Krajina, Typ krajiny, Polia, Fotografie

Baly

skala
Hits: 1784

Baly sa zvyčajne vytvárajú mechanizovanými zariadeniami, ktoré zhromažďujú, lisujú a zväzujú plodiny do kompaktných balíkov. Tento proces uľahčuje skladovanie, prepravu a manipuláciu s poľnohospodárskymi plodinami. Baly obilia sa často vytvárajú z obilnín, ako sú pšenica, jačmeň, ovos a iné. Baly trávy sú vytvárané zo sušenej trávy, ktorá sa používa ako krmivo pre dobytok alebo iný hospodársky . Tieto baly uľahčujú skladovanie krmiva a zabezpečujú jeho ochranu pred poveternostnými vplyvmi. 

Bales are typically created by mechanized devices that gather, compress, and bind crops into compact bundles. This process facilitates the storage, transportation, and handling of agricultural crops. Hay bales are often produced from cereal crops such as wheat, barley, oats, and others. Grass bales are made from dried grass and are used as feed for livestock or other agricultural purposes. These bales make the storage of feed easier and provide protection against the impacts of weather conditions.

Krajina, Typ krajiny, TOP, Polia, Fotografie

Lány

skala
Hits: 2063

sú zaujímavým a charakteristickým príkladom krajinnej štruktúry, ktorá sa vyvíjala v rámci ľudskej činnosti a využívania pôdy. Lány bývajú formované dlhodobým a opakujúcim sa ľudským využívaním pôdy pre poľnohospodárske účely. Práve tieto krajiny sú svedkom pestovania obilia, krmív pre dobytok a iných plodín. Majú aj kultúrny význam. Sú súčasťou miestnych tradícií a historických koreňov. Môžu slúžiť ako symbol pôvodného vidieckeho života a zachovávať pôvodnú podobu krajiny.

Fields are an intriguing and characteristic example of landscape structure that has evolved through human activity and land use. Fields are shaped by long-term and recurring human utilization of the land for agricultural purposes. These landscapes bear witness to the cultivation of crops, fodder for livestock, and various other plants. They also hold cultural significance, being part of local traditions and historical roots. They can serve as symbols of traditional rural life, preserving the original appearance of the landscape.

, ,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Gemer, Polia, Fotografie

Krásnohorské Podhradie

skala
Hits: 2485

Krásnohorské Podhradie leží v Rožňavskej kotline, v doline potoka Pača v nadmorskej výške 369 metrov nad morom (obeckrasnohorskepodhradie.sk). Na ploche 23.2 km2 tu žije 2 660 obyvateľov (Wikipedia). Krásnohorské Podhradie spolu s Pačou, Krásnohorskou Dlhou Lúkou a Jovicami a hradom Krásna Hôrka boli v roku 1243 majetkom zvanom Plešivec. Na mieste dnešného hradu stálo opevnenie. V polovici 13. storočia tu územie osídľovali Maďari. Pre nimi tu boli . Historické názvy : Karaznahurka, Crasnahor, Craznahorka, Craznahurka, Crahnyhorka, Krásnohorské Podhradí. Maďarský názov Krasznahorkaváralja. Obyvatelia sa živili baníctvom (obeckrasnohorskepodhradie.sk), tkáčstvom, garbiarstvom, kožušníctvom, pastierstvom (retep.sk), v 19. storočí poľnohospodárstvom (obeckrasnohorskepodhradie.sk). Začiatkom 15. storočia bola obec mýtnou stanicou (retep.sk). V roku 1773 mala obec 280 obyvateľov aj vďaka moru, ktorý vyhubil takmer 90 % obyvateľstva. V roku 1785 tu už žilo 876 obyvateľov (obeckrasnohorskepodhradie.sk).

Krásnohorské Podhradie is situated in the Rožňava Basin, in the valley of the Pača stream at an elevation of 369 meters above sea level ([source](obeckrasnohorskepodhradie.sk)). Covering an area of 23.2 km2, the village is home to 2,660 residents ([Wikipedia](https://en.wikipedia.org/wiki/Kr%C3%A1snohorsk%C3%A9_Podhradie)). In 1243, Krásnohorské Podhradie, along with Pača, Krásnohorská Dlhá Lúka, Jovice, and Krásna Hôrka Castle, was part of an estate known as Plešivec. The site of the current castle originally had fortifications. In the mid-13th century, the territory was settled by Hungarians, preceded by Slavs. Historical names of the village include Karaznahurka, Crasnahor, Craznahorka, Craznahurka, Crahnyhorka, and Krásnohorské Podhradie. The Hungarian name is Krasznahorkaváralja. The residents were engaged in mining, weaving, tanning, furrier’s trade, and pastoralism. In the 19th century, agriculture became predominant ([source](obeckrasnohorskepodhradie.sk), [retep.sk](http://www.retep.sk/okolie/krasnohorskepodhradie/).

Krásnohorské Podhradie a Rožňavai medencében található, a Pača-patak völgyében, tengerszint feletti magassága 369 méter ([forrás](obeckrasnohorskepodhradie.sk)). A 23,2 km2 területű faluban 2 660 lakos él ([Wikipedia](https://en.wikipedia.org/wiki/Kr%C3%A1snohorsk%C3%A9_Podhradie)). 1243-ban Krásnohorské Podhradie, Pača, Krásnohorská Dlhá Lúka, Jovice és a Krásna Hôrka vára együttesen a Plešivec nevű birtok része volt. A jelenlegi vár helyén eredetileg erődítmények álltak. A 13. század közepén a területet magyarok telepítették be, előttük szlávok éltek itt. A falu történelmi nevei közé tartozik a Karaznahurka, Crasnahor, Craznahorka, Craznahurka, Crahnyhorka és a Krásnohorské Podhradie. A magyar neve Krasznahorkaváralja. A lakosok bányászkodással, szövészel, bőrgyártással, szőrmeiparral és állattenyésztéssel foglalkoztak. A 19. században a mezőgazdaság vált dominánssá ([forrás](obeckrasnohorskepodhradie.sk), [retep.sk](http://www.retep.sk/okolie/krasnohorskepodhradie/)).

Krajina, Slovensko, Horné Považie, Fotografie

Hričovské Podhradie

skala
Hits: 2881

Na území súčasného Hričovského Podhradia bolo slovanské sídlisko. Na hradnom vrchu bolo veľkomoravské sídlisko a pravdepodobne drevený hrad. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1265 pod názvom Hrichow, neskôr Hrychov. Názov Hričovské Podhradie sa objavuje až v roku 1808. Obyvatelia sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom, rozšírené bolo včelárstvo, , ovocinárstvo, lesníctvo, furmanstvo a neskôr aj pltníctvo. Z drobných remesiel mali zastúpenie mlynári, pekári, kováči a tesári (hricovskepodhradie.ocu.sk).

Obec Hričovské Podhradie je súčasťou Euroregiónu Beskydy. Na ploche 2.04 km2 v nej žije 374 obyvateľov. Nedávno sa tu zaviedla tradícia „Hradných dní„, počas ktorých budú prebiehať rôzne kultúrne a športové akcie (hricovskepodhradie.ocu.sk). Leží v doline Závadského potoka. Južnú časť chotára v Súľovských skalách tvoria treťohorné vápenité zlepence, zvetrávaním ktorých vznikli zaujímavé skalnaté útvary. Napr. chránená pamiatka Hričovská skalná ihla (hricovskepodhradie.ocu.sk) a Hričovské rify (Wikipedia). Leží v nadmorskej výške 323 metrov nad morom (Wikipedia).

In the territory of present-day Hričovské Podhradie, there was a Slavic settlement. On the castle hill, there was a Great Moravian settlement and probably a wooden castle. The first written mention of the village is from 1265 under the name Hrichow, later Hrychov. The name Hričovské Podhradie appears only in 1808. The inhabitants were mainly engaged in agriculture, with beekeeping, herding, fruit growing, forestry, carting, and later rafting being widespread. Among the small crafts, there were millers, bakers, blacksmiths, and carpenters (hricovskepodhradie.ocu.sk).

The village of Hričovské Podhradie is part of the Euroregion Beskydy. In an area of 2.04 km2, 374 inhabitants live there. Recently, the tradition of „Castle Days“ has been introduced, during which various cultural and sports events will take place (hricovskepodhradie.ocu.sk). It is located in the valley of Závadský Creek. The southern part of the cadastral area in the Súľov Rocks consists of Tertiary calcareous conglomerates, weathering into interesting rocky formations. For example, the protected monument Hričovská Skalná Ihla (Hričovská Rock Needle) (hricovskepodhradie.ocu.sk) and Hričovské Rify (Wikipedia). It is situated at an elevation of 323 meters above sea level (Wikipedia).

Krajina, Slovensko, Gemer, Fotografie

Slavec

skala
Hits: 2884

Obec Slavec vznikla v 13. storočí osamostatnením z Brzotína. Prvá písomná zmienka je z roku 1243. Historické názvy : Zalouchhaza, Zavalya, Szalóka, Szalócz, Salovec. Ku obci sa viažu viaceré archeologické náleziská: Maštaľná jaskyňa, jaskynné sídlo z mladšej doby kamennej, doby bronzovej a staršej doby železnej. A jaskyňa Ľudmila, jaskynné sídlisko z mladšej doby kamennej, staršej doby železnej a zo stredoveku. V Gombaseku sídlisko založené začiatkom 14. storočia. Obec má miestne časti: Vidová a Gombasek a Hámor. V 16. – 17. storočí bola obec vystavená tureckým nájazdom a drancovaniu cisárskych vojsk. V 19. storočí tu bol hámor Rimamuránskej spoločnosti a vo Vidovej vznikla huta a elektráreň. V minulosti sa obyvatelia zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, pastierstvom, pálením vápna a hutníctvom. Obyvatelia už v stredoveku pálili uhlie pre železiarske podniky (slavec.sk).

Obec Slavec sa nachádza v strede Národného parku Slovenský (slavec.sk), v nadmorskej výške 232 metrov nad morom (Wikipedia). Rozloha obce je 17.53 km2 (slavec.sk). Žije tu 463 obyvateľov. Najvýznamnejšou pamiatkou je areál zaniknutého gotického kláštora Paulínov zo 14. storočia v časti Gombasek (Wikipedia). Gombasecká jaskyňa, ktorá je súčasťou svetového dedičstva UNESCO sa nachádza v katastri obce. Vyskytuje sa tu kvalitný vápenec, kameňolom Gombasek na svahu Plešiveckej planiny funguje od roku 1906. Je však pravda, že značne znižuje estetickú hodnotu krajiny. Rastú tu najmä teplomilné druhy rastlín, ktoré sú veľmi náročné na teplo (slavec.sk).

The village of Slavec originated in the 13th century through its independence from Brzotín. The first written mention is from 1243. Historical names of the village include Zalouchhaza, Zavalya, Szalóka, Szalócz, Salovec. The region is associated with several archaeological sites: Maštaľná Cave, a cave settlement from the Neolithic, Bronze Age, and Iron Age. And the cave Ľudmila, a cave settlement from the Neolithic, Iron Age, and the medieval period. In Gombasek, a settlement was founded at the beginning of the 14th century. The village has local parts: Vidová, and the hamlets of Gombasek and Hámor. In the 16th-17th centuries, the village faced attacks from the Ottoman Empire and pillaging by imperial forces. In the 19th century, there was a hammer mill of the Rimamuráňska Company and a smelter and power plant in Vidová. Historically, residents were mainly engaged in agriculture, herding, lime burning, and metallurgy. In medieval times, residents produced coal for ironworks (slavec.sk).

The village of Slavec is located in the center of the Slovak Karst National Park, at an elevation of 232 meters above sea level (Wikipedia). The area of the village is 17.53 km2 (slavec.sk). It is home to 463 inhabitants. The most significant landmark is the complex of the extinct Gothic Pauline monastery from the 14th century in the part of Gombasek (Wikipedia). The Gombasecká Cave, which is part of the UNESCO World Heritage, is located in the village’s cadastre. Quality limestone is found here, and the Gombasek quarry on the slope of Plešivecká Planina has been in operation since 1906. However, it significantly diminishes the aesthetic value of the landscape. Warm-loving plant species, highly demanding of warmth, primarily grow in this area (slavec.sk).

A Slavec a 13. században jött létre, mint önálló település a Brzotínból való kiválásával. Az első írásos említés 1243-ból származik. A település történelmi nevei közé tartozik a Zalouchhaza, Zavalya, Szalóka, Szalócz, Salovec. A terület számos régészeti lelőhelyhez kapcsolódik: a Maštaľná-barlang, ahol a neolitikum, a bronzkor és a vaskor maradványai találhatók. És a Ľudmila-barlang, ahol a neolitikum, a vaskor és a középkor maradványai láthatók. Gombasekben egy települést az 14. század elején alapítottak. A falu helyi részekből áll: Vidová és a Gombasek és Hámor települések. A 16. és 17. században a falut az Oszmán Birodalom támadásainak és a császári erők fosztogatásának volt kitéve. A 19. században volt egy hámor a Rimamuráňska Társaságtól, és a Vidovában kohászat és erőmű is létrejött. Történelmileg a lakosok főként mezőgazdasággal, állattenyésztéssel, mészégetéssel és fémiparral foglalkoztak. A középkorban a lakosok vasipari üzemek számára szénét termelték (slavec.sk).

A Slavec falu központi elhelyezkedésű a Szlovák Karszt Nemzeti Parkban, tengerszint feletti magassága 232 méter (Wikipedia). A falu területe 17,53 km2 (slavec.sk). Itt él 463 lakos. A legjelentősebb látnivaló a kihalt gótikus pálmafa kolostor komplexuma a Gombasek részén (Wikipedia). A Gombasecká-barlang, amely a UNESCO Világörökség része, a falu katastrális területén található. Itt minőségi mészkő található, és a Plešivecká Planina lejtőjén lévő Gombasek kőfejtő 1906 óta működik. Azonban számottevően csökkenti a táj esztétikai értékét. Az itt élő növényfajok főként melegkedvelők és nagy melegséget igényelnek (slavec.sk).