2014, Botanické záhrady, Príroda, Rastliny

Botanická záhrada v Bratislave

Hits: 1477

bola založená v roku 1942. Pre výstavbu bol vybratý pozemok okolo vily Lafranconi o rozlohe 6.6 ha, ktorý mal vďaka Vydrici zdroj . a zavlažovací boli postavené po roku 1945. Záhrada je pracoviskom Komenského, ktorého poslaním je aj udržovať a rozširovať zbierky živých rastlín. V spolupráci s inými organizáciami poriada . Pokusne sa v Botanickej záhrade aklimatizujú rôzne druhy rastlín. Teplomilná pestovaná v skleníkoch vzbudzuje najväčší záujem verejnosti (uniba.sk). Botanická záhrada je otvorená pre od 1. apríla do 31. októbra, od 9-tej do 18-tej. Nachádza sa na Botanickej ulici 3 v Bratislave. (uniba.sk). Nájsť v nej možno tieto skleníkové: , , , , s vlhkomilnou a teplomilnou tropickou a subtropickou flórou. A vonkajšie: , andezitová , vápencová skalka, travertínovo – penovcová skalka, troskovo – lávová skalka, bridlicová skalka, čadičová skalka, žulová skalka, rašelinisko, letničkové a , cudzokrajné a domáce , a , zimuvzdorné a , stredomorie, (uniba.sk). Rozloha areálu bola zmenšená v dôsledku vý mosta Lafranconi v 80 tých rokoch 20. storočia (Wikipedia).

Vzhľadom na to, že som vyštudovaný environmentalista na fakulte, ktorá je na kopci oproti a celých päť rokov štúdia som býval neďaleko, do Botanickej zá som chodil často. Dokonca na index tam mali prístup zdarma a párkrát som bol v nej aj mimo obdobia prístupu pre verejnosť. Občas som sa tam chodil učiť. V zadnej časti, pri moste Lafranconi sa nachádza celkom romantické jazierko a kúsok od neho je priestor s húpačkami a podobnými zariadeniami pre . Za celý môjho poznania, a je to od roku 1991 už poriadne doba, môžem zodpovedne povedať, že marketing Botanickej sa blíži k nule. Nerozumiem tomu, pretože tento areál síce nie je v milosti mocných, ale určite sa dá lepšie propagovať. Občas sa tu určite investuje, sa udržiavajú. Keďže sem tiež chodím často fotografovať, narazil som už aj ja na to upozornenie, aby som nezarábal na fotografovaní v areáli Botanickej záhrady. Nuž, ono to ani veľmi nejde. Ledaže by som sa zameral na , čo je neskutočná drina. Nie, môžete byť radi za promo, za to, že si niekto cení vašu prácu a prácu vašich predchodcov a dokáže a chce ju propagovať aspoň týmto spôsobom. Želám Botanickej záhrade, aby kompetentní radikálne zmenili prístup k tejto potenciálne skvelej inštitúcii aj z hľadiska cestovného ruchu.

Rododendrony a azalky

a

Skleník

Dreviny

Ostatné

Use to Comment on this Post

2013, Časová línia, Krajina, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Stavby, Technika

Vodný mlyn v Kolárove s dreveným mostom

Hits: 1477

Vodný mlyn v Kolárove je zrekonštruovaný plávajúci mlyn – lodný mlyn, ktorý kotví na brehu mŕtveho ramena Malého Dunaja (Martin Kiňo, Václav Sulek). Tieto majú byzantský pôvod s využím najmä na Balkáne (travelguide.sk).  sa vždy ukotvili v miestach s najsilnejším prúdom, ktorý využívali na pohon mlynských kolies, vďaka čomu neboli závislé od zmien výšky hladiny (krasneslovensko.eu). Mlyn je replikou mlynu z Radvane nad Dunajom (Jiří Výborný). Pôvodný mlyn bol postavený v roku 1920. Podkladom pre terajší mlyn boli dobové , a najmä verný model bývalého zamestnanca mlyna, Suhaja Lajosa (travelguide.sk). Priamo v mlyne bolo zriadené (Martin Kiňo, Václav Sulek). V ňom možno vidieť okrem iného, unikátny , jeden z prvých na svete (slovakianguide.com). Lodný mlyn je zaradený i medzi národné kultúrne . Pôvodný mlyn bol v 60-tych rokoch 20. storočia presunutý do Múzea slovenskej dediny v Martine (Martin Kiňo, Václav Sulek). Dnešný mlyn je mierne upravený, ale je plne funkčný. Areál leží na polostrove, ktorého tvoria Malého Dunaja a Váhu z jednej strany a mŕtveho ramena Malého Dunaja zo strany druhej (muzeum.sk).

Od polovice 90-tych rokov v susedstve mlynu vyrastá areál aj pre cykloturistov. Okrem obytnej s krčmou tu vzniklo aj malé múzeum starej poľnohospodárskej techniky a rodinná ekofarma s domácimi zvieratami (Jiří Výborný) – Farma Vodný mlyn – 133046. K areálu patrí aj priestor na a v bungalovoch – . Zastrešené javisko poskytuje priestor pre kultúrne . Nachádzajú sa tu aj dve  (novezamky.sk).

K areálu vedie drevený most pre peších s celodrevenou zastrešenou konštrukciou. Svojou dĺžkou 86 metrov sa radí medzi najdlhšie v Európe (muzeum.sk). Bol postavený v roku 1992 podľa výpovedí pamätníkov pôvodného mostu, ktorý zničili ľadové kryhy v polovici 20. storočia. pôvodného mosta sú v letnom období pri nízkej hladine viditeľné. bol dvakrát prestavaný v rokoch 1997 a 2000 (novezamky.sk). Most je zo špeciálne napusteného agátového dreva a mal by vydržať približne 150 rokov (Milan Šalko).

:

Use to Comment on this Post

2013, Časová línia, Horná Nitra, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Bojnický zámok

Hits: 2983

je postavený na travertínovej kope nad mestom Bojnice. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1113. Bol dreveným hradom, ktorý bol postavený na mieste staršieho hradiska. V priebehu 13. storočia bol stavaný z kameňa ako majetok Poznanovcov (bojnicecastle.sk). Historické názvy Bojnického zámku: , , , (hrady.sk), , , , (hrady-zamky.sk). Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil . V roku 1489 bol majiteľom , do roku 1526 Bojnický zámok (hrad) obývali Zápoľského vojská. Po roku 1527 hrad prestavali na renesančné sídlo. Z gotického hradu sa stal renesančný zámok. Od roku 1637 patrilo panstvo Pálfiovcom, ktorí ho prestavali do barokovej podoby. Do romantickej podoby bol prestavaný v rokoch 1889 – 1910. 9. mája 1950 Bojnický zámok zasiahol požiar. Od roku 1970 je zámok národnou kultúrnou pamiatkou (bojnicecastle.sk). Medzi najvýznamnejšie časti zámku patrí od Narda di Cione, veľký gobelín „Jozef a jeho bratia”, ktorý bol utkaný v Bruseli začiatkom 17. storočia (muzeum.sk). Múzeum tu organizuje pravidelne napr. , , , , , na zámku (muzeum.sk).

Okolo zámku sa nachádza veľmi pekný park (Peter ). Jeho súťou je , ktorú podľa zasadil Trenčiansky v roku, keď zomrel posledný kráľ z rodu Arpárdovcov ., v roku 1301 (bojnicecastle.sk). Táto lipa je pravdepodobne najstarším stromom na Slovensku (Wikipedia). Súčasťou Bojnického areálu je travertínová jaskyňa s priemerom 22 metrov a výškou 6 metrov. Obyvatelia zámku vedeli o jej existencii, ktorá im slúžila ako úkryt a zásobáreň (bojnicecastle.sk). V tesnom susedstve zámockého parku sa nachádza zoologická záhrada.

Use to Comment on this Post

2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina

Súľovské skaly

Hits: 3596

Súľovské sú súčasťou Súľovských vrchov (Wikipedia), a väčšieho celku Strážovských vrchov (Jozef Terem), vyznačujú sa výrazne členitým reliéfom. Časté sú , , ihly, , homole apod. Jedným z najznámejších útvarov je tzv.  (Wikipedia), ktorá dosahuje výšku 13 metrov a vznikla zvetrávaním skalného zlepenca (kamnavylety.sk).  sa nachádzajú asi 10 km od Bytče. Súľovské skaly sú zoradené v oblúku, ktorého vrchol je na severe a ramená smerujú na juhozápad a juhovýchod (Wikipedia). Na tomto území je vyhlásená Národná prírodná rezervácia Súľovské skaly (enviroportal.sk). Nachádzajú sa tu napr. , , či (Jozef Terem). V puklinovej jaskyni Šarkania diera sa našli a neolitickej keramiky (sulov.com). Súľovské skaly môžeme spoznať aj v mnohých dokumentárnych filmoch o prírode a stali sa aj miestom filmového spracovania rozprávky . Lokalita Súľova bola podľa kedysi sídlom šarkana. Ten vylietaval cez dve skalné , na západe cez Gotickú bránu a na severe cez Obrovskú bránu (Jozef Terem). Skalné útvary vznikli tak, že malé časti kamienkov boli pospájané do seba tzv. vápencovým tmelom počas dlhých tisícročí. Hornina z tohto skalného útvaru dostala aj svoj názov „“ (slovakia360.com). Tento zlepenec je zložený z vápencov a dolomitov. Vrstvy zlepencov dosahujú značnú hrúbku, pri obci Súľov 500 metrov (sulov.com). 

Súľovské skaly poskytujú priestor aj pre rozmanitú faunu a flóru. Vďaka klíme, ktorá sa vytvára kvôli veľmi husto pospájaným skalným útvarom. V ich dolnej časti niekedy nikdy nedopadnú priame slnečné lúče, preto tu existuje niekoľko vegetačných pásiem. V dolných, chladnejších podmienkach rastie flóra ako vo Vysokých Tatrách (slovakia360.com). Rastie tu napr. poniklec prostredný , Ciminalis clusii, prvosienka holá Primula auricula , Campanula cochlearifolia, hmyzovník muchovitý , hmyzovník Holubyho Ophrys holubyana, , Epipactis atrirubens, ľalia zlatohlavá ,   (sulov.com), Dianthus lumnitzeri, , ,  (sulov.com), , Bellidiastrum michelii (Jaroslav Velička)

Najrozšírenejším dravým vtákom tu je tinnunculus, ktorý hniezdi na skalných vežiach a vo výklenkoch skalných stien. Žije tu aj  Bubo bubo, krkavec Corvus corax,   Pernis apivorus (sulov.com)V hlbokých lesoch žije  Ciconia nigra (sulov.com). Vyskytuje sa tu rys ostrovid Lynx lynx,  a obyčajná , Lacerta agilis, slepúch lámavý Anguis fragilis, salamandra škvrnitá Salamandra salamandra, jasoň červenooký Vzácny je teplomilný pavúk komôrkar pontický , ktorý sa nachádza len na troch lokalitách na Slovensku. Vďaka dostatočnému prísunu uhličitanov tu majú hojnejšie zastúpenie mäkkýše (sulov.com). Najcennejšie sú na vápnitých prameniskách. Glaciálny relikt  Vertigo geyeri poukazuje na starobylý pôvod (sulov.com).

Súľovský hrad, resp. jeho zrúcanina je súčasťou Súľovských skál. Ťažko ho odlíšiť od okolitých skál (). Jeho staršie pomenovanie bolo Rohach, . Vznikol v prvej tretine 15. storočia, plnil strážnu funkciu. Už v roku 1703 bol v zlom stave, avšak ešte v roku 1730 sa na ňom zdržiavalo vojsko. Od roku 1759 na hrade nikto neostal, navyše zemetrasenie v roku 1858 hrad ťažko poškodil a medzitým ešte vyhorel (Wikipedia.sk). 

Use Facebook to Comment on this Post