2009, Časová línia, Európske mestá, Krajina, Mestá, Mestá, Talianske mestá, Taliansko, Zahraničie

Verona – romantické mesto Rómea a Júlie

Hits: 4756

Na plo­che nece­lých 207 km2 žije cca 265 000 oby­va­te­ľov (wikipedia.en). Cez mes­to tečie rie­ka Adi­ža (wiki​pe​dia​.sk). V uli­ci Capel­lo, sto­jí Casa di Giu­liet­ta, stre­do­ve­ký meš­tian­sky dom, kto­rý pat­ril rodu Capu­le­tov – vo dvo­re je „Júli­in bal­kón“ (wikipedia.cs). Aré­na vo Vero­ne je tre­tí naj­väč­ší rím­sky amfi­te­áter v Talian­sku. Počas leta sa v ňom koná množ­stvo pred­sta­ve­ní (vero​na​.me). Mes­to Vero­na leží na seve­re Talianska.

V roku 550 pred n. l. Vero­nu doby­li Galo­via, kmeň Ceno­ma­nen (wiki​pe​dia​.sk). V roku 30 tu císař Augus­tus dal posta­viť amfi­te­áter (wikipedia.cs). V roku 452 mes­to vyplie­nil Atti­la. V roku 489 tu ger­mán­ske­ho Odo­ake­ra pora­zil ostro­gót­sky kráľ Teodo­rich Veľ­ký, kto­rý si tu zria­di rezi­den­ciu (wiki​pe​dia​.sk). Posled­ným lom­bard­ským krá­ľom tu bol Adal­gi­sus, kto­rý do roku 774 odo­lá­val nájaz­dom Karo­la Veľ­ké­ho, kto­rý krá­ľov­stvo zni­čil. Neskôr tu síd­li­li fran­ko­via, kto­rí odtiaľ­to ovlá­da­li sever­né Talian­sko (wikipedia.cs). V roku 1117 pos­tih­lo mes­to veľ­ké zeme­tra­se­nie, po ňom bola Vero­na výraz­ne pre­sta­va­ná. V 15. a v 16. sto­ro­čí pôso­bi­la vo Vero­ne sláv­na maliar­ska ško­la (wikipedia.cs). Samos­tat­nosť Vero­na zís­ka­la začiat­kom 12. sto­ro­čia (wiki​pe​dia​.sk). Od roku 1404 pat­ri­lo mes­to Benát­kám. V roku 1797 ju dobyl Napo­le­on I., kto­rý ju však pre­dal Rakús­ku. V roku 1866 bolo Benát­sko pri­po­je­né ku zjed­no­te­né­mu Talian­sku (wikipedia.cs).

Osob­nos­ti mes­ta: maliar a vedec Leonar­do Da Vin­ci, cyk­lis­ta Damia­no Cune­go, Romeo Mon­ta­gue a Juliet Capu­let – fik­tív­ny hrdi­no­via zo Sha­kes­pe­a­ro­vej drá­my Romeo a Júlia (wikipedia.en), Dan­te Alig­hie­ri (wikipedia.cs).

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Európske mestá, Krajina, Mestá, Mestá, Talianske mestá, Taliansko

Padova – starodávne severotalianske mesto

Hits: 6134

Pado­va je sta­ro­dáv­ne mes­to ležia­ce na seve­re Talian­ska. Jeho his­tó­ria sia­ha hlbo­ko do minu­los­ti. Rím­ske Pata­vium bolo jed­no z naj­bo­hat­ších miest, ale v roku 452 ho vyplie­ni­li Huni. V roku 1164 zís­ka­la Pado­va ako prvé seve­ro­ta­lian­ske mes­to nezá­vis­losť od ríš­skej moci (Wiki­pe­dia). Žije v ňom cca 213 000 oby­va­te­ľov. Veľ­mi zná­my chrám v Pado­ve je Bazi­li­ka sv. Anto­na, zná­ma tiež ako “Il San­to” (Wiki­pe­dia). Strie­da sa tu román­sky, gotic­ký a byzant­ský štýl. Pred bazi­li­kou sto­jí socha Gat­ta­me­la­tu, kto­rú v roku 1453 vytvo­ril Dona­tel­lo na počesť Eras­ma da Nar­ni, kto­rý bol veli­te­ľom Benát­skej repub­li­ky a bol neoby­čaj­ne dip­lo­ma­tic­ky šikov­ný, vďa­ka čomu ho pre­zý­va­li Gat­ta­me­la­ta – stra­ka­tá mač­ka. Ďal­ší­mi význam­ný­mi pamiat­ka­mi sú Bazi­li­ka svä­tej Jus­tí­ny (Wiki­pe­dia), Padov­ský dóm, obro­vi­tý rene­sanč­ný Palaz­zo del­la Ragi­one – pôvod­ne budo­va mest­ské­ho tri­bu­ná­lu “Il Salo­ne”. Kapl­n­ka Scro­veg­ni bola posta­ve­ná v roku 1303 a za jej výzdo­bou sto­jí Giot­to (Wiki­pe­dia). V Pado­ve sa nachá­dza aj jed­no z naj­zná­mej­ších a naj­väč­ších námes­tí Pra­to del­la Val­le (Wiki­pe­dia). Jeho súčas­ťou je elip­tic­ký kanál so socha­mi 84 sláv­nych Pado­va­nov a štu­den­tov tunaj­šej uni­ver­zi­ty (Wiki­pe­dia). Pado­va je jed­no z naj­zná­me­ších uni­ver­zit­ných miest na sve­te. Uni­ver­zi­ta tu bola zalo­že­ná už v roku 1222. Pôso­bi­li tu osob­nos­ti ako Vesa­lius, Miku­láš Koper­nik, Gali­leo Gali­lei (Wiki­pe­dia), Jan Nepo­muc­ký (Wiki­pe­dia). Pado­va je mies­tom naj­star­šej bota­nic­kej záh­ra­dy na sve­te. Vznik­la v roku 1545 (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Európske mestá, Krajina, Mestá, Mestá, Talianske mestá, Taliansko

Jesolo – prímorská dovolenková oblasť severného Talianska

Hits: 3327

Jeso­lo sa nachá­dza na seve­re Talian­ska pri pobre­ží Jad­ra­nu. Veľ­mi blíz­ko Bená­tok. Sta­ro­ve­ké meno mes­ta Jeso­lo Equ­ilium pochá­dza z latin­ské­ho equ­us, ale­bo vene­ti­ca ekvo, čo zna­me­ná mes­to koní. Iné his­to­ric­ké náz­vy: Equ­ilo, Lesu­lo, Jexu­lo, Jexol­lo, Jeso­lum. V Talian­sku sa toto mes­to čas­to ozna­ču­je ako Ieso­lo (jeso​lo​.biz).


Jeso­lo is loca­ted in nort­hern Ita­ly along the Adria­tic coast, very clo­se to Veni­ce. The ancient name of the city, Jeso­lo Equ­ilium, comes from the Latin “equ­us” or the Vene­tic “ekvo,” both mea­ning the city of hor­ses. Other his­to­ri­cal names inc­lu­de Equ­ilo, Lesu­lo, Jexu­lo, Jexol­lo, Jeso­lum. In Ita­ly, this city is often refer­red to as Ieso­lo (jeso​lo​.biz).


Jeso­lo si tro­va nel nord del­l’I­ta­lia, lun­go la cos­ta del­l’Ad­ria­ti­co, mol­to vici­no a Vene­zia. Il nome anti­co del­la cit­tà, Jeso­lo Equ­ilium, deri­va dal lati­no “equ­us” o dal vene­ti­co “ekvo”, entram­bi sig­ni­fi­ca­no cit­tà dei caval­li. Altri nomi sto­ri­ci inc­lu­do­no Equ­ilo, Lesu­lo, Jexu­lo, Jexol­lo, Jeso­lum. In Ita­lia, ques­ta cit­tà è spes­so indi­ca­ta come Ieso­lo (jeso​lo​.biz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Európske mestá, Krajina, Mestá, Mestá, Oslavné reportáže, Reportáže, Športové reportáže, Talianske mestá, Talianske reportáže, Taliansko, Zahraničie, Zahraničné reportáže

Historická regata v Benátkach

Hits: 2643

His­to­ric­ká rega­ta sa koná pra­vi­del­ne v Benát­kach prvú sep­tem­bro­vú nede­ľu. Podu­ja­tie má nesku­toč­nú tra­dí­ciu, kto­rá je vní­ma­teľ­ná až pre­ky­pu­jú­ca. Koná sa od roku 1315. Pre­bie­ha naj­mä pozdĺž Canal Gran­de. His­to­ric­ká rega­ta mala svo­ju sláv­nost­nú his­to­ric­kú a špor­to­vej­šiu časť. Cel­ko­vý cha­rak­ter akcie by som vyhod­no­til ako kultúrno-​spoločenský s pomer­ne sil­ným pat­ri­otiz­mom pre domá­cich. Bolo evi­dent­né, že naj­mä pre zrel­ších oby­va­te­ľov mes­ta bola táto akcia pohla­de­ním duše. Pla­vid­lá boli rôz­ne pek­ne vyzdo­be­né v cere­mo­niál­nej čas­ti a pek­ne oble­če­ná bola aj posád­ka v nich. V špor­to­vej čas­ti sa súťa­ži­lo v rôz­nych kate­gó­riách, ja som sle­do­val len začia­tok. Súťa­ži­li ženy, muži, deti, samoz­rej­me tiež pek­ne zladení.


The His­to­ri­cal Regat­ta takes pla­ce regu­lar­ly in Veni­ce on the first Sun­day of Sep­tem­ber. The event has an inc­re­dib­le tra­di­ti­on that is pal­pab­le and overf­lo­wing. It has been held sin­ce 1315, pri­ma­ri­ly along the Grand Canal. The His­to­ri­cal Regat­ta has both its fes­ti­ve his­to­ri­cal and more sports-​oriented parts. I would eva­lu­ate the ove­rall cha­rac­ter of the event as cultural-​social with a rela­ti­ve­ly strong sen­se of pat­ri­otism for the locals. It was evi­dent that this event was a soul-​soothing expe­rien­ce, espe­cial­ly for the more matu­re inha­bi­tants of the city. The boats were beau­ti­ful­ly deco­ra­ted in the cere­mo­nial part, and the cre­ws were also nice­ly dres­sed. In the sports sec­ti­on, the­re were com­pe­ti­ti­ons in vari­ous cate­go­ries, and I only wat­ched the begin­ning. Women, men, and chil­dren com­pe­ted, all ele­gan­tly coor­di­na­ted, of course.


La Rega­ta Sto­ri­ca si svol­ge rego­lar­men­te a Vene­zia la pri­ma dome­ni­ca di set­tem­bre. L’e­ven­to ha una tra­di­zi­one inc­re­di­bi­le, per­ce­pi­bi­le fino a esse­re tra­vol­gen­te. Si tie­ne dal 1315, prin­ci­pal­men­te lun­go il Canal Gran­de. La Rega­ta Sto­ri­ca ha la sua par­te fes­to­sa e sto­ri­ca e una par­te più orien­ta­ta allo sport. Valu­te­rei il carat­te­re com­ples­si­vo del­l’e­ven­to come culturale-​sociale con un pat­ri­ot­tis­mo abbas­tan­za for­te per i loca­li. Era evi­den­te che ques­ta mani­fes­ta­zi­one fos­se un’es­pe­rien­za che toc­ca­va l’a­ni­ma, sop­rat­tut­to per gli abi­tan­ti più matu­ri del­la cit­tà. Le imbar­ca­zi­oni era­no splen­di­da­men­te deco­ra­te nel­la par­te ceri­mo­nia­le e l’e­qu­ipag­gio era altret­tan­to ben ves­ti­to. Nel­la par­te spor­ti­va, c’e­ra­no gare in varie cate­go­rie, ma ho guar­da­to solo l’i­ni­zio. Don­ne, uomi­ni e bam­bi­ni han­no gareg­gia­to, tut­ti ele­gan­te­men­te coor­di­na­ti, naturalmente.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post