Akvaristika, Biológia, Príroda

Riasy a sinice

skala
Hits: 23913

Ria­sy

Chcel by som zdô­raz­niť, že ria­sy sú rast­li­ny. Nepat­ria medzi vyš­šie rast­li­ny – Mag­no­li­op­hy­ta ako väč­ši­na dostup­ných vod­ných rast­lín, ale medzi niž­šie rast­li­ny Algae – ria­sy. Ria­sy pat­ria do akvá­ria, sna­žiť sa zabrá­niť, aby sme ich v akvá­riu vôbec nema­li je nerov­ný boj a v koneč­nom dôsled­ku aj zby­toč­ný. Akvá­ri­um abso­lút­ne bez rias pôso­bí nepri­ro­dze­ne až sterilne.

Ria­sy úzko súvi­sia s množ­stvom svet­la. Opti­mál­ne sve­tel­né pod­mien­ky nie je vôbec ľah­ké pre náš kon­krét­ny prí­pad zabez­pe­čiť. Za naj­dô­le­ži­tej­šie pova­žu­jem dosiah­nuť opti­mál­ny rast vyš­ších rast­lín. V takom prí­pa­de si vyš­šie rast­li­ny pora­dia s kon­ku­renč­ne slab­ším pro­tiv­ní­kom. Ria­sy však doká­žu rea­go­vať na zme­ny ove­ľa rých­lej­šie ako vyš­šie rast­li­ny. Ak máte rast­lin­né akvá­ri­um, odpo­rú­čam pokryť voľ­né dno rast­li­na­mi na viac ako 75 %. V takom prí­pa­de doká­žu vod­né rast­li­ny účin­ne spra­co­vať aj väč­šie množ­stvo svet­la a živín. Doká­žu do istej mie­ry kom­pen­zo­vať aj vyš­šie prí­su­ny energie.

Ria­sy sa naj­čas­tej­šie lik­vi­du­jú mecha­nic­ky. Odpo­rú­čam drs­nú hub­ku na riad, ale­bo mäk­kú drô­ten­ku. Žilet­ku, mag­ne­tic­kú škrab­ku neod­po­rú­čam, avšak aj v prí­pa­de hub­ky, či drô­ten­ky, daj­me pozor na to, aby sa nám pri čis­te­ní nedos­ta­li pod ruky kús­ky štr­ku, kto­ré účin­né vedia sklo poškria­bať. Naj­mä na čel­nom skle je to nepríjemne.

Bio­lo­gic­kým pros­tried­kom pro­ti ria­sam, sú napr. sli­má­ky. Ale aj nie­kto­ré ryby kon­zu­mu­jú ria­sy. Naj­mä Poeci­lia sphe­nops, Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, Gyri­no­che­i­lus aymo­nie­ri, Cros­so­che­i­lus sia­men­sis, Oto­cinc­lus, Epal­ze­or­hyn­chus, Labeo, Helos­to­ma tem­minc­ki, Ancis­trus atď. Z kre­viet naj­mä Cari­di­na japo­ni­ca, Neoca­ri­ti­da den­ti­cu­la­ta. Tre­ba pri­hlia­dať na to, že pre nie­kto­ré tie­to orga­niz­my je ria­sa pri­ro­dze­nou potra­vou, ale často­krát ak majú dosta­tok inej potra­vy, dáva­jú pred­nosť prá­ve jej. Čier­nu ria­su žerie spo­ľah­li­vo len prí­sav­ka thaj­ská – Gyri­no­che­i­lus aymo­nieri a kre­vet­ka Cari­di­na japo­ni­ca. V prí­ro­de mik­ro­sko­pic­ké ria­sy kon­zu­mu­jú malé kôrov­ce – cyk­lopy, vír­ni­ky, daf­nie. Spo­lie­hať sa na bio­lo­gic­ké pros­tried­ky v prí­pa­de vyš­šie­ho výsky­tu rias je naiv­né. Vte­dy si tre­ba vyhr­núť rad­šej ruká­vy a pus­tiť sa do práce. 

Ria­sy mož­no účin­ne odstrá­niť pôso­be­ním ultra­fia­lo­vé­ho žia­re­nia. V akva­ris­tic­kých obcho­doch je mož­né zakú­piť UV-​lampu, prí­pad­ne si ju vie­te vyro­biť. Fun­gu­je na prin­cí­pe pôso­be­nie UV žia­re­nia na vodu, kto­rá pre­chá­dza trub­kou, v kto­rej je voda pohá­ňa­ná fil­trom, teore­tic­ky neja­kým čer­pad­lom. Voda pri pre­cho­de je vysta­vo­va­ná žia­re­niu, kto­ré svo­ji­mi účin­ka­mi zabí­ja zárod­ky rias, samoz­rej­me aj cho­ro­bo­plod­ných zárod­ky. Lam­pa pôso­bí na vodu pre­chá­dza­jú­cu do akvá­ria a tým chrá­ni vodu od rias. V prí­pa­de záka­lu je mož­né pou­žiť aj pria­me pôso­be­nie pria­me­ho svet­la lam­py na vodu – avšak v takom prí­pa­de je nut­né chrá­niť si oči a nemať v nádr­ži ryby ani rastliny.

Rias sa dá zba­viť aj che­mic­kou ces­tou, pros­tried­ka­mi, kto­ré zakú­pi­te v akva­ris­tic­kých obcho­doch, prí­pad­ne na akva­ris­tic­kých bur­zách. Nie­kto­ré sú zalo­že­né na medi kto­rá nie je prá­ve vhod­ná pre nie­kto­ré dru­hy, napr. sum­če­ky. Odpo­rú­čam pou­žiť pro­duk­ty od Easy­Li­fe, prí­pad­ne Sea­chem. Napr. AlgE­xit. Čias­toč­ne sa dá pou­žiť aj účin­né hno­ji­vo Car­bo, kto­ré ak apli­ku­je­me pár­krát pria­mo na prob­le­ma­tic­ký chu­máč ria­sy, tak doká­že časom zlik­vi­do­vať aj odol­né riasy.

Prú­de­nie vody vplý­va aj na ria­sy. Zná­mej čier­nej šte­tin­ko­vej ria­se, kto­rá pat­rí medzi čer­ve­né rias, sa darí pri sil­nom prú­de­ní, čas­to ju náj­de­me v naj­mä na fil­tri, pri jeho výpus­te. Pri nad­byt­ku svet­la a živín vzni­ka­jú zele­né a čer­ve­né ria­sy. Hne­dé ria­sy sa vysky­tu­jú v akvá­riach výni­moč­ne pri nedos­tat­ku svet­la. Napr. v pôrod­nič­kách, prí­pad­ne v prí­pa­de ak akva­ris­ta nesvie­ti dosta­toč­ne, pre­dov­šet­kým dosta­toč­ne dlhú dobu.

Ako osved­če­ný nástroj aj pro­ti šte­tin­ko­vej ria­se mož­no ozna­čiť aj pou­ži­tie Sava. Savo samoz­rej­me ničí všet­ky ria­sy. Savo zrie­di­me v pome­re 1:20. Jem­no­lis­té rast­li­ny zne­sú 2 – 3 minú­ty, väč­ši­na rast­lín 3 minú­ty, rast­li­ny s tuh­ší­mi lis­ta­mi ako Anu­bias, Echi­no­do­rus, Cry­po­to­co­ry­ne 3 – 4 minú­ty. Sta­čí ich pono­riť do pri­pra­ve­né­ho roz­to­ku a násled­ne poriad­ne pre­plách­nuť vo vode. Samoz­rej­me apli­kuj­te ten­to postup mimo akvá­ria, napr. v kýb­li. Tak­to môže­me zba­viť rias aj štrk, kame­ne apod., osta­ne doslo­va vybielený.

Zele­né riasy

Naj­zná­mej­šie sú zele­né ria­sy – Chlo­rop­hy­ta a čer­ve­né ria­sy – Rho­dop­hy­ta. Sú však napr.aj hne­dé ria­sy – Pha­ep­hy­ce­ae, roz­siev­ky – Bacil­la­ri­op­hy­ce­ae. Medzi zná­me dru­hy pat­rí Chlo­rel­la – jed­no­bun­ko­vá ria­sa schop­ná do zele­na totál­ne ” zafar­biť” celú nádrž. V akva­ris­ti­ke sa pre­to pou­ží­va ter­mín zele­ný zákal, vše­obec­ne sa pou­ží­va ter­mín vod­ný kvet. Medzi čer­ve­né ria­sy pat­rí napr. Audou­inel­la. Ria­sy sú rov­na­ko ako vyš­šie rast­li­ny asi­mi­lá­to­ry hmo­ty, obdob­ným spô­so­bom via­žu svet­lo, a tvo­ria orga­nic­kú hmo­tu a ako ved­ľaj­ší pro­dukt kys­lík.

Tzv. vod­ný kvet naj­mä v eut­ro­fi­zo­va­ných jaze­rách a nádr­žiach tvo­ria čas­to mik­ro­sko­pic­ké dru­hy Chlo­rel­la pyre­no­ido­sa, Vol­vox aure­us. V prí­pa­de zele­né­ho záka­lu pomô­žu bež­né pros­tried­ky ako výme­na vody, odka­le­nie, ale pre­dov­šet­kým totál­ne zatem­ne­nie nádr­že na neja­ký čas. Po tom­to nees­te­tic­kom čine je vhod­né opäť vyme­niť väč­šie množ­stvo vody. Iným čas­tým typom je dlhá vlák­ni­tá zele­ná ria­sa napr. Pit­hop­ho­ra, Oedo­go­nium, Cla­dop­ho­ra, kto­rá sa pomer­ne ťaž­ko odstra­ňu­je. Azda najú­čin­nej­šou metó­dou je mecha­nic­ké namo­ta­nie na špajd­lu, ale­bo podob­ný nástroj. Žerú ju však živo­rod­ky, Ancis­trus, Cros­so­che­i­lus sia­men­sis, Gyri­no­che­i­lus aymo­nie­ri apod. Na roz­diel od šte­tin­ko­vej ria­sy nie je tak pev­ne ukot­ve­ná v rast­li­nách, pre­to pri odtŕha­ní dochá­dza ku poško­de­niu rast­lín len zried­ka­vo. Na vla­so­vú ria­su je mož­né apli­ko­vať aj kúpeľ Sava. Ria­sy, tvo­ria­ce malé koló­nie, podob­ne ako hne­dé ria­sy na lis­toch sú napr. Dra­par­nal­dia, Tetra­spo­ra gela­ti­no­sa, Hyd­ro­dic­ty­on reti­cu­la­tum, Eug­le­na. Dajú sa pomer­ne ťaž­ko zo skla.

Čer­ve­né riasy

Medzi čer­ve­né ria­sy – Rho­dop­hy­ta pat­rí už spo­mí­na­ná šte­tin­ko­vá ria­sa, kto­rá vie byť neví­ta­ným hos­ťom. Čas­to je nazý­va­ná aj ako čier­na ria­sa. Vyzna­ču­je sa chro­ma­tic­kou adap­tá­ci­ou – svo­je foto­syn­te­tic­ké pig­men­ty (sfar­be­nie) mení vzhľa­dom na momen­tál­ne sve­tel­né pod­mien­ky. Do nádr­že oby­čaj­ne infil­tru­je pri­ne­se­ný­mi rast­li­na­mi, vodou z inej nádr­že, sli­mák­mi, ale­bo aj ryba­mi. K pre­no­su ria­sy vodou z inej nádr­že môže dôjsť veľ­mi nevin­ne – ria­su pre­ne­sie náho­dou. Na “úspeš­nú” intro­duk­ciu posta­čia zárod­ky ria­sy. Živ­nou pôdou sú pre ria­sy naj­mä star­šie lis­ty vyš­ších rast­lín.

Taxo­no­mic­ky ide o via­ce­ré dru­hy napr. Audou­inel­la, Com­pso­po­gon, Bat­ra­chos­per­mum moni­li­for­me, Lema­nea. Skú­se­nos­ti akva­ris­tov s ňou sú rôz­ne. Vše­obec­ne sa aj čer­ve­ným ria­sam a rov­na­ko “čier­nej ria­se”, darí pri pre­byt­ku živín. Napr. v let­nom obdo­bí sa čas­to vysky­tu­je veľ­mi hoj­ne, od sep­tem­bra začne postup­ne miz­núť v akvá­riu. Jej rast ovplyv­ňu­je množ­stvo den­né­ho svet­la. Darí sa jej na prí­liš boha­tom dne. Táto ria­sa je oby­čaj­ne čier­na, jej far­ba môže byť však aj tma­vo­mod­rá, tma­vo­ze­le­ná. Pri­chy­tá­va sa prak­tic­ky na všet­ko, na rast­li­ny, na sub­strát, na schrán­ky sli­má­kov, na sklo akvá­ria, narú­ša lep na okra­joch stien apod. Drží veľ­mi pev­ne, mecha­nic­ky je veľ­mi prob­le­ma­tic­ké ju lik­vi­do­vať z povr­chu rast­lín. Oby­čaj­ne pri takom­to poku­se odtrh­ne­me aj kus z rast­li­ny. Z vlast­nej skú­se­nos­ti viem, že je ťaž­ké odstrá­niť ju aj ciro­ko­vou kefou z tvr­dé­ho kame­ňa.

Čier­nej ria­sy sa dá zba­viť aj pri­ro­dze­nej­šou ces­tou. V prvom rade tre­ba zní­žiť prí­jem živín. Jes­tvu­je na to nie­koľ­ko mož­nos­tí – napr. odka­liť čas­tej­šie dno, čas­tej­šie meniť vodu, prí­pad­ne zvý­šiť jej množ­stvo pri výme­ne, menej kŕmiť, menej svie­tiť, pre­miest­niť akvá­ri­um na tmav­šie miesto.

Hne­dé riasy

Hne­dé ria­sy – vyža­du­jú iné pod­mien­ky ako zele­né a čer­ve­né ria­sy. Medzi ten­to typ rias akva­ris­ti zara­ďu­jú aj roz­siev­ky – Bacil­la­ri­op­hy­ce­ae (Dia­to­mae). Hne­dá ria­sa vzni­ká pomer­ne čas­to po zalo­že­ní nádr­že. Jej stav sa oby­čaj­ne rých­lo zre­du­ku­je a oby­čaj­ne pozvoľ­ne zmiz­ne. Ak je však stav trva­lý, zrej­me sme náš­mu akvá­riu nepos­kyt­li dosta­tok svet­la. Hne­dé ria­sy sa uchy­cu­jú naj­mä na ste­nách nádr­že, môže­me ich však regis­tro­vať aj na povr­chu rast­lín. Rie­še­nie tej­to situ­ácie je pre­to veľ­mi pros­té. Zvý­še­ním množ­stva svet­la. Nie­kto­ré dru­hy: Step­ha­no­dis­cus bel­lus, Gomp­ho­ne­ma gemi­na­tum, Hyd­ru­rus foeti­dus, Tabel­la­ria ven­tri­co­sa, Cym­bel­la cistula.

Sini­ce

Sini­ce nepat­ria medzi rast­li­ny (ria­sy), ale čas­to sa medzi ne zara­ďu­jú. Čas­to sú ozna­čo­va­né za mod­ro­ze­le­né ria­sy. Sú oby­čaj­ne naozaj mod­ro­ze­le­né, čo spô­so­bu­je far­bi­vo fyko­cy­anín, ale môžu byť aj hne­do­čier­ne. Ria­sy a vyš­šie rast­li­ny pat­ria medzi euka­ry­o­tic­ké orga­niz­my. Sini­ce sú pro­ka­ry­o­tic­ké orga­niz­my na roz­diel od rias, rast­lín a živo­čí­chov. Sú prí­buz­né bak­té­riám. Ich pro­duk­ty meta­bo­liz­mu sú škod­li­vé pre ryby, pri vyso­kej kon­cen­trá­cii aj pre člo­ve­ka – spo­meň­me si napr. na zákaz kúpa­nia na Kuchaj­de v Bra­ti­sla­ve, ale aj na iných vod­ných plo­chách. Sú čas­to maz­ľa­vej kon­zis­ten­cie, vysky­tu­jú sa pri vyso­kej kon­cen­trá­cii dusí­ka a fos­fo­ru. Sini­ce sú veľ­mi odol­ný pro­tiv­ník, pla­tia pre ne rov­na­ké postu­py, ak ich chce­me eli­mi­no­vať, ako v prí­pa­de rias. Nie­kto­ré dru­hy: Apha­ni­zo­me­non gra­ci­le, Rivu­la­ria hae­ma­ti­tes, Ana­ba­e­na flos-​aquae, Myc­ro­cys­tis auru­gi­no­sa, Oscil­la­to­ria limo­sa. Nie je jed­no­du­ché sa ich zba­viť, odpo­rú­čam pou­žiť pro­duk­ty od Easy­Li­fe, Sea­chem apod. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že Mala­wi cich­li­dy sú jed­ny z mála sku­pín rýb, kto­ré požie­ra­jú aj sinice.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Biológia rastlín, Príroda, Rastliny

Vodné rastliny

skala
Hits: 50903

Vod­né rast­li­ny sa líšia od sucho­zem­ských rast­lín, sú adap­to­va­né na pro­stre­die pod vodou. Lis­ty vod­ných rast­lín majú prie­du­chy aj na vrch­nej, aj na spod­nej stra­ne – tak­po­ve­diac dýcha­jú obo­ma “stra­na­mi” na roz­diel od sucho­zem­ských rast­lín. Povrch sucho­zem­ských rast­lín tvo­rí kuti­ku­la, u rast­lín vod­ných tak­mer u všet­kých dru­hov chý­ba. Prav­de­po­dob­ne by naj­mä brá­ni­la difú­zii ply­nov. Plá­va­jú­ce rast­li­ny oby­čaj­ne neza­ko­re­ňu­jú, ani tie, kto­ré žijú na hla­di­ne. Kore­ne sú čo do tva­ru obdob­né ako pri sucho­zem­ských dru­hoch. Do dôsled­kov nemož­no brať za kaž­dých okol­nos­tí vodu ako bari­é­ru, pre­to­že sú vod­né rast­li­ny, kto­ré aj v pri­ro­dze­ných pod­mien­kach vyras­ta­jú nad hla­di­nu, resp. ras­tú v moča­ri­nách s níz­kou hla­di­nou vody vo veľ­kom vlh­ku. Aj v akva­ris­ti­ke sa zau­ží­val pojem sub­merz­ná for­ma a emerz­ná for­ma rast­li­ny. Sub­merz­ná for­ma ras­tie pod hla­di­nou vody, emerz­ná for­ma nad hla­di­nou. Jed­not­li­vé for­my sa čas­to líšia, okrem iné­ho tva­rom, aj far­bou. V pra­xi je v drvi­vej väč­ši­ne pou­ží­va­né nepo­hlav­né roz­mno­žo­va­nie rast­lín – odrez­ka­mi, pop­laz­mi, výhon­ka­mi apod. Sub­merz­ná for­ma môže aj v akvá­riu vyrásť do emerz­nej for­my – čas­to napr. Echi­no­do­rus. Ak je nádrž pre rast­li­nu prí­liš níz­ka, čas­to si náj­de ces­tu von. Avšak aj vod­ná rast­li­na kvit­ne a čas­to veľ­mi podob­ne ako sucho­zem­ské dru­hy. Kvet tvo­rí nie­ke­dy pod hla­di­nou, čas­tej­šie nad jej povr­chom. Pohlav­né mno­že­nie rast­lín nie je vylú­če­né, ale je prob­le­ma­tic­ké a je skôr prá­cou pre špe­cia­lis­tu. Vod­né rast­li­ny sú väč­ši­nou zele­né, nie­ke­dy čer­ve­né, fia­lo­vé, hne­do­čer­ve­né. Exis­tu­je množ­stvo dru­hov vod­ných rastlín.

Svet­lo je dôle­ži­tým fak­to­rom pre rast­li­ny – sú dru­hy tie­ňo­mil­né, napr. Mic­ro­so­rium, Vesi­cu­la­ria, dru­hy svet­lo­mil­né, napr. Sal­vi­nia, Pis­tia. Roz­die­ly sú aj v otáz­ke opti­mál­nej tep­lo­ty. Sú dru­hy, kto­ré pri rela­tív­ne malom roz­die­ly tep­lo­ty ras­tú evi­den­tne inak. Lis­ty sú hus­tej­šie pri sebe v chlad­nej­šej vode, far­ba lis­tov je tmav­šia apod. Väč­ši­na vod­ných akvá­ri­ových rast­lín má pomer­ne úzky roz­sah tep­lo­ty, v kto­rej žijú. Nie­kto­ré akvá­ri­ové dru­hy zne­sú naozaj veľ­mi níz­ke tep­lo­ty, podob­né už aj našim stu­de­no­vod­ným prí­rod­ným pod­mien­kam mier­ne­ho pás­ma. Na rast­li­ny takis­to vplý­va prú­de­nie vody. Nie­kto­ré dru­hy sú sta­va­né na sto­ja­té vody, nie­kto­ré na rých­lo tečú­ce toky. V akvá­riu je zdro­jom prú­dov vody naj­mä fil­ter a vzdu­cho­va­nie. Prú­de­nie vody znač­ne ovplyv­ňu­je deko­rá­cia, svo­ju úlo­hu zohrá­va aj sklon, reli­éf dna. Rov­né dno dáva vznik sil­nej­šie­mu prú­de­niu. Na rast­li­ny veľ­mi nebla­ho vplý­va­jú lie­či­vá pou­ží­va­né v akva­ris­ti­ke. Ich nega­tív­ny úči­nok je bohu­žiaľ dlho­do­bý. Ak máme mož­nosť, pre­saď­me aspoň časť rast­lín do inej nádr­že počas lieč­by. Aj to je dôvod na zria­de­nie samos­tat­nej karan­tén­nej nádr­že. Po pou­ži­tí lie­čiv je mož­né pou­žiť aktív­ne uhlie. Rast­li­ny akva­ris­ti pre­sá­dza­jú. naj­čas­tej­šie k tomu dochá­dza pri vege­ta­tív­nom rozmnožovaní.

Väč­šie mater­ské rast­liny neod­po­rú­čam čas­to pre­sá­dzať. Rast­li­ny môžu byť aj zdro­jom potra­vy pre ryby, sli­má­ky apod., čo je však väč­ši­nou nežia­du­ce. Čas­to sa na eli­mi­ná­ciu rias pou­ží­va­jú mla­dé prí­sav­ní­ky. Pokiaľ sú malé svo­ju úlo­hu plnia poc­ti­vo, no väč­šie sa rad­šej pus­tia do rast­lín. Sli­má­ky doká­žu takis­to požie­rať ria­sy, naj­mä ak majú nedos­ta­tok inej potra­vy, vedia sa však pus­tiť aj do rast­lín. Naj­roz­ší­re­nej­šie ampu­lá­rie rast­li­ny neže­rú. V akvá­riu svie­ti­me ume­lým svet­lom, dĺž­ka osvet­le­nia by mala byť taká ako v ich domo­vi­ne. Dôle­ži­té rov­na­ko je dodr­žia­vať pra­vi­del­nosť, 12 – 14 hodi­no­vý inter­val je nut­ný. Závi­sí od umiest­ne­nia, od toho či sme v tma­vej miest­nos­ti, aká je dĺž­ka den­né­ho svet­la a koľ­ko ho sln­ko posky­tu­je. Den­né svet­lo má inú kva­li­tu ako ume­lé svet­lo, dá sa mu iba pris­pô­so­biť. Dru­hy sú pris­pô­so­be­né rôz­ne­mu pro­stre­diu. Vod­né rast­li­ny, napo­kon rov­na­ko ako aj ich sucho­zem­ské prí­buz­né menia svoj meta­bo­liz­mus v závis­los­ti od strie­da­nia dňa a noci. Je to ich vlast­ný pri­ro­dze­ný bio­ryt­mus. Rast­li­ny cez deň pri­jí­ma­jú svet­lo, CO2, tvo­ria orga­nic­kú hmo­tu a ako ved­ľaj­ší pro­dukt tvo­ria kys­lík. Tej­to reak­cii vra­ví­me foto­syn­té­za.

V noci naopak rast­li­ny kys­lík pri­jí­ma­jú – rast­li­ny dýcha­jú a vylu­ču­jú do vody CO2. Rast­li­ny však dýcha­jú aj cez deň, pre­vlá­da však prí­jem CO2. Vply­vom dýcha­nia rast­lín v noci – pro­duk­cie CO2 sa pH v akvá­riu zvy­šu­je. Kon­cen­trá­cia CO2 stú­pa s tvrdo­s­ťou vody, tep­lo­tou vody a kle­sá s pH. Medzi základ­né fun­kcie rast­lín pat­rí mine­ra­li­zá­cia hmo­ty. Det­rit je usa­de­ná vrstva odpa­du, výka­lov rýb, sli­má­kov apod., kto­ré je nut­né roz­lo­žiť. Ten­to pro­ces, kto­rý usku­toč­ňu­jú mik­ro­or­ga­niz­my, naj­mä bak­té­rie. Rast­li­ny hra­jú pri­tom dôle­ži­tú úlo­hu, pre­to­že nie­kto­ré lát­ky doká­žu odbú­ra­vať aj ony, ale v kaž­dom prí­pa­de už mine­ra­li­zo­va­né lát­ky sú zdro­jom výži­vy pre ne. Nie­kto­ré kore­ne tvo­ria podob­ne ako lis­ty (zele­né čas­ti rast­lín) kys­lík, no za nor­mál­nych pod­mie­nok kaž­dá rast­li­na tvo­rí malé množ­stvo kys­lí­ka, kto­ré napo­má­ha aerób­nej reduk­cii hmo­ty oko­lo nich. Nie­kto­ré dru­hy doká­žu obzvlášť dob­re odčer­pá­vať z vody živi­ny, kto­ré sú pre akva­ris­tu žia­da­né, napr. Ric­cia flu­itans je ide­ál­nym bio­lo­gic­kým pros­tried­kom na zní­že­nie hla­di­ny dusič­na­nov. Podob­ný­mi schop­nos­ťa­mi oplý­va Cera­top­hyl­lum demer­sum. Obdob­ne Ana­cha­ris den­sa efek­tív­ne odčer­pá­va z vody váp­nik. Tie­to lát­ky rast­li­ny via­žu do svo­jich ple­tív a začle­ňu­jú sa do ich fyzi­olo­gic­kých pocho­dov. Vzhľa­dom na to, že čas­to ide o lát­ky pre nás akva­ris­tov nie prí­liš víta­né, je táto schop­nosť cenná.

Vplyv fil­tro­va­nia a naj­mä vzdu­cho­va­nia na rast rast­lín je viac-​menej nega­tív­ny. Nedá sa to jed­no­znač­ne pove­dať, ale fil­tro­va­nie, kto­ré čerí hla­di­nu, a teda aj vzdu­cho­va­nie je pre rast rast­lín nežia­du­ce, pre­to to nepre­há­ňaj­me. Udr­žia­vať akvá­ri­um cel­kom bez fil­trá­cie nechaj­me rad­šej na špe­cia­lis­tov, ja sám mám nie­koľ­ko takých akvá­rií. Rast­li­ny však môžu meniť aj far­bu. Vod­né rast­li­ny, ostat­ne podob­ne ako ich sucho­zem­ské prí­buz­né, oplý­va­jú vďa­ka chlo­ro­fy­lu pre­dov­šet­kým zele­ným sfar­be­ním. Avšak aj jeden jedi­nec môže vyka­zo­vať v prie­be­hu onto­ge­né­zy zme­ny. Fia­lo­vá far­ba inak zele­ných rast­lín má prí­či­nu vo veľ­kom množ­stve svet­la, žívín.

Sade­nie rastlín

V prvom rade by sme mali dodr­žať, že veľ­ké jedin­ce (dru­hy) sadí­me doza­du a men­šie dopre­du. Vyva­ruj­me sa tiež sade­niu pres­ne do stre­du nádr­že. Rov­na­ko s citom nará­baj­me so symet­ri­ou. Kore­ne skrá­ti­me ostrý­mi nož­nič­ka­mi na 1 – 2 cm (nie u rodu Anu­bias, Cryp­to­co­ry­ne) a pri sade­ní sa vyva­ruj­me ich poško­de­niu. Všet­ky kore­ne by mali byť v dne, žiad­ne trčia­ce kore­ne nie sú žia­du­ce. Pri nie­kto­rý rast­li­nách, kto­ré majú kore­ňo­vý sys­tém dob­re vyvi­nu­tý, napr. Echi­no­do­rus, zasa­de­nú rast­li­nu po zasa­de­ní mier­ne povy­tiah­ne­me – kore­ňo­vý krčok by mal troš­ku vyčnie­vať. V prí­pa­de odrez­kov je vhod­né, aby sme zasa­di­li rast­li­nu tak, aby sme nesa­di­li holú ston­ku, ale aby doslo­va spod­né lis­ty boli zafi­xo­va­né do dna. Vod­ná rast­li­ny tak zís­ka opo­ru, bude mať ove­ľa lep­šiu stav­bu. Plá­va­jú­ce rast­li­ny hla­di­ny Lim­no­bium, Pis­tia, Ric­cia, Sal­vi­nia voľ­ne pokla­dá­me na hla­di­nu, iné plá­va­jú­ce rast­li­ny voľ­ne hodí­me do vody. Nie­kto­ré z nich sú schop­né zako­re­niť, avšak nie dlho­do­bo. Ric­cia napr. sa dá cel­kom efekt­ne pou­žiť ako kobe­rec na dno. Keď­že sama ma ten­den­ciu vyplá­vať na hla­di­nu, je nut­né ju neja­ko zachy­tiť – napr. o plo­ché kame­ne. Mic­ro­so­rium, Anu­bias sa pri­pev­ňu­jú ku dre­vu, na fil­ter. Najv­hod­nej­šia na to je sple­ta­ná šnú­ra z rybár­ske­ho obcho­du. Ak kúpi­me rast­li­ny v obcho­de, prav­de­po­dob­ne budú zasa­de­né v koší­koch a v mine­rál­nej vate. Tie­to sa do akvá­ria neho­dia, naj­mä nie skal­ná vata, pre­to vod­né rast­li­ny vybe­rie­me z koší­kov a zba­ví­me ich pre­dov­šet­kým mine­rál­nej vaty. Výži­va rast­lín, hno­je­nie Rast­li­ny sa zís­ka­va­jú ener­giu via­ce­rý­mi spô­sob­mi. Ich pri­ro­dze­ným zdro­jom ener­gie je CO2 – oxid uhli­či­tý a svet­lo. Sta­čí si spo­me­núť na foto­syn­té­zu zo ško­ly. Ak majú rast­li­ny dosta­tok CO2, nedo­ká­žu ho zužit­ko­vať pri nedos­tat­ku svet­la. Ak rast­li­ny majú dosta­tok svet­la, pri defi­ci­te CO2 ho nedo­ká­žu dosta­toč­ne využiť. Ak však sú obe hod­no­ty opti­mál­ne, je to veľ­ký pred­po­klad pre veľ­mi úspeš­ný rast našich rast­lín. V pora­dí dôle­ži­tos­ti by som svet­lo posta­vil pred CO2. Pre úspeš­ný rast rast­lín tre­ba kva­lit­né osvet­le­nie.

V prí­pa­de, že vidí­me pro­duk­ciu kys­lí­ka rast­li­na­mi – tvo­ria­ce sa bub­lin­ky čerstvé­ho kys­lí­ka, kon­cen­trá­cia kys­lí­ka v bun­ke stúp­la nad 40 mg/​l. Pre úspeš­nej­ší rast rast­lín je veľa krát vhod­né siah­nuť po dopl­ne­ní výži­vy. Ku zvý­še­né­mu pri­jí­ma­niu živín – ener­gie pris­pie­va aj prú­de­nie vody. Výži­vu rast­li­ny dostá­va­jú aj vo for­me odpad­ných látok – výka­lov rýb. Aj nádr­že tzv. holand­ské­ho typu (rast­lin­né) čas­to krát obsa­hu­jú neja­ké ryby, kto­ré slú­žia prá­ve na neus­tá­le obo­ha­co­va­nie živi­na­mi. V tom­to prí­pa­de skôr tými sto­po­vý­mi. V prí­pa­de, že sa vo vode nachá­dza nedos­ta­tok CO2 a rast­li­ny doká­žu z hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nov ten­to zís­kať, môže dôjsť ku bio­gén­ne­mu odváp­ne­niu – vyzrá­ža­nie neroz­pust­né­ho uhli­či­ta­nu vápe­na­té­ho na povr­chu lis­tov. Pri­jí­ma­nie hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nov je však ener­ge­tic­ky nároč­nej­šie. Akvá­ri­um má čas­to dosta­tok živín vo for­me exkre­men­tov rýb. Humí­no­vé kyse­li­ny sú lát­ky, kto­ré sa naj­mä v prí­ro­de bež­ne nachá­dza­jú vo vode. Sú to pro­duk­ty lát­ko­vej pre­me­ny dre­va, pôdy, lis­tov, čas­tí rast­lín. Z hľa­dis­ka využi­tia pre akva­ris­ti­ku je zau­jí­ma­vé pou­ži­tie dre­va a lis­tov, prí­pad­ne šišiek, škru­pín ore­chov apod. Sú nesmier­ne dôle­ži­té pre rast­li­ny, pre­to­že doká­žu byť ener­ge­tic­kým mos­tom medzi zdro­jom výži­vy a rast­li­nou. Vďa­ka tým­to orga­nic­kým kom­ple­xom doká­že rast­li­na zís­kať to, čo je prí­ro­da ponú­ka. Je to podob­ná fun­kcia ako majú bio­f­la­vo­no­idy pre vita­mín C. Dar­mo bude­me pri­jí­mať mega­dáv­ky vita­mí­nov ak ich telo nedo­ká­že zužit­ko­vať. Humí­no­vé kyse­li­ny sa tvo­ria v prí­ro­de v pôde. Žele­zo vo vode za nor­mál­nych pod­mie­nok veľ­mi rých­lo oxi­du­je na for­mu nevy­uži­teľ­nú pre rastliny.

Fil­ter je doslo­va požie­rač žele­za. Ak sa však via­že v che­lá­toch, v orga­nic­kých kom­ple­xoch, je prí­stup­né rast­li­nám. Ide o Fe2+, aj Fe3+, a prá­ve humí­no­vé kyse­li­ny sú sub­strá­tom, v kto­rom sa môže žele­zo uplat­niť pre rast­li­ny. Nedos­ta­tok žele­za spô­so­bu­je chlo­ró­zu, kto­rá sa pre­ja­vu­je sla­bým ple­ti­vom – sklo­vi­tý­mi lis­ta­mi, žlt­nu­tím naj­mä od okra­jov podob­ne ako aj u sucho­zem­ských rast­lín. Mine­rá­ly a sto­po­vé lát­ky sú zís­ka­va­né pri­ro­dze­nou ces­tou z vody a z det­ri­tu. Sto­po­vé lát­ky sú lát­ky, prv­ky, kto­ré nie sú nevy­hnut­né vo veľ­kom množ­stve, ale iba v níz­kych (sto­po­vých) kon­cen­trá­ciách – napr. Zn, Mn, K, Cu. Nie­kto­ré z tých­to prv­kov sú vo vyš­ších kon­cen­trá­ciách škod­li­vé až jedo­va­té. Det­rit je hmo­ta, tvo­re­ná mik­ro­or­ga­niz­ma­mi orga­nic­kou hmo­tou odum­re­tých rast­lín, výka­lov rýb apod. V prí­pa­de rast­lin­né­ho akvá­ria je čas­to kame­ňom úra­zu prá­ve obsah mine­rál­nych látok. Naj­lep­ší spô­sob ako toho dosiah­nuť sú ryby. Mik­ro­or­ga­niz­my – naj­mä nit­ri­fi­kač­né a denit­ri­fi­kač­né bak­té­rie roz­kla­da­jú hmo­tu na lát­ky využi­teľ­né rast­li­na­mi. Rast­li­ny ten­to zdroj ener­gie využí­va­jú naj­mä pomo­cou kore­ňov. Nie­kto­ré sú schop­né via­zať viac NO3 – dusič­na­nov napr. Cera­top­hyl­lum demer­sum, Ric­cia flu­itans. Veľa z nás má zdro­jo­vú vodu obsa­hu­jú­cu vyso­ké množ­stvo dusič­na­nov. Nor­ma pit­nej vody o maxi­mál­nej hod­no­te je dosť vyso­ká pre akva­ris­ti­ku, nevhod­né naj­mä pre nové akvá­ri­um. Vďa­ka pomer­ne vyso­ké­mu obsa­hu dusí­ka potom môže ľah­šie dôjsť ku tvor­be toxic­ké­ho amo­nia­ku.

Cyk­lus dusí­ka trvá nie­čo vyše mesia­ca, tak­že dusič­na­no­vý ani­ón pri­da­ný dnes putu­je eko­sys­té­mom akvá­ria viac ako mesiac, kým ho opus­tí. Denit­ri­fi­kač­né a nit­ri­fi­kač­né pro­ce­sy sú pomer­ne zlo­ži­té, zau­jí­ma­vé aj pre lai­ka je snáď fakt, že sa ako pro­dukt tých­to reak­cií tvo­rí aj plyn­ný dusík N2. Ten samoz­rej­me uni­ká do atmo­sfé­ry – von z nádr­že. Denit­ri­fi­kač­né bak­té­rie sa nachá­dza­jú vo fil­tri. Tak ako píšem v člán­ku o fil­tro­va­ní, je nevhod­né fil­trač­né vlož­ky pod­ro­bo­vať tečú­cej vode z bež­né­ho vodo­vo­du. Pre­to, aby sme neza­bi­li naše roz­vi­nu­té bak­té­rie je vhod­nej­šie umý­vať moli­tan vo vode neob­sa­hu­jú­cej chlór a ostat­né ply­ny pou­ží­va­né vo vodo­vod­nej sie­ti. Na trhu exis­tu­jú­ce pro­duk­ty, kto­ré obsa­hu­jú bak­té­rie, kto­ré sa pri­dá­va­jú do fil­tra. Na trhu sú dostup­né rôz­ne pro­duk­ty hno­jív a výži­vo­vých dopl­n­kov pre rast­li­ny. Neod­po­rú­ča sa kom­bi­no­vať hno­ji­vá ani rôz­nych firiem ani výrob­kov jed­nej fir­my. Mecha­nic­ky zachy­te­né čas­ti z fil­tra pou­ží­vam ako hno­ji­vo aj do kve­ti­ná­čov sucho­zem­ských rast­lín. Fil­ter ako oxi­dant oby­čaj­ne obsa­hu­je množ­stvo látok, hod­not­né je naj­mä žele­zo, kto­ré je bal­za­mom pre čas­to chu­dob­né pôdy v črep­ní­koch. Táto hmo­ta, je okrem toho tak­po­ve­diac natrá­ve­ná, tak­že sa v pôde pomer­ne rých­lo rozkladá. 

Raše­li­na zni­žu­je pH aj tvrdo­sť vody, vode posky­tu­je humí­no­vé kyse­li­ny a iné orga­nic­ké lát­ky. PMDD je sve­to­vo veľ­mi roz­ší­re­né tak­po­ve­diac neko­merč­né hno­ji­vo. Mie­ša sa zo síra­nu dra­sel­né­ho, hep­ta­hyd­rá­tu síra­nu horeč­na­té­ho, dusič­na­nu dra­sel­né­ho a sto­po­vých látok: B, Ca, Cu, Fe, Mn, Mo, Zn, kto­ré sú vo for­me orga­nic­ké­ho kom­ple­xu. Je to vhod­ná kom­bi­ná­cia, v kto­rej sú sto­po­vé lát­ky asi naj­dô­le­ži­tej­šie. CO2 ne pri­dá­vam pomo­cou zná­me­ho pro­ce­su kva­se­nia. Sta­čí však na to fľa­ša, do kto­rej nale­je­me tak­mer po vrch vodu, pri­dá­me drož­die (kvas­ni­ce) a cukor. Vodu na začia­tok odpo­rú­čam tep­lej­šiu (oko­lo 35°C). Fľa­šu uzat­vo­rím vrch­ná­kom, v kto­rom mám otvor pre hadič­ku, kto­rá na dru­hom kon­ci kon­čí v akvá­riu, kde je zakon­če­ná vzdu­cho­va­cím kame­ňom, ale­bo lipo­vým driev­kom. Pou­žiť sa dá úspeš­ne aj ciga­re­to­vý fil­ter. Prí­pad­ne hadič­ka kon­čí v akvá­ri­ovom fil­tri, cez kto­rý sa roz­stre­ku­je do vody. Taký­to dáv­ko­vač CO2 doká­že pro­du­ko­vať 3 – 5 týž­dňov oxid uhli­či­tý. Má to však chy­bu v tom, že nie je ošet­re­ný pro­ti náh­le­mu vzo­stu­pu pro­duk­cie CO2. V noci je lep­šie CO2 tak­to do nádr­že nepum­po­vať. Na pro­duk­ciu CO2 sa hodia aj bom­bič­ky z fľa­še na výro­bu sódy. Na trhu exis­tu­jú rôz­ne difú­ze­ry CO2. Ja pou­ží­vam CO2 fľa­šu, na kto­rej je redukč­ný ven­til a “ihlo­vý” (bicyk­lo­vý) ven­til, z kto­ré­ho ide hadič­ka do kanis­tra v akvá­riu. Fun­gu­je to tak, voda si “vypý­ta” toľ­ko CO2, koľ­ko “potre­bu­je”. Tak dosiah­nem maxi­mál­ne roz­um­né nasý­te­nie akvá­ria oxi­dom uhli­či­tým. Redukč­ný ven­til je nato, aby zní­žil tlak na 5 atmo­sfér. Ihlo­vý ven­til vo vše­obec­nos­ti je na to, aby tlak zní­žil na mie­ru vhod­nú do oby­čaj­nej ten­kej akva­ris­tic­kej hadič­ky. Exis­tu­jú aj nor­mál­ne ihlo­vé ven­ti­ly, ja však pou­ží­vam ven­til, kto­rý pou­ží­va­jú cyk­lis­ti na hus­te­nie pneuma­tík. Nesto­jí ani 10 €. Redukč­né ven­ti­ly exis­tu­jú rôz­ne, sú aj také, kto­ré na výstu­pe ponú­ka­jú tlak CO2, kto­rý môže ísť rov­no do nádr­že. Kom­bi­no­vať sa dá pomo­cou elek­tro­mag­ne­tic­kých ven­ti­lov, kto­ré by sa otvo­ril pod­ľa spí­na­ča. Ja si to ria­dim tak, že CO2 napus­tím vždy ráno. Neod­po­rú­čam sýtiť akvá­ri­um sústav­ne, tla­čiť do vody oxid uhli­či­tý cez otvo­re­né ven­ti­ly napr. cez roz­stre­ko­va­nie pomo­cou fil­tra. V kaž­dom prí­pa­de, či už pri zakú­pe­ní komerč­né­ho pro­duk­tu, ale­bo vlast­né­ho rie­še­nia, tre­ba mať na zre­te­li, že difú­zia ply­nov vo vode je rádo­vo 4 krát niž­šia ako vo vzdu­chu. Čiže podob­ne ako kys­lík, aj CO2 je pri­ja­té vo vyš­šom množ­stve za pred­po­kla­du tvor­by men­ších bub­li­niek. Hen­ry­ho zákon hovo­rí, že kon­cen­trá­cia roz­pus­te­né­ho ply­nu je pria­mo úmer­ná par­ciál­ne­mu tla­ku ply­nu nad jej hla­di­nou – je to v pod­sta­te ana­ló­gia ku osmo­tic­kým javom.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Výživa rýb

skala
Hits: 49123

Krmi­vo je veľ­mi dôle­ži­té, závi­sí od neho zdra­vie rýb. Ak kŕmi­me správ­ne, naše ryby budú v kon­dí­cii. Samoz­rej­me, kŕmiť tre­ba špe­ci­fic­ky, pod­ľa dru­hu. Pre nie­kto­ré dru­hy je jed­na potra­va vhod­ná, pre iný naopak rizi­ko­vá. Naj­dô­le­ži­tej­šie je spl­niť dve základ­né pra­vid­lá:  neprekr­mo­vať, pes­tro kŕmiť. Roz­li­šu­je­me nie­koľ­ko základ­ných typov krmi­va:  suché, mra­ze­né a živé. Ryby si doká­žu nájsť zdroj svo­jej výži­vy aj v akvá­riu. Ide o zvyš­ky pred­tým poda­nej potra­vy, rast­li­ny, ria­sy, mik­ro­or­ga­niz­my, prí­pad­ne men­šej ryby. Nie sú oje­di­ne­lé prí­pa­dy, kedy ryba vydr­ža­la bez zása­hu člo­ve­ka aj 3 mesia­ce. Ak máte nor­mál­ne fun­gu­jú­cu nádrž a necho­vá­te neja­ké dra­vé, resp. prob­lé­mo­vé dru­hy, nelám­te si prí­liš hla­vu s tým, čo budú ryby žrať počas vašej neprí­tom­nos­ti trva­jú­cej tri – šty­ri týžd­ne. Aj v tom­to prí­pa­de pla­tí, menej je nie­ke­dy viac. V prí­pa­de kŕme­nia rýb je tre­ba čas­to počkať, kým si ryby na nový druh potra­vy zvyk­nú – môže sa nám stať, že ryby odmie­ta­jú krmi­vo. Dôvo­dy môžu byť rôz­ne, ak však toto krmi­vo je pre naše ryby vhod­né, maj­te trpez­li­vosť. Výži­va rýb má byť pes­trá, odpo­rú­čam meniť zdroj krmi­va čo naj­čas­tej­šie, aby naše ryby mali dosta­tok všet­ké­ho čo potre­bu­jú. Kŕme­nie tuč­nou stra­vou neod­po­rú­čam, pre­to­že sa to môže skon­čiť neplod­nos­ťou, spô­so­be­nou ocho­re­ním vaječ­ní­kov, až vod­na­tieľ­kou. Ryby si na svo­ju potra­vu zvy­ka­jú. Nie­kto­ré krmi­vo im chu­tí okam­ži­te, na iné sa musia naučiť. Menej skú­se­ní akva­ris­ti majú rad­šej, keď potra­va plá­va na hla­di­ne, skú­se­nej­ší majú rad­šej potra­vu, kto­rá skôr padá na dno. Ide­ál­ne je, ak nie­kto­rá potra­va sa drží krát­ko na hla­di­ne a neskôr pad­ne a iná padá na dno hneď. Ak dochá­dza v akvá­riu ku pre­kr­mo­va­niu, tak tre­ba vedieť, že aj tá naj­lep­šie pri­pra­ve­ná potra­va sa začne časom roz­kla­dať. To pri­ná­ša množ­stvo nevý­hod – zaka­le­nie vody, nedos­ta­tok kys­lí­ka, v extrém­nych prí­pa­doch ples­ni­ve­nie potra­vy. Kŕm­me v malých dáv­kach. Len toľ­ko, koľ­ko doká­žu ryby behom pia­tich minút spot­re­bo­vať. Dospe­lé ryby sa oby­čaj­ne kŕmia 2 krát den­ne. Pla­tí rov­na­ká zása­da ako u člo­ve­ka, je vhod­né kŕmiť menej, ale viac­krát den­ne, ako viac a menej čas­to. Plô­dik rýb je nut­né kŕmiť aj päť­krát za deň, pre­to­že ich meta­bo­liz­mus pra­cu­je veľ­mi rých­lo a ich trá­via­ca sústa­va nedo­ká­že pri­jať väč­šie množ­stvo potra­vy. Ak by sme tak neuči­ni­li, vysta­vu­je­me sa tým veľ­ké­mu rizi­ku vyhla­do­va­nia. Vše­obec­ne sa dá pove­dať, že upred­nost­niť by sme mali krmi­vo, kto­ré má níz­ky obsah tukov a popo­la (neroz­lí­še­ných čas­tí) a vyš­ší obsah biel­ko­vín a sacha­ri­dov. Esen­ciál­ne ami­no­ky­se­li­ny rýb: feny­la­la­nín, his­ti­dín, izo­le­ucín, leucín, lyzín, met­hi­onín, tryp­to­fán, valin, argi­nín, thre­onín [1]. V stra­ve rýb by mali byť zastú­pe­né tie­to lipi­dy: trig­ly­ce­ri­dy, fos­fo­li­pi­dy a vos­ko­vé este­ry [1]. Pre samot­ný spô­sob podá­va­nia potra­vy exis­tu­jú nie­kto­ré zau­jí­ma­vé nápa­dy. Raz som bol sved­kom roz­ho­vo­ru, medzi dvo­ma cho­va­teľ­mi. Jeden sa pýtal dru­hé­ho: “Čím kŕmiš ryby?” A on odpo­ve­dal: “Rukou.” Toh­to by som sa držal, aj keď pred­chá­dza­jú­ci dia­lóg bol vtip. Na trhu sa ale dá kúpiť krmi­vo, kto­ré má mecha­niz­mus, pri kto­rom nepri­chá­dza­te do fyzic­ké­ho kon­tak­tu so samot­ným krmi­vom. Gra­nu­le vám takým zau­jí­ma­vým mecha­niz­mom spad­nú do vody – netre­ba ich rukou vybe­rať. Obme­dzu­je sa tým mož­nosť náka­zy. Osob­ne to pova­žu­jem tro­chu za pre­hna­né a reklam­ný ťahák. Exis­tu­je aj mož­nosť pou­ži­tia krmí­tok. Exis­tu­jú rôz­ne typy. Obzvlášť zau­jí­ma­vá je mož­nosť pou­ži­tia auto­ma­tic­ké­ho krmít­ka. Dá sa kúpiť, ale­bo vyro­biť. Nado­bú­da význam pri vašej neprítomnosti.

Suché krmi­vo

Spô­sob úpra­vy suché­ho krmi­va je rôz­ny. Veľ­mi čas­tá je úpra­va do vlo­čiek, gra­núl, ale­bo peliet, tab­liet. Vloč­ky doká­žu pri­jať prak­tic­ky všet­ky ryby. Gra­nu­le sú hrub­šie pri­pra­ve­né krmi­vo, kto­ré má rôz­nu veľ­kosť. Vloč­ky skôr plá­va­jú na hla­di­ne, gra­nu­le pada­jú na dno: Pele­ty sa držia dlh­ší čas na hla­di­ne, ale potom spad­nú na dno. Tab­le­ty pad­nú na dno, ale­bo sa pri­le­pia na sub­strát. Krmi­vo sa pri­pra­vuj napr. lyo­fi­li­zá­ci­ou, kedy je oby­čaj­ne vo for­me kociek, z kto­rých ho tre­ba trhať. Lyo­fi­li­zá­cia je spô­sob úpra­vy potra­vy veľ­mi níz­kou tep­lo­tou – je to suše­nie mra­zom. For­ma môže byť aj práš­ko­vá (napr. pre poter). Čas­to sa lyo­fi­li­zu­je živé krmi­vo: cyk­lop, daf­nie, arté­mia, gam­ma­ru­sy. Nie­kto­ré dru­hy krmi­va sú tzv. extru­do­va­né, to zna­me­ná, že väz­by boli v tom­to krmi­ve sú naru­še­né, čiže skrá­te­né. Extru­do­va­né krmi­vo je ener­ge­tic­ky účin­nej­šie – toh­to krmi­va je mož­né podá­vať menej. Pre­to­že ryby vyda­jú menej ener­gie na jeho strá­ve­nie. Per­cen­tu­ál­ne zastú­pe­nie jed­not­li­vých základ­ných zlo­žiek výži­vy je podob­ne ako u potra­vín dekla­ro­va­né na oba­loch jed­not­li­vých pre­dá­va­ných krmív – obsah tukov (lipi­dov), cuk­rov (sacha­ri­dov) a biel­ko­vín (pro­te­ínov). Je mož­né, že nie­kde je uve­de­ný aj obsah vita­mí­nov, ale skôr len kva­li­ta­tív­ne – bez čísel­né­ho vyjad­re­nia, rov­na­ko sto­po­vé prv­ky. Mal by sa uvá­dzaž sa aj obsah popo­la – t.j. neroz­lí­še­ných čas­tí. Nie­kde je uve­de­ná vlák­ni­na, prí­pad­ne balast­né lát­ky. Čím je obsah popo­la niž­ší tým lep­šie. Ak potre­bu­je­te výživ­nej­šiu stra­vu, vyber­te si krmi­vo s vyš­ším obsa­hom biel­ko­vín. Naopak ak je vhod­ná stra­va, kto­rej sa podá­va viac a mala by byť ťaž­šie strá­vi­teľ­ná, vyber­te si vyso­ký obsah balast­ných látok, resp. vlák­ni­ny. V suše­nej for­me sa pri­pra­vu­je napr. cyk­lop, daf­nia, odslup­ko­va­ná arté­mia, spi­ru­li­na, niten­ky atď. Suché krmi­vá vo vše­obec­nos­ti obsa­hu­jú čas­to tie­to zlož­ky: rybia múč­ka, filé, suše­né hovä­dzie srd­ce, strú­han­ka, ovos, vaječ­ný žĺtok. Dob­ré krmi­vo je napr. Spi­ru­li­na, odslup­ko­va­ná arté­mia, Chlo­re­la. Kto kŕmi pstru­ho­vý krmi­vom, musí rátať s vyš­ším obsa­hom tuku.

“Náh­rad­né” krmivo

Ako náh­ra­du pri­ro­dze­ných zdro­jov krmi­va je mož­né pou­žiť bež­ne dostup­ný sor­ti­ment potra­vín. Veľa dru­hov rýb s nad­še­ním pri­jí­ma hrach. Odstráň­te hor­nú slup­ku, roz­tlač­te tro­chu (pod­ľa dru­hu rýb) a môže­te “ser­ví­ro­vať”. Naj­mä pre vylia­hnu­tý poter sa čas­to pou­ží­va v prvých dňoch uva­re­ný vaječ­ný žĺtok. Daj­te pozor na roz­klad toh­to mate­riá­lu, pre­to­že táto veľ­mi čis­tá biel­ko­vi­na sa roz­kla­dá v krát­kom čase. No ani vaječ­ný bie­lok zrej­me neos­ta­ne ryba­mi nepo­všim­nu­tý. Namo­če­né, nabobt­na­lé ovse­né vloč­ky, ale­bo krú­py pri­jí­ma­jú nie­kto­ré väč­šie dru­hy rýb, podob­ne čias­toč­ne uva­re­né zemia­ky. Menej vhod­né je ovo­cie. Spes­tre­ním je zele­ni­na: uhor­ka (napr. pre prí­sav­ní­ky, ale­bo cich­li­dy), melón, mrk­va, špe­nát (aj čerstvý, aj mra­ze­ný mixo­va­ný), man­gold, šalát, cuki­na, dyňa, kapus­ta, kale­ráb, bro­ko­li­ca, kel, čín­ska kapus­ta, atď. Vhod­ná je aj napr. žih­ľa­va. Žih­ľa­vu spa­rím zalia­tím vria­cou vodou, násled­ne nase­kám a dám zmra­ziť. Ako krmi­vo mož­no pou­žiť aj ces­to­vi­ny ako špa­ge­ty, kolien­ka a pod.. Ryby pri­jí­ma­jú aj ryžu (všet­ko samoz­rej­me vare­né v čis­tej vode bez soli). Ak nava­rí­me väč­šie množ­stvo, čo nám osta­ne po skŕ­me­ní ucho­vá­va­me v mraz­nič­ke. Aj pre vyfar­be­nie rýb je veľ­mi vhod­ná slad­ká pap­ri­ka. Nie­kto­rí cho­va­te­lia si vyrá­ba­jú zme­si rôz­ne­ho zlo­že­nia, kto­ré pre­mie­ša­jú a udr­žia­va­jú v mra­ze. Zabez­pe­čia si tým okrem iné­ho pes­tré zlo­že­nie potravy.

Mra­ze­né krmivo

Mra­ze­né krmi­vo posky­tu­je hod­not­ný zdroj výži­vy. Dá sa kúpiť v cho­va­teľ­ských obcho­doch, prí­pad­ne zaob­sta­rať vlast­ný­mi sila­mi nachy­ta­ním a násled­ným zmra­ze­ním, ale­bo kúpe­ním v živej for­me a násled­ným zmra­ze­ním. Mra­ze­nú potra­vu je vhod­né dáv­ko­vať po men­ších čas­tiach, aj kvô­li tomu, aby sa rých­lo roz­to­pi­la vo vode. Kŕmiť sa dá aj tak, že vez­me­me väč­ší kus mra­ze­nej potra­vy, namo­čí­me ho do akvá­ria. Nikdy som mra­ze­nú potra­vu nedá­val vopred rozm­ra­ziť, neviem si to ani reál­ne pred­sta­viť, ako­by som kŕmil v chov­ni, kde je sto nádr­ží, takým­to spô­so­bom. Na trhu sa vysky­tu­jú napr. tie­to typy mra­ze­nej potravy:

  • patent­ky – lar­vy pako­má­ra Chi­ro­no­mus plu­mo­sus – veľ­mi obľú­be­ná potra­va tak­mer všet­kých rýb. Kom­bi­nu­jú sa nie­ke­dy s asta­xan­tí­nom.
  • cyk­lop – veľ­mi vhod­ná výživ­ná potra­va pre všet­ky dru­hy rýb,
  • daf­nie – menej výživ­ná potra­va, kto­rá obsa­hu­je veľa vody,
  • moina – drob­ná výživ­ná daf­nia, kto­rá obsa­hu­je v telách menej vody,
  • vír­nik – drob­ný živočích,
  • koret­ry – Cha­obo­rus plu­mi­cor­nis – hod­not­né krmi­vo, kto­ré sa dá efek­tív­ne nachy­tať aj v zime,
  • čier­na lar­va komá­ra pisk­ľa­vé­ho – Culex pipiens - potra­va, kto­rá sa kva­li­ta­tív­ne veľ­mi podo­bá na potra­vu pri­ro­dze­nú pre ryby v ich pôvod­nom pro­stre­dí v prírode,
  • slad­ko­vod­ná žiab­ro­nôž­ka – ide o druh z náš­ho mier­ne­ho pás­ma, doras­ta­jú­ci 1 cm,
  • arté­mia - mra­ze­ná for­ma mor­skej Arte­mia salina,
  • niten­ky – Tubi­fex – niten­ky neod­po­rú­čam kupo­vať mra­ze­né. Nikdy som nepo­čul o mra­ze­ných niten­kách z obcho­du, kto­ré by nepri­po­mí­na­li bla­to. Niten­ky je vhod­né kúpiť živé, nie­čo hneď skŕ­miť a potom vo svo­jej mraz­nič­ke zamra­ziť – potom budú niten­ky v akcep­to­va­teľ­nej mra­ze­nej podobe.
  • hovä­dzie srd­ce – výživ­ná potra­va vhod­ná napr. pre nie­kto­ré veľ­ké ame­ric­ké cichlidy,
  • filé – mixo­va­né mäso rýb – vhod­né krmi­vo naj­mä pre dra­vé ryby,
  • gam­ma­rus – Orches­tia gama­cel­lus je vhod­ná potra­va pre väč­šie dru­hy rýb,
  • rybie mäso – krmi­vo pre dra­vé dru­hy rýb. v pre­da­ji sú aj mra­ze­né mor­ské ryby využi­teľ­né zrej­me pre mor­skú akvaristiku,
  • kre­ve­ty – Lean­der ads­pe­rus – vhod­ná potra­va pre väč­šie dru­hy rýb,
  • mysis – Mysis relic­ta je malý kôrovec,
  • mor­ské ria­sy, spi­ru­li­na, mäso z muš­lí, rôz­ne zme­si - nepre­ber­né množ­stvo dru­hov mra­ze­ných krmív, kto­ré sa postup­ne stá­le viac spestrujú.

Živé krmivo

Ten­to typ krmi­va je veľ­mi vhod­ný pre ryby, pre­to­že je to potra­va, kto­rá je podob­ná potra­ve, kto­rú ryby pri­jí­ma­jú v prí­ro­de. Máme mož­nosť si ju chy­tiť v prí­ro­de, ale­bo si ju docho­vať. Má vyso­ký obsah vita­mí­nov, je pre naše ryby zdra­vá. Argu­men­ty o náka­ze u mňa sto­ja na hli­ne­ných nohách. Rizi­ko vždy exis­tu­je, ale na výži­ve je posta­ve­ný úspeš­ný život našich rýb. Živá stra­va je nena­hra­di­teľ­ná. Z naka­ze­nej loka­li­ty urči­te žiad­ny roz­um­ný akva­ris­ta nebu­de zís­ka­vať potra­vu a men­šiu infek­ciu musia byť schop­né ryby potla­čiť. Prá­ve tým, že sú dob­re žive­né. Živá potra­va navy­še núti výraz­nej­šie ryby ku zme­ne sprá­va­nia, keď­že sa potra­va aktív­ne pohy­bu­je. O živé krmi­vo sa tre­ba sta­rať viac ako o ryby. O mno­hých živých krmi­vách mám samos­tat­né člán­ky.

  • Patent­ky - lar­va pako­má­ra Chi­ro­no­mus spp. – via­ce­rých prí­buz­ných dru­hov, napr. Chi­ro­no­mus plu­mo­sus je ostro čer­ve­nej far­by. Tak­mer všet­ky ryby patent­ku radi pri­jí­ma­jú. Patent­ky sa v hoj­nom množ­stve vysky­tu­jú v chlad­nej vode.
  • Koret­ry. Ak chy­tá­me daf­nie, cyk­lo­py, ľah­ko sa nám môže stať, že nám do sita zablú­di aj koret­ra – lar­va pako­má­ra Cha­obo­rus plu­mi­cor­nis (Coreth­ra plu­mi­cor­nis). Naj­mä v chlad­nej­ších mesia­coch sa v sitách akva­ris­tov vysky­tu­je čas­tej­šie. Žije aj vo veľ­mi stu­de­nej vode, pod hru­bou vrstvou ľadu cez zimu. Koret­ra je prie­hľad­ná, pove­dal by som sklo­vi­tá. Pre­miest­ňu­je sa pohy­bom podob­ným zmr­š­ťo­va­niu. Je dra­vá, tak­že pri men­ších rybách nesmie­me pre­hnať jej množ­stvo, kto­ré rybám poskyt­ne­me. Pova­žu­je sa za veľ­mi hod­not­né krmi­vo, v ponu­ke je aj v mra­ze­nej forme.
  • Gam­ma­rus - Orches­tia gam­ma­cel­lus je živo­čích vysky­tu­jú­ci sa vo vode, bež­ne je zná­my aj pod náz­vom kri­vák (nespráv­ne ráčik). Pat­rí medzi pod­rad Gama­ri­dea – kri­vá­ky, rad Amp­hi­po­da – rôz­no­nôž­ky, nad­rad Pera­ca­ri­da, pod­trie­du Mala­cos­tra­ca, trie­du Crus­ta­cea. Pat­rí medzi kôrovce.
  • Dáž­ďov­ky – Lum­bri­ci­dae. Vhod­né sú men­šie dru­hy – Eise­nia, Allo­lo­bop­ho­ra, napr. pre väč­šie dru­hy cich­líd, v prí­pa­de kon­zu­mo­va­teľ­nos­ti aj naj­bež­nej­ší druh Lum­bri­cus ter­res­tris. Vhod­né však je, podob­ne ako u Tubi­fe­xov, aby sa dáž­ďov­kám vypráz­dni­la pred poži­tím ryba­mi trá­via­ca sústa­va. Zau­jí­ma­vé je, že prá­ve dáž­ďov­ky sú z hľa­dis­ka obsa­hu kom­plex­ným krmi­vom – obsa­hu­jú totiž všet­ky lát­ky potreb­né pre zdar­ný chov rýb. Dáž­ďov­ky využí­va­jú aj záh­rad­ká­ri na spra­co­va­nie orga­nic­ké­ho odpa­du pri tvor­be kom­pos­tu. Ak chce­te skú­siť aj vy cho­vať dáž­ďov­ky, tak to môže­te skú­siť. Do neja­kej nádo­by daj­me napr. sta­ré lís­tie, kto­ré pre­kry­je­me hli­nou, pri­dá­me zopár jedin­cov – nása­du a udr­žu­je­me vlh­kosť. Aby bolo dosta­tok potra­vy pre dáž­ďov­ky, pri­dá­va­me čas od času hni­jú­ce dre­vo, kuchyn­ské odpad­ky, záh­rad­ný odpad, prí­pad­ne opäť lis­ty stro­mov. Ja som veľ­mi pasív­ne skú­šal dáž­ďov­ky cho­vať, prak­tic­ky som nedo­sia­hol žiad­ny akcep­to­va­teľ­ný výsledok
  • Hmyz. Zástup­co­via nepre­ber­nej tej­to trie­dy člán­ko­nož­cov sú zdro­jom via­ce­rých dru­hov krmi­va vhod­né­ho pre akva­ris­tov. Hmyz je naj­viac pre­hlia­da­ný zdroj výži­vy, pri­čom v prí­ro­de ryby bež­ne hmyz lovia. Mal by tvo­riť 5 % potra­vy. Mno­hé sú pri­ro­dze­nou potra­vou rýb v ich domo­vi­ne, napr. šid­lá – Ani­sop­te­ra, váž­ky – Odo­na­ta, chro­bá­ky - Cole­op­te­ra. Naj­mä tzv. múč­ne čer­vy, čo je zástup­ca pod­ra­du Polyp­ha­ga, čeľa­de Teneb­ri­oni­dae Teneb­rio moli­tor. Svoj význam majú z hľa­dis­ka cho­va­teľ­stva hlav­ne v tera­ris­ti­ke, no akva­ris­ti ich môžu využiť, naj­mä kým je ich pokož­ka ešte mäk­ká. Muchy Bra­chy­ce­ra – kedy­si sa lar­vy múch bež­ne pou­ží­va­li, švá­by – Blat­to­dea. Tri čeľa­de rov­no­kríd­lov­cov Ort­hop­te­ra: svrč­ky – Gryl­li­dae, koní­ky – Acri­di­dae, kobyl­ky – Tet­ti­go­ni­i­dae, voš­ky – Aphi­do­idea, pako­byl­ky – Phas­ma­to­dea, motý­le – Lepi­dop­te­ra, vid­lo­nôž­ky – Mysis­da­cea – napr. Mysis relic­ta, poš­vat­ky – Ple­cop­te­ra, potoč­ní­ky – Tri­chop­te­ra, poden­ky – Ephe­me­rop­te­ra, komá­re – Nema­to­ce­ra, mra­ve – For­mi­ci­dae z trie­dy bla­no­kríd­lov­cov - Hyme­nop­te­ra - dospel­ce kon­zu­mu­jú radi iba nie­kto­ré ryby.Pred chy­ta­ním, zbie­ra­ním kukiel veľ­ké­ho množ­stva by som chcel odra­diť, nechaj­te pro­sím rad­šej mrav­ce žiť.
  • Člán­ko­nož­ce. Napr. chvos­to­sko­ky – Col­lem­bo­la (čas­tý hosť našich kve­ti­ná­čov – pre­ja­vu­jú sa ská­ka­vým pohy­bom): napr. Hyd­ro­po­du­ra aqu­ati­ca, Iso­to­ma, Smit­hu­rus viri­dis, krill – Car­ne­la – drob­né kôrovce. 
  • Komár – Culex pipiens je komár pisk­ľa­vý. Vysky­tu­je sa hoj­ne naj­mä v nížin­ných oblas­tiach v luž­ných lesoch, prav­de­po­dob­ne ho všet­ci dob­re pozná­me. Lar­va toh­to komá­ra je vhod­ná pre ryby. Cho­va­te­lia gupiek ňou kŕmia samič­ky pred pôro­dom. V mra­ze­nej for­me je v ponu­ke oby­čaj­ne pod náz­vom čier­na lar­va. Ak ich nachy­tá­me živé, mali by sme dbať, aby ryby sta­či­li pož­rať celú dáv­ku, pre­to­že meta­mor­fó­za toh­to tvo­ra je pomer­ne rých­la. V opač­nom prí­pa­de sa nám môžu vykuk­liť dospe­lé imá­ga, kto­ré sú hlad­né po našej tep­lej krvi. Neviem či vám potom bude sta­čiť pove­dať “Baby neb­láz­ni­te? ;-)”. Ak to nevie­te, ští­pu iba samičky :-).
  • Ryby. Ako krmi­vo sa dá pou­žiť aj poter (plô­dik), prí­pad­ne men­šie ryby. Dá sa zhru­ba pove­dať, že veľ­kosť oka urču­je veľ­kosť koris­ti. Ryba rybu zože­rie bez prob­lé­mov, ak je výš­ka koris­ti men­šia ako veľ­kosť oka drav­ca. Dra­vé ryby oby­čaj­ne napá­da­jú svo­ju korisť urči­tým spô­so­bom – nie­kto­ré úto­čia spre­du, iné zoza­du, resp. úto­čia na hla­vu, ale­bo od chvos­ta. Ak pri­stú­pi­me k tomu, že kŕmi­me takou­to potra­vou, musí­me rátať s tým, že v našich jedin­coch sa pre­bu­dí ešte viac túž­ba po rybe a často­krát aj po vlast­ných potom­koch. Aj neži­vé rybie filé, rybie mäso, hovä­dzie srd­ce napo­má­ha tým­to chúť­kam. Ako mäso sa hodí viac uva­re­né chu­dé kura­cie a už vyš­šie spo­mí­na­né hovä­dzie srd­ce. Chy­tať drob­né ryby v ryb­ní­koch, jazier­kach a vod­ných tokoch nie je povo­le­né, a je to aj rizi­ko­vé z hľa­dis­ka zavle­če­nia cho­rôb. Napo­kon tam kde v prí­ro­de žijú ryby nie je vhod­né odtiaľ nosiť živý mate­riál, kvô­li ove­ľa vyš­šej mož­nos­ti pre­no­su cho­ro­bo­plod­ných zárod­kov. Ak chce­me, prí­pad­ne musí­me mať zdroj rýb na skŕ­me­nie, hodia sa na ten­to účel napr. nie­kto­ré živo­rod­ky: gup­ky, mečov­ky, pla­ty, black­mol­ly, prí­pad­ne nie­kto­ré iker­nač­ky: dánia, ale aj ska­lá­re, gura­my. Nádrž o 20 sami­ciach gup­ky Poeci­lia reti­cu­la­ta s 5 – 10 sam­ca­mi boha­to sta­čí pre jed­no prie­mer­né akvá­ri­um v byte – je záru­kou, pri zacho­va­ní urči­tých pra­vi­diel, neus­tá­le­ho prí­su­nu živej potra­vy pre bež­né akvárium.
  • Ako krmi­vo sa hodia aj čer­vy húb (aj jedo­va­tých). Nemož­no zabud­núť ani na vod­né sli­má­ky, kto­ré sú pre nie­kto­ré taxó­ny spes­tre­ním menu. Napr. pre väč­šie cich­li­dy, štvorzubce.

Lar­vy opi­so­va­ných živo­čí­chov žijú v rôz­nych pro­stre­diach, v zemi, pod kôrou stro­mov, vo vode. Dospe­lé imá­ga hmy­zu sa chy­ta­jú do sie­tí naj­lep­šie na lúkach s nepo­ko­se­nou trávou.

Lite­ra­tú­ra [1] Domi­ni­que Bure­au – http://​www​.mala​wi​cich​lid​ho​me​pa​ge​.com/​a​q​u​a​i​n​f​o​/​n​u​t​r​i​t​i​o​n​.​h​tml

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Technika, Živočíchy

Vzduchovanie a kyslík vo vode

skala
Hits: 35042

Kys­lík je plyn, kto­rý sa v našich mys­liach spá­ja so živo­tom. Pri­már­nym zdro­jom kys­lí­ka sú rast­li­ny. Vo vode je ho ove­ľa menej ako vo vzdu­chu. Kon­cen­trá­cia kys­lí­ka vo vode je závis­lá od tep­lo­ty vody. Čím je tep­lo­ta v akvá­riu vyš­šia, tým je kon­cen­trá­cia O2 niž­šia. Pri tep­lo­te 10°C pri bež­nom tla­ku je vo vode roz­pus­te­ných asi 11.3 mg O2 v lit­ri, pri tep­lo­te 25°C – 8.3 mg/​l a pri 30°C – 7.6 mg/​l. Do vody sa kys­lík okrem pôso­be­nia vod­ných rast­lín dostá­va aj difú­zi­ou zo vzdu­chu, pre­mie­ša­va­ním, čere­ním hla­di­ny. Kys­lík sa spot­re­bú­va v akvá­riu hlav­ne roz­klad­nou čin­nos­ťou mik­ro­or­ga­niz­mov – v sub­strá­te dna. Ak je dno málo pre­vzduš­ne­né, môže dôjsť k jeho defi­ci­tu a tým k jeho vyčer­pa­niu pre ryby a rast­li­ny. Kys­lík napo­má­ha roz­kla­du hmo­ty. Čis­tý, 100 % kon­cen­tro­va­ný kys­lík je pre ľud­ský orga­niz­mus jedo­va­tý, tak­že ak hovo­rím o kys­lí­ku v súvis­los­ti so vzdu­cho­va­ním, ide samoz­rej­me o vzduch. Vzduch obsa­hu­je aj veľa dusí­ka a CO2. Rast­li­nám kys­lík až tak veľ­mi “nevo­nia”, naj­mä nie cez deň a za dosta­toč­né­ho prí­su­nu sve­tel­nej ener­gie. Aj ak spô­so­bu­je vzdu­cho­va­nie veľ­ký pohyb vody, rast­li­nám to nepro­spie­va. Naopak cez noc, kedy rast­li­ny kys­lík pri­jí­ma­jú by bol pre ne kys­lík víta­ný. Cez deň rast­li­ny pri­jí­ma­jú oxid uhli­či­tý – ide o pro­ces foto­syn­té­zy a z nej vyplý­va­jú­cich pro­ce­sov ako napr. Kreb­sov cyk­lus, cyk­lus C, N, apod. Vzdu­cho­va­nie homo­ge­ni­zu­je vodu v akvá­riu, zabez­pe­ču­je pohyb vody, mie­ša­nie jed­not­li­vých vrs­tiev, naj­mä ver­ti­kál­nym sme­rom. Množ­stvo kys­lí­ka, kto­ré doká­že vzdu­cho­va­nie odo­vzdať akvá­riu je pomer­ne níz­ke – difú­zia ply­nov vo vode je rádo­vo šty­ri krát niž­šia ako vo vzdu­chu. Dar­mo bude­me vytvá­rať veľ­ké bub­lin­ky, tie síce viac rozp­rú­dia vodu, ale množ­stvo pri­ja­té­ho kys­lí­ka vodou bude niž­šie ako keby sme pro­du­ko­va­li men­šie bub­lin­ky. Množ­stvo tak­to pri­ja­té­ho kys­lí­ka závi­sí na povr­chu bub­li­niek, kto­rý je vyš­ší pri men­ších bublinkách.

Vzdu­cho­va­cí kameň môže mať rôz­ny tvar. Môže to byť valec, gulič­ka, môže byť podl­ho­vas­tý, až 105 cm dlhý. Exis­tu­jú kame­ne tva­ru obvo­du kru­hu. Podob­ne ako vzdu­cho­va­cí kameň je mož­né pou­žiť lipo­vé driev­ko, kto­ré tvo­rí malé bub­lin­ky. Jeho nevý­ho­da je vtom, že sa póry v ňom rých­lo uzav­rú. Pou­ží­va sa skôr pri difú­zii CO2 – pri hno­je­ní rast­lín. Navy­še sa lipo­vé driev­ko roz­kla­dá a obras­tá ria­sa­mi. Urči­te neopo­me­nu­teľ­ným spô­so­bom tran­s­por­tu kys­lí­ka do vody je čere­nie hla­di­ny, kto­ré spô­so­bu­je buď vzdu­cho­va­nie cez kameň, ale­bo fil­ter. Väč­ši­na návo­dov na pou­ží­va­nie fil­tra odpo­rú­ča umiest­niť fil­ter tak, aby vývod vody bol na hla­di­nou ale­bo tes­ne pod ňou. Aj tak­to sa dostá­va kys­lík do vody. Na vzdu­cho­va­nie sa v akva­ris­ti­ke pou­ží­va­jú dmy­chad­lá, z kto­rých je vzduch pohá­ňa­ný vzduch do hadi­čiek buď do vzdu­cho­va­cích kame­ňov, ale­bo do fil­trov. Ja pou­ží­vam nie­koľ­ko typov motor­če­kov o rôz­nej sile. Dmy­chad­lo by malo byť umiest­ne­né nad všet­ký­mi hla­di­na­mi, do kto­rých vhá­ňa vzduch, aby sa pre­d­iš­lo pri výpad­ku prú­du samos­pá­do­vé­mu vnik­nu­tiu vody do kom­pre­so­ra. V prí­pa­de, že nie je mož­né kom­pre­sor tak­to umiest­niť, hadič­ku na jej ces­te od kom­pre­so­ra ku akvá­riám najprv vedie­me meter nad úro­veň naj­vyš­šej hla­di­ny, ale­bo zabez­pe­čí­me iné tech­nic­ké rie­še­nie, kto­ré zabrá­ni nasá­va­niu vody, napr. pou­ži­jem spät­ný ven­til. Ak sa nie­ke­dy stret­ne­te s poj­mom koryt­nač­ka, tak vedz­te že mož­no pôj­de o väč­šie dmy­chad­lo, kto­ré je pre väč­ší prie­mer trub­ky, resp. hadi­ce (napr. záh­rad­nej). Čas­to sa pou­ží­va tam, kde je via­cej nádr­ží. Dru­há mož­nosť je vzdu­cho­vať cez fil­ter. Nie­kto­ré fil­tre doká­žu otvo­rom vo vrch­nej čas­ti fil­tra nasá­vať cez pri­po­je­nú hadič­ku vzduch. Ja to využí­vam, a pova­žu­jem ten­to spô­sob sa lep­ší, funkč­nej­ší. Hadič­ka sa dá pri­škr­tiť pod­ľa potre­by, aby posky­to­va­la vzduch ako vám vyho­vu­je. Tak­to pris­pô­so­be­né vzdu­cho­va­nie má lep­ší efekt, pre­to­že bub­lin­ky sú vhá­ňa­né do vody vodo­rov­ne a sú men­šie ak to potre­bu­je­me. Zrej­me aj tým, že majú istú zotr­vač­nosť a malý objem, ich pre­sun na hla­di­nu a teda vypa­re­nie trvá ove­ľa dlh­šie než pri vzdu­cho­va­ní kame­ňom. Difú­zia ply­nov do vody je účin­nej­šia, pre­to­že trvá dlh­šie a pre­bie­ha na väč­šom povrchu.

Use Facebook to Comment on this Post