2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Obce, Podpoľanie, Podpolianske, Slovenská krajina, Slovenské

Vígľaš

Hits: 203

Víg­ľaš leží v údo­lí rie­ky Sla­ti­na vo Zvo­len­skej kot­li­ne, v nad­mor­skej výš­ke 385 met­rov nad morom, 14 km od Zvo­le­na. Na plo­che 32 km2 tu žije 1523 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka pochá­dza z roku 1392 (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy: Wee­les, Vyles, Wig­los, Weg­les, Podwig­leš (najk​raj​sik​raj​.sk). Domi­nan­tou je gotic­ký zámok z kon­ca 14. sto­ro­čia. Pôvod­ne to bol poľov­níc­ky zámok, kto­rý pre­šiel via­ce­rý­mi úpra­va­mi (Wiki­pe­dia). V 16. – 17. sto­ro­čí bol Víg­ľaš pro­ti­tu­rec­kou pev­nos­ťou, úspeš­ne čelil Tur­kom. Od roku 1890 sa odtiaľ­to vyvá­ža­la mine­rál­ka Vera. V roku 1828 tu v 84 domoch žilo 636 oby­va­te­ľov, kto­rý sa zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom a cho­vom dobyt­ka. V roku 1890 bola zalo­že­ná Bur­ka­to­va výrob­ňa syrov (najk​raj​sik​raj​.sk). V polo­vi­ci 20. sto­ro­čia bol Víg­ľaš stre­dis­kom boha­to ozdo­bo­va­ných píš­ťal a fujár (najk​raj​sik​raj​.sk).

V roku 1945 zámok vyho­rel, z pôvod­nej stav­by sa zacho­va­li iba obvo­do­vé múry. Kom­plet­ne zre­kon­štru­ova­ný bol v roku 2013 (Wiki­pe­dia). Zámok je zapí­sa­ný v zozna­me Národ­ných kul­túr­nych pamia­tok. Je prí­stup­ný verej­nos­ti, voľ­ný vstup je do na vstup­né nádvo­rie s hrad­ba­mi. Kona­jú sa tu aj pre­hliad­ky, zámok slú­ži aj ako hotel (Moni­ka Maj­te­ny­i­ová).


Víg­ľaš lies in the val­ley of the Sla­ti­na River in the Zvo­len Basin, at an ele­va­ti­on of 385 meters abo­ve sea level, 14 km from Zvo­len. Cove­ring an area of 32 km², the vil­la­ge is home to 1523 inha­bi­tants. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1392 (Wiki­pe­dia). His­to­ri­cal names inc­lu­de Wee­les, Vyles, Wig­los, Weg­les, and Podwig­leš (najk​raj​sik​raj​.sk). The domi­nant fea­tu­re is the Got­hic cast­le from the late 14th cen­tu­ry. Ori­gi­nal­ly a hun­ting lod­ge, it under­went seve­ral modi­fi­ca­ti­ons (Wiki­pe­dia). In the 16th-​17th cen­tu­ries, Víg­ľaš ser­ved as an anti-​Turkish for­tress, suc­cess­ful­ly resis­ting Tur­kish attacks. Sin­ce 1890, the mine­ral water Vera has been expor­ted from here. In 1828, 636 inha­bi­tants lived in 84 hou­ses, enga­ged in agri­cul­tu­re and catt­le bre­e­ding. In 1890, the Bur­kat che­e­se fac­to­ry was estab­lis­hed (najk​raj​sik​raj​.sk). In the mid-​20th cen­tu­ry, Víg­ľaš was a cen­ter for ela­bo­ra­te­ly deco­ra­ted pipes and fuja­ras (najk​raj​sik​raj​.sk).

In 1945, the cast­le was des­tro­y­ed by fire, with only the peri­me­ter walls remai­ning from the ori­gi­nal struc­tu­re. It was com­ple­te­ly recons­truc­ted in 2013 (Wiki­pe­dia). The cast­le is lis­ted as a Nati­onal Cul­tu­ral Monu­ment. It is open to the pub­lic, with free entry to the cour­ty­ard with walls. Guided tours are avai­lab­le, and the cast­le also ser­ves as a hotel (Moni­ka Majtenyiová).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2014, 2016, 2016-2020, Biotopy, Časová línia, Les, Príroda, TOP

Les

Hits: 3774

Lesy sú mies­tom, kde sa stre­tá­va prí­ro­da v celej svo­jej roz­ma­ni­tos­ti, kde sa strie­da­jú roč­né obdo­bia a pre­ja­vu­je sa bohat­stvo fló­ry a fau­ny. Les je mies­tom, kde sa cíti­te súčas­ťou prí­ro­dy a kde nachá­dza­te pokoj a oddych. Les je kom­plex­ný eko­sys­tém, je to spo­lo­čen­stvo rast­lín, živo­čí­chov, mik­ro­or­ga­niz­mov a iných orga­niz­mov, kto­ré spo­lu tvo­ria vzá­jom­ne pre­po­je­ný eko­sys­tém. Lesy majú veľ­ký význam nie­len z envi­ron­men­tál­ne­ho hľa­dis­ka, ale aj z hľa­dis­ka ľud­skej kul­tú­ry a hos­po­dár­stva. Stro­my okrem iné­ho posky­tu­jú potra­vu a úkryt pre mno­hé živo­čí­chy a tiež regu­lu­jú mik­ro­kli­ma­tic­ké pod­mien­ky v lese. Rast­li­ny samoz­rej­me pro­du­ku­jú orga­nic­kú hmo­tu a kys­lík vďa­ka fotosyntéze.

Les je domo­vom mno­hých živo­čí­chov, vrá­ta­ne cicav­cov, vtá­kov, pla­zov, oboj­ži­vel­ní­kov, hmy­zu a iných bez­sta­vov­cov. Tie­to živo­čí­chy sa pris­pô­so­bi­li rôz­nym aspek­tom les­né­ho pro­stre­dia a zohrá­va­jú dôle­ži­tú úlo­hu v eko­sys­té­me lesa. Nie­kto­ré z nich sú dôle­ži­té pre roz­klad orga­nic­ké­ho mate­riá­lu a recyk­lá­ciu živín, iné zase slú­žia ako potra­va pre vyš­šie vrstvy potrav­né­ho reťaz­ca. Lesy majú aj hos­po­dár­sky význam. Posky­tu­jú drev­nú hmo­tu, kto­rá sa pou­ží­va na výro­bu nábyt­ku, sta­veb­né­ho mate­riá­lu a pali­vo­vé­ho dre­va. Lesy sú dôle­ži­tým rekre­ač­ným a kul­túr­nym pries­to­rom pre ľudí, kde sa môžu rela­xo­vať, cvi­čiť šport, turis­ti­ka a spoz­ná­vať prí­ro­du. Lesy sú však dôle­ži­té pre zacho­va­nie bio­di­ver­zi­ty, udr­žia­va­nie kva­li­ty pôdy a vody a regu­lá­ciu klí­my. Je dôle­ži­té si uve­do­miť, že lesy sú zra­ni­teľ­ným eko­sys­té­mom, kto­rý je ohro­ze­ný rôz­ny­mi ľud­ský­mi akti­vi­ta­mi, ako sú nad­mer­ná ťaž­ba dre­va, odles­ňo­va­nie, poľ­no­hos­po­dár­ska expan­zia a zne­čis­ťo­va­nie ovzdu­šia a pôdy. Pre­to je dôle­ži­té chrá­niť a udr­žia­vať les­né eko­sys­té­my pre budú­ce generácie.

Foto­gra­fie lesa môžu zachy­tiť túto atmo­sfé­ru a pre­niesť ju divá­kom. Kaž­dá foto­gra­fia lesa je jedi­neč­ná, pre­to­že kaž­dý les má svo­je vlast­né čaro a jedi­neč­né rysy. Pri foto­gra­fo­va­ní lesa je dôle­ži­té hrať si s osvet­le­ním a zor­ný­mi uhla­mi, aby ste zachy­ti­li rôz­ne aspek­ty jeho krá­sy. Ran­né svet­lo môže vytvo­riť nád­her­né fareb­né odtie­ne a zvlášt­ne kon­tras­ty, zatiaľ čo zápa­dy sln­ka môžu stvár­niť les v roman­tic­kom až tajom­nom svet­le. Foto­gra­fie lesa môžu byť nie­len krás­ne, ale aj sil­né a emo­ci­onál­ne. Môžu vzbu­diť pocit úcty k prí­ro­de. Jed­ným zo spô­so­bov, ako zachy­tiť krá­su lesa, je foto­gra­fo­va­nie detai­lov. Môže­te zame­rať svoj objek­tív na tex­tú­ru kôry stro­mov, fareb­né lís­tie ale­bo kvit­nú­ce rast­li­ny na lesoch. Tie­to detail­né zábe­ry môžu pri­niesť divá­ko­vi hlb­ší pohľad do vnút­ra lesa a jeho živo­ta. Ďal­ším spô­so­bom, ako zachy­tiť krá­su lesa, je foto­gra­fo­va­nie jeho širo­kej pano­rá­my. Môže­te sa pokú­siť zachy­tiť celú roz­lo­hu lesa a jeho oko­li­té kra­ji­ny. Tie­to pano­ra­ma­tic­ké zábe­ry môžu pri­niesť pocit hĺb­ky a roz­sa­hu lesa a umož­niť divá­kom cítiť sa, ako­by boli súčas­ťou toh­to úžas­né­ho prostredia.


Forests are pla­ces whe­re natu­re meets in all its diver­si­ty, whe­re sea­sons chan­ge, and the rich­ness of flo­ra and fau­na is disp­la­y­ed. The forest is whe­re you feel part of natu­re and find pea­ce and rela­xa­ti­on. Forests are com­plex eco­sys­tems, com­mu­ni­ties of plants, ani­mals, mic­ro­or­ga­nisms, and other orga­nisms that toget­her form an inter­con­nec­ted eco­sys­tem. Forests are of gre­at impor­tan­ce not only from an envi­ron­men­tal per­spec­ti­ve but also from a cul­tu­ral and eco­no­mic perspective.

Tre­es, among other things, pro­vi­de food and shel­ter for many ani­mals and also regu­la­te mic­roc­li­ma­tic con­di­ti­ons in the forest. Plants, of cour­se, pro­du­ce orga­nic mat­ter and oxy­gen through pho­to­synt­he­sis. Forests are home to many ani­mals, inc­lu­ding mam­mals, birds, repti­les, amp­hi­bians, insects, and other inver­teb­ra­tes. The­se ani­mals have adap­ted to vari­ous aspects of the forest envi­ron­ment and play an impor­tant role in the forest eco­sys­tem. Some of them are impor­tant for decom­po­sing orga­nic mat­ter and recyc­ling nut­rients, whi­le others ser­ve as food for hig­her levels of the food chain.

Forests also have eco­no­mic sig­ni­fi­can­ce. They pro­vi­de tim­ber used in fur­ni­tu­re pro­duc­ti­on, cons­truc­ti­on mate­rials, and fire­wo­od. Forests are an impor­tant rec­re­a­ti­onal and cul­tu­ral spa­ce for peop­le, whe­re they can relax, enga­ge in sports, hiking, and explo­re natu­re. Howe­ver, forests are impor­tant for pre­ser­ving bio­di­ver­si­ty, main­tai­ning soil and water quali­ty, and regu­la­ting the climate.

It is impor­tant to rea­li­ze that forests are vul­ne­rab­le eco­sys­tems thre­a­te­ned by vari­ous human acti­vi­ties such as exces­si­ve log­ging, defo­re­sta­ti­on, agri­cul­tu­ral expan­si­on, and air and soil pol­lu­ti­on. The­re­fo­re, it is impor­tant to pro­tect and main­tain forest eco­sys­tems for futu­re generations.

Forest pho­tog­rap­hy can cap­tu­re this atmo­sp­he­re and con­vey it to vie­wers. Each forest pho­tog­raph is uni­que becau­se each forest has its own charm and uni­que fea­tu­res. When pho­tog­rap­hing a forest, it is impor­tant to play with ligh­ting and angles to cap­tu­re dif­fe­rent aspects of its beau­ty. Mor­ning light can cre­a­te beau­ti­ful color sha­des and pecu­liar con­trasts, whi­le sun­sets can depict the forest in roman­tic or mys­te­ri­ous light. Forest pho­tog­raphs can be not only beau­ti­ful but also power­ful and emo­ti­onal. They can evo­ke a sen­se of reve­ren­ce for nature.

One way to cap­tu­re the beau­ty of the forest is to pho­tog­raph details. You can focus your lens on the tex­tu­re of tree bark, color­ful lea­ves, or blo­oming plants in the forest. The­se detai­led shots can pro­vi­de vie­wers with a dee­per look into the inte­ri­or of the forest and its life. Anot­her way to cap­tu­re the beau­ty of the forest is to pho­tog­raph its wide pano­ra­ma. You can try to cap­tu­re the enti­re expan­se of the forest and its sur­roun­ding lands­ca­pes. The­se pano­ra­mic shots can bring a sen­se of depth and sco­pe to the forest and allow vie­wers to feel like they are part of this ama­zing environment.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Biotopy, Časová línia, Hory, Krajina, Poľsko, Príroda, Zahraničie

Gliczarów Górny

Hits: 1218

Komor­né mes­to Glic­za­rów Gór­ny sa nachá­dza v tatrans­kej oblas­ti na kop­ci medzi Bie­lym Dunaj­com až po Buko­wi­nu Tatr­zu. Je jed­ným z naj­vyš­šie polo­že­ných miest v Poľ­sku (Jola Wal­kosz). Pozos­tá­va z tých­to čas­tí: Jur­zys­te, Maty­gó­wka, Bart­ków Wierch, Fiśko­wa Doli­na a Dziad­kó­wka (Wiki­pe­dia PL). Prvé zmien­ky sú z polo­vi­ce 17. sto­ro­čia. Obec bola zalo­že­ná po valas­kom prá­ve. Prví oby­va­te­lia pas­tie­ri oviec a poľ­no­hos­po­dá­ri. Po roku 1945 bola obec roz­de­le­ná na Glic­za­rów Dol­ny a Glic­za­rów Gór­ny. Domá­ci si cenia svo­ju kul­tú­ru a tra­dí­cie, čas­to sa oblie­ka­jú do nád­her­ných goral­ských kro­jov. V oblas­ti sa zacho­va­lo pod­hal­ské náre­čie (Jola Wal­kosz). Tra­dič­né oble­če­nie je cha­rak­te­ris­tic­kým prv­kom rodin­ných, cir­kev­ných a štát­nych osláv. Zacho­va­li sa tu archaic­ké dia­lek­ty, zvy­ky, ritu­ály, hud­ba, spev, tanec, archi­tek­tú­ra, ľudo­vé ume­nie (i‑tatry.pl). Obec­ný kato­lic­ký kos­tol je posta­ve­ný v tatrans­kom štý­le. Z Glyc­za­ro­wa sú nád­her­né výhľa­dy na Tat­ry. S obcou je spo­je­ná jed­na z naj­ťaž­ších cyk­lis­tic­kých etáp Oko­lo Poľ­ska, tzv. Glyc­za­ro­ws­ka ste­na (Jola Wal­kosz).


Glic­za­rów Gór­ny is loca­ted in the Tat­ra regi­on on a hill bet­we­en the Whi­te Duna­jec and Buko­wi­na Tatr­za­ńs­ka. It is one of the hig­hest situ­ated towns in Poland (Jola Wal­kosz). It con­sists of the fol­lo­wing parts: Jur­zys­te, Maty­gó­wka, Bart­ków Wierch, Fiśko­wa Doli­na, and Dziad­kó­wka (Wiki­pe­dia PL). The first men­ti­ons date back to the mid-​17th cen­tu­ry. The vil­la­ge was foun­ded after the Wal­la­chian law. The first inha­bi­tants were shep­herds and far­mers. After 1945, the vil­la­ge was divi­ded into Glic­za­rów Dol­ny and Glic­za­rów Gór­ny. The locals value the­ir cul­tu­re and tra­di­ti­ons, often dres­sing in beau­ti­ful high­lan­der cos­tu­mes. The Pod­ha­le dia­lect has been pre­ser­ved in the area (Jola Wal­kosz). Tra­di­ti­onal clot­hing is a cha­rac­te­ris­tic fea­tu­re of fami­ly, reli­gi­ous, and sta­te celeb­ra­ti­ons. Archaic dia­lects, cus­toms, ritu­als, music, sin­ging, dan­cing, archi­tec­tu­re, and folk art have been pre­ser­ved here (i‑tatry.pl). The vil­la­ge­’s Cat­ho­lic church is built in the Tat­ra sty­le. Glic­za­rów offers beau­ti­ful vie­ws of the Tat­ra Moun­tains. The vil­la­ge is con­nec­ted to one of the toug­hest cyc­ling sta­ges in the Tour de Polog­ne, kno­wn as the Glyc­za­rów Wall (Jola Walkosz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby

Čičmany – obec ľudovej architektúry

Hits: 2109

Čič­ma­ny sú náro­do­pis­nou loka­li­tou cha­rak­te­ris­tic­kou sta­ro­by­lý­mi kroj­mi, maľo­va­ný­mi dre­ve­ni­ca­mi a svoj­ráz­nym folk­lór­nym pre­ja­vom. Nachá­dza sa v Čič­man­skej kot­li­ne pod vrchom Strá­žo­vec, neďa­le­ko od pra­me­ňa rie­ky Raj­čian­ka. Vznik obce je opra­de­ný rôz­ny­mi teória­mi, kto­ré hovo­ria o nemec­kom, bul­har­skom aj rumun­skom pôvo­de. Prav­de­po­dob­ne však Čič­ma­ny boli osíd­le­né na zákla­de valaš­ské­ho prá­va. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1272 (obec​cic​ma​ny​.sk). His­to­ric­ké náz­vy: Czicz­man, Chych­man, Chich­man, Cžicž­ma­ny, Csics­mán, Csics­má­ny. V roku 1598 tu bolo 43 domov, v roku 1784 126 domov a 1275 oby­va­te­ľov (e‑obce.sk). 

V roku 1977 bola dol­ná časť obce vyhlá­se­ná za pamiat­ko­vú rezer­vá­ciu ľudo­vej archi­tek­tú­ry. Miest­ne ľudo­vé kro­je obsa­hu­jú výšiv­ky s geomet­ric­kou orna­men­ti­kou. Na plo­che 25.61 km2 tu žije 129 oby­va­te­ľov. Obec leží v nad­mor­skej výš­ke 655 met­rov nad morom. V minu­los­ti sa oby­va­te­lia Čič­mian zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom, cho­vom oviec, pre­da­jom bryn­dze a výro­bou papúč. Názov obce má indo­európ­sky základ, kto­rý pre­šiel do sta­ros­lo­vien­či­ny a zna­me­ná usad­losť vo vrchoch – Vrcho­va­ny”. Požia­re v rokoch 1907, 19211945 zni­či­li vzác­ne zru­bo­vé stav­by, zme­ni­li cel­ko­vý vzhľad obce a spô­so­bi­li ústup výstav­by tra­dič­ných dre­ve­níc v pros­pech muro­va­ných domov. Archi­tek­tú­ra obce Čič­ma­ny pri­po­mí­na i dnes per­ní­ko­vé dom­če­ky a to hlav­ne pre geomet­ric­kú orna­men­tál­nu výzdo­bu von­kaj­ších stien domov, kto­rá sa zača­la pou­ží­vať asi pred 200 rok­mi. Miest­ny ľudo­vý odev je zho­to­ve­ný z bie­le­ho plát­na. Veľ­ký podiel na hod­no­te a popu­la­ri­te čič­mian­ske­ho kro­ja má výšiv­ka, kto­rá vyni­ká svo­jou tech­nic­kou doko­na­los­ťou, boha­tos­ťou motí­vov a orna­men­tál­nou a fareb­nou kom­po­zí­ci­ou. Prá­ve z cha­rak­te­ru orna­men­tál­nej výzdo­by i čer­ve­né­ho vlne­né­ho tka­né­ho pásu, kto­rý je súčas­ťou žen­ské­ho ode­vu, sa pred­po­kla­dá bal­kán­sky pôvod Čič­mian. Sta­ro­by­lý ráz, kto­rý si čič­mian­sky kroj zacho­val dodnes, ako aj ľudo­vý odev oko­li­tých dedín (Zlie­chov, Čavoj, Valas­ká Belá), poslú­žil etno­gra­fom ako model pre rekon­štruk­ciu sta­ros­lo­vien­ske­ho ode­vu (Wiki­pe­dia).

Ľudo­vá archi­tek­tú­ra v Čič­ma­noch púta­la záu­jem verej­nos­ti už od kon­ca 19. sto­ro­čia. Archi­tekt Dušan Jur­ko­vič ini­ci­oval v roku 1985 pre­zen­to­va­nie čič­mian­ske­ho poscho­do­vé­ho domu na Náro­do­pis­nej výsta­ve čes­ko­slo­ven­skejPra­he. Záu­jem púta­li naj­mä výzdo­bou von­kaj­ších stien. Na tma­vý pod­klad ste­ny domu sa bie­lym váp­nom maľo­va­li jed­no­du­ché geomet­ric­ké vzo­ry. V 19. sto­ro­čí bola už maľ­ba roz­vi­nu­tá vo for­me zdo­be­nia čas­tí oko­lo okien, dve­rí, spod­ných trá­mov, výzdo­ba bola sústre­de­ná oko­lo kon­štrukč­ných prv­kov. Súťaž o najk­raj­šie vyma­ľo­va­ný dom spô­so­bi­la návrat ku tra­dič­nej von­kaj­šej orna­men­tál­nej výzdo­be po via­ce­rých požia­roch a výstav­bách. Výzdo­ba sa obo­ha­ti­la o nové prv­ky pre­vza­té z čič­mian­skej výšiv­ky (Infor­mač­ná tabuľa).


Čič­ma­ny is a folk­lo­re site cha­rac­te­ri­zed by ancient cos­tu­mes, pain­ted wooden hou­ses, and dis­tinc­ti­ve folk expres­si­on. It is loca­ted in the Čič­man­ska kot­li­na below the Strá­žo­vec peak, near the sour­ce of the Raj­čian­ka River. The ori­gin of the vil­la­ge is sur­roun­ded by vari­ous the­ories, which men­ti­on Ger­man, Bul­ga­rian, and Roma­nian ori­gins. Howe­ver, Čič­ma­ny was like­ly sett­led based on Wal­la­chian law. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1272 (obec​cic​ma​ny​.sk). His­to­ri­cal names inc­lu­de Czicz­man, Chych­man, Chich­man, Cžicž­ma­ny, Csics­mán, Csics­má­ny. In 1598, the­re were 43 hou­ses, and in 1784, 126 hou­ses and 1275 inha­bi­tants (e‑obce.sk).

In 1977, the lower part of the vil­la­ge was dec­la­red a cul­tu­ral reser­ve of folk archi­tec­tu­re. Local folk cos­tu­mes fea­tu­re embro­ide­ry with geomet­ric orna­men­ta­ti­on. The area covers 25.61 km², with 129 inha­bi­tants. The vil­la­ge is loca­ted at an alti­tu­de of 655 meters abo­ve sea level. In the past, the resi­dents of Čič­ma­ny were enga­ged in agri­cul­tu­re, she­ep far­ming, sel­ling bryn­dza che­e­se, and making slip­pers. The name of the vil­la­ge has an Indo-​European ori­gin, which pas­sed into Old Slo­ve­ne and means sett­le­ment in the moun­tains – Vrcho­va­ny.” Fires in 1907, 1921, and 1945 des­tro­y­ed valu­ab­le log buil­dings, chan­ged the ove­rall appe­a­ran­ce of the vil­la­ge, and led to a dec­li­ne in the cons­truc­ti­on of tra­di­ti­onal wooden hou­ses in favor of brick ones. The archi­tec­tu­re of Čič­ma­ny resem­bles gin­gerb­re­ad hou­ses to this day, main­ly due to the geomet­ric orna­men­tal deco­ra­ti­on on the outer walls of hou­ses, which began to be used about 200 years ago. Local folk clot­hing is made of whi­te can­vas. A sig­ni­fi­cant part of the value and popu­la­ri­ty of the Čič­ma­ny cos­tu­me is the embro­ide­ry, which stands out for its tech­ni­cal per­fec­ti­on, rich­ness of motifs, and orna­men­tal and color com­po­si­ti­on. The Bal­kan ori­gin of Čič­ma­ny is assu­med from the cha­rac­ter of the orna­men­tal deco­ra­ti­on and the red woolen woven belt, which is part of the wome­n’s cos­tu­me. The ancient cha­rac­ter pre­ser­ved by the Čič­ma­ny cos­tu­me to this day, as well as the folk cos­tu­mes of sur­roun­ding vil­la­ges (Zlie­chov, Čavoj, Valas­ká Belá), ser­ved eth­nog­rap­hers as a model for the recons­truc­ti­on of Old Sla­vic clot­hing (Wiki­pe­dia).

Folk archi­tec­tu­re in Čič­ma­ny has att­rac­ted pub­lic inte­rest sin­ce the late 19th cen­tu­ry. Archi­tect Dušan Jur­ko­vič ini­tia­ted the pre­sen­ta­ti­on of the Čič­ma­ny two-​story hou­se at the Eth­nog­rap­hic Exhi­bi­ti­on of Cze­cho­slo­va­kia in Pra­gue in 1985. The exter­nal wall deco­ra­ti­on att­rac­ted par­ti­cu­lar inte­rest. Sim­ple geomet­ric pat­terns were pain­ted with whi­te lime on the dark backg­round of the hou­se wall. By the 19th cen­tu­ry, pain­ting had alre­a­dy evol­ved to deco­ra­te parts around win­do­ws, doors, lower beams, and deco­ra­ti­on focu­sed around struc­tu­ral ele­ments. A com­pe­ti­ti­on for the most beau­ti­ful­ly pain­ted hou­se led to a return to tra­di­ti­onal exte­ri­or orna­men­tal deco­ra­ti­on after seve­ral fires and cons­truc­ti­ons. The deco­ra­ti­on was enri­ched with new ele­ments bor­ro­wed from Čič­ma­ny embro­ide­ry (Infor­ma­ti­on board).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, České, Česko, Krajina, Mestá, Obce, Severné Čechy, Typ krajiny, Zahraničie

Mikulášovice – český Solingen

Hits: 928

Miku­lá­šo­vi­ce sú roz­lo­ži­té, bez stre­dis­ka, majú cha­rak­ter prie­my­sel­nej obce. Miku­lá­šo­vi­ce vznik­li asi v 10. ale­bo 11. sto­ro­čí. V 12. sto­ro­čí tu žilo nie­koľ­ko rodín, kto­ré sa zapo­die­va­li pále­ním uhlia. Neskôr poľ­no­hos­po­dár­stvu a cho­vu dobyt­ka. Počet­né náz­vy slo­van­ských miest na oko­lí nasved­ču­jú tomu, že ten­to kraj bol obý­va­ný Slo­van­mi, kon­krét­ne lužic­ký­mi Srb­mi. V roku 1779 tu žilo 3700 oby­va­te­ľov. Vyras­ta­li tu bru­siar­ne, roz­má­ha­lo sa nožiar­stvo. V roku 1891 tu bola zalo­že­ná Prie­my­sel­ná ško­la nožiar­ska. Po odtr­hnu­tí Sudiet v roku 1938 odiš­lo z tade­to tak­mer celé čes­ké oby­va­teľ­stvo (miku​la​so​vi​ce​.cz). Nemec­ké pome­no­va­nie pre Miku­lá­šo­vi­ce je Nixdorf. Miku­lá­šo­vi­ce sa nachá­dza­jú sa v západ­nej čas­ti Šluk­nov­ské­ho výbež­ku v nad­mor­skej výš­ke 414 met­rov nad morom. Pred rokom 1914 boli s nece­lý­mi 8 tisíc­mi oby­va­teľ­mi, naj­väč­šou obcou Rakúsko-​Uhorska (Wiki­pe­dia CS). V súčast­nos­ti tu na plo­che 25.85 km2 žije 2189 oby­va­te­ľov. Miest­ne čas­ti: Miku­lá­šo­vi­ce, Miku­lá­šo­vič­ky, Sal­mov, Tomá­šov. His­to­ric­ké náz­vy: Nixen­dorf, Nic­kels­dorff, Nic­kils­torf, Nick­lausz­dorff, Nie­xen­dorffl, Nykls­dorf, Nikols­torff, Nicls­dorf, Nixdorf, Myku­las­so­wic, Miku­las­so­wicz (Wiki­pe­dia CS). Obec je dlhá 7 kilo­met­rov (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Až do roku 1938 sa tu kona­li veľ­ko­noč­né jaz­dy, resp. jaz­dy kri­žia­kov, zvyk kto­rý sa do súčast­nos­ti docho­val iba v Luži­ci (ces​ka​te​le​vi​ze​.cz). V roku 2011 bola veľ­ko­noč­ná jaz­da obno­ve­ná (Wiki­pe­dia CS). Kona­jú sa tu aj nožiar­ske sláv­nos­ti na nádvo­rí továr­ne Mikov (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Údaj­ne sa tu nachá­dza­jú jed­ny za naj­väč­ších var­ha­novČes­ku. Obec bola pre­zý­va­ná aj čes­ký Solin­gen.


Miku­lá­šo­vi­ce is a spread-​out, cen­ter­less town with the cha­rac­ter of an indus­trial vil­la­ge. Miku­lá­šo­vi­ce emer­ged around the 10th or 11th cen­tu­ry. In the 12th cen­tu­ry, seve­ral fami­lies lived here, enga­ged in coal bur­ning. Later, agri­cul­tu­re and catt­le far­ming beca­me pre­va­lent. Nume­rous Sla­vic names of near­by towns sug­gest that this regi­on was inha­bi­ted by Slavs, spe­ci­fi­cal­ly the Lusa­tian Serbs. In 1779, the­re were 3,700 inha­bi­tants here. Grin­ding mills grew up here, and cut­le­ry making flou­ris­hed. In 1891, the Indus­trial Kni­fe Scho­ol was foun­ded here. After the Sude­ten­land was anne­xed in 1938, almost the enti­re Czech popu­la­ti­on left here (miku​la​so​vi​ce​.cz). The Ger­man name for Miku­lá­šo­vi­ce is Nixdorf. Miku­lá­šo­vi­ce is loca­ted in the wes­tern part of the Šluk­nov Upland at an alti­tu­de of 414 meters abo­ve sea level. Befo­re 1914, with just under 8,000 inha­bi­tants, it was the lar­gest muni­ci­pa­li­ty in Austria-​Hungary (Wiki­pe­dia CS). Cur­ren­tly, 2,189 inha­bi­tants live here in an area of 25.85 km². Local parts: Miku­lá­šo­vi­ce, Miku­lá­šo­vič­ky, Sal­mov, Tomá­šov. His­to­ri­cal names: Nixen­dorf, Nic­kels­dorff, Nic­kils­torf, Nick­lausz­dorff, Nie­xen­dorffl, Nykls­dorf, Nikols­torff, Nicls­dorf, Nixdorf, Myku­las­so­wic, Miku­las­so­wicz (Wiki­pe­dia CS). The vil­la­ge is 7 kilo­me­ters long (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Until 1938, Eas­ter rides, or cru­sa­der rides, were held here, a cus­tom that has sur­vi­ved only in Lusa­tia to the pre­sent day (ces​ka​te​le​vi​ze​.cz). In 2011, the Eas­ter ride was revi­ved (Wiki­pe­dia CS). Cut­le­ry fes­ti­vals are also held in the cour­ty­ard of the Mikov fac­to­ry (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Sup­po­sed­ly, some of the lar­gest organs in the Czech Repub­lic are loca­ted here. The vil­la­ge was also cal­led the Czech Solingen.


Miku­lá­šo­vi­ce ist eine aus­ge­dehn­te, zen­trums­lo­se Stadt mit dem Cha­rak­ter eines Indus­trie­dorfs. Miku­lá­šo­vi­ce ents­tand im 10. oder 11. Jahr­hun­dert. Im 12. Jahr­hun­dert leb­ten hier meh­re­re Fami­lien, die sich mit der Koh­len­verb­ren­nung bes­chäf­tig­ten. Spä­ter domi­nier­ten Lan­dwirts­chaft und Vieh­zucht. Zahl­re­i­che sla­wis­che Orts­na­men in der Umge­bung legen nahe, dass die­se Regi­on von Sla­wen bewohnt war, ins­be­son­de­re von den Sor­ben. Im Jahr 1779 leb­ten hier 3700 Ein­woh­ner. Es ents­tan­den Sch­le­if­müh­len und die Mes­ser­hers­tel­lung flo­rier­te. Im Jahr 1891 wur­de hier die Indus­trie­mes­sers­chu­le geg­rün­det. Nach der Anne­xi­on des Sude­ten­lan­des im Jahr 1938 ver­lie­ßen fast die gesam­ten tsche­chis­chen Bevöl­ke­rung die­sen Ort (miku​la​so​vi​ce​.cz). Der deuts­che Name für Miku­lá­šo­vi­ce lau­tet Nixdorf. Miku­lá­šo­vi­ce liegt im west­li­chen Teil des Sch­lag­gen­walds in einer Höhe von 414 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Vor 1914 war es mit knapp unter 8000 Ein­woh­nern die größte Geme­in­de in Österreich-​Ungarn (Wiki­pe­dia CS). Der­ze­it leben hier 2189 Ein­woh­ner auf einer Flä­che von 25,85 km². Loka­le Tei­le: Miku­lá­šo­vi­ce, Miku­lá­šo­vič­ky, Sal­mov, Tomá­šov. His­to­ris­che Namen: Nixen­dorf, Nic­kels­dorff, Nic­kils­torf, Nick­lausz­dorff, Nie­xen­dorffl, Nykls­dorf, Nikols­torff, Nicls­dorf, Nixdorf, Myku­las­so­wic, Miku­las­so­wicz (Wiki­pe­dia CS). Das Dorf ist 7 Kilo­me­ter lang (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Bis 1938 fan­den hier Oster­rit­te oder Kre­uz­rit­ter­rit­te statt, ein Brauch, der nur in der Lau­sitz bis heute über­lebt hat (ces​ka​te​le​vi​ze​.cz). Im Jahr 2011 wur­de der Oster­ritt wie­der­be­lebt (Wiki­pe­dia CS). In der Hof des Mikov-​Werks fin­den auch Mes­ser­fes­te statt (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Angeb­lich befin­den sich hier eini­ge der größten Orgeln in der Tsche­chis­chen Repub­lik. Das Dorf wur­de auch als tsche­chis­ches Solin­gen bezeichnet.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post