Akvaristika, Biológia, Biológia rastlín, Príroda, Rastliny

Vodné rastliny

Hits: 50541

Vodné rastliny sa líšia od suchozemských rastlín, sú adaptované na prostredie pod vodou. Listy vodných rastlín majú aj na vrchnej, aj na spodnej strane – takpovediac dýchajú oboma „stranami“ na rozdiel od suchozemských rastlín. Povrch suchozemských rastlín tvorí kutikula, u rastlín vodných takmer u všetkých druhov chýba. Pravdepodobne by najmä bránila difúzii plynov. Plávajúce rastliny obyčajne nezakoreňujú, ani tie, ktoré žijú na hladine. sú čo do tvaru obdobné ako pri suchozemských druhoch. Do dôsledkov nemožno brať za každých okolností vodu ako bariéru, pretože sú vodné rastliny, ktoré aj v prirodzených podmienkach vyrastajú nad hladinu, resp. rastú v močarinách s nízkou hladinou vo veľkom vlhku. Aj v akvaristike sa zaužíval pojem submerzná forma a emerzná forma rastliny. Submerzná forma rastie pod hladinou vody, emerzná forma nad hladinou. Jednotlivé formy sa často líšia, okrem iného tvarom, aj farbou. V praxi je v drvivej väčšine používané nepohlavné rastlín – odrezkami, poplazmi, výhonkami apod. Submerzná forma môže aj v akváriu vyrásť do emerznej formy – často napr. Echinodorus. Ak je pre rastlinu príliš nízka, často si nájde cestu von. Avšak aj vodná rastlina kvitne a často veľmi podobne ako suchozemské druhy. Kvet tvorí niekedy pod hladinou, častejšie nad jej povrchom. Pohlavné množenie rastlín nie je vylúčené, ale je problematické a je skôr prácou pre špecialistu. Vodné rastliny sú väčšinou zelené, niekedy červené, fialové, hnedočervené. Existuje množstvo druhov vodných rastlín.

Svetlo je dôležým faktorom pre rastliny – sú druhy tieňomilné, napr. , , druhy svetlomilné, napr. , . Rozdiely sú aj v otázke optimálnej teploty. Sú druhy, ktoré pri relatívne malom rozdiely teploty rastú evidentne inak. Listy sú hustejšie pri sebe v chladnejšej vode, farba listov je tmavšia apod. Väčšina vodných akváriových rastlín má pomerne úzky rozsah teploty, v ktorej žijú. Niektoré akváriové druhy znesú naozaj veľmi nízke teploty, podobné už aj našim studenovodným prírodným podmienkam mierneho pásma. Na rastliny takisto vplýva prúdenie vody. Niektoré druhy sú stavané na stojaté vody, niektoré na rýchlo tečúce toky. V akváriu je zdrojom prúdov vody najmä filter a vzduchovanie. vody značne ovplyvňuje dekorácia, svoju úlohu zohráva aj sklon, reliéf dna. dáva silnejšiemu prúdeniu. Na rastliny veľmi neblaho vplývajú liečivá používané v akvaristike. Ich negatívny účinok je bohužiaľ dlhodobý. Ak máme možnosť, presaďme aspoň časť rastlín do inej počas liečby. Aj to je dôvod na zriadenie samostatnej karanténnej nádrže. Po použití liečiv je možné použiť . Rastliny akvaristi presádzajú. najčastejšie k tomu dochádza pri vegetatívnom rozmnožovaní.

Väčšie materské rastlin neodporúčam často presádzať. Rastliny môžu byť aj zdrojom potravy pre , apod., čo je však väčšinou nežiaduce. Často sa na elimináciu rias používajú mladé prísavníky. Pokiaľ sú malé svoju úlohu plnia poctivo, no väčšie sa radšej pustia do rastlín. Slimáky dokážu takisto požierať riasy, najmä ak majú inej potravy, vedia sa však pustiť aj do rastlín. Najrozšírenejšie ampulárie rastliny nežerú. V akváriu svietime umelým svetlom, dĺžka osvetlenia by mala byť taká ako v ich domovine. Dôležité rovnako je dodržiavať pravidelnosť, 12-14 hodinový interval je nutný. Závisí od umiestnenia, od toho či sme v tmavej miestnosti, aká je dĺžka denného svetla a koľko ho slnko poskytuje. má inú kvalitu ako umelé svetlo, dá sa mu iba prispôsobiť. Druhy sú prispôsobené rôznemu prostrediu. Vodné rastliny, napokon rovnako ako aj ich suchozemské príbuzné menia svoj metabolizmus v závislosti od striedania dňa a noci. Je to ich vlastný prirodzený biorytmus. Rastliny cez deň prijímajú svetlo, CO2, tvoria organickú hmotu a ako vedľajší produkt tvoria kyslík. Tejto reakcii vravíme fotosyntéza.

V noci naopak rastliny prijímajú – rastliny dýchajú a vylučujú do vody CO2. Rastliny však dýchajú aj cez deň, prevláda však príjem CO2. Vplyvom dýchania rastlín v noci – produkcie CO2 sa pH v akváriu zvyšuje. stúpa s tvrdosťou vody, teplotou vody a klesá s pH. Medzi základné funkcie rastlín patrí mineralizácia hmoty. je usadená vrstva odpadu, výkalov rýb, slimákov apod., ktoré je nutné rozložiť. Tento proces, ktorý uskutočňujú , najmä baktérie. Rastliny hrajú pritom dôležitú úlohu, pretože niektoré látky dokážu odbúravať aj ony, ale v každom prípade už mineralizované látky sú zdrojom výživy pre ne. Niektoré korene tvoria podobne ako listy (zelené časti rastlín) kyslík, no za normálnych podmienok každá rastlina tvorí malé množstvo kyslíka, ktoré napomáha aeróbnej redukcii hmoty okolo nich. Niektoré druhy dokážu obzvlášť dobre odčerpávať z vody živiny, ktoré sú pre akvaristu žiadané, napr. fluitans je ideálnym biologickým prostriedkom na . Podobnými schopnosťami oplýva . Obdobne Anacharis densa efektívne odčerpáva z vody vápnik. Tieto látky rastliny viažu do svojich pletív a začleňujú sa do ich fyziologických pochodov. Vzhľadom na to, že často ide o látky pre nás akvaristov nie príliš vítané, je táto schopnosť cenná.

Vplyv filtrovania a najmä vzduchovania na je viac-menej negatívny. Nedá sa to jednoznačne povedať, ale filtrovanie, ktoré čerí hladinu, a teda aj vzduchovanie je pre rast rastlín nežiaduce, preto to nepreháňajme. Udržiavať celkom bez filtrácie nechajme radšej na špecialistov, ja sám mám niekoľko takých akvárií. Rastliny však môžu meniť aj farbu. Vodné rastliny, ostatne podobne ako ich suchozemské príbuzné, oplývajú vďaka chlorofylu predovšetkým zeleným sfarbením. Avšak aj jeden jedinec môže vykazovať v priebehu ontogenézy zmeny. Fialová farba inak zelených rastlín má príčinu vo veľkom množstve svetla, žívín.

Sadenie rastlín

V prvom rade by sme mali dodržať, že veľké jedince (druhy) sadíme dozadu a menšie dopredu. Vyvarujme sa tiež sadeniu presne do stredu nádrže. Rovnako s citom narábajme so symetriou. Korene skrátime ostrými nožničkami na 1 – 2 cm (nie u rodu Anubias, Cryptocoryne) a pri sadení sa vyvarujme ich poškodeniu. Všetky korene by mali byť v dne, žiadne trčiace korene nie sú žiaduce. Pri niektorý rastlinách, ktoré majú koreňový systém dobre vyvinutý, napr. Echinodorus, zasadenú rastlinu po zasadení mierne povytiahneme – koreňový krčok by mal trošku vyčnievať. V prípade odrezkov je vhodné, aby sme zasadili rastlinu tak, aby sme nesadili holú stonku, ale aby doslova spodné listy boli zafixované do dna. Vodná rastliny tak získa oporu, bude mať oveľa lepšiu stavbu. hladiny Limnobium, Pistia, Riccia, Salvinia voľne pokladáme na hladinu, iné plávajúce rastliny voľne hodíme do vody. Niektoré z nich sú schopné zakoreniť, avšak nie dlhodobo. Riccia napr. sa dá celkom efektne použiť ako koberec na dno. Keďže sama ma tendenciu vyplávať na hladinu, je nutné ju nejako zachytiť – napr. o ploché . Microsorium, Anubias sa pripevňujú ku drevu, na filter. Najvhodnejšia na to je spletaná z rybárskeho obchodu. Ak kúpime rastliny v obchode, pravdepodobne budú zasadené v košíkoch a v minerálnej vate. Tieto sa do akvária nehodia, najmä nie , preto vodné rastliny vyberieme z košíkov a zbavíme ich predovšetkým minerálnej vaty. , hnojenie Rastliny sa získavajú energiu viacerými spôsobmi. Ich prirodzeným zdrojom energie je CO2 – oxid uhličitý a svetlo. Stačí si spomenúť na fotosyntézu zo . Ak majú rastliny dostatok CO2, nedokážu ho zužitkovať pri nedostatku svetla. Ak rastliny majú dostatok svetla, pri deficite CO2 ho nedokážu dostatočne využiť. Ak však sú obe hodnoty optimálne, je to veľký predpoklad pre veľmi úspešný rast našich rastlín. V poradí dôležitosti by som svetlo postavil pred CO2. Pre úspešný rast rastlín treba kvalitné osvetlenie.

V prípade, že vidíme produkciu kyslíka rastlinami – tvoriace sa bublinky čerstvého kyslíka, v bunke stúpla nad 40 mg/l. Pre úspešnejší rast rastlín je veľa krát vhodné siahnuť po doplnení výživy. Ku zvýšenému prijímaniu živín – energie prispieva aj prúdenie vody. Výživu rastliny dostávajú aj vo forme odpadných látok – výkalov rýb. Aj nádrže tzv. holandského typu (rastlinné) často krát obsahujú nejaké ryby, ktoré slúžia práve na neustále obohacovanie živinami. V tomto prípade skôr tými stopovými. V prípade, že sa vo vode nachádza nedostatok CO2 a rastliny dokážu z hydrogenuhličitanov tento získať, môže dôjsť ku biogénnemu odvápneniu – vyzrážanie nerozpustného uhličitanu vápenatého na povrchu listov. Prijímanie hydrogenuhličitanov je však energeticky náročnejšie. Akvárium má často dostatok živín vo forme exkrementov rýb. ínové kyseliny sú látky, ktoré sa najmä v prírode bežne nachádzajú vo vode. Sú to produkty látkovej premeny dreva, pôdy, listov, častí rastlín. Z hľadiska využitia pre akvaristiku je zaujímavé použitie dreva a listov, prípadne šišiek, škrupín orechov apod. Sú nesmierne dôležité pre rastliny, pretože dokážu byť energetickým mostom medzi zdrojom výživy a rastlinou. Vďaka týmto organickým komplexom dokáže rastlina získať to, čo je ponúka. Je to podobná funkcia ako majú pre vitamín C. Darmo budeme prijímať megadávky vitamínov ak ich telo nedokáže zužitkovať. Humínové kyseliny sa tvoria v prírode v pôde. Železo vo vode za normálnych podmienok veľmi rýchlo oxiduje na formu nevyužiteľnú pre rastliny.

Filter je doslova požierač železa. Ak sa však viaže v chelátoch, v organických komplexoch, je prístupné rastlinám. Ide o Fe2+, aj Fe3+, a práve humínové kyseliny sú substrátom, v ktorom sa môže železo uplatniť pre rastliny. Nedostatok železa spôsobuje chlorózu, ktorá sa prejavuje slabým pletivom – sklovitými listami, žltnutím najmä od okrajov podobne ako aj u suchozemských rastlín. Minerály a stopové látky sú získavané prirodzenou cestou z vody a z detritu. Stopové látky sú látky, prvky, ktoré nie sú nevyhnutné vo veľkom množstve, ale iba v nízkych (stopových) koncentráciách – napr. Zn, Mn, K, Cu. Niektoré z týchto prvkov sú vo vyšších koncentráciách škodlivé až jedovaté. Detrit je hmota, tvorená mikroorganizmami organickou hmotou odumretých rastlín, výkalov rýb apod. V prípade rastlinného akvária je často kameňom úrazu práve obsah minerálnych látok. Najlepší spôsob ako toho dosiahnuť sú ryby. Mikroorganizmy – najmä nitrifikačné a denitrifikačné baktérie rozkladajú hmotu na látky využiteľné rastlinami. Rastliny tento využívajú najmä pomocou koreňov. Niektoré sú schopné viazať viac NO3 – dusičnanov napr. Ceratophyllum demersum, Riccia fluitans. Veľa z nás má zdrojovú vodu obsahujúcu vysoké množstvo dusičnanov. Norma pitnej vody o maximálnej hodnote je dosť vysoká pre akvaristiku, nevhodné najmä pre nové akvárium. Vďaka pomerne vysokému obsahu dusíka potom môže ľahšie dôjsť ku tvorbe toxického amoniaku.

trvá niečo vyše mesiaca, takže dusičnanový anión pridaný dnes putuje ekosystémom akvária viac ako , kým ho opustí. Denitrifikačné a nitrifikačné procesy sú pomerne zložité, zaujímavé aj pre laika je snáď fakt, že sa ako produkt týchto reakcií tvorí aj plynný dusík N2. Ten samozrejme uniká do atmosféry – von z nádrže. Denitrifikačné baktérie sa nachádzajú vo filtri. Tak ako píšem v článku o filtrovaní, je nevhodné filtračné vložky podrobovať tečúcej vode z bežného vodovodu. Preto, aby sme nezabili naše rozvinuté baktérie je vhodnejšie umývať molitan vo vode neobsahujúcej chlór a ostatné používané vo vodovodnej sieti. Na trhu existujúce produkty, ktoré obsahujú baktérie, ktoré sa pridávajú do filtra. Na trhu sú dostupné rôzne produkty hnojív a výživových doplnkov pre rastliny. Neodporúča sa kombinovať hnojivá ani rôznych firiem ani výrobkov jednej firmy. Mechanicky zachytené časti z filtra používam ako hnojivo aj do kvetináčov suchozemských rastlín. Filter ako oxidant obyčajne obsahuje množstvo látok, hodnotné je najmä železo, ktoré je balzamom pre často chudobné pôdy v črepníkoch. Táto hmota, je okrem toho takpovediac natrávená, takže sa v pôde pomerne rýchlo rozkladá. 

znižuje pH aj tvrdosť vody, vode poskytuje humínové kyseliny a iné organické látky. PMDD je svetovo veľmi rozšírené takpovediac nekomerčné hnojivo. Mieša sa zo síranu draselného, heptahydrátu síranu horečnatého, dusičnanu draselného a stopových látok: B, Ca, Cu, Fe, Mn, Mo, Zn, ktoré sú vo forme organického komplexu. Je to vhodná kombinácia, v ktorej sú stopové látky asi najdôležitejšie. CO2 ne pridávam pomocou známeho procesu kvasenia. Stačí však na to fľaša, do ktorej nalejeme takmer po vrch vodu, pridáme droždie (kvasnice) a . Vodu na začiatok odporúčam teplejšiu (okolo 35°C). Fľašu uzatvorím vrchnákom, v ktorom mám otvor pre hadičku, ktorá na druhom konci končí v akváriu, kde je zakončená vzduchovacím kameňom, alebo lipovým drievkom. Použiť sa dá úspešne aj cigaretový filter. Prípadne hadička končí v akváriovom filtri, cez ktorý sa rozstrekuje do vody. Takýto dávkovač CO2 dokáže produkovať 3 – 5 týždňov oxid uhličitý. Má to však chybu v tom, že nie je ošetrený proti náhlemu vzostupu produkcie CO2. V noci je lepšie CO2 takto do nádrže nepumpovať. Na produkciu CO2 sa hodia aj bombičky z fľaše na výrobu sódy. Na trhu existujú rôzne difúzery CO2. Ja používam CO2 fľašu, na ktorej je redukčný ventil a „ihlový“ (bicyklový) ventil, z ktorého ide hadička do kanistra v akváriu. Funguje to tak, si „vypýta“ toľko CO2, koľko „potrebuje“. Tak dosiahnem maximálne rozumné nasýtenie akvária oxidom uhličitým. Redukčný ventil je nato, aby znížil tlak na 5 atmosfér. Ihlový ventil vo všeobecnosti je na to, aby tlak znížil na mieru vhodnú do obyčajnej tenkej akvaristickej . Existujú aj normálne ihlové ventily, ja však používam ventil, ktorý používajú cyklisti na hustenie pneumatík. Nestojí ani 10 €. Redukčné ventily existujú rôzne, sú aj také, ktoré na výstupe ponúkajú tlak CO2, ktorý môže ísť rovno do nádrže. Kombinovať sa dá pomocou elektromagnetických ventilov, ktoré by sa otvoril podľa spínača. Ja si to riadim tak, že CO2 napustím vždy ráno. Neodporúčam sýtiť akvárium sústavne, tlačiť do vody oxid uhličitý cez otvorené ventily napr. cez rozstrekovanie pomocou filtra. V každom prípade, či už pri zakúpení komerčného produktu, alebo vlastného , treba mať na zreteli, že vo vode je rádovo 4 krát nižšia ako vo vzduchu. Čiže podobne ako kyslík, aj CO2 je prijaté vo vyššom množstve za predpokladu tvorby menších bubliniek. hovorí, že koncentrácia rozpusteného plynu je priamo úmerná parciálnemu tlaku plynu nad jej hladinou – je to v podstate analógia ku osmotickým javom.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda

Riasy a sinice

Hits: 23528

Chcel by som zdôrazniť, že riasy sú rastliny. Nepatria medzi ako väčšina dostupných vodných rastlín, ale medzi nižšie – riasy. Platí zväčša, že tam kde sa darí riasam, darí sa obyčajne aj vodným rastlinám. Riasy do akvária, snažiť sa zabrániť, aby ich v akváriu vôbec nemali je nerovný boj a v konečnom dôsledku aj zbytočný. Najznámejšie sú riasy a červené riasy . Sú však napr.aj hnedé riasy, . Medzi patrí Chlorella – jednobunková riasa schopná do zelena totálne “ zafarbiť“ celú . Z červených rias napr. Audouinella. Sú to samozrejme ako aj , obdobným spôsobom viažu kyslík, a tvoria organickú hmotu. vody vplýva aj na riasy. Známej čiernej štetinkovej riase sa darí pri silnom prúdení, často ju nájdeme v najmä na filtri, pri jeho výpuste. Pri nadbytku svetla vznikajú zelené riasy, pri nedostatku svetla hnedé riasy.

Riasy úzko súvisia s množstvom svetla. Optimálne svetelné podmienky nie je vôbec ľahké pre náš konkrétny prípad zabezpečiť. Za najdôležitejšie považujem dosiahnuť optimálny vyšších rastlín. V takom prípade si vyššie rastliny poradia s konkurenčne slabším protivníkom. Riasy však dokážu reagovať na zmeny oveľa rýchlejšie ako vyššie rastliny. Riasy sa najčastejšie likvidujú mechanicky. Odporúčam drsnú hubku na riad, alebo mäkkú drôtenku. Žiletku, magnetickú škrabku neodporúčam, avšak aj v prípade hubky, či , dajme pozor na to, aby sa nám pri čistení nedostali pod ruky kúsky štrku, ktoré účinné vedia poškriabať. Najmä na čelnom skle je to najnepríjemnejšie.

Biologickým prostriedkom proti riasam, sú napr. slimáky. Ale aj niektoré konzumujú riasy. Najmä Poecilia sphenops, Xiphophorus helleri, Gyrinocheilus aymonieri, , , , Labeo, Helostoma temmincki, Ancistrus atď. Z kreviet najmä , Neocaritida denticulata. Treba prihliadať na to, že pre niektoré tieto je riasa prirodzenou potravou, ale častokrát ak majú dostatok inej potravy, dávajú prednosť práve jej. Čiernu riasu žerie spoľahlivo len prísavka thajská – Gyrinocheilus aymonieri a krevetka Caridina japonica. V prírode mikroskopické riasy konzumujú malé kôrovce, takže ak je schodná cesta použiť cyklopa, vírnika na zlikvidovanie zákalu z rias, tak snáď neexistuje lepšia voľba. Riasy možno odstrániť aj pôsobením ultrafialového žiarenia. V akvaristických obchodoch je možné zakúpiť UV-lampu, ktorá funguje ako filter. Voda pri prechode je vystavovaná žiareniu, ktoré svojimi účinkami zabíja zárodky rias, pravda aj množstvo choroboplodných zárodkov. Lampa pôsobí na vodu prechádzajúcu do akvária a tým chráni vodu od rias. V prípade zákalu je možné použiť aj priame pôsobenie priameho svetla lampy na vodu – avšak v takom prípade je nutné chrániť si a nemať v nádrži ryby ani rastliny.

Rias sa dá zbaviť aj chemickou cestou. Je to krajný spôsob, ktorý v akváriu neschvaľujem. V predajnej sieti existujú na to prostriedky, o nich sa príliš nebudem vyjadrovať. Návody sú na nich. Ako osvedčený nástroj aj proti štetinkovej riase možno označiť aj použitie Sava. Savo zriedime v pomere 1:20. Jemnolisté rastliny znesú 2-3 minúty, väčšina rastlín 3 minúty, rastliny s tuhšími listami ako Anubias, Echinodorus, Crypotocoryne 3-4 minúty. Stačí ich ponoriť do pripraveného roztoku a následne umyť v vodou. Tento postup sa aplikuje mimo akvária. Takto môžeme zbaviť rias aj štrk, kamene apod.

Medzi červené riasy – Rhodophyta patrí štetinková riasa, ktorá je takmer vždy nevítaným hosťom. Často je nazývaná aj ako čierna riasa. Vyznačuje sa chromatickou adaptáciou – svoje fotosyntetické pigmenty () mení vzhľadom na momentálne svetelné podmienky. Do nádrže obyčajne infiltruje prinesenými rastlinami, vodou z inej nádrže, slimákmi, alebo aj rybami. K prenosu riasy vodou z inej nádrže by som chcel spomenúť, že k nemu môže dôjsť z hľadiska akvaristu veľmi nevinne – riasu prenesie nevdojak. Na to, aby došlo k úspešnej introdukcii postačia zárodky, spóry tejto riasy. V prípade ak tieto zárodky dostanú príležitosť, prejavia svoju životaschopnosť. Živnou pôdou sú pre ne najmä vyšších rastlín. Taxonomicky ide o viaceré druhy napr. Audouinella, , , Lemanea. Skúsenosti akvaristov s ňou sú rôzne. Všeobecne môžem povedať, že sa jej darí pri prebytku živín. Napr. v letnom období sa často vyskytuje veľmi hojne, od septembra začne postupne miznúť v akváriu. Jej rast ovplyvňuje množstvo denného svetla. Darí sa jej na príliš bohatom dne. Táto riasa je obyčajne čierna, jej farba môže byť však aj tmavomodrá, tmavozelená. Prichytáva sa prakticky na všetko, na rastliny, na substrát, na schránky slimákov, na sklo akvária, narúša lep na okrajoch stien apod. Drží veľmi pevne, mechanicky je veľmi problematické ju likvidovať z povrchu rastlín. Obyčajne pri takomto pokuse odtrhneme aj kus z rastliny. Z vlastnej skúsenosti viem, že je ťažké odstrániť ju aj cirokovou kefou z tvrdého kameňa.

Červené riasy, okrem Sava ísaného nižšie ničí aj meď. Ide o drastickú metódu, ktorá pripadá do úvahy v stave najvyššej núdze. Meď je silný jed aj pre niektoré druhy vyšších rastlín, ako aj živočíchy v akváriu. V prípade, že sa rozhodnete meď použiť, je bezpodmienečne nutné ryby a odloviť. Zdrojom medi môže byť napr. . Čiernej riasy sa dá zbaviť aj prirodzenejšou cestou. V prvom rade treba znížiť príjem živín. Jestvuje na to niekoľko možností – napr. odkaliť častejšie dno, častejšie meniť vodu, prípadne zvýšiť jej množstvo pri výmene, menej kŕmiť, menej svietiť, premiestniť akvárium na tmavšie miesto.

Zelené riasy sú ďalším typom riasy. Tzv. vodný kvet najmä v eutrofizovaných jazerách a nádržiach tvoria často mikroskopické druhy Chlorella pyrenoidosa, . V našich nádržiach zvykneme hovoriť o zelenom zákale – tento môže spôsobiť práve táto riasa. V prípade takéhoto zákalu pomôžu bežné prostriedky ako , odkalenie, ale predovšetkým totálne zatemnenie nádrže na nejaký . Po tomto neestetickom čine je vhodné opäť vymeniť väčšie množstvo vody. Iným častým typom je dlhá vláknitá riasa napr. , Oedogonium, , ktorá sa pomerne ťažko odstraňuje. Azda najúčinnejšou metódou je mechanické , alebo podobný nástroj. Žerú ju však živorodky, Ancistrus, Crossocheilus siamensis, Gyrinocheilus aymonieri apod. Na rozdiel od štetinkovej riasy nie je tak pevne ukotvená v rastlinách, preto pri odtŕhaní dochádza ku poškodeniu rastlín len zriedkavo. Na vlasovú riasu je možné aplikovať aj kúpeľ Sava. Riasy, tvoriace malé kolónie, podobne ako hnedé riasy na listoch sú napr. Draparnaldia, Tetraspora gelatinosa, , Euglena. Dajú sa pomerne ťažko zo skla.

Hnedé riasy – vyžadujú iné podmienky ako zelené a červené riasy. Medzi tento typ rias akvaristi zaraďujú aj rozsievky Bacillariophyceae (). Hnedá riasa á pomerne často po založení nádrže. Jej stav sa obyčajne rýchlo zredukuje a obyčajne pozvoľne zmizne. Ak je však stav trvalý, zrejme sme nášmu akváriu neposkytli . Hnedé riasy sa uchycujú najmä na stenách nádrže, môžeme ich však registrovať aj na povrchu rastlín. Riešenie tejto situácie je preto pomerne jednoduché. Zlepšením osvetlenia. Niektoré druhy: Stephanodiscus bellus, Gomphonema geminatum, Hydrurus foetidus, , .

Sinice nepatria medzi rastliny, ale často sa medzi ne zaraďujú. Často sú označované za . Sú obyčajne naozaj modrozelené, čo spôsobuje farbivo fykocyanín, ale môžu byť aj hnedočierne. Riasy a vyššie rastliny patria medzi eukaryotické organizmy. Sinice sú prokaryotické organizmy. Sú príbuzné baktériám. Ich produkty metabolizmu sú škodlivé pre ryby (napokon pri vysokej koncentrácii aj pre človeka – spomeňme si napr. na zákaz kúpania na Kuchajde v Bratislave, ale aj na iných vodných plochách). Sú často mazľavej konzistencie, vyskytujú sa pri vysokej koncentrácii dusíka a fosforu. Sinice sú veľmi odolný protivník, platia pre ne rovnaké postupy, ak ich chceme eliminovať, ako v prípade rias. Niektoré druhy: Aphanizomenon gracile, Rivularia haematites, Anabaena flos-aquae, Mycrocystis auruginosa, .

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Výživa rýb

Hits: 48835

Krmivo je veľmi dôležé, závisí od neho zdravie rýb. Ak kŕmime správne, naše ryby budú v kondícii. Samozrejme, kŕmiť treba špecificky, podľa druhu. Pre niektoré druhy je jedna potrava vhodná, pre iný naopak riziková. Najdôležitejšie je splniť dve základné pravidlá:  neprekrmovať, pestro kŕmiť. Rozlišujeme niekoľko základných typov krmiva:  suché, mrazené a živé. Ryby si dokážu nájsť zdroj svojej výživy aj v akváriu. Ide o zvyšky predtým podanej potravy, rastliny, riasy, , prípadne menšej ryby. Nie sú ojedinelé prípady, kedy ryba vydržala bez zásahu človeka aj 3 mesiace. Ak máte normálne fungujúcu nádrž a nechováte nejaké dravé, resp. problémové druhy, nelámte si príliš hlavu s tým, čo budú ryby žrať počas vašej neprítomnosti trvajúcej tri – štyri týždne. Aj v tomto prípade platí, menej je niekedy viac. V prípade kŕmenia rýb je treba často počkať, kým si ryby na nový druh potravy zvyknú – môže sa nám stať, že ryby odmietajú krmivo. Dôvody môžu byť rôzne, ak však toto krmivo je pre naše ryby vhodné, majte trpezlivosť. Výživa rýb má byť pestrá, odporúčam meniť zdroj krmiva čo najčastejšie, aby naše ryby mali dostatok všetkého čo potrebujú. Kŕmenie tučnou stravou neodporúčam, pretože sa to môže skončiť neplodnosťou, spôsobenou ochorením vaječníkov, až vodnatieľkou. Ryby si na svoju potravu zvykajú. Niektoré krmivo im chutí okamžite, na iné sa musia naučiť. Menej skúsení akvaristi majú radšej, keď potrava pláva na hladine, skúsenejší majú radšej potravu, ktorá skôr padá na dno. Ideálne je, ak niektorá potrava sa drží krátko na hladine a neskôr padne a iná padá na dno hneď. Ak dochádza v akváriu ku prekrmovaniu, tak treba vedieť, že aj tá najlepšie pripravená potrava sa začne časom rozkladať. To prináša množstvo nevýhod – , nedostatok kyslíka, v extrémnych prípadoch . Kŕmme v malých dávkach. Len toľko, koľko dokážu ryby behom piatich minút spotrebovať. Dospelé ryby sa obyčajne kŕmia 2 krát denne. Platí rovnaká zásada ako u človeka, je vhodné kŕmiť menej, ale viackrát denne, ako viac a menej často. Plôdik rýb je nutné kŕmiť aj päťkrát za deň, pretože ich metabolizmus pracuje veľmi rýchlo a ich tráviaca sústava nedokáže prijať väčšie množstvo potravy. Ak by sme tak neučinili, vystavujeme sa tým veľkému riziku vyhladovania. Všeobecne sa dá povedať, že uprednostniť by sme mali krmivo, ktoré má nízky obsah tukov a popola (nerozlíšených častí) a vyšší obsah bielkovín a sacharidov. Esenciálne aminokyseliny rýb: fenylalanín, histidín, izoleucín, , lyzín, methionín, tryptofán, valin, arginín, threonín [1]. V strave rýb by mali byť zastúpené tieto lipidy: triglyceridy, fosfolipidy a voskové estery [1]. Pre samotný spôsob podávania potravy existujú niektoré zaujímavé nápady. Raz som bol svedkom rozhovoru, medzi dvoma chovateľmi. Jeden sa pýtal druhého: „Čím kŕmiš ryby?“ A on odpovedal: „Rukou.“ Tohto by som sa držal, aj keď predchádzajúci dialóg bol vtip. Na trhu sa ale dá kúpiť krmivo, ktoré má mechanizmus, pri ktorom neprichádzate do fyzického kontaktu so samotným krmivom. Granule vám takým zaujímavým mechanizmom spadnú do vody – netreba ich rukou vyberať. Obmedzuje sa tým možnosť nákazy. Osobne to považujem trochu za prehnané a reklamný ťahák. Existuje aj možnosť použitia krmítok. Existujú rôzne typy. Obzvlášť zaujímavá je možnosť použitia automatického krmítka. Dá sa kúpiť, alebo vyrobiť. Nadobúda význam pri vašej neprítomnosti.

Suché krmivo

Spôsob úpravy suchého krmiva je rôzny. Veľmi častá je úprava do vločiek, úl, alebo peliet, tabliet. Vločky dokážu prijať prakticky všetky ryby. Granule sú hrubšie pripravené krmivo, ktoré má rôznu veľť. Vločky skôr plávajú na hladine, granule padajú na dno: sa držia dlhší čas na hladine, ale potom spadnú na dno. Tablety padnú na dno, alebo sa prilepia na substrát. Krmivo sa pripravuj napr. lyofilizáciou, kedy je obyčajne vo forme kociek, z ktorých ho treba trhať. je spôsob úpravy potravy veľmi nízkou teplotou – je to sušenie mrazom. Forma môže byť aj prášková (napr. pre poter). Často sa lyofilizuje živé krmivo: cyklop, dafnie, artémia, gammarusy. Niektoré druhy krmiva sú tzv. extrudované, to znamená, že väzby boli v tomto krmive sú narušené, čiže skrátené. Extrudované krmivo je energeticky účinnejšie – tohto krmiva je možné podávať menej. Pretože ryby vydajú menej energie na jeho strávenie. Percentuálne zastúpenie jednotlivých základných zložiek výživy je podobne ako u potravín deklarované na obaloch jednotlivých predávaných krmív – obsah tukov (lipidov), cukrov (sacharidov) a bielkovín (proteínov). Je možné, že niekde je uvedený aj obsah vitamínov, ale skôr len kvalitatívne – bez číselného vyjadrenia, rovnako . Mal by sa uvádzaž sa aj obsah popola – t.j. nerozlíšených častí. Niekde je uvedená vláknina, prípadne . Čím je obsah popola nižší tým lepšie. Ak potrebujete výživnejšiu stravu, vyberte si krmivo s vyšším obsahom bielkovín. Naopak ak je vhodná strava, ktorej sa podáva viac a mala by byť ťažšie stráviteľná, vyberte si vysoký obsah balastných látok, resp. vlákniny. V sušenej forme sa pripravuje napr. cyklop, dafnia, odslupkovaná artémia, spirulina, nitenky atď. Suché vo všeobecnosti obsahujú často tieto zložky: rybia múčka, filé, , strúhanka, ovos, vaječný . Dobré krmivo je napr. Spirulina, odslupkovaná artémia, . Kto kŕmi pstruhový krmivom, musí rátať s vyšším obsahom tuku.

„Náhradné“ krmivo

Ako náhradu prirodzených zdrojov krmiva je možné použiť bežne dostupný sortiment potravín. Veľa druhov rýb s nadšením prijíma . Odstráňte hornú slupku, roztlačte trochu (podľa druhu rýb) a môžete „servírovať“. Najmä pre vyliahnutý poter sa často používa v prvých dňoch uvarený vaječný žĺtok. Dajte pozor na rozklad tohto materiálu, pretože táto veľmi čistá bielkovina sa rozkladá v krátkom čase. No ani vaječný bielok zrejme neostane rybami nepovšimnutý. Namočené, nabobtnalé ovsené vločky, alebo krúpy prijímajú niektoré väčšie druhy rýb, podobne čiastočne uvarené zemiaky. Menej vhodné je ovocie. Spestrením je zelenina: uhorka (napr. pre prísavníky, alebo cichlidy), melón, , (aj čerstvý, aj mrazený mixovaný), mangold, šalát, cukina, , , kaleráb, , , čínska kapusta, atď. Vhodná je aj napr. . Žihľavu sparím zaliatím vriacou vodou, následne nasekám a dám zmraziť. Ako krmivo možno použiť aj cestoviny ako špagety, kolienka a pod.. Ryby prijímajú aj ryžu (všetko samozrejme varené v čistej vode bez soli). Ak navaríme väčšie množstvo, čo nám ostane po skŕmení uchovávame v mrazničke. Aj pre vyfarbenie rýb je veľmi vhodná . Niektorí chovatelia si vyrábajú zmesi rôzneho zloženia, ktoré premiešajú a udržiavajú v mraze. Zabezpečia si tým okrem iného pestré zloženie potravy.

Mrazené krmivo

Mrazené krmivo poskytuje hodnotný . Dá sa kúpiť v chovateľských obchodoch, prípadne zaobstarať vlastnými silami nachytaním a následným zmrazením, alebo kúpením v živej forme a následným zmrazením. Mrazenú potravu je vhodné dávkovať po menších častiach, aj kvôli tomu, aby sa rýchlo roztopila vo vode. Kŕmiť sa dá aj tak, že vezmeme väčší kus mrazenej potravy, namočíme ho do akvária. Nikdy som mrazenú potravu nedával vopred rozmraziť, neviem si to ani reálne predstaviť, akoby som kŕmil v chovni, kde je sto nádrží, takýmto spôsobom. Na trhu sa vyskytujú napr. tieto typy mrazenej potravy:

  • patentky pakomára plumosus – veľmi obľúbená potrava takmer všetkých rýb. Kombinujú sa niekedy s astaxantínom.
  • cyklop – veľmi vhodná výživná potrava pre všetky druhy rýb,
  • dafnie – menej výživná potrava, ktorá obsahuje veľa vody,
  • moina – drobná výživná dafnia, ktorá obsahuje v telách menej vody,
  • vírnik – drobný živočích,
  • plumicornis – hodnotné krmivo, ktoré sa dá efektívne nachytať aj v zime,
  • čierna larva komára piskľavého – – potrava, ktorá sa kvalitatívne veľmi podobá na potravu prirodzenú pre ryby v ich pôvodnom prostredí v prírode,
  • sladkovodná žiabronôžka – ide o druh z nášho mierneho pásma, dorastajúci 1 cm,
  • artémia – mrazená forma morskej Artemia salina,
  • nitenkynitenky neodporúčam kupovať mrazené. Nikdy som nepočul o mrazených nitenkách z obchodu, ktoré by nepripomínali blato. Nitenky je vhodné kúpiť živé, niečo hneď skŕmiť a potom vo svojej mrazničke zamraziť – potom budú nitenky v akceptovateľnej mrazenej podobe.
  • hovädzie srdce – výživná potrava vhodná napr. pre niektoré veľké americké cichlidy,
  • filé – mixované rýb – vhodné krmivo najmä pre dravé ryby,
  • gammarusOrchestia gamacellus je vhodná potrava pre väčšie druhy rýb,
  • rybie mäso – krmivo pre dravé druhy rýb. v predaji sú aj mrazené morské ryby využiteľné zrejme pre morskú akvaristiku,
  • krevetyLeander adsperus – vhodná potrava pre väčšie druhy rýb,
  • mysisMysis relicta je malý kôrovec,
  • morské riasy, spirulina, mäso z mušlí, rôzne zmesi – nepreberné množstvo druhov mrazených krmív, ktoré sa postupne stále viac spestrujú.

Živé krmivo

Tento typ krmiva je veľmi vhodný pre ryby, pretože je to potrava, ktorá je podobná potrave, ktorú ryby prijímajú v prírode. Máme možnosť si ju chytiť v prírode, alebo si ju dochovať. Má vysoký obsah vitamínov, je pre naše ryby zdravá. Argumenty o nákaze u mňa stoja na hlinených nohách. Riziko vždy existuje, ale na výžive je postavený úspešný život našich rýb. Živá strava je nenahraditeľná. Z nakazenej lokality určite žiadny rozumný akvarista nebude získavať potravu a menšiu infekciu musia byť schopné ryby potlačiť. Práve tým, že sú dobre živené. Živá potrava navyše núti výraznejšie ryby ku zmene správania, keďže sa potrava aktívne pohybuje. O živé krmivo sa treba starať viac ako o ryby. O mnohých živých krmivách mám samostatné články.

  • Patentky – larva pakomára Chironomus spp. – viacerých príbuzných druhov, napr. Chironomus plumosus je ostro červenej farby. Takmer všetky ryby patentku radi prijímajú. Patentky sa v hojnom množstve vyskytujú v chladnej vode.
  • Koretry. Ak chytáme dafnie, cyklopy, ľahko sa nám môže stať, že nám do sita zablúdi aj koretra – larva pakomára Chaoborus plumicornis (Corethra plumicornis). Najmä v chladnejších mesiacoch sa v sitách akvaristov vyskytuje častejšie. Žije aj vo veľmi studenej vode, pod hrubou vrstvou ľadu cez zimu. Koretra je priehľadná, povedal by som sklovitá. Premiestňuje sa pohybom podobným zmršťovaniu. Je dravá, takže pri menších rybách nesmieme prehnať jej množstvo, ktoré rybám poskytneme. Považuje sa za veľmi hodnotné krmivo, v ponuke je aj v mrazenej forme.
  • Gammarus Orchestia gammacellus je živočích vyskytujúci sa vo vode, bežne je známy aj pod názvom krivák (nesprávne ráčik). Patrí medzi podrad Gamaridea – kriváky, rad Amphipoda – rôznonôžky, nadrad Peracarida, podtriedu Malacostraca, triedu Crustacea. Patrí medzi .
  • Dážďovky – . Vhodné sú menšie druhy – Eisenia, , napr. pre väčšie druhy cichlíd, v prípade konzumovateľnosti aj najbežnejší druh Lumbricus terrestris. Vhodné však je, podobne ako u Tubifexov, aby sa dážďovkám vyprázdnila pred požitím rybami tráviaca sústava. Zaujímavé je, že práve dážďovky sú z hľadiska obsahu komplexným krmivom – obsahujú totiž všetky látky potrebné pre zdarný chov rýb. Dážďovky využívajú aj záhradkári na spracovanie organického odpadu pri tvorbe kompostu. Ak chcete skúsiť aj vy chovať dážďovky, tak to môžete skúsiť. Do nejakej nádoby dajme napr. staré lístie, ktoré prekryjeme hlinou, pridáme zopár jedincov – násadu a udržujeme vlhkosť. Aby bolo dostatok potravy pre dážďovky, pridávame čas od času hnijúce , kuchynské odpadky, záhradný odpad, prípadne opäť listy stromov. Ja som veľmi pasívne skúšal dážďovky chovať, prakticky som nedosiahol žiadny akceptovateľný výsledok
  • Hmyz. Zástupcovia neprebernej tejto triedy článkonožcov sú zdrojom viacerých druhov krmiva vhodného pre akvaristov. Hmyz je najviac prehliadaný zdroj výživy, pričom v prírode ryby bežne hmyz lovia. Mal by tvoriť 5 % potravy. Mnohé sú prirodzenou potravou rýb v ich domovine, napr. Anisoptera, vážkyOdonata, chrobáky Coleoptera. Najmä tzv. múčne červy, čo je zástupca podradu Polyphaga, čeľade Tenebrionidae Tenebrio molitor. Svoj význam majú z hľadiska chovateľstva hlavne v teraristike, no akvaristi ich môžu využiť, najmä kým je ich pokožka ešte mäkká. Muchy kedysi sa larvy múch bežne používali, švábyBlattodea. Tri čeľade rovnokrídlovcov : svrčky, koníky – Acrididae, kobylky – Tettigoniidae, voškyAphidoidea, pakobylkyPhasmatodea, motýle – Lepidoptera, vidlonôžkyMysisdacea – napr. Mysis relicta, pošvatky – Plecoptera, potočníky – Trichoptera, podenky, komáre, mrave – Formicidae z triedy blanokrídlovcov – Hymenoptera – dospelce konzumujú radi iba niektoré ryby.Pred chytaním, zbieraním kukiel veľkého množstva by som chcel odradiť, nechajte prosím radšej mravce žiť.
  • Článkonožce. Napr. Collembola (častý hosť našich kvetináčov – prejavujú sa skákavým pohybom): napr. Hydropodura aquatica, Isotoma, Smithurus viridis, krill – Carnela – drobné kôrovce.
  • Komár – Culex pipiens je komár piskľavý. Vyskytuje sa hojne najmä v nížinných oblastiach v lužných lesoch, pravdepodobne ho všetci dobre poznáme. Larva tohto komára je vhodná pre ryby. Chovatelia gupiek ňou kŕmia samičky pred pôrodom. V mrazenej forme je v ponuke obyčajne pod názvom čierna larva. Ak ich nachytáme živé, mali by sme dbať, aby ryby stačili požrať celú dávku, pretože metamorfóza tohto tvora je pomerne rýchla. V opačnom prípade sa nám môžu vykukliť dospelé imága, ktoré sú hladné po našej teplej krvi. Neviem či vám potom bude stačiť povedať „Baby nebláznite? ;-)“. Ak to neviete, štípu iba samičky :-).
  • Ryby. Ako krmivo sa dá použiť aj poter (plôdik), prípadne menšie ryby. Dá sa zhruba povedať, že veľkosť oka určuje veľkosť koristi. Ryba rybu zožerie bez problémov, ak je výška koristi menšia ako veľkosť oka dravca. Dravé ryby obyčajne napádajú svoju korisť určitým spôsobom – niektoré útočia spredu, iné zozadu, resp. útočia na hlavu, alebo od chvosta. Ak pristúpime k tomu, že kŕmime takouto potravou, musíme rátať s tým, že v našich jedincoch sa prebudí ešte viac túžba po rybe a častokrát aj po vlastných potomkoch. Aj neživé , rybie mäso, hovädzie srdce napomáha týmto chúťkam. Ako mäso sa hodí viac uvarené chudé kuracie a už vyššie spomínané hovädzie srdce. Chytať drobné ryby v rybníkoch, jazierkach a vodných tokoch nie je povolené, a je to aj rizikové z hľadiska zavlečenia chorôb. Napokon tam kde v prírode žijú ryby nie je vhodné odtiaľ nosiť živý materiál, kvôli oveľa vyššej možnosti prenosu choroboplodných zárodkov. Ak chceme, prípadne musíme mať zdroj rýb na skŕmenie, hodia sa na tento účel napr. niektoré živorodky: gupky, , , blackmolly, prípadne niektoré : dánia, ale aj , guramy. Nádrž o 20 samiciach gupky s 5 – 10 samcami bohato stačí pre jedno priemerné akvárium v byte – je zárukou, pri zachovaní určitých pravidiel, neustáleho prísunu živej potravy pre bežné akvárium.
  • Ako krmivo sa hodia aj červy húb (aj jedovatých). Nemožno zabudnúť ani na vodné slimáky, ktoré sú pre niektoré spestrením menu. Napr. pre väčšie cichlidy, štvorzubce.

Larvy opisovaných živočíchov žijú v rôznych prostrediach, v zemi, pod kôrou stromov, vo vode. Dospelé imága hmyzu sa chytajú do sietí najlepšie na lúkach s nepokosenou trávou.

Literatúra [1] Dominique Bureau – http://www.malawicichlidhomepage.com/aquainfo/nutrition.html

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Technika, Živočíchy

Vzduchovanie a kyslík vo vode

Hits: 34718

Kyslík je , ktorý sa v našich mysliach spája so životom. Primárnym zdrojom kyslíka sú rastliny. Vo vode je ho oveľa menej ako vo vzduchu. Koncentrácia kyslíka vo vode je závislá od teploty . Čím je teplota v akváriu vyššia, tým je koncentrácia O2 nižšia. Pri teplote 10°C pri bežnom tlaku je vo vode rozpustených asi 11.3 mg O2 v litri, pri teplote 25°C – 8.3 mg/l a pri 30°C – 7.6 mg/l. Do vody sa okrem pôsobenia vodných rastlín dostáva aj difúziou zo vzduchu, premiešavaním, čerením hladiny. Kyslík sa spotrebúva v akváriu hlavne rozkladnou činnosťou mikroorganizmov – v substráte dna. Ak je málo prevzdušnené, môže dôjsť k jeho deficitu a tým k jeho vyčerpaniu pre a . Kyslík napomáha rozkladu hmoty. Čistý, 100 % koncentrovaný kyslík je pre ľudský organizmus jedovatý, takže ak hovorím o kyslíku v súvislosti so vzduchovaním, ide samozrejme o . Vzduch obsahuje aj veľa dusíka a CO2. Rastlinám kyslík až tak veľmi „nevonia“, najmä nie cez deň a za dostatočného prísunu svetelnej energie. Aj ak spôsobuje veľký , rastlinám to neprospieva. Naopak cez , kedy rastliny kyslík prijímajú by bol pre ne kyslík vítaný. Cez deň rastliny prijímajú – ide o proces fotosyntézy a z nej vyplývajúcich procesov ako napr. Krebsov cyklus, cyklus C, N, apod. Vzduchovanie homogenizuje vodu v akváriu, zabezpečuje vody, miešanie jednotlivých vrstiev, najmä vertikálnym smerom. Množstvo kyslíka, ktoré dokáže vzduchovanie odovzdať akváriu je pomerne nízke – plynov vo vode je rádovo štyri krát nižšia ako vo vzduchu. Darmo budeme vytvárať veľké bublinky, tie síce viac rozprúdia vodu, ale množstvo prijatého kyslíka vodou bude nižšie ako keby produkovali . Množstvo takto prijatého kyslíka závisí na povrchu bubliniek, ktorý je vyšší pri menších bublinkách.

môže mať rôzny tvar. Môže to byť valec, gulička, môže byť podlhovastý, až 105 cm dlhý. Existujú tvaru obvodu kruhu. Podobne ako vzduchovací je možné použiť lipové drievko, ktoré tvorí . Jeho nevýhoda je vtom, že sa póry v ňom rýchlo uzavrú. Používa sa skôr pri difúzii CO2 – pri hnojení rastlín. Navyše sa lipové drievko á a obrastá riasami. Určite neopomenuteľným spôsobom transportu kyslíka do vody je , ktoré spôsobuje buď vzduchovanie cez kameň, alebo filter. Väčšina návodov na používanie filtra odporúča umiestniť filter tak, aby vývod vody bol na hladinou alebo tesne pod ňou. Aj takto sa dostáva kyslík do vody. Na vzduchovanie sa v akvaristike používajú dmychadlá, z ktorých je vzduch poháňaný vzduch do hadičiek buď do vzduchovacích kameňov, alebo do filtrov. Ja používam niekoľko typov motorčekov o rôznej sile. by malo byť umiestnené nad všetkými hladinami, do ktorých vháňa vzduch, aby sa predišlo pri výpadku prúdu samospádovému vniknutiu vody do kompresora. V prípade, že nie je možné kompresor takto umiestniť, hadičku na jej ceste od kompresora ku akváriám najprv vedieme meter nad ú najvyššej hladiny, alebo zabezpečíme iné technické riešenie, ktoré zabráni nasávaniu vody, napr. použijem spätný ventil. Ak sa niekedy stretnete s pojmom korytnačka, tak vedzte že možno pôjde o väčšie dmychadlo, ktoré je pre väčší priemer trubky, resp. (napr. záhradnej). Často sa používa tam, kde je viacej í. Druhá možnosť je vzduchovať cez filter. Niektoré dokážu otvorom vo vrchnej časti filtra nasávať cez pripojenú hadičku vzduch. Ja to využívam, a považujem tento spôsob sa lepší, funkčnejší. Hadička sa dá priškrtiť podľa potreby, aby poskytovala vzduch ako vám vyhovuje. Takto prispôsobené vzduchovanie má lepší efekt, pretože bublinky sú vháňané do vody vodorovne a sú menšie ak to potrebujeme. Zrejme aj tým, že majú istú zotrvačnosť a malý objem, ich presun na hladinu a teda vyparenie trvá oveľa dlhšie než pri vzduchovaní kameňom. do vody je účinnejšia, pretože trvá dlhšie a prebieha na väčšom povrchu.

Use to Comment on this Post