Akvaristika, Biológia, Príroda

Riasy a sinice

Hits: 23913

Ria­sy

Chcel by som zdô­raz­niť, že ria­sy sú rast­li­ny. Nepat­ria medzi vyš­šie rast­li­ny – Mag­no­li­op­hy­ta ako väč­ši­na dostup­ných vod­ných rast­lín, ale medzi niž­šie rast­li­ny Algae – ria­sy. Ria­sy pat­ria do akvá­ria, sna­žiť sa zabrá­niť, aby sme ich v akvá­riu vôbec nema­li je nerov­ný boj a v koneč­nom dôsled­ku aj zby­toč­ný. Akvá­ri­um abso­lút­ne bez rias pôso­bí nepri­ro­dze­ne až sterilne.

Ria­sy úzko súvi­sia s množ­stvom svet­la. Opti­mál­ne sve­tel­né pod­mien­ky nie je vôbec ľah­ké pre náš kon­krét­ny prí­pad zabez­pe­čiť. Za naj­dô­le­ži­tej­šie pova­žu­jem dosiah­nuť opti­mál­ny rast vyš­ších rast­lín. V takom prí­pa­de si vyš­šie rast­li­ny pora­dia s kon­ku­renč­ne slab­ším pro­tiv­ní­kom. Ria­sy však doká­žu rea­go­vať na zme­ny ove­ľa rých­lej­šie ako vyš­šie rast­li­ny. Ak máte rast­lin­né akvá­ri­um, odpo­rú­čam pokryť voľ­né dno rast­li­na­mi na viac ako 75 %. V takom prí­pa­de doká­žu vod­né rast­li­ny účin­ne spra­co­vať aj väč­šie množ­stvo svet­la a živín. Doká­žu do istej mie­ry kom­pen­zo­vať aj vyš­šie prí­su­ny energie.

Ria­sy sa naj­čas­tej­šie lik­vi­du­jú mecha­nic­ky. Odpo­rú­čam drs­nú hub­ku na riad, ale­bo mäk­kú drô­ten­ku. Žilet­ku, mag­ne­tic­kú škrab­ku neod­po­rú­čam, avšak aj v prí­pa­de hub­ky, či drô­ten­ky, daj­me pozor na to, aby sa nám pri čis­te­ní nedos­ta­li pod ruky kús­ky štr­ku, kto­ré účin­né vedia sklo poškria­bať. Naj­mä na čel­nom skle je to nepríjemne.

Bio­lo­gic­kým pros­tried­kom pro­ti ria­sam, sú napr. sli­má­ky. Ale aj nie­kto­ré ryby kon­zu­mu­jú ria­sy. Naj­mä Poeci­lia sphe­nops, Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, Gyri­no­che­i­lus aymo­nie­ri, Cros­so­che­i­lus sia­men­sis, Oto­cinc­lus, Epal­ze­or­hyn­chus, Labeo, Helos­to­ma tem­minc­ki, Ancis­trus atď. Z kre­viet naj­mä Cari­di­na japo­ni­ca, Neoca­ri­ti­da den­ti­cu­la­ta. Tre­ba pri­hlia­dať na to, že pre nie­kto­ré tie­to orga­niz­my je ria­sa pri­ro­dze­nou potra­vou, ale často­krát ak majú dosta­tok inej potra­vy, dáva­jú pred­nosť prá­ve jej. Čier­nu ria­su žerie spo­ľah­li­vo len prí­sav­ka thaj­ská – Gyri­no­che­i­lus aymo­nieri a kre­vet­ka Cari­di­na japo­ni­ca. V prí­ro­de mik­ro­sko­pic­ké ria­sy kon­zu­mu­jú malé kôrov­ce – cyk­lopy, vír­ni­ky, daf­nie. Spo­lie­hať sa na bio­lo­gic­ké pros­tried­ky v prí­pa­de vyš­šie­ho výsky­tu rias je naiv­né. Vte­dy si tre­ba vyhr­núť rad­šej ruká­vy a pus­tiť sa do práce. 

Ria­sy mož­no účin­ne odstrá­niť pôso­be­ním ultra­fia­lo­vé­ho žia­re­nia. V akva­ris­tic­kých obcho­doch je mož­né zakú­piť UV-​lampu, prí­pad­ne si ju vie­te vyro­biť. Fun­gu­je na prin­cí­pe pôso­be­nie UV žia­re­nia na vodu, kto­rá pre­chá­dza trub­kou, v kto­rej je voda pohá­ňa­ná fil­trom, teore­tic­ky neja­kým čer­pad­lom. Voda pri pre­cho­de je vysta­vo­va­ná žia­re­niu, kto­ré svo­ji­mi účin­ka­mi zabí­ja zárod­ky rias, samoz­rej­me aj cho­ro­bo­plod­ných zárod­ky. Lam­pa pôso­bí na vodu pre­chá­dza­jú­cu do akvá­ria a tým chrá­ni vodu od rias. V prí­pa­de záka­lu je mož­né pou­žiť aj pria­me pôso­be­nie pria­me­ho svet­la lam­py na vodu – avšak v takom prí­pa­de je nut­né chrá­niť si oči a nemať v nádr­ži ryby ani rastliny.

Rias sa dá zba­viť aj che­mic­kou ces­tou, pros­tried­ka­mi, kto­ré zakú­pi­te v akva­ris­tic­kých obcho­doch, prí­pad­ne na akva­ris­tic­kých bur­zách. Nie­kto­ré sú zalo­že­né na medi kto­rá nie je prá­ve vhod­ná pre nie­kto­ré dru­hy, napr. sum­če­ky. Odpo­rú­čam pou­žiť pro­duk­ty od Easy­Li­fe, prí­pad­ne Sea­chem. Napr. AlgE­xit. Čias­toč­ne sa dá pou­žiť aj účin­né hno­ji­vo Car­bo, kto­ré ak apli­ku­je­me pár­krát pria­mo na prob­le­ma­tic­ký chu­máč ria­sy, tak doká­že časom zlik­vi­do­vať aj odol­né riasy.

Prú­de­nie vody vplý­va aj na ria­sy. Zná­mej čier­nej šte­tin­ko­vej ria­se, kto­rá pat­rí medzi čer­ve­né rias, sa darí pri sil­nom prú­de­ní, čas­to ju náj­de­me v naj­mä na fil­tri, pri jeho výpus­te. Pri nad­byt­ku svet­la a živín vzni­ka­jú zele­né a čer­ve­né ria­sy. Hne­dé ria­sy sa vysky­tu­jú v akvá­riach výni­moč­ne pri nedos­tat­ku svet­la. Napr. v pôrod­nič­kách, prí­pad­ne v prí­pa­de ak akva­ris­ta nesvie­ti dosta­toč­ne, pre­dov­šet­kým dosta­toč­ne dlhú dobu.

Ako osved­če­ný nástroj aj pro­ti šte­tin­ko­vej ria­se mož­no ozna­čiť aj pou­ži­tie Sava. Savo samoz­rej­me ničí všet­ky ria­sy. Savo zrie­di­me v pome­re 1:20. Jem­no­lis­té rast­li­ny zne­sú 2 – 3 minú­ty, väč­ši­na rast­lín 3 minú­ty, rast­li­ny s tuh­ší­mi lis­ta­mi ako Anu­bias, Echi­no­do­rus, Cry­po­to­co­ry­ne 3 – 4 minú­ty. Sta­čí ich pono­riť do pri­pra­ve­né­ho roz­to­ku a násled­ne poriad­ne pre­plách­nuť vo vode. Samoz­rej­me apli­kuj­te ten­to postup mimo akvá­ria, napr. v kýb­li. Tak­to môže­me zba­viť rias aj štrk, kame­ne apod., osta­ne doslo­va vybielený.

Zele­né riasy

Naj­zná­mej­šie sú zele­né ria­syChlo­rop­hy­ta a čer­ve­né ria­sy Rho­dop­hy­ta. Sú však napr.aj hne­dé ria­syPha­ep­hy­ce­ae, roz­siev­kyBacil­la­ri­op­hy­ce­ae. Medzi zná­me dru­hy pat­rí Chlo­rel­la – jed­no­bun­ko­vá ria­sa schop­ná do zele­na totál­ne ” zafar­biť” celú nádrž. V akva­ris­ti­ke sa pre­to pou­ží­va ter­mín zele­ný zákal, vše­obec­ne sa pou­ží­va ter­mín vod­ný kvet. Medzi čer­ve­né ria­sy pat­rí napr. Audou­inel­la. Ria­sy sú rov­na­ko ako vyš­šie rast­li­ny asi­mi­lá­to­ry hmo­ty, obdob­ným spô­so­bom via­žu svet­lo, a tvo­ria orga­nic­kú hmo­tu a ako ved­ľaj­ší pro­dukt kys­lík.

Tzv. vod­ný kvet naj­mä v eut­ro­fi­zo­va­ných jaze­rách a nádr­žiach tvo­ria čas­to mik­ro­sko­pic­ké dru­hy Chlo­rel­la pyre­no­ido­sa, Vol­vox aure­us. V prí­pa­de zele­né­ho záka­lu pomô­žu bež­né pros­tried­ky ako výme­na vody, odka­le­nie, ale pre­dov­šet­kým totál­ne zatem­ne­nie nádr­že na neja­ký čas. Po tom­to nees­te­tic­kom čine je vhod­né opäť vyme­niť väč­šie množ­stvo vody. Iným čas­tým typom je dlhá vlák­ni­tá zele­ná ria­sa napr. Pit­hop­ho­ra, Oedo­go­nium, Cla­dop­ho­ra, kto­rá sa pomer­ne ťaž­ko odstra­ňu­je. Azda najú­čin­nej­šou metó­dou je mecha­nic­ké namo­ta­nie na špajd­lu, ale­bo podob­ný nástroj. Žerú ju však živo­rod­ky, Ancis­trus, Cros­so­che­i­lus sia­men­sis, Gyri­no­che­i­lus aymo­nie­ri apod. Na roz­diel od šte­tin­ko­vej ria­sy nie je tak pev­ne ukot­ve­ná v rast­li­nách, pre­to pri odtŕha­ní dochá­dza ku poško­de­niu rast­lín len zried­ka­vo. Na vla­so­vú ria­su je mož­né apli­ko­vať aj kúpeľ Sava. Ria­sy, tvo­ria­ce malé koló­nie, podob­ne ako hne­dé ria­sy na lis­toch sú napr. Dra­par­nal­dia, Tetra­spo­ra gela­ti­no­sa, Hyd­ro­dic­ty­on reti­cu­la­tum, Eug­le­na. Dajú sa pomer­ne ťaž­ko zo skla.

Čer­ve­né riasy

Medzi čer­ve­né ria­sy – Rho­dop­hy­ta pat­rí už spo­mí­na­ná šte­tin­ko­vá ria­sa, kto­rá vie byť neví­ta­ným hos­ťom. Čas­to je nazý­va­ná aj ako čier­na ria­sa. Vyzna­ču­je sa chro­ma­tic­kou adap­tá­ci­ou – svo­je foto­syn­te­tic­ké pig­men­ty (sfar­be­nie) mení vzhľa­dom na momen­tál­ne sve­tel­né pod­mien­ky. Do nádr­že oby­čaj­ne infil­tru­je pri­ne­se­ný­mi rast­li­na­mi, vodou z inej nádr­že, sli­mák­mi, ale­bo aj ryba­mi. K pre­no­su ria­sy vodou z inej nádr­že môže dôjsť veľ­mi nevin­ne – ria­su pre­ne­sie náho­dou. Na “úspeš­nú” intro­duk­ciu posta­čia zárod­ky ria­sy. Živ­nou pôdou sú pre ria­sy naj­mä star­šie lis­ty vyš­ších rast­lín.

Taxo­no­mic­ky ide o via­ce­ré dru­hy napr. Audou­inel­la, Com­pso­po­gon, Bat­ra­chos­per­mum moni­li­for­me, Lema­nea. Skú­se­nos­ti akva­ris­tov s ňou sú rôz­ne. Vše­obec­ne sa aj čer­ve­ným ria­sam a rov­na­ko “čier­nej ria­se”, darí pri pre­byt­ku živín. Napr. v let­nom obdo­bí sa čas­to vysky­tu­je veľ­mi hoj­ne, od sep­tem­bra začne postup­ne miz­núť v akvá­riu. Jej rast ovplyv­ňu­je množ­stvo den­né­ho svet­la. Darí sa jej na prí­liš boha­tom dne. Táto ria­sa je oby­čaj­ne čier­na, jej far­ba môže byť však aj tma­vo­mod­rá, tma­vo­ze­le­ná. Pri­chy­tá­va sa prak­tic­ky na všet­ko, na rast­li­ny, na sub­strát, na schrán­ky sli­má­kov, na sklo akvá­ria, narú­ša lep na okra­joch stien apod. Drží veľ­mi pev­ne, mecha­nic­ky je veľ­mi prob­le­ma­tic­ké ju lik­vi­do­vať z povr­chu rast­lín. Oby­čaj­ne pri takom­to poku­se odtrh­ne­me aj kus z rast­li­ny. Z vlast­nej skú­se­nos­ti viem, že je ťaž­ké odstrá­niť ju aj ciro­ko­vou kefou z tvr­dé­ho kame­ňa.

Čier­nej ria­sy sa dá zba­viť aj pri­ro­dze­nej­šou ces­tou. V prvom rade tre­ba zní­žiť prí­jem živín. Jes­tvu­je na to nie­koľ­ko mož­nos­tí – napr. odka­liť čas­tej­šie dno, čas­tej­šie meniť vodu, prí­pad­ne zvý­šiť jej množ­stvo pri výme­ne, menej kŕmiť, menej svie­tiť, pre­miest­niť akvá­ri­um na tmav­šie miesto.

Hne­dé riasy

Hne­dé ria­sy – vyža­du­jú iné pod­mien­ky ako zele­né a čer­ve­né ria­sy. Medzi ten­to typ rias akva­ris­ti zara­ďu­jú aj roz­siev­ky Bacil­la­ri­op­hy­ce­ae (Dia­to­mae). Hne­dá ria­sa vzni­ká pomer­ne čas­to po zalo­že­ní nádr­že. Jej stav sa oby­čaj­ne rých­lo zre­du­ku­je a oby­čaj­ne pozvoľ­ne zmiz­ne. Ak je však stav trva­lý, zrej­me sme náš­mu akvá­riu nepos­kyt­li dosta­tok svet­la. Hne­dé ria­sy sa uchy­cu­jú naj­mä na ste­nách nádr­že, môže­me ich však regis­tro­vať aj na povr­chu rast­lín. Rie­še­nie tej­to situ­ácie je pre­to veľ­mi pros­té. Zvý­še­ním množ­stva svet­la. Nie­kto­ré dru­hy: Step­ha­no­dis­cus bel­lus, Gomp­ho­ne­ma gemi­na­tum, Hyd­ru­rus foeti­dus, Tabel­la­ria ven­tri­co­sa, Cym­bel­la cistula.

Sini­ce

Sini­ce nepat­ria medzi rast­li­ny (ria­sy), ale čas­to sa medzi ne zara­ďu­jú. Čas­to sú ozna­čo­va­né za mod­ro­ze­le­né ria­sy. Sú oby­čaj­ne naozaj mod­ro­ze­le­né, čo spô­so­bu­je far­bi­vo fyko­cy­anín, ale môžu byť aj hne­do­čier­ne. Ria­sy a vyš­šie rast­li­ny pat­ria medzi euka­ry­o­tic­ké orga­niz­my. Sini­ce sú pro­ka­ry­o­tic­ké orga­niz­my na roz­diel od rias, rast­lín a živo­čí­chov. Sú prí­buz­né bak­té­riám. Ich pro­duk­ty meta­bo­liz­mu sú škod­li­vé pre ryby, pri vyso­kej kon­cen­trá­cii aj pre člo­ve­ka – spo­meň­me si napr. na zákaz kúpa­nia na Kuchaj­de v Bra­ti­sla­ve, ale aj na iných vod­ných plo­chách. Sú čas­to maz­ľa­vej kon­zis­ten­cie, vysky­tu­jú sa pri vyso­kej kon­cen­trá­cii dusí­ka a fos­fo­ru. Sini­ce sú veľ­mi odol­ný pro­tiv­ník, pla­tia pre ne rov­na­ké postu­py, ak ich chce­me eli­mi­no­vať, ako v prí­pa­de rias. Nie­kto­ré dru­hy: Apha­ni­zo­me­non gra­ci­le, Rivu­la­ria hae­ma­ti­tes, Ana­ba­e­na flos-​aquae, Myc­ro­cys­tis auru­gi­no­sa, Oscil­la­to­ria limo­sa. Nie je jed­no­du­ché sa ich zba­viť, odpo­rú­čam pou­žiť pro­duk­ty od Easy­Li­fe, Sea­chem apod. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že Mala­wi cich­li­dy sú jed­ny z mála sku­pín rýb, kto­ré požie­ra­jú aj sinice.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Živočíchy

Chemické procesy v akváriu

Hits: 20745

Ché­mie sa netre­ba báť, má svo­je pev­né záko­ni­tos­ti, ale bez jej aspoň malých vedo­mos­tí sa dá len veľ­mi ťaž­ko zaobísť pri úspeš­nom cho­ve, ale­bo pes­to­va­ní rast­lín. Bio­lo­gic­ké pro­ce­sy úzko súvi­sia aj s fyzi­kál­ny­mi zákon­mi. V prí­ro­de sa len veľ­mi málo látok v kva­pal­nom ale­bo plyn­nom sta­ve nachá­dza v stá­lom, neut­rál­nom sta­ve. Drvi­vá väč­ši­na látok je diso­ci­ova­ná na ióny. Schop­nosť via­zať sa na lát­ky, prv­ky je špe­ci­fic­ká, závi­sí od množ­stva che­mic­kých, ale aj fyzi­kál­nych fak­to­rov. Aj samot­ná voda sa vyzna­ču­je ioni­zá­ci­ou – veď kaž­dý z nás vie, že je vodi­čom elek­tric­ké­ho prú­du. O pH počul asi kaž­dý akva­ris­ta. Čo popi­su­je pH? Roz­diel­nu kon­cen­trá­ciu che­mic­ky čis­tých zlo­žiek vody – jed­not­li­vých “zlo­žiek” tvo­ria­cich vodu. Voda posky­tu­je mož­nos­ti pre množ­stvo che­mic­kých reak­cií. Pre tie­to reak­cie je mož­né opí­sať rov­no­váž­ne kon­štan­ty. Nie je to nič nenor­mál­ne, nič ťaž­ko pocho­pi­teľ­né. Keď pou­ži­jem ana­ló­giu, je to pres­ne ako medzi ľuď­mi, aj tam exis­tu­je medzi nami urči­tá rov­no­vá­ha, urči­té napä­tie (tlak), kto­ré sa raz pri­klo­ní na jed­nu stra­nu, ino­ke­dy na opač­nú. A k pod­mien­kam, kto­ré urču­jú ten­to stav rov­na­ko pat­rí aj taká malič­kosť, ako “odkiaľ fúka vie­tor”. Spo­meň­me si na osmó­zu, ale aj na to, čo sa sta­ne, keď uvoľ­ní­me ven­til na pneuma­ti­ke – časom sa vyrov­ná tlak. Che­mic­ká väz­ba je kreh­ká vec, podob­ne ako vzťa­hy medzi ľuď­mi. Aj medzi nami exis­tu­jú kata­ly­zá­to­ry, enzý­my podob­ne ako sa popi­su­jú v ché­mii a bio­ló­gii, kto­ré dovo­ľu­jú usku­toč­niť neja­ký pro­ces, neja­kú reak­ciu. Samoz­rej­me aj spo­ma­ľo­va­če – inhi­bí­to­ry.

Prí­ro­da má jed­not­ný základ, Aris­to­te­les ju chá­pe ako vznik, pod­sta­tu a vývoj vecí, a ja to vidím rov­na­ko. Ak sa k tomu posta­ví­me spo­loč­ne, máme väč­šiu šan­cu poro­zu­mieť aj akva­ris­ti­ke. Pocho­pe­nie súvis­los­tí rôz­nych ved­ných odbo­rov popi­su­je ter­mín kon­zi­lien­cia. Základ­ným sta­veb­ným prv­kov živých sústav je uhlík. Uhlík pat­rí spo­lu s vodí­kom, kys­lí­kom, dusí­kom, fos­fo­rom, sírou ku bio­gén­nym prv­kom. Ché­mia uhlí­ka tvo­rí samos­tat­ne sto­ja­cu dis­cip­lí­nu – orga­nic­kú ché­miu (neza­obe­rá sa len oxid­mi uhlí­ka). Uhlík tvo­rí naj­väč­šiu časť suši­ny rýb, rast­lín, aj mik­ro­or­ga­niz­mov. Asi kaž­dý z vás sa v živo­te stre­tol s poj­mom foto­syn­té­za. Aj táto reak­cia, kto­rá aj nám, ľuďom dovo­ľu­je exis­to­vať, sa točí oko­lo uhlí­ka. V akvá­riu sa uhlík vysky­tu­je naj­mä vo for­me oxi­du uhli­či­té­ho, uhli­či­ta­nov, hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nov a kyse­li­ny uhli­či­tej. V akom pome­re závi­sí naj­mä od pH. Uhlík sa nachá­dza aj vo for­me biel­ko­vín v potra­ve, v dre­ve kde postup­ným roz­kla­dom dochá­dza ku štie­pe­niu biel­ko­vín na ami­no­ky­se­li­ny a násled­ne ku nit­ri­fi­ká­cii a denit­ri­fi­ká­cii, čo posú­va pH sme­rom dole – pro­stre­die sa okys­ľu­je. V denit­ri­fi­ká­cii nit­ri­fi­ká­cii hrá naj­dô­le­ži­tej­šiu úlo­hu dusík. V akvá­riu dochá­dza najprv ku nit­ri­fi­ká­cii. Najprv oxi­du­je amo­niak na dusi­ta­ny a dusič­na­ny pôso­be­ním nit­ri­fi­kač­ných bak­té­rií Nit­ro­so­mo­nas. Ako nám už naho­vá­ra pred­chá­dza­jú­ca veta, ten­to pro­ces je aerób­ny (za prí­stu­pu vzdu­chu). V ana­e­rób­nych pod­mien­kach dochá­dza k opač­né­mu pro­ce­su (redukč­né­mu) – ku denit­ri­fi­ká­cii. Dochá­dza ku reduk­cii zlú­če­nín dusí­ka na oxi­dy dusí­ka – N2O, NO, prí­pad­ne na až N2 pri pH vyš­šom ako 6 pôso­be­ním bak­té­rií Nit­ro­bac­ter. Keď­že ide o ply­ny, denit­ri­fi­ká­cia doká­že odstrá­niť z vody (akvá­ria) zlú­če­ni­ny dusí­ka. Tie­to pro­ce­sy sú pre akva­ris­ti­ku veľ­mi dôle­ži­té a v zása­de pozi­tív­ne naklo­ne­né. Toxi­ci­ta pro­duk­tov látok cyk­lu dusí­ka kle­sá v tom­to rade: NH3 – NO2 – NO3. Vyš­ší obsah dusič­na­nov nezná­ša­jú nie­kto­ré cit­li­vej­šie dru­hy – napr. ame­ric­ké Apis­to­gram­my. Toxi­ci­ta amo­nia­ku je vyš­šia pri vyš­šom pH. Viac amo­nia­ku sa nachá­dza vo vode s vyš­ším pH a vyš­šou tep­lo­tou.

Dusík pochá­dza zo štie­pe­nia biel­ko­vín, kto­ré dodá­va­me potra­vou. Najprv sa tvo­ria ami­no­ky­se­li­ny, neskôr amo­niak. Dusič­na­ny je mož­né účin­ne eli­mi­no­vať rast­li­na­mi, prí­pad­ne reverz­nou osmó­zou v zdro­jo­vej vode , ale­bo selek­tív­ny­mi ion­to­me­nič­mi. Fos­fo­reč­na­ny ( PO4) a ťaž­ké kovy ako napr. olo­vo, zinok sú takis­to toxic­ké. Nie­kto­ré kovy sú v sto­po­vom množ­stve žia­du­ce, ale vo vyš­šej kon­cen­trá­cií pôso­bia ako jedy. V prí­pa­de, že pri roz­kla­de hmo­ty je kys­lí­ko­vý defi­cit, pro­duk­ty hni­tia sú metán ( CH4), amo­niak, sul­fán ( H2S), kyse­li­na mlieč­na. Dru­hy nezná­ša­jú­ce prí­liš mäk­kú vodu čas­to trpia na vod­na­teľ­nosť. To je spô­so­be­né osmo­tic­kým tla­kom – z ich tela sa soli vypla­vu­jú a viac čis­tej vody pre­ni­ká do ich tela ako je únos­né. Oxid uhli­či­tý je nevy­hnut­ná anor­ga­nic­ká lát­ka, kto­rá však pri vyso­kej kon­cen­trá­cii pôso­bí ako nar­ko­ti­kum a ryby dusí. Nie­ke­dy sa tie­to účin­ky dajú využiť. Ak chce­me napr. ryby humán­ne usmr­tiť, sta­čí na to mine­rál­ka – tá by mala obsa­ho­vať viac ako 5% roz­pus­te­né­ho CO2. Medzi uhli­či­ta­no­vou tvrdo­s­ťou, pHoxi­dom uhli­či­tým je závis­losť. Obsah CO2 je nepria­mo úmer­ný ku pH a tep­lo­te a pria­mo úmer­ný ku uhli­či­ta­no­vej tvrdosti.

Use Facebook to Comment on this Post

2004, 2007, Časová línia, Príroda, Ryby, Sumčeky, Živočíchy

Ancistrus cf. cirrhosus – najbežnejší prísavník

Hits: 52932

Veľ­mi zná­my druh, čas­to ho pozna­jú aj deti, a čas­to sa aj deťom kupu­je. Čas­to poču­jem v akva­ris­tic­kom obcho­de odpo­rú­ča­nia pre­dá­va­jú­cich ako je to dob­ré mať prí­sav­ní­ka. Vraj im bude čis­tiť sklo. Dá sa pove­dať, že je to nezmy­sel. V nor­mál­ne zaria­de­nom akvá­riu prí­sav­ník zablú­di aj na sklo, ale urči­te ho nebu­de čis­tiť tak, aby tomu, kto nádrž čis­tí dovo­lil nez­ba­vo­vať ste­ny akvá­ria od rias a iných nečis­tôt. To by musel mať cho­va­teľ ďale­ko viac prí­sav­ní­kov, prí­pad­ne iné veľ­kos­ti prí­sav­ní­kov ako sú bež­ne dostup­né. Navy­še za pred­po­kla­du, že chu­dá­ci prí­sav­ní­ci by nema­li čo iné kon­zu­mo­vať. Svoj­ho času som mal v jed­nej nádr­ži, kto­rá nema­la ani 30 lit­rov asi desať prí­sav­ní­kov a sklá boli bez rias. Prí­sav­ník je nená­roč­ný druh na che­miz­mus, ale aj vôbec na sta­rost­li­vosť. Doká­že pre­žiť mno­hé doslo­va kata­stro­fy v akvá­riu. Mys­lím, že je to tá najo­dol­nej­šia akvá­ri­ová ryb­ka s akou som mal počas svo­je akva­ris­tic­kej pra­xe od roku 1982 do čine­nia. Až by som pove­dal, že je schop­ná pre­žiť až “nery­bie” pod­mien­ky. Napr. pri sťa­ho­va­ní nádr­že sa čas­to sta­ne, že sme všet­ky ryby vylo­vi­li, aspoň sme si to mys­le­li. Po pomer­ne dlho čase zra­zu náj­de­me prí­sav­ní­ka napr. vo ved­re na kore­ni, kde sa silou vôle držal. Poznám prí­pa­dy tak­mer vypus­te­né­ho akvá­ria, v kto­rom pre­žil prí­sav­ník týž­deň s mini­mom vody. Azda na jedi­nú vec je prí­sav­ník nároč­nej­ší – na obsah kys­lí­ka vo vode. Dbaj­me na to naj­mä pri pre­no­se a vte­dy, keď budú mať vaše deti ten­den­ciu dať pri­ve­ľa prí­sav­ní­kov do neja­ké­ho malé­ho pohá­ra. Pohľad na zdoc­hnu­tých prí­sav­ní­kov je pre mno­hých vcel­ku odpu­dzu­jú­ci. Pri­jí­ma aj suchú stra­vu, odpo­rú­čam mu občas spes­triť jedál­ni­ček špe­ná­tom, šalá­tom. Prí­sav­ní­ky majú radi úkry­ty a čas­to sa prá­ve v nich vytie­ra­jú. Roz­mno­ží aj v spo­lo­čen­skej nádr­ži. Je však už prob­le­ma­tic­ké, či si potom­stvo doká­že aj uchrá­niť. Samec strá­žia­ci potom­stvo, je veľ­mi nebo­jác­ny, avšak pros­tried­ka­mi prá­ve na obra­nu nedis­po­nu­je. Po vylia­hnu­tí plô­di­ku sa ďalej už oň nesta­rá, čím sa šan­ce v spo­loč­nos­ti iných rýb čas­to blí­žia k nule. Ako tre­ciu plo­chu si prí­sav­ník vybe­rie neja­ký plo­chý pev­ný pred­met. Čas­to je to napr. boč­ná ste­na akvá­ria, ale­bo napr. duti­na v deko­rač­nom dre­ve, ale­bo aj v kve­ti­ná­či. Prí­sav­ní­ko­vi sa ako vhod­ný sub­strát napr. pri­dá­va­jú do nádr­že novo­du­ro­vé trub­ky. Exis­tu­je aj jed­no nie veľ­mi este­tic­ké rie­še­nie, ale veľ­mi efek­tív­ne – posta­ve­ná skle­ne­ná fľa­ša. Ide­ál­na je roz­bi­tá sta­rá fľa­ša od Viney – táto je čle­ni­tá, roz­bi­tá musí byť pre pri­úz­ke hrd­lo. Samec jed­no­du­cho potre­bu­je samič­ku poriad­ne oprieť, a naj­lep­šie na takom mies­te, kde nemô­že tak ľah­ko uniknúť.

Prí­sav­ník je náchyl­ný na pou­ží­va­nie lie­čiv. Pre­to ho tre­ba lie­čiť opatr­ne, resp. ak lie­či­me iné ryby, prí­sav­ní­ky pred­tým odlov­me do iné­ho akvá­ria. Neod­po­rú­čam cho­vať prí­sav­ní­ka v akvá­riu s rast­li­na­mi. Veľ­ký prí­sav­ník doká­že sluš­ne kon­zu­mo­vať lis­ty rast­lín, a prav­da­že naj­čerstvej­šie výhon­ky mu chu­tia naj­viac. Tak­že, ak chce­me mať pek­né rast­li­ny v dosta­toč­nom roz­vo­ji a máme v nádr­ži prí­sav­ní­ka, pri veľ­kos­ti šesť cm ich pre­miest­ni­me do iné­ho akvá­ria. Na dru­hej stra­ny, ak sa nám akvá­ri­um prá­ve neda­rí, prí­sav­ník vie pomôcť odstra­ňo­va­ním uhy­nu­tých zvyš­kov rast­lín, sli­má­kov, prí­pad­ne rýb. Prí­tom­nosť prí­sav­ní­ka v akvá­riu by som posu­dzo­val aj v súvis­los­ti s veľ­kos­ťou akvá­ria, množ­stvom a typom rast­lín. Ancis­trus je vhod­ná ryba pre začí­na­jú­ce akvá­ria. Naj­mä pre jeho schop­nosť spot­re­bo­vá­vať zvyš­ky orga­nic­kej hmo­ty. Ancis­tru­sa neod­po­rú­čam do nádr­ží spo­lu s väč­ší­mi, teri­to­riál­ny­mi, sil­ný­mi druh­mi rýb. Inak hro­zí, že budú čas od času oku­so­va­né. Ich vzhľa­du ani živo­tu to nepros­pe­je. Pre prí­sav­ní­ka je vhod­nej­šie, ak môže plá­vať v pokoj­nej­ších vodách. Ancis­trus je veľ­mi mie­ru­mi­lov­ná ryba. Pre­to je vhod­ný aj k vylia­hnu­té­mu rozp­lá­va­né­mu plô­di­ku, neub­lí­ži mu. Medzi sebou sa bijú len mla­dé sam­ce, kto­ré sú vte­dy prav­de­po­dob­ne v prob­le­ma­tic­kom veku ;-). Ja im vra­vím puber­tál­ne – nedos­pe­lé sam­ce. Dnes sa už medzi akva­ris­ta­mi a na trhu vysky­tu­jú rôz­ne varie­ty prí­sav­ní­kov. Albí­ny, tzv. zla­té, závo­jo­vé for­my, atď. Mne osob­ne sa naro­dil napr. z nor­mál­nej for­my ako jedi­nec vypad­nu­tý z oka svo­jim rodi­čom, tak aj albi­no for­ma, z čoho vyplý­va že prí­sav­ní­ky sú už v dneš­nej dobe dosť pre­krí­že­né. Sam­če­ka rozo­zná­me pod­ľa osti­tých výbež­kov, kto­ré mu vyras­ta­jú z hla­vy. Samič­ka ich nemá, ale­bo sú len veľ­mi malé. Ancis­trus vie veľ­mi rých­lo plá­vať, nie je ľah­ké ho chy­tiť, naj­mä v nádr­ži plnej rast­lín. Mož­no aj vám sa už sta­lo, že pri chy­ta­ní sa vám zaplie­tol do sieť­ky. Čas­to sa v stre­se nech­cel sieť­ky ani pus­tiť. Nie­ke­dy vypros­ťo­va­nie môže trvať veľ­mi dlho. Nie­ke­dy musí­me siah­nuť ku odstri­hnu­tiu plu­tiev, ale­bo ku vystri­ha­niu sieť­ky. Mne sa raz sta­lo, že mi prí­sav­ník zablú­dil do fil­tra. Prav­de­po­dob­ne ho zachy­ti­la lopat­ka čer­pa­diel­ka a samoz­rej­me spô­so­bil jeho zasta­ve­nie. Prí­sav­ník javil aktív­ne znám­ky živo­ta, robil som všet­ko mož­né, ale pus­tiť sa nech­cel ale­bo neve­del. Dlhý čas som nechal fil­ter voľ­ne ležať vo vode v náde­ji, že sa Ancis­trus sa vyslo­bo­dí. Bohu­žiaľ, nič podob­né sa nesta­lo a ja som musel fil­ter spo­jaz­dniť. Musel som pou­žiť dras­tic­ké pros­tried­ky – kom­bi­nač­ky. Iste­že zve­da­vý prí­sav­ník na to dopla­til životom.

Odka­zy

Ancistrus cf. cirrhosus Albino

Ancistrus cf. cirrhosus
Ancis­trus a jeho ikry

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2008, 2009, 2011, 2012, 2013, Časová línia, Farebné živorodky, Príroda, Ryby, Živočíchy, Živorodky

Xiphophorus helleri – mečovka zelená

Hits: 17314

Mečov­ky pat­ria medzi živo­rod­ky. Ich pre­chá­dza­jú­ce slo­ven­ské syno­ny­mum bolo mečúň mexic­ký. Dnes je to mečov­ka zele­ná. Ako už napo­ve­dá pome­no­va­nie dru­hu, pochá­dza z Mexi­ka. Roz­ší­re­ný je od sever­né­ho Mexi­ka do cen­trál­nej a západ­nej čas­ti Guate­ma­ly a Hon­du­ra­su (Axel­rod, Wischnath, 1991). Je to jed­na z naj­zná­mej­ších rybiek vôbec. Jeho chov je jed­no­du­chý, ale tre­ba mys­lieť na to, že mečov­ky veľ­mi zaťa­žu­jú pro­stre­die svo­ji­mi exkre­men­ta­mi. Je to doslo­va stroj na pre­me­nu ener­giu. V akva­ris­tic­kom slan­gu sa mu pejo­ra­tív­ne vra­ví “kom­bajn”. Jeho lát­ko­vá pre­me­na je obdi­vu­hod­ná. Zavďa­čí­me sa mu niten­ka­mi, patent­ka­mi, pri­jí­ma aj suše­nú potra­vu, ale nesmie­me zabú­dať spes­tro­vať mu jedál­ni­ček aj spa­re­ným šalá­tom, špe­ná­tom, prí­pad­ne inou zele­ni­nou. Mečov­ky vytvá­ra­jú hie­rar­chiu alfa sam­ca a beta sam­ca. Pohlav­ný dimor­fiz­mu je zjav­ný. Sam­ček sa líši od samič­ky von­kaj­ším pohlav­ným orgá­nom – gono­pó­di­om. Okrem toho je štíh­lej­ší. Ako pre­dĺže­nie chvos­to­vej plut­vy mu ras­tie mečík. Sam­ce sa nie­ke­dy medzi sebou bijú.

Roz­mno­žo­va­nie je jed­no­du­ché. Samič­ky kto­ré čaka­jú mla­dé spo­zná­me pod­ľa plné­ho bruš­ka, tma­vej škvr­ny v bruš­nej duti­ne. Samič­ky sú kani­bal­ky, čiže ak chce­me mla­dý plô­dik odcho­vať, bude­me musieť zame­dziť jej sty­ku s potom­stvom. Komerč­ne sa na ten­to účel ponú­ka­jú pôrod­nič­ky. V nich umiest­ne­ná samič­ka rodí mla­dé, a tie buď uni­ka­jú do uzav­re­té­ho pries­to­ru cez pries­tor úzkych štr­bín, ale­bo pre­ni­ka­jú cez tie­to štr­bi­ny do voľ­né­ho akvá­ria. Zále­ží od toho, čo nám viac vyho­vu­je. Pôrod­nič­ku si môže­te zho­to­viť z ume­lo­hmot­né­ho ple­ti­va, ale­bo iné­ho vhod­né­ho mate­riá­lu. Sta­čí si zohnať v záh­rad­níc­tve, žele­ziar­stve, sta­veb­níc­tve ple­ti­vo, kto­ré zoši­je­me, a zabez­pe­čí­me aby pri­me­ra­ne drža­lo na hla­di­ne. V chov­niach sa podob­né sie­te pou­ží­va­jú aj v dlh­šom časo­vom obdo­bí. Podob­né vlast­no­ruč­ne vyro­be­né pôrod­nič­ky využi­je­me aj pri odcho­ve iných živo­ro­diek ako napr. Poeci­lia reti­cu­la­ta, Xip­hop­ho­rus macu­la­tus, Xip­hop­ho­rus neza­hu­al­co­ytl atď. Pri pôro­de dbá­me na to, aby sme samič­ku neumiest­ni­li do tep­lej­šej vody ako bola zvyk­nu­tá v pred­chá­dza­jú­com pro­stre­dí. V opač­nom prí­pa­de sa môže­me stret­núť s pred­čas­ným vrhom nevy­vi­nu­tých, ale­bo mŕt­vych mlá­ďat. Plô­dik mečo­viek je veľ­ký, v prvom mesia­ci ras­tie dosť poma­ly, neskôr sa roz­ras­tie rých­lej­šie. Vra­ví sa, že sam­ci, kto­rým naras­tá mečík skôr, nebu­dú mať takú veľ­kú poten­ciu, ako sam­ce, kto­rým začne rásť neskôr.

U mečo­viek je zná­ma zme­na pohla­via, kedy sa pri nedos­tat­ku sam­cov v popu­lá­cii samič­ky zme­nia na sam­ca. Naras­tie im gono­pó­dium, mečík. Mečík je zvy­čaj­ne men­ší. Čo sa však nezme­ní je robust­ný sami­čí vzrast. Je ško­da, že táto úžas­ná zme­na veľa­krát k úspe­chu neve­die – tak­to vyvi­nu­tý sam­ci sú oby­čaj­ne neplod­ní.

Mečov­ky sú zdro­jom mno­hých šľach­ti­teľ­ských poku­sov. Exis­tu­je nepre­ber­né množ­stvo foriem. Zná­me sú napr. vie­den­ské mečov­ky, kto­ré sú z tých štan­dard­ných asi najv­zác­nej­šie. Vyzna­ču­jú sa jem­nej­šou čer­ve­nou – ble­do­čer­ve­nou far­bou s čer­ve­ný­mi oča­mi. Sú o dosť chú­los­ti­vej­šie ako iné for­my. Sam­ce sú tak­mer všet­ky neplod­né, mož­no jeden z 200 je fer­til­ný. Pre­to sa mno­žia – pri­pra­vu­jú krí­že­ním. Ďal­šie zná­me for­my: ber­lín­ska, zele­ná mečov­ka, atď. Exis­tu­jú aj tva­ro­vé varian­ty: lýro­vé, závo­jo­vé, wag­tail, del­ta atď. V mečov­kách sa uspo­ra­dú­va­jú aj súťa­že, kde sa posu­dzu­jú pod­ľa štandardu.

Regis­tru­jem tie­to for­my: albi­no, beli­ze, ber­lín, black, black Hi-​fin, black lyre­tail, blac­ktail vel­vet sword, bx, cali­co Hi-​fin, cali­co lyre­tail, cd, del­ta, hx, gold & black, gold lyre­tail, gol­den, gol­den comet, gol­den Hi-​fin, gol­den wag­tail, gre­en, gre­en wag­tail, jala­pa, lan­ce­til­la, lemon, li, lyra, lyre­tail, lyre­tail sword, marb­le, mixed color, mixed color Hi-​fin, mixed color lyre­tail, mys­tic blue, neon, neon Hi-​fin, neon lyre­tail, neon wag­tail, pain­ted sword, pine­app­le, pine­app­le Hi-​fin, pine­app­le lyre­tail, red & whi­te, red albi­no, red cali­co, red comet, red eye, red tuxe­do, red vel­vet, red vel­vet Hi-​fin, red vel­vet lyre­tail, red wag, red wag Hi-​fin, red wag lyre­tail, ros­sa, sara­bia, sch­wertt­ra­e­ger, sun­set, tuxe­do, tuxe­do Hi-​fin, tuxe­do lyre­tail, vel­vet sword, vel­vet wag sword, ver­de masc, whi­te, wien, wagtail.

Lite­ra­tú­ra

  • Axel­rod H.R., Wischnath L., 1991: Sword­tails and pla­ties. T.H.F. Pub­li­ca­ti­ons, Inc., Neptu­ne City, NJ, USA

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post