poľnohospodárstvo

2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Obce, Podpoľanie, Podpolianske, Slovenská krajina, Slovenské

Vígľaš

11/10/202307/03/2024 skala

Vígľaš leží v údolí rieky Slatina vo Zvolenskej kotline, v nadmorskej výške 385 metrov nad morom, 14 km od Zvolena. Na ploche 32 km² tu žije 1523 obyvateľov. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1392 (Wikipedia). Historické názvy: Weeles, Vyles, Wiglos, Wegles, Podwigleš (najkrajsikraj.sk). Dominantou je gotický zámok z konca 14. storočia. Pôvodne to bol poľovnícky zámok, ktorý prešiel viacerými úpravami (Wikipedia). V 16. – 17. storočí bol Vígľaš protitureckou pevnosťou, úspešne čelil Turkom. Od roku 1890 sa odtiaľto vyvážala minerálka Vera. V roku 1828 tu v 84 domoch žilo 636 obyvateľov, ktorý sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. V roku 1890 bola založená Burkatova výrobňa syrov (najkrajsikraj.sk). V polovici 20. storočia bol Vígľaš strediskom bohato ozdobovaných píšťal a fujár (najkrajsikraj.sk).

V roku 1945 zámok vyhorel, z pôvodnej stavby sa zachovali iba obvodové múry. Kompletne zrekonštruovaný bol v roku 2013 (Wikipedia). Zámok je zapísaný v zozname Národných kultúrnych pamiatok. Je prístupný verejnosti, voľný vstup je do na vstupné nádvorie s hradbami. Konajú sa tu aj prehliadky, zámok slúži aj ako hotel (Monika Majtenyiová).

Vígľaš lies in the valley of the Slatina River in the Zvolen Basin, at an elevation of 385 meters above sea level, 14 km from Zvolen. Covering an area of 32 km², the village is home to 1523 inhabitants. The first written mention dates back to 1392 (Wikipedia). Historical names include Weeles, Vyles, Wiglos, Wegles, and Podwigleš (najkrajsikraj.sk). The dominant feature is the Gothic castle from the late 14^th century. Originally a hunting lodge, it underwent several modifications (Wikipedia). In the 16^th-17th centuries, Vígľaš served as an anti-Turkish fortress, successfully resisting Turkish attacks. Since 1890, the mineral water Vera has been exported from here. In 1828, 636 inhabitants lived in 84 houses, engaged in agriculture and cattle breeding. In 1890, the Burkat cheese factory was established (najkrajsikraj.sk). In the mid-20th century, Vígľaš was a center for elaborately decorated pipes and fujaras (najkrajsikraj.sk).

In 1945, the castle was destroyed by fire, with only the perimeter walls remaining from the original structure. It was completely reconstructed in 2013 (Wikipedia). The castle is listed as a National Cultural Monument. It is open to the public, with free entry to the courtyard with walls. Guided tours are available, and the castle also serves as a hotel (Monika Majtenyiová).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2014, 2016, 2016-2020, Biotopy, Časová línia, Les, Príroda, TOP

Les

03/07/202323/03/2024 skala

Lesy sú miestom, kde sa stretáva príroda v celej svojej rozmanitosti, kde sa striedajú ročné obdobia a prejavuje sa bohatstvo flóry a fauny. Les je miestom, kde sa cítite súčasťou prírody a kde nachádzate pokoj a oddych. Les je komplexný ekosystém, je to spoločenstvo rastlín, živočíchov, mikroorganizmov a iných organizmov, ktoré spolu tvoria vzájomne prepojený ekosystém. Lesy majú veľký význam nielen z environmentálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ľudskej kultúry a hospodárstva. Stromy okrem iného poskytujú potravu a úkryt pre mnohé živočíchy a tiež regulujú mikroklimatické podmienky v lese. Rastliny samozrejme produkujú organickú hmotu a kyslík vďaka fotosyntéze.

Les je domovom mnohých živočíchov, vrátane cicavcov, vtákov, plazov, obojživelníkov, hmyzu a iných bezstavovcov. Tieto živočíchy sa prispôsobili rôznym aspektom lesného prostredia a zohrávajú dôležitú úlohu v ekosystéme lesa. Niektoré z nich sú dôležité pre rozklad organického materiálu a recykláciu živín, iné zase slúžia ako potrava pre vyššie vrstvy potravného reťazca. Lesy majú aj hospodársky význam. Poskytujú drevnú hmotu, ktorá sa používa na výrobu nábytku, stavebného materiálu a palivového dreva. Lesy sú dôležitým rekreačným a kultúrnym priestorom pre ľudí, kde sa môžu relaxovať, cvičiť šport, turistika a spoznávať prírodu. Lesy sú však dôležité pre zachovanie biodiverzity, udržiavanie kvality pôdy a vody a reguláciu klímy. Je dôležité si uvedomiť, že lesy sú zraniteľným ekosystémom, ktorý je ohrozený rôznymi ľudskými aktivitami, ako sú nadmerná ťažba dreva, odlesňovanie, poľnohospodárska expanzia a znečisťovanie ovzdušia a pôdy. Preto je dôležité chrániť a udržiavať lesné ekosystémy pre budúce generácie.

Fotografie lesa môžu zachytiť túto atmosféru a preniesť ju divákom. Každá fotografia lesa je jedinečná, pretože každý les má svoje vlastné čaro a jedinečné rysy. Pri fotografovaní lesa je dôležité hrať si s osvetlením a zornými uhlami, aby ste zachytili rôzne aspekty jeho krásy. Ranné svetlo môže vytvoriť nádherné farebné odtiene a zvláštne kontrasty, zatiaľ čo západy slnka môžu stvárniť les v romantickom až tajomnom svetle. Fotografie lesa môžu byť nielen krásne, ale aj silné a emocionálne. Môžu vzbudiť pocit úcty k prírode. Jedným zo spôsobov, ako zachytiť krásu lesa, je fotografovanie detailov. Môžete zamerať svoj objektív na textúru kôry stromov, farebné lístie alebo kvitnúce rastliny na lesoch. Tieto detailné zábery môžu priniesť divákovi hlbší pohľad do vnútra lesa a jeho života. Ďalším spôsobom, ako zachytiť krásu lesa, je fotografovanie jeho širokej panorámy. Môžete sa pokúsiť zachytiť celú rozlohu lesa a jeho okolité krajiny. Tieto panoramatické zábery môžu priniesť pocit hĺbky a rozsahu lesa a umožniť divákom cítiť sa, akoby boli súčasťou tohto úžasného prostredia.

Forests are places where nature meets in all its diversity, where seasons change, and the richness of flora and fauna is displayed. The forest is where you feel part of nature and find peace and relaxation. Forests are complex ecosystems, communities of plants, animals, microorganisms, and other organisms that together form an interconnected ecosystem. Forests are of great importance not only from an environmental perspective but also from a cultural and economic perspective.

Trees, among other things, provide food and shelter for many animals and also regulate microclimatic conditions in the forest. Plants, of course, produce organic matter and oxygen through photosynthesis. Forests are home to many animals, including mammals, birds, reptiles, amphibians, insects, and other invertebrates. These animals have adapted to various aspects of the forest environment and play an important role in the forest ecosystem. Some of them are important for decomposing organic matter and recycling nutrients, while others serve as food for higher levels of the food chain.

Forests also have economic significance. They provide timber used in furniture production, construction materials, and firewood. Forests are an important recreational and cultural space for people, where they can relax, engage in sports, hiking, and explore nature. However, forests are important for preserving biodiversity, maintaining soil and water quality, and regulating the climate.

It is important to realize that forests are vulnerable ecosystems threatened by various human activities such as excessive logging, deforestation, agricultural expansion, and air and soil pollution. Therefore, it is important to protect and maintain forest ecosystems for future generations.

Forest photography can capture this atmosphere and convey it to viewers. Each forest photograph is unique because each forest has its own charm and unique features. When photographing a forest, it is important to play with lighting and angles to capture different aspects of its beauty. Morning light can create beautiful color shades and peculiar contrasts, while sunsets can depict the forest in romantic or mysterious light. Forest photographs can be not only beautiful but also powerful and emotional. They can evoke a sense of reverence for nature.

One way to capture the beauty of the forest is to photograph details. You can focus your lens on the texture of tree bark, colorful leaves, or blooming plants in the forest. These detailed shots can provide viewers with a deeper look into the interior of the forest and its life. Another way to capture the beauty of the forest is to photograph its wide panorama. You can try to capture the entire expanse of the forest and its surrounding landscapes. These panoramic shots can bring a sense of depth and scope to the forest and allow viewers to feel like they are part of this amazing environment.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Biotopy, Časová línia, Hory, Krajina, Poľsko, Príroda, Zahraničie

Gliczarów Górny

23/02/202307/03/2024 skala

Komorné mesto Gliczarów Górny sa nachádza v tatranskej oblasti na kopci medzi Bielym Dunajcom až po Bukowinu Tatrzu. Je jedným z najvyššie položených miest v Poľsku (Jola Walkosz). Pozostáva z týchto častí: Jurzyste, Matygówka, Bartków Wierch, Fiśkowa Dolina a Dziadkówka (Wikipedia PL). Prvé zmienky sú z polovice 17. storočia. Obec bola založená po valaskom práve. Prví obyvatelia pastieri oviec a poľnohospodári. Po roku 1945 bola obec rozdelená na Gliczarów Dolny a Gliczarów Górny. Domáci si cenia svoju kultúru a tradície, často sa obliekajú do nádherných goralských krojov. V oblasti sa zachovalo podhalské nárečie (Jola Walkosz). Tradičné oblečenie je charakteristickým prvkom rodinných, cirkevných a štátnych osláv. Zachovali sa tu archaické dialekty, zvyky, rituály, hudba, spev, tanec, architektúra, ľudové umenie (i‑tatry.pl). Obecný katolický kostol je postavený v tatranskom štýle. Z Glyczarowa sú nádherné výhľady na Tatry. S obcou je spojená jedna z najťažších cyklistických etáp Okolo Poľska, tzv. Glyczarowska stena (Jola Walkosz).

Gliczarów Górny is located in the Tatra region on a hill between the White Dunajec and Bukowina Tatrzańska. It is one of the highest situated towns in Poland (Jola Walkosz). It consists of the following parts: Jurzyste, Matygówka, Bartków Wierch, Fiśkowa Dolina, and Dziadkówka (Wikipedia PL). The first mentions date back to the mid-17th century. The village was founded after the Wallachian law. The first inhabitants were shepherds and farmers. After 1945, the village was divided into Gliczarów Dolny and Gliczarów Górny. The locals value their culture and traditions, often dressing in beautiful highlander costumes. The Podhale dialect has been preserved in the area (Jola Walkosz). Traditional clothing is a characteristic feature of family, religious, and state celebrations. Archaic dialects, customs, rituals, music, singing, dancing, architecture, and folk art have been preserved here (i‑tatry.pl). The village’s Catholic church is built in the Tatra style. Gliczarów offers beautiful views of the Tatra Mountains. The village is connected to one of the toughest cycling stages in the Tour de Pologne, known as the Glyczarów Wall (Jola Walkosz).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Dokumenty, Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby, Typ krajiny

Čičmany – obec ľudovej architektúry

03/01/202307/03/2024 skala

Čičmany sú národopisnou lokalitou charakteristickou starobylými krojmi, maľovanými drevenicami a svojráznym folklórnym prejavom. Nachádza sa v Čičmanskej kotline pod vrchom Strážovec, neďaleko od prameňa rieky Rajčianka. Vznik obce je opradený rôznymi teóriami, ktoré hovoria o nemeckom, bulharskom aj rumunskom pôvode. Pravdepodobne však Čičmany boli osídlené na základe valašského práva. Prvá písomná zmienka je z roku 1272 (obeccicmany.sk). Historické názvy: Cziczman, Chychman, Chichman, Cžicžmany, Csicsmán, Csicsmány. V roku 1598 tu bolo 43 domov, v roku 1784 126 domov a 1275 obyvateľov (e‑obce.sk).

V roku 1977 bola dolná časť obce vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Miestne ľudové kroje obsahujú výšivky s geometrickou ornamentikou. Na ploche 25.61 km² tu žije 129 obyvateľov. Obec leží v nadmorskej výške 655 metrov nad morom. V minulosti sa obyvatelia Čičmian zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec, predajom bryndze a výrobou papúč. Názov obce má indoeurópsky základ, ktorý prešiel do staroslovienčiny a znamená “usadlosť vo vrchoch – Vrchovany”. Požiare v rokoch 1907, 1921 a 1945 zničili vzácne zrubové stavby, zmenili celkový vzhľad obce a spôsobili ústup výstavby tradičných dreveníc v prospech murovaných domov. Architektúra obce Čičmany pripomína i dnes perníkové domčeky a to hlavne pre geometrickú ornamentálnu výzdobu vonkajších stien domov, ktorá sa začala používať asi pred 200 rokmi. Miestny ľudový odev je zhotovený z bieleho plátna. Veľký podiel na hodnote a popularite čičmianskeho kroja má výšivka, ktorá vyniká svojou technickou dokonalosťou, bohatosťou motívov a ornamentálnou a farebnou kompozíciou. Práve z charakteru ornamentálnej výzdoby i červeného vlneného tkaného pásu, ktorý je súčasťou ženského odevu, sa predpokladá balkánsky pôvod Čičmian. Starobylý ráz, ktorý si čičmiansky kroj zachoval dodnes, ako aj ľudový odev okolitých dedín (Zliechov, Čavoj, Valaská Belá), poslúžil etnografom ako model pre rekonštrukciu staroslovienskeho odevu (Wikipedia).

Ľudová architektúra v Čičmanoch pútala záujem verejnosti už od konca 19. storočia. Architekt Dušan Jurkovič inicioval v roku 1985 prezentovanie čičmianskeho poschodového domu na Národopisnej výstave československej v Prahe. Záujem pútali najmä výzdobou vonkajších stien. Na tmavý podklad steny domu sa bielym vápnom maľovali jednoduché geometrické vzory. V 19. storočí bola už maľba rozvinutá vo forme zdobenia častí okolo okien, dverí, spodných trámov, výzdoba bola sústredená okolo konštrukčných prvkov. Súťaž o najkrajšie vymaľovaný dom spôsobila návrat ku tradičnej vonkajšej ornamentálnej výzdobe po viacerých požiaroch a výstavbách. Výzdoba sa obohatila o nové prvky prevzaté z čičmianskej výšivky (Informačná tabuľa).

Čičmany is a folklore site characterized by ancient costumes, painted wooden houses, and distinctive folk expression. It is located in the Čičmanska kotlina below the Strážovec peak, near the source of the Rajčianka River. The origin of the village is surrounded by various theories, which mention German, Bulgarian, and Romanian origins. However, Čičmany was likely settled based on Wallachian law. The first written mention dates back to 1272 (obeccicmany.sk). Historical names include Cziczman, Chychman, Chichman, Cžicžmany, Csicsmán, Csicsmány. In 1598, there were 43 houses, and in 1784, 126 houses and 1275 inhabitants (e‑obce.sk).

In 1977, the lower part of the village was declared a cultural reserve of folk architecture. Local folk costumes feature embroidery with geometric ornamentation. The area covers 25.61 km², with 129 inhabitants. The village is located at an altitude of 655 meters above sea level. In the past, the residents of Čičmany were engaged in agriculture, sheep farming, selling bryndza cheese, and making slippers. The name of the village has an Indo-European origin, which passed into Old Slovene and means “settlement in the mountains – Vrchovany.” Fires in 1907, 1921, and 1945 destroyed valuable log buildings, changed the overall appearance of the village, and led to a decline in the construction of traditional wooden houses in favor of brick ones. The architecture of Čičmany resembles gingerbread houses to this day, mainly due to the geometric ornamental decoration on the outer walls of houses, which began to be used about 200 years ago. Local folk clothing is made of white canvas. A significant part of the value and popularity of the Čičmany costume is the embroidery, which stands out for its technical perfection, richness of motifs, and ornamental and color composition. The Balkan origin of Čičmany is assumed from the character of the ornamental decoration and the red woolen woven belt, which is part of the women’s costume. The ancient character preserved by the Čičmany costume to this day, as well as the folk costumes of surrounding villages (Zliechov, Čavoj, Valaská Belá), served ethnographers as a model for the reconstruction of Old Slavic clothing (Wikipedia).

Folk architecture in Čičmany has attracted public interest since the late 19^th century. Architect Dušan Jurkovič initiated the presentation of the Čičmany two-story house at the Ethnographic Exhibition of Czechoslovakia in Prague in 1985. The external wall decoration attracted particular interest. Simple geometric patterns were painted with white lime on the dark background of the house wall. By the 19^th century, painting had already evolved to decorate parts around windows, doors, lower beams, and decoration focused around structural elements. A competition for the most beautifully painted house led to a return to traditional exterior ornamental decoration after several fires and constructions. The decoration was enriched with new elements borrowed from Čičmany embroidery (Information board).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, České, Česko, Krajina, Mestá, Obce, Severné Čechy, Typ krajiny, Zahraničie

Mikulášovice – český Solingen

03/01/202314/03/2024 skala

Mikulášovice sú rozložité, bez strediska, majú charakter priemyselnej obce. Mikulášovice vznikli asi v 10. alebo 11. storočí. V 12. storočí tu žilo niekoľko rodín, ktoré sa zapodievali pálením uhlia. Neskôr poľnohospodárstvu a chovu dobytka. Početné názvy slovanských miest na okolí nasvedčujú tomu, že tento kraj bol obývaný Slovanmi, konkrétne lužickými Srbmi. V roku 1779 tu žilo 3700 obyvateľov. Vyrastali tu brusiarne, rozmáhalo sa nožiarstvo. V roku 1891 tu bola založená Priemyselná škola nožiarska. Po odtrhnutí Sudiet v roku 1938 odišlo z tadeto takmer celé české obyvateľstvo (mikulasovice.cz). Nemecké pomenovanie pre Mikulášovice je Nixdorf. Mikulášovice sa nachádzajú sa v západnej časti Šluknovského výbežku v nadmorskej výške 414 metrov nad morom. Pred rokom 1914 boli s necelými 8 tisícmi obyvateľmi, najväčšou obcou Rakúsko-Uhorska (Wikipedia CS). V súčastnosti tu na ploche 25.85 km² žije 2189 obyvateľov. Miestne časti: Mikulášovice, Mikulášovičky, Salmov, Tomášov. Historické názvy: Nixendorf, Nickelsdorff, Nickilstorf, Nicklauszdorff, Niexendorffl, Nyklsdorf, Nikolstorff, Niclsdorf, Nixdorf, Mykulassowic, Mikulassowicz (Wikipedia CS). Obec je dlhá 7 kilometrov (ceskesvycarsko.cz). Až do roku 1938 sa tu konali veľkonočné jazdy, resp. jazdy križiakov, zvyk ktorý sa do súčastnosti dochoval iba v Lužici (ceskatelevize.cz). V roku 2011 bola veľkonočná jazda obnovená (Wikipedia CS). Konajú sa tu aj nožiarske slávnosti na nádvorí továrne Mikov (ceskesvycarsko.cz). Údajne sa tu nachádzajú jedny za najväčších varhanov v Česku. Obec bola prezývaná aj český Solingen.

Mikulášovice is a spread-out, centerless town with the character of an industrial village. Mikulášovice emerged around the 10^th or 11^th century. In the 12^th century, several families lived here, engaged in coal burning. Later, agriculture and cattle farming became prevalent. Numerous Slavic names of nearby towns suggest that this region was inhabited by Slavs, specifically the Lusatian Serbs. In 1779, there were 3,700 inhabitants here. Grinding mills grew up here, and cutlery making flourished. In 1891, the Industrial Knife School was founded here. After the Sudetenland was annexed in 1938, almost the entire Czech population left here (mikulasovice.cz). The German name for Mikulášovice is Nixdorf. Mikulášovice is located in the western part of the Šluknov Upland at an altitude of 414 meters above sea level. Before 1914, with just under 8,000 inhabitants, it was the largest municipality in Austria-Hungary (Wikipedia CS). Currently, 2,189 inhabitants live here in an area of 25.85 km². Local parts: Mikulášovice, Mikulášovičky, Salmov, Tomášov. Historical names: Nixendorf, Nickelsdorff, Nickilstorf, Nicklauszdorff, Niexendorffl, Nyklsdorf, Nikolstorff, Niclsdorf, Nixdorf, Mykulassowic, Mikulassowicz (Wikipedia CS). The village is 7 kilometers long (ceskesvycarsko.cz). Until 1938, Easter rides, or crusader rides, were held here, a custom that has survived only in Lusatia to the present day (ceskatelevize.cz). In 2011, the Easter ride was revived (Wikipedia CS). Cutlery festivals are also held in the courtyard of the Mikov factory (ceskesvycarsko.cz). Supposedly, some of the largest organs in the Czech Republic are located here. The village was also called the Czech Solingen.

Mikulášovice ist eine ausgedehnte, zentrumslose Stadt mit dem Charakter eines Industriedorfs. Mikulášovice entstand im 10. oder 11. Jahrhundert. Im 12. Jahrhundert lebten hier mehrere Familien, die sich mit der Kohlenverbrennung beschäftigten. Später dominierten Landwirtschaft und Viehzucht. Zahlreiche slawische Ortsnamen in der Umgebung legen nahe, dass diese Region von Slawen bewohnt war, insbesondere von den Sorben. Im Jahr 1779 lebten hier 3700 Einwohner. Es entstanden Schleifmühlen und die Messerherstellung florierte. Im Jahr 1891 wurde hier die Industriemesserschule gegründet. Nach der Annexion des Sudetenlandes im Jahr 1938 verließen fast die gesamten tschechischen Bevölkerung diesen Ort (mikulasovice.cz). Der deutsche Name für Mikulášovice lautet Nixdorf. Mikulášovice liegt im westlichen Teil des Schlaggenwalds in einer Höhe von 414 Metern über dem Meeresspiegel. Vor 1914 war es mit knapp unter 8000 Einwohnern die größte Gemeinde in Österreich-Ungarn (Wikipedia CS). Derzeit leben hier 2189 Einwohner auf einer Fläche von 25,85 km². Lokale Teile: Mikulášovice, Mikulášovičky, Salmov, Tomášov. Historische Namen: Nixendorf, Nickelsdorff, Nickilstorf, Nicklauszdorff, Niexendorffl, Nyklsdorf, Nikolstorff, Niclsdorf, Nixdorf, Mykulassowic, Mikulassowicz (Wikipedia CS). Das Dorf ist 7 Kilometer lang (ceskesvycarsko.cz). Bis 1938 fanden hier Osterritte oder Kreuzritterritte statt, ein Brauch, der nur in der Lausitz bis heute überlebt hat (ceskatelevize.cz). Im Jahr 2011 wurde der Osterritt wiederbelebt (Wikipedia CS). In der Hof des Mikov-Werks finden auch Messerfeste statt (ceskesvycarsko.cz). Angeblich befinden sich hier einige der größten Orgeln in der Tschechischen Republik. Das Dorf wurde auch als tschechisches Solingen bezeichnet.