Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Bratislavské Staré Mesto

Hits: 3569

Sta­ré Mes­to je najk­raj­šia mest­ská časť mes­ta Bra­ti­sla­va. Dýcha v ňom ešte his­tó­ria a kul­tú­ra. Mest­ská časť Sta­ré Mes­to je his­to­ric­kou mest­skou čas­ťou Bra­ti­sla­vy. Dá sa pove­dať, že viac-​menej pred­sta­vu­je his­to­ric­ké cen­trum mes­ta. Nachá­dza sa tu množ­stvo význam­ných pamia­tok a turis­tic­kých atrak­cií, napr. Bra­ti­slav­ský hrad, kto­rý domi­nu­je pano­rá­me mes­ta. Význam­nou pamiat­kou je Michal­ská brá­na, kto­rá je jedi­nou zacho­va­nou mest­skou brá­nou zo stre­do­ve­kých hra­dieb. Na Hlav­nom námes­tí sa nachá­dza Dóm svä­té­ho Mar­ti­na, význam­ná gotic­ká kated­rá­la. Sta­ré Mes­to je zná­me aj svo­ji­mi ulič­ka­mi, reštau­rá­cia­mi, kaviar­ňa­mi a obchod­mi, čo pris­pie­va k jeho živé­mu a turis­tic­ky atrak­tív­ne­mu pro­stre­diu. Táto mest­ská časť je popu­lár­nym mies­tom pre náku­py, kul­túr­ne podu­ja­tia a pre­chádz­ky, čo robí z nej jed­no z naj­živ­ších miest v Bra­ti­sla­ve. Na plo­che 9.6 km2 tu žije 41 086 oby­va­te­ľov (sta​re​mes​to​.sk).


Sta­ré Mes­to is the most beau­ti­ful dis­trict of the city of Bra­ti­sla­va. It bre­at­hes with his­to­ry and cul­tu­re. Sta­ré Mes­to is the his­to­ric part of Bra­ti­sla­va, more or less repre­sen­ting the his­to­ri­cal cen­ter of the city. It is home to nume­rous sig­ni­fi­cant land­marks and tou­rist att­rac­ti­ons, such as Bra­ti­sla­va Cast­le, which domi­na­tes the city­’s sky­li­ne. One notab­le land­mark is Micha­e­l’s Gate, the only pre­ser­ved city gate from the medie­val for­ti­fi­ca­ti­ons. On the Main Squ­are, you can find St. Mar­ti­n’s Cat­hed­ral, a sig­ni­fi­cant Got­hic cat­hed­ral. Sta­ré Mes­to is also kno­wn for its nar­row stre­ets, res­tau­rants, cafes, and shops, con­tri­bu­ting to its live­ly and tourist-​attractive envi­ron­ment. This dis­trict is a popu­lar des­ti­na­ti­on for shop­ping, cul­tu­ral events, and walks, making it one of the live­liest pla­ces in Bra­ti­sla­va. With an area of 9.6 km², Sta­ré Mes­to is home to 41,086 resi­dents (sta​re​mes​to​.sk).


Die Alts­tadt ist der schöns­te Stadt­te­il von Bra­ti­sla­va. Hier atmet man noch Ges­chich­te und Kul­tur. Die Alts­tadt ist der his­to­ris­che Teil von Bra­ti­sla­va und stellt mehr oder weni­ger das his­to­ris­che Zen­trum der Stadt dar. Hier befin­den sich zahl­re­i­che bede­uten­de Sehen­swür­dig­ke­i­ten und Tou­ris­te­natt­rak­ti­onen, wie zum Beis­piel die Burg von Bra­ti­sla­va, die die Sky­li­ne der Stadt domi­niert. Ein wei­te­res bede­uten­des Wahr­ze­i­chen ist das Michalská-​Tor, das ein­zi­ge erhal­te­ne Stadt­tor aus den mit­te­lal­ter­li­chen Befes­ti­gung­san­la­gen. Auf dem Haupt­platz befin­det sich der St. Mar­tins­dom, eine bede­uten­de gotis­che Kat­hed­ra­le. Die Alts­tadt ist auch für ihre engen Gas­sen, Res­tau­rants, Cafés und Ges­chäf­te bekannt, was zu ihrer leben­di­gen und für Tou­ris­ten att­rak­ti­ven Umge­bung beit­rägt. Die­ser Stadt­te­il ist ein belieb­tes Ziel für Ein­kä­u­fe, kul­tu­rel­le Verans­tal­tun­gen und Spa­zier­gän­ge, was ihn zu einem der leb­haf­tes­ten Orte in Bra­ti­sla­va macht. Auf einer Flä­che von 9,6 km² leben hier 41.086 Ein­woh­ner (sta​re​mes​to​.sk).


Az Óvá­ros Bra­ti­sla­va legs­zebb város­rés­ze. Itt még érez­he­tő a tör­té­ne­lem és a kul­tú­ra. Az Óvá­ros Bra­ti­sla­va tör­té­nel­mi város­rés­ze, ame­ly többé-​kevésbé a város tör­té­nel­mi köz­pont­ját kép­vi­se­li. Szá­mos jelen­tős lát­ni­va­ló és turisz­ti­kai att­rak­ció talál­ha­tó itt, pél­dá­ul a Bra­ti­sla­vai vár, ame­ly ural­ko­dik a város lát­ké­pén. Az egy­ik kie­mel­ke­dő lát­ni­va­ló a Mihá­ly kapu, az egy­et­len meg­ma­radt város­ka­pu a közép­ko­ri erődít­mé­ny­ek­ből. A Főté­ren talál­ha­tó Szent Márton-​dóm is egy jelen­tős góti­kus kated­rá­lis. Az Óvá­ros a kes­ke­ny utcá­i­ról, étter­me­i­ről, kávé­zó­i­ról és üzle­te­i­ről ismert, ame­ly­ek hoz­zá­já­rul­nak az élénk és turis­ták által von­zó kör­ny­eze­té­hez. Ez a város­rész néps­ze­rű cél­pont a vásár­lás­ra, kul­tu­rá­lis ese­mé­ny­ek­re és séták­ra, ami az egy­ik legé­lén­kebb hel­lyé tes­zi Bra­ti­sla­vá­ban. A 9,6 km² terüle­ten itt él 41 086 lakos (sta​re​mes​to​.sk).


Odka­zy

Dóm Svä­té­ho Martina

Troj­lo­ďo­vý gotic­ký kos­tol pat­rí k naj­väč­ším gotic­kým sak­rál­nym stav­bám na Slo­ven­sku. Bol posta­ve­ný na mies­te pôvod­né­ho román­ske­ho kos­to­la. Zača­li ho sta­vať na začiat­ku 14. sto­ro­čia, vysvä­te­ný bol v r. 1452. Veža kos­to­la bola posta­ve­ná súčas­ne s tro­ma loďa­mi kos­to­la, bola súčas­ťou mest­ské­ho opev­ne­nia a slú­ži­la k obra­ne mes­ta. Jej cel­ko­vá výš­ka dosa­hu­je 85 m a na vrcho­le ju uzat­vá­ra pozlá­te­ná poduš­ka s roz­mer­mi 2 x 2 m a na nej 1 m vyso­ká kópia uhor­skej krá­ľov­skej koru­ny vážia­ca 300 kg. V rokoch 15631830 bol dóm sved­kom koru­no­vá­cií uhor­ských krá­ľov. Koru­no­va­li tu 11 uhor­ských krá­ľov a 8 krá­ľov­ských man­že­liek (bra​ti​sla​va​.sk). Po nedáv­nej rekon­štruk­cii koru­nu už nas­päť nevrátili.


Dóm Svä­té­ho Mar­ti­na (St. Mar­ti­n’s Cathedral)

The three-​nave Got­hic church is one of the lar­gest Got­hic sac­ral buil­dings in Slo­va­kia. It was built on the site of the ori­gi­nal Roma­ne­sque church. Cons­truc­ti­on began at the begin­ning of the 14th cen­tu­ry, and it was con­sec­ra­ted in 1452. The church tower was built simul­ta­ne­ous­ly with the three ais­les of the church, ser­ving as part of the city for­ti­fi­ca­ti­on and defen­se. Its total height rea­ches 85 meters, and at the top, it is cro­wned with a gil­ded cus­hi­on mea­su­ring 2 x 2 meters, top­ped by a 1‑meter high repli­ca of the Hun­ga­rian roy­al cro­wn weig­hing 300 kg. From 1563 to 1830, the cat­hed­ral wit­nes­sed the coro­na­ti­ons of Hun­ga­rian kings. It saw the coro­na­ti­on of 11 Hun­ga­rian kings and 8 roy­al con­sorts (bra​ti​sla​va​.sk). After a recent recons­truc­ti­on, the cro­wn has not been returned.


Dóm St. Mar­tin (St. Martinsdom)

Die dre­is­chif­fi­ge gotis­che Kir­che gehört zu den größten gotis­chen Sak­ral­bau­ten in der Slo­wa­kei. Sie wur­de an der Stel­le einer urs­prün­gli­chen roma­nis­chen Kir­che errich­tet. Der Bau begann zu Beginn des 14. Jahr­hun­derts, und die Kir­che wur­de 1452 gewe­iht. Der Kirch­turm wur­de gle­i­ch­ze­i­tig mit den drei Schif­fen der Kir­che erbaut und dien­te als Teil der städ­tis­chen Befes­ti­gung und Ver­te­i­di­gung. Sei­ne Gesamt­höhe bet­rägt 85 Meter, und an der Spit­ze ist er mit einem ver­gol­de­ten Kis­sen von 2 x 2 Metern gek­rönt, auf dem sich eine 1 Meter hohe Nach­bil­dung der unga­ris­chen Königs­kro­ne befin­det, die 300 kg wiegt. Von 1563 bis 1830 war der Dom Zeuge der Krönun­gen unga­ris­cher Köni­ge. Es wur­den 11 unga­ris­che Köni­ge und 8 könig­li­che Gemah­lin­nen hier gek­rönt (bra​ti​sla​va​.sk). Nach einer kürz­li­chen Rekons­truk­ti­on wur­de die Kro­ne jedoch nicht zurückgegeben.


Szent Márton-​dóm

A három­ha­jós góti­kus tem­plom a leg­na­gy­obb góti­kus szak­rá­lis épüle­tek közé tar­to­zik Szlo­vá­kiá­ban. Egy ere­de­ti román tem­plom hely­én épült. Az épít­ke­zés a 14. szá­zad ele­jén kez­dődött, és a tem­plo­mot 1452-​ben szen­tel­ték fel. A tem­plom tor­ny­át egy időben épí­tet­ték a három hajó­val, rés­ze volt a váro­si erőd­nek és a város védel­mé­re szol­gált. Tel­jes magas­sá­ga 85 méter, tete­jén egy 2 x 2 méte­res ara­ny­o­zott pár­na talál­ha­tó, ame­ly­en egy 1 méter magas máso­lat hely­ez­ke­dik el a magy­ar kirá­lyi koro­ná­ról, ame­ly 300 kg súlyú. 1563 és 1830 között a dóm tanú­ja volt a magy­ar kirá­ly­ok koro­ná­zá­sá­nak. Itt koro­náz­ták meg a 11 magy­ar kirá­lyt és 8 kirá­ly­nőt (bra​ti​sla​va​.sk). A közel­múlt­be­li hely­re­ál­lí­tás után a koro­nát azon­ban nem hely­ez­ték vissza.


TOP Sta­ré Mesto

Dóm Svä­té­ho Martina


Michal­ská brána 

Je jedi­ná zacho­va­ná brá­na stre­do­ve­ké­ho mest­ské­ho opev­ne­nia. Pôvod­ne gotic­ká brá­na, kto­rou do mes­ta vstu­po­va­la diaľ­ko­vá ces­ta z Mora­vy, sa spo­mí­na až v roku 1411, posta­vi­li ju však už v prvej polo­vi­ci 14. sto­ro­čia. V rokoch 1511- 13 bola zvý­še­ná o osem­bo­kú nad­stav­bu a v rokoch 175358 pre­sta­va­ná do súčas­nej podo­by, kedy bola na vrchol 51 met­rov vyso­kej baro­ko­vej veže umiest­ne­ná socha svä­té­ho Micha­la. Pri zosil­ňo­va­ní mest­ské­ho opev­ne­nia bol k veži pri­sta­va­ný ochran­ný bar­ba­kán. V súčas­nos­ti sa vo veži nachá­dza expo­zí­cia zbra­ní a mest­ské­ho opev­ne­nia (bra​ti​sla​va​.sk).


Michal­ská brána

It is the only pre­ser­ved gate of the medie­val city for­ti­fi­ca­ti­on. Ori­gi­nal­ly a Got­hic gate through which the long-​distance road from Mora­via ente­red the city, it is men­ti­oned in 1411, but it was built in the first half of the 14th cen­tu­ry. In the years 1511 – 13, it was rai­sed by an octa­go­nal supers­truc­tu­re, and in the years 1753 – 58, it was recons­truc­ted into its cur­rent form, when a sta­tue of St. Micha­el was pla­ced on top of the 51-​meter-​high baro­que tower. A pro­tec­ti­ve bar­bi­can was added to the tower during the strengt­he­ning of the city for­ti­fi­ca­ti­on. Today, the tower hou­ses an exhi­bi­ti­on of wea­pons and city for­ti­fi­ca­ti­ons (bra​ti​sla​va​.sk).


Michal­ská brána

Es ist das ein­zi­ge erhal­te­ne Tor der mit­te­lal­ter­li­chen Stadt­be­fes­ti­gung. Urs­prün­glich ein gotis­ches Tor, durch das die Ferns­tra­ße aus Mäh­ren in die Stadt führ­te, wird es ers­tmals im Jahr 1411 erwähnt, aber bere­its in der ers­ten Hälf­te des 14. Jahr­hun­derts gebaut. In den Jah­ren 1511 – 13 wur­de es um einen ach­tec­ki­gen Auf­bau erhöht, und in den Jah­ren 1753 – 58 wur­de es in sei­ne heuti­ge Form umge­baut, als auf den 51 Meter hohen baroc­ken Turm die Sta­tue des hei­li­gen Micha­el gesetzt wur­de. Bei der Vers­tär­kung der Stadt­be­fes­ti­gung wur­de ein Schutz­bar­ba­kan an den Turm ange­baut. Heute beher­bergt der Turm eine Auss­tel­lung von Waf­fen und Stadt­be­fes­ti­gun­gen (bra​ti​sla​va​.sk).


Michal­ská kapu

Ez az egy­et­len meg­ma­radt kapu a közép­ko­ri város erődít­mé­ny­é­ből. Ere­de­ti­leg egy góti­kus kapu volt, ame­ly­en keresz­tül a Mor­va­ors­zág­ból érke­ző távol­sá­gi út veze­tett a város­ba. Elős­zör 1411-​ben emlí­tik, de már a 14. szá­zad első felé­ben megé­pült. 1511 – 13-​ban nyolcs­zög­le­tű felé­pít­mén­ny­el emel­ték fel, 1753 – 58-​ban pedig jelen­le­gi for­má­já­ban áta­la­kí­tot­ták, ami­kor Szent Mihá­ly szob­rát hely­ez­ték el a 51 méter magas barokk toro­ny tete­jé­re. A város erődít­mé­ny­é­nek mege­rősí­té­se­kor a toro­ny­hoz egy védő bár­ká­nyt is hoz­zá­é­pí­tet­tek. Ma a toro­ny fegyver- és városfal-​kialakítási kiál­lí­tás­nak ad ott­hont (bra​ti​sla​va​.sk).


Pri­ma­ciál­ny palác

Ten­to kla­si­cis­tic­ký palác je jed­nou naj­rep­re­zen­ta­tív­nej­ších palá­co­vých sta­vieb v Bra­ti­sla­ve. V rokoch 1778 – 81 bol posta­ve­ný pre ostri­hom­ské­ho arci­bis­ku­pa Joze­fa Bat­hy­á­ny­ho. V ati­ke stre­chy sa nachá­dza­jú ale­go­ric­ké sochy a vázy. Na vrcho­le tym­pa­nó­na je umiest­ne­ný erb Joze­fa Bat­hy­á­ny­ho a kar­di­nál­sky klo­búk vážia­ci 150 kg. V tym­pa­nó­ne sa dnes mies­to pôvod­nej fres­ky nachá­dza mozai­ka. Soš­ky anje­lov nad bal­kó­nom v cen­trál­nej čas­ti fasá­dy držia dve pís­me­ná I – Ius­ti­cia = spra­vod­li­vosť a C – Cle­men­tia = Lás­ka­vosť – osob­né hes­lo kar­di­ná­la. Vo vstup­nej hale palá­ca po pra­vej stra­ne sa nachá­dza pamät­ná tabu­ľa pri­po­mí­na­jú­ca tzv. Bra­ti­slav­ský (Pre­špor­ský) mier, doku­ment, kto­rý tu bol pod­pí­sa­ný 26. decem­bra 1805 po bit­ke Troch cisá­rov pri Slav­ko­ve. Na nádvo­rí je palá­ca rene­sanč­ná fon­tá­na svä­té­ho Jura­ja a v rohu nádvo­ria je vchod do kapl­n­ky svä­té­ho Ladi­sla­va. Na poscho­dí sa nachá­dza Zrkad­lo­vá sieň, kto­rá bola sved­kom pod­pí­sa­nia Bra­ti­slav­ské­ho mie­ru v roku 1805 medzi napo­le­onov­ským Fran­cúz­skom a Habs­bur­gov­ským Rakús­kom po bit­ke pri Slav­ko­ve. V roku 1848 tu kráľ Fer­di­nand I. pod­pí­sal doku­ment o zru­še­ní pod­dan­stva v Uhor­sku. V repre­zen­tač­ných pries­to­roch sú umiest­ne­né zbier­ky Galé­rie mes­ta Bra­ti­sla­va s uni­kát­nou zbier­kou šesť tapi­sé­rií zo 17. sto­ro­čia zobra­zu­jú­cich tra­gic­kú lás­ku Héra k Lean­dro­vi, z anglic­kej krá­ľov­skej tká­čov­ne v Mor­tla­ke. Palác je od roku 1903 majet­kom mes­ta a v súčas­nos­ti síd­lom pri­má­to­ra mes­ta (bra​ti​sla​va​.sk). V Zrkad­lo­vej sie­ni Priam­ciál­ne­ho palá­ca sa kona­jú zasad­nu­tia mest­ské­ho zastu­pi­teľ­stva.


Pri­ma­tial Palace

This neoc­las­si­cal pala­ce is one of the most repre­sen­ta­ti­ve pala­ce buil­dings in Bra­ti­sla­va. It was built bet­we­en 1778 and 1781 for the Arch­bis­hop Jozef Bat­hy­á­ny of Esz­ter­gom. The attic of the roof fea­tu­res alle­go­ri­cal sta­tu­es and vases. At the top of the tym­pa­num, the coat of arms of Jozef Bat­hy­á­ny and a car­di­na­l’s hat weig­hing 150 kg are pla­ced. In the tym­pa­num, ins­te­ad of the ori­gi­nal fres­co, the­re is now a mosaic. The angel sta­tu­es abo­ve the bal­co­ny in the cen­tral part of the faca­de hold two let­ters, I – Ius­ti­tia (Jus­ti­ce), and C – Cle­men­tia (Cle­men­cy) – the per­so­nal mot­to of the car­di­nal. In the entran­ce hall of the pala­ce, on the right side, the­re is a memo­rial pla­que com­me­mo­ra­ting the so-​called Bra­ti­sla­va (Pre­ss­burg) Pea­ce, a docu­ment sig­ned here on Decem­ber 26, 1805, after the Batt­le of the Three Empe­rors near Slav­kov. In the cour­ty­ard of the pala­ce, the­re is a Renais­san­ce foun­tain of Saint Geor­ge, and in the cor­ner of the cour­ty­ard is the entran­ce to the cha­pel of Saint Ladis­laus. On the upper flo­or, the­re is the Mir­ror Hall, which wit­nes­sed the sig­ning of the Bra­ti­sla­va Pea­ce in 1805 bet­we­en Napo­le­onic Fran­ce and Habs­burg Aus­tria after the Batt­le of Slav­kov. In 1848, King Fer­di­nand I sig­ned a docu­ment abo­lis­hing serf­dom in Hun­ga­ry here. The repre­sen­ta­ti­ve spa­ces hou­se the col­lec­ti­ons of the Bra­ti­sla­va City Gal­le­ry, inc­lu­ding a uni­que col­lec­ti­on of six tapes­tries from the 17th cen­tu­ry depic­ting the tra­gic love of Hero and Lean­der, from the English roy­al wea­ving works­hop in Mor­tla­ke. Sin­ce 1903, the pala­ce has been owned by the city and cur­ren­tly ser­ves as the resi­den­ce of the may­or of the city (bra​ti​sla​va​.sk). City coun­cil mee­tings take pla­ce in the Mir­ror Hall of the Pri­ma­tial Palace.


Pri­ma­tial­pa­lais

Die­ses neok­las­si­zis­tis­che Palais gehört zu den reprä­sen­ta­tivs­ten Palais­ge­bä­u­den in Bra­ti­sla­va. Es wur­de zwis­chen 1778 und 1781 für den Erz­bis­chof Jozef Bat­hy­á­ny von Esz­ter­gom erbaut. Das Dach­ges­choss des Daches ist mit alle­go­ris­chen Sta­tu­en und Vasen gesch­müc­kt. Auf dem Gie­bel befin­den sich das Wap­pen von Jozef Bat­hy­á­ny und ein Kar­di­nals­hut, der 150 kg wiegt. Im Tym­pa­non befin­det sich heute ans­tel­le des Ori­gi­nalf­res­kos eine Mosaik. Die Engels­ta­tu­en über dem Bal­kon im zen­tra­len Teil der Fas­sa­de hal­ten zwei Buchs­ta­ben, I – Ius­ti­tia (Gerech­tig­ke­it) und C – Cle­men­tia (Mil­de) – das per­sön­li­che Mot­to des Kar­di­nals. Im Ein­gangs­be­re­ich des Palais, auf der rech­ten Sei­te, befin­det sich eine Gedenk­ta­fel an den soge­nann­ten Bra­ti­sla­va­er (Pre­ss­bur­ger) Frie­den, ein Doku­ment, das hier am 26. Dezem­ber 1805 nach der Sch­lacht der drei Kai­ser bei Slav­kov unter­ze­ich­net wur­de. Im Innen­hof des Palais befin­det sich ein Renaissance-​Brunnen des hei­li­gen Geor­gs, und in der Ecke des Hofes befin­det sich der Ein­gang zur Kapel­le des hei­li­gen Ladis­laus. Im Ober­ges­choss befin­det sich der Spie­gel­sa­al, der die Unter­ze­ich­nung des Bra­ti­sla­va­er Frie­dens im Jahr 1805 zwis­chen dem napo­le­onis­chen Fran­kre­ich und dem habs­bur­gis­chen Öster­re­ich nach der Sch­lacht von Slav­kov miter­leb­te. Im Jahr 1848 unter­ze­ich­ne­te König Fer­di­nand I. hier ein Doku­ment zur Abschaf­fung der Lei­be­i­gen­schaft in Ungarn. Die reprä­sen­ta­ti­ven Räum­lich­ke­i­ten beher­ber­gen die Samm­lun­gen der Stadt­ga­le­rie Bra­ti­sla­va, darun­ter eine ein­zi­gar­ti­ge Samm­lung von sechs Wand­tep­pi­chen aus dem 17. Jahr­hun­dert, die die tra­gis­che Lie­be von Hero und Lean­der dars­tel­len, aus der englis­chen König­li­chen Weber­werks­tatt in Mor­tla­ke. Seit 1903 gehört das Palais der Stadt und dient der­ze­it als Resi­denz des Bür­ger­me­is­ters der Stadt (bra​ti​sla​va​.sk). Die Sit­zun­gen des Stadt­rats fin­den im Spie­gel­sa­al des Pri­ma­tial­pa­lais statt.


Prí­má­si palota

Ez a neok­lass­zi­cis­ta palo­ta Bra­ti­sla­va egy­ik leg­ki­vá­lóbb palo­tá­ja. 1778 és 1781 között épült Jozef Bat­hy­á­ny esz­ter­go­mi érsek szá­má­ra. A tetőtér alle­go­ri­kus szob­rok­kal és vázák dís­zí­tik. A tim­pa­non tete­jén Jozef Bat­hy­á­ny címe­re és egy 150 kg súlyú bíbo­ros süveg talál­ha­tó. A tim­pa­non­ban ma egy mozaik talál­ha­tó az ere­de­ti fres­kó hely­ett. A hom­lok­zat köz­pon­ti rés­zén lévő erké­ly felett lévő angy­als­zob­rok két betűt tar­ta­nak, I – Ius­ti­tia (igaz­sá­gos­ság) és C – Cle­men­tia (Jóság) – a bíbo­ros sze­mé­ly­es mot­tó­ját. A palo­ta bejá­ra­tá­nál, a jobb olda­lon, egy emlék­táb­la talál­ha­tó a Bra­ti­sla­vai (Pozso­nyi) Béke nevű doku­men­tum­ról, ame­ly­et 1805. decem­ber 26-​án írtak alá a Slav­kov­nál vívott három csás­zár csa­tá­ja után. A palo­ta bel­ső udva­rán áll a Szent Györ­gy renes­zánsz kút­ja, a udvar sar­ká­ban pedig a Szent Lász­ló kápol­na bejá­ra­ta. Az eme­le­ten talál­ha­tó a Tük­rös terem, ame­ly a Bra­ti­sla­vai Béke alá­í­rá­sá­nak helys­zí­ne volt 1805-​ben Napó­le­on Fran­cia­ors­zá­ga és a Habs­burg Biro­da­lom között a Slav­ko­vi csa­ta után. 1848-​ban I. Fer­di­nánd kirá­ly itt írta alá a job­bá­gy­ság eltör­lé­sé­ről szó­ló doku­men­tu­mot Magy­arors­zá­gon. A repre­zen­ta­tív terek­ben lát­ha­tó a Bra­ti­sla­va Galé­ria gyűj­te­mé­nye, ame­ly­nek rés­ze a 17. szá­zad­ból szár­ma­zó hat falis­zőny­eg egy­edülál­ló gyűj­te­mé­nye, ame­ly Hero és Lean­der tra­gi­kus sze­rel­mét ábrá­zol­ja, a Mor­tla­ke angol kirá­lyi szövőműhe­ly­ből. A palo­ta 1903 óta a város tulaj­do­na, jelen­leg a város pol­gár­mes­te­ré­nek rezi­den­ciá­ja (bra​ti​sla​va​.sk). A város­há­zi tanács ülé­sei a Prí­má­si palo­ta Tük­rös ter­mé­ben zajlanak.


Pri­ma­ciál­ny palác a Pri­ma­ciál­ne námestie


Fon­tá­na Svä­té­ho Jura­ja s drakom

Pod­ľa legen­dy bol Juraj dôs­toj­ník rím­skej armá­dy. Jed­né­ho dňa pri­šiel do mes­ta, kto­ré tyra­ni­zo­val drak. Drak sa spr­vu uspo­ko­jil s kaž­do­den­ným prí­su­nom dobyt­ka, neskôr však začal vyža­do­vať mla­dé diev­či­ny. Zúfa­lí ľudia vybe­ra­li obe­te žre­bo­va­ním. Juraj pri­šiel do mes­ta, keď padol žreb na krá­ľov­skú dcé­ru. Zabil dra­ka kopi­jou a stal sa sym­bo­lom rytie­ra, kto­rý víťa­zí nad zlom (bra​ti​sla​va​.sk).


Foun­tain of St. Geor­ge and the Dragon

Accor­ding to legend, Geor­ge was an offi­cer in the Roman army. One day, he came to a town ter­ro­ri­zed by a dra­gon. Ini­tial­ly, the dra­gon was satis­fied with a dai­ly supp­ly of lives­tock, but later, it began deman­ding young girls. Des­pe­ra­te, the peop­le selec­ted vic­tims by dra­wing lots. Geor­ge arri­ved in the town when the lot fell on the kin­g’s daugh­ter. He kil­led the dra­gon with his spe­ar and beca­me a sym­bol of a knight triump­hing over evil (bra​ti​sla​va​.sk).


Brun­nen des hei­li­gen Geor­gs und des Drachen

Gemäß der Legen­de war Georg ein Offi­zier in der römis­chen Armee. Eines Tages kam er in eine Stadt, die von einem Dra­chen tyran­ni­siert wur­de. Zuerst war der Dra­che mit der täg­li­chen Ver­sor­gung von Vieh zuf­rie­den, ver­lang­te jedoch spä­ter nach jun­gen Mäd­chen. Ver­zwe­i­fel­te Men­schen wähl­ten Opfer durch das Los. Georg kam in die Stadt, als das Los auf die Toch­ter des Königs fiel. Er töte­te den Dra­chen mit sei­nem Spe­er und wur­de zum Sym­bol eines Rit­ters, der das Böse besiegt (bra​ti​sla​va​.sk).


Szent Györ­gy és a sár­ká­ny kútja

A legen­da sze­rint Györ­gy egy római had­se­reg tiszt­je volt. Egy nap egy város­ba érke­zett, ame­ly­et egy sár­ká­ny zsar­no­kolt. Elős­zör a sár­ká­ny a min­den­na­pi marhahús-​szállítmánnyal mege­lé­ge­dett, később azon­ban fia­tal lány­o­kat kez­dett köve­tel­ni. A két­ség­be­e­sett embe­rek a sor­so­lás útján válasz­tot­ták az áldo­za­to­kat. Györ­gy akkor érke­zett a város­ba, ami­kor a kirá­ly leánya esett ki a sor­so­lás­ból. Megöl­te a sár­ká­nyt lándz­sá­já­val, és a lova­got szim­bó­lum­má vált, aki legy­őzi a gonoszt (bra​ti​sla​va​.sk).


Sta­rá radnica

v 14. sto­ro­čí stál na mies­te dneš­nej sta­rej rad­ni­ce dom s vežou, kto­rý dal posta­viť rich­tár Jakub. Sta­rá rad­ni­ca vznik­la v 15. sto­ro­čí spo­je­ním via­ce­rých suse­dia­cich meš­tian­skych domov na Hlav­nom námes­tí a v prie­be­hu sto­ro­čí pre­šla via­ce­rý­mi rekon­štruk­cia­mi. Po zeme­tra­se­ní v roku 1599 bola pre­sta­va­ná v rene­sanč­nom slo­hu, veža rad­ni­ce bola po požia­ri v 18. sto­ro­čí pre­sta­va­ná v baro­ko­vom slo­hu. V roku 1912 bolo pri­sta­ve­né zadné kríd­lo v neore­ne­sanč­nom slo­hu zo stra­ny nádvo­ria a v neogo­tic­kom zo stra­ny Pri­ma­ciál­ne­ho námes­tia. Veža rad­ni­ce plni­la obran­ný cha­rak­ter. Pri pohľa­de na vežu z Hlav­né­ho námes­tia náj­de­te na nej via­ce­ré pozo­ru­hod­nos­ti – na sok­li sa nachá­dza tabuľ­ka s dátu­mom Feb­ru­ár 1850, kto­rá pri­po­mí­na výš­ku vody pri povod­ni, kedy sa Dunaj vylial z kory­ta. Vľa­vo od gotic­ké­ho okna sa na úrov­ni 1. poscho­dia nachá­dza zamu­ro­va­ná delo­vá guľa pri­po­mí­na­jú­ca úto­ky napo­le­on­ských voj­sk v roku 1809. Na náro­ží veže sto­jí socha Mado­ny z roku 1676. Z ocho­zu veže boli v minu­los­ti vyhla­so­va­né roz­hod­nu­tia sne­mu, krá­ľov­ské naria­de­nia i naria­de­nia mest­skej rady. Na fasá­de napra­vo od rene­sanč­né­ho arki­é­ra si môže­te všim­núť fres­ku sta­ré­ho muža – úžer­ní­ka z roku 1533. Mest­ské múze­um je jed­ným z naj­star­ších múzeí v stred­nej Euró­pe, bolo zalo­že­né v roku 1868. V rohu nádvo­ria je vchod do expo­zí­cii feudál­nej jus­tí­cie a his­tó­rie mes­ta. Na arká­do­vom rene­sanč­nom nádvo­rí sa v lete kona­jú kon­cer­ty a diva­del­né pred­sta­ve­nia (bra​ti​sla​va​.sk).

Rolan­do­va fon­tá­na pred Sta­rou rad­ni­cou – kamen­ná rene­sanč­ná fon­tá­na s kru­ho­vou nádr­žou ozdo­be­nou mas­ka­rón­mi a so stre­do­vým pilie­rom na kto­rom sto­jí posta­va stre­do­ve­ké­ho rytie­ra v brne­ní. Socha zná­zor­ňu­je legen­dár­ne­ho ochran­cu mest­ských práv Rolan­da. V dol­nej čas­ti pilie­ra sa nachá­dza men­šia muš­ľo­vi­to­vá nádrž do kto­rej strie­ka voda z papúľ rýb drža­ných posta­vič­ka­mi – tzv. puti. Voda sa do fon­tá­ny pôvo­de pri­vá­dza­la dre­ve­ným potru­bím. Fon­tá­na vznik­la z prak­tic­kých dôvo­dov v čase, kedy bol v mes­te citeľ­ný nedos­ta­tok vody ako pria­ma reak­cia na veľ­ký požiar, kto­rý vypu­kol prá­ve počas koru­no­vač­nej sláv­nos­ti Maxi­mi­liá­na a spus­to­šil veľ­kú časť domov v mes­te. Pred­po­kla­dá sa, že autor na soche Rolan­da zobra­zil prá­ve tvár vte­daj­šie­ho panov­ní­ka (bra​ti​sla​va​.sk).


Old Town Hall

In the 14th cen­tu­ry, the­re was a hou­se with a tower on the site of toda­y­’s Old Town Hall, built by the may­or Jakub. The Old Town Hall was for­med in the 15th cen­tu­ry by mer­ging seve­ral neigh­bo­ring bour­ge­ois hou­ses on the Main Squ­are, and over the cen­tu­ries, it under­went seve­ral recons­truc­ti­ons. After the eart­hqu­ake in 1599, it was rebu­ilt in the Renais­san­ce sty­le, and the town hall tower was recons­truc­ted in the Baro­que sty­le after a fire in the 18th cen­tu­ry. In 1912, a rear wing was added in the Neo-​Renaissance sty­le from the cour­ty­ard side and in the Neo-​Gothic sty­le from Pri­ma­ciál­ne Squ­are. The town hall tower ser­ved a defen­si­ve pur­po­se. When looking at the tower from the Main Squ­are, you will find seve­ral inte­res­ting fea­tu­res – on the plinth, the­re is a pla­que with the date Feb­ru­ary 1850, remin­ding of the water level during a flo­od when the Danu­be overf­lo­wed its banks. To the left of the Got­hic win­dow, at the level of the 1st flo­or, the­re is a wal­led can­non­ball remin­ding of the attacks by Napo­le­on’s armies in 1809. On the cor­ner of the tower stands a sta­tue of the Madon­na from 1676. From the tower bal­co­ny, deci­si­ons of the par­lia­ment, roy­al dec­re­es, and city coun­cil regu­la­ti­ons were announ­ced in the past. On the faca­de to the right of the Renais­san­ce arca­de, you can noti­ce a fres­co of an old man – a usu­rer from 1533. The City Muse­um is one of the oldest muse­ums in Cen­tral Euro­pe, foun­ded in 1868. In the cour­ty­ard cor­ner, the­re is an entran­ce to the exhi­bi­ti­on of feudal jus­ti­ce and the his­to­ry of the city. Con­certs and the­a­ter per­for­man­ces take pla­ce on the Renais­san­ce arca­de cour­ty­ard in the sum­mer (bra​ti​sla​va​.sk).

Roland Foun­tain in front of the Old Town Hall – a sto­ne Renais­san­ce foun­tain with a cir­cu­lar basin ador­ned with mas­ca­rons and a cen­tral pil­lar on which stands the figu­re of a medie­val knight in armor. The sta­tue depicts the legen­da­ry guar­dian of muni­ci­pal rights, Roland. In the lower part of the pil­lar, the­re is a smal­ler shell-​shaped basin into which water spra­ys from the mouths of fish held by figu­ri­nes – the so-​called put­ti. Water was ori­gi­nal­ly brought to the foun­tain through wooden pipes. The foun­tain was cre­a­ted for prac­ti­cal rea­sons at a time when the­re was a noti­ce­ab­le shor­ta­ge of water in the city, as a direct res­pon­se to a major fire that bro­ke out during the coro­na­ti­on celeb­ra­ti­on of Maxi­mi­lian and devas­ta­ted a lar­ge part of the homes in the city. It is assu­med that the aut­hor depic­ted the face of the then ruler on the sta­tue of Roland (bra​ti​sla​va​.sk).


Altes Rat­haus

Im 14. Jahr­hun­dert stand an der Stel­le des heuti­gen Alten Rat­hau­ses ein Haus mit einem Turm, das vom Bür­ger­me­is­ter Jakub erbaut wur­de. Das Alte Rat­haus ents­tand im 15. Jahr­hun­dert durch die Vere­i­ni­gung meh­re­rer benach­bar­ter Bür­ger­hä­u­ser am Haupt­platz und wur­de im Lau­fe der Jahr­hun­der­te mehr­fach umge­baut. Nach dem Erd­be­ben von 1599 wur­de es im Renais­san­ces­til wie­de­rauf­ge­baut, und der Rat­haus­turm wur­de nach einem Brand im 18. Jahr­hun­dert im baroc­ken Stil umges­tal­tet. Im Jahr 1912 wur­de auf der Hof­se­i­te ein hin­te­rer Flügel im neure­nais­san­ces­til und auf der Sei­te des Pri­ma­ciál­ne námes­tie im neugo­tis­chen Stil hin­zu­ge­fügt. Der Rat­haus­turm dien­te einem defen­si­ven Zweck. Wenn Sie den Turm vom Haupt­platz aus bet­rach­ten, fin­den Sie meh­re­re inte­res­san­te Merk­ma­le – auf dem Soc­kel befin­det sich eine Tafel mit dem Datum Feb­ru­ar 1850, die an den Was­sers­tand wäh­rend eines Hoch­was­sers erin­nert, als die Donau über ihre Ufer trat. Links vom gotis­chen Fens­ter, auf Höhe des 1. Stocks, befin­det sich eine ein­ge­mau­er­te Kano­nen­ku­gel, die an die Angrif­fe der napo­le­onis­chen Arme­en im Jahr 1809 erin­nert. Auf der Ecke des Turms steht eine Sta­tue der Madon­na aus dem Jahr 1676. Vom Bal­kon des Turms aus wur­den in der Ver­gan­gen­he­it Ents­che­i­dun­gen des Par­la­ments, könig­li­che Erlas­se und städ­tis­che Rats­vorsch­rif­ten ver­kün­det. Auf der Fas­sa­de rechts von der Renaissance-​Arkade kön­nen Sie ein Fres­ko eines alten Man­nes – eines Wuchers aus dem Jahr 1533 – bemer­ken. Das Stadt­mu­se­um ist eines der ältes­ten Muse­en in Mit­te­le­uro­pa, geg­rün­det im Jahr 1868. In der Ecke des Innen­hofs befin­det sich ein Ein­gang zur Auss­tel­lung über die feuda­le Jus­tiz und die Ges­chich­te der Stadt. Im Som­mer fin­den auf dem Arka­de­nin­nen­hof Kon­zer­te und The­a­te­rauf­füh­run­gen statt (bra​ti​sla​va​.sk).

Rolandb­run­nen vor dem Alten Rat­haus – ein ste­i­ner­ner Renais­san­ceb­run­nen mit einem kre­is­för­mi­gen Bec­ken, das mit Mas­ka­rons ver­ziert ist, und einem zen­tra­len Pfe­i­ler, auf dem die Figur eines mit­te­lal­ter­li­chen Rit­ters in Rüs­tung steht. Die Sta­tue stellt den legen­dä­ren Hüter der städ­tis­chen Rech­te, Roland, dar. Im unte­ren Teil des Pfe­i­lers befin­det sich ein kle­i­ne­res mus­chel­för­mi­ges Bec­ken, in das Was­ser aus den Mün­dern von Fisch­fi­gu­ren, den soge­nann­ten Put­ti, spritzt. Was­ser wur­de urs­prün­glich durch höl­zer­ne Roh­re zum Brun­nen gele­i­tet. Der Brun­nen wur­de aus prak­tis­chen Grün­den in einer Zeit ges­chaf­fen, als in der Stadt ein spür­ba­rer Was­ser­man­gel herrsch­te, als direk­te Reak­ti­on auf einen gro­ßen Brand, der wäh­rend der Krönungs­fe­ier­lich­ke­i­ten von Maxi­mi­lian ausb­rach und einen Gro­ßte­il der Häu­ser in der Stadt ver­wüs­te­te. Es wird ver­mu­tet, dass der Autor das Gesicht des dama­li­gen Herrs­chers auf der Sta­tue von Roland dar­ges­tellt hat (bra​ti​sla​va​.sk).


Óvá­ro­si városháza

A 14. szá­zad­ban a mai Óvá­ro­si város­há­za hely­én egy ház állt toron­ny­al, ame­ly­et Jakub alpol­gár­mes­ter épít­te­tett. Az Óvá­ro­si város­há­za a 15. szá­zad­ban jött lét­re a Fő téren szoms­zé­dos pol­gá­ri házak egy­esí­té­sé­vel, és évs­zá­za­dok során többs­zör áté­pí­tet­ték. A 1599-​es föl­dren­gés után a renes­zánsz stí­lus­ban újjá­é­pí­tet­ték, és a város­ház toro­ny­ja a 18. szá­za­di tűz után barokk stí­lus­ban újra­é­pült. 1912-​ben a bel­ső udva­ron egy hát­só szár­ny­at renes­zánsz stí­lus­ban, a Pri­ma­ciál­ne námes­tie olda­lán pedig neogót stí­lus­ban épí­tet­tek hoz­zá. A város­há­za tor­nya védel­mi célt szol­gált. Ha a tor­ny­ot a Fő tér­ről nézi, szá­mos érde­kes­sé­get talál raj­ta – a talap­za­ton talál­ha­tó egy táb­la, ahol a 1850. feb­ru­ári dátum emlé­kez­tet az árvíz alat­ti vízs­zin­tre, ami­kor a Duna kilé­pett med­ré­ből. A góti­kus ablak bal olda­lán, az 1. eme­let magas­sá­gá­ban egy befa­la­zott ágy­ú­go­lyó talál­ha­tó, ame­ly az 1809-​es napó­le­oni had­se­reg táma­dá­sai­ra emlé­kez­tet. A toro­ny sar­kán egy 1676-​os Madonna-​szobor áll. A toro­ny erké­ly­é­ről koráb­ban a par­la­ment dön­té­se­it, a kirá­lyi ren­de­le­te­ket és a váro­si tanács ren­de­le­te­it hir­det­ték ki. Az erké­ly alatt, a renes­zánsz arkád jobb olda­lán lát­hat egy fres­kót egy öreg fér­fi­ról – egy 1533-​as agy­agem­be­ré­ről. A Váro­si Múze­um Közép-​Európa leg­ré­geb­bi múze­umai közé tar­to­zik, 1868-​ban ala­pí­tot­ták. Az udvar sar­ká­ban talál­ha­tó egy bejá­rat a feudá­lis igaz­ság és a város tör­té­ne­té­nek kiál­lí­tá­sá­hoz. Nyá­ron kon­cer­tek és szín­há­zi előa­dá­sok zaj­la­nak az udva­ron (bra​ti​sla​va​.sk).

Roland kút­ja az Óvá­ro­si város­há­za előtt – egy kőből kés­zült renes­zánsz kút, kör ala­kú meden­cé­vel, ame­ly masz­ka­ro­nok­kal van dís­zít­ve, és közé­pen egy osz­lop áll, ame­ly­en a közép­ko­ri lovag alak­ja áll pán­cél­ban. A szo­bor Rolan­dot, a váro­si jogok őrzőjét ábrá­zol­ja. Az osz­lop alsó rés­zén egy kisebb kagy­lós meden­ce talál­ha­tó, ame­ly­be víz spric­cel a put­ti nevű hala­la­kok szá­já­ból. A vizet ere­de­ti­leg fa csöve­ken keresz­tül vezet­ték a kút­hoz. A kútot gyakor­la­ti okok­ból hoz­ták lét­re, ami­kor a város­ban érez­he­tő volt a víz­hiá­ny, egy­enes reak­ci­ó­ként Maxi­mi­lian koro­ná­zá­si ünnep­sé­gei köz­ben kitört nagy tűz­vész­re, ame­ly egy rés­zét elpusz­tí­tot­ta a város házai­nak. Azt fel­té­te­le­zik, hogy a szo­bor Roland arcát a kora­be­li ural­ko­dó arca­ké­pé­vel ábrá­zol­ta (bra​ti​sla​va​.sk).


Mod­rý kos­to­lík – Kos­tol Svä­tej Alžbety

Jed­no­lo­ďo­vý seces­ný kos­to­lík svä­tej Alž­be­ty s val­co­vi­tou vežou bol posta­ve­ný v rokoch 1910 – 1913 pod­ľa pro­jek­tu buda­peš­tian­ske­ho archi­tek­ta Edmun­da Lech­ne­ra. Kos­tol posta­vi­la fir­ma Pit­tel a Brau­se­wet­ter, kto­rá pilot­ne do archi­tek­tú­ry kos­to­la zabu­do­va­la žele­zo­be­tó­no­vé kon­štruk­cie, kto­ré nesú klen­bu kos­to­la ako aj orga­no­vý chór. Pôdo­rys kos­to­la nad­vä­zu­je na tra­dič­né slo­hy, z kto­rých boli pre­vza­té aj mno­hé prv­ky. Úpl­ne nová je však úpra­va omiet­ky s boha­tý­mi výrez­mi napo­dob­ňu­jú­ce orien­tál­nu orna­men­ti­ku. Ústred­ným prv­kom čel­nej fasá­dy kos­to­la je mozai­ka s posta­vou svä­tej Alž­be­ty držia­cej v pláš­ti ruže. Ruže sú i základ­ným prv­kom orna­men­ti­ky inte­ri­é­ru kos­to­la. Lech­ner tou­to stav­bou vytvo­ril nový maďar­ský národ­ný archi­tek­to­nic­ký štýl. Zasvä­te­nie kos­to­lí­ka svä­tej Alž­be­te ref­lek­to­va­lo aj na maďar­ské národ­nost­né cíte­nie. Svä­tá Alž­be­ta bola domá­ca uhor­ská svä­ti­ca z krá­ľov­ské­ho rodu Arpá­dov­cov (naro­di­la sa prav­de­po­dob­ne na Bra­ti­slav­skom hra­de) a kos­to­lík mal byť aj akým­si sym­bo­lic­kým mau­zó­le­om cisá­rov­nej Alž­be­ty (Sis­si), man­žel­ky Fran­tiš­ka Joze­fa I. (bra​ti​sla​va​.sk).


Blue Church – Church of St. Elizabeth

The single-​nave Seces­si­onist Blue Church of St. Eli­za­beth with a cylin­dri­cal tower was built bet­we­en 1910 and 1913 accor­ding to the design of Buda­pest archi­tect Edmund Lech­ner. The church was cons­truc­ted by the Pit­tel and Brau­se­wet­ter com­pa­ny, which pione­e­red the use of rein­for­ced conc­re­te struc­tu­res in the chur­ch’s archi­tec­tu­re, sup­por­ting both the church vault and the organ loft. The chur­ch’s flo­or plan fol­lo­ws tra­di­ti­onal sty­les, incor­po­ra­ting many ele­ments bor­ro­wed from them. Howe­ver, a com­ple­te­ly new fea­tu­re is the orna­te plas­ter­work that imi­ta­tes orien­tal orna­men­ta­ti­on. The cen­tral ele­ment of the chur­ch’s front faca­de is a mosaic fea­tu­ring the figu­re of St. Eli­za­beth hol­ding roses in her clo­ak. Roses are also a fun­da­men­tal ele­ment of the inte­ri­or orna­men­ta­ti­on. With this cons­truc­ti­on, Lech­ner cre­a­ted a new Hun­ga­rian nati­onal archi­tec­tu­ral sty­le. The dedi­ca­ti­on of the Church of St. Eli­za­beth also ref­lec­ted Hun­ga­rian nati­onal sen­ti­ment. St. Eli­za­beth was a nati­ve Hun­ga­rian saint from the roy­al Arpad dynas­ty (like­ly born in Bra­ti­sla­va Cast­le), and the church was inten­ded to ser­ve as a sym­bo­lic mau­so­le­um for Empress Eli­za­beth (Sis­si), the wife of Franz Joseph I (bra​ti​sla​va​.sk).


Blaue Kir­che – Kir­che der Hei­li­gen Elisabeth

Die ein­schif­fi­ge seces­si­onis­tis­che Blaue Kir­che der Hei­li­gen Eli­sa­beth mit einem zylin­dris­chen Turm wur­de zwis­chen 1910 und 1913 nach dem Ent­wurf des Buda­pes­ter Archi­tek­ten Edmund Lech­ner erbaut. Die Kir­che wur­de von der Fir­ma Pit­tel und Brau­se­wet­ter errich­tet, die Pionie­rar­be­it bei der Ver­wen­dung von Sta­hl­be­tons­truk­tu­ren in der Archi­tek­tur der Kir­che leis­te­te und sowohl das Kir­chen­ge­wöl­be als auch die Orgel­tri­büne unters­tütz­te. Der Grun­driss der Kir­che folgt tra­di­ti­onel­len Sti­len und über­nimmt vie­le Ele­men­te von ihnen. Eine völ­lig neue Funk­ti­on ist jedoch die kun­stvol­le Ver­putz­ges­tal­tung, die orien­ta­lis­che Orna­men­tik imi­tiert. Das zen­tra­le Ele­ment der Vor­der­fas­sa­de der Kir­che ist ein Mosaik mit der Figur der Hei­li­gen Eli­sa­beth, die Rosen in ihrem Man­tel hält. Rosen sind auch ein grund­le­gen­des Ele­ment der Innen­ver­zie­rung. Mit die­sem Bau schuf Lech­ner einen neuen unga­ris­chen nati­ona­len archi­tek­to­nis­chen Stil. Die Wid­mung der Kir­che der Hei­li­gen Eli­sa­beth spie­gel­te auch das unga­ris­che Nati­onal­ge­fühl wider. Die Hei­li­ge Eli­sa­beth war eine gebür­ti­ge unga­ris­che Hei­li­ge aus der könig­li­chen Arpad-​Dynastie (wahrs­che­in­lich auf der Burg Pre­ss­burg gebo­ren), und die Kir­che soll­te auch als sym­bo­lis­ches Mau­so­le­um für Kai­se­rin Eli­sa­beth (Sis­si), die Frau von Franz Joseph I., die­nen (bra​ti​sla​va​.sk).


Kék Tem­plom – Szent Erzsébet-templom

Az egy­ha­jós sze­cess­zi­ós Kék Tem­plom Szent Erzsébet-​templom a Szent Erzsébet-​templom a 1910 és 1913 között épült a buda­pes­ti épí­tész, Edmund Lech­ner ter­vei sze­rint. A tem­plo­mot a Pit­tel és Brau­se­wet­ter cég épí­tet­te, ame­ly for­ra­dal­mian újí­tot­ta meg a tem­plom épí­tés­ze­té­ben a vas­be­ton szer­ke­ze­tek hasz­ná­la­tát, ame­ly­ek mind a tem­plom bol­to­za­tát, mind az orgo­na kar­zol­tát támo­gat­ják. A tem­plom alap­raj­za a hagy­o­má­ny­os stí­lu­so­kat köve­ti, sok ele­met kölc­sönöz tőlük. Azon­ban egy tel­je­sen új jel­leg­ze­tes­ség az orien­tá­lis dís­zí­tés után­za­tát imi­tá­ló dís­zes vako­lat. A tem­plom elül­ső hom­lok­za­tá­nak köz­pon­ti ele­me egy mozaik, a Szent Erz­sé­bet alak­já­val, aki róz­sá­kat tart a köpe­ny­é­ben. A róz­sák a bel­ső dís­zí­tés alap­ve­tő ele­mei is. Ezzel az épí­tés­zet­tel Lech­ner lét­re­ho­zott egy új magy­ar nemze­ti épí­tés­ze­ti stí­lust. A Szent Erzsébet-​templom fels­zen­te­lé­se is tük­röz­te a magy­ar nemze­ti érzel­me­ket. Szent Erz­sé­bet egy szüle­tett magy­ar szent volt az Arpád-​dinasztia kirá­lyi csa­lád­já­ból (valós­zí­nűleg Pozso­ny várán szüle­tett), és a tem­plom szim­bo­li­kus mau­zó­le­um­ként is szol­gált Erz­sé­bet csás­zár­né (Sis­si), I. Ferenc Józ­sef fele­sé­ge szá­má­ra (bra​ti​sla​va​.sk).


Sla­vín

Pamät­ník a cin­to­rín 6845 voja­kov Soviet­skej armá­dy, kto­rí pad­li pri oslo­bo­dzo­va­ní mes­ta počas 2. sve­to­vej voj­ny. Are­álu domi­nu­je pamät­ník s obrad­nou miest­nos­ťou a 39,5 m vyso­kým stĺpom, na vrcho­le kto­ré­ho sa nachá­dza 12,5 met­ra vyso­ká socha soviet­ske­ho voja­ka od Ale­xan­dra Tri­zul­ja­ka. Cin­to­rín, kto­rý vytvá­ra 6 maso­vých hro­bov a 283 indi­vi­du­ál­nych hro­bov pad­lých voja­kov. V are­áli sa nachá­dza­jú die­la aj mno­hých ďal­ších význam­ných sochá­rov, ako napr. Ladi­slav Sno­pek, Tibor Bárt­fay, Ján Kulich, Jozef Kos­t­ka, Ján Svet­lík. Sla­vín je národ­ná kul­túr­na pamiat­ka (bra​ti​sla​va​.sk).


Sla­vín

Memo­rial and ceme­te­ry for 6845 sol­diers of the Soviet Army who fell during the libe­ra­ti­on of the city in the Second World War. The area is domi­na­ted by a monu­ment with a cere­mo­nial room and a 39.5 m high column, top­ped by a 12.5 m high sta­tue of a Soviet sol­dier by Ale­xan­der Tri­zul­jak. The ceme­te­ry con­sists of 6 mass gra­ves and 283 indi­vi­du­al gra­ves of fal­len sol­diers. The area also fea­tu­res works by many other sig­ni­fi­cant sculp­tors, such as Ladi­slav Sno­pek, Tibor Bárt­fay, Ján Kulich, Jozef Kos­t­ka, Ján Svet­lík. Sla­vín is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (bra​ti​sla​va​.sk).


Sla­vín

Denk­mal und Fried­hof für 6845 Sol­da­ten der Sowje­tar­mee, die wäh­rend der Bef­re­iung der Stadt im Zwe­i­ten Weltk­rieg gefal­len sind. Das Are­al wird von einem Denk­mal mit einem Zere­mo­nien­raum und einer 39,5 m hohen Säu­le domi­niert, auf deren Spit­ze sich eine 12,5 m hohe Sta­tue eines sowje­tis­chen Sol­da­ten von Ale­xan­der Tri­zul­jak befin­det. Der Fried­hof bes­teht aus 6 Mas­sen­grä­bern und 283 Ein­zelg­rä­bern gefal­le­ner Sol­da­ten. Auf dem Gelän­de befin­den sich auch Wer­ke vie­ler wei­te­rer bede­uten­der Bild­hau­er wie Ladi­slav Sno­pek, Tibor Bárt­fay, Ján Kulich, Jozef Kos­t­ka, Ján Svet­lík. Sla­vín ist ein nati­ona­les Kul­tur­denk­mal (bra​ti​sla​va​.sk).


Sla­vín

Emlék­park és teme­tő 6845 Szov­jet Had­se­reg kato­ná­já­nak, akik a város fels­za­ba­dí­tá­sa­kor estek el a máso­dik világ­há­bo­rú­ban. A terüle­tet egy emlék­mű ural­ja, mely­ben szer­tar­tá­si terem és 39,5 méter magas osz­lop talál­ha­tó, tete­jén Ale­xan­der Tri­zul­jak 12,5 méter magas szov­jet kato­na szob­ra lát­ha­tó. A teme­tő 6 tömeg­sírt és 283 egy­é­ni sírt fog­lal magá­ban a ele­sett kato­nák szá­má­ra. A terüle­ten szá­mos más jelen­tős szob­rász műve is meg­ta­lál­ha­tó, mint pél­dá­ul Ladi­slav Sno­pek, Tibor Bárt­fay, Ján Kulich, Jozef Kos­t­ka, Ján Svet­lík. A Sla­vín a nemze­ti kul­tu­rá­lis emlék­he­ly­ek közé tar­to­zik (bra​ti​sla​va​.sk).


Sla­vín


Redu­ta

Redu­te je svo­jou boha­tou čle­ni­tos­ťou a deko­ra­tív­nos­ťou nesko­rým pre­ja­vom eklek­tiz­mu. Bola tra­dič­ným mies­tom zábav, estrád, ume­lec­kých vystú­pe­ní a rôz­nych zhro­maž­de­ní bra­ti­slav­ské­ho oby­va­teľ­stva. Dnes je síd­lom Slo­ven­skej fil­har­mó­nie (bra​ti​sla​va​.sk).


Redu­ta

Redu­ta, with its rich arti­cu­la­ti­on and deco­ra­ti­ve ele­ments, is a late expres­si­on of eclec­ti­cism. It has tra­di­ti­onal­ly been a venue for enter­tain­ment, sta­ge per­for­man­ces, artis­tic pre­sen­ta­ti­ons, and vari­ous gat­he­rings of the inha­bi­tants of Bra­ti­sla­va. Today, it ser­ves as the hea­dqu­ar­ters of the Slo­vak Phil­har­mo­nic (bra​ti​sla​va​.sk).


Redu­ta

Die Redu­ta ist mit ihrer rei­chen Glie­de­rung und deko­ra­ti­ven Ges­tal­tung ein spä­ter Ausd­ruck des Eklek­ti­zis­mus. Sie war tra­di­ti­onell ein Ort für Unter­hal­tung, Büh­ne­nauf­füh­run­gen, künst­le­ris­che Dar­bie­tun­gen und vers­chie­de­ne Ver­samm­lun­gen der Bevöl­ke­rung von Bra­ti­sla­va. Heute dient sie als Sitz der Slo­wa­kis­chen Phil­har­mo­nie (bra​ti​sla​va​.sk).


Redu­ta

A Redu­ta gaz­dag tagolt­sá­gá­val és dís­zí­tőe­le­me­i­vel az eklek­ti­ka késői meg­ny­il­vá­nu­lá­sa. Hagy­o­má­ny­o­san szó­ra­ko­zó­he­ly­ként, szín­pa­di előa­dá­sok, művés­ze­ti bemu­ta­tók és külön­böző bra­ti­sla­vai lako­sok talál­ko­zó­he­ly­eként szol­gált. Ma a Szlo­vák Fil­har­mo­ni­ku­sok szék­he­lye (bra​ti​sla​va​.sk).


Gras­sal­ko­vi­chov palác

Roko­ko­vý palác, je jed­ným z naj­vy­da­re­nej­ších záh­rad­ných palá­cov v mes­te. Posta­vi­li ho po roku 1760 pre gró­fa Anto­na Gras­sal­ko­vi­cha, vte­daj­šie­ho pred­se­du uhor­skej komo­ry. Súčas­ťou palá­ca je i pre verej­nosť prí­stup­ná záh­ra­da. Dnes v palá­ci síd­li pre­zi­dent Slo­ven­skej repub­li­ky (bra​ti​sla​va​.sk).


Gras­sal­ko­vich Palace

A roco­co pala­ce, it is one of the most suc­cess­ful gar­den pala­ces in the city. It was built after 1760 for Count Anton Gras­sal­ko­vich, the then-​president of the Hun­ga­rian Cham­ber. The pala­ce inc­lu­des a gar­den that is open to the pub­lic. Today, the pala­ce ser­ves as the resi­den­ce of the Pre­si­dent of the Slo­vak Repub­lic (bra​ti​sla​va​.sk).


Grassalkovich-​Palast

Ein Rokoko-​Palast, er ist einer der gelun­gens­ten Gar­ten­pa­läs­te der Stadt. Er wur­de nach 1760 für Graf Anton Gras­sal­ko­vich, den dama­li­gen Prä­si­den­ten der Unga­ris­chen Kam­mer, erbaut. Zum Palast gehört auch ein für die Öffen­tlich­ke­it zugän­gli­cher Gar­ten. Heute dient der Palast als Resi­denz des Prä­si­den­ten der Slo­wa­kis­chen Repub­lik (bra​ti​sla​va​.sk).


Grassalkovich-​palota

Egy roko­ko stí­lu­sú palo­ta, a város egy­ik leg­si­ke­re­sebb ker­ti­pa­lo­tá­ja. 1760 után épült Anton Gras­sal­ko­vich gróf szá­má­ra, a magy­ar kama­rai elnök szá­má­ra. A palo­tá­hoz tar­to­zik egy a nyil­vá­nos­ság szá­má­ra nyi­tott kert. Ma a palo­ta a Szlo­vák Köz­tár­sa­ság elnöké­nek rezi­den­ciá­ja (bra​ti​sla​va​.sk).


Slo­ven­ské národ­né divad­lo – his­to­ric­ká budova

Pôvod­ne na mies­te SND stá­lo tzv. Sta­vov­ské divad­lo posta­ve­né v rokoch 17741776. Budo­va slú­ži­la obe­cen­stvu s via­ce­rý­mi neskor­ší­mi úpra­va­mi až do roku 1884, teda viac než sto rokov. Po nešťast­ných požia­roch diva­del­ných budov v iných mes­tách, naj­mä však po požia­ri divad­la vo Vied­ni (1881), sa aj mes­to Pre­špo­rok roz­hod­lo pre novú diva­del­nú budo­vu. Tú posta­vi­li v rokoch 18851886. Pre­vádz­ku v novej budo­ve otvo­ri­li 22. sep­tem­bra 1886 pred­sta­ve­ním ope­ry Bánk Bán od skla­da­te­ľa Feren­ca Erke­la, kto­rý sám prvé pred­sta­ve­nie diri­go­val. V novej budo­ve sa ešte aj po prvej sve­to­vej voj­ne hra­lo aj po maďar­sky, aj po nemec­ky. Postup­ne sa na jej javis­ko dosta­li aj her­ci spo­loč­nos­ti Slo­ven­ské­ho národ­né­ho divad­la. V dlhej his­tó­rii divad­la vystu­po­va­li na jeho doskách naj­výz­nam­nej­šie osob­nos­ti sve­to­vej oper­nej scé­ny ako F. Šaľ­ja­pin, P. Mas­cag­ni, R. Strauss, G. Filip, M. Fre­ni, P. Capuc­ci­li, R. Rez­ni­kov, J. Obraz­co­vo­vá, taneč­ní­ci M. Fon­te­yn, A. Alon­so, V. Vasi­liev a mno­hí iní. V súčas­nos­ti v ňom síd­lo ope­ra a balet. Odcho­va­la mno­ho význam­ných osob­nos­tí oper­nej scé­ny, ako napr. Peter Dvor­ský, J. Kund­lák, J. Gal­la, E. Jeni­so­vá, E. Grú­be­ro­vá, L. Pop­po­vá, kto­rí vystu­po­va­li na naj­zná­mej­ších sve­to­vých scé­nach (bra​ti​sla​va​.sk).

Gany­me­do­va fon­tá­na pred Slo­ven­ským národ­ným divad­lom pochá­dza z roku 1888. Orol s chlap­com – to je Zeus pre­me­ne­ný na drav­ca a odná­ša­jú­ci krás­ne­ho chlap­ca Gany­me­da na Olymp do síd­la bohov. Obvod kamen­nej nádr­že fon­tá­ny lemu­jú koryt­nač­ky, žaby a raky a podo­pie­ra­jú ju posta­vič­ky šty­roch detí, kto­ré držia šty­ri dru­hy dunaj­ských rýb – kap­ra, sum­ca, zubá­ča a šťu­ku. Z papu­lí rýb strie­ka voda a padá do nádr­že (bra​ti​sla​va​.sk).


Slo­vak Nati­onal The­at­re – His­to­ri­cal Building

Ori­gi­nal­ly, at the loca­ti­on of the Slo­vak Nati­onal The­at­re (SND), the­re sto­od the so-​called Sta­vov­ské The­at­re, built from 1774 to 1776. The buil­ding ser­ved the audien­ce with seve­ral later modi­fi­ca­ti­ons until 1884, more than a hun­dred years. After unfor­tu­na­te fires in the­a­ter buil­dings in other cities, espe­cial­ly after the Vien­na the­a­ter fire in 1881, the city of Pre­špo­rok (now Bra­ti­sla­va) deci­ded to build a new the­a­ter buil­ding. It was cons­truc­ted from 1885 to 1886. The ope­ra­ti­on in the new buil­ding ope­ned on Sep­tem­ber 22, 1886, with a per­for­man­ce of the ope­ra Bánk Bán by com­po­ser Ferenc Erkel, who him­self con­duc­ted the first per­for­man­ce. Even after World War I, per­for­man­ces were held in the new buil­ding in both Hun­ga­rian and Ger­man. Gra­du­al­ly, actors from the Slo­vak Nati­onal The­at­re also took to its sta­ge. Throug­hout the the­a­te­r’s long his­to­ry, it hos­ted the most sig­ni­fi­cant per­so­na­li­ties of the glo­bal ope­ra sce­ne, inc­lu­ding F. Sha­ly­apin, P. Mas­cag­ni, R. Strauss, G. Filip, M. Fre­ni, P. Cap­puc­cil­li, R. Rez­ni­kov, J. Obraz­co­vo­vá, and dan­cers like M. Fon­te­yn, A. Alon­so, V. Vasi­liev, and many others. Cur­ren­tly, it hou­ses the ope­ra and bal­let. It nur­tu­red many pro­mi­nent figu­res in the ope­ra sce­ne, such as Peter Dvor­ský, J. Kund­lák, J. Gal­la, E. Jeni­so­vá, E. Grú­be­ro­vá, L. Pop­po­vá, who per­for­med on the most famous world sta­ges (bra​ti​sla​va​.sk).

The Gany­me­de Foun­tain in front of the Slo­vak Nati­onal The­at­re dates back to 1888. The eag­le with the boy repre­sents Zeus trans­for­med into a bird of prey, car­ry­ing the beau­ti­ful boy Gany­me­de to Olym­pus, the abo­de of the gods. The peri­me­ter of the sto­ne basin of the foun­tain is ador­ned with turt­les, frogs, and cra­y­fish, sup­por­ted by small figu­res of four chil­dren hol­ding four types of Danu­be fish – carp, cat­fish, pike­perch, and pike. Water sprouts from the fish papu­les and falls into the basin (bra​ti​sla​va​.sk).


Slo­wa­kis­ches Nati­onalt­he­a­ter – His­to­ris­ches Gebäude

Urs­prün­glich stand an der Stel­le des Slo­wa­kis­chen Nati­onalt­he­a­ters (SND) das soge­nann­te Stavovské-​Theater, erbaut von 1774 bis 1776. Das Gebä­u­de dien­te dem Pub­li­kum mit meh­re­ren spä­te­ren Modi­fi­ka­ti­onen bis 1884, also über hun­dert Jah­re. Nach unglück­li­chen Brän­den in The­a­ter­ge­bä­u­den in ande­ren Städ­ten, ins­be­son­de­re nach dem The­a­terb­rand in Wien im Jahr 1881, ents­chied sich die Stadt Pre­špo­rok (heute Bra­ti­sla­va) für den Bau eines neuen The­a­ter­ge­bä­u­des. Die­ses wur­de von 1885 bis 1886 errich­tet. Der Bet­rieb im neuen Gebä­u­de begann am 22. Sep­tem­ber 1886 mit einer Auf­füh­rung der Oper Bánk Bán des Kom­po­nis­ten Ferenc Erkel, der selbst die ers­te Auf­füh­rung diri­gier­te. Auch nach dem Ers­ten Weltk­rieg wur­den im neuen Gebä­u­de Vors­tel­lun­gen sowohl auf Unga­risch als auch auf Deutsch ges­pielt. All­mäh­lich bet­ra­ten auch Schaus­pie­ler des Slo­wa­kis­chen Nati­onalt­he­a­ters die Büh­ne. Im Lau­fe der lan­gen Ges­chich­te des The­a­ters tra­ten die bede­utend­sten Per­sön­lich­ke­i­ten der glo­ba­len Operns­ze­ne auf, darun­ter F. Schal­ja­pin, P. Mas­cag­ni, R. Strauss, G. Filip, M. Fre­ni, P. Cap­puc­cil­li, R. Rez­ni­kov, J. Obraz­co­vo­vá, und Tän­zer wie M. Fon­te­yn, A. Alon­so, V. Vasi­liev und vie­le ande­re. Heute beher­bergt es die Oper und das Bal­lett. Es hat vie­le bede­uten­de Per­sön­lich­ke­i­ten der Operns­ze­ne her­vor­geb­racht, wie Peter Dvor­ský, J. Kund­lák, J. Gal­la, E. Jeni­so­vá, E. Grú­be­ro­vá, L. Pop­po­vá, die auf den berühm­tes­ten Büh­nen der Welt auft­ra­ten (bra​ti​sla​va​.sk).

Der Ganymede-​Brunnen vor dem Slo­wa­kis­chen Nati­onalt­he­a­ter stammt aus dem Jahr 1888. Der Adler mit dem Jun­gen reprä­sen­tiert Zeus, der in einen Raub­vo­gel ver­wan­delt ist und den schönen Jun­gen Gany­med auf den Olymp, den Sitz der Göt­ter, trägt. Der Rand des Ste­in­bec­kens des Brun­nens ist mit Schildk­röten, Frös­chen und Fluss­kreb­sen ver­ziert und wird von kle­i­nen Figu­ren von vier Kin­dern ges­tützt, die vier Arten von Donau­fis­chen – Karp­fen, Wels, Zan­der und Hecht – hal­ten. Was­ser spritzt aus den Fisch­pa­pu­len und fällt ins Bec­ken (bra​ti​sla​va​.sk).


Szlo­vák Nemze­ti Szín­ház – Tör­té­nel­mi Épület

Ere­de­ti­leg a Szlo­vák Nemze­ti Szín­ház (SND) hely­én állt a Sta­vov­ské Szín­ház, ame­ly­et 1774 és 1776 között épí­tet­tek. Az épület szá­mos későb­bi módo­sí­tás­sal egés­zen 1884-​ig szol­gál­ta a közön­sé­get, tehát több mint száz évig. A más váro­sok­ban tör­tént, külön­fé­le tra­gi­kus tűze­se­tek után, különösen a béc­si szín­ház tűz­vés­zét köve­tően (1881), a Pre­špo­rok (ma Bra­ti­sla­va) váro­sa úgy dön­tött, hogy új szín­há­zé­püle­tet épít. Az új épüle­tet 1885 és 1886 között épí­tet­ték. Az új épület­ben való működést 1886. szep­tem­ber 22-​én kezd­ték meg Ferenc Erkel Bánk Bán című ope­rá­já­nak bemu­ta­tó­já­val, aki maga vezé­ny­el­te az első előa­dást. Még az első világ­há­bo­rú után is magy­arul és néme­tül is játs­zot­tak az új épület­ben. Foko­za­to­san a Szlo­vák Nemze­ti Szín­ház tár­su­la­tá­nak szí­nés­zei is meg­je­len­tek a szín­pa­don. A szín­ház hoss­zú tör­té­ne­te során a glo­bá­lis ope­ras­zín­ház leg­je­len­tősebb sze­mé­ly­i­sé­gei lép­tek fel itt, köz­tük F. Saly­apin, P. Mas­cag­ni, R. Strauss, G. Filip, M. Fre­ni, P. Cap­puc­cil­li, R. Rez­ni­kov, J. Obraz­co­vo­vá, és oly­an tán­co­sok, mint M. Fon­te­yn, A. Alon­so, V. Vasi­liev, és sokan mások. Jelen­leg ope­ra és balett működik itt. Sok jelen­tős ope­ras­zín­há­zi sze­mé­ly­i­sé­get nevelt ki, pél­dá­ul Peter Dvor­ský, J. Kund­lák, J. Gal­la, E. Jeni­so­vá, E. Grú­be­ro­vá, L. Pop­po­vá, akik a világ legi­smer­tebb szín­pa­dain lép­tek fel (bra​ti​sla​va​.sk).

A Ganymede-​kút a Szlo­vák Nemze­ti Szín­ház előtt 1888-​ból szár­ma­zik. Az sas a fiú­val Zeust jel­ké­pe­zi, aki raga­do­zó­vá vál­to­zott és a gyöny­örű Gany­med fiút vit­te az Olim­pusz­ra, az iste­nek lak­he­ly­é­re. A kút kő meden­cé­jé­nek pere­mét tek­nősök, békák és rákok dís­zí­tik, négy gyer­mek­fi­gu­ra pedig a meden­cét tart­ja, akik négy­fé­le duna halat – pon­ty­ot, harc­sát, csu­kát és sül­lőt – tar­ta­nak a kezük­ben. A hal­pa­pu­lák­ból víz spric­cel és a meden­cé­be esik (bra​ti​sla​va​.sk).


Sta­rá tržnica 

Na mies­te Sta­rej trž­ni­ce pôvod­ne stá­la baš­ta, kto­rá od 15. stor. pat­ri­la k mest­ské­mu opev­ne­niu. V r. 1910 tam posta­vi­li budo­vu v eklek­tic­kom štý­le – prvú bra­ti­slav­skú kry­tú trž­ni­cu, kto­rá slú­ži­la až do r. 1960. Potom táto tech­nic­ká pamiat­ka roky chát­ra­la, no po rekon­štruk­cii dokon­če­nej r. 1999 opäť fun­gu­je ako trž­ni­ca. Pred trž­ni­cou sa nachá­dza fon­tá­na Lev s erbom, kto­rú zlo­ži­li zo súčas­tí star­ších fon­tán a reno­vo­va­li ju v roku 1937 (bra​ti​sla​va​.sk).


Old Mar­ket Hall

Ori­gi­nal­ly, at the loca­ti­on of the Old Mar­ket Hall, the­re was a bas­ti­on that belo­n­ged to the city for­ti­fi­ca­ti­ons sin­ce the 15th cen­tu­ry. In 1910, a buil­ding in the eclec­tic sty­le was cons­truc­ted on this site – the first cove­red mar­ket in Bra­ti­sla­va, which ser­ved until 1960. After years of neg­lect, this tech­ni­cal monu­ment was reno­va­ted, and by 1999, it was once again func­ti­oning as a mar­ket. In front of the mar­ket, the­re is a foun­tain with a lion and the city­’s coat of arms, assem­bled from parts of older foun­tains and reno­va­ted in 1937 (bra​ti​sla​va​.sk).


Alte Mar­kt­hal­le

Urs­prün­glich befand sich an der Stel­le der Alten Mar­kt­hal­le ein Bas­ti­on, die seit dem 15. Jahr­hun­dert zu den Stadt­be­fes­ti­gun­gen gehör­te. Im Jahr 1910 wur­de dort ein Gebä­u­de im eklek­tis­chen Stil errich­tet – die ers­te über­dach­te Mar­kt­hal­le in Bra­ti­sla­va, die bis 1960 in Bet­rieb war. Nach Jah­ren des Ver­falls wur­de die­ses tech­nis­che Denk­mal reno­viert und ist seit 1999 wie­der als Mar­kt in Bet­rieb. Vor dem Mar­kt befin­det sich ein Brun­nen mit einem Löwen und dem Stadt­wap­pen, der aus Tei­len älte­rer Brun­nen zusam­men­ge­setzt und 1937 reno­viert wur­de (bra​ti​sla​va​.sk).


Óvá­ro­si Piac

Az Óvá­ro­si pia­con ere­de­ti­leg egy bás­tya állt, ame­ly a 15. szá­zad­tól a város erőd­rends­ze­ré­hez tar­to­zott. 1910-​ben ezen a hely­en épí­tet­tek egy eklek­ti­kus stí­lu­sú épüle­tet – Bra­ti­sla­va első fedett pia­cát, ame­ly­et 1960-​ig hasz­nál­tak. Éve­kig elha­ny­agol­ták ezt a műs­za­ki emlé­ket, de a 1999-​ben befe­je­zett felú­jí­tás után újra piac­ként működik. A piac előtt talál­ha­tó egy kút, ame­ly­en egy orosz­lán és a város címe­re lát­ha­tó, ame­ly­et régeb­bi kutak rés­ze­i­ből sze­rel­tek öss­ze, és 1937-​ben újí­tot­tak fel (bra​ti​sla​va​.sk).


Juž­né mesto

Pri Duna­ji vyrást­lo nedáv­no – v rokoch 20092010 tzv. Juž­né mes­to. Euro­vea, promenáda …


Sout­hern City

Recen­tly, along the Danu­be, the so-​called Sout­hern City, or Juž­né mes­to,” emer­ged in the years 2009 – 2010. Euro­vea and the pro­me­na­de are pro­mi­nent fea­tu­res of this development.


Süd­stadt

Kürz­lich, entlang der Donau, ents­tand in den Jah­ren 2009 – 2010 die soge­nann­te Süd­stadt oder Juž­né mes­to”. Euro­vea und die Pro­me­na­de sind heraus­ra­gen­de Merk­ma­le die­ser Entwicklung.


Déli Város

A Duná­val szem­ben, az úgy­ne­ve­zett Déli Város, vagy Juž­né mes­to” a 2009 – 2010-​es évek­ben emel­ke­dett ki. Az Euro­vea és a sétá­ny jelen­tős jel­lem­zői ennek a fejlesztésnek.


Juž­né mesto


Sta­ré mesto

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Česko, Južná Morava, Mestá, Mestá, Moravské, Typ krajiny, Zahraničie

Telč – moravské Benátky

Hits: 146

Telč je mes­to nachá­dza­jú­ce sa v okre­se Jihla­va. S počtom oby­va­te­ľov pri­bliž­ne 5 200 je zná­me pre­dov­šet­kým svo­jím his­to­ric­kým cen­trom. Telč leží v Čes­ko­mo­rav­skej vrcho­vi­ny. Mes­to je obklo­pe­né ryb­ník­mi, cen­trom pre­te­ká Telčs­ký potok, kto­rý sa juž­ne od mes­ta vlie­va do Dyje. Prvá písom­ná zmien­ka o Tel­či pochá­dza z roku 1335. V polo­vi­ci 14. sto­ro­čia tu bol posta­ve­ný gotic­ký hrad a oko­lo neho vznik­lo opev­ne­né mes­to. V 16. sto­ro­čí, za vlá­dy Zacha­riá­ša z Hrad­ca, pre­šla Telč význam­nou pre­stav­bou. Pôvod­ný gotic­ký hrad bol pre­sta­va­ný na rene­sanč­ný zámok a mest­ské domy na námes­tí dosta­li rene­sanč­né fasá­dy s arká­da­mi. Vďa­ka tým­to úpra­vám sa Telč sta­la jed­ným z najk­raj­ších rene­sanč­ných miest v stred­nej Euró­pe (en​.wiki​pe​dia​.org).

Zalo­že­nie Tel­ča je pod­ľa poves­ti spo­je­né z knie­ža­ťom Ottom II., z roku 1099. Vte­dy zalo­žil kapl­n­ku, neskôr kos­tol a osa­du, dneš­né Sta­ré Mes­to. Od roku 1339 je Telč pod pal­com pánov z Hrad­ca (Jin­dři­chov­ho Hrad­ca). V roku 1423 bola Telč dobi­tá husit­mi pod vede­ním Jana Hvěz­du z Více­mi­líc. V 18. sto­ro­čí na telčs­ké pan­stvo nastú­pi­li Lichtensteinovci-​Kastelkornovci. Krát­ko nato Pod­stat­skí, kto­rí spo­jil oba rody. Spra­vo­va­nie také­ho­to rodu Pod­stat­ských – Lich­tens­te­i­nov trva­lo do roku 1945. Posled­ní jeho čle­no­via boli vysíd­le­ní do Rakús­ka (Ilo­na Jen­čí­ko­vá).

Domi­nan­tou mes­ta je tro­j­u­hol­ní­ko­vé námes­tie Zacha­riá­ša z Hrad­ca, kto­ré je lemo­va­né rene­sanč­ný­mi a baro­ko­vý­mi meš­tian­sky­mi doma­mi s cha­rak­te­ris­tic­ký­mi štít­mi a arká­da­mi. V stre­de námes­tia sa nachá­dza fon­tá­na a moro­vý stĺp. Medzi význam­né stav­by pat­rí rad­ni­ca, kos­tol svä­té­ho Ducha a far­ský kos­tol svä­té­ho Jaku­ba (whc​.unes​co​.org). Telčs­ký zámok je jed­ným z naj­za­cho­va­lej­ších rene­sanč­ných zám­kov v Čes­kej repub­li­ke. Obklo­pu­je ho anglic­ký park a jeho inte­ri­é­ry sú boha­té na pôvod­né rene­sanč­né a baro­ko­vé zaria­de­nie (en​.wiki​pe​dia​.org). His­to­ric­ké jad­ro Tel­ča bolo v roku 1992 zapí­sa­né do Zozna­mu sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho a prí­rod­né­ho dedič­stva UNESCO (Ilo­na Jen­čí­ko­vá). Na zám­ku sa sa toči­li roz­práv­ky Pyš­ná prin­cez­ná, Jak se budí prin­cez­ny, Z pek­la šťas­tie (zamek​-telc​.eu). Mes­to ponú­ka množ­stvo kul­túr­nych podu­ja­tí, fes­ti­va­lov a výstav počas celé­ho roka. Vďa­ka svo­jej zacho­va­los­ti a archi­tek­to­nic­ké­mu bohat­stvu je čas­to nazý­va­né morav­ské Benát­ky” (visitc​ze​chia​.com).


Telč is a town loca­ted in the Jihla­va Dis­trict of the Czech Repub­lic. With a popu­la­ti­on of app­ro­xi­ma­te­ly 5,200, it is best kno­wn for its his­to­ric town cen­ter. Telč lies in the Bohemian-​Moravian High­lands. The town is sur­roun­ded by ponds, and the Telč Stre­am flo­ws through the cen­ter, joining the Dyje River south of the town. The first writ­ten record of Telč dates back to 1335. In the mid-​14th cen­tu­ry, a Got­hic cast­le was built here, and a for­ti­fied town deve­lo­ped around it. In the 16th cen­tu­ry, under the rule of Zacha­rias of Hra­dec, Telč under­went sig­ni­fi­cant recons­truc­ti­on. The ori­gi­nal Got­hic cast­le was con­ver­ted into a Renais­san­ce cha­te­au, and the town­hou­ses around the squ­are were given Renais­san­ce faca­des with arca­des. The­se chan­ges made Telč one of the most beau­ti­ful Renais­san­ce towns in Cen­tral Euro­pe (en​.wiki​pe​dia​.org).

Accor­ding to legend, the foun­ding of Telč is asso­cia­ted with Prin­ce Otto II in the year 1099. He is said to have estab­lis­hed a cha­pel, later a church, and a sett­le­ment — today’s Old Town — as a memo­rial to his vic­to­ry. Sin­ce 1339, Telč came under the con­trol of the Lords of Hra­dec (Jin­dři­chův Hra­dec). In 1423, Telč was cap­tu­red by the Hus­si­tes under the lea­ders­hip of Jan Hvěz­da of Více­mi­li­ce. In the 18th cen­tu­ry, the Lichtenstein-​Kastelkorn fami­ly took over the Telč esta­te. Short­ly after­ward, the Pod­stat­ský fami­ly uni­ted both line­a­ges. The Podstatský-​Lichtenstein fami­ly mana­ged the esta­te until 1945 when its last mem­bers were expel­led to Aus­tria (Ilo­na Jenčíková).

The town’s most pro­mi­nent fea­tu­re is Zacha­rias of Hra­dec Squ­are, a trian­gu­lar squ­are lined with Renais­san­ce and Baro­que town­hou­ses with dis­tinc­ti­ve gab­les and arca­des. In the cen­ter of the squ­are stands a foun­tain and a Marian pla­gue column. Notab­le buil­dings inc­lu­de the town hall, the Church of the Holy Spi­rit, and the parish Church of St. James (whc​.unes​co​.org). Telč Cha­te­au is one of the best-​preserved Renais­san­ce cha­te­aus in the Czech Repub­lic. It is sur­roun­ded by an English-​style park, and its inte­ri­ors fea­tu­re ori­gi­nal Renais­san­ce and Baro­que fur­nis­hings (en​.wiki​pe​dia​.org). The his­to­ric cen­ter of Telč was insc­ri­bed on the UNESCO World Heri­ta­ge List in 1992 (Ilo­na Jenčíková).

The cha­te­au has also ser­ved as a fil­ming loca­ti­on for well-​known Czech fai­ry tale movies such as Proud Prin­cess, How Prin­ces­ses Are Awa­ke­ned, and Hell’s Hap­pi­ness (zamek​-telc​.eu). The town hosts a varie­ty of cul­tu­ral events, fes­ti­vals, and exhi­bi­ti­ons throug­hout the year. Due to its pre­ser­va­ti­on and archi­tec­tu­ral rich­ness, it is often refer­red to as the Veni­ce of Mora­via” (visitc​ze​chia​.com).


Telč ist eine Stadt im Bez­irk Jihla­va in der Tsche­chis­chen Repub­lik. Mit etwa 5.200 Ein­woh­nern ist sie vor allem für ihr his­to­ris­ches Stadt­zen­trum bekannt. Telč liegt in der Böhmisch-​Mährischen Höhe. Die Stadt ist von Tei­chen umge­ben, durch das Zen­trum flie­ßt der Telčský-​Bach, der süd­lich der Stadt in die Tha­ya (Dyje) mün­det. Die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung von Telč stammt aus dem Jahr 1335. Mit­te des 14. Jahr­hun­derts wur­de hier eine gotis­che Burg errich­tet, um die sich eine befes­tig­te Stadt ent­wic­kel­te. Im 16. Jahr­hun­dert, unter der Herrs­chaft von Zacha­rias von Neuhaus, erfuhr Telč bede­uten­de bau­li­che Verän­de­run­gen. Die urs­prün­gli­che gotis­che Burg wur­de zu einem Renais­san­cesch­loss umge­baut, und die Häu­ser am Mar­kt­platz erhiel­ten Renais­san­ce­fas­sa­den mit Arka­den. Dank die­ser Umges­tal­tun­gen wur­de Telč zu einer der schöns­ten Renais­san­ces­täd­te Mit­te­le­uro­pas (en​.wiki​pe​dia​.org).

Der Legen­de nach ist die Grün­dung von Telč mit dem mäh­ris­chen Fürs­ten Otto II. im Jahr 1099 ver­bun­den. Er soll zum Geden­ken an sei­nen Sieg eine Kapel­le, spä­ter eine Kir­che und eine Sied­lung – das heuti­ge Alte Stadt­vier­tel – geg­rün­det haben. Seit 1339 stand Telč unter der Herrs­chaft der Her­ren von Neuhaus (Jin­dři­chův Hra­dec). 1423 wur­de Telč von den Hus­si­ten unter der Füh­rung von Jan Hvěz­da von Více­mi­li­ce ero­bert. Im 18. Jahr­hun­dert über­nahm die Fami­lie Liechtenstein-​Kastelkorn die Herrs­chaft über Telč. Kurz darauf vere­in­te die Fami­lie Pod­statz­ky bei­de Adels­gesch­lech­ter. Die Fami­lie Podstatzky-​Liechtenstein ver­wal­te­te das Herrs­chafts­ge­biet bis 1945, als die letz­ten Mitg­lie­der nach Öster­re­ich ver­trie­ben wur­den (Ilo­na Jenčíková).

Das Wahr­ze­i­chen der Stadt ist der dre­iec­ki­ge Mar­kt­platz Zacha­rias von Neuhaus, der von Renaissance- und Barock­hä­u­sern mit cha­rak­te­ris­tis­chen Gie­beln und Arka­den gesä­umt ist. In der Mit­te des Plat­zes befin­den sich ein Brun­nen und eine Marien­sä­u­le. Zu den bede­uten­den Bau­wer­ken zäh­len das Rat­haus, die Kir­che des Hei­li­gen Geis­tes und die Pfarr­kir­che St. Jakob (whc​.unes​co​.org). Das Sch­loss Telč gehört zu den am bes­ten erhal­te­nen Renais­san­cesch­lös­sern in der Tsche­chis­chen Repub­lik. Es ist von einem englis­chen Park umge­ben, und die Innen­rä­u­me sind reich mit ori­gi­na­ler Renaissance- und Baroc­kauss­tat­tung aus­ges­tat­tet (en​.wiki​pe​dia​.org). Das his­to­ris­che Stadt­zen­trum von Telč wur­de 1992 in die Lis­te des UNESCO-​Weltkultur- und Natu­rer­bes auf­ge­nom­men (Ilo­na Jenčíková).

Das Sch­loss dien­te auch als Dre­hort für bekann­te tsche­chis­che Mär­chen­fil­me wie Die stol­ze Prin­zes­sin (Pyš­ná prin­cez­na), Wie man Prin­zes­sin­nen wec­kt (Jak se budí prin­cez­ny) und Glück aus der Höl­le (Z pek­la štěs­tí) (zamek​-telc​.eu). Die Stadt bie­tet das gan­ze Jahr über zahl­re­i­che kul­tu­rel­le Verans­tal­tun­gen, Fes­ti­vals und Auss­tel­lun­gen. Aufg­rund ihres gut erhal­te­nen Zus­tands und ihres archi­tek­to­nis­chen Reich­tums wird Telč oft als Mäh­ris­ches Vene­dig“ bez­e­ich­net (visitc​ze​chia​.com).


Telč je měs­to nachá­ze­jí­cí se v okre­se Jihla­va v Čes­ké repub­li­ce. S počtem oby­va­tel přib­liž­ně 5 200 je zná­mé pře­dev­ším svým his­to­ric­kým cen­trem. Telč leží v oblas­ti Čes­ko­mo­rav­ské vrcho­vi­ny. Měs­to je obklo­pe­no ryb­ní­ky, cen­trem pro­té­ká Telčs­ký potok, kte­rý se již­ně od měs­ta vlé­vá do Dyje. Prv­ní písem­ná zmín­ka o Tel­či pochá­zí z roku 1335. V polo­vi­ně 14. sto­le­tí zde byl posta­ven gotic­ký hrad a kolem něj vznik­lo opev­něné měs­to. V 16. sto­le­tí, za vlá­dy Zacha­riá­še z Hrad­ce, proš­la Telč význam­nou pře­stav­bou. Původ­ní gotic­ký hrad byl pře­sta­věn na rene­sanč­ní zámek a měš­ťan­ské domy na náměs­tí dosta­ly rene­sanč­ní fasá­dy s arká­da­mi. Díky těm­to úpra­vám se Telč sta­la jed­ním z nejk­rás­něj­ších rene­sanč­ních měst ve střed­ní Evro­pě (en​.wiki​pe​dia​.org).

Pod­le pověs­ti je zalo­že­ní Tel­če spo­je­no s morav­ským kní­že­tem Otou II. v roce 1099. Teh­dy zde měl na památ­ku vítězs­tví zalo­žit kap­li, později kos­tel a osa­du – dneš­ní Sta­ré Měs­to. Od roku 1339 patři­la Telč pánům z Hrad­ce (Jin­dři­cho­va Hrad­ce). V roce 1423 byla Telč doby­ta husi­ty pod vede­ním Jana Hvěz­dy z Více­mi­lic. V 18. sto­le­tí přev­za­li telčs­ké pan­ství Lichtensteinové-​Kastelkornové. Krát­ce nato jej zdědi­li Pod­statš­tí, kte­ří spo­ji­li oba rody. Sprá­va pan­ství rodu Podstatských-​Lichtensteinů trva­la až do roku 1945, kdy byli posled­ní čle­no­vé rodu odsu­nu­ti do Rakous­ka (Ilo­na Jenčíková).

Domi­nan­tou měs­ta je tro­j­ú­hel­ní­ko­vé náměs­tí Zacha­riá­še z Hrad­ce, kte­ré lemu­jí rene­sanč­ní a barok­ní měš­ťan­ské domy s cha­rak­te­ris­tic­ký­mi ští­ty a pod­lou­bí­mi. Upros­třed náměs­tí sto­jí kaš­na a moro­vý sloup. Mezi význam­né stav­by patří rad­ni­ce, kos­tel sva­té­ho Ducha a far­ní kos­tel sva­té­ho Jaku­ba (whc​.unes​co​.org). Telčs­ký zámek patří k nej­za­cho­va­lej­ším rene­sanč­ním zám­kům v Čes­ké repub­li­ce. Obklo­pu­je ho anglic­ký park a jeho inte­ri­é­ry jsou boha­tě vyba­ve­ny původ­ním rene­sanč­ním a barok­ním zaří­ze­ním (en​.wiki​pe​dia​.org). His­to­ric­ké jád­ro Tel­če bylo v roce 1992 zapsá­no na Sez­nam světo­vé­ho kul­tur­ní­ho a pří­rod­ní­ho dědic­tví UNESCO (Ilo­na Jenčíková).

Na zám­ku se natá­če­ly zná­mé pohád­ky, napří­klad Pyš­ná prin­cez­na, Jak se budí prin­cez­nyZ pek­la štěs­tí (zamek​-telc​.eu). Měs­to nabí­zí během celé­ho roku mno­ho kul­tur­ních akcí, fes­ti­va­lů a výstav. Díky své zacho­va­los­ti a archi­tek­to­nic­ké­mu bohat­ství bývá čas­to nazý­vá­no morav­ské Benát­ky“ (visitc​ze​chia​.com).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Nemecko, Neživé, Pevnosti, Stavby, Zahraničie

Königstein – saská Bastila

Hits: 115

Pev­nosť Königs­te­in, zná­ma aj ako Sas­ká Bas­ti­la”, je impo­zant­ná pev­nosť nachá­dza­jú­ca sa v Sas­kom Švaj­čiar­sku, pri­bliž­ne 30 kilo­met­rov juho­vý­chod­ne od Dráž­ďan, na ľavom bre­hu rie­ky Labe. Svo­jou polo­hou na sto­lo­vej hore s nad­mor­skou výš­kou 247 met­rov nad údo­lím Labe a roz­lo­hou 9,5 hek­tá­ra pat­rí medzi naj­väč­šie hor­ské pev­nos­ti v Euró­pe. Jej hrad­by, posta­ve­né z pies­kov­ca, dosa­hu­jú dĺž­ku 1 800 met­rov a výš­ku až 42 met­rov. V cen­tre pev­nos­ti sa nachá­dza 152,5 met­ra hlbo­ká stud­ňa, kto­rá je naj­hl­b­šou v Sas­ku a dru­hou naj­hl­b­šou v Euró­pe (cs​.wiki​pe​dia​.org).

Prvá písom­ná zmien­ka o hra­de na mies­te dneš­nej pev­nos­ti pochá­dza z roku 1233. V tom čase bola oblasť roz­de­le­ná medzi Čes­ké krá­ľov­stvo a bis­kup­stvo Míšeň. Hrad pôvod­ne pat­ril Čes­ké­mu krá­ľov­stvu a slú­žil na kon­tro­lu obchod­nej ces­ty po rie­ke Labe. V roku 1408 počas Dohnian­skej voj­ny hrad obsa­di­li markg­ró­fi z Míš­ně a v roku 1459 bol ofi­ciál­ne pri­čle­ne­ný k Míšeňs­ké­mu markg­rófs­tvu na zákla­de Eger­skej zmlu­vy. V rokoch 15891591 nechal sas­ký kur­first Chris­tian I. pre­sta­vať hrad na moder­nú pev­nosť. Počas nasle­du­jú­cich sto­ro­čí bola pev­nosť ďalej roz­ši­ro­va­ná a moder­ni­zo­va­ná, pri­čom vznik­li význam­né stav­by ako Tor­haus (Brá­na), Alte Kaser­ne (Sta­rá kasá­reň), Fried­richs­burg a Altes Zeug­haus (Sta­rá zbroj­ni­ca). V rokoch 17221725 nechal August Sil­ný posta­viť obrov­ský vín­ny sud s kapa­ci­tou tak­mer 250 000 lit­rov, kto­rý bol v tom čase naj­väč­ší na sve­te. Pev­nosť Königs­te­in slú­ži­la rôz­nym úče­lom. Počas voj­no­vých kon­flik­tov posky­to­va­la úto­čis­ko sas­kým panov­ní­kom a ucho­vá­va­la štát­ny poklad a ume­lec­ké die­la. V prie­be­hu sto­ro­čí bola využí­va­ná aj ako štát­ne väze­nie pre význam­ných poli­tic­kých väz­ňov. Po dru­hej sve­to­vej voj­ne bola pev­nosť v roku 1955 sprí­stup­ne­ná verej­nos­ti ako múze­um vojen­skej his­tó­rie (en​.wiki​pe​dia​.org).

Dnes je pev­nosť Königs­te­in jed­nou z naj­nav­šte­vo­va­nej­ších turis­tic­kých atrak­cií v Sas­ku, s roč­nou náv­štev­nos­ťou oko­lo 700 000 ľudí. Náv­štev­ní­ci môžu pre­skú­mať viac ako 50 his­to­ric­kých budov, vrá­ta­ne kasár­ní, zbroj­níc a kos­to­la, a prejsť sa po 1,7 kilo­met­ra dlhom pano­ra­ma­tic­kom chod­ní­ku s nád­her­ný­mi výhľad­mi na oko­li­tú kra­ji­nu. Pev­nosť tiež ponú­ka množ­stvo výstav (fes​tung​-koenigs​te​in​.de).


Königs­te­in For­tress, also kno­wn as the Saxon Bas­til­le,” is an impres­si­ve for­tress loca­ted in Saxon Swit­zer­land, app­ro­xi­ma­te­ly 30 kilo­me­ters sout­he­ast of Dres­den, on the left bank of the Elbe River. Situ­ated on a tab­le­top moun­tain at an alti­tu­de of 247 meters abo­ve the Elbe Val­ley and cove­ring an area of 9.5 hec­ta­res, it is one of the lar­gest moun­tain for­tres­ses in Euro­pe. Its sand­sto­ne walls stretch 1,800 meters in length and rise up to 42 meters in height. At the cen­ter of the for­tress is a 152.5‑meter-deep well, which is the dee­pest in Saxo­ny and the second dee­pest in Euro­pe (cs​.wiki​pe​dia​.org).

The first writ­ten men­ti­on of a cast­le on the site of today’s for­tress dates back to 1233. At that time, the regi­on was divi­ded bet­we­en the King­dom of Bohe­mia and the Bis­hop­ric of Meis­sen. The cast­le ori­gi­nal­ly belo­n­ged to the King­dom of Bohe­mia and ser­ved to con­trol the tra­de rou­te along the Elbe River. In 1408, during the Dohna Feud, the cast­le was sei­zed by the Mar­gra­ves of Meis­sen, and in 1459, it was offi­cial­ly incor­po­ra­ted into the Mar­gra­via­te of Meis­sen under the Tre­a­ty of Eger. Bet­we­en 1589 and 1591, the Saxon Elec­tor Chris­tian I had the cast­le trans­for­med into a modern for­tress. Over the fol­lo­wing cen­tu­ries, the for­tress was expan­ded and moder­ni­zed, with notab­le buil­dings such as the Tor­haus (Gate­hou­se), Alte Kaser­ne (Old Bar­racks), Fried­richs­burg, and Altes Zeug­haus (Old Armo­ry) being cons­truc­ted. From 1722 to 1725, Augus­tus the Strong com­mis­si­oned the cons­truc­ti­on of a giant wine bar­rel with a capa­ci­ty of almost 250,000 liters, which was the lar­gest in the world at that time.

Königs­te­in For­tress ser­ved vari­ous pur­po­ses. During war­ti­me con­flicts, it pro­vi­ded shel­ter for Saxon rulers and safe­gu­ar­ded the sta­te tre­a­su­ry and works of art. Over the cen­tu­ries, it was also used as a sta­te pri­son for pro­mi­nent poli­ti­cal pri­so­ners. After World War II, the for­tress was ope­ned to the pub­lic in 1955 as a muse­um of mili­ta­ry his­to­ry (en​.wiki​pe​dia​.org).

Today, Königs­te­in For­tress is one of the most visi­ted tou­rist att­rac­ti­ons in Saxo­ny, with an annu­al atten­dan­ce of around 700,000 peop­le. Visi­tors can explo­re more than 50 his­to­ri­cal buil­dings, inc­lu­ding bar­racks, armo­ries, and a cha­pel, and walk along the 1.7‑kilometer pano­ra­mic trail offe­ring stun­ning vie­ws of the sur­roun­ding lands­ca­pe. The for­tress also hosts nume­rous exhi­bi­ti­ons (fes​tung​-koenigs​te​in​.de).


Die Fes­tung Königs­te­in, auch bekannt als die Säch­sis­che Bas­til­le”, ist eine bee­in­druc­ken­de Fes­tung im Elb­sand­ste­in­ge­bir­ge, etwa 30 Kilo­me­ter südöst­lich von Dres­den am lin­ken Ufer der Elbe gele­gen. Sie befin­det sich auf einem Tafel­berg in einer Höhe von 247 Metern über dem Elb­tal und umfasst eine Flä­che von 9,5 Hek­tar, was sie zu einer der größten Berg­fes­tun­gen Euro­pas macht. Ihre Sand­ste­in­mau­ern haben eine Län­ge von 1.800 Metern und eine Höhe von bis zu 42 Metern. Im Zen­trum der Fes­tung befin­det sich ein 152,5 Meter tie­fer Brun­nen, der tiefs­te in Sach­sen und der zwe­it­tiefs­te in Euro­pa (cs​.wiki​pe​dia​.org).

Die ers­te urkund­li­che Erwäh­nung einer Burg an der Stel­le der heuti­gen Fes­tung stammt aus dem Jahr 1233. Zu die­ser Zeit war die Regi­on zwis­chen dem König­re­ich Böh­men und dem Bis­tum Mei­ßen auf­ge­te­ilt. Die Burg gehör­te urs­prün­glich dem König­re­ich Böh­men und dien­te der Kon­trol­le der Han­dels­rou­te entlang der Elbe. 1408 wur­de die Burg wäh­rend der Dohna­er Feh­de von den Mei­ßner Mark­gra­fen ein­ge­nom­men, und 1459 wur­de sie durch den Ver­trag von Eger offi­ziell dem Mark­gra­fen­tum Mei­ßen zuge­ord­net. Zwis­chen 1589 und 1591 ließ der säch­sis­che Kur­fürst Chris­tian I. die Burg zu einer moder­nen Fes­tung umbau­en. In den fol­gen­den Jahr­hun­der­ten wur­de die Fes­tung wei­ter aus­ge­baut und moder­ni­siert, wobei bede­uten­de Gebä­u­de wie das Tor­haus, die Alte Kaser­ne, die Fried­richs­burg und das Alte Zeug­haus ents­tan­den. Zwis­chen 1722 und 1725 ließ August der Star­ke ein rie­si­ges Wein­fass mit einem Fas­sungs­ver­mögen von fast 250.000 Litern bau­en, das damals das größte der Welt war.

Die Fes­tung Königs­te­in dien­te vers­chie­de­nen Zwec­ken. Wäh­rend krie­ge­ris­cher Kon­flik­te bot sie den säch­sis­chen Herrs­chern Schutz und bewa­hr­te den Sta­atss­chatz sowie Kunst­wer­ke auf. Im Lau­fe der Jahr­hun­der­te wur­de sie auch als Sta­ats­ge­fäng­nis für bede­uten­de poli­tis­che Gefan­ge­ne genutzt. Nach dem Zwe­i­ten Weltk­rieg wur­de die Fes­tung 1955 der Öffen­tlich­ke­it als Mili­tär­his­to­ris­ches Muse­um zugän­glich gemacht (en​.wiki​pe​dia​.org).

Heute ist die Fes­tung Königs­te­in eine der meist­be­such­ten Tou­ris­te­natt­rak­ti­onen in Sach­sen, mit rund 700.000 Besu­chern jähr­lich. Besu­cher kön­nen über 50 his­to­ris­che Gebä­u­de erkun­den, darun­ter Kaser­nen, Zeug­hä­u­ser und eine Kapel­le, sowie den 1,7 Kilo­me­ter lan­gen Pano­ra­map­fad mit herr­li­chem Blick auf die umlie­gen­de Lands­chaft entlang­ge­hen. Die Fes­tung bie­tet außer­dem zahl­re­i­che Auss­tel­lun­gen (fes​tung​-koenigs​te​in​.de).


Twier­dza Königs­te­in, zna­na również jako Sas­ka Bas­ty­lia”, to impo­nu­jąca twier­dza poło­żo­na w Szwaj­ca­rii Sak­so­ńs­kiej, oko­ło 30 kilo­met­rów na połud­ni­owy wschód od Drez­na, na lewym brze­gu Łaby. Usy­tu­owa­na na płas­ko­wy­żu na wyso­ko­ści 247 met­rów nad doli­ną Łaby i zaj­mu­jąca powierzch­nię 9,5 hek­ta­ra, jest jed­ną z naj­wi­ęks­zych twierdz gór­skich w Euro­pie. Jej pias­ko­wco­we mury mają dłu­go­ść 1 800 met­rów i wyso­ko­ść do 42 met­rów. W cen­trum twier­dzy znaj­du­je się stud­nia o głębo­ko­ści 152,5 met­ra, naj­głębs­za w Sak­so­nii i dru­ga naj­głębs­za w Euro­pie (cs​.wiki​pe​dia​.org).

Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o zamku na miejs­cu dzi­siejs­zej twier­dzy pocho­dzi z 1233 roku. W tam­tym cza­sie regi­on był podzie­lo­ny między Kró­lest­wo Czech a Bis­kupst­wo Miśni. Zamek pier­wot­nie nale­żał do Kró­lest­wa Czech i słu­żył do kon­tro­lo­wa­nia szla­ku hand­lo­we­go wzdłuż Łaby. W 1408 roku, podc­zas woj­ny Dohna, zamek został zdo­by­ty przez mar­gra­bi­ów Miśni, a w 1459 roku ofic­jal­nie włąc­zo­ny do Mar­grab­st­wa Miśni na mocy trak­ta­tu z Che­bu. W latach 1589 – 1591 sas­ki elek­tor Chrys­tian I przeksz­ta­łcił zamek w nowoc­zes­ną twier­dzę. W kolej­nych wie­kach twier­dza była roz­bu­do­wy­wa­na i moder­ni­zo­wa­na, pows­ta­wa­ły takie budyn­ki jak Tor­haus (Bra­ma), Alte Kaser­ne (Sta­re Kos­za­ry), Fried­richs­burg i Altes Zeug­haus (Sta­ra Zbro­jo­wnia). W latach 1722 – 1725 August Moc­ny zle­cił budo­wę ogrom­nej becz­ki na wino o pojem­no­ści pra­wie 250 000 lit­rów, któ­ra była wówc­zas naj­wi­ęks­za na świecie.

Twier­dza Königs­te­in pełni­ła różne fun­kc­je. Podc­zas kon­flik­tów zbroj­nych zape­wnia­ła sch­ro­nie­nie wład­com sak­so­ńs­kim i prze­cho­wy­wa­ła skar­by państ­wo­we oraz dzie­ła sztu­ki. W ciągu wie­ków była również wykor­zys­ty­wa­na jako państ­wo­we więzie­nie dla ważnych więźni­ów poli­tycz­nych. Po II woj­nie świa­to­wej twier­dza zosta­ła otwar­ta dla pub­licz­no­ści w 1955 roku jako muze­um his­to­rii woj­sko­wo­ści (en​.wiki​pe​dia​.org).

Obe­cnie Twier­dza Königs­te­in jest jed­ną z najc­zęściej odwie­dza­nych atrakc­ji turys­tycz­nych w Sak­so­nii, z rocz­ną frek­wenc­ją oko­ło 700 000 osób. Odwie­dza­jący mogą zwie­dzać ponad 50 his­to­rycz­nych budyn­ków, w tym kos­za­ry, zbro­jo­wnie i kap­li­cę, a także spa­ce­ro­wać 1,7‑kilometrową tra­są wido­ko­wą, ofe­ru­jącą wspa­nia­łe wido­ki na oko­licz­ny kra­job­raz. Twier­dza ofe­ru­je również wie­le wys­taw (fes​tung​-koenigs​te​in​.de).


Pev­nost Königs­te­in, zná­má také jako Sas­ká Bas­ti­la“, je impo­zant­ní pev­nost nachá­ze­jí­cí se v Sas­kém Švý­car­sku, přib­liž­ně 30 kilo­met­rů jiho­vý­chod­ně od Dráž­ďan, na levém bře­hu Labe. Nachá­zí se na sto­lo­vé hoře ve výš­ce 247 met­rů nad Lab­ským údo­lím a její roz­lo­ha činí 9,5 hek­ta­ru, což z ní činí jed­nu z nej­vět­ších hor­ských pev­nos­tí v Evro­pě. Její pís­kov­co­vé hrad­by dosa­hu­jí dél­ky 1 800 met­rů a výš­ky až 42 met­rů. Upros­třed pev­nos­ti se nachá­zí stud­na hlu­bo­ká 152,5 met­ru, kte­rá je nejh­lub­ší v Sas­ku a dru­hou nejh­lub­ší v Evro­pě (cs​.wiki​pe​dia​.org).

Prv­ní písem­ná zmín­ka o hra­du na mís­tě dneš­ní pev­nos­ti pochá­zí z roku 1233. Teh­dy bylo úze­mí roz­děle­no mezi Čes­ké krá­lov­ství a bis­kup­ství Míšeň. Hrad původ­ně patřil Čes­ké­mu krá­lov­ství a slou­žil ke kon­tro­le obchod­ní ces­ty podél Labe. V roce 1408 během Dohnian­ské vál­ky hrad obsa­di­li míšeňš­tí mark­ra­bí a v roce 1459 byl ofi­ciál­ně při­po­jen k Míšeňs­ké­mu mark­rab­ství na zákla­dě Cheb­ské smlou­vy. V letech 15891591 nechal sas­ký kur­fi­řt Kris­tián I. pře­sta­vět hrad na moder­ní pev­nost. Během násle­du­jí­cích sto­le­tí byla pev­nost roz­ši­řo­vá­na a moder­ni­zo­vá­na, při­čemž vznik­ly význam­né stav­by jako Tor­haus (Brá­na), Alte Kaser­ne (Sta­ré kasár­ny), Fried­richs­burg a Altes Zeug­haus (Sta­ré zbroj­ni­ce). V letech 17221725 nechal August Sil­ný posta­vit obrov­ský vin­ný sud s kapa­ci­tou téměř 250 000 lit­rů, kte­rý byl teh­dy nej­vět­ší na světě.

Pev­nost Königs­te­in slou­ži­la růz­ným úče­lům. Během váleč­ných kon­flik­tů posky­to­va­la úto­čiš­tě sas­kým panov­ní­kům a ucho­vá­va­la stát­ní poklad a umělec­ká díla. V průběhu sta­le­tí byla využí­vá­na také jako stát­ní věze­ní pro význam­né poli­tic­ké věz­ně. Po dru­hé světo­vé vál­ce byla pev­nost v roce 1955 zpří­stup­něna veřej­nos­ti jako muze­um vojen­ské his­to­rie (en​.wiki​pe​dia​.org).

Dnes je pev­nost Königs­te­in jed­nou z nej­navš­těvo­va­něj­ších turis­tic­kých atrak­cí v Sas­ku s roč­ní návš­těv­nos­tí oko­lo 700 000 lidí. Návš­těv­ní­ci mohou proz­kou­mat více než 50 his­to­ric­kých budov, včet­ně kasá­ren, zbroj­nic a kap­le, a pro­jít se po 1,7 kilo­met­ru dlou­hé pano­ra­ma­tic­ké tra­se s nád­her­ný­mi výhle­dy na okol­ní kra­ji­nu. Pev­nost také nabí­zí mno­ho výstav (fes​tung​-koenigs​te​in​.de).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Česko, Moravské, Obce, Severná Morava, Zahraničie

Štramberk – valašský Betlehem

Hits: 102

Štram­berk je krás­ne mes­teč­ko nachá­dza­jú­ce sa v pod­ho­rí Bes­kýd na seve­re Mora­vy (stram​berk​.cz). Na úpä­tí Bie­lej hory, výbež­kov Ska­liek, Zámoc­ké­ho vrch a Kotú­ča (Aleš Dur­čak – Infor­mač­ná tabu­ľa). Prvá písom­ná zmien­ka o Štram­ber­ku pochá­dza z roku 1211. Kon­com 13. sto­ro­čia bol na vrchu nad mes­tom posta­ve­ný hrad, z kto­ré­ho sa dodnes zacho­va­la domi­nan­ta mes­ta – veža zva­ná Trú­ba (stram​berk​.cz). Je mož­né že hrad bol posta­ve­ný na pro­ti­ľah­lom kop­ci Kotúč. Nie­sol aj pome­no­va­nie cas­trum Stral­len­berg (Aleš Dur­čak – Infor­mač­ná tabuľa).

V roku 1359 zalo­žil morav­ský markg­róf Ján Jin­dřich Luxem­bur­ský na mies­te osa­dy mes­to Štram­berk. Počas 15. sto­ro­čia sa Štram­berk stal cen­trom Morav­skej cir­kvi. V roku 1624 pre­šlo mes­to do vlast­níc­tva jezu­itov. Počas trid­sať­roč­nej voj­ny bolo mes­to viac­krát napad­nu­té a zni­če­né, čo vied­lo k výraz­né­mu poško­de­niu hra­du. V roku 1783 sa pred­ná časť hra­du zrú­ti­la a jeho muri­vo bolo rozo­bra­té. V dru­hej polo­vi­ci 19. sto­ro­čia zača­la v oblas­ti ťaž­ba vápen­ca, čo pris­pe­lo k hos­po­dár­ske­mu ras­tu mes­ta. V roku 1881 bola otvo­re­ná želez­nič­ná trať, kto­rá ešte viac pod­po­ri­la roz­voj Štram­ber­ka. Napriek tomu, že mes­to bolo úpl­ne čes­ké, bolo v rokoch 1938 – 1945 anek­to­va­né nacis­tic­kým Nemec­kom (stram​berk​.cz).

Zo Štram­ber­skej Trú­by sa nasky­tá nád­her­ný výhľad na celé oko­lie. V blíz­kos­ti veže sa nachá­dza aj amfi­te­áter, kde sa počas roka kona­jú rôz­ne kul­túr­ne podu­ja­tia. V oko­lí Štram­ber­ku Národ­ná prí­rod­ná pamiat­ka Šip­ka – jas­ky­ňa, v kto­rej boli obja­ve­né pozos­tat­ky nean­der­tál­ske­ho člo­ve­ka. Jed­ným z naj­väč­ších láka­diel Štram­ber­ka je jeho zacho­va­lá ľudo­vá archi­tek­tú­ra. V cen­tre mes­ta náj­de­te množ­stvo dre­ve­ných domov z 18. a 19. sto­ro­čia, kto­ré dodá­va­jú mes­tu neopa­ko­va­teľ­ný ráz. Prá­ve pre túto jedi­neč­nú atmo­sfé­ru sa Štram­ber­ku čas­to hovo­rí Valaš­ský Bet­le­hem”. Kaž­do­roč­ne sa tu kona­jú rôz­ne folk­lór­ne fes­ti­va­ly, jar­mo­ky a reme­sel­né trhy, kde môže­te spoz­nať miest­ne zvy­ky a tra­dí­cie. Mes­to je tiež domo­vom nie­koľ­kých múzeí, vrá­ta­ne Múzea Zdeň­ka Buria­na, zná­me­ho ilus­trá­to­ra pra­ve­ku. Náv­šte­va Štram­ber­ka by nebo­la kom­plet­ná bez ochut­na­nia miest­nej špe­cia­li­ty – Štram­ber­ských uší. Ide o slad­ké peči­vo z medo­vé­ho ces­ta, tva­ro­va­né do podo­by ucha. Legen­da hovo­rí, že toto peči­vo pri­po­mí­na uši tatár­skych bojov­ní­kov, kto­rých miest­ni oby­va­te­lia pora­zi­li v 13. sto­ro­čí (Wiki­pe­dia).

Medzi osob­nos­ti Štram­ber­ku pat­rí: bás­nik a pro­zaik Peter Bez­ruč, maliar a ilus­trá­tor Zde­něk Burian, hudob­ný skla­da­teľ Leoš Janá­ček (stram​berk​.cz). Rodá­ci: ces­to­va­teľ, spi­so­va­teľ a repor­tér Jiří Han­zel­ka (stram​berk​.sk).


Štram­berk is a beau­ti­ful town loca­ted in the foot­hills of the Bes­kids in nort­hern Mora­via (stram​berk​.cz). It lies at the foot of Bílá hora, the Ska­lí­ky rid­ges, Zámec­ký vrch, and Kotouč (Aleš Dur­čak – Infor­ma­ti­on Board). The first writ­ten men­ti­on of Štram­berk dates back to 1211. At the end of the 13th cen­tu­ry, a cast­le was built on the hill abo­ve the town, and its domi­nant fea­tu­re – a tower cal­led Trú­ba – has been pre­ser­ved to this day (stram​berk​.cz). It is possib­le that the cast­le was ori­gi­nal­ly built on the oppo­si­te hill, Kotouč. It was also kno­wn as cas­trum Stral­len­berg (Aleš Dur­čak – Infor­ma­ti­on Board).

In 1359, Mar­gra­ve John Hen­ry of Luxem­bourg foun­ded the town of Štram­berk on the site of a for­mer sett­le­ment. During the 15th cen­tu­ry, Štram­berk beca­me a cen­ter of the Mora­vian Church. In 1624, the town came under the owners­hip of the Jesu­its. During the Thir­ty Years’ War, the town was repe­a­ted­ly attac­ked and des­tro­y­ed, lea­ding to sig­ni­fi­cant dama­ge to the cast­le. In 1783, the front part of the cast­le col­lap­sed, and its mason­ry was dis­man­tled. In the second half of the 19th cen­tu­ry, limes­to­ne mining began in the area, con­tri­bu­ting to the eco­no­mic gro­wth of the town. In 1881, a rai­lway line was ope­ned, furt­her sup­por­ting Štramberk’s deve­lop­ment. Alt­hough the town was enti­re­ly Czech, it was anne­xed by Nazi Ger­ma­ny bet­we­en 1938 and 1945 (stram​berk​.cz).

From the Štram­berk Trú­ba tower, the­re is a bre­ath­ta­king view of the enti­re sur­roun­ding area. Near the tower is an amp­hit­he­a­ter whe­re vari­ous cul­tu­ral events are held throug­hout the year. In the vici­ni­ty of Štram­berk lies the Nati­onal Natu­ral Monu­ment Šip­ka – a cave whe­re remains of a Nean­dert­hal human were dis­co­ve­red. One of the big­gest att­rac­ti­ons of Štram­berk is its well-​preserved folk archi­tec­tu­re. In the town cen­ter, you will find many wooden hou­ses from the 18th and 19th cen­tu­ries, giving the town its uni­que cha­rac­ter. Becau­se of this spe­cial atmo­sp­he­re, Štram­berk is often cal­led the Wal­la­chian Bet­hle­hem.” Vari­ous folk­lo­re fes­ti­vals, fairs, and craft mar­kets are held here annu­al­ly, whe­re visi­tors can learn about local cus­toms and tra­di­ti­ons. The town is also home to seve­ral muse­ums, inc­lu­ding the Muse­um of Zde­něk Burian, a reno­wned pre­his­to­ric illu­stra­tor. A visit to Štram­berk would not be com­ple­te wit­hout tas­ting its local spe­cial­ty – Štram­berk Ears. The­se are swe­et pas­tries made from honey dough, sha­ped like an ear. Accor­ding to legend, this pas­try resem­bles the ears of Tatar war­ri­ors who were defe­a­ted by the local inha­bi­tants in the 13th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia).

Notab­le figu­res of Štram­berk inc­lu­de poet and pro­se wri­ter Peter Bez­ruč, pain­ter and illu­stra­tor Zde­něk Burian, and com­po­ser Leoš Janá­ček (stram​berk​.cz). Nati­ves of the town inc­lu­de tra­ve­ler, wri­ter, and jour­na­list Jiří Han­zel­ka (stram​berk​.sk).


Štram­berk to pięk­ne mias­tecz­ko poło­żo­ne u pod­nó­ża Bes­ki­dów na półno­cy Moraw (stram​berk​.cz). Leży u pod­nó­ża Bia­łej Góry, pas­ma Ska­lí­ky, Zámec­ký vrch i Kotouč (Aleš Dur­čak – Tab­li­ca Infor­ma­cyj­na). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o Štram­ber­ku pocho­dzi z 1211 roku. Pod koniec XIII wie­ku na wzgór­zu nad mias­tem zbu­do­wa­no zamek, któ­re­go domi­nu­jącą częścią do dziś pozos­ta­je wie­ża zwa­na Trú­ba (stram​berk​.cz). Możli­we, że zamek został pier­wot­nie wznie­si­ony na prze­ci­wle­głym wzgór­zu Kotouč. Był również zna­ny pod nazwą cas­trum Stral­len­berg (Aleš Dur­čak – Tab­li­ca Informacyjna).

W 1359 roku mar­gra­bia mora­ws­ki Jan Hen­ryk Luk­sem­bur­ski zało­żył mias­to Štram­berk w miejs­cu wcze­śniejs­zej osa­dy. W XV wie­ku Štram­berk stał się cen­trum Kości­oła Mora­ws­kie­go. W 1624 roku mias­to przes­zło na włas­no­ść jezu­itów. Podc­zas woj­ny trzy­dzies­to­let­niej mias­to było wie­lok­rot­nie ata­ko­wa­ne i niszc­zo­ne, co dopro­wa­dzi­ło do znacz­nych zniszc­zeń zamku. W 1783 roku przed­nia część zamku zawa­li­ła się, a jego mury zosta­ły rozeb­ra­ne. W dru­giej poło­wie XIX wie­ku w oko­li­cy roz­poc­zęto wydo­by­cie wapie­nia, co przyc­zy­ni­ło się do wzros­tu gos­po­darc­ze­go mias­ta. W 1881 roku otwar­to linię kole­jo­wą, któ­ra jeszc­ze bar­dziej wspie­ra­ła rozwój Štram­ber­ka. Mimo że mias­to było całko­wi­cie czes­kie, zosta­ło w latach 1938 – 1945 anek­to­wa­ne przez nazis­to­ws­kie Niem­cy (stram​berk​.cz).

Z wie­ży Štram­ber­skiej Trú­by roz­tac­za się zapie­ra­jący dech w pier­siach widok na całą oko­li­cę. W pobli­żu wie­ży znaj­du­je się amfi­te­atr, w któ­rym przez cały rok odby­wa­ją się różne wydar­ze­nia kul­tu­ral­ne. W oko­li­cach Štram­ber­ka znaj­du­je się Naro­do­wy Pomnik Przy­ro­dy Šip­ka – jas­ki­nia, w któ­rej odkry­to szc­ząt­ki czło­wie­ka nean­der­tal­skie­go. Jed­ną z naj­wi­ęks­zych atrakc­ji Štram­ber­ka jest jego dobr­ze zacho­wa­na archi­tek­tu­ra ludo­wa. W cen­trum mias­ta można zna­le­źć wie­le dre­wnia­nych domów z XVIIIXIX wie­ku, któ­re nada­ją mias­tu nie­po­wtar­zal­ny cha­rak­ter. Ze wzg­lędu na tę wyjąt­ko­wą atmo­s­fe­rę Štram­berk nazy­wa­ny jest częs­to Wołos­kim Bet­le­jem”. Co roku odby­wa­ją się tutaj różne fes­ti­wa­le folk­lo­rys­tycz­ne, jar­mar­ki i tar­gi rze­mie­śl­nic­ze, gdzie można poznać lokal­ne zwyc­za­je i tra­dyc­je. Mias­to jest także sie­dzi­bą kil­ku muze­ów, w tym Muze­um Zdeň­ka Buria­na, zna­ne­go ilu­stra­to­ra pre­his­to­rii. Wizy­ta w Štram­ber­ku nie była­by kom­plet­na bez spró­bo­wa­nia lokal­ne­go spec­ja­łu – Štram­ber­skich Uszu. Są to słod­kie wypie­ki z cias­ta miodo­we­go, ufor­mo­wa­ne w ksz­ta­łt ucha. Legen­da gło­si, że cias­t­ka te przy­po­mi­na­ją uszy tatar­skich wojo­wni­ków, któ­rych miejs­co­wi miesz­ka­ńcy poko­na­li w XIII wie­ku (Wiki­pe­dia).

Do zna­nych posta­ci zwi­ąza­nych z Štram­ber­kiem nale­żą: poeta i pro­zaik Peter Bez­ruč, malarz i ilu­stra­tor Zde­něk Burian oraz kom­po­zy­tor Leoš Janá­ček (stram​berk​.cz). Zna­ni miesz­ka­ńcy: pod­ró­żnik, pisarz i repor­ter Jiří Han­zel­ka (stram​berk​.sk).


Štram­berk je krás­né měs­teč­ko nachá­ze­jí­cí se v pod­hůří Bes­kyd na seve­ru Mora­vy (stram​berk​.cz). Leží na úpa­tí Bílé hory, výběž­ků Ska­liek, Zámec­ké­ho vrchu a Kotú­če (Aleš Dur­čak – Infor­mač­ní tabu­le). Prv­ní písem­ná zmín­ka o Štram­ber­ku pochá­zí z roku 1211. Kon­cem 13. sto­le­tí byl na vrchu nad měs­tem posta­ven hrad, z něhož se dodnes zacho­va­la domi­nan­ta měs­ta – věž zva­ná Trú­ba (stram​berk​.cz). Je mož­né, že hrad byl posta­ven na pro­ti­leh­lém kop­ci Kotúč. Nesl také ozna­če­ní cas­trum Stral­len­berg (Aleš Dur­čak – Infor­mač­ní tabule).

V roce 1359 zalo­žil morav­ský mark­ra­bě Jan Jin­dřich Lucem­bur­ský na mís­tě osa­dy měs­to Štram­berk. Během 15. sto­le­tí se Štram­berk stal cen­trem Morav­ské cír­kve. V roce 1624 přeš­lo měs­to do vlast­nic­tví jezu­itů. Během tři­ce­ti­le­té vál­ky bylo měs­to něko­li­krát napa­de­no a zni­če­no, což ved­lo k výraz­né­mu poško­ze­ní hra­du. V roce 1783 se před­ní část hra­du zří­ti­la a jeho zdi­vo bylo rozeb­rá­no. Ve dru­hé polo­vi­ně 19. sto­le­tí zača­la v oblas­ti těž­ba vápen­ce, což přis­pělo k hos­po­dá­řs­ké­mu růs­tu měs­ta. V roce 1881 byla ote­vře­na želez­nič­ní trať, kte­rá ješ­tě více pod­po­ři­la roz­voj Štram­ber­ku. Přes­to­že měs­to bylo zce­la čes­ké, bylo v letech 1938 – 1945 ane­xo­vá­no nacis­tic­kým Němec­kem (stram​berk​.cz).

Ze Štram­ber­ské Trú­by se naský­tá nád­her­ný výhled na celé oko­lí. V blíz­kos­ti věže se nachá­zí také amfi­te­átr, kde se během roku kona­jí růz­né kul­tur­ní akce. V oko­lí Štram­ber­ku se nachá­zí Národ­ní pří­rod­ní památ­ka Šip­ka – jes­ky­ně, v níž byly obje­ve­ny pozůs­tat­ky nean­der­tál­ské­ho člo­věka. Jed­ním z nej­vět­ších láka­del Štram­ber­ku je jeho zacho­va­lá lido­vá archi­tek­tu­ra. V cen­tru měs­ta naj­de­te množ­ství dře­věných domů z 18. a 19. sto­le­tí, kte­ré dodá­va­jí měs­tu neopa­ko­va­tel­ný ráz. Prá­vě pro tuto jedi­neč­nou atmo­sfé­ru se Štram­ber­ku čas­to říká Valaš­ský Bet­lém”. Kaž­do­roč­ně se zde kona­jí růz­né folk­lór­ní fes­ti­va­ly, jar­mar­ky a řeme­sl­né trhy, kde může­te poznat míst­ní zvy­ky a tra­di­ce. Měs­to je také domo­vem něko­li­ka muzeí, včet­ně Muzea Zdeň­ka Buria­na, zná­mé­ho ilus­trá­to­ra pra­věku. Návš­těva Štram­ber­ku by neby­la kom­plet­ní bez ochut­ná­ní míst­ní spe­cia­li­ty – Štram­ber­ských uší. Jed­ná se o slad­ké peči­vo z medo­vé­ho těs­ta, tva­ro­va­né do podo­by ucha. Legen­da pra­ví, že toto peči­vo při­po­mí­ná uši tatar­ských bojov­ní­ků, kte­ré míst­ní oby­va­te­lé pora­zi­li ve 13. sto­le­tí (Wiki­pe­dia).

Mezi osob­nos­ti Štram­ber­ku patří: bás­ník a pro­zaik Petr Bez­ruč, malíř a ilus­trá­tor Zde­něk Burian, hudeb­ní skla­da­tel Leoš Janá­ček (stram​berk​.cz). Rodá­ci: ces­to­va­tel, spi­so­va­tel a repor­tér Jiří Han­zel­ka (stram​berk​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Typ krajiny

Kežmarok – slobodné kráľovské mesto

Hits: 4156

Kež­ma­rok je mes­to ležia­ce pod Vyso­ký­mi Tat­ra­mi v nad­mor­skej výš­ke 626 met­rov nad morom v Pop­rad­skej kot­li­ne. Nachá­dza sa v zráž­ko­vom tie­ni. Cez mes­to tečie rie­ka Pop­rad. Žije tu viac ako 17 000 oby­va­te­ľov (kez​ma​rok​.sk). V roku 1851 tu žilo 4391 oby­va­te­ľov, v roku 1910 7367. Po 1. sve­to­vej voj­ne sa odsťa­ho­va­lo z mes­ta mno­ho Maďa­rov, po 2. sve­to­vej voj­ne mno­ho Nemcov, pre­to v roku 1945 žilo v mes­te 5469 oby­va­te­ľov (kez​ma​rok​.net). Cho­tár mes­ta bol osíd­le­ný už pred 50 000 rok­mi, slo­van­ské arche­olo­gic­ké nále­zy pochá­dza­jú z 9. – 10. sto­ro­čia. Slo­va­nia sem priš­li v 8. – 10. sto­ro­čí – osa­da svä­té­ho Micha­la na obchod­nej ces­te Via Mag­na. Boli to zrej­me stráž­co­via tej­to ces­ty, samot­ná osa­da sa neskôr neza­čle­ni­la do inta­vil­lá­nu mes­ta Kež­ma­rok a v 15. sto­ro­čí po husit­skom vpá­de v roku 1433 zanik­la. Na dru­hej stra­ne rie­ky Pop­rad vznik­la osa­da svä­té­ho Krí­ža. Tra­du­je sa, že exis­to­va­la ešte osa­da svä­té­ho Pet­ra – Pav­la, lis­ti­ny ju však nespo­mí­na­jú. Prav­de­po­dob­ne zanik­la hneď po vpá­de Tatá­rov. Štvr­tá, nemec­ký­mi kolo­nis­ta­mi zalo­že­ná osa­da bola na mies­te dneš­né­ho hrad­né­ho nádvo­ria (kez​ma​rok​.net). Prvá písom­ná zmien­ka o mes­te je z roku 1251. Vznik­lo spo­je­ním slo­ven­skej rybár­skej, krá­ľov­ských pohra­nič­ných stráž­cov a nemec­kej osa­dy v 13. sto­ro­čí. Pat­rí medzi slo­bod­né krá­ľov­ské mes­tá od roku 1380 (Wiki­pe­dia).

His­to­ric­ké náz­vy mes­ta: Kümark, Kisz­mark, Kiss­mark, Kis­mark, Kés­mark, Keyss­markh, Keys­march, Kez­mark, Kez­marc, Kes­mark, Kes­marg, Kes­mar­co, Kes­marck, Kese­mark, Käsz­mark, Kayss­mark, Kay­marc, Kaz­marc vil­la, Kas­mark, Forum Case­orum, Forum Case­onum, Forum Casa­e­orum, Case­ofo­rum. Erbo­vá lis­ti­na je jedi­nou svoj­ho dru­hu na Slo­ven­sku. Erb je na nej umiest­ne­ný do stre­du, nie v ľavom hor­nom rohu. Mes­to zís­ka­lo prá­va pou­ží­vať erb a peča­tiť čer­ve­ným vos­kom v roku 1463 od krá­ľa Mate­ja (kez​ma​rok​.net). V 15.-19 sto­ro­čí tú pôso­bi­lo 40 reme­sel­níc­kych cechov, v celej Euró­pe boli pre­slá­ve­ní kež­mar­skí far­bia­ri, sto­lá­ri, tká­či, súken­ní­ci, ihlá­ri, zlat­ní­ci (Wiki­pe­dia). Naj­star­šie cechy15. sto­ro­čí mali zámoč­ní­ci, rybá­ri, súken­ní­ci, ková­či a kožia­ri. K uni­kát­nym cechom pat­ri­li taš­ká­ri (iba dva na Slo­ven­sku) a sed­lá­ri (šty­ri) (kez​ma​rok​.net). V roku 1715 tu bolo 263 reme­sel­níc­kych diel­ní (roy​al​-towns​.sk). V roku 1950 bolo his­to­ric­ké jad­ro mes­ta vyhlá­se­né za mest­skú pamiat­ko­vá rezer­vá­ciu. Evan­je­lic­ký dre­ve­ný arti­ku­lár­ny kos­tol a Evan­je­lic­ké lýce­um sa sta­li v roku 1985 národ­ný­mi kul­túr­ny­mi pamiat­ka­mi (kez​ma​rok​.sk). Na Slo­ven­sku boli len šty­ri lýcea, bez ich absol­vo­va­nia nebo­lo mož­né pokra­čo­vať na uni­ver­zit­ných štú­diach (kez​ma​rok​.net).

V lýceu sa nachá­dza jed­na z naj­väč­ších his­to­ric­kých škol­ských kniž­níc v stred­nej Euró­pe (kez​ma​rok​.sk) – 150 tisíc zväz­kov (roy​al​-towns​.sk). Na lýceu pôso­bi­li: lite­rá­ti: Pavol Jozef Šafá­rik, Karol Kuz­má­ny, Jan Cha­lup­ka, Samo Cha­lup­ka, Jan­ko Kráľ, Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Mar­tin Rázus, Ivan Sto­do­la, malia­ri: Peter Bohúň, Ladi­slav Med­ňan­ský (Wiki­pe­dia). Uni­kát­na bola odbor­ná tkáčs­ka ško­la, kto­rá vznik­la ako prvá svoj­ho dru­hu v Uhor­sku (kez​ma​rok​.net). Od 7.7.2008 je arti­ku­lár­ny kos­tol zapí­sa­ný do Zozna­mu sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO (Wiki­pe­dia). Medzi naj­väč­šie spiš­ské bazi­li­ky pat­rí nesko­ro­go­tic­ká bazi­li­ka Pový­še­nia svä­té­ho Krí­ža z roku 1498, pred kto­rou je naj­star­šia rene­sanč­ná zvo­ni­ca (Zvo­ni­ca) u nás (Wiki­pe­dia). Pápež Ján Pavol II. ude­lil tomu­to kos­to­lu /​bazi­li­ke titul Basi­li­ca Minor (roy​al​-towns​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o Kež­mar­skom mest­skom hra­de pochá­dza z roku 1463. Necha­li ho vybu­do­vať Zápoľ­skí. Z pôvod­ne gotic­kej pev­nos­ti sa sta­la časom ele­gant­ná rene­sanč­ná rezi­den­cia. Dnes je celý are­ál mest­ským múze­uom (kez​ma​rok​.net).

Od roku 1991 sa obno­vi­la v Kež­mar­ku tra­dí­cia výroč­ných trhov. V lete Európ­ske ľudo­vé remes­lo a v zime Via­noč­ný trh (kez​ma​rok​.sk). EĽROEuróp­ske ľudo­vé remes­lo sa koná tri dni počas dru­hé­ho júlo­vé­ho týžd­ňa. Trhu reme­siel pred­chá­dza his­to­ric­ký sprie­vod mes­tom. Sláv­nost­né otvo­re­nie vyko­ná trho­vý rich­tár s meš­ťa­nos­ta­mi. Šer­mia­ri potom dobý­ja­jú hrad­by a brá­nu, kto­rá je vstup­nou brá­nou do are­álu (kez​ma​rok​.sk). Viac ako 50 rokov tu pôso­bí folk­lór­ny súbor Magu­ra (Wiki­pe­dia). Medzi osob­nos­ti obce pat­rí zjaz­dár­ka Jana Gan­tne­ro­vá (kez​ma​rok​.sk), hoke­jis­ti Ľuboš Bar­teč­ko a Rado­slav Suchý, herec a reži­sér Juraj Herz, tex­tár Vla­do Krausz, rím­sko­ka­to­líc­ky kňaz Marián Kuf­fa, vod­ca pro­ti­habs­bur­gs­ké­ho povs­ta­nia Imrich Thököly (Wiki­pe­dia), Kris­tián Augus­ti­ni ab Hor­tis – osob­ný lekár Fer­di­nan­da II., Ján Daniel Per­lit­zi – zakla­da­teľ súd­ne­ho lekár­stva v Uhor­sku, Voj­tech Ale­xan­der – zakla­da­teľ rön­tge­no­ló­gie v Uhor­sku, Tomáš Mauksch – zakla­da­teľ tatrans­kej flo­ris­ti­ky (kez​ma​rok​.net).


Kež­ma­rok is a town situ­ated bene­ath the High Tatras at an ele­va­ti­on of 626 meters abo­ve sea level in the Pop­rad Basin. It is loca­ted in a pre­ci­pi­ta­ti­on sha­dow, and the Pop­rad River flo­ws through the town. Over 17,000 inha­bi­tants live here (kez​ma​rok​.sk). In 1851, the town had 4,391 resi­dents, and by 1910, the num­ber inc­re­a­sed to 7,367. After World War I, many Hun­ga­rians left the town, and after World War II, many Ger­mans depar­ted. In 1945, the town had 5,469 inha­bi­tants (kez​ma​rok​.net). The town’s ter­ri­to­ry was sett­led over 50,000 years ago, with Sla­vic archa­e­olo­gi­cal fin­dings dating back to the 9th-​10th cen­tu­ries. Slavs arri­ved here in the 8th-​10th cen­tu­ries, estab­lis­hing the sett­le­ment of St. Micha­el on the tra­de rou­te Via Mag­na. This sett­le­ment, like­ly the guar­dians of the rou­te, later did not integ­ra­te into Kež­ma­ro­k’s inta­vil­lan and disap­pe­a­red in the 15th cen­tu­ry after the Hus­si­te inva­si­on in 1433. Across the Pop­rad River, the sett­le­ment of St. Cross was estab­lis­hed. It is rumo­red that the sett­le­ment of St. Peter and Paul exis­ted but is not men­ti­oned in docu­ments and pro­bab­ly disap­pe­a­red imme­dia­te­ly after the Tatar inva­si­on. The fourth sett­le­ment, foun­ded by Ger­man colo­nists, was in the pla­ce of toda­y­’s cast­le cour­ty­ard (kez​ma​rok​.net). The first writ­ten men­ti­on of the town dates back to 1251. It was for­med by the mer­ging of a Slo­vak fis­hing sett­le­ment, roy­al bor­der guards, and a Ger­man sett­le­ment in the 13th cen­tu­ry. Kež­ma­rok has been among the free roy­al towns sin­ce 1380 (Wiki­pe­dia).

His­to­ri­cal names of the town: Kümark, Kisz­mark, Kiss­mark, Kis­mark, Kés­mark, Keyss­markh, Keys­march, Kez­mark, Kez­marc, Kes­mark, Kes­marg, Kes­mar­co, Kes­marck, Kese­mark, Käsz­mark, Kayss­mark, Kay­marc, Kaz­marc vil­la, Kas­mark, Forum Case­orum, Forum Case­onum, Forum Casa­e­orum, Case­ofo­rum. The heral­dic char­ter is the only one of its kind in Slo­va­kia. The coat of arms is pla­ced in the cen­ter, not in the upper-​left cor­ner. The town gai­ned the right to use the coat of arms and seal with red wax in 1463 from King Matt­hias (kez​ma​rok​.net). From the 15th to the 19th cen­tu­ries, 40 craft guilds ope­ra­ted here, and Kež­ma­ro­k’s dyers, car­pen­ters, wea­vers, clot­hiers, needle-​makers, and golds­miths were famous throug­hout Euro­pe (Wiki­pe­dia). The oldest guilds in the 15th cen­tu­ry were locks­miths, fis­her­men, clot­hiers, blacks­miths, and leat­her­wor­kers. Uni­que guilds inc­lu­ded bag-​makers (only two in Slo­va­kia) and sadd­lers (four) (kez​ma​rok​.net). In 1715, the­re were 263 arti­san works­hops here (roy​al​-towns​.sk). In 1950, the his­to­ri­cal core of the town was dec­la­red a muni­ci­pal monu­ment reser­ve. The Evan­ge­li­cal wooden arti­cu­la­to­ry church and the Evan­ge­li­cal Lyce­um beca­me nati­onal cul­tu­ral monu­ments in 1985 (kez​ma​rok​.sk). The­re were only four lyce­ums in Slo­va­kia, and wit­hout com­ple­ting them, it was not possib­le to con­ti­nue uni­ver­si­ty stu­dies (kez​ma​rok​.net).

The lyce­um hou­ses one of the lar­gest his­to­ri­cal scho­ol lib­ra­ries in Cen­tral Euro­pe (kez​ma​rok​.sk) – 150,000 volu­mes (roy​al​-towns​.sk). Lite­ra­ry figu­res who wor­ked at the lyce­um inc­lu­de Pavol Jozef Šafá­rik, Karol Kuz­má­ny, Jan Cha­lup­ka, Samo Cha­lup­ka, Jan­ko Kráľ, Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Mar­tin Rázus, Ivan Sto­do­la, and pain­ters Peter Bohúň, Ladi­slav Med­ňan­ský (Wiki­pe­dia). The uni­que voca­ti­onal wea­ving scho­ol, the first of its kind in Hun­ga­ry, ope­ra­ted here (kez​ma​rok​.net). Sin­ce July 7, 2008, the arti­cu­la­to­ry church has been insc­ri­bed in the UNESCO World Heri­ta­ge List (Wiki­pe­dia). Among the lar­gest Spiš basi­li­cas is the late Got­hic Basi­li­ca of the Exal­ta­ti­on of the Holy Cross from 1498, with the oldest Renais­san­ce belf­ry (Zvo­ni­ca) in Slo­va­kia in front of it (Wiki­pe­dia). Pope John Paul II bes­to­wed the tit­le Basi­li­ca Minor on this church/​basilica (roy​al​-towns​.sk). The first writ­ten men­ti­on of Kež­ma­rok Cast­le dates back to 1463. The Zápoľ­ský fami­ly had it built. From the ori­gi­nal­ly Got­hic for­tress, it gra­du­al­ly beca­me an ele­gant Renais­san­ce resi­den­ce. Today, the enti­re com­plex is a muni­ci­pal muse­um (kez​ma​rok​.net).

Sin­ce 1991, the tra­di­ti­on of annu­al mar­kets has been res­to­red in Kež­ma­rok. In sum­mer, the Euro­pe­an Folk Crafts and in win­ter, the Chris­tmas Mar­ket (kez​ma​rok​.sk). EĽRO – Euro­pe­an Folk Crafts takes pla­ce for three days during the second week of July. The craft mar­ket is pre­ce­ded by a his­to­ri­cal pro­ces­si­on through the town. The mar­ket may­or with the burg­hers per­forms the cere­mo­nial ope­ning. Then, swords­men conqu­er the walls and the gate, which is the entran­ce gate to the area (kez​ma​rok​.sk). The Magu­ra folk­lo­re ensem­ble has been acti­ve here for over 50 years (Wiki­pe­dia). Per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de equ­es­trian Jana Gan­tne­ro­vá (kez​ma​rok​.sk), hoc­key pla­y­ers Ľuboš Bar­teč­ko and Rado­slav Suchý, actor and direc­tor Juraj Herz, lyri­cist Vla­do Krausz, Roman Cat­ho­lic priest Marián Kuf­fa, lea­der of the anti-​Habsburg upri­sing Imrich Thököly (Wiki­pe­dia), Kris­tián Augus­ti­ni ab Hor­tis – per­so­nal phy­si­cian to Fer­di­nand II., Ján Daniel Per­lit­zi – foun­der of foren­sic medi­ci­ne in Hun­ga­ry, Voj­tech Ale­xan­der – foun­der of radi­olo­gy in Hun­ga­ry, Tomáš Mauksch – foun­der of Tat­ra flo­ris­tics (kez​ma​rok​.net).


Kež­ma­rok to mias­to leżące pod Wyso­ki­mi Tat­ra­mi, na wyso­ko­ści 626 met­rów nad pozi­omem mor­za, w Kot­li­nie Pop­radz­kiej. Znaj­du­je się w cie­niu opa­dów. Przez mias­to pły­nie rze­ka Pop­rad. Miesz­ka tu ponad 17 000 miesz­ka­ńców (kez​ma​rok​.sk). W 1851 roku miesz­ka­ło tu 4391 osób, a w 1910 roku 7367. Po I woj­nie świa­to­wej z mias­ta wyemig­ro­wa­ło wie­lu Węg­rów, a po II woj­nie świa­to­wej wie­lu Niem­ców, dla­te­go w 1945 roku miesz­ka­ło tu 5469 osób (kez​ma​rok​.net). Obszar miej­ski był zasied­lo­ny już przed 50 000 laty, a zna­le­zis­ka arche­olo­gicz­ne sło­wia­ńs­kie pocho­dzą z IX‑X wie­ku. Sło­wia­nie przy­by­li tutaj między VIII a X wie­kiem – osa­da św. Micha­ła na szla­ku hand­lo­wym Via Mag­na. Pra­wdo­po­dob­nie byli stra­żni­ka­mi tego szla­ku, a sama osa­da nie zosta­ła później włąc­zo­na do inta­vil­lá­nu mias­ta Kež­ma­rok i w XV wie­ku, po najaz­dzie husy­tów w 1433 roku, znik­nęła. Po dru­giej stro­nie rze­ki Pop­rad pows­ta­ła osa­da św. Krzy­ża. Poda­je się, że ist­nia­ła także osa­da św. Piot­ra i Pawła, ale doku­men­ty jej nie wspo­mi­na­ją. Pra­wdo­po­dob­nie znik­nęła zaraz po najaz­dach Tata­rów. Czwór­na, zało­żo­na przez nie­miec­kich osad­ni­ków, osa­da pows­ta­ła na miejs­cu dzi­siejs­ze­go dzie­dzi­ńca zamko­we­go (kez​ma​rok​.net). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o mie­ście pocho­dzi z roku 1251. Pows­ta­ło ono popr­zez połąc­ze­nie sło­wac­kiej osa­dy rybac­kiej, kró­le­ws­kich stra­żni­ków gra­nicz­nych i nie­miec­kiej osa­dy w XIII wie­ku. Od 1380 roku nale­ży do wol­nych miast kró­le­ws­kich (Wiki­pe­dia).

His­to­rycz­ne nazwy mias­ta to: Kümark, Kisz­mark, Kiss­mark, Kis­mark, Kés­mark, Keyss­markh, Keys­march, Kez­mark, Kez­marc, Kes­mark, Kes­marg, Kes­mar­co, Kes­marck, Kese­mark, Käsz­mark, Kayss­mark, Kay­marc, Kaz­marc vil­la, Kas­mark, Forum Case­orum, Forum Case­onum, Forum Casa­e­orum, Case­ofo­rum. Kar­ta her­bo­wa jest jedy­ną swo­je­go rodza­ju na Sło­wac­ji. Herb jest umieszc­zo­ny na niej cen­tral­nie, a nie w lewym gór­nym rogu. Mias­to zdo­by­ło pra­wo do uży­wa­nia her­bu i piec­zęto­wa­nia czer­wo­nym wos­kiem w 1463 roku od kró­la Mate­us­za (kez​ma​rok​.net). W latach 15 – 19 dzia­ła­ło tu 40 cechów rze­mie­śl­nic­zych, a w całej Euro­pie sły­nęli keżmars­cy bar­wni­cy, sto­lar­ze, tkac­ze, sukien­ni­cy, iglar­ni­cy, złot­ni­cy (Wiki­pe­dia). Naj­stars­ze cechy w XV wie­ku to byli zamko­wi, ryba­cy, sukien­ni­cy, kowa­le i kalet­ni­cy. Do uni­kal­nych cechów nale­że­li tor­bac­zy­cy (tyl­ko dwóch na Sło­wac­ji) i siod­lar­ze (czte­rech) (kez​ma​rok​.net). W 1715 roku było tu 263 warsz­ta­ty rze­mie­śl­nic­ze (roy​al​-towns​.sk). W 1950 roku his­to­rycz­ne cen­trum mias­ta zosta­ło uzna­ne za miej­ską rezer­wat archi­tek­to­nicz­ny. Dre­wnia­ny kości­ół ewan­ge­lic­ki i ewan­ge­lic­kie lice­um sta­ły się w 1985 roku naro­do­wy­mi zabyt­ka­mi kul­tu­ry (kez​ma​rok​.sk). Na Sło­wac­ji ist­nie­ją tyl­ko czte­ry licea, bez uko­ńc­ze­nia któ­rych nie można kon­ty­nu­ować stu­di­ów uni­wer­sy­tec­kich (kez​ma​rok​.net).

W lice­um znaj­du­je się jed­na z naj­wi­ęks­zych his­to­rycz­nych bib­li­otek szkol­nych w Euro­pie Środ­ko­wej (kez​ma​rok​.sk) – 150 tysi­ęcy tomów (roy​al​-towns​.sk). W lice­um dzia­ła­ły: lite­ra­ci: Pavol Jozef Šafá­rik, Karol Kuz­má­ny, Jan Cha­lup­ka, Samo Cha­lup­ka, Jan­ko Kráľ, Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Mar­tin Rázus, Ivan Sto­do­la, malar­ze: Peter Bohúň, Ladi­slav Med­ňan­ský (Wiki­pe­dia). Uni­kal­na była szko­ła tkac­ka, któ­ra pows­ta­ła jako pier­ws­za tego rodza­ju na Węgr­zech (kez​ma​rok​.net). Od 7.7.2008 roku kości­ół arty­ku­ło­wa­ny jest wpi­sa­ny na lis­tę świa­to­we­go dzie­dzict­wa UNESCO (Wiki­pe­dia). Do naj­wi­ęks­zych klasz­to­rów Spis­za nale­ży późno­go­tyc­ka bazy­li­ka Podwy­żs­ze­nia Świ­ęte­go Krzy­ża z 1498 roku, przed któ­rą stoi naj­stars­za dzwon­ni­ca rene­san­so­wa (Dzwon­ni­ca) w kra­ju (Wiki­pe­dia). Papież Jan Paweł II nadał tej świątyni/​bazylice tytuł Bazy­li­ki Mniejs­zej (roy​al​-towns​.sk). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o zamku miej­skim Kež­ma­rok pocho­dzi z roku 1463. Wybu­do­wa­li go Zápoľs­cy. Z pier­wot­nej gotyc­kiej for­te­cy z cza­sem sta­ła się ele­ganc­ką rene­san­so­wą rezy­denc­ją. Obe­cnie cały kom­pleks jest muze­um miej­skim (kez​ma​rok​.net).

Od 1991 roku w Kež­mar­ku przy­wró­co­na zosta­ła tra­dyc­ja corocz­nych jar­mar­ków. Latem odby­wa się Euro­pej­skie Rze­mi­osło Ludo­we, a zimą Jar­mark Bożo­na­ro­dze­ni­owy (kez​ma​rok​.sk). EĽRO – Euro­pej­skie Rze­mi­osło Ludo­we odby­wa się przez trzy dni w dru­gim ty god­niu lip­ca. Jar­mar­ko­wi rze­mi­osła towar­zys­zy his­to­rycz­ny prze­marsz przez mias­to. Ofic­jal­ne­go otwar­cia doko­nu­je bur­mis­trz z przy­wi­le­ja­mi miej­ski­mi. Następ­nie miecz­ni­cy zdo­by­wa­ją mury obron­ne i bra­mę, któ­ra jest wejściem na teren (kez​ma​rok​.sk). Ponad 50 lat ist­nie­je zes­pół folk­lo­rys­tycz­ny Magu­ra (Wiki­pe­dia). Wśród oso­bis­to­ści miejs­co­wo­ści znaj­du­ją się jeźdźc­zy­ni Jana Gan­tne­ro­vá (kez​ma​rok​.sk), hoke­i­ści Ľuboš Bar­teč­ko i Rado­slav Suchý, aktor i reży­ser Juraj Herz, autor teks­tów Vla­do Krausz, kato­lic­ki ksi­ądz Marián Kuf­fa, przy­wód­ca anty­habs­bur­skie­go pows­ta­nia Imrich Thököly (Wiki­pe­dia), Kris­tián Augus­ti­ni ab Hor­tis – lekarz oso­bis­ty Fer­dy­nan­da II., Ján Daniel Per­lit­zi – zało­ży­ciel medy­cy­ny sądo­wej na Węgr­zech, Voj­tech Ale­xan­der – zało­ży­ciel ren­tge­no­lo­gii na Węgr­zech, Tomáš Mauksch – zało­ży­ciel flo­rys­ty­ki tatr­za­ńs­kiej (kez​ma​rok​.net).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post