odkazy - Skala

Príroda, Živočíchy, Vtáky, Organizmy, Fotografie

ZOO Bojnice

07/01/202607/01/2026 skala

Zoologická záhrada sa nachádza v zámockom parku Bojníc (informaciebojnice.sk). V Zoologickej záhrade v Bojniciach sa nachádza na rozlohe 41 hektárov (Michal Sloviak) viac ako 4500 zvierat, 430 druhov (zoobojnice.sk). Expozícia sov a dravcov, kopytníkov, vodného vtáctva, opíc, slonov, šeliem, vtákov, vivárium, náučný chodník karpatskej fauny, detská ZOO (informaciebojnice.sk). ZOO má pomenovanie Národná zoologická záhrada Bojnice (Michal Sloviak). Prívlastok národná nesie od 1. 7. 2017 (zoobojnice.sk). Je najstaršou zoologickou záhradou na Slovensku. Pre verejnosť svoje brány otvorila 1. 4. 1955 (Michal Sloviak). Už v prvom roku ju navštívilo 45 000 návštevníkov. Najvyššiu návštevnosť dosiahla v roku 1986 – 520 729 (zoobojnice.sk). Okrem iného ZOO spravuje národné záchytné centrum pre zhabané a zaistené živočíchy (Michal Sloviak). Spolupracuje s univerzitnými pracoviskami, prírodovedeckými fakultami, ústavmi a múzeami (Peter Lupták).

ZOO Bojnice prezentuje svoju kolekciu zvierat zo všetkých kontinentov, zameranú nielen na populárne druhy, ale aj na vzácne a ohrozené druhy. Je to jediná ZOO na Slovensku, kde môžeš vidieť napríklad africké slony, antilopy bongo, unikátne druhy opíc (Wikipedia). ZOO Bojnice je dôležitým partnerom v ochrane biodiverzity a aktívne sa zapája do medzinárodných programov. Je zapojená do 33 druhov v Európskych záchranných programoch (EEP), 39 druhov je v Európskych plemenných knihách (ESB) a 14 druhov v medzinárodných plemenných knihách (ISB). Programy sú kľúčové pre záchranu ohrozených druhov, ich genetickú diverzitu a šírenie v rámci zoologických záhrad v Európe (zoobojnice.sk). ZOO sa venuje nielen expozícii zvierat, ale aj ochranárskym projektom a vedeckému výskumu. Medzi ich dlhodobé aktivity patrí spolupráca pri monitoringu a reintrodukcii rysa karpatského do prírody, projekty pre sovy a iné chránené druhy, vypúšťanie mláďat plamienky driemavej a iných druhov, prevádzka rehabilitačnej stanice pre zranené a ohrozené živočíchy (sdetmi.com). ZOO sa snaží výchovne a edukačne vplývať na verejnosť v oblasti ochrany prírody a biodiverzity. Ponúka programy pre školy, komentované prehliadky a špeciálne zážitkové programy, kde si návštevníci môžu vyskúšať prácu ošetrovateľa zvierat, záhradníka alebo iného zamestnanca zoo (zoobojnice.sk).

ZOO Bojnice je členom viacerých významných medzinárodných organizácií, vrátane IUCN (International Union for Conservation of Nature), WAZA (World Association of Zoos and Aquariums), EAZA (European Association of Zoos and Aquaria), UCSZOO (Union of Czech and Slovak Zoos) a ďalších medzinárodných sietí organizácií zameraných na ochranu druhov a zoologickú spoluprácu (Wikipedia). ZOO Bojnice úzko spolupracuje so Štátnou ochranou prírody, napríklad na výskume a ochrane kamzíka tatranského. Zapája sa do výskumu správania a genetiky zvierat, spolupracuje s univerzitami a vedeckými inštitúciami. ZOO by nemala byť len miestom zábavy, ale „záhradou múdrosti“, kde sa učíme úcte k životu a prírode. Správajme sa k zvieratám s rešpektom – ako k bytosťami s vlastnými potrebami a právom na súkromie (Peter Lupták).

The zoological garden is located in the castle park of Bojnice (informaciebojnice.sk). Covering an area of 41 hectares (Michal Sloviak), ZOO Bojnice is home to more than 4,500 animals representing 430 species (zoobojnice.sk). The zoo features exhibits of owls and birds of prey, ungulates, waterfowl, primates, elephants, carnivores, birds, a vivarium, an educational trail of Carpathian fauna, and a children’s zoo (informaciebojnice.sk). The zoo bears the official name National Zoological Garden Bojnice (Michal Sloviak) and has carried the “national” designation since 1 July 2017 (zoobojnice.sk). It is the oldest zoological garden in Slovakia and opened its gates to the public on 1 April 1955 (Michal Sloviak). In its first year alone, it was visited by 45,000 people. The highest attendance was recorded in 1986, with 520,729 visitors (zoobojnice.sk). Among other activities, the zoo manages the national rescue center for confiscated and seized animals (Michal Sloviak) and cooperates with universities, faculties of natural sciences, research institutes, and museums (Peter Lupták).

ZOO Bojnice presents a collection of animals from all continents, focusing not only on popular species but also on rare and endangered ones. It is the only zoo in Slovakia where visitors can see, for example, African elephants, bongo antelopes, and unique species of primates (Wikipedia). ZOO Bojnice is an important partner in biodiversity conservation and actively participates in international programs. It is involved with 33 species in European Endangered Species Programmes (EEP), 39 species in European Studbooks (ESB), and 14 species in International Studbooks (ISB). These programmes are crucial for the conservation of endangered species, the maintenance of their genetic diversity, and their coordinated management within European zoological gardens (zoobojnice.sk). In addition to exhibiting animals, the zoo is engaged in conservation projects and scientific research. Its long-term activities include cooperation in the monitoring and reintroduction of the Carpathian lynx into the wild, projects focused on owls and other protected species, the release of juveniles of the Eurasian scops owl and other species, and the operation of a rehabilitation station for injured and endangered animals (sdetmi.com). The zoo seeks to have an educational impact on the public in the field of nature conservation and biodiversity. It offers school programs, guided tours, and special experiential programs in which visitors can try the work of an animal keeper, gardener, or other zoo staff member (zoobojnice.sk).

ZOO Bojnice is a member of several important international organizations, including the IUCN (International Union for Conservation of Nature), WAZA (World Association of Zoos and Aquariums), EAZA (European Association of Zoos and Aquaria), UCSZOO (Union of Czech and Slovak Zoos), and other international networks focused on species conservation and zoological cooperation (Wikipedia). ZOO Bojnice works closely with the State Nature Conservancy, for example on research and conservation of the Tatra chamois. It participates in research on animal behavior and genetics and cooperates with universities and scientific institutions. A zoo should not be merely a place of entertainment, but a “garden of wisdom,” where we learn respect for life and nature. Let us treat animals with respect—as beings with their own needs and a right to privacy (Peter Lupták).

Odkazy

Medvede

Slony

Vtáky

Ostatné

2013

Malawi cichlidy, Príroda, Živočíchy, Ryby, Cichlidy, Africké cichlidy, Organizmy, Fotografie

Pseudotropheus elongatus

04/12/202507/12/2025 skala

Druhy rodu Pseudotropheus: ater, aurora, barlowi, crabro, cyaneus, demasoni, elegans, elongatus, fainzilberi, flavus, fuscoides, fuscus, hajomaylandi, lanisticola, livingstonii, lombardoi, longior, lucerna, macrophthalmus, microstoma, minutus, modestus, novemfasciatus, purpuratus, saulosi, socolofi, tropheops gracilior, tropheops romandi, tropheops tropheops, tursiops, williamsi, zebra.

Pseudotropheus elongatus

Elongatusy sú endemitom jazera Malawi. Synonymá: Nanochromis gabonuicus, Parananochromis brevirostris, Paranochromis ornatus, Paranaochromis axelrodi, Pelmatochromis caudifasciatus, Pelmatochromis longirostris. V rámci druhu Pseudotropheus elongatus je ustanovený komplex – druhová skupina, do ktorej okrem pravého P. elongatus patrí ešte ďalších 5 druhov: P. ater, P. cyaneus, P. flavus, P. longior, P. modestus a množstvo foriem. Mpangáče sú formou druhu Pseudotropheus elongatus, čo je z hľadiska taxonomického snáď najpestrejší druh, vytvárajúci úctyhodné množstvo foriem, jednou z nich je aj P. e. mpanga. Počas imponovania samca samičke sa dosť výrazne samček prefarbí na oveľa kontrastnejšiu kombináciu. Vtedy je božský, a keď sa začne predvádzať samičke, tak je to úžasné. Samičky mpangáčov dosahujú veľmi malých rozmerov a samce nie sú na tom tiež práve najlepšie. Mladé samičky držia už vo veľmi mladom veku svoje potomstvo. Iné druhy si mpangáče veľmi nevšímajú. Obe pohlavia, ale viac samček sa správa pomerne rezervovane, v predných častiach akvária sa takmer neukazuje. Registrujem tieto formy Pseudotropheus elongatus: aggressive, aggressive Mumbo, aggressive Nakathenga, bar, bee, Boadzulu, brown, deep water, deep water Mbamba, gold bar, gold bar Kuyu, gold bar Likoma, greenback, Hai, Chailosi, Chewere, Chipoka, Chisumulu, Chitimba, Kirondo, Luhuchi, Mara, Masimbwe, Mbako, Mbamba, Mbenji blue, Mbenji brown, Metangula, Mozambique brown, mpanga, Namalenje, Ndumbi, Ngkuyo, Nkhata blue, Nkhata brown, ornatus, ornatus Chuwa, reef, robust, Ruarwe, slab, spot, spot Tundu rocks, zaiwan, Usisya, yellow tail.

Pseudotropheus elongatus dosahuje približne 9.5 cm v prírode (Wikipedia). Dospelé samce dorastajú do 10–12 cm, samice sú menšie (6–8 cm). Samce vykazujú výrazné farebné prefarbenie počas imponovania – často s tmavomodrou alebo čiernou základňou a žltými alebo oranžovými lemami na plutvách (Konings, 2007). Je uvedený aj pod synonymom Chindongo elongatus (aquariumglaser.de). V prirodzenom prostredí obýva spoločenstvá so skalnatým dnom. Preferuje oblasti s množstvom skál, jaskýň a úkrytov (seriouslyfish.com). Je známy najmä z oblastí s kamenistým dnom pri pobreží jazera Malawi, lokality ako Mbamba Bay či Nkhata Bay/Mkata Bay (de.wikipedia.org). V prírode sa živí prevažne riasami, vláknitými riasami a drobnou vegetáciou či mikroorganizmami (fishi-pedia.com). ph by malo dosahovať hodnoty 7.8–8.5, teplota by mala byť medzi 24–26 °C (aqua-fish.net), tvrdosť 10 – 20 dGH (seriouslyfish.com). Druh prejavuje teritoriálne správanie, môže byť agresívny, najmä samci voči sebe navzájom. Odporúča sa pomer jeden samec ku 3 až 5 samiciam (aquariacentral.com). Je to papuľovec, počet potomkov je 20 až 40 (akvarko.cz), samice sú schopné reprodukcie už v mladom veku (Ribbink et al., 1983).

Literatúra

Konings A. (2007): Malawi Cichlids in their Natural Habitat (4th ed.). Cichlid Press.

Ribbink A. J., Marsh B. A., Ribbink A. C., & Sharp B. J. (1983): A preliminary survey of the cichlid fishes of rocky habitats in Lake Malawi. South African Journal of Zoology, 18(3), 149–310.

Odkazy

Species of the genus Pseudotropheus: ater, aurora, barlowi, crabro, cyaneus, demasoni, elegans, elongatus, fainzilberi, flavus, fuscoides, fuscus, hajomaylandi, lanisticola, livingstonii, lombardoi, longior, lucerna, macrophthalmus, microstoma, minutus, modestus, novemfasciatus, purpuratus, saulosi, socolofi, tropheops gracilior, tropheops romandi, tropheops tropheops, tursiops, williamsi, zebra.

P. elongatus is endemic to Lake Malawi. Synonyms include: Nanochromis gabonuicus, Parananochromis brevirostris, Paranochromis ornatus, Paranaochromis axelrodi, Pelmatochromis caudifasciatus, Pelmatochromis longirostris. Within Pseudotropheus elongatus, a species complex is established – a group that, besides the true P. elongatus, also contains five additional species: P. ater, P. cyaneus, P. flavus, P. longior, P. modestus, as well as a large number of forms.

“Mpanga fish” are a form of Pseudotropheus elongatus, which is perhaps the most diverse taxonomic species of the group, producing an impressive number of forms, one of them being P. e. mpanga. During male courtship displays, the male becomes highly contrasting in coloration. In this state he is stunning, and when he begins displaying to the female, it is remarkable. Females of the mpanga forms remain very small, and males are not much larger. Young females hold their broods even at a very early age. Other species usually pay very little attention to mpanga forms. Both sexes behave rather shyly, especially the males, which rarely show themselves in the front parts of the aquarium.

Registered forms of Pseudotropheus elongatus include: aggressive, aggressive Mumbo, aggressive Nakathenga, bar, bee, Boadzulu, brown, deep water, deep water Mbamba, gold bar, gold bar Kuyu, gold bar Likoma, greenback, Hai, Chailosi, Chewere, Chipoka, Chisumulu, Chitimba, Kirondo, Luhuchi, Mara, Masimbwe, Mbako, Mbamba, Mbenji blue, Mbenji brown, Metangula, Mozambique brown, mpanga, Namalenje, Ndumbi, Ngkuyo, Nkhata blue, Nkhata brown, ornatus, ornatus Chuwa, reef, robust, Ruarwe, slab, spot, spot Tundu rocks, zaiwan, Usisya, yellow tail.

Pseudotropheus elongatus reaches approximately 9.5 cm in the wild (Wikipedia). Adult males grow to 10–12 cm, females to 6–8 cm. Males show intense coloration during courtship, often with a dark blue or black base and yellow or orange lappets on the fins (Konings, 2007). The species is also listed under the synonym Chindongo elongatus (aquariumglaser.de).

In its natural habitat, it inhabits rocky substrates, preferring areas with large amounts of stones, caves, and hiding spaces (seriouslyfish.com). It is known mainly from rocky coastal areas of Lake Malawi, such as Mbamba Bay and Nkhata/Mkata Bay (de.wikipedia.org). Its natural diet consists mainly of algae, filamentous algae, and small vegetation or microorganisms (fishi-pedia.com). Water parameters: pH 7.8–8.5, temperature 24–26 °C (aqua-fish.net), hardness 10–20 dGH (seriouslyfish.com).

The species is territorial and can be aggressive, especially males towards each other. A ratio of one male to three to five females is recommended (aquariacentral.com). It is a maternal mouthbrooder, producing 20–40 fry per spawn (akvarko.cz). Females are capable of reproduction at a very young age (Ribbink et al., 1983).

Arten der Gattung Pseudotropheus: ater, aurora, barlowi, crabro, cyaneus, demasoni, elegans, elongatus, fainzilberi, flavus, fuscoides, fuscus, hajomaylandi, lanisticola, livingstonii, lombardoi, longior, lucerna, macrophthalmus, microstoma, minutus, modestus, novemfasciatus, purpuratus, saulosi, socolofi, tropheops gracilior, tropheops romandi, tropheops tropheops, tursiops, williamsi, zebra.

P. elongatus ist ein Endemit des Malawisees. Synonyme: Nanochromis gabonuicus, Parananochromis brevirostris, Paranochromis ornatus, Paranaochromis axelrodi, Pelmatochromis caudifasciatus, Pelmatochromis longirostris. Innerhalb der Art Pseudotropheus elongatus wurde ein Komplex – eine Artengruppe – definiert, zu der neben dem echten P. elongatus fünf weitere Arten gehören: P. ater, P. cyaneus, P. flavus, P. longior, P. modestus sowie zahlreiche Farbformen.

„Mpanga“-Formen sind Varianten von Pseudotropheus elongatus, vermutlich die taxonomisch vielfältigste Art dieser Gruppe, die eine beeindruckende Anzahl von Formen hervorbringt. Eine davon ist P. e. mpanga. Während des Balzverhaltens färbt sich das Männchen deutlich kontrastreicher. In diesem Zustand ist er prachtvoll, und wenn er vor dem Weibchen zu balzen beginnt, ist es beeindruckend. Weibchen der Mpanga-Formen bleiben sehr klein, und auch die Männchen werden nicht besonders groß. Junge Weibchen tragen ihre Brut bereits in sehr jungem Alter. Andere Arten beachten Mpanga-Formen kaum. Beide Geschlechter – vor allem die Männchen – verhalten sich eher scheu und zeigen sich in den vorderen Bereichen des Aquariums kaum.

Registrierte Formen von Pseudotropheus elongatus sind: aggressive, aggressive Mumbo, aggressive Nakathenga, bar, bee, Boadzulu, brown, deep water, deep water Mbamba, gold bar, gold bar Kuyu, gold bar Likoma, greenback, Hai, Chailosi, Chewere, Chipoka, Chisumulu, Chitimba, Kirondo, Luhuchi, Mara, Masimbwe, Mbako, Mbamba, Mbenji blue, Mbenji brown, Metangula, Mozambique brown, mpanga, Namalenje, Ndumbi, Ngkuyo, Nkhata blue, Nkhata brown, ornatus, ornatus Chuwa, reef, robust, Ruarwe, slab, spot, spot Tundu rocks, zaiwan, Usisya, yellow tail.

Pseudotropheus elongatus erreicht in der Natur etwa 9,5 cm (Wikipedia).

Ausgewachsene Männchen werden 10–12 cm groß, Weibchen 6–8 cm. Während der Balz zeigen die Männchen eine intensive Färbung – oft mit dunkelblauer oder schwarzer Grundfarbe und gelben oder orangefarbenen Flossensäumen (Konings, 2007). Die Art wird auch unter dem Synonym Chindongo elongatus geführt (aquariumglaser.de).

In der Natur bewohnt sie felsige Bodenzonen, bevorzugt Gebiete mit vielen Steinen, Höhlen und Verstecken (seriouslyfish.com). Sie ist vor allem von felsigen Küstenbereichen des Malawisees bekannt, z. B. aus Mbamba Bay oder Nkhata/Mkata Bay (de.wikipedia.org). Die natürliche Ernährung besteht überwiegend aus Algen, fädigen Algen und kleiner Vegetation oder Mikroorganismen (fishi-pedia.com). Wasserwerte: pH 7,8–8,5, Temperatur 24–26 °C (aqua-fish.net), Härte 10–20 dGH (seriouslyfish.com).

Die Art zeigt territoriales Verhalten und kann aggressiv sein, vor allem Männchen untereinander. Empfohlen wird ein Verhältnis von einem Männchen zu drei bis fünf Weibchen (aquariacentral.com). Es handelt sich um einen Maulbrüter; die Brutgröße beträgt 20–40 Jungfische (akvarko.cz). Weibchen sind bereits in sehr jungem Alter fortpflanzungsfähig (Ribbink et al., 1983).

Aina za jenasi Pseudotropheus: ater, aurora, barlowi, crabro, cyaneus, demasoni, elegans, elongatus, fainzilberi, flavus, fuscoides, fuscus, hajomaylandi, lanisticola, livingstonii, lombardoi, longior, lucerna, macrophthalmus, microstoma, minutus, modestus, novemfasciatus, purpuratus, saulosi, socolofi, tropheops gracilior, tropheops romandi, tropheops tropheops, tursiops, williamsi, zebra.

Pseudotropheus elongatus ni spishi endemik ya Ziwa Malawi. Visawe ni: Nanochromis gabonuicus, Parananochromis brevirostris, Paranochromis ornatus, Paranaochromis axelrodi, Pelmatochromis caudifasciatus, Pelmatochromis longirostris.

Ndani ya Pseudotropheus elongatus kuna kikundi cha spishi – ambacho, mbali na P. elongatus halisi, kinajumuisha spishi nyingine tano: P. ater, P. cyaneus, P. flavus, P. longior, P. modestus pamoja na maumbo mengi tofauti.

“Mpanga” ni umbo la Pseudotropheus elongatus, labda spishi yenye utofauti mkubwa zaidi katika jenasi hii, ikizalisha idadi kubwa ya tofauti za kimaumbo. Mojawapo ni P. e. mpanga. Wakati wa maonyesho ya dume kwa jike, dume hubadilika kwa rangi kali sana na zenye utofauti mkali. Katika hali hiyo anaonekana wa kuvutia sana, na wakati anaanza kumvutia jike ni jambo la ajabu. Majike wa mpanga hukua wadogo sana, na madume pia si makubwa. Majike wachanga wanabeba mayai na watoto katika kinywa hata wakiwa na umri mdogo. Spishi nyingine mara nyingi haziliangalii kundi la mpanga. Wote wawili – hasa madume – huonyesha tabia ya aibu na mara chache huonekana mbele ya akvárium.

Ninarekodi maumbo yafuatayo ya Pseudotropheus elongatus: aggressive, aggressive Mumbo, aggressive Nakathenga, bar, bee, Boadzulu, brown, deep water, deep water Mbamba, gold bar, gold bar Kuyu, gold bar Likoma, greenback, Hai, Chailosi, Chewere, Chipoka, Chisumulu, Chitimba, Kirondo, Luhuchi, Mara, Masimbwe, Mbako, Mbamba, Mbenji blue, Mbenji brown, Metangula, Mozambique brown, mpanga, Namalenje, Ndumbi, Ngkuyo, Nkhata blue, Nkhata brown, ornatus, ornatus Chuwa, reef, robust, Ruarwe, slab, spot, spot Tundu rocks, zaiwan, Usisya, yellow tail.

Pseudotropheus elongatus hufikia takribani sentimita 9.5 porini (Wikipedia). Madume watu wazima hufikia sentimita 10–12, majike sentimita 6–8.

Wakati wa maonyesho ya kubembeleza jike, dume hubadilika na kupata rangi kali — mara nyingi msingi mweusi au wa buluu iliyokolea pamoja na mistari ya njano au machungwa kwenye mapezi (Konings, 2007). Spishi hii pia inajulikana kwa jina la Chindongo elongatus (aquariumglaser.de).

Katika mazingira yake ya asili, huishi katika maeneo yenye miamba mingi, mapango na maficho (seriouslyfish.com). Inajulikana hasa kutoka maeneo ya mwambao wa miamba ya Ziwa Malawi kama Mbamba Bay na Nkhata/Mkata Bay (de.wikipedia.org). Lishe yake ya asili hujumuisha: mwani, mwani wenye nyuzi, mimea midogo na vijiumbe (fishi-pedia.com).

Vigezo vya maji: pH 7.8–8.5, joto 24–26 °C (aqua-fish.net), ugumu 10–20 dGH (seriouslyfish.com). Spishi hii huonyesha tabia ya utawala (territorial), na inaweza kuwa ya ukali, hasa madume kwa madume wengine. Inapendekezwa kuweka dume 1 kwa majike 3–5 (aquariacentral.com). Ni mlezi wa watoto kwa kinywa (mouthbrooder); idadi ya watoto ni 20–40 (akvarko.cz). Majike wanaweza kuzaa hata wakiwa na umri mdogo sana (Ribbink et al., 1983).

2007

Príroda, Živočíchy, Akvaristika, Organizmy, Fotografie

Octové mikry – veľmi drobné krmivo vhodné aj pre najmenšie ryby

28/09/202131/12/2025 skala

Turbatrix aceti – háďatko octové biologicky patrí medzi hlístice a medzi Nematoda. Pri izbovej teplote sa dožívajú priemerne 55 dní, pri nízkych teplotách až 10 mesiacov. Za dobrých podmienok sa kultúra octoviek za 8 – 10 dní zdvadsaťnásobí (Petr Novák). Rozmnožuje sa v pomerne veľkých množstvách, aj keď ich veľkosť ich predurčuje ku kŕmeniu poteru a menších rýb, napr. bojovníc, neóniek. Chováme ich napr. v PET fľašiach, kde je ocot s vodou v pomere 1:1. Použiť môžeme aj jablčný ocot, prípadne kvasný ocot. Do octu vložíme malé množstvo jabĺčka, broskyne alebo iného ovocia. Ideálne je, ak toto ovocie rozmixujeme na kašu v mixéri. Takého substrátu nesmie byť veľa, inak začne fľaša kvasiť. Mikry nesmú byť zatvorené, do uzáverov odporúčam vyvŕtať malé otvory.

Časom sa tekutý obsah vyčíri a my môžeme pozorovať oblaky mikier vznášajúcich sa vo fľaši. Mikry sú dobre viditeľné, keď do fľaše pozeráme proti svetlu. Prípadne ak na ne svietime bodovým svetlom baterky. Octové mikry sú veľmi drobné krmivo, ešte tenšie ako „obyčajné“ mikry. Nie sú vhodné ani najjemnejšie sitá dostupné pre vírniky, cyklopy apod. Na úspešné precedenie je potrebná veľkosť ôk 5 μm.

Skrmovanie octových mikier je problém. Robím to tak, že mikry zlejem do fľaše, ktorá má hrdlo, ktoré sa dá utesniť zvnútra. Napr. vatou, handričkou, filtračnou hmotou. Pre mikry sú ideálne obyčajné vínové fľaše, kde hrdlo je viacmenej rovné, úzke. Nalejem do tejto fľaše mikry po zúžené miesto, utesním a dolejem čerstvou studenou vodou. Mikry sú antigravitačné, navyše majú tendenciu ísť do čistejšej vody. Za 24 hodín sa väčšina týchto malých živočíchov prepasíruje do čistej vody. Z tejto ich striekačkou vytiahnem alebo jednoducho zlejem a skŕmim rybám. Substrát, ktorý bol pod utesnením znovu vlejem do PET fľaše s kultúrou. Obsah kultúry vydrží veľmi dlho, aj 2 – 3 roky. Občas vymením PET fľašu. Podobný, ale rýchlejší postup je, ak máme tzv. U-skúmavku.

Turbatrix aceti, also known as vinegar eels, biologically belongs to the group of roundworms and to the Nematoda phylum. At room temperature, they live for an average of 55 days, while at low temperatures, they can survive up to 10 months. Under favorable conditions, the vinegar eel culture can multiply twentyfold in 8-10 days (Petr Novák). They reproduce in relatively large quantities, although their size makes them suitable for feeding fry and small fish, such as bettas and neon tetras. We can culture them, for example, in PET bottles, where vinegar is mixed with water in a 1:1 ratio. Apple cider vinegar or fermented vinegar can also be used. We add a small amount of apple, peach, or other fruit to the vinegar. Ideally, this fruit should be blended into a pulp using a blender. The substrate should not be too much, or else the bottle will start to ferment. The culture should not be sealed tightly; I recommend drilling small holes in the caps.

Over time, the liquid content will become clear, and we can observe clouds of vinegar eels floating in the bottle. The vinegar eels are well visible when we look into the bottle against the light or shine a flashlight on them. Vinegar eels are very fine feed, even finer than „regular“ microworms. The finest available sieves for rotifers, copepods, etc., are not suitable for successful straining; a mesh size of 5 μm is required.

Feeding vinegar eels is a challenge. I do it by pouring them into a bottle with a neck that can be sealed from the inside, for example, with cotton, cloth, or filter material. Ordinary wine bottles with a more or less straight, narrow neck are ideal for vinegar eels. I pour the vinegar eels into this bottle up to the narrowed point, seal it, and then pour in fresh cold water. Vinegar eels are anti-gravitational and tend to move towards cleaner water. Within 24 hours, the majority of these small organisms will be strained into the clean water. I extract them from this using a syringe or simply pour them out and feed them to fish. The substrate that was under the seal is then poured back into the PET bottle with the culture. The culture content can last for a very long time, up to 2-3 years. I occasionally replace the PET bottle. A similar but faster method is if we have a so-called U-tube.

Turbatrix aceti, auch bekannt als Essigälchen, gehört biologisch zur Gruppe der Fadenwürmer und zum Stamm der Nematoden. Bei Raumtemperatur leben sie durchschnittlich 55 Tage, während sie bei niedrigen Temperaturen bis zu 10 Monate überleben können. Unter günstigen Bedingungen kann sich die Essigälchenkultur in 8-10 Tagen um das Zwanzigfache vermehren (Petr Novák). Sie vermehren sich in relativ großen Mengen, obwohl ihre Größe sie für die Fütterung von Laich und kleinen Fischen wie Kampffischen und Neonfischen geeignet macht. Wir können sie zum Beispiel in PET-Flaschen züchten, in denen Essig mit Wasser im Verhältnis 1:1 gemischt wird. Es kann auch Apfelessig oder fermentierter Essig verwendet werden. Wir fügen dem Essig eine kleine Menge Apfel, Pfirsich oder anderes Obst hinzu. Idealerweise sollte dieses Obst in einem Mixer zu einem Brei püriert werden. Der Substrat sollte nicht zu viel sein, sonst fängt die Flasche an zu gären. Die Kultur sollte nicht fest verschlossen sein; Ich empfehle, kleine Löcher in die Deckel zu bohren.

Im Laufe der Zeit wird der Flüssigkeitsgehalt klar, und wir können Wolken von Essigälchen beobachten, die in der Flasche schwimmen. Die Essigälchen sind gut sichtbar, wenn wir gegen das Licht in die Flasche schauen oder eine Taschenlampe darauf richten. Essigälchen sind sehr feine Nahrung, noch feiner als „normale“ Mikrowürmer. Die feinsten verfügbaren Siebe für Ruderfußkrebse, Ruderfußkrebse usw. sind nicht für eine erfolgreiche Filtration geeignet; Eine Maschenweite von 5 μm ist erforderlich.

Die Fütterung von Essigälchen ist eine Herausforderung. Ich mache es, indem ich sie in eine Flasche mit einem Hals gieße, der von innen abgedichtet werden kann, zum Beispiel mit Baumwolle, Stoff oder Filtermaterial. Gewöhnliche Weinflaschen mit einem mehr oder weniger geraden, schmalen Hals eignen sich ideal für Essigälchen. Ich gieße die Essigälchen in diese Flasche bis zum verengten Punkt, verschließe sie und gieße dann frisches kaltes Wasser hinein. Essigälchen sind antigravitationsfähig und neigen dazu, sich in saubereres Wasser zu bewegen. Innerhalb von 24 Stunden werden die meisten dieser kleinen Organismen in das saubere Wasser filtriert. Ich entnehme sie mit einer Spritze oder gieße sie einfach aus und füttere sie den Fischen. Das Substrat, das unter der Abdichtung war, wird dann zurück in die PET-Flasche mit der Kultur gegossen. Der Kulturinhalt kann sehr lange halten, bis zu 2-3 Jahren. Ich ersetze gelegentlich die PET-Flasche. Eine ähnliche, aber schnellere Methode ist, wenn wir einen sogenannten U-Rohr haben.

Odkazy

Akvaristika

Mikry – výživné krmivo pre naše ryby

28/09/202131/12/2025 skala

Mikrami sa označujú viaceré druhy háďatok – Anguilla acuta – háďatko, A. rediviva, A. siusa a iné A. sp. Panagrillus silusiae, P. redivivus, P. pycnus, P. ludwigi, P. nepenthicola, P. silusiodes, P. redivivus, P. redivivoides, P. ventrodentatus, P. dorsibidentatus, P. dubius, P. filiformis, P. ceylonensis, P. leperisini. Patria medzi hlísty – Nematoda. Rozmnožujú sa aj pri teplote 10 °C. Mikry sú tučná potrava s vysokým obsahom tukov. Chovajú v miskách – stačí miska od rastlinného masla, ale videl som už používať aj vedro. Z praktických dôvodov sú vhodné hladké steny. Väčšia nádoba znamená viac mikier, ale aj vyššiu možnosť záhuby. Ideálne sú vyššie nádobky. Obsah tukov je aj podľa viacerých autorov, ako aj Tappina, vyšši. Tappin uvádza 48 % bielkovín, 21 % tukov (cca. 15 % mastné kyseliny, 6 % fosfolipidy), 7 % glykogénu – sacharidov, 1 % organických kyselín, 1 % nukleových kyselín. Ako živný substrát je najlepší podľa mňa kefír a rozomleté ovsené vločky. Hodí sa aj acidko, jogurt, kyslé mlieko, prípadné sladké mlieko obyčajné. Dá sa použiť aj strúhanka, voda, ale má to svoje nevýhody. Čiastočne smotana. V strúhanke bude mikier veľa, ale na steny budú liezť len veľmi neochotne. V prípade použitia chlebovej kaše – zmesi vody a chlebu, mikry na steny vyliezajú, ale v menšom množstve.

Sladké mlieko sa ľahko kazí. Ovsené vločky odporúčam zomlieť v mixéri. Kaša vločiek a kefíru by mala byť skôr hustá. Je vhodné mať viacero chovov, pretože po čase sa prostredie prekyslí a je nutné kultúru mikier preočkovať do novej. Priemerne po dvoch až troch týždňoch. Mikry časom konzumujú potravu, čím obsah hmoty redne, čiže je nutné pridávať tuhé časti. Avšak mikry toho veľa neskonzumujú, a časom sa nám nahromadí veľa substrátu, ktorý je tekutý. Príliš veľa substrátu dokáže niekedy spôsobiť aj masívne veľa mikier na stenách, ale aj ich skorý zánik. Ideálna je izbová teplota 20 – 25 °C. Je vhodné chováť mikry vo viacerých miskách. Do najobjemnejšej – zbernej nádoby možno dať substrát v prípade, že mikry už nechcú vyliezať. V takejto zbernej nádobe mikry masívne vychádzajú na steny. Tento stav však trvá len pár dní – priemerne týždeň. Časom sa celý substrát pokazí a treba ho vyhodiť. Mikry treba preniesť do zbernej nádoby ak, kaša v ktorej žijú, je oveľa tmavšia, ako na začiatku, alebo vyliezajúce mikry idú smerom nahor akoby v žilkách. Za normálnych okolností, mikry vyliezajú po stenách plošne. Mikry sa skrmujú tak, že sa zotierajú prstom, prípadne štetcom, kúskom molitanu apod. zo stien nádoby, v ktorej ich chováme. Odporúčam štetcom. Mikry sú veľmi drobné krmivo, zhruba 4 – 6 mm dlhé, ktoré je vhodné pre menšie ryby, pre poter. Hrúbku mikier by so prirovnal k ľudskému vlasu. Je nutné mať na pamäti, že obsahuje veľa tukov. Čiže je s ním treba kŕmiť s rozvahou.

Mikras are designated by several species of nematodes – Anguilla acuta – nematode, A. rediviva, A. siusa, and other A. sp. Panagrillus silusiae, P. redivivus, P. pycnus, P. ludwigi, P. nepenthicola, P. silusiodes, P. redivivus, P. redivivoides, P. ventrodentatus, P. dorsibidentatus, P. dubius, P. filiformis, P. ceylonensis, P. leperisini. They belong to the class of roundworms – Nematoda. They reproduce even at a temperature of 10 °C. Mikras are a fatty food with a high fat content. They are bred in bowls – a butter dish is sufficient, but I have also seen buckets being used. Smooth walls are suitable for practical reasons. A larger container means more mikras but also a higher risk of loss. Taller containers are ideal. The fat content is also higher according to several authors, as well as Tappin. Tappin reports 48% proteins, 21% fats (approx. 15% fatty acids, 6% phospholipids), 7% glycogen – carbohydrates, 1% organic acids, 1% nucleic acids. In my opinion, kefir and ground oatmeal are the best nutrient substrate. Acidophilus milk, yogurt, sour milk, and regular sweet milk can also be used. You can also use breadcrumbs, water, but they have their disadvantages. Partially cream. There will be a lot of mikras in breadcrumbs, but they will climb the walls very reluctantly. In the case of bread porridge – a mixture of water and bread, mikras climb the walls, but in smaller quantities.

Sweet milk spoils easily. I recommend grinding oatmeal in a blender. The porridge of oatmeal and kefir should be rather thick. It is advisable to have several cultures because over time the environment becomes acidic, and it is necessary to transfer the mikras to a new one. On average, after two to three weeks. Over time, mikras consume food, which reduces the mass content, so it is necessary to add solid parts. However, mikras do not consume much, and over time, a lot of liquid substrate accumulates, which can sometimes cause massive mikras on the walls or their early demise. Room temperature of 20 – 25 °C is ideal. It is advisable to breed mikras in several bowls. In the largest – the collecting container, you can put substrate if the mikras no longer want to climb. In such a collecting container, mikras massively come out on the walls. However, this condition lasts only a few days – on average a week. Over time, the entire substrate spoils and needs to be discarded. If the porridge in which they live is much darker than at the beginning, or mikras coming out seem to be going upwards as if in veins, mikras need to be transferred to the collecting container. Under normal circumstances, mikras climb the walls flatly. Mikras are fed by wiping them with a finger, brush, piece of foam, etc. from the walls of the container in which they are bred. I recommend a brush. Mikras are very small food, approximately 4 – 6 mm long, suitable for smaller fish, for fry. The thickness of the mikras would be compared to human hair. It is necessary to keep in mind that it contains a lot of fats. So, it needs to be fed with caution.

Mikras werden durch mehrere Arten von Fadenwürmern bezeichnet – Anguilla acuta – Fadenwurm, A. rediviva, A. siusa und andere A. sp. Panagrillus silusiae, P. redivivus, P. pycnus, P. ludwigi, P. nepenthicola, P. silusiodes, P. redivivus, P. redivivoides, P. ventrodentatus, P. dorsibidentatus, P. dubius, P. filiformis, P. ceylonensis, P. leperisini. Sie gehören zur Klasse der Fadenwürmer – Nematoda. Sie vermehren sich auch bei einer Temperatur von 10 °C. Mikras sind eine fettreiche Nahrung mit einem hohen Fettgehalt. Sie werden in Schalen gezüchtet – eine Butterdose reicht aus, aber ich habe auch gesehen, dass Eimer verwendet werden. Glatte Wände eignen sich aus praktischen Gründen. Ein größerer Behälter bedeutet mehr Mikras, aber auch ein höheres Verlustrisiko. Höhere Behälter sind ideal. Der Fettgehalt ist auch nach mehreren Autoren, sowie Tappin, höher. Tappin berichtet von 48 % Proteinen, 21 % Fetten (ca. 15 % Fettsäuren, 6 % Phospholipiden), 7 % Glykogen – Kohlenhydraten, 1 % organischen Säuren, 1 % Nukleinsäuren. Meiner Meinung nach sind Kefir und gemahlene Haferflocken der beste Nährboden. Sauermilch, Joghurt, saure Milch und normale süße Milch können ebenfalls verwendet werden. Sie können auch Brotkrumen, Wasser verwenden, aber sie haben ihre Nachteile. Teilweise Sahne. In Brotkrumen wird es viele Mikras geben, aber sie werden die Wände sehr widerwillig erklimmen. Im Falle von Brotbrei – einer Mischung aus Wasser und Brot, klettern Mikras die Wände, aber in kleineren Mengen.

Süße Milch verdirbt leicht. Ich empfehle, Haferflocken in einem Mixer zu mahlen. Der Brei aus Haferflocken und Kefir sollte eher dick sein. Es ist ratsam, mehrere Kulturen zu haben, da sich die Umgebung im Laufe der Zeit ansäuert und es notwendig ist, die Mikras in eine neue zu überführen. Im Durchschnitt nach zwei bis drei Wochen. Im Laufe der Zeit konsumieren Mikras Nahrung, was den Masseninhalt reduziert, daher ist es notwendig, feste Teile hinzuzufügen. Mikras verbrauchen jedoch nicht viel, und im Laufe der Zeit sammelt sich eine große Menge flüssigen Substrats an, was manchmal dazu führen kann, dass massenhaft Mikras an den Wänden auftreten oder ihr frühes Ableben. Raumtemperatur von 20 – 25 °C ist ideal. Es ist ratsam, Mikras in mehreren Schalen zu züchten. Im größten – dem Sammelbehälter, können Sie Substrat geben, wenn die Mikras nicht mehr klettern möchten. In einem solchen Sammelbehälter kommen Mikras massiv an den Wänden heraus. Dieser Zustand dauert jedoch nur ein paar Tage – im Durchschnitt eine Woche. Im Laufe der Zeit verdirbt sich das gesamte Substrat und muss entsorgt werden. Wenn der Brei, in dem sie leben, viel dunkler ist als am Anfang, oder Mikras, die herauskommen, scheinen nach oben zu gehen, als ob in Adern, müssen Mikras in den Sammelbehälter überführt werden. Unter normalen Umständen klettern Mikras flach an den Wänden. Mikras werden gefüttert, indem sie mit einem Finger, Pinsel, Stück Schaum usw. von den Wänden des Behälters, in dem sie gezüchtet werden, abgewischt werden. Ich empfehle einen Pinsel. Mikras sind sehr kleine Nahrung, etwa 4 – 6 mm lang, geeignet für kleinere Fische, für Brut. Die Dicke der Mikras würde ich mit menschlichem Haar vergleichen. Es ist notwendig zu bedenken, dass es viel Fett enthält. Es sollte also mit Vorsicht gefüttert werden.

Odkazy