Veľmi známy druh, často ho poznajú aj deti, a často sa aj deťom kupuje. Často počujem v akvaristickom obchode odporúčania predávajúcich ako je to dobré mať prísavníka. Vraj im bude čistiť sklo. Dá sa povedať, že je to nezmysel. V normálne zariadenom akváriu prísavník zablúdi aj na sklo, ale určite ho nebude čistiť tak, aby tomu, kto nádrž čistí dovolil nezbavovať steny akvária od rias a iných nečistôt. To by musel mať chovateľ ďaleko viac prísavníkov, prípadne iné veľkosti prísavníkov ako sú bežne dostupné. Navyše za predpokladu, že chudáci prísavníci by nemali čo iné konzumovať. Svojho času som mal v jednej nádrži, ktorá nemala ani 30 litrov asi desať prísavníkov a sklá boli bez rias. Prísavník je nenáročný druh na chemizmus, ale aj vôbec na starostlivosť. Dokáže prežiť mnohé doslova katastrofy v akváriu. Myslím, že je to tá najodolnejšia akváriová rybka s akou som mal počas svoje akvaristickej praxe od roku 1982 do činenia. Až by som povedal, že je schopná prežiť až “nerybie” podmienky. Napr. pri sťahovaní nádrže sa často stane, že sme všetky ryby vylovili, aspoň sme si to mysleli. Po pomerne dlho čase zrazu nájdeme prísavníka napr. vo vedre na koreni, kde sa silou vôle držal. Poznám prípady takmer vypusteného akvária, v ktorom prežil prísavník týždeň s minimom vody. Azda na jedinú vec je prísavník náročnejší – na obsah kyslíka vo vode. Dbajme na to najmä pri prenose a vtedy, keď budú mať vaše deti tendenciu dať priveľa prísavníkov do nejakého malého pohára. Pohľad na zdochnutých prísavníkov je pre mnohých vcelku odpudzujúci. Prijíma aj suchú stravu, odporúčam mu občas spestriť jedálniček špenátom, šalátom. Prísavníky majú radi úkryty a často sa práve v nich vytierajú. Rozmnoží aj v spoločenskej nádrži. Je však už problematické, či si potomstvo dokáže aj uchrániť. Samec strážiaci potomstvo, je veľmi nebojácny, avšak prostriedkami práve na obranu nedisponuje. Po vyliahnutí plôdiku sa ďalej už oň nestará, čím sa šance v spoločnosti iných rýb často blížia k nule. Ako treciu plochu si prísavník vyberie nejaký plochý pevný predmet. Často je to napr. bočná stena akvária, alebo napr. dutina v dekoračnom dreve, alebo aj v kvetináči. Prísavníkovi sa ako vhodný substrát napr. pridávajú do nádrže novodurové trubky. Existuje aj jedno nie veľmi estetické riešenie, ale veľmi efektívne – postavená sklenená fľaša. Ideálna je rozbitá stará fľaša od Viney – táto je členitá, rozbitá musí byť pre priúzke hrdlo. Samec jednoducho potrebuje samičku poriadne oprieť, a najlepšie na takom mieste, kde nemôže tak ľahko uniknúť.
Prísavník je náchylný na používanie liečiv. Preto ho treba liečiť opatrne, resp. ak liečime iné ryby, prísavníky predtým odlovme do iného akvária. Neodporúčam chovať prísavníka v akváriu s rastlinami. Veľký prísavník dokáže slušne konzumovať listy rastlín, a pravdaže najčerstvejšie výhonky mu chutia najviac. Takže, ak chceme mať pekné rastliny v dostatočnom rozvoji a máme v nádrži prísavníka, pri veľkosti šesť cm ich premiestnime do iného akvária. Na druhej strany, ak sa nám akvárium práve nedarí, prísavník vie pomôcť odstraňovaním uhynutých zvyškov rastlín, slimákov, prípadne rýb. Prítomnosť prísavníka v akváriu by som posudzoval aj v súvislosti s veľkosťou akvária, množstvom a typom rastlín. Ancistrus je vhodná ryba pre začínajúce akvária. Najmä pre jeho schopnosť spotrebovávať zvyšky organickej hmoty. Ancistrusa neodporúčam do nádrží spolu s väčšími, teritoriálnymi, silnými druhmi rýb. Inak hrozí, že budú čas od času okusované. Ich vzhľadu ani životu to neprospeje. Pre prísavníka je vhodnejšie, ak môže plávať v pokojnejších vodách. Ancistrus je veľmi mierumilovná ryba. Preto je vhodný aj k vyliahnutému rozplávanému plôdiku, neublíži mu. Medzi sebou sa bijú len mladé samce, ktoré sú vtedy pravdepodobne v problematickom veku ;-). Ja im vravím pubertálne – nedospelé samce. Dnes sa už medzi akvaristami a na trhu vyskytujú rôzne variety prísavníkov. Albíny, tzv. zlaté, závojové formy, atď. Mne osobne sa narodil napr. z normálnej formy ako jedinec vypadnutý z oka svojim rodičom, tak aj albino forma, z čoho vyplýva že prísavníky sú už v dnešnej dobe dosť prekrížené. Samčeka rozoznáme podľa ostitých výbežkov, ktoré mu vyrastajú z hlavy. Samička ich nemá, alebo sú len veľmi malé. Ancistrus vie veľmi rýchlo plávať, nie je ľahké ho chytiť, najmä v nádrži plnej rastlín. Možno aj vám sa už stalo, že pri chytaní sa vám zaplietol do sieťky. Často sa v strese nechcel sieťky ani pustiť. Niekedy vyprosťovanie môže trvať veľmi dlho. Niekedy musíme siahnuť ku odstrihnutiu plutiev, alebo ku vystrihaniu sieťky. Mne sa raz stalo, že mi prísavník zablúdil do filtra. Pravdepodobne ho zachytila lopatka čerpadielka a samozrejme spôsobil jeho zastavenie. Prísavník javil aktívne známky života, robil som všetko možné, ale pustiť sa nechcel alebo nevedel. Dlhý čas som nechal filter voľne ležať vo vode v nádeji, že sa Ancistrus sa vyslobodí. Bohužiaľ, nič podobné sa nestalo a ja som musel filter spojazdniť. Musel som použiť drastické prostriedky – kombinačky. Isteže zvedavý prísavník na to doplatil životom.
Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post
- Corydoras paleatus – panciernik škvrnitý (47.4%)
- Corydoras aeneus – panciernik zelený (46.2%)
- Synodontis eupterus – 30 rokov dožívajúci sa akváriový druh ryby (45%)
- Corydoras pygmaeus – malý milý trpasličí panciernik (42.7%)
- Rozmnožovanie rýb a rastlín (33.3%)
- Malý atlas rýb (12.6%)
- Terčovce – králi akvaristiky (12.6%)
- Pseudotropheus socolofi – belasé Malawi cichlidy (12.6%)
- Xiphophorus helleri – mečovka zelená (11.9%)
- Živorodky – ryby mnohých akvaristov v minulosti aj v súčasnosti (10.9%)