2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Príroda, TOP

Príroda krásna, pretrvávajúca

Hits: 3321

Prí­ro­da je jed­ným z naj­hod­not­nej­ších darov, kto­ré sme dosta­li. V dneš­nej dobe, kedy sme čoraz viac sved­ka­mi zme­ny klí­my, odles­ňo­va­nia a ďal­ších envi­ron­men­tál­nych prob­lé­mov, je dôle­ži­té si uve­do­miť, že naša prí­ro­da tu bude pokoj­ne aj bez nás. My potre­bu­je­me v sku­toč­nos­ti zabez­pe­čiť vlast­nú exis­ten­ciu, prí­ro­da si s nami pora­dí aj keď sa bude­me sprá­vať ako­koľ­vek. Ak bude­me dosta­toč­ne ničiť to čo nám umož­ňu­je žiť, tak odra­zom bude limit, kto­rý bude pre nás otáz­kou pre­ži­tia. Je to exis­ten­ci­onál­ny prob­lém. Sta­čí si len uve­do­miť, čo zna­me­ná žiť bez vody. Prí­ro­da nás obklo­pu­je vša­de. Od hor­ských vrcho­lov a pes­trých lesov po plá­že, mok­ra­de, jaze­rá. Prí­ro­da nás inšpi­ru­je a posky­tu­je nám prí­le­ži­tosť sa od nej učiť a v nej žiť. Krá­sy prí­ro­dy môžu pre­tr­vať iba vte­dy, ak si uve­do­mí­me hod­no­ty, to z čoho sme vyšli, ak ku nej bude­me pre­uka­zo­vať úctu.

Prí­ro­da čelí hroz­bám, kto­ré sú výsled­kom neu­dr­ža­teľ­né­ho ľud­ské­ho vply­vu. To pek­né doká­že člo­vek veľ­mi ľah­ko zni­čiť, ale prí­ro­da sama má také roz­me­ry, kto­ré nie je našťas­tie v mož­nos­tiach člo­ve­ka zni­čiť. Prí­ro­da je pries­to­ro­čas, bez kto­ré­ho nie je mož­né uva­žo­vať o exis­ten­cii. Prí­ro­da v širo­kom zmys­le je vznik, pod­sta­ta a vývoj vecí. Ochra­na prí­ro­dy nie je len potreb­ná, ale aj nevy­hnut­ná pre našu vlast­nú exis­ten­ciu. Prí­ro­da nám posky­tu­je vzduch, vodu, potra­vu a ďal­šie neoce­ni­teľ­né zdro­je. Zabez­pe­če­nie udr­ža­teľ­né­ho hos­po­dá­re­nia s prí­rod­ný­mi zdroj­mi a pod­po­ra envi­ron­men­tál­nych ini­cia­tív sú kľú­čo­vé aj pre eko­no­mi­ku. Aby sme moh­li pris­pieť k trvác­nos­ti prí­ro­dy, je dôle­ži­té zme­niť náš život­ný štýl. Malé kro­ky, ako recyk­lá­cia, mini­ma­li­zá­cia odpa­du, pod­po­ra miest­nych pro­duk­tov a pes­to­va­nie uve­do­me­los­ti o eko­lo­gic­kých otáz­kach, môžu mať veľ­ký dopad. Udr­ža­teľ­ný život­ný štýl nám umož­ňu­je uží­vať si krá­su prírody.


Natu­re is one of the most pre­ci­ous gifts we have rece­i­ved. In toda­y­’s world, whe­re we are inc­re­a­sin­gly wit­nes­sing cli­ma­te chan­ge, defo­re­sta­ti­on, and other envi­ron­men­tal issu­es, it is impor­tant to rea­li­ze that natu­re will per­sist pea­ce­ful­ly even wit­hout us. In rea­li­ty, we need to ensu­re our own exis­ten­ce, as natu­re will mana­ge wit­hout us no mat­ter how we beha­ve. If we con­ti­nue to des­troy what enab­les us to live, the reper­cus­si­on will be a limit that beco­mes a ques­ti­on of sur­vi­val. It’s an exis­ten­tial prob­lem. Just ima­gi­ne what it means to live wit­hout water. Natu­re sur­rounds us eve­ry­whe­re, from moun­tain peaks and diver­se forests to bea­ches, wet­lands, and lakes. Natu­re ins­pi­res us and pro­vi­des us with an oppor­tu­ni­ty to learn from it and live wit­hin it. The beau­ty of natu­re can endu­re only if we recog­ni­ze its value and show it the res­pect it deserves.

Natu­re faces thre­ats that result from unsus­tai­nab­le human impact. What is beau­ti­ful, man can easi­ly des­troy, but natu­re itself has dimen­si­ons that, for­tu­na­te­ly, are bey­ond human capa­bi­li­ties to des­troy. Natu­re is time­less spa­ce wit­hout which exis­ten­ce is incon­ce­i­vab­le. Natu­re, in the bro­adest sen­se, is the ori­gin, essen­ce, and deve­lop­ment of things. Pro­tec­ting natu­re is not only neces­sa­ry but also essen­tial for our own exis­ten­ce. Natu­re pro­vi­des us with air, water, food, and other inva­lu­ab­le resour­ces. Ensu­ring sus­tai­nab­le mana­ge­ment of natu­ral resour­ces and sup­por­ting envi­ron­men­tal ini­tia­ti­ves are cru­cial for the eco­no­my as well. To con­tri­bu­te to the sus­tai­na­bi­li­ty of natu­re, it is impor­tant to chan­ge our lifes­ty­le. Small steps, such as recyc­ling, mini­mi­zing was­te, sup­por­ting local pro­ducts, and cul­ti­va­ting awa­re­ness of envi­ron­men­tal issu­es, can have a sig­ni­fi­cant impact. A sus­tai­nab­le lifes­ty­le allo­ws us to enjoy the beau­ty of natu­re whi­le pre­ser­ving it for futu­re generations.


Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2012, 2014, 2015, Časová línia, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, TOP

Vysoké Tatry

Hits: 4671

Vyso­ké Tat­ry sú asi naj­väč­šou pýchou Slo­ven­ska. V kaž­dom prí­pa­de sú naj­vyš­ším poho­rím Slo­ven­ska. Sú to zrej­me naj­men­šie veľ­ho­ry na sve­te a ten­to uni­kát je vhod­né využiť (Peter Kac­lík). Roz­lo­ha Tatrans­ké­ho národ­né­ho par­ku – TANAP‑u, zria­de­né­ho na úze­mí Tatier v roku 1949, je 738 km2. Žije tu viac ako 1 300 dru­hov fau­ny a fló­ry. S poľ­ským Tatr­za­ńs­kim Par­kom Naro­do­wym je TANAP súčas­ťou bio­sfé­ric­kých rezer­vá­cií UNESCO (tanap​.org). Hre­beň Vyso­kých Tatier je dlhý len 26 km (vyso​ke​tat​ry​.org), jeho maxi­mál­na šír­ka je 17 km (Wiki­pe­dia). Naj­vyš­ším vrchom Vyso­kých Tatier a celé­ho Slo­ven­ska je Ger­la­chov­ský štít s nad­mor­skou výš­kou 2 655 met­rov nad morom (vyso​ke​tat​ry​.org). Z 35 dolín sú naj­zná­mej­šie Kôp­ro­vá, Fur­kot­ská, Mly­nic­ká, Men­gu­sov­ská, Bati­zov­ská, Velic­ká, Veľ­ká a Malá Stu­de­ná, Bie­lo­vod­ská, Javo­ro­vá doli­na, Doli­na Kež­mar­skej Bie­lej vody. Vo Vyso­kých Tat­rách sa nachá­dza 120 plies, napr. Štr­b­ské ple­so, Veľ­ké Hin­co­vo ple­so, Pop­rad­ské ple­so, Mor­ské oko, Wiel­ki Staw Pol­ski. Sneh sa tu udr­ží 200250 dní v roku, na nie­kto­rých tie­nis­tých strá­ňach sa neto­pí vôbec, roč­ný úhrn zrá­žok tu dosa­hu­je oko­lo 1 600 mm (Wiki­pe­dia). Geolo­gic­ky sú jad­ro­vých poho­rím, jad­ro Tatier vzni­ka­lo v prvo­ho­rách, v kar­bó­ne pred 210 mili­ón­mi rokov (Janák, Pla­šien­ka, Pet­rík). Na reli­éf mali hlav­ný vplyv alpín­ske ľadov­ce, kto­ré v ľado­vých dobách dosa­ho­va­li na sever­ných stra­nách až 14 km (Wiki­pe­dia).

Pôvod a význam náz­vu Tat­ry nie je dote­raz spo­ľah­li­vo vyrie­še­ný. His­to­ri­ci ho pri­pi­su­jú oby­va­te­ľom, kto­rí síd­li­li na našom úze­mí ešte pred prí­cho­dom Slo­va­nov. Odvo­dzu­jú ho od árij­ské­ho slo­va tamt­ra, tât­ra s význa­mom tem­ný“ ale­bo tma­vý“, pri­pi­su­jú mu význam odvo­de­ný z ľudo­vé­ho slo­va tat­ra v zmys­le kame­nis­tej, neúrod­nej zeme. Ako najp­rav­de­po­dob­nej­šiu mož­no akcep­to­vať mien­ku, že názov Tat­ry pochá­dza zo slo­van­ské­ho slo­va trtri čo zna­me­ná bra­lá (Melich, 1902; Czam­bel, 1906; Cha­lou­pec­ký, 1923). Pod­ľa vyso​ke​-tat​ry​.info je ozna­če­nie tamt­ra – tat­ra = hne­dý, tma­vý” kelt­ské. Prvá zmien­ka toh­to náz­vu je z roku 999, spo­mí­na sa Trit­ri mon­tes (wiki​pe​dia​.sk). V roku 1125 sa v Kos­mo­vej kro­ni­ke spo­mí­na už názov Tat­ri (Kele, Lučan­ský, 2001). Poľ­ské písom­níc­tvo a lite­ra­tú­ra do prvej polo­vi­ce 19. sto­ro­čia Tat­ry ozna­čo­va­la ako Kar­pak, Krem­pak, Sar­mac­kie Alpy, Góry Tatar­skie, Wen­ger­skie góry. Maďa­ri pou­ží­va­li ozna­če­nie Tur­tul, Tur­tur, Tor­tol apod., Tát­ra. Nemci Kar­pat­hen, Schnee-​Gebirge, Zen­tral­kar­pat­hen apod (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Reli­éf Tatier je die­lom vod­ných tokov a hor­ských ľadov­cov. V čase nej­väč­šie­ho roz­sa­hu mali ľadov­ce vo Vyso­kých Tat­rách plo­chu asi 15 000 ha. Ľado­vec v Bie­lo­vod­skej doli­ne bol 14 km dlhý a 330 m hru­bý (Hou­dek, Bohuš, 1976). Geomor­fo­lo­gic­ký celok Tat­ry sa čle­ní na dva pod­cel­ky: Západ­né Tat­ry a Východ­né Tat­ry. Ľali­ové sed­lo odde­ľu­je Západ­né a Východ­né Tat­ry. Východ­né Tat­ry sa čle­nia na dve čas­ti: Vyso­ké Tat­ry a Belian­ske Tat­ry (wiki​pe​dia​.sk). Bie­lo­vod­ská doli­na je naj­dl­h­šia doli­na Tatier a je jedi­nou doli­nou Tatier alp­ské­ho rázu (Bohuš, 1996). Na úze­mí Tatier sa pôso­be­ním vody vytvo­ri­lo množ­stvo jas­kýň, v súčas­nos­ti ich je zma­po­va­ných oko­lo 330 (Hou­dek, Bohuš, 1976). Jaze­rá ľadov­co­vé­ho pôvo­du v Tat­rách majú svo­je vlast­né pome­no­va­nie, na Slo­ven­sku ple­so a v Poľ­sku staw. Nachá­dza sa ich v Tat­rách viac ako 200. Pod­ne­bie má pre­važ­ne hor­ský až vyso­ko­hor­ský ráz, sne­ho­vá pokrýv­ka pre­tr­vá­va 180, v údo­liach, až 250, v naj­vyš­ších oblas­tiach dní v roku. Veter­né poča­sie je až 300 dní v roku. Na juž­nej stra­ne dochá­dza čas­to k tzv. pada­vým vet­rom, kto­ré spô­so­bu­jú vývra­ty a roz­siah­le polo­my. Najv­hod­nej­ším obdo­bím pre turis­tic­ké výstu­py v Tat­rách je jeseň, kedy je poča­sie naj­sta­bil­nej­šie (wiki​pe​dia​.sk).

V Tat­rách je naj­vyš­šie polo­že­ná osa­da Štr­b­ské Ple­so vo výš­ke 1 355 nad morom. Na Lom­nic­ký štít (2632 m) vedie visu­tá lanov­ka. Naj­vyš­šie polo­že­ná cha­ta Cha­ta pod Rys­mi” sa nachá­dza vo výš­ke 2 250 met­rov (vyso​ke​tat​ry​.org). Okrem nej množ­stvo iných, napr. Téry­ho cha­ta, Zboj­níc­ka cha­ta, Cha­ta pod Solis­kom, Encián (na Skal­na­tom ple­se), Skal­na­tá cha­ta, Sliez­sky dom, Cha­ta pri Zele­nom ple­se, Zamkov­ské­ho cha­ta, Rai­ne­ro­va cha­ta, Bilí­ko­vá cha­ta (Wiki­pe­dia).

V naj­vyš­ších polo­hách žijú kam­zí­ky a sviš­te. Kam­zík vrchov­ský tatrans­ký Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca je sym­bo­lom Vyso­kých Tatier. V lesoch žijú aj naše veľ­ké šel­my med­veď, vlk, rys (vyso​ke​tat​ry​.org). V osa­de Tatrans­ká Polian­ka nedáv­no odkry­li dáv­no­ve­ké opev­ne­né síd­lis­ko na tzv. Žltej ste­ne. Pod­ľa toho bola loka­li­ta osíd­le­ná na pre­lo­me náš­ho leto­poč­tu. Dnes sú tu lie­čeb­né ústa­vy, lie­čil sa tu aj čes­ký bás­nik Jiří Wol­ker. Turis­tic­kým a lyžiar­skym zná­mym stre­dis­kom je Hre­bie­nok na juho­vý­chod­nom úpä­tí Slav­kov­ské­ho ští­tu (e‑tatry.szm.com). Sym­bo­lom Slo­ven­ska je vrch Kri­váň. Nie­kto­ré ďal­šie zau­jí­ma­vé loka­li­ty: Malé vodo­pá­dy Stu­de­né­ho poto­ka (Peter Kac­lík). V Tat­rách evi­du­je­me oko­lo 1400 dru­hov rast­lín (wiki​pe​dia​.sk).

Belian­ske Tat­ry sú východ­nou čas­ťou Vyso­kých Tatier. Ten­to 14 km dlhý vápen­co­vý hre­beň leží tak­mer kol­mo na hlav­ný hre­beň Vyso­kých Tatier. Pova­žu­jú sa za najk­raj­šiu a prí­rod­ne naj­bo­hat­šiu časť, ras­tie tu napr. ples­ni­vec alpín­sky – Leon­to­po­dium alpi­num (e‑tatry.szm.com). K vyhľa­dá­va­ným loka­li­tám pat­rí Belian­ska jas­ky­ňa.


The High Tatras are argu­ab­ly the gre­a­test pri­de of Slo­va­kia and, in any case, the hig­hest moun­tain ran­ge in the coun­try. They are pro­bab­ly the smal­lest high moun­tains in the world, and this uni­qu­e­ness should be app­re­cia­ted (Peter Kac­lík). The area of the Tat­ra Nati­onal Park (TANAP), estab­lis­hed in 1949 on the ter­ri­to­ry of the Tatras, is 738 km². It is home to more than 1,300 spe­cies of fau­na and flo­ra. Toget­her with the Polish Tat­ra Nati­onal Park, TANAP is part of UNES­CO­’s bio­sp­he­re reser­ves (tanap​.org). The High Tatras rid­ge is only 26 km long (vyso​ke​tat​ry​.org), with a maxi­mum width of 17 km (Wiki­pe­dia). The hig­hest peak in the High Tatras and the enti­re Slo­va­kia is Ger­la­chov­ský štít at an ele­va­ti­on of 2,655 meters abo­ve sea level (vyso​ke​tat​ry​.org). Of the 35 val­le­ys, the most famous inc­lu­de Kôp­ro­vá, Fur­kot­ská, Mly­nic­ká, Men­gu­sov­ská, Bati­zov­ská, Velic­ká, Veľ­ká and Malá Stu­de­ná, Bie­lo­vod­ská, Javo­ro­vá doli­na, and Doli­na Kež­mar­skej Bie­lej vody. The­re are 120 moun­tain lakes in the High Tatras, such as Štr­b­ské ple­so, Veľ­ké Hin­co­vo ple­so, Pop­rad­ské ple­so, Mor­ské oko, and Wiel­ki Staw Pol­ski. Snow remains here for 200250 days a year, and on some sha­ded slo­pes, it does­n’t melt at all. The annu­al pre­ci­pi­ta­ti­on in the regi­on rea­ches around 1,600 mm (Wiki­pe­dia). Geolo­gi­cal­ly, they are a core moun­tain ran­ge, and the core of the Tatras was for­med in the Pale­ozo­ic era, in the Car­bo­ni­fe­rous peri­od, about 210 mil­li­on years ago (Janák, Pla­šien­ka, Pet­rík). Alpi­ne gla­ciers had the most sig­ni­fi­cant impact on the relief, rea­ching up to 14 km on the nort­hern slo­pes during gla­cial peri­ods (Wiki­pe­dia).

The ori­gin and mea­ning of the name Tatras are not reliab­ly resol­ved. His­to­rians att­ri­bu­te it to the inha­bi­tants who sett­led in the regi­on befo­re the arri­val of the Slavs. They deri­ve it from the Ary­an word tamt­ra, tât­ra, mea­ning dark” or dim,” att­ri­bu­ting a mea­ning deri­ved from the folk word tat­ra, refer­ring to sto­ny, bar­ren land. The most like­ly opi­ni­on sug­gests that the name Tatras comes from the Sla­vic word trtri, mea­ning peaks (Melich, 1902; Czam­bel, 1906; Cha­lou­pec­ký, 1923). Accor­ding to vyso​ke​-tat​ry​.info, the desig­na­ti­on tamt­ra – tat­ra = bro­wn, dark” is Cel­tic. The first men­ti­on of this name dates back to the year 999, refer­ring to Trit­ri mon­tes (wiki​pe​dia​.sk). In 1125, Kos­mas’ chro­nic­le alre­a­dy men­ti­ons the name Tat­ri (Kele, Lučan­ský, 2001). Polish lite­ra­tu­re refer­red to the Tatras as Kar­pak, Krem­pak, Sar­mac­kie Alpy, Góry Tatar­skie, Wen­ger­skie góry until the first half of the 19th cen­tu­ry. Hun­ga­rians used the terms Tur­tul, Tur­tur, Tor­tol, etc., Tát­ra. Ger­mans refer­red to them as Kar­pat­hen, Schnee-​Gebirge, Zen­tral­kar­pat­hen, etc. (vyso​ke​-tat​ry​.info).

The Tatras’ relief is sha­ped by water­cour­ses and moun­tain gla­ciers. At its lar­gest extent, the gla­ciers in the High Tatras cove­red an area of about 15,000 ha. The gla­cier in Bie­lo­vod­ska doli­na was 14 km long and 330 m thick (Hou­dek, Bohuš, 1976). The Tatras are divi­ded into two sub-​ranges: Wes­tern Tatras and Eas­tern Tatras, with Ľali­ové sed­lo sepa­ra­ting them. The Eas­tern Tatras are furt­her divi­ded into two parts: High Tatras and Belian­ske Tatras (wiki​pe​dia​.sk). Bie­lo­vod­ská doli­na is the lon­gest val­ley in the Tatras and is the only alpine-​like val­ley (Bohuš, 1996). The Tatras’ ter­rain has given rise to nume­rous caves, with around 330 cur­ren­tly map­ped (Hou­dek, Bohuš, 1976). Gla­cial lakes in the Tatras, refer­red to as ple­so in Slo­va­kia and staw in Poland, num­ber over 200. The cli­ma­te is pre­do­mi­nan­tly moun­tai­nous to high-​mountainous, with a snow cover per­sis­ting for 180 to 250 days a year, espe­cial­ly in the hig­hest are­as. Win­dy weat­her pre­vails up to 300 days a year, and the sout­hern side often expe­rien­ces so-​called foehn winds, cau­sing ava­lan­ches and exten­si­ve windth­row. The most suitab­le peri­od for hiking in the Tatras is autumn when the weat­her is most stab­le (wiki​pe​dia​.sk).

The hig­hest sett­le­ment in the Tatras is Štr­b­ské Ple­so at an alti­tu­de of 1,355 meters abo­ve sea level. A cab­le car leads to Lom­nic­ký štít (2,632 m). The hig­hest cha­let, Cha­ta pod Rys­mi,” is loca­ted at an alti­tu­de of 2,250 meters (vyso​ke​tat​ry​.org). Other notab­le cha­lets inc­lu­de Téry­ho cha­ta, Zboj­níc­ka cha­ta, Cha­ta pod Solis­kom, Encián (at Skal­na­té ple­so), Skal­na­tá cha­ta, Sliez­sky dom, Cha­ta pri Zele­nom ple­se, Zamkov­ské­ho cha­ta, Rai­ne­ro­va cha­ta, and Bilí­ko­vá cha­ta (Wiki­pe­dia).

In the hig­hest ele­va­ti­ons, cha­mo­is and mar­mots thri­ve. Tat­ra cha­mo­is (Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca) is a sym­bol of the High Tatras. Lar­ge pre­da­tors like bro­wn bear, wolf, and lynx also inha­bit the forests (vyso​ke​tat​ry​.org). In the Tatrans­ká Polian­ka sett­le­ment, an ancient for­ti­fied sett­le­ment on the so-​called Žltá ste­na was recen­tly dis­co­ve­red. Accor­ding to this fin­ding, the site was inha­bi­ted around the turn of the Com­mon Era. Today, the­re are sana­to­riums in the area, and Czech poet Jiří Wol­ker under­went tre­at­ment here. Hre­bie­nok on the sout­he­ast slo­pe of Slav­kov­ský štít is a well-​known tou­rist and ski resort (e‑tatry.szm.com). The sym­bol of Slo­va­kia is the peak Kri­váň. Some other inte­res­ting loca­ti­ons inc­lu­de the Small Water­falls of Stu­de­ný potok (Peter Kac­lík). In the Tatras, around 1,400 spe­cies of plants are recor­ded (wiki​pe​dia​.sk).


Die Hohen Tat­ra sind wahrs­che­in­lich der größte Stolz der Slo­wa­kei und auf jeden Fall das höchs­te Gebir­ge des Lan­des. Sie sind wahrs­che­in­lich das kle­ins­te Hoch­ge­bir­ge der Welt, und die­se Ein­zi­gar­tig­ke­it soll­te ges­chätzt wer­den (Peter Kac­lík). Die Flä­che des Tatra-​Nationalparks (TANAP), der 1949 auf dem Gebiet der Tat­ra ein­ge­rich­tet wur­de, bet­rägt 738 km². Hier leben mehr als 1.300 Arten von Fau­na und Flo­ra. Zusam­men mit dem pol­nis­chen Tatra-​Nationalpark ist der TANAP Teil der UNESCO-​Biosphärenreservate (tanap​.org). Der Kamm der Hohen Tat­ra ist nur 26 km lang (vyso​ke​tat​ry​.org), bei einer maxi­ma­len Bre­i­te von 17 km (Wiki­pe­dia). Der höchs­te Gip­fel der Hohen Tat­ra und der gesam­ten Slo­wa­kei ist der Ger­la­chov­ský štít mit einer Höhe von 2.655 Metern über dem Mee­ress­pie­gel (vyso​ke​tat​ry​.org). Von den 35 Tälern sind die bekann­tes­ten Kôp­ro­vá, Fur­kot­ská, Mly­nic­ká, Men­gu­sov­ská, Bati­zov­ská, Velic­ká, Veľ­ká und Malá Stu­de­ná, Bie­lo­vod­ská, Javo­ro­vá doli­na und Doli­na Kež­mar­skej Bie­lej vody. Es gibt 120 Ber­gse­en in der Hohen Tat­ra, wie Štr­b­ské ple­so, Veľ­ké Hin­co­vo ple­so, Pop­rad­ské ple­so, Mor­ské oko und Wiel­ki Staw Pol­ski. Der Schnee ble­ibt hier 200250 Tage im Jahr lie­gen, und auf eini­gen schat­ti­gen Hän­gen sch­milzt er über­haupt nicht. Die jähr­li­che Nie­dersch­lags­men­ge in der Regi­on bet­rägt etwa 1.600 mm (Wiki­pe­dia). Geolo­gisch gese­hen han­delt es sich um ein Kern­ge­bir­ge, und der Kern der Tat­ra ents­tand im Palä­o­zo­ikum, im Kar­bon vor etwa 210 Mil­li­onen Jah­ren (Janák, Pla­šien­ka, Pet­rík). Alpen­glets­cher hat­ten den größten Ein­fluss auf das Relief und erre­ich­ten wäh­rend der Eis­ze­i­ten bis zu 14 km an den Nord­hän­gen (Wiki­pe­dia).

Der Urs­prung und die Bede­utung des Namens Tatras sind bis­her nicht zuver­läs­sig gek­lärt. His­to­ri­ker sch­re­i­ben ihn den Bewoh­nern zu, die sich in der Regi­on nie­der­lie­ßen, noch bevor die Sla­wen kamen. Sie lei­ten ihn von dem aris­chen Wort tamt­ra, tât­ra ab, was dun­kel” oder düs­ter” bede­utet, und sch­re­i­ben ihm eine Bede­utung vom Volk­sausd­ruck tat­ra zu, der eine ste­i­ni­ge, unfrucht­ba­re Erde bede­utet. Die wahrs­che­in­lichs­te Mei­nung legt nahe, dass der Name Tatras aus dem sla­wis­chen Wort trtri stammt, was Gip­fel bede­utet (Melich, 1902; Czam­bel, 1906; Cha­lou­pec­ký, 1923). Laut vyso​ke​-tat​ry​.info ist die Bez­e­ich­nung tamt­ra – tat­ra = braun, dun­kel” kel­tisch. Die ers­te Erwäh­nung die­ses Namens stammt aus dem Jahr 999 und bez­ieht sich auf Trit­ri mon­tes (wiki​pe​dia​.sk). Im Jahr 1125 erwähnt die Chro­nik von Kos­mas bere­its den Namen Tat­ri (Kele, Lučan­ský, 2001). Die pol­nis­che Lite­ra­tur bez­e­ich­ne­te die Tat­ra bis zur ers­ten Hälf­te des 19. Jahr­hun­derts als Kar­pak, Krem­pak, Sar­mac­kie Alpy, Góry Tatar­skie, Wen­ger­skie góry. Ungarn ver­wen­de­ten die Beg­rif­fe Tur­tul, Tur­tur, Tor­tol usw., Tát­ra. Die Deuts­chen nann­ten sie Kar­pat­hen, Schnee-​Gebirge, Zen­tral­kar­pat­hen usw. (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Das Relief der Tatras wird von Was­ser­lä­u­fen und Bergg­lets­chern geformt. In ihrer größten Aus­deh­nung bedec­kten die Glets­cher in den Hohen Tat­ra eine Flä­che von etwa 15.000 ha. Der Glets­cher in Bie­lo­vod­ska doli­na war 14 km lang und 330 m dick (Hou­dek, Bohuš, 1976). Die Tat­ra ist in zwei Teil­ge­bie­te unter­te­ilt: West­tat­ra und Ost­tat­ra, wobei Ľali­ové sed­lo sie vone­i­nan­der trennt. Die Ost­tat­ra ist wei­ter in zwei Tei­le unter­te­ilt: Hohe Tat­ra und Belian­ske Tatras (wiki​pe​dia​.sk). Bie­lo­vod­ská doli­na ist das läng­ste Tal in der Tat­ra und das ein­zi­ge alpi­nar­ti­ge Tal (Bohuš, 1996). Auf dem Gebiet der Tat­ra gibt es aufg­rund der Was­se­re­in­wir­kung vie­le Höh­len, von denen der­ze­it etwa 330 kar­tiert sind (Hou­dek, Bohuš, 1976). Glets­cher­se­en in den Tat­ra, in der Slo­wa­kei Ple­so und in Polen Staw genannt, gibt es über 200. Das Kli­ma ist über­wie­gend gebir­gig bis hoch­ge­bir­gig, wobei eine Schne­e­dec­ke für 180 bis 250 Tage im Jahr, beson­ders in den höchs­ten Gebie­ten, bes­te­hen ble­ibt. Win­di­ges Wet­ter herrscht bis zu 300 Tagen im Jahr vor, und auf der Süd­se­i­te tre­ten häu­fig soge­nann­te Föhn­win­de auf, die Lawi­nen und aus­ge­dehn­te Win­dwür­fe verur­sa­chen. Die güns­tigs­te Zeit für Wan­de­run­gen in der Tat­ra ist der Herbst, wenn das Wet­ter am sta­bils­ten ist (wiki​pe​dia​.sk).

Die höchs­te Sied­lung in der Tat­ra ist Štr­b­ské Ple­so auf einer Höhe von 1.355 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Eine Seil­bahn führt zum Lom­nic­ký štít (2.632 m). Die höchs­te Hüt­te, Cha­ta pod Rys­mi”, befin­det sich auf einer Höhe von 2.250 Metern (vyso​ke​tat​ry​.org). Wei­te­re bekann­te Hüt­ten sind Téry­ho cha­ta, Zboj­níc­ka cha­ta, Cha­ta pod Solis­kom, Encián (am Skal­na­té ple­so), Skal­na­tá cha­ta, Sliez­sky dom, Cha­ta pri Zele­nom ple­se, Zamkov­ské­ho cha­ta, Rai­ne­ro­va cha­ta und Bilí­ko­vá cha­ta (Wiki­pe­dia).

In den höchs­ten Lagen leben Gäm­sen und Mur­mel­tie­re. Die Tatra-​Gämse (Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca) ist ein Sym­bol der Hohen Tat­ra. Gro­ße Raub­tie­re wie Braun­bär, Wolf und Luchs bewoh­nen eben­falls die Wäl­der (vyso​ke​tat​ry​.org). In der Sied­lung Tatrans­ká Polian­ka wur­de vor kur­zem eine anti­ke befes­tig­te Sied­lung an der soge­nann­ten Žltá ste­na ent­dec­kt. Nach die­ser Ent­dec­kung war der Ort um die Zei­ten­wen­de besie­delt. Heute gibt es hier Sana­to­rien, und der tsche­chis­che Dich­ter Jiří Wol­ker wur­de hier behan­delt. Hre­bie­nok am Südost­hang des Slav­kov­ský štít ist ein bekann­ter Touristen- und Ski­re­sort (e‑tatry.szm.com). Das Sym­bol der Slo­wa­kei ist der Gip­fel Kri­váň. Eini­ge ande­re inte­res­san­te Orte sind die Kle­i­nen Was­ser­fäl­le des Stu­de­ný potok (Peter Kac­lík). In der Tat­ra sind rund 1.400 Pflan­ze­nar­ten ver­ze­ich­net (wiki​pe​dia​.sk).


Vyso­ké Tat­ry są pra­wdo­po­dob­nie naj­wi­ęks­zym dumą Sło­wac­ji. W każdym razie są naj­wy­żs­zym pas­mem gór­skim na Sło­wac­ji. To pra­wdo­po­dob­nie najm­niejs­ze góry na świe­cie, a ta uni­kal­no­ść zasłu­gu­je na wykor­zys­ta­nie (Peter Kac­lík). Powierzch­nia Tatr­za­ńs­kie­go Par­ku Naro­do­we­go – TANAP‑u, utwor­zo­ne­go na tere­nie Tatr w 1949 roku, wyno­si 738 km². Żyje tu ponad 1300 gatun­ków fau­ny i flo­ry. Wspól­nie z pol­skim Tatr­za­ńs­kim Par­kiem Naro­do­wym, TANAP jest częścią rezer­wa­tów bio­sfe­ry UNESCO (tanap​.org). Grz­biet Wyso­kich Tatr ma zale­dwie 26 km dłu­go­ści (vyso​ke​tat​ry​.org), a jego mak­sy­mal­na sze­ro­ko­ść wyno­si 17 km (Wiki­pe­dia). Naj­wy­żs­zym szc­zy­tem Wyso­kich Tatr i całej Sło­wac­ji jest Ger­la­chov­ský štít, osi­ąga­jący wyso­ko­ść 2655 met­rów nad pozi­omem mor­za (vyso​ke​tat​ry​.org). Spo­śród 35 dolin naj­bar­dziej zna­ne to Kôp­ro­vá, Fur­kot­ská, Mly­nic­ká, Men­gu­sov­ská, Bati­zov­ská, Velic­ká, Veľ­ká i Malá Stu­de­ná, Bie­lo­vod­ská, Javo­ro­vá doli­na, Doli­na Kež­mar­skej Bie­lej vody. W Tat­rach Wyso­kich znaj­du­je się 120 sta­wów, takich jak Štr­b­ské ple­so, Veľ­ké Hin­co­vo ple­so, Pop­rad­ské ple­so, Mor­ské oko, Wiel­ki Staw Pol­ski. Śnieg utr­zy­mu­je się tu przez 200 – 250 dni w roku, w nie­któ­rych zacie­ni­onych miejs­cach nie top­nie­je wca­le, a rocz­na suma opa­dów wyno­si oko­ło 1600 mm (Wiki­pe­dia). Geolo­gicz­nie są to góry pier­wot­ne, jąd­ro Tatr ksz­ta­łto­wa­ło się w pale­ozo­iku, w kar­bo­nie, oko­ło 210 mili­onów lat temu (Janák, Pla­šien­ka, Pet­rík). Na rze­źbę tere­nu mia­ły głó­wny wpływ lodo­wce alpej­skie, któ­re w epo­ce lodo­wco­wej sięga­ły nawet 14 km na północ­nych sto­kach (Wiki­pe­dia).

Pocho­dze­nie i znac­ze­nie nazwy Tatr nie zosta­ło dotąd jed­no­znacz­nie rozwi­ąza­ne. His­to­ry­cy przy­pi­su­ją ją miesz­ka­ńcom, któr­zy zamiesz­ki­wa­li nasze tere­ny jeszc­ze przed przy­by­ciem Sło­wian. Wywo­dzą ją od arij­skie­go sło­wa tamt­ra, tât­ra, oznac­za­jące­go ciem­ny” lub mrocz­ny”, przy­pi­su­ją mu znac­ze­nie zaczerp­ni­ęte z ludo­we­go sło­wa tat­ra w sen­sie kamie­nis­tej, jało­wej zie­mi. Naj­bar­dziej pra­wdo­po­dob­nym zda­niem może być, że nazwa Tat­ry pocho­dzi od sło­wia­ńs­kie­go sło­wa trtri, oznac­za­jące­go kamien­ne” (Melich, 1902; Czam­bel, 1906; Cha­lou­pec­ký, 1923). Według wyso​ke​-tat​ry​.info okre­śle­nie tamt­ra – tat­ra = kasz­ta­no­wy, ciem­ny” jest cel­tyc­kie. Pier­ws­za wzmian­ka o tej nazwie pocho­dzi z roku 999, wspo­mi­na o Trit­ri mon­tes (wiki​pe​dia​.sk). W 1125 roku w Kro­ni­ce Kos­ma­sa już wspo­mi­na się o nazwie Tat­ri (Kele, Lučan­ský, 2001). Pol­ska lite­ra­tu­ra i lite­ra­tu­ra do pier­ws­zej poło­wy XIX wie­ku nazy­wa­ła Tat­ry jako Kar­pak, Krem­pak, Sar­mac­kie Alpy, Góry Tatar­skie, Wen­ger­skie góry. Węgr­zy uży­wa­li nazwy Tur­tul, Tur­tur, Tor­tol itp., Tát­ra. Niem­cy nazy­wa­li je Kar­pa­ty, Góry Śnie­żne, Kar­pa­ty Cen­tral­ne itp. (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Rze­źba Tatr to dzie­ło cie­ków wod­nych i gór­skich lodo­wców. W cza­sie naj­wi­ęks­ze­go rozwo­ju lodo­wce w Wyso­kich Tat­rach mia­ły powierzch­nię oko­ło 15 000 ha. Lodo­wiec w Doli­nie Bie­lo­vod­skiej miał 14 km dłu­go­ści i 330 m gru­bo­ści (Hou­dek, Bohuš, 1976). Geomor­fo­lo­gicz­na jed­no­st­ka Tatr dzie­li się na dwie pod­jed­nos­tki: Tat­ry Zachod­nie i Tat­ry Wschod­nie. Prze­łęcz Łalo­we oddzie­la Tat­ry Zachod­nie od Wschod­nich. Tat­ry Wschod­nie dzie­lą się na dwie części: Wyso­kie Tat­ry i Tat­ry Biel­skie (wiki​pe​dia​.sk). Doli­na Bie­lo­vod­ská to naj­dłu­żs­za doli­na Tatr i jedy­na o alpej­skim cha­rak­ter­ze (Bohuš, 1996). Na obszar­ze Tatr, pod wpły­wem wody, pows­ta­ło wie­le jas­kiń, obe­cnie zma­po­wa­no ich oko­ło 330 (Hou­dek, Bohuš, 1976). Jezi­ora polo­do­wco­we w Tat­rach mają swo­je włas­ne nazwy, na Sło­wac­ji to ple­so, a w Pols­ce staw. Jest ich w Tat­rach ponad 200. Kli­mat jest prze­wa­żnie gór­ski do wyso­ko­gór­skie­go, pokry­wa śnie­żna utr­zy­mu­je się przez 180, w doli­nach nawet do 250 dni w roku. Wiat­ro­wa pogo­da wys­tępu­je nawet przez 300 dni w roku. Na połud­ni­owym sto­ku częs­to wys­tępu­ją tzw. wiat­ry opa­do­we, powo­du­jące zawro­ty gło­wy i roz­le­głe prze­wro­ty drzew. Naj­leps­zym okre­sem na wspi­nacz­kę turys­tycz­ną w Tat­rach jest jesień, gdy pogo­da jest naj­sta­bil­niejs­za (wiki​pe​dia​.sk).

Naj­wy­żej poło­żo­ną osa­dą w Tat­rach jest Štr­b­ské Ple­so, leżące na wyso­ko­ści 1355 nad pozi­omem mor­za. Na Lom­nic­ký štít (2632 m) pro­wa­dzi kolej­ka lino­wa. Naj­wy­żej poło­żo­nym sch­ro­nis­kiem Cha­ta pod Rys­mi” znaj­du­je się na wyso­ko­ści 2250 met­rów (vyso​ke​tat​ry​.org). Oprócz nie­go ist­nie­je wie­le innych, na przy­kład Cha­ty Téry­ego, Zboj­níc­ka cha­ta, Cha­ta pod Solis­kom, Encián (na Skal­na­tom ple­se), Skal­na­tá cha­ta, Sliez­sky dom, Cha­ta pri Zele­nom ple­se, Zamkov­ské­ho cha­ta, Rai­ne­ro­va cha­ta, Bilí­ko­vá cha­ta (Wiki­pe­dia).

W naj­wy­żs­zych par­tiach żyją kozi­ce i świs­ta­ki. Kozi­ca gór­ska tatrans­ka Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca jest sym­bo­lem Wyso­kich Tatr. W lasach żyją także nasze duże dra­pie­żni­ki: nie­dźwie­dź, wilk, ryś (vyso​ke​tat​ry​.org). W osa­dzie Tatrans­ká Polian­ka nie­da­wno odkry­to pra­da­wne umoc­ni­one osied­le na tzw. Żółtej ścia­nie. Według tego miejs­ce było zamiesz­ka­ne na prze­ło­mie naszej ery. Dziś znaj­du­ją się tu sana­to­ria, lec­zył się tu również czes­ki poeta Jiří Wol­ker. Popu­lar­nym ośrod­kiem turys­tycz­nym i nar­ciar­skim jest Hre­bie­nok na południowo-​wschodnim zboc­zu Slav­kov­ské­ho ští­tu (e‑tatry.szm.com). Sym­bo­lem Sło­wac­ji jest szc­zyt Kri­váň. Kil­ka innych inte­re­su­jących miejsc to Malé vodo­pá­dy Stu­de­né­ho poto­ka (Peter Kac­lík). W Tat­rach rejes­tru­je­my oko­ło 1400 gatun­ków roślin (wiki​pe​dia​.sk).

Belian­ske Tat­ry to wschod­nia część Wyso­kich Tatr. Ten 14 km dłu­gi grz­biet wapien­ny leży pra­wie pros­to­pad­le do głó­wne­go grz­bie­tu Wyso­kich Tatr. Uwa­ża­ne są za naj­pi­ęk­niejs­zą i przy­rod­nic­zo naj­bo­gats­zą część, rośnie tu m.in. stok­rot­ka alpej­ska – Leon­to­po­dium alpi­num (e‑tatry.szm.com). Do popu­lar­nych miejsc nale­ży Jas­ki­nia Beliańska.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2010, 2011, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Príroda, TOP

Symetria

Hits: 2009

Symet­ria je kon­cept, kto­rý sa vysky­tu­je v mno­hých odvet­viach mate­ma­ti­ky, vedy a ume­nia. Základ­ným prin­cí­pom symet­rie je rov­na­kosť, pri­čom sa nie­čo pova­žu­je za symet­ric­ké, ak exis­tu­je neja­ká ope­rá­cia, kto­rá ho nezme­ní. Táto ope­rá­cia môže zahŕňať oto­če­nie, zrkad­le­nie, posu­nu­tie ale­bo iné trans­for­má­cie, kto­ré zacho­vá­va­jú rov­na­ký tvar ale­bo vzor. Ume­nie čas­to využí­va symet­riu na dosia­hnu­tie este­tic­ké­ho doj­mu. Pra­vi­del­né vzo­ry, symet­ric­ké kom­po­zí­cie a vyvá­že­né štruk­tú­ry sú prí­kla­dy využi­tia symet­rie v ume­ní. V mate­ma­ti­ke môže symet­ria odrá­žať rov­na­kosť vzhľa­dom k osi, bodu ale­bo iným geomet­ric­kým trans­for­má­ciám. Prí­ro­da je plná symet­rií, od štruk­túr kve­tov a špi­rá­lo­vých ulít po symet­ric­ké tva­ry sne­ho­vých vlo­čiek. Symet­ria prí­ro­dy čas­to vzni­ká v dôsled­ku opti­mál­ne­ho uspo­ria­da­nia a ras­tu, aby sa dosiah­la efek­tív­nosť a har­mo­nic­ký vzhľad. V nie­kto­rých ved­ných dis­cip­lí­nach, ako naprí­klad v mole­ku­lár­nej bio­ló­gii, symet­ria hrá kľú­čo­vú úlo­hu pri pocho­pe­ní uspo­ria­da­nia a inte­rak­cií mole­kúl a bio­lo­gic­kých štruk­túr. V oblas­ti fyzi­ky hrá symet­ria dôle­ži­tú úlo­hu, naprí­klad v teórii rela­ti­vi­ty ale­bo v kvan­to­vej fyzi­ke. Nie­kto­ré záko­ni­tos­ti prí­ro­dy sa zda­jú byť symet­ric­ké vzhľa­dom na urči­té transformácie.


Sym­met­ry is a con­cept that appe­ars in many bran­ches of mat­he­ma­tics, scien­ce, and art. The fun­da­men­tal prin­cip­le of sym­met­ry is equ­ali­ty, whe­re­in somet­hing is con­si­de­red sym­met­ri­cal if the­re exists an ope­ra­ti­on that does not chan­ge it. This ope­ra­ti­on may invol­ve rota­ti­on, ref­lec­ti­on, trans­la­ti­on, or other trans­for­ma­ti­ons that pre­ser­ve the same sha­pe or pat­tern. Art often emplo­ys sym­met­ry to achie­ve an aest­he­tic impres­si­on. Regu­lar pat­terns, sym­met­ri­cal com­po­si­ti­ons, and balan­ced struc­tu­res are exam­ples of using sym­met­ry in art. In mat­he­ma­tics, sym­met­ry can ref­lect equ­ali­ty con­cer­ning an axis, point, or other geomet­ric trans­for­ma­ti­ons. Natu­re is full of sym­met­ries, from the struc­tu­res of flo­wers and spi­ral shells to the sym­met­ri­cal sha­pes of sno­wf­la­kes. The sym­met­ry in natu­re often ari­ses from opti­mal arran­ge­ment and gro­wth to achie­ve effi­cien­cy and a har­mo­ni­ous appe­a­ran­ce. In some scien­ti­fic dis­cip­li­nes, such as mole­cu­lar bio­lo­gy, sym­met­ry pla­ys a cru­cial role in unders­tan­ding the arran­ge­ment and inte­rac­ti­ons of mole­cu­les and bio­lo­gi­cal struc­tu­res. In phy­sics, sym­met­ry is essen­tial, for exam­ple, in the the­ory of rela­ti­vi­ty or quan­tum phy­sics. Some laws of natu­re appe­ar to be sym­met­ri­cal con­cer­ning spe­ci­fic transformations.


Use Facebook to Comment on this Post

2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Príroda, Rastliny, TOP

Krása rastlinného sveta

Hits: 1659

Prí­ro­da je boha­tá na krá­su, a jed­ným z naj­pô­so­bi­vej­ších jej pre­ja­vov je rast­lin­ný svet. Jed­nou z prvých vecí, kto­ré si mno­hí ľudia všim­nú pri kon­tak­te s prí­ro­dou, sú krás­ne kve­ty. Ich roz­ma­ni­tosť farieb, tva­rov a vôní je ohro­mu­jú­ca. Kaž­dý druh kve­tu pri­ná­ša svo­je vlast­né čaro. Kve­ty nie sú len krás­ne na pohľad, ale čas­to nesú aj sym­bo­lic­ký význam. Pes­to­va­né záh­ra­dy a par­ky sú plné zele­ných kober­cov rôz­nych dru­hov trá­vy, kto­ré dotvá­ra­jú har­mo­nic­ké pro­stre­die. Krá­sa rast­lin­né­ho sve­ta je nie­len este­tic­ká, ale má aj pozi­tív­ny vplyv na našu psy­chic­kú poho­du. Pre­chádz­ky v prí­ro­de a rela­xá­cia v záh­ra­dách doká­žu zmier­niť stres a napä­tie, čo pris­pie­va k cel­ko­vé­mu poci­tu poko­ja a bla­ho­by­tu. Výni­moč­nosť rast­lin­né­ho sve­ta spo­čí­va aj v jeho diver­zi­te. Kaž­dý kút sve­ta má svo­je vlast­né uni­kát­ne rast­li­ny, kto­ré sa pris­pô­so­bi­li miest­nym pod­mien­kam a kli­ma­tic­kým pod­mien­kam. Táto diver­zi­ta je dôle­ži­tá pre eko­sys­té­my a zacho­va­nie bio­lo­gic­kej rov­no­vá­hy na Zemi.


Natu­re is rich in beau­ty, and one of its most stri­king mani­fe­sta­ti­ons is the world of plants. One of the first things many peop­le noti­ce when in con­tact with natu­re is the beau­ti­ful flo­wers. The­ir diver­si­ty of colors, sha­pes, and scents is bre­ath­ta­king. Each type of flo­wer brings its own charm. Flo­wers are not only beau­ti­ful to look at, but they often car­ry sym­bo­lic mea­ning. Cul­ti­va­ted gar­dens and parks are fil­led with gre­en car­pets of vari­ous types of grass, which cre­a­te a har­mo­ni­ous environment.

The beau­ty of the plant world is not only aest­he­tic but also has a posi­ti­ve impact on our men­tal well-​being. Walks in natu­re and rela­xa­ti­on in gar­dens can alle­via­te stress and ten­si­on, con­tri­bu­ting to an ove­rall sen­se of pea­ce and well-​being. The uni­qu­e­ness of the plant world also lies in its diver­si­ty. Eve­ry cor­ner of the world has its own uni­que plants that have adap­ted to local con­di­ti­ons and cli­ma­tes. This diver­si­ty is impor­tant for eco­sys­tems and the pre­ser­va­ti­on of bio­lo­gi­cal balan­ce on Earth.


Use Facebook to Comment on this Post

2015, České mestá, Česko, Krajina, Mestá, Mestá, Severné Čechy, Zahraničie

Chřibská – starodávna, kľukatá

Hits: 1640

Mes­to Chřib­ská leží v naj­zá­pad­nej­šej čas­ti Lužic­kých hôr, v juž­nej čas­ti Šluk­nov­ské­ho výbež­ku. Je obklo­pe­né Kyt­lic­kou pahor­ka­ti­nou, Lužic­kých chr­bá­tom a Jetři­chov­ský­mi ste­na­mi. Na úze­mí Chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Lužic­ké hory a CHKO Lab­ské pies­kov­ce a Národ­né­ho par­ku Čes­ké Švaj­čiar­sko. Miest­ne čas­ti mes­ta: Chřib­ská, Dol­ní Chřib­ská, Hor­ní Chřib­ská, Krás­ne Pole. Žije tu 1399 oby­va­te­ľov (mes​to​-chrib​ska​.cz). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1352, avšak mes­to exis­to­va­lo pod­ľa nápi­su na kame­ni, už pre rokom 1144. Nemec­ký názov je Kre­i­bitz, je slo­van­ské­ho pôvo­du zo slo­va Krzy­wyc­za, vyjad­ru­je mean­dru­jú­ci potok. Súčas­ný názov je sta­ro­čes­ký od slo­va chřib – paho­rok (mes​to​-chrib​ska​.cz). Bola tu naj­star­šia sklár­ska huta v Stred­nej Euró­pe, exis­to­va­la už v roku 1414 (Ale­xan­dr Van­žu­ra). Po roku 1946 tu dra­ma­tic­ky pokle­sol počet oby­va­te­ľov po odsu­ne Nemcov. Zno­vu­osíd­le­nie nebo­lo úspeš­né. Opus­te­né domy chát­ra­li, boli niče­né, aj mno­ho z nich bolo zbú­ra­ných. Naj­viac v rokoch 1955, 19651967. Boli zbú­ra­né súvis­lé línie poscho­do­vých domov a prak­tic­ky bolo zlik­vi­do­va­né aj námes­tie. Mno­ho cen­ných ľudo­vých domov. Mno­ho tých­to sta­vieb zachrá­ni­li cha­lu­pá­ri, kto­rých počet tak­mer dosa­hu­je počet trva­lo žijú­cich oby­va­te­ľov (mes​to​-chrib​ska​.cz). V mla­dos­ti tu žil Chris­toph Wil­li­bald Gluck (17141787), kto­ré­ho otec bol v rokoch 17221727 les­maj­strom na kame­nic­kom pan­stve Kin­ských (Jiří Kühn).

V oko­lí a pria­mo v Chřib­ské ras­tú tisí­ce orchi­deí na pod­má­ča­ných lúkach, napr. na lúke u Brod­ských a v prí­rod­nej rezer­vá­cii Mar­schne­ro­va lúka (Infor­mač­né letáky).


The town of Chřib­ská is loca­ted in the wes­tern­most part of the Lusa­tian Moun­tains, in the sout­hern part of the Šluk­nov Hook. It is sur­roun­ded by the Kyt­li­ce Upland, the Lusa­tian Rid­ge, and the Jetři­cho­vi­ce Walls. It falls wit­hin the Pro­tec­ted Lands­ca­pe Area of the Lusa­tian Moun­tains and the Lab­ské Pís­kov­ce PLA, as well as the Čes­ké Švaj­čiar­sko Nati­onal Park. The local parts of the town are Chřib­ská, Dol­ní Chřib­ská, Hor­ní Chřib­ská, and Krás­ne Pole. The popu­la­ti­on is 1399 inha­bi­tants (mes​to​-chrib​ska​.cz). The first writ­ten men­ti­on is from 1352, but accor­ding to an insc­rip­ti­on on a sto­ne, the town exis­ted alre­a­dy befo­re 1144. The Ger­man name is Kre­i­bitz, of Sla­vic ori­gin from the word Krzy­wyc­za, mea­ning mean­de­ring stre­am. The cur­rent name is Old Czech from the word chřib” – hill (mes​to​-chrib​ska​.cz). The­re was the oldest glas­sworks in Cen­tral Euro­pe, alre­a­dy exis­ting in 1414 (Ale­xan­dr Van­žu­ra). After 1946, the popu­la­ti­on dra­ma­ti­cal­ly dec­li­ned after the expul­si­on of Ger­mans. Resett­le­ment was not suc­cess­ful. Aban­do­ned hou­ses dete­ri­ora­ted, were des­tro­y­ed, and many of them were demo­lis­hed. Most notab­ly in the years 1955, 1965, and 1967. Con­ti­nu­ous lines of multi-​story hou­ses were demo­lis­hed, and the squ­are was prac­ti­cal­ly obli­te­ra­ted. Many valu­ab­le folk hou­ses. Many of the­se buil­dings were saved by cot­ta­gers, who­se num­ber almost equ­als the num­ber of per­ma­nent resi­dents (mes​to​-chrib​ska​.cz). Chris­toph Wil­li­bald Gluck (17141787) lived here in his youth; his fat­her was a fores­ter at the Kin­sky­’s sto­ne­ma­son­ry esta­te from 1722 to 1727 (Jiří Kühn).

In the vici­ni­ty and direct­ly in Chřib­ská, thou­sands of orchids grow in mars­hy mea­do­ws, for exam­ple, in the mea­dow near Brod­ský and in the Mar­schne­ro­va Mea­dow natu­re reser­ve (Infor­ma­ti­on leaflets).


Die Stadt Chřib­ská liegt im west­lichs­ten Teil des Lau­sit­zer Gebir­ges, im süd­li­chen Teil des Šluknovský-​Vorgebirges. Sie ist umge­ben von der Kytlice-​Hochfläche, dem Lau­sit­zer Kamm und den Jetři­cho­vi­cer Wän­den. Sie liegt im Ges­chütz­ten Lands­chafts­ge­biet des Lau­sit­zer Gebir­ges, im Lands­chaftss­chutz­ge­biet Lab­ské Pís­kov­ce und im Nati­onal­park Čes­ké Švaj­čiar­sko. Die Orts­te­i­le der Stadt sind Chřib­ská, Dol­ní Chřib­ská, Hor­ní Chřib­ská und Krás­ne Pole. Die Bevöl­ke­rungs­zahl bet­rägt 1399 Ein­woh­ner (mes​to​-chrib​ska​.cz). Die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung stammt aus dem Jahr 1352, aber laut einer Insch­rift auf einem Ste­in exis­tier­te die Stadt bere­its vor 1144. Der deuts­che Name lau­tet Kre­i­bitz, sla­wis­chen Urs­prungs vom Wort Krzy­wyc­za, was sich auf einen mäan­dern­den Bach bez­ieht. Der aktu­el­le Name stammt aus dem Altc­ze­gis­chen Wort chřib” – Hügel (mes​to​-chrib​ska​.cz). Hier befand sich die ältes­te Glas­hüt­te in Mit­te­le­uro­pa, die bere­its 1414 exis­tier­te (Ale­xan­dr Van­žu­ra). Nach 1946 ging die Bevöl­ke­rungs­zahl dra­ma­tisch zurück, nach­dem die Deuts­chen ver­trie­ben wur­den. Die Umsied­lung war nicht erfolg­re­ich. Ver­las­se­ne Häu­ser ver­fie­len, wur­den zers­tört und vie­le von ihnen abge­ris­sen. Am bemer­ken­swer­tes­ten in den Jah­ren 1955, 1965 und 1967. Kon­ti­nu­ier­li­che Rei­hen von mehrs­töc­ki­gen Häu­sern wur­den abge­ris­sen, und der Platz wur­de prak­tisch aus­ge­löscht. Vie­le wer­tvol­le Volkskunst-​Häuser. Vie­le die­ser Gebä­u­de wur­den von Som­merf­risch­lern geret­tet, deren Zahl fast der Zahl der stän­di­gen Bewoh­ner ents­pricht (mes​to​-chrib​ska​.cz). Chris­toph Wil­li­bald Gluck (17141787) leb­te hier in sei­ner Jugend; sein Vater war Förs­ter auf dem Ste­in­metz­gut der Kin­skýs von 1722 bis 1727 (Jiří Kühn).

In der Umge­bung und direkt in Chřib­ská wach­sen Tau­sen­de von Orchi­de­en auf sump­fi­gen Wie­sen, zum Beis­piel auf der Wie­se bei Brod­ský und im Naturs­chutz­ge­biet Mar­schne­ro­va lou­ka (Infor­ma­ti­onsb­ros­chüren).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post