Nádrž

Akvá­ria sa vyrá­ba­jú vo viac-​menej štan­dard­ných roz­me­roch. Zväč­ša je šír­ka a výš­ka rov­na­ká a dĺž­ka je dvoj­ná­sob­kom roz­me­ru výš­ky. Prie­stran­né nádr­že sú vhod­nej­šie pre tvor­bu krás­ne­ho akvá­ria, posky­tu­jú väč­šiu plo­chu. Sú dostať hoto­vé v obcho­de, ale­bo sa dajú vyro­biť na mie­ru, samoz­rej­me aj nepra­vi­del­né tva­ry, so sko­se­ný­mi roh­mi, s ohý­ba­ným sklom atď. Veľ­kosť akvá­ria si musí­te vybrať sami, orien­tuj­te sa pod­ľa náro­kov rýb a rast­lín, kto­ré mie­ni­te cho­vať. Ja vám pora­dím, že väč­šie akvá­ri­um je kraj­šie a udr­žu­je sa jed­no­duch­šie. Ak začí­na­te s akva­ris­ti­kou, začal by som s obje­mom 150 – 200 lit­rov. V minu­los­ti boli obľú­be­né nádr­že tzv. ele­ment­ky. Nele­pi­li sa, boli vyro­be­né z lia­te­ho skla. Pou­ží­va­li sa len ako men­šie nádr­že – do 20 lit­rov, a boli veľ­mi náchyl­né na puk­nu­tie. Roz­ší­re­né boli aj nádr­že v kovo­vých rámoch. Nepou­ží­val sa v nich lep, ale tmel. Kov časom hrdza­vel a akvá­ri­um čas­to tiek­lo. Pre pre­nos rýb a ako dočas­né nádr­že na bur­zách sa čas­to pou­ží­va­jú aj nádr­že plas­to­vé. Dnes sa nádr­že spá­ja­jú sili­kó­nom. Pou­ží­va sa špe­ciál­ny akva­ris­tic­ký sili­kón, buď trans­pa­rent­ný, ale­bo čier­ny.. Čier­ny pova­žu­jem za vhod­nej­ší, pre­to­že ho menej narú­ša­jú ria­sy a zdá sa mi aj ele­gan­tnej­ší. Naj­pou­ží­va­nej­ší kva­lit­ný sili­kón je Peren­na­tor.

Naozaj veľ­ké nádr­že, zväč­ša nad 1500 lit­rov sa lepia špe­ciál­ny­mi a veľ­mi dra­hý­mi mate­riál­mi, prí­pad­ne cel­kom inou tech­no­ló­gi­ou – jeden postup by som nazval zvá­ra­nie skla. Napr. 1 600 000 lit­ro­vá nádrž v Tro­pi­ká­riu v Buda­peš­ti je rie­še­ná čias­toč­ne muro­va­nou ste­nou, ale zväč­ša 14 cm hru­bým sklom, kto­ré zaob­sta­ra­la japon­ská fir­ma. V prí­pa­de väč­šie­ho akvá­ria je vhod­né, aby vaša nádrž mala výstu­že – pozdĺž­ne pási­ky skla. Ak máte nádrž cez 250 lit­rov ale­bo dlh­šiu ako meter, hodí sa aj prieč­na výstuž. Pre spev­ne­nie rohov je výbor­né, ak tvor­ca akvá­ria vle­pí úzky pásik skla aj po výš­ke, a na stra­ne dna, aj po obvo­de znút­ra nádr­že. Dôle­ži­tým para­met­rom je hrúb­ka skla. Ak kúpi­te nádrž v obcho­de, bude spĺňať požia­dav­ky, kto­ré zod­po­ve­da­jú nor­me. Iná situ­ácia nasta­ne, keď sa roz­hod­ne­te akvá­ri­um zle­piť vlast­ný­mi sila­mi. Hrúb­ka skla veľ­mi závi­sí od tla­ku na ste­ny, čiže samot­ný objem nádr­že nie je sme­ro­daj­ný para­me­ter. Hrúb­ka potreb­né­ho skla závi­sí naj­mä od výš­ky akvá­ria. Čím vyš­šie akvá­ri­um bude, tým väč­ší tlak bude voda v ňom spô­so­bo­vať a tým musí byť sklo hrub­šie. Kon­krét­ne čís­la sa dajú nájsť v lite­ra­tú­re. Akva­ris­ta by mal mys­lieť aj na pois­te­nie voči prask­nu­tiu a teče­niu akvá­ria. Je to neprí­jem­ná vec, kto­rá sa občas pri­tra­fí. Nie­ke­dy opot­re­bo­va­ním mate­riá­lu, nie­ke­dy nešťast­ným roz­bi­tím. Akvá­ri­um je lep­šie z hľa­dis­ka sve­tel­ných pod­mie­nok situ­ovať skôr do tma­vej čas­ti miest­nos­ti a tam, kam nedo­pa­da­jú pria­me slneč­né lúče, nie však pred okno a nie v pro­tis­vet­le. Z hľa­dis­ka sve­to­vých strán je lep­šie umiest­ne­nie nádr­že na západ­nú ale­bo východ­nú stra­nu. Nema­lo by byť prí­liš vyso­ko – aby ste mali z pohľa­du naň pôži­tok a aby bola jeho údrž­ba prak­tic­kej­šia, dostup­nej­šia. Pri nádr­ži by mal byť dosta­tok pries­to­ru na jeho údrž­bu.

Odpo­rú­čam umiest­niť akvá­ri­um do výš­ky očí a rad­šej niž­šie ako vyš­šie. Akvá­ri­um by nema­lo byť ani prí­liš níz­ko – aj napr. kvô­li deťom a opäť kvô­li údrž­be. Nádrž musí byť polo­že­ná na rov­nom pod­kla­de. Pri akom­koľ­vek obje­me je vhod­né, ak váha akvá­ria nesto­jí na šty­roch malých nohách. Tlak je vhod­né roz­ší­riť na väč­šiu plo­chu. Nádrž nesmie trpieť bodo­vý­mi tlak­mi, pre­to je vhod­né pod ňu pod­lo­žiť 1 – 2 cm hru­bú vrstvu polys­ty­ré­nu, kari­mat­ky, prí­pad­ne podob­né­ho mate­riá­lu, čím sa váha roz­lo­ží. Daj­te pozor na to, aby pod akvá­ri­om nebo­lo nie­čo tvr­dé a ostré, napr. zrn­ko štr­ku – tlak nádr­že by spô­so­bil puk­nu­tie. Pla­tí to aj pri prázd­nom akvá­riu, vždy si ak kla­die­te akvá­ri­um na zem, daj­te pod neho nie­čo mäk­ké, napr. polys­ty­rén. Či vaša pod­la­ha vydr­ží tlak, je otáz­ka dôle­ži­tá, vše­obec­ne ale môžem pove­dať, že začí­na­jú­ci akva­ris­ti majú v tom­to prí­liš veľ­ké oba­vy. Odpo­rú­čam umiest­ňo­vať väč­šie akvá­ria pri nos­ných ste­nách, zásad­ne nie do stre­du miest­nos­ti. Za väč­šie akvá­ri­um pova­žu­jem nádr­že o obje­me nad 150 lit­rov. Veľ­ké akvá­ria majú nad 1000 lit­rov. Ofi­ciál­na infor­má­cia hovo­rí, že bež­né byty sú sta­va­né na stá­lu záťaž 150 kg/​m2. Ak chce­te mať doma nádrž do 500 lit­rov a dom nemá neja­ké zjav­né ťaž­kos­ti so sta­ti­kou, sta­ros­ti s hmot­nos­ťou váš­ho akvá­ria hoď­te za hla­vu. Panel na síd­lis­ku má vyš­šiu nos­nosť ako bež­ný rodin­ný dom. Z hľa­dis­ka sta­ti­ky, hmot­nos­ti, je úpl­ne jed­no, či je záťaž na ôsmom poscho­dí, na tri­nás­tom, ale­bo na dru­hom. Ak to nie je miest­nosť, pod kto­rou sú už zákla­dy, tak na tom nezáleží.

Naj­mä pri väč­ších nádr­žiach tre­ba zabez­pe­čiť, aby nádrž držal sta­bil­ný, rov­ný sto­jan. Kom­plet­ne zaria­de­né akvá­ri­um s obje­mom 300 lit­rov môže vážiť aj 400 – 500 kg. Aj pri mani­pu­lá­cii s nádr­žou buď­te opatr­ní a mys­li­te na to, že je pomer­ne ťaž­ká. Ide­ál­ny sto­jan pre akvá­ri­um je kovo­vý. Šikov­ný člo­vek si doká­že vytvo­riť ale­bo zado­vá­žiť aj pek­ne pôso­bia­ci, naprí­klad dre­vom oblo­že­ný sto­jan. Prí­pad­ne „sto­jan“ tvo­rí kom­bi­ná­cia murov­ky, oce­le a dre­va. Nádrž však môže byť zabu­do­va­ná do nábyt­ku, do stav­by, tech­nic­kým rie­še­niam sa medze nekla­dú. O tom, aký sto­jan je pre vás vhod­ný, sa poraď­te s jeho výrob­com, pre­daj­com, všet­ko závi­sí na záťa­ži, kto­rú má niesť. K akvá­riu pat­rí kry­cie sklo. Oby­čaj­ne je z ten­šie­ho skla ako ste­ny nádr­že. Je veľ­mi dob­ré, ak má zre­za­né rohy, pre­to­že tým zís­ka­te pries­tor pre kŕme­nie, aj pre káb­le elek­tro­in­šta­lá­cie. Je prak­tic­ké, ak nemu­sí­te vždy odkla­dať kry­cie sklo, keď chce­te rybič­ky nakŕ­miť. V prí­pa­de, že cho­vá­te doma mač­ku, tá si doká­že občas ulo­viť z neza­kry­té­ho akvá­riu aj vašu rybič­ku. Na dru­hej stra­ne, kry­cie sklo chrá­ni pred prí­pad­ný zvie­ra­cí­mi milá­čik­mi, ale aj malé deti pred nech­ce­ným kúpe­ľom. Samoz­rej­me, že kry­cie sklo nie je nevy­hnut­né, napr. ak nám zále­ží na čo naj­lep­šej prie­chod­nos­ti svet­la do akvá­ria, mož­no zvo­liť iné rie­še­nie. Je však otáz­ne, ako je v tom­to prí­pa­de toto vaše rie­še­nie bez­peč­né. Tre­ba vziať do úva­hy, či svet­lo, kto­ré je nad hla­di­nou, je neja­ko zabez­pe­če­né pro­ti vode, pro­ti skra­tu, či sa hla­di­na neče­rí apod. Môže­te si zho­to­viť kryt s osvet­le­ním, čím si zvý­ši­te este­tic­kú hod­no­tu celé­ho kom­ple­tu. Kry­cie sklo účin­ne zame­dzu­je vypa­ro­va­niu vody z akvá­ria – vlh­kos­ti. Z hľa­dis­ka váš­ho roz­ho­do­va­nia je dôle­ži­té, čo vlast­ne chce­te v akvá­riu mať. Spo­lo­čen­ské akvá­ri­um je naj­čas­tej­ším typom akvá­ria. Zaň­ho pova­žuj­te také akvá­ri­um, kto­ré­ho zlo­že­nie nemá sna­hu detail­ne napo­dob­ňo­vať prí­ro­du. Naj­čas­tej­ší­mi cho­van­ca­mi také­ho­to typic­ké­ho akvá­ria sú mren­ky, tet­ry, ryby men­šie­ho vzras­tu, kto­ré sú aj svo­jou pova­hou spo­lo­čen­ské. Mož­né je aj zosku­pe­nie rôz­nych dru­hov živo­ro­diek, prí­kla­dov je veľa. Akvá­ri­um bio­to­po­vé, nie­ke­dy aj nazý­va­né prí­rod­né, je také, v kto­rom sa sna­ží­te pris­pô­so­biť čo naj­viac pod­mien­kam v prí­ro­de. Člá­nok o takých­to akvá­riách vyšiel v prvom čís­le časo­pi­su Akvárium.

Odka­zy

• • Mar­ké­ta Rejl­ko­vá – Bio­top­ní akvá­riá, p. 35

Use Facebook to Comment on this Post