Hits: 24
Rastliny, Príroda, Organizmy, Fotografie
Nezábudky
Hits: 39
Nezábudky patria k najpôvabnejším jarným rastlinám. Nepútajú veľkosťou, ale ľahkosťou: ich drobné kvety pôsobia, akoby sa nad záhonom vznášal jemný modrý opar. Najčastejšie pestovanou záhradnou nezábudkou je nezábudka lesná – Myosotis sylvatica. Dorastá približne do 30 centimetrov a od jari do začiatku leta vytvára husté trsy drobných päťlaločných kvetov, najčastejšie modrých, s bielym alebo žltým očkom. Rod Myosotis patrí do čeľade Boraginaceae a okrem klasických modrých foriem zahŕňa aj kultivary s ružovými alebo bielymi kvetmi (rhs.org.uk). Nezábudkám najviac svedčí humózna, mierne vlhká a dobre priepustná pôda na slnku alebo v polotieni. Najkrajšie vyznejú na okrajoch chodníkov, v prednej časti zmiešaných záhonov, v prírodne ladených výsadbách a medzi jarnými cibuľovinami, najmä tulipánmi a narcismi. Veľmi dobre fungujú aj pod krami a ružami ako jemná podsadba, pokiaľ pôda nepresychá. Ich ďalšou nenápadnou výhodou je, že poskytujú nektár a peľ včelám a ďalšiemu opeľujúcemu hmyzu práve v čase, keď sa záhrada iba rozbieha (rhsplants.co.uk).
Pestovanie nezábudiek je jednoduché, ak netrpia suchom. Zo semena sa vysievajú najľahšie v máji alebo júni, pričom zakvitnú v nasledujúcej sezóne. Pri skoršom predpestovaní sa dajú dopestovať aj rýchlejšie. Po ujatí nepotrebujú výrazné prihnojovanie, najmä ak rastú v pôde obohatenej kompostom. Dôležitejšia než výživa je pravidelná zálievka v suchších obdobiach. Ak chcete, aby sa v záhrade prirodzene rozširovali, môžete ich nechať vysemeniť. Ak naopak potrebujete porast držať pod kontrolou, odkvitnuté rastliny odstráňte skôr, než nasadia zrelé semená (gardenersworld.com). Do úplne iných podmienok patrí nezábudka močiarna – Myosotis scorpioides. Tá sa hodí najmä na okraje jazierok, potokov a do stále mokrej pôdy, prípadne do plytkej vody. Je to trvalka s dlhším obdobím kvitnutia, no pri vode sa rozrastá podstatne energickejšie než záhonová nezábudka lesná. Po odkvitnutí môže olistenie trpieť múčnatkou alebo hrdzou, preto sa oplatí staršie rastliny po sezóne zrezať a porast udržiavať vzdušný (rhs.org.uk).
Forget-me-nots are among the most charming spring plants. They do not attract attention by their size, but by their lightness: their tiny flowers look as if a delicate blue haze were floating above the flower bed. The most commonly grown garden forget-me-not is the woodland forget-me-not — Myosotis sylvatica. It grows to about 30 centimetres and, from spring to early summer, forms dense clumps of small five-lobed flowers, most often blue, with a white or yellow eye. The genus Myosotis belongs to the family Boraginaceae and, in addition to the classic blue forms, also includes cultivars with pink or white flowers (rhs.org.uk).
Forget-me-nots thrive best in humus-rich, moderately moist and well-drained soil, in sun or partial shade. They are most effective along path edges, at the front of mixed borders, in naturalistic plantings and among spring bulbs, especially tulips and daffodils. They also work very well beneath shrubs and roses as a delicate underplanting, provided the soil does not dry out. Another subtle advantage is that they provide nectar and pollen for bees and other pollinating insects at a time when the garden is only just beginning to come to life (rhsplants.co.uk).
Growing forget-me-nots is straightforward, as long as they do not suffer from drought. They are easiest to sow from seed in May or June, flowering in the following season. With earlier propagation under cover, they can also be grown more quickly. Once established, they do not need heavy feeding, especially if they are growing in soil enriched with compost. Regular watering during drier periods is more important than fertilisation. If you want them to spread naturally through the garden, you can allow them to self-seed. If, on the other hand, you need to keep the planting under control, remove the spent plants before they set ripe seed (gardenersworld.com).
The water forget-me-not — Myosotis scorpioides — belongs in quite different conditions. It is especially suitable for the edges of ponds and streams, for permanently wet soil, or even for shallow water. It is a perennial with a longer flowering period, but beside water it spreads much more vigorously than the bedding woodland forget-me-not. After flowering, the foliage may suffer from powdery mildew or rust, so it is worth cutting back older plants after the season and keeping the planting airy (rhs.org.uk).
Dolné Považie, Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Biotopy, Fotografie, Rieky
Cesta do Váhu
Hits: 1058
V Piešťanoch sa realizoval projekt, vďaka ktorému vznikla „cesta do rieky Váh„. Nachádza sa medzi Lodenicou a Výsadbou. Je široká snáď 6 metrov a dlhá odhadom 500 metrov. Smeruje šikmo do rieky. Sú z nej zaujímavé pohľady. Všimol som si, že veľa ľudí na túto cestu nechodí, zrejme sa ľudia predsa len boja. Vyzerá ako nenáročná chodníková cesta vedúca šikmo smerom k rieke Váh. Je to spevnená technická komunikácia, servisná komunikácia ktorá vznikla ako súčasť širších zásahov do krajiny pri hrádzi a priľahlých priestorov okolo Vodného diela Piešťany – Sĺňava. Slúži správcom vodohospodárskych zariadení a technickým zásahom v priestore medzi Sĺňavou a Váhom. Zaujímavosťou tohto úseku je, že cesta končí pri Piešťanskom majáku – umeleckom orientačnom prvku umiestnenom na brehu, ktorý slúži ako vyhliadkový bod a orientačný marker pre návštevníkov.
In Piešťany, a project was implemented that resulted in the creation of a “road to the Váh River.” It is located between the Boathouse and the Tree-Planting Area. It is approximately 6 metres wide and an estimated 500 metres long. It runs diagonally toward the river and offers interesting views. I noticed that not many people walk along this road — people apparently still feel uneasy about it. It looks like an easy pedestrian path leading diagonally toward the Váh River. In reality, it is a reinforced technical road — a service access road that was built as part of broader landscape interventions around the dam and the adjacent areas of the Piešťany Waterworks – Sĺňava. It serves water-management authorities and technical operations in the area between Sĺňava and the Váh. A notable feature of this section is that the road ends at the Piešťany Lighthouse — an artistic navigation and orientation element placed on the riverbank, which serves as a viewing point and a visual landmark for visitors.
GIS
Shape (šejp) vs. geodatabáza
Hits: 93
Základné rozdiely a limity formátov
Geodatabáza má širšie funkčné možnosti ako šejp. Dovolí viac znakov – viac ako 10 znakov pre popis atribútov, aj pre dĺžku bunky – v porovnaní s DBF v SHP. Ak robíte exporty zo služby AGOL, resp. ArcGIS Enterprise, odporúčam nepoužiť SHP aj kvôli tomu, že vám názvy stĺpcov oreže. SHP predstavuje jednu vrstvu, geodatabáza môže mať neobmedzené množstvo vrstiev. Dĺžka názvu atribútu v prípade šejpu je maximálne 10 znakov. Do SHP žiadnu prílohu nepridáte.
Domény, subtypy a číselníky
Geodatabáza pracuje s doménami a subtypmi. Je to niečo ako číselník, prepojovacia tabuľka, resp. substitúcia. Napríklad v tabuľke máte záznamy označené kódmi 1 až 1000 alebo A až N. K nim máte tabuľku, v ktorej je definované, čo ktoré kódy znamenajú. Typické príklady sú pôdne typy, typy druhov pozemku katastra, kategorizácia platieb, ekonomická klasifikácia a podobne. Doménu vytvoríte buď ručne, alebo importom z XLS či CSV.
Veľkosť dát a výkon
Vykresľovanie GDB je rýchlejšie aj z dôvodu, že je kapacitne úspornejšia. DBF alokuje pevné miesto pre každý záznam podľa definície polí bez ohľadu na použité hodnoty. Ak máte milión záznamov, v ktorých je len 100 buniek nejakého atribútu vyplnených, na veľkosť súboru DBF to nemá žiaden vplyv. V prípade GDB to má zásadný vplyv. Pri rovnakom obsahu dát GDB zaberie podstatne menej priestoru na úložisku ako SHP.
GDB ako kontajner dát
Svojím spôsobom je GDB niečo ako kontajner, pretože prijme rôzne formy dát – rastre, TIN, mozaiky a podobne. „Konzumuje“ rôzne vrstvy, zatiaľ čo SHP vždy iba jednu. Kontajner je termín používaný aj pri multimédiách, napríklad MPEG alebo MKV. Ide o obalovú technológiu, ktorá prijíma rôzne typy dát – pri videu napríklad H.264, H.265, MP4, AVI. Podobne pri rastroch ide o *.TIFF kontajner, kde môže byť vnútorná kompresia ako JPEG, LZW, TIFF RLE, CCITT, PNG a podobne.
Geometrické atribúty a editácia
GDB si sama automaticky pri exporte tvorí rozmerové atribúty ku geometrii a udržiava ich aj pri editácii. Pri SHP ich treba pri zmene údajov dopočítavať ručne.
Praktické nevýhody GDB
Nevýhoda GDB je v tom, že jej obsah je prakticky nečitateľný bez GIS softvéru. Zo súborov v správcovi súborov nie je zrejmé, čo je vo vnútri. V prípade SHP si viete šejp pomenovať ako chcete a vidíte ho priamo na disku. Preto sa GDB horšie kopíruje a synchronizuje. GDB vie byť lockovaná – zamknutá, čo je niekedy výhoda, inokedy problém. Ak nejde niečo zmazať, treba najprv skontrolovať, či nie je niečo editované, a potom použiť Delete v geoprocessingu. Na synchronizáciu GDB je vhodné použiť Catalog, prípadne jednoduché Ctrl+C / Ctrl+V, ale najspoľahlivejšie sú nástroje v geoprocessingu v Analyze.
Publikovanie na server
Ak sa publikuje SHP na ArcGIS Enterprise alebo AGOL, technológia si ho natívne pretransformuje do GDB – mierne odlišnej, než by vytvorilo ArcGIS Pro. SHP je z princípu otvorený formát, prístupný strojovému spracovaniu, GDB nie. SHP sa postupne stáva výmenným formátom medzi ne-GIS a GIS svetom, medzi softvérmi, ktoré si inak súborovo neporozumejú. Používa ho napríklad PTV Vision (dopravné modelovanie), Kokeš, čiastočne Autodesk, Hexagon a ďalšie systémy.
Serverové služby a prílohy
Niektoré služby na serverovej technológii je možné vytvoriť iba z GDB, napríklad mozaiky z rastrov. GDB umožňuje pridávať prílohy aj z ne-GIS sveta, typicky fotografie vo formáte JPEG. To je veľmi dôležité pre laikov a manažérov a zároveň vizuálne veľmi efektné.
Metadáta a dokumentácia
Ako v prípade SHP, aj pri GDB odporúčam údaje otagovať a popísať metadátami. Ak GDB obsahuje viac vrstiev alebo súčastí, ideálne je popísať každú samostatne. Oceníte to najmä pri publikovaní na server, pretože ArcGIS Enterprise a AGOL všetky tieto informácie automaticky preberajú.
Basic differences and format limitations
A geodatabase has broader functional capabilities than a shapefile. It allows longer field names – more than 10 characters for attribute descriptions, as well as greater field length – compared to the DBF used in SHP. If you are exporting data from AGOL or ArcGIS Enterprise services, I recommend not using SHP also because column names get truncated. SHP represents a single layer, while a geodatabase can contain an unlimited number of layers. The maximum length of an attribute name in a shapefile is 10 characters. You cannot add any attachments to SHP.
Domains, subtypes, and lookup tables
A geodatabase works with domains and subtypes. This is similar to a lookup table, a linking table, or a substitution mechanism. For example, in a table you may have records coded from 1 to 1000 or from A to N. You then have another table defining what each code means. Typical examples include soil types, cadastral land use types, payment categories, economic classifications, and similar datasets. Domains can be created manually or imported from XLS or CSV.
Data size and performance
Rendering from a GDB is faster, also because it is more storage-efficient. DBF allocates a fixed amount of space for each record based on the field definitions, regardless of how many values are actually used. If you have one million records in which only 100 cells of a certain attribute are filled, this has no impact on the size of the DBF file. In the case of GDB, however, this has a significant effect. With the same data content, a GDB occupies substantially less storage space than SHP.
GDB as a data container
In a way, GDB acts as a container, because it can hold different types of data – rasters, TINs, mosaics, and similar datasets. It “consumes” multiple layers, whereas SHP always contains only one. The term container is also used in multimedia, for example MPEG or MKV. It refers to a wrapper technology that holds different kinds of data – in video, for example, H.264, H.265, MP4, AVI. Similarly for rasters, you may have a *.TIFF container, but internally the data can be compressed using JPEG, LZW, TIFF RLE, CCITT, PNG, and so on.
Geometric attributes and editing
When exporting to GDB, the geodatabase automatically creates geometry dimension attributes and maintains them during editing. In SHP, these must be recalculated manually after data changes.
Practical disadvantages of GDB
A disadvantage of GDB is that its contents are practically unreadable without GIS software. From the files in a file manager, it is not clear what is stored inside. With SHP, you can name the shapefile as you like and see it directly on disk. Therefore, GDB is harder to copy and synchronize. A GDB can be locked, which is sometimes an advantage and sometimes a problem. If something cannot be deleted, you should first check whether it is being edited, and then try using Delete in geoprocessing. For synchronizing a GDB, it is advisable to use Catalog or simple Ctrl+C / Ctrl+V, but the most reliable tools are those in the Analyze geoprocessing toolbox.
Publishing to a server
When a SHP is published to ArcGIS Enterprise or AGOL, the technology internally converts it into a native GDB – slightly different from what ArcGIS Pro would create. SHP is by nature an open format, suitable for machine processing, whereas GDB is not. SHP is gradually becoming a transfer format between non-GIS and GIS environments, and between software systems that otherwise do not fully understand each other at the file level. It is used, for example, by PTV Vision (traffic modeling), Kokeš, partly Autodesk, Hexagon, and other systems.
Server services and attachments
Some server-based services can be created only from GDB, for example raster mosaics. GDB also allows adding attachments from the non-GIS world, typically photographs in JPEG format. This is very important for non-technical users and managers, and at the same time very visually effective.
Metadata and documentation
As with SHP, I also recommend tagging and documenting GDB data using metadata. If a GDB contains multiple layers or components, ideally each one should be described separately. This is especially valuable when publishing to a server, because ArcGIS Enterprise and AGOL automatically inherit all this information.
Dolné Považie, Krajina, Slovensko, Fotografie
Dolné Považie
Hits: 1397
Dolné Považie tvoria okresy Galanta, Piešťany, Šaľa, Hlohovec, Trnava a z okresu Nové Mesto nad Váhom 4 juhovýchodné obce (slovakregion.sk). Rieka Váh, najdlhšia rieka na Slovensku je kľúčovým prvkom tohto regiónu. Dolné Považie je regiónom s bohatou históriou, ktorú môžeme vidieť v mnohých historických pamiatkach a kultúrnych miestach. Dolné Považie tvorí územie Podunajskej roviny a Podunajskej pahorkatiny, zasahuje aj do okrajov pohorí Považský Inovec na severovýchode, Biele Karpaty na severe a Malé Karpaty na západe. Podnebie je tu mierne teplé až teplé, vhodné pre poľnohospodárstvo, ktoré dominuje v krajine intenzívnych polí a vidieckych sídiel (slovakregion.sk).
Dolné Považie patrí medzi najskôr osídlené územia Slovenska, kontinuálne osídlenie dokazujú početné archeologické nálezy z doby predhistorickej až po obdobie Veľkej Moravy (slovakia.travel). V stredoveku tadiaľ viedla významná obchodná Česká cesta, ktorá spájala Čechy a Moravu s Uhorskom. Pozdĺž tejto trasy vzniklo v 13. storočí mnoho hradov, ktoré obsluhovali obchod a obranu – napríklad Ostrý Kameň, Korlátka či Dobrá Voda (slovakia.travel). Trnava je historické centrum regiónu (slovakia.travel). Piešťany sú svetoznáme kúpeľné mesto, známe liečbou chorôb pohybového ústrojenstva a relaxáciou v termálnych vodách (spoznajslovensko.eu). V Hlohovci je významný Hlohovecký zámok (travelguide.sk). Mnohé menšie mestá a obce, ako Galanta, Sereď, Sládkovičovo či Vrbové, dopĺňajú regionálne historické dedičstvo (slovenskovkocke.sk).
Lower Váh Region consists of the districts of Galanta, Piešťany, Šaľa, Hlohovec, Trnava, and four southeastern municipalities from the district of Nové Mesto nad Váhom (source: slovakregion.sk). The Váh River, the longest river in Slovakia, is a key geographical feature of this region. Lower Váh is a region with a rich history, which can be seen in its many historical monuments and cultural sites. It is located within the Danubian Lowland and the Danubian Hills, and also extends to the edges of the Považský Inovec Mountains in the northeast, the White Carpathians in the north, and the Little Carpathians in the west. The climate here is moderately warm to warm, which is suitable for agriculture—an important part of the landscape dominated by intensively cultivated fields and rural settlements (source: slovakregion.sk).
Lower Váh is among the oldest continuously inhabited regions of Slovakia. Numerous archaeological finds from prehistoric times through the Great Moravian period confirm this (source: slovakia.travel). In the Middle Ages, the important Czech Road trade route passed through the region, connecting Bohemia and Moravia with the Kingdom of Hungary. Along this route, many castles were built in the 13th century for trade and defense purposes—for example, Ostrý Kameň, Korlátka, and Dobrá Voda (source: slovakia.travel).
Trnava is the historical center of the region (source: slovakia.travel). Piešťany is a world-famous spa town, known for treating musculoskeletal diseases and for offering relaxation in its thermal waters (source: spoznajslovensko.eu). In Hlohovec, one of the region’s landmarks is the Hlohovec Castle (source: travelguide.sk). Many smaller towns and villages, such as Galanta, Sereď, Sládkovičovo, and Vrbové, also contribute to the region’s historical heritage (source: slovenskovkocke.sk).
