywiec a Wieliczku nazývali soľná, využívala sa na dovoz soli a iných tovarov. V 14. storočí boli založené obce, ktoré v súčasnosti tvoria prímestské časti Dolného Kubína: Záskalie, Veľký Bysterec, Malý Bysterec, Beňova Lehota, Medzihradné, Srňacie, Mokraď, Kňažia. Mesto sa rozvíjalo ako remeselnícko – roľnícka osada. Rozvinuté bolo najmä kamenárstvo. Začiatkom 14. storočia sa spomína baňa na kameň pre výrobu mlecích prostriedkov – žarnovov. V roku 1558 sa majiteľmi oravského panstva stali Turzovi.

V roku 1604 mesto spustošili Bočkajovi hajdúsi, podpálili obec, ostalo len 7 domov. Avšak už v roku 1624 žilo v Kubíne 67 rodín a asi 340 obyvateľov (Wikipedia). V roku 1632 gróf Gašpar Illešházy za ročný poplatok 400 zlatých oslobodil jeho obyvateľov od robotných povinností a povýšil ich na mešťanov. Udelil mu právo konať týždenné trhy a dva výročné jarmoky (dolnykubin.sk a Wikipedia). Po roku 1712 sa stal Dolný Kubín sídlom Oravskej župy. V rokoch 1715 – 16 si Orava užila zamrznuté roky – ešte v júni mrzlo a v septembri prišla nová zima. Rok 1813 je rokom strašnej povodne, začalo sa s budovaním vodnej nádrže. V roku 1858 vznikla Spoločnosť Čaplovičovej knižnice, ktorá sa starala o dar Vavrinca Čaploviča mestu – knižnica mala 45 000 zväzkov (Wikipedia).

Dolný Kubín, in Hungarian Alsókubin, and in German Unterkubin, is a district town in the Žilina Region. It is situated at an elevation of 468 meters above sea level, covering an area of 55 km², and is home to approximately 19,000 residents (Wikipedia). Notable personalities associated with Dolný Kubín include Janko Matúška, the author of the Slovak anthem, poet Pavol Országh Hviezdoslav, Vavrinec Čaplovič, prose writer Ladislav Nádaši Jégé, Andrej Radlinský (dolnykubin.sk), prose writer Ján Johanides, biathlete Martina Halinárová, cross-country skier Martin Bajčičák, and footballer Matúš Kozáčik (Wikipedia).

Trniny served as a fortified settlement during the Great Moravian period. The name Kubín is derived from the term denoting an area enveloped in smoke clouds. In the medieval era, the town was known as Klubín (dolnykubin.sk). During the Middle Ages, a trade route passing through Komjatná, Dolný Kubín, Tvrdošín, Oravská Polhora, Zywiec, and Wieliczka was called the salt route, used for importing salt and other goods. In the 14^th century, villages were established, which currently form suburban parts of Dolný Kubín: Záskalie, Veľký Bysterec, Malý Bysterec, Beňova Lehota, Medzihradné, Srňacie, Mokraď, and Kňažia. The town developed as a craft and farming settlement, with stonemasonry being a particularly developed trade. In the early 14^th century, a quarry for stones used in the production of grinding tools (millstones) is mentioned. In 1558, the Turzo family became owners of the Orava estate.

In 1604, the town was ravaged by Bocskai’s hajduks; they set fire to the village, leaving only seven houses standing. However, by 1624, Dolný Kubín had 67 families and around 340 inhabitants (Wikipedia). In 1632, Count Gašpar Illešházy liberated its inhabitants from serfdom duties for an annual fee of 400 gold coins and elevated them to burghers. He granted the town the right to hold weekly markets and two annual fairs (dolnykubin.sk and Wikipedia). After 1712, Dolný Kubín became the seat of the Orava county. In 1715 – 16, Orava experienced frozen years — June was still cold, and a new winter arrived in September. The year 1813 saw a terrible flood, leading to the construction of a reservoir. In 1858, the Čaplovič Library Society was established, taking care of the donation of Vavrinec Čaplovič to the town — the library held 45,000 volumes (Wikipedia).