Pozorujem, vnímam, tvorím
Rok 2008
Šampionátu sa zúčastnilo 370 kolekcií. Myslím, že sa bolo na čo pozerať. Nachádzali sa tu krásne terčovce rôznych foriem. V rámci Zierfische und Aquarium. Z veľtrhu sme šli do akvaristiky Hobby ZOO Tillmann.
Odkazy
Tropheus duboisi Marlier, 1959. Dorastajú do 12 cm. V jazere sa vyskytuje ako štyri oddelené populácie. Tieto sú nazvané podľa lokality: Bemba, Kigoma, Maswa, Karilani (Akvarista.cz). Duboisky sú typickí rastlinožrúti jazera Tanganika, ktorým nehodno dávať nič, čo sa podobá na mäso. Niektorí chovatelia uvádzajú používanie rybieho filé. Neodporúčam chovať menej ako desať jedincov, pretože potom sa naozaj samci medzi sebou bijú. Dubáky sú teritoriálne. Ak je ich väčší počet, agresivita sa rozdelí. Odporúča sa pomer tri samce na sedem samíc. Mladé dubáky, ako sa im medzi akvaristami vraví, sú úžasne sfarbené. Na čiernom podklade sa vynímajú biele bodky. V dospelosti tieto bodky stratia a tesne za miestom, kde je ich telo najvyššie sa im vyvinie bledý bielomodrý pomerne široký pás. Trochu ako laň. V prírode dorastajú 12 cm, vo veľkých akváriách som videl aj tridsať centimetrové jedince. V prírode totiž musia svoju potravu aktívne vyhľadávať. Chov je náročný. Tropheusy sú háklivé aj na obsah dusičnanov, preto sa odporúča akvárium udržiavať čisté, mať výkonnú filtráciu a často meniť väčšie množstvo vody. Nie je vylúčené vymieňať týždenne polovicu objemu nádrže. Tropheusy milujú čistú čerstvú vodu. Ako potrava sa hodí pre dubáky zelenina – šalát, špenát, mrkva, kapusta, uhorky, ovocie, ale aj cyklop, najlepšie živý. Pri odchove Tropheusy nosia mladé v papuli, sú to teda papuľovce. Počet potomstva je dosť malý, niekedy 5, niekedy 10 jedincov, ale môže sa stať, že iba 1-2 jedince. Na druhej strane vypustená mlaď s papuliek dospelých samičiek tropheusov je veľká. Registrujem tieto formy: Bemba, Karilani, Kigoma, Maragarasi, Maswa. Maswa Halembe, Ubira.
Odkazy
Skaláre sú po gupkách a mečovkách asi najznámejšou rybou chovaná v akváriách. Je to juhoamerická cichlida z povodia Amazonky, ktorá by mala byť v husto rastlinami zarastenom akváriu. Ide o menej náročný druh. Synonymá: Platax scalaris, Ptaxoides dumerilii, Pterophyllum dumerilii, Pterophyllum eimekei, Zeus scalaris. Existuje mnoho variet skalárov. Ako cenená forma sa považuje čierny skalár. Kedysi pôvodné skaláre boli úctyhodných rozmerov, dnes už takéto skaláre by sme hľadali len veľmi ťažko. Dnes aj 10 cm vysoký skalár je dobrý. Bohužiaľ u skalárov došlo v akváriových chovoch už k takej degradácii šľachtením, chovom v nevhodných podmienkach. Veľmi často sa stretávam u chovateľov bez väčšieho záujmu, alebo u začínajúcich akvaristov, že skaláre chovajú v malých nádržiach. Skalár by sa mal chovať aspoň v 150 litrovej nádrži, ktoré je 50 cm vysoké. Dá sa povedať, že čím su prešľachtenejšie, tým sú chúlostivejšie. A zároveň, tým sa ľahšie chytajú do sieťky. Divoké ryby sú šikovnejšie a nedajú sa len tak ľahko chytiť. Čím sú variety vzdialenejšie od divokej formy, tým sú chúlostivejšie. Pohlavie sa rozoznáva ťažko, samička má v období neresu na hlave menší nádor. Skalár je schopný mať 1000 ikier, avšak poter je veľmi malý a vyžaduje striktne prachovú živú potravu, čo môže byť problém. Skalár na rozmnoženie potrebuje tlak vody – vysoký vodný stĺpec, ale pokiaľ má všetko ostatné v dobrom stave, je schopný sa vytrieť aj v 8 litrových 20 cm vysokých nádržkách. To je však chovateľský extrém a netreba si z neho brať príklad. Skaláre, pokiaľ majú mladé, tak sa môžu istý čas starať o potomstvo, ak je vo forme ikier. Ak sa vyliahne plôdik, skalár takmer vždy podľahne a nakŕmi sa nimi – vlastným potomstvom. Preto sa v tejto dobe neodporúča, aby sa dospelce zdržiavali spolu so znáškou. Ikry kladú na pevný podklad, ktorým môže byť aj list rastliny, napr. list echinodoru. Používa sa aj napr. nerovný kúsok s odstrihnutej PET flaše.
Skalár je pokojná ryba, pri ktorej nie je dobre chovať príliš zvedavé ryby, ktoré rady ochutnávajú plutvy takýchto pokojnejších rýb. Nevhodná kombinácia je napr. s mrenkami štvorpruhými – Capotea tetrazona. Skaláre ak majú príležitosť, požierajú menšie ryby, napr. neónky, ale aj gupky. Ak žijú vedľa seba roky, je možné že si na seba zvykli a v tom prípade je možné, že skaláre nechajú tieto „malé ryby“ na pokoji. Samostatnou kapitolou je chov spoločne s terčovcami. Terčovce sú veľmi náročné ryby a náchylné na množstvo chorôb. Skaláre sú v tomto smere odolnejšie. Spoločný chov odporúčam len skúseným chovateľov. V zásade to nie je vylúčené, skaláre však musia byť dostatočne odčervené. Podobný druh skalára, ktorý sa veľmi ťažko drží pri živote ale dosahuje veľkostí, ktoré kedysi dosahoval aj P. scalare, je Pterophyllum altum. Existuje mnoho foriem skalárov, registrujem tieto: albino, amazonia, diamond, gold marbled veiltail, gold veltail, koi, leopard, marble, manacapuru, manacapuru red back.
Odkazy
Terčovce, alebo aj diskusy sú kráľovské druhy sladkovodnej akvaristiky. Patria, podobne ako skaláre, medzi juhoamerické cichlidy. Ich chov a odchov je dosť náročný a odchov. Okrem iného vyžadujú teplú vodu 28 – 30 °C, veľmi mäkkú pre odchov. V chove sú už dnes dlhšie chované terčovce schopné znášať aj trvale tvrdú vodu. Samostatnou kapitolou je chov spoločne so skalármi. Spoločný chov odporúčam len skúseným chovateľov. V zásade to nie je vylúčené, skaláre musia byť dostatočne odčervené. Pri ich rozmnožovaní je jedinečné, že vylučujú kožný sekrét, ktorým živia svoje potomstvo. Obsahuje aj ochranné látky, takže plní podobnú funkciu ako materské mlieko u cicavcov, alebo trhanie srsti u zajacov a králikov. Je veľmi dôležité, aby sa rodičom vytvorilo dostatočné množstvo sekrétu pre úspešný odchov. Odvodzujú sa od prírodných foriem týchto druhov: Symhysodon aequifasciatus haraldi, Symhysodon aequifasciatus axelrodi, Symhysodon aequifasciatus aequifasciatus a Symphysodon discus.
Druhy a formy rodu Symphysodon:
Odkazy