Krajina, Slovensko, Horné Považie, Fotografie

Brezany

Hits: 2438

Brezany sa nachádzajú v doline Súľovských skál, 7 km od Žiliny, ležia v nadmorskej výške 385 metrov nad morom. Rozloha je je len trochu viac ako 4 km2. Žije tu 466 obyvateľov. Má tieto časti: Buchalka, , Nad sadisko, Sadisko, Radoš, Záhumnie, Skotňa, Do stúp, Za Nivu, Diel, Za diel, Za vrchy. Územie sídla obce v úvalinovej doline má za príčinu slabú ventiláciu vzduchu, čo spôsobuje hromadenie chladného vzduchu so značnou relatívnou vlhkosťou, čoho výsledkom je zvýšený výskyt zamračených dní, ako aj dní s hmlou (obecbrezany.sk). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1393, kde sa spomína ako Berzen, neskôr ako Brezen, Brezanw, Bražany. V stredoveku patrila do Trenčianskej župy k panstvu Lietava. Obyvatelia sa živili chovom dobytka a poľnohospodárstvom, ešte v prvej polovici 20. storočia sa obyvatelia venovali povozníctvu a kupčeniu s koňmi (obecbrezany.sk). Tri km od obce sa nachádza Lietavský hrad.


Brezany are situated in the valley of the Sulov Rocks, 7 km from Zilina, at an elevation of 385 meters above sea level. The area of the municipality is just over 4 km2, and it is home to 466 residents. The village is divided into the following parts: Buchalka, Rybniky, Nad sadisko, Sadisko, Rados, Zahumnie, Skotna, Do stup, Za Nivu, Diel, Za diel, Za vrchy. The settlement’s location in a valley causes poor air circulation, leading to the accumulation of cold air with significant relative humidity. This results in an increased occurrence of cloudy days and days with fog (obecbrezany.sk). The first written mention of the village dates back to 1393 when it was referred to as Berzen, later as Brezen, Brezanw, Bražany. In the Middle Ages, it belonged to the Trenčín County under the Lietava estate. The residents were engaged in cattle farming and agriculture, and in the first half of the 20th century, they were involved in carting and horse trading (obecbrezany.sk). Lietava Castle is located three kilometers from the village.


Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Liptov, Fotografie, Liptovské obce

Vlkolínec – prítomný a snáď aj budúci svedok minulosti

Hits: 2610

Vlkolínec je miestna časť Ružomberku. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Od roku 1993 je zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Táto podhorská osada je zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov, predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí. Leží na južnom svahu výbežku liptovského hlavného hrebeňa Veľkej Fatry, v nadmorskej výške 718 metrov nad morom (Wikipedia). Sidorov je vrch nad Vlkolíncom, ktorý v ľudovom podaní nesie názov Žiar, v mapách do roku 1950 bol uvádzaný ako Híravá. Nesie prehistorického hradiska spred 2 500 rokov (vlkolinec.sk).

Vlkolínec bola pôvodne drevorubačská a uhliarska osada, ktorá pravdepodobne vznikla medzi druhou polovicou 14. a prvou polovicou 15. storočia. Patrila pod hradné panstvo Likavského hradu (Wikipedia). Neskôr sa vlkolínčania zaoberali aj poľnohospodárstvom, chovom dobytka, pastierstvom, salašníctvom, včelárstvom (wordpress.com). Boli to aj známi tesári, rezbári (vlkolinec.sk)Názov je odvodený od vysokého výskytu vlkov (wordpress.com). Prvá písomná zmienka o Vlkolínci je z roku 1461 pod názvom Wylkovinecz (vlkolinec.sk). V 17. storočí sa tu nachádzali štyri sedliacke usadlosti a päť želiarskych (wordpress.com). V 50-tych rokoch sa plánovalo presídlenie miestnych obyvateľov do Ružomberka z dôvodu pokroku, vyrovnaniu sa modernej dobe. Tento projekt sa však neuskutočnil, preto návštevníci Vlkolínca môžu obdivovať vidiecky život v prirodzenom prostredí. Svoju jedinečnosť si Vlkolínec zachoval aj vďaka izolovanosti. Až do polovice 20. storočia tu nebola zavedená elektrina (Wikipedia). Dnes Vlkolínec tvorí 45 usadlosti, drevených obytných domov a hospodárskych budov (Wikipedia). V súčasnosti trvalo vo Vlkolínci žije trvalo 19 obyvateľov v 6 domoch. Mnohé sú prenajímané rekreantom (wordpress.com).

Stredom obce preteká potok prameniaci pod svahmi Sidorova. Steny drevených domov sú kvôli strmému svahu postavené na vysokých kamenných podmurovkách (Wikipedia). Sokel je farebným kontrastom oproti stenám zrubu (vlkolinec.sk). Sú zrubové z čiastočne, alebo úplne kresaných trámov. Škáry medzi trámami vypĺňajú drevené hranoly trojuholníkového prierezu a hlina (Wikipedia). Hlinou sa upravovali nerovnosti, bielila sa a farebne líčila dvakrát do roka, na a na (vlkolinec.sk). Pri zrubovaní sa ako výplň používal mach na utesnenie špár (vlkolinec.sk). Charakteristickým prvkom tunajších domov je šindľová sedlová strecha s lomeným ostreším. Doskové štíty domu majú malé otvory – dýmniky, slúžiace na odvod dymu. Centrálnu časť domu tvorí vstupný „pitvor“ s kuchyňou v jeho zadnej časti. Odtiaľ sa vstupuje do izby v jednej časti a do komory v druhej časti domu. V centre obce sa zachovala zvonica z roku 1770, studňa a murovaný kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875 a murovaná škola (Wikipedia). Studňa je rumpáľová – kľuková (Jaloviarová).

Vo Vlkolínci sa nachádza muzeálny objekt – Roľnícky dom, v ktorom je stála expozícia pôvodného bývania, tradičných historických predmetov v domácnosti a v poľnohospodárstve. Oboznamuje so životom našich predkov, ich spôsobom bývania a hospodárenia. Galéria ľudového umenia sídli v budove bývalej školy (wordpress.com).

V chotári Vlkolínca sa vyskytujú viaceré zaujímavé . Napr. Dactylorhiza majalis, Primula farinosa, Primula auricula, Clematis alpina, Menyanther trifoliata, Cypripedium calceolus, Aquilegia vulgaris. Živocíchy Ursus arctos, Canis lupus, Lynx lynx, čiže medveď, vlk a rys (vlkolinec.sk).


Vlkolínec is a local part of Ružomberok and is a landmark reservation of folk architecture. Since 1993, it has been inscribed in the UNESCO World Heritage List. This submontane settlement preserves its entirety, consisting of typical log houses, representing the type of medieval village with wooden architecture found in mountainous and submontane areas. It is situated on the southern slope of the extension of the main ridge of the Great Fatra, at an elevation of 718 meters above sea level (Wikipedia). Sidorov is a hill above Vlkolínec, locally known as Žiar, and was marked as Híravá on maps until 1950. It bears traces of a prehistoric fortress from 2,500 years ago (vlkolinec.sk).

Originally, Vlkolínec was a lumberjack and charcoal-burning settlement, likely established between the second half of the 14th century and the first half of the 15th century. It belonged to the Likava Castle domain (Wikipedia). Later on, the residents of Vlkolínec also engaged in agriculture, livestock breeding, pastoralism, shepherding, and beekeeping (wordpress.com). They were also known as carpenters and woodcarvers (vlkolinec.sk). The name of the village is derived from the high occurrence of wolves (wordpress.com). The first written mention of Vlkolínec dates back to 1461 under the name Wylkovinecz (vlkolinec.sk). In the 17th century, there were four peasant settlements and five blacksmith houses (wordpress.com). In the 1950s, there were plans to relocate the local residents to Ružomberok due to progress and adapting to modern times. However, this project did not materialize, allowing visitors to admire rural life in its natural environment in Vlkolínec. The village has maintained its uniqueness through isolation. Electricity was not introduced here until the mid-20th century (Wikipedia). Currently, Vlkolínec consists of 45 settlements, wooden residential houses, and farm buildings (Wikipedia). Presently, 19 residents live permanently in 6 houses in Vlkolínec. Many houses are rented out to vacationers (wordpress.com).

A stream originating below the slopes of Sidorov runs through the center of the village. Due to the steep slope, the walls of the wooden houses are built on high stone foundations (Wikipedia). The socle provides a colorful contrast to the log walls (vlkolinec.sk). The houses are log structures, partially or completely hewn. The gaps between the logs are filled with triangular wooden blocks and clay (Wikipedia). Clay was used to level irregularities, whitened, and painted with colors twice a year, in spring and autumn (vlkolinec.sk). Moss was used as a filling during log construction to seal gaps (vlkolinec.sk). A distinctive feature of the local houses is the shingled gabled roof with a pointed gable. The gables of the houses have small openings, serving as chimneys for smoke venting. The central part of the house consists of an entrance „pitvor“ with a kitchen at its rear. From there, one enters a room in one part and a chamber in the other part of the house. In the center of the village, a bell tower from 1770, a well, and the masonry church of the Visitation of the Virgin Mary from 1875 are preserved. There is also a masonry school (Wikipedia). The well is a pump-style lever well (Jaloviarová).

In Vlkolínec, there is a museum exhibit called the „Farmer’s House,“ which features a permanent display of original living, traditional historical items in households, and in agriculture. It introduces visitors to the lives of our ancestors, their way of living, and farming. The Gallery of Folk Art is housed in the former school building (wordpress.com).

In the vicinity of Vlkolínec, various interesting flora and can be found. For example, Dactylorhiza majalis, Primula farinosa, Primula auricula, Clematis alpina, Menyanther trifoliata, Cypripedium calceolus, and Aquilegia vulgaris. Fauna includes Ursus arctos, Canis lupus, Lynx lynx, which are bears, wolves, and lynxes (vlkolinec.sk).


Krajina, Slovensko, Zamagurie, Fotografie

Stráňany

Hits: 2661

Stráňany sa nachádzajú medzi Starou Ľubovňou a Červeným Kláštorom. Ležia na styku Oravskej Magury a Ľubovnianskej vrchoviny v nadmorskej výške 650 metrov nad morom (stranany.sk). Prvá písomná zmienka je z roku 1343 ako Polyvark. Neskôr bola známa ako Foľvark (stranany.sk). V 14. storočí bola majerom panstva Niedzica. V 16. storočí bola obec po valašskom práve dosídlená (pieniny.sk). V roku 1787 tu v 68 domoch žilo 500 obyvateľov, zaoberali sa poľnohospodárstvom, prácou v lesoch a drotárstvom (stranany.sk). Na ploche 11.61 km2 tu žije dnes 191 obyvateľov (Wikipedia).


Stráňany is located between and Červený Kláštor. They are situated at the intersection of the Magura and Ľubovnian Highlands at an elevation of 650 meters above sea level (stranany.sk). The first written mention dates back to 1343 as Polyvark. Later, it was known as Foľvark (stranany.sk). In the 14th century, it served as the meadow for the Niedzica estate. In the 16th century, the village was resettled under Wallachian law (.sk). In 1787, 500 residents lived in 68 houses, engaging in agriculture, forestry, and wireworking (stranany.sk). Today, the village has 191 inhabitants living on an area of 11.61 km2 (Wikipedia).


Stráňany znajdują się między Starą Ľubovną a Červeným Kláštorom. Leżą na skrzyżowaniu Oravskej Magury i Ľubovnianskej vrchoviny na wysokości 650 metrów nad poziomem morza (stranany.sk). Pierwsza pisemna wzmianka pochodzi z roku 1343 jako Polyvark. Później znane było jako Foľvark (stranany.sk). W XIV wieku służyła jako łąka dla majątku Niedzica. W XVI wieku wieś została ponownie zaludniona zgodnie z prawem wołoskim (pieniny.sk). W 1787 roku mieszkało tu 500 mieszkańców w 68 domach, zajmujących się rolnictwem, pracą leśną i druciarstwem (stranany.sk). Obecnie wioska liczy 191 mieszkańców, zamieszkujących obszar o powierzchni 11,61 km2 (Wikipedia).


Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Polia, Fotografie, Šariš

Tarnov

Hits: 2701

Tarnov leží v Nízkych Beskydách, neďaleko od Bardejova, v nadmorskej výške 333 metrov nad morom. Na ploche 5.84 km2 žije 382 obyvateľov (Wikipedia). Založili ho pravdepodobne usadlíci z poľského Tarnova na prelome 13. a 14. storočia. Najstaršia písomná správa je z roku 1355. Od polovice 16. storočia do roku 1848 patrila Bardejovu. S malou prestávkou až do roku 1883. V dávnejšej minulosti to bola poľnohospodárska a šindliarska obec (tarnov.sk).


Tarnov is situated in the Low Beskids, near Bardejov, at an altitude of 333 meters above sea level. It has an area of 5.84 km2 and is inhabited by 382 residents (Wikipedia). It was likely founded by settlers from the Polish Tarnov at the turn of the 13th and 14th centuries. The oldest written record dates back to 1355. From the mid-16th century until 1848, it belonged to Bardejov, with a brief interruption until 1883. In the distant past, it was an agricultural and shingle-making village (tarnov.sk).


Tarnov leży w Niskich Beskidach, niedaleko Bardejova, na wysokości 333 metrów nad poziomem morza. Zajmuje obszar o powierzchni 5,84 km2 i zamieszkuje go 382 mieszkańców (Wikipedia). Prawdopodobnie założone zostało przez osadników z polskiego Tarnowa na przełomie XIII i XIV wieku. Najstarszy zapis pisemny pochodzi z roku 1355. Od połowy XVI wieku do 1848 roku należało do Bardejova, z krótką przerwą do 1883 roku. W dawniejszych czasach była to wieś rolnicza i wytwórcza gontów (tarnov.sk).


Тарнів розташований у Низьких Бескидах, недалеко від Бардейова, на висоті 333 метри над рівнем моря. Займає площу 5,84 км2 і населений 382 мешканцями (Вікіпедія). Ймовірно, заснований поселенцями з польського Тарнува на перетині XIII і XIV століть. Найстаріший писемний звіт відноситься до 1355 року. З середини XVI століття до 1848 року він належав до Бардейова, з короткою перервою до 1883 року. У давнину це було сільське господарство та виробництво шинглів (tarnov.sk).


Krajina, Slovensko, Liptov, Fotografie

Veľké Borové

Hits: 2450

Obec leží na okraji Chočských vrchov, neďaleko Kvačianskej a Prosieckej . Tvorí svojrázny goralský mikroregión s Malým Borovým a Hutami. Leží v nadmorskej výške 835 metrov nad morom. Na ploche 10.99 km2 žije 50 obyvateľov. Obec založili pravdepodobne gorali v 16. storočí z Hornej Oravy. Prvá písomná zmienka je z roku 1646. Obyvatelia sa venovali výrobe skla v neďalekej sklárskej hute v Huty. Okrem toho chovom oviec, poľnohospodárstvom. V roku 1910 tu žilo 670 obyvateľov (Wikipedia). Dňa 9. mája roku 1895 v blízkosti obce dopadol meteorit. Obyvatelia sa zaoberali aj predajom riečic a skla, a to najmä v Maďarsku, Juhoslávii a Poľsku. Mnohé ktoré boli v minulosti trvalobývané, sú v súčasnosti využívané ako chalupy na rekreačné účely (orava-liptov.sk).


The village is situated on the edge of the Chočské vrchy (Choč Mountains), near the Kvačianska and Prosiecka Valleys. It forms a distinctive Gorals micro-region with Malý Borový and Huty. It is located at an altitude of 835 meters above sea level. With an area of 10.99 km2, it is home to 50 residents. The village was likely founded by Gorals from the Upper region in the 16th century. The first written mention is from 1646. The inhabitants were involved in glass production in the nearby glassworks in the village of Huty. In addition, they engaged in sheep farming and agriculture. In 1910, the village had 670 residents (Wikipedia). On May 9, 1895, a meteorite fell near the village. The residents were also involved in selling timber and glass, especially in Hungary, Yugoslavia, and Poland. Many houses that were permanently inhabited in the past are currently used as recreational cottages (orava-.sk).