2006, 2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2011-2015, 2014, Akvaristika, Časová línia, Labyrintky, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Betta splendens – bojovnica pestrá

Hits: 24326

Bojov­ni­ca pat­rí medzi laby­rint­ky. Samot­ný rod Bet­ta má opí­sa­ných množ­stvo dru­hov: aka­ren­sis, albi­mar­gi­na­ta, ana­ba­to­ides, balun­ga, bel­li­ca, bre­vi­obe­sus, bro­wno­rum, bro­wno­rum, sara­wak, bur­di­ga­la, chan­no­ides, chan­no­ides maha­kam, chi­ni, chlo­rop­ha­rynx, coc­ci­na, dimi­dia­ta, edit­hae, eni­sae, foers­chi, foers­chi man­dor, fus­ca­hip­po­si­de­ros, imbel­lis, livi­da, livi­da tajong karang, mac­ros­to­ma, mini­opin­na, ocel­la­ta, pato­ti, per­sep­ho­ne, pi, pic­ta, pin­gu­is, pri­ma­pug­nax, pug­nax kapu­as, pulch­ra, pulch­ra pon­tian, rena­ta, rub­ra­ru­ti­lans, schal­le­ri, simo­rum, sim­plex, sma­rag­di­na, sp. bang­ka, sp. kapu­as, sp. maha­chai, sp. nort­hern, sp. sang­gau, sp. suka­da­na, sp. tay­an, spi­lo­to­ge­na, splen­dens, splen­dens ko samui, splen­dens pine­app­le yel­low, stro­hi, tae­nia­ta, tomi, tus­sy­ae, uni­ma­cu­la­ta, uni­ma­cu­la­ta muara wahu, uni­ma­cu­la­ta san­ta­kan, waseri.

Bojov­ni­ce dýcha­jú špe­ci­fic­kým dýcha­cím ústro­jom – laby­rin­tom dýchať atmo­sfé­ric­ký kys­lík. To jej dáva mož­nosť pre­ží­vať v malých zaras­te­ných výcho­do­á­zij­ských mlá­kach, kto­ré sú chu­dob­né na kys­lík. Je o nej zná­me, že sam­ce medzi sebou boju­jú čas­to krát na život a na smrť. Keď­že sú závis­lé od atmo­sfé­ric­ké­ho kys­lí­ka. Občas sa potre­bu­jú ísť nadých­nuť na hla­di­nu. Je veľ­mi zau­jí­ma­vé, že aj počas ostré­ho súbo­ja samec, kto­rý nepot­re­bu­je sa ísť nadých­nuť, počká na svoj­ho soka, kým sa nadých­ne. K ostat­ným neprí­buz­ným dru­hom sa sprá­va až apa­tic­ky, tak­že je mož­né ju mať v spo­lo­čen­skom akvá­riu, za pred­po­kla­du iba jed­né­ho sam­ca v nádr­ži. Aj keď sa mla­dé jedin­ce bojov­níc v mla­dos­ti medzi sebou neklb­čia. Ak sa vám to z neja­ké­ho dôvo­du pred­sa nepo­da­rí dodr­žať, tak je vhod­né mať v nádr­ži množ­stvo úkry­tov, plá­va­jú­cich rast­lín, v kto­rých môžu ryby nájsť viac poko­ja. Neho­dí sa ani kom­bi­no­vať bojov­ni­cu s rájov­com (Mac­ro­po­dus spp.), gura­mou – Tri­cho­gas­ter . Tie­to ázij­ské tig­re by si nedop­ria­li poko­ja – voči sebe sa sprá­va­jú nepriateľsky.

Bojov­ni­ca je pomer­ne nená­roč­ná, pri roz­mno­žo­va­ní si sam­ce sta­va­jú peno­vé hniez­do – nabe­ra­jú vzduch do úst a pod hla­di­nou s tými­to malý­mi bub­lin­ka­mi vytvá­ra­jú priam kolís­ku. Pre­to je nevy­hnut­né, aby sa hla­di­na vody veľ­mi v takom­to prí­pa­de nehý­ba­la, ale­bo pohy­bo­va­la len mier­ne. Plá­va­jú­ce rast­li­ny, rast­li­ny na hla­di­ne sú víta­nou súčas­ťou nor­mál­ne­ho cho­vu aj odcho­vu bojov­níc. Plô­dik je veľ­mi drob­ný, vyža­du­je na začiat­ku kŕme­nie nálev­ní­kom, ale­bo inou veľ­mi malou živou potra­vou. Je náchyl­ný na tep­lot­né výky­vy, pre­to je nut­né im zame­dziť zme­nám tep­lo­ty v celom vod­nom stĺp­ci. Pre­to je nanaj­výš vhod­né zakryť čo naj­tes­nej­šie hla­di­nu akvá­ria. Je opti­mál­ne, aby voda mala rov­na­kú tep­lo­tu ako tep­lo­ta vzdu­chu nad hla­di­nou. Medzi Bet­ta splen­dens sú vyšľach­te­né rôz­ne fareb­né for­my, naj­čas­tej­šie sú čer­ve­ná, mod­rá, zele­ná, žltá. Okrem toho regis­tru­jem tie­to for­my a štan­dar­dy: cro­wn­tail, half­mo­on, pla­kat, ko samui, pine­app­le yel­low a mno­hé iné. Pre posu­dzo­va­ní betiek exis­tu­jú via­ce­ré štan­dar­dy, v mno­hých prí­pa­doch pri­ná­ša­jú dia­met­rál­ne odliš­né výsled­ky. Zväč­ša sa aj jed­not­li­vé ško­ly nech­cú dohod­núť, ani sa vzá­jom­ne obo­ha­tiť. Tra­dí­cia výstav bojov­níc je aj na Slo­ven­sku, aj v Čes­ku. U nás sa koná­va­li v posled­nom obdo­bí výsta­vy bojov­níc pre­dov­šet­kým v Mar­ti­ne, v Ban­skej Bys­tri­ci a v posled­nej dobe je veľ­mi aktív­na Bra­ti­sla­va.


The Bet­ta fish belo­ngs to the laby­rinth fish fami­ly. The Bet­ta genus inc­lu­des a lar­ge num­ber of desc­ri­bed spe­cies: aka­ren­sis, albi­mar­gi­na­ta, ana­ba­to­ides, balun­ga, bel­li­ca, bre­vi­obe­sus, bro­wno­rum, bro­wno­rum, sara­wak, bur­di­ga­la, chan­no­ides, chan­no­ides maha­kam, chi­ni, chlo­rop­ha­rynx, coc­ci­na, dimi­dia­ta, edit­hae, eni­sae, foers­chi, foers­chi man­dor, fus­ca­hip­po­si­de­ros, imbel­lis, livi­da, livi­da tajong karang, mac­ros­to­ma, mini­opin­na, ocel­la­ta, pato­ti, per­sep­ho­ne, pi, pic­ta, pin­gu­is, pri­ma­pug­nax, pug­nax kapu­as, pulch­ra, pulch­ra pon­tian, rena­ta, rub­ra­ru­ti­lans, schal­le­ri, simo­rum, sim­plex, sma­rag­di­na, sp. bang­ka, sp. kapu­as, sp. maha­chai, sp. nort­hern, sp. sang­gau, sp. suka­da­na, sp. tay­an, spi­lo­to­ge­na, splen­dens, splen­dens ko samui, splen­dens pine­app­le yel­low, stro­hi, tae­nia­ta, tomi, tus­sy­ae, uni­ma­cu­la­ta, uni­ma­cu­la­ta muara wahu, uni­ma­cu­la­ta san­ta­kan, waseri.

Bet­tas bre­at­he using a spe­ci­fic bre­at­hing organ – the laby­rinth – to bre­at­he atmo­sp­he­ric oxy­gen. This enab­les them to sur­vi­ve in small, oxygen-​poor, over­gro­wn fres­hwa­ter habi­tats in Sout­he­ast Asia. It is kno­wn that males often fight each other to the death sin­ce they depend on atmo­sp­he­ric oxy­gen. Some­ti­mes they need to swim to the sur­fa­ce to bre­at­he. Inte­res­tin­gly, even during a fier­ce fight, a male that does not need to go to the sur­fa­ce for air will wait for his oppo­nent to bre­at­he. They beha­ve apat­he­ti­cal­ly towards other unre­la­ted spe­cies, so it is possib­le to keep them in a com­mu­ni­ty aqu­arium, assu­ming only one male is pre­sent in the tank. Even though young Bet­ta indi­vi­du­als do not fight each other in the­ir youth. If for some rea­son you can­not mana­ge to adhe­re to this rule, it is advi­sab­le to have plen­ty of hiding pla­ces and flo­ating plants in the tank whe­re the fish can find more pea­ce. It is also not advi­sab­le to com­bi­ne Bet­tas with para­di­se fish (Mac­ro­po­dus spp.) or gou­ra­mis – Tri­cho­gas­ter. The­se Asian tigers would not tole­ra­te each other – they beha­ve hos­ti­le­ly towards each other.

Bet­ta fish are rela­ti­ve­ly unde­man­ding. During bre­e­ding, males build a bubb­le nest – they col­lect air in the­ir mouths and under the water, they use the­se small bubb­les to cre­a­te a sort of crad­le. The­re­fo­re, it is essen­tial for the water sur­fa­ce to remain very still or move only slight­ly in such a case. Flo­ating plants and plants on the sur­fa­ce are a wel­co­me addi­ti­on to the nor­mal care and bre­e­ding of Bet­tas. The fry is very small and requ­ires fee­ding with infu­so­ria or other very small live food at the begin­ning. They are sus­cep­tib­le to tem­pe­ra­tu­re fluc­tu­ati­ons, so it is neces­sa­ry to pre­vent them from chan­ges in tem­pe­ra­tu­re throug­hout the water column. The­re­fo­re, it is high­ly recom­men­ded to cover the sur­fa­ce of the aqu­arium as tight­ly as possib­le. It is opti­mal for the water to have the same tem­pe­ra­tu­re as the air tem­pe­ra­tu­re abo­ve the sur­fa­ce. Among Bet­ta splen­dens, vari­ous color forms have been bred, most com­mon­ly red, blue, gre­en, yel­low. In addi­ti­on, I also regis­ter the­se forms and stan­dards: cro­wn­tail, half­mo­on, pla­kat, ko samui, pine­app­le yel­low, and many others. The­re are seve­ral stan­dards for jud­ging Bet­tas, which often bring dia­met­ri­cal­ly dif­fe­rent results. In most cases, indi­vi­du­al scho­ols do not want to agree or enrich each other. The tra­di­ti­on of Bet­ta exhi­bi­ti­ons exists in both Slo­va­kia and the Czech Repub­lic. Recen­tly, Bet­ta exhi­bi­ti­ons have been held pri­ma­ri­ly in Mar­tin, Ban­ská Bys­tri­ca, and recen­tly, Bra­ti­sla­va has beco­me very active.


Bet­ta gehört zu den laby­rinth­fis­chen. Die Gat­tung Bet­ta umfasst vie­le besch­rie­be­ne Arten: aka­ren­sis, albi­mar­gi­na­ta, ana­ba­to­ides, balun­ga, bel­li­ca, bre­vi­obe­sus, bro­wno­rum, bro­wno­rum, sara­wak, bur­di­ga­la, chan­no­ides, chan­no­ides maha­kam, chi­ni, chlo­rop­ha­rynx, coc­ci­na, dimi­dia­ta, edit­hae, eni­sae, foers­chi, foers­chi man­dor, fus­ca­hip­po­si­de­ros, imbel­lis, livi­da, livi­da tajong karang, mac­ros­to­ma, mini­opin­na, ocel­la­ta, pato­ti, per­sep­ho­ne, pi, pic­ta, pin­gu­is, pri­ma­pug­nax, pug­nax kapu­as, pulch­ra, pulch­ra pon­tian, rena­ta, rub­ra­ru­ti­lans, schal­le­ri, simo­rum, sim­plex, sma­rag­di­na, sp. bang­ka, sp. kapu­as, sp. maha­chai, sp. nort­hern, sp. sang­gau, sp. suka­da­na, sp. tay­an, spi­lo­to­ge­na, splen­dens, splen­dens ko samui, splen­dens pine­app­le yel­low, stro­hi, tae­nia­ta, tomi, tus­sy­ae, uni­ma­cu­la­ta, uni­ma­cu­la­ta muara wahu, uni­ma­cu­la­ta san­ta­kan, waseri.

Kampf­fis­che haben ein spe­zi­fis­ches Atmung­sor­gan – das Laby­rinth – um atmo­sp­hä­ris­chen Sau­ers­toff zu atmen. Das ermög­licht ihnen zu über­le­ben in kle­i­nen, mit Pflan­zen bewach­se­nen Gewäs­sern in Südos­ta­sien, die arm an Sau­ers­toff sind. Es ist bekannt, dass Männ­chen oft bis zum Tod kämp­fen, da sie auf atmo­sp­hä­ris­chen Sau­ers­toff ange­wie­sen sind. Manch­mal müs­sen sie an die Was­se­ro­berf­lä­che sch­wim­men, um Luft zu schnap­pen. Es ist inte­res­sant, dass auch wäh­rend eines schar­fen Kamp­fes ein Männ­chen, das nicht zum Atmen an die Oberf­lä­che muss, war­tet, bis sein Geg­ner Luft holt. Gege­nüber ande­ren nicht ver­wand­ten Arten ver­hal­ten sie sich eher apat­hisch, sodass sie in einem Geme­in­schaft­sa­qu­arium mit nur einem Männ­chen in der Anla­ge gehal­ten wer­den kön­nen. Auch wenn jun­ge Kampf­fis­che in ihrer Jugen­dze­it nicht mite­i­nan­der kämp­fen. Falls es aus irgen­de­i­nem Grund nicht mög­lich ist, die­ses Regel ein­zu­hal­ten, ist es rat­sam, vie­le Vers­tec­ke und Sch­wim­men­de Pflan­zen im Aqu­arium zu haben, in denen die Fis­che mehr Ruhe fin­den kön­nen. Es wird auch nicht emp­foh­len, Kampf­fis­che mit Faden­fis­chen (Mac­ro­po­dus spp.) oder Gura­mis – Tri­cho­gas­ter – zu kom­bi­nie­ren. Die­se asia­tis­chen Tiger wür­den kei­nen Frie­den fin­den – sie ver­hal­ten sich feind­se­lig zueinander.

Kampf­fis­che sind bei der Zucht recht ans­pruchs­los. Das Männ­chen baut ein Schaum­nest – es nimmt Luft in den Mund und erze­ugt unter Was­ser mit die­sen kle­i­nen Bla­sen eine Art Wie­ge. Daher ist es uner­läss­lich, dass sich die Was­se­ro­berf­lä­che in einem sol­chen Fall nicht stark bewegt oder nur leicht bewegt. Sch­wim­men­de Pflan­zen und Pflan­zen an der Was­se­ro­berf­lä­che sind eine will­kom­me­ne Ergän­zung zur nor­ma­len Hal­tung und Zucht von Kampf­fis­chen. Die Brut ist sehr kle­in und benötigt zu Beginn eine Füt­te­rung mit Infu­so­rien oder ande­rer sehr kle­i­ner leben­der Nahrung. Sie sind anfäl­lig für Tem­pe­ra­tursch­wan­kun­gen, daher ist es wich­tig, Tem­pe­ra­tursch­wan­kun­gen im gesam­ten Was­ser­sä­u­le zu ver­me­i­den. Daher ist es äußerst rat­sam, die Oberf­lä­che des Aqu­ariums mög­lichst abzu­dec­ken. Es ist opti­mal, wenn das Was­ser die gle­i­che Tem­pe­ra­tur wie die Luft­tem­pe­ra­tur über der Oberf­lä­che hat. Zwis­chen Bet­ta splen­dens wur­den vers­chie­de­ne Farb­for­men gezüch­tet, am häu­figs­ten sind rot, blau, grün und gelb. Darüber hinaus sind For­men und Stan­dards wie Krönen­sch­wanz, Halb­mond, Pla­kat, Ko Samui, Ana­nas­gelb und vie­le ande­re regis­triert. Für die Bewer­tung von Bet­ta gibt es meh­re­re Stan­dards, die oft sehr unters­chied­li­che Ergeb­nis­se lie­fern. Die vers­chie­de­nen Schu­len wol­len sich im All­ge­me­i­nen nicht eini­gen oder sich gegen­se­i­tig bere­i­chern. Die Tra­di­ti­on der Betta-​Ausstellungen lebt sowohl in der Slo­wa­kei als auch in Tsche­chien. In letz­ter Zeit fan­den die­se Auss­tel­lun­gen vor allem in Mar­tin, Ban­ská Bys­tri­ca und in letz­ter Zeit sehr aktiv in Bra­ti­sla­va statt.


Pela­tih ada­lah bagian dari labi­rin. Fami­li Bet­ta memi­li­ki bany­ak spe­sies yang dije­las­kan: aka­ren­sis, albi­mar­gi­na­ta, ana­ba­to­ides, balun­ga, bel­li­ca, bre­vi­obe­sus, bro­wno­rum, bro­wno­rum, sara­wak, bur­di­ga­la, chan­no­ides, chan­no­ides maha­kam, chi­ni, chlo­rop­ha­rynx, coc­ci­na, dimi­dia­ta, edit­hae, eni­sae, foers­chi, foers­chi man­dor, fus­ca­hip­po­si­de­ros, imbel­lis, livi­da, livi­da tajong karang, mac­ros­to­ma, mini­opin­na, ocel­la­ta, pato­ti, per­sep­ho­ne, pi, pic­ta, pin­gu­is, pri­ma­pug­nax, pug­nax kapu­as, pulch­ra, pulch­ra pon­tian, rena­ta, rub­ra­ru­ti­lans, schal­le­ri, simo­rum, sim­plex, sma­rag­di­na, sp. bang­ka, sp. kapu­as, sp. maha­chai, sp. nort­hern, sp. sang­gau, sp. suka­da­na, sp. tay­an, spi­lo­to­ge­na, splen­dens, splen­dens ko samui, splen­dens pine­app­le yel­low, stro­hi, tae­nia­ta, tomi, tus­sy­ae, uni­ma­cu­la­ta, uni­ma­cu­la­ta muara wahu, uni­ma­cu­la­ta san­ta­kan, waseri.

Bet­ta ber­na­pas den­gan organ per­na­pa­san khu­sus – labi­rin untuk ber­na­pas uda­ra atmo­s­fer. Hal ini mem­be­ri­nya kemam­pu­an untuk ber­ta­han hidup di kolam kecil yang ditum­bu­hi di Asia Timur yang keku­ran­gan oksi­gen. Dike­nal bahwa pejan­tan sering ber­ta­rung satu sama lain dalam hidup dan mati. Kare­na mere­ka ber­gan­tung pada oksi­gen atmo­s­fer. Kadang-​kadang mere­ka per­lu per­gi ke per­mu­ka­an untuk ber­na­pas. San­gat mena­rik bahwa bah­kan sela­ma per­ta­run­gan sen­git, pejan­tan yang tidak per­lu ber­na­pas akan menung­gu lawan­nya untuk ber­na­pas. Ter­ha­dap spe­sies lain yang tidak ter­kait, mere­ka ber­tin­dak apa­tis, sehing­ga mung­kin untuk meme­li­ha­ra­nya dalam aku­arium sosial, den­gan asum­si hanya satu pejan­tan dalam tang­ki. Mes­ki­pun anak-​anak Bet­ta tidak saling ber­ke­la­hi di masa muda. Jika untuk ala­san ter­ten­tu Anda gagal mema­tu­hi itu, maka disa­ran­kan untuk memi­li­ki bany­ak tem­pat per­sem­bu­ny­ian di tang­ki, tana­man men­gam­bang, di mana ikan dapat mene­mu­kan lebih bany­ak kete­nan­gan. Tidak cocok juga untuk meng­kom­bi­na­si­kan Bet­ta den­gan para­di­se­fish (Mac­ro­po­dus spp.), gou­ra­mis – Tri­cho­gas­ter. Hari­mau Asia ini tidak akan men­ghen­da­ki keda­maian – mere­ka ber­pe­ri­la­ku seca­ra agre­sif satu sama lain.

Bet­ta rela­tif tidak rewel, dalam repro­duk­si jan­tan mem­ban­gun sarang ber­bu­sa – mere­ka men­gam­bil uda­ra ke dalam mulut dan di bawah per­mu­ka­an den­gan gelem­bung kecil ini mere­ka men­cip­ta­kan ayunan lang­sung. Oleh kare­na itu pen­ting agar per­mu­ka­an air tidak ter­la­lu ber­ge­rak, atau hanya ber­ge­rak sedi­kit dalam kasus seper­ti itu. Tana­man men­gam­bang, tana­man di per­mu­ka­an air ada­lah bagian pen­ting dari peme­li­ha­ra­an dan peme­li­ha­ra­an Bet­ta. Telur san­gat kecil dan mem­bu­tuh­kan pakan yang san­gat kecil pada awal­nya, atau maka­nan hidup lain­nya yang san­gat kecil. Ren­tan ter­ha­dap fluk­tu­asi suhu, oleh kare­na itu pen­ting untuk men­ce­gah mere­ka dari peru­ba­han suhu di selu­ruh kolom air. Oleh kare­na itu san­gat disa­ran­kan untuk menu­tup rapat per­mu­ka­an aku­arium. Ide­al­nya, air harus memi­li­ki suhu yang sama den­gan suhu uda­ra di atas per­mu­ka­an. Di anta­ra Bet­ta splen­dens, ber­ba­gai ben­tuk war­na telah dibiak­kan, yang paling umum ada­lah merah, biru, hijau, kuning. Selain itu, saya men­ca­tat ben­tuk dan stan­dar beri­kut: cro­wn tail, half­mo­on, pla­kat, ko samui, pine­app­le yel­low, dan bany­ak lagi. Ada bebe­ra­pa stan­dar untuk peni­laian bet­tas, dalam bany­ak kasus men­gha­sil­kan hasil yang san­gat ber­be­da. Bia­sa­nya, sekolah-​seluk beluk juga tidak setu­ju, atau mem­per­ka­ya satu sama lain. Tra­di­si pame­ran bet­ta ada di Slo­va­kia dan Repub­lik Ceko. Di sini, pame­ran bet­ta telah dia­da­kan dalam peri­ode terak­hir teru­ta­ma di Mar­tin, Ban­ská Bys­tri­ca, dan baru-​baru ini Bra­ti­sla­va san­gat aktif.


बोजोव्नीका मेज एक लेबिरिंथका भाग हुन्। बेटा परिवारमा अनेक प्रजातिहरू छन् जस्तै: aka­ren­sis, albi­mar­gi­na­ta, ana­ba­to­ides, balun­ga, bel­li­ca, bre­vi­obe­sus, bro­wno­rum, bro­wno­rum, sara­wak, bur­di­ga­la, chan­no­ides, chan­no­ides maha­kam, chi­ni, chlo­rop­ha­rynx, coc­ci­na, dimi­dia­ta, edit­hae, eni­sae, foers­chi, foers­chi man­dor, fus­ca­hip­po­si­de­ros, imbel­lis, livi­da, livi­da tajong karang, mac­ros­to­ma, mini­opin­na, ocel­la­ta, pato­ti, per­sep­ho­ne, pi, pic­ta, pin­gu­is, pri­ma­pug­nax, pug­nax kapu­as, pulch­ra, pulch­ra pon­tian, rena­ta, rub­ra­ru­ti­lans, schal­le­ri, simo­rum, sim­plex, sma­rag­di­na, sp. bang­ka, sp. kapu­as, sp. maha­chai, sp. nort­hern, sp. sang­gau, sp. suka­da­na, sp. tay­an, spi­lo­to­ge­na, splen­dens, splen­dens ko samui, splen­dens pine­app­le yel­low, stro­hi, tae­nia­ta, tomi, tus­sy­ae, uni­ma­cu­la­ta, uni­ma­cu­la­ta muara wahu, uni­ma­cu­la­ta san­ta­kan, waseri।

बोजोव्नीका एक विशेष श्वासन अंग – अंतरिक्षीय ऑक्सीजन साँस लिनुका लागि लेबिरिन्थ द्वारा श्वासन लिन्छ। यसले उसलाई पूर्वी एशियाको छोटा छोटो पोखरहरूमा बाँसुने शक्ति प्रदान गर्दछ जुन अक्सीजन कम छ। पुरुषहरू जीवन र मृत्युमा अक्सीजनमा निर्भर भएर एकअगाडि अरु पुरुषसँग लडाइँ गर्छन् भने तिनीहरू ज्ञात छ। किनभने उनीहरू अंतरिक्षीय ऑक्सीजनमा निर्भर छन्। कभी-कभार उनीहरू सतहमा जान प्रयोग गर्न पनि पर्छ। यस रूपमा एक तीव्र युद्ध दौड़मा अन्याय गर्ने पुरुषलाई निर्देशित नै निर्देशित गरिएको हो जो स्वासा लिन आवश्यक छैन। अर्का नसम्म यसलाई अपेथेटिक रूपमा अन्य प्रजातिहरूको प्रतिकूल अनुपालन गर्दछ, जसले उसलाई सामाजिक एक्वेरियममा पालना गर्न सक्छ, एक्कै ठाउँमा एक पुरुष मात्र ठाउँमा। तर यदि केही कारणले तपाईंले यसलाई पालना गर्न सक्नु भएन भने तपाईंलाई बहु छिमेकी स्थान, फुलेपानी, जसमा माछाहरू थोरै अधिक शान्ति पाउन सक्छन्, तालमा हुन। बोजोव्नी साथ विचलित गर्दैन नै (Mac­ro­po­dus spp.) gou­ra­mis – Tri­cho­gas­ter। यी एसियाई बाघहरूलाई एक अर्कासँग सत्रापर्दो गर्ने उनीहरूले नप्रिय छन्।

बोजोव्नी सम्पर्क दिएको छ, पुरुषहरू फोमन घर बनाउँछन् – उनीहरू मुखमा हावा लिन्छन् र सतहमा यस छोटो बुलबुलाहरूसहितको उपन्यासले खुलिलो बनाउँछन्। यसै कारण जलको सतह धेरै अब्यावहारिक हुन चाहिँदैन, वा ती तलै सामान्य रूपमा मात्र हल्काहल्का हुनुपर्छ। लाट्यूहरू, जलारोपण फसलहरू पालना र प्रतिस्थापन गर्ने बोजोव्नीको महत्त्वपूर्ण भाग हुन्। अंडा धेरै छोटो हुन्छ र प्रारम्भिकमा तिनीहरूलाई खाद्न वा अन्य धेरै छोटो भोजनको आवश्यकता छ। तापक्रमका परिणाममा सजिलै परिणाम प्राप्त गर्न उत्तम छ। यसले सामान्यत: जलस्रोतमा विभिन्न रंगका बेटा प्रकारहरू पाल्याउँछ, भने अधिकांशत: रातो, निलो, हरियो, पहेलो। त्यसके अतिरिक्त, म यो रूपहरू र मापदण्डहरू नोट गर्छु: क्राउन्टेल, हाफमुन, प्लाकट, को सामुई, पाइनएप्पल पहेलो, र अन्य धेरै। बेटा प्रजननका लागि कई मापदण्डहरू छन्, धेरै प्रकारहरूमा पूरा विभिन्न परिणामहरू ल्याउँछन्। साधारणतः, एउटा एक साथ नमिल्ने, वा एक अर्कालाई धनलाभी गर्ने शैली प्राथमिक छैन। बोजोव्नीको प्रदर्शनीको परंपरा स्लोभाकिया र चेक गणतन्त्रमा छ। यहाँ, बोजोव्नीको प्रदर्शनीका अन्तिम कालका अवधिमा विशेषका रूपमा मार्टिन, बान्स्का बिस्त्रित्सा, र अहिलेसम्म काफी सक्रिय ब्राटिस्लाभमा भएको छ।


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Evolúcia rodu Tropheus v jazere Tanganika

Hits: 7349

Autor prís­pev­ku: Róbert Toman


The aut­hor of the post: Róbert Toman


Autor des Beit­rags: Róbert Toman


Mwan­dis­hi wa maka­la: Róbert Toman


Afric­ké jaze­rá vypro­du­ko­va­li ohro­mu­jú­co roz­lič­nú fau­nu cich­li­do­vi­tých rýb. Jaze­ro Tan­ga­ni­ka, kto­ré­ho vek sa odha­du­je na 912 mili­ó­nov rokov, je naj­star­šie výcho­do­af­ric­ké jaze­ro a skrý­va mor­fo­lo­gic­ky, gene­tic­ky a beha­vi­orál­ne naj­roz­ma­ni­tej­šiu sku­pi­nu cich­li­do­vi­tých rýb. Mno­ho z vyše 200 popí­sa­ných dru­hov sa delí do geo­gra­fic­ky a gene­tic­ky odliš­ných popu­lá­cií, kto­ré sa líšia hlav­ne v ich sfar­be­ní. Naj­lep­ším prí­kla­dom toh­to javu je ende­mic­ký rod Trop­he­us, v rám­ci kto­ré­ho sa popí­sa­lo 6 dru­hov a viac ako 70 odliš­ne sfar­be­ných miest­nych varian­tov. Okrem Trop­he­us dubo­isi, je cel­ko­vá mor­fo­ló­gia v tom­to rode veľ­mi podob­ná. Trop­he­usy sa hoj­ne vysky­tu­jú v hor­nej pobrež­nej zóne vo všet­kých typoch skal­na­tých bio­to­pov, kde sa kŕmia ria­sa­mi a skrý­va­jú sa pred pre­dá­tor­mi. Pie­soč­na­tým a bah­ni­tým pobre­žiam, ako aj ústiam riek sa strikt­ne vyhý­ba­jú. Je doká­za­né, že Trop­he­usy sa nedo­ká­žu pohy­bo­vať na väč­šie vzdia­le­nos­ti, naj­mä cez voľ­nú vodu, ako dôsle­dok ich vyhra­ne­nej špe­ci­fic­kos­ti život­né­ho pro­stre­dia a ver­nos­ti k urči­té­mu mies­tu a teri­to­ria­li­ty.

Trop­he­us je jeden z naj­štu­do­va­nej­ších rodov jaze­ra. Eto­lo­gic­ké štú­die Trop­he­us moori uká­za­li kom­plex­né vzo­ry sprá­va­nia sa a vyso­ko vyvi­nu­tú sociál­nu orga­ni­zá­ciu. Neexis­tu­je u nich vyhra­ne­ný pohlav­ný dimor­fiz­mus. Obe pohla­via si chrá­nia teri­tó­rium a na roz­diel od mno­hých ďal­ších papu­ľov­cov, Trop­he­usy tvo­ria dočas­né páry počas roz­mno­žo­va­nia. Vývoj ikier a plô­di­ka pre­bie­ha výluč­ne v ústach samíc. Pred­chá­dza­jú­ce fylo­ge­o­gra­fic­ké štú­die Trop­he­usov demon­štro­va­li prek­va­pu­jú­co veľ­ké gene­tic­ké roz­die­ly medzi popu­lá­cia­mi. Trop­he­us dubo­isi bol opí­sa­ný ako naj­pô­vod­nej­šia vet­va a sedem odliš­ných sku­pín vznik­lo väč­ši­nou súčas­ne. Šesť z nich sa vysky­tu­je v indi­vi­du­ál­nych pobrež­ných oblas­tiach a jed­na sku­pi­na sa sekun­dár­ne roz­ší­ri­la a kolo­ni­zo­va­la skal­na­té mies­ta v pod­sta­te po celom jaze­re. Úda­je zís­ka­né ana­lý­zou mito­chon­driál­nej DNA (mtD­NA) uká­za­li, že napriek vše­obec­ne podob­nej mor­fo­ló­gii sa môže sfar­be­nie rýb ohrom­ne líšiť medzi gene­tic­ky blíz­ko prí­buz­ný­mi popu­lá­cia­mi a naopak, môže byť veľ­mi podob­né medzi gene­tic­ky veľ­mi vzdia­le­ný­mi popu­lá­cia­mi ses­ter­ských dru­hov. Tie­to pozo­ro­va­nia sa čias­toč­ne vysvet­ľu­jú ako dôsle­dok para­lel­nej evo­lú­cie podob­ných fareb­ných vzo­rov v rám­ci pri­ro­dze­né­ho výbe­ru ale­bo ako dôsle­dok pries­to­ro­vé­ho kon­tak­tu medzi dvo­ma gene­tic­ky odliš­ný­mi popu­lá­cia­mi po dru­hot­nom kon­tak­te a násled­nom trie­de­ní rodu, kedy sa krí­žen­ci tých­to popu­lá­cií a ich potom­ko­via spät­ne krí­ži­li pred­nost­ne len s člen­mi jed­nej pôvod­nej popu­lá­cie.


Afri­can lakes have pro­du­ced an asto­nis­hin­gly diver­se fau­na of cich­lids. Lake Tan­ga­ny­i­ka, esti­ma­ted to be 9 – 12 mil­li­on years old, is the oldest East Afri­can lake and har­bors the morp­ho­lo­gi­cal­ly, gene­ti­cal­ly, and beha­vi­oral­ly most diver­se group of cich­lids. Many of the over 200 desc­ri­bed spe­cies divi­de into geog­rap­hi­cal­ly and gene­ti­cal­ly dis­tinct popu­la­ti­ons that dif­fer main­ly in the­ir colo­ra­ti­on. The ende­mic genus Trop­he­us is a pri­me exam­ple of this phe­no­me­non, with six spe­cies and over 70 dif­fe­ren­tly colo­red local variants desc­ri­bed wit­hin the genus. Apart from Trop­he­us dubo­isi, the ove­rall morp­ho­lo­gy wit­hin this genus is very simi­lar. Trop­he­us are abun­dant in the upper lit­to­ral zone in all types of roc­ky bio­to­pes, whe­re they feed on algae and seek shel­ter from pre­da­tors. They strict­ly avo­id san­dy and mud­dy sho­res, as well as river mouths. It has been pro­ven that Trop­he­us can­not move over long dis­tan­ces, espe­cial­ly through open water, due to the­ir high­ly spe­ci­fic envi­ron­men­tal requ­ire­ments, site fide­li­ty, and territoriality.

Trop­he­us is one of the most stu­died gene­ra in the lake. Etho­lo­gi­cal stu­dies of Trop­he­us moori reve­a­led com­plex beha­vi­or pat­terns and high­ly deve­lo­ped social orga­ni­za­ti­on. The­re is no dis­tinct sexu­al dimorp­hism. Both sexes defend ter­ri­to­ries, and unli­ke many other mouthb­ro­oders, Trop­he­us form tem­po­ra­ry pairs during bre­e­ding. The deve­lop­ment of eggs and fry occurs exc­lu­si­ve­ly in the mouths of fema­les. Pre­vi­ous phy­lo­ge­og­rap­hic stu­dies on Trop­he­us demon­stra­ted sur­pri­sin­gly lar­ge gene­tic dif­fe­ren­ces bet­we­en popu­la­ti­ons. Trop­he­us dubo­isi was desc­ri­bed as the most ances­tral line­a­ge, and seven dis­tinct groups aro­se most­ly simul­ta­ne­ous­ly. Six of them occur in indi­vi­du­al lit­to­ral are­as, and one group secon­da­ri­ly colo­ni­zed roc­ky sites throug­hout the lake. Data obtai­ned from mito­chon­drial DNA (mtD­NA) ana­ly­sis sho­wed that, des­pi­te a gene­ral­ly simi­lar morp­ho­lo­gy, fish colo­ra­ti­on can vary gre­at­ly among gene­ti­cal­ly clo­se­ly rela­ted popu­la­ti­ons. Con­ver­se­ly, it can be very simi­lar among gene­ti­cal­ly dis­tant popu­la­ti­ons of sis­ter spe­cies. The­se obser­va­ti­ons are par­tial­ly explai­ned as a result of paral­lel evo­lu­ti­on of simi­lar color pat­terns through natu­ral selec­ti­on or as a con­se­qu­en­ce of spa­tial con­tact bet­we­en two gene­ti­cal­ly dis­tinct popu­la­ti­ons fol­lo­wing secon­da­ry con­tact and sub­se­qu­ent sor­ting of the genus when hyb­rids of the­se popu­la­ti­ons and the­ir des­cen­dants selec­ti­ve­ly backc­ros­sed with mem­bers of one ori­gi­nal population.


Afri­ka­nis­che Seen haben eine ers­taun­lich viel­fäl­ti­ge Fau­na von Bunt­bars­chen her­vor­geb­racht. Der Tan­gan­ji­ka­see, des­sen Alter auf 9 bis 12 Mil­li­onen Jah­re ges­chätzt wird, ist der ältes­te ostaf­ri­ka­nis­che See und beher­bergt die morp­ho­lo­gisch, gene­tisch und ver­hal­tens­mä­ßig viel­fäl­tigs­te Grup­pe von Bunt­bars­chen. Vie­le der über 200 besch­rie­be­nen Arten tei­len sich in geo­gra­fisch und gene­tisch unters­chied­li­che Popu­la­ti­onen auf, die sich haupt­säch­lich in ihrer Fär­bung unters­che­i­den. Das ende­mis­che Genus Trop­he­us ist ein her­vor­ra­gen­des Beis­piel für die­ses Phä­no­men, mit sechs Arten und über 70 unters­chied­lich gefärb­ten loka­len Varian­ten, die inner­halb des Genus besch­rie­ben wur­den. Abge­se­hen von Trop­he­us dubo­isi ist die Gesamt­morp­ho­lo­gie inner­halb die­ses Genus sehr ähn­lich. Trop­he­us sind reich­lich in der obe­ren Ufer­zo­ne in allen Arten von fel­si­gen Bio­to­pen zu fin­den, wo sie Algen fres­sen und sich vor Raub­tie­ren vers­tec­ken. Sie mei­den strikt san­di­ge und sch­lam­mi­ge Ufer sowie Fluss­mün­dun­gen. Es wur­de nach­ge­wie­sen, dass Trop­he­us sich nicht über wei­te Strec­ken bewe­gen kön­nen, ins­be­son­de­re nicht über fre­ies Was­ser, aufg­rund ihrer hochs­pe­zi­fis­chen Umwel­tan­for­de­run­gen, der Tre­ue zum Lebens­raum und der Territorialität.

Trop­he­us ist eines der am bes­ten erforsch­ten Gat­tun­gen des Sees. Etho­lo­gis­che Stu­dien an Trop­he­us moori zeig­ten kom­ple­xe Ver­hal­tens­mus­ter und eine hoch ent­wic­kel­te sozia­le Orga­ni­sa­ti­on. Es gibt kei­nen aus­gep­räg­ten Gesch­lechts­di­morp­his­mus. Bei­de Gesch­lech­ter ver­te­i­di­gen Ter­ri­to­rien, und im Gegen­satz zu vie­len ande­ren Maulb­rütern bil­den Trop­he­us wäh­rend der Brut­ze­it vorüber­ge­hen­de Paa­re. Die Ent­wick­lung von Eiern und Jung­fis­chen erfolgt aussch­lie­ßlich im Maul der Weib­chen. Frühe­re phy­lo­ge­o­gra­fis­che Stu­dien zu Trop­he­us zeig­ten über­ras­chend gro­ße gene­tis­che Unters­chie­de zwis­chen Popu­la­ti­onen. Trop­he­us dubo­isi wur­de als der urs­prün­glichs­te Stamm besch­rie­ben, und sie­ben vers­chie­de­ne Grup­pen ents­tan­den größten­te­ils gle­i­ch­ze­i­tig. Sechs davon kom­men in ein­zel­nen Ufer­ge­bie­ten vor, und eine Grup­pe besie­del­te sekun­där fel­si­ge Stel­len im gesam­ten See. Die aus der Ana­ly­se der mito­chon­dria­len DNA (mtD­NA) gewon­ne­nen Daten zeig­ten, dass die Fisch­fär­bung trotz einer im All­ge­me­i­nen ähn­li­chen Morp­ho­lo­gie zwis­chen gene­tisch eng ver­wand­ten Popu­la­ti­onen stark vari­ie­ren kann. Umge­ke­hrt kann sie zwis­chen gene­tisch ent­fern­ten Popu­la­ti­onen von Sch­wes­te­rar­ten sehr ähn­lich sein. Die­se Beobach­tun­gen wer­den tei­lwe­i­se als Ergeb­nis paral­le­ler Evo­lu­ti­on ähn­li­cher Farb­mus­ter durch natür­li­che Selek­ti­on oder als Fol­ge des räum­li­chen Kon­takts zwis­chen zwei gene­tisch unters­chied­li­chen Popu­la­ti­onen nach dem sekun­dä­ren Kon­takt und ansch­lie­ßen­der Sor­tie­rung der Gat­tung erk­lärt, wenn Hyb­ri­den die­ser Popu­la­ti­onen und ihre Nach­kom­men selek­tiv mit Mitg­lie­dern einer urs­prün­gli­chen Popu­la­ti­on zurück­gek­re­uzt wurden.


Mazi­wa ya Kiaf­ri­ka yame­ten­ge­ne­za aina tofau­ti sana ya sama­ki wa cich­lid. Ziwa Tan­ga­ny­i­ka, amba­lo umri wake una­ka­di­ri­wa kuwa kati ya mia­ka 9 hadi 12 mili­oni, ni ziwa la Kiaf­ri­ka la Mas­ha­ri­ki lenye kun­di la sama­ki wa cich­lid lenye tofau­ti kub­wa kwa upan­de wa umbo, jene­ti­ki, na tabia. Wen­gi wa spis­hi zai­di ya 200 zili­zo­ele­ze­wa zime­ga­wa­ny­i­ka kati­ka ida­di tofau­ti za kiji­o­gra­fia na kije­ne­ti­ki, zina­zo­to­fau­tia­na hasa kati­ka ran­gi zao. Mfa­no mzu­ri wa hii ni jena­si ya Trop­he­us, amba­yo ina spis­hi 6 na zai­di ya tofau­ti 70 za mitaa zenye ran­gi tofau­ti. Isi­po­ku­wa Trop­he­us dubo­isi, mor­fo­lo­jia ya jum­la kati­ka jena­si hii ni sawa sana. Trop­he­us wana­pa­ti­ka­na sana kati­ka eneo la pwa­ni la juu kati­ka aina zote za maka­zi ya miam­ba, wana­ku­la mwa­ni, na kuji­fi­cha kuto­ka kwa wawin­da­ji. Wanak­we­pa pwa­ni zenye mchan­ga na mato­pe, pamo­ja na viji­to. Imet­hi­bi­tis­hwa kuwa Trop­he­us hawa­we­zi kusa­fi­ri umba­li mre­fu, haswa kupi­tia maji wazi, kama mato­keo ya mazin­gi­ra yao maa­lum na uami­ni­fu kwa eneo fula­ni na utaifa.

Trop­he­us ni moja wapo ya maje­na­si yana­y­o­so­me­wa zai­di kati­ka ziwa. Maso­mo ya tabia ya Trop­he­us moori yame­ony­es­ha mifu­mo min­gi ya tabia na shi­ri­ka kub­wa la kija­mii. Haku­na tofau­ti za kuji­to­ke­za kwa jin­sia. Jin­sia zote mbi­li zina­lin­da eneo lao na, tofau­ti na wen­gi wa papi­lo­ta wen­gi­ne, Trop­he­us hufa­nya jozi za muda waka­ti wa uza­zi. Maen­de­leo ya may­ai na vifa­ran­ga hufa­ny­i­ka kika­mi­li­fu kiny­wa­ni mwa wana­wa­ke. Uta­fi­ti wa zama­ni wa phy­lo­ge­og­rap­hic wa Trop­he­us uli­ony­es­ha tofau­ti za kus­han­ga­za za kije­ne­ti­ki kati ya ida­di ya watu. Trop­he­us dubo­isi ilie­le­zwa kama tawi la awa­li, na vikun­di saba tofau­ti vili­ji­to­ke­za kwa kia­si kikub­wa waka­ti huo huo. Sita kati yao zina­pa­ti­ka­na kati­ka mae­neo ya pwa­ni ya kibi­naf­si, na kikun­di kimo­ja kili­ta­wa­ny­i­ka sekon­da­ri na kuva­mia mae­neo ya miam­ba kari­bu kote ziwa. Tak­wi­mu zili­zo­pa­ti­ka­na kuto­ka kwa ucham­bu­zi wa DNA ya mito­kon­dria (mtD­NA) zili­ony­es­ha kuwa, licha ya mor­fo­lo­jia kwa ujum­la kufa­na­na, ran­gi ya sama­ki ina­we­za kuto­fau­tia­na sana kati ya ida­di za watu zina­zo­hu­sia­na kije­ne­ti­ki na, kiny­ume cha­ke, ina­we­za kuwa sawa sana kati ya ida­di za watu sio kari­bu kije­ne­ti­ki za spis­hi ndu­gu. Maba­di­li­ko haya yana­we­za kue­le­we­ka kwa sehe­mu kama mato­keo ya mage­uzi sawa ya mifa­no ya ran­gi nda­ni ya ute­uzi wa asi­lia au kama mato­keo ya mawa­si­lia­no ya nafa­si kati ya ida­di mbi­li tofau­ti kije­ne­ti­ki baa­da ya mawa­si­lia­no ya sekon­da­ri na usam­ba­za­ji wa tena wa jena­si, amba­po mse­to wa ida­di hizi na wato­to wao uli­fa­ny­i­ka kwa kia­si kikub­wa na wana­cha­ma wa ida­di moja ya awali.


His­to­ric­ké zme­ny jazera

Pred­po­kla­dá sa, že rých­le for­mo­va­nie veľ­kých dru­ho­vých sku­pín výcho­do­af­ric­kých cich­líd spô­so­bu­jú abi­otic­ké (fyzi­kál­ne) fak­to­ry, ako geolo­gic­ké pro­ce­sy a kli­ma­tic­ké uda­los­ti, ako aj bio­lo­gic­ké vlast­nos­ti šíria­cich sa orga­niz­mov. Nie­koľ­ko štú­dií uká­za­lo, že veľ­ké kolí­sa­nie hla­di­ny jaze­ra malo váž­ny vplyv na skal­na­té pro­stre­die a dru­ho­vé spo­lo­čen­stvá vo výcho­do­af­ric­kých prie­ko­po­vých jaze­rách. Jaze­ro bolo váž­ne ovplyv­ne­né zme­nou na suché pod­ne­bie asi pred 1,1 mili­ón­mi rokov, čo spô­so­bi­lo pokles hla­di­ny asi o 650700 m pod súčas­nú hla­di­nu. Potom sa jaze­ro zväč­šo­va­lo postup­ne do obdo­bia asi pred 550 000 rok­mi. Ďal­ší pokles hla­di­ny nastal asi pred 390 000360 000 rok­mi o 360 met­rov, medzi 290 000260 000 rok­mi o 350 m a medzi 190 000170 000 rok­mi to bol pokles o 250 m. V najb­liž­šej his­tó­rii pokles­la hla­di­na počas nesko­ré­ho ple­is­to­cé­nu ľado­vej doby, kedy bolo v Afri­ke suché pod­ne­bie. Ide o obdo­bie spred 40 00035 000 rok­mi (pokles o 160 m) a medzi 23 00018 000 rok­mi (prav­de­po­dob­ne o 600 m). Aký­koľ­vek vzrast hla­di­ny posú­va pobrež­nú líniu a tvo­ria sa nové skal­na­té oblas­ti. Len čo vzdia­le­nos­ti medzi novo for­mo­va­ný­mi oblas­ťa­mi pre­kro­čia schop­nosť šíre­nia sa jed­not­li­vých dru­hov, tok génov sa pre­ru­ší a hro­ma­dia sa gene­tic­ké roz­die­ly medzi popu­lá­cia­mi. Násled­ný pokles hla­di­ny môže viesť k sekun­dár­ne­mu mie­ša­niu, čo vedie k buď k zvy­šu­jú­cej sa gene­tic­kej roz­diel­nos­ti ale­bo prí­buz­nos­ti nových druhov.

Šíre­nie rodu Trop­he­us v jaze­re Tanganika

Na zákla­de gene­tic­kej ana­lý­zy sa urči­li 3 obdo­bia šíre­nia sa Trop­he­usov v jaze­re. Prvé obdo­bie pre­bie­ha­lo počas stú­pa­nia hla­di­ny v obdo­bí medzi 1,1 mil. – 550 000 rok­mi, dru­hé šíre­nie pre­bie­ha­lo počas pokle­su hla­di­ny v obdo­bí medzi 390 000360 000 rok­mi a tre­tie šíre­nie nasta­lo počas pokle­su hla­di­ny v obdo­bí medzi 190 000170 000 rok­mi. Kli­ma­tic­ké zme­ny pred 17 000 rok­mi spô­so­bi­li dra­ma­tic­ký pokles hla­di­ny nie­len v Tan­ga­ni­ke, ale aj v Mala­wi a dokon­ca vysc­hnu­tie jaze­ra Vik­tó­ria. Tie­to uda­los­ti synch­ro­ni­zo­va­li pro­ce­sy diver­zi­fi­ká­cie cich­líd vo všet­kých troch jaze­rách. Naj­dô­ve­ry­hod­nej­šie vysvet­le­nie gene­tic­kých vzo­rov Trop­he­usov sú tri obdo­bia níz­kej hla­di­ny jaze­ra, kedy kle­sa­la hla­di­na naj­me­nej o 550 m, tak­že jaze­ro bolo roz­de­le­né na tri jaze­rá. Sku­pi­ny Trop­he­usov boli roz­de­le­né do osem hlav­ných sku­pín pod­ľa mtD­NA a pod­ľa výsky­tu v jed­not­li­vých loka­li­tách jaze­ra, kto­ré dosta­li názov pod­ľa osád na pobreží:

  • Sku­pi­na A1 (Kib­we, Kab­we, Kiti Point)
  • Sku­pi­na A2 (Kabe­zi, Iko­la, Bili­la Island, Kyeso I./Kungwe – T. yel­low”, Kala, Mpulungu)
  • Sku­pi­na A3 (Nyan­za Lac – T. bri­char­di, Ngom­be, Bemba)
  • Sku­pi­na A4 (Nvu­na Island, Kato­to I.)
  • Sku­pi­na B (Rutun­ga, Kiriza)
  • Sku­pi­na C (Kyeso II.)
  • Sku­pi­na D (Zon­gwe, Moba, Kib­we­sa – T. Kib­we­sa”)
  • Sku­pi­na E (Bulu – T. pol­li, Bulu – T. Kirschf­leck”)
  • Sku­pi­na F (Kib­we­sa – T. Kirschf­leck”, Mvua I., Inangu)
  • Sku­pi­na G (Wapem­be juh, Kato­to II., Mvua II.)
  • Sku­pi­na H (Wapem­be sever)

His­to­ri­cal chan­ges of the lake

It is assu­med that the rapid for­ma­ti­on of lar­ge spe­cies groups of East Afri­can cich­lids is cau­sed by abi­otic (phy­si­cal) fac­tors such as geolo­gi­cal pro­ces­ses and cli­ma­tic events, as well as bio­lo­gi­cal cha­rac­te­ris­tics of spre­a­ding orga­nisms. Seve­ral stu­dies have sho­wn that lar­ge fluc­tu­ati­ons in lake levels had a sig­ni­fi­cant impact on roc­ky envi­ron­ments and spe­cies com­mu­ni­ties in East Afri­can rift lakes. The lake was seri­ous­ly affec­ted by a shift to a dry cli­ma­te about 1.1 mil­li­on years ago, cau­sing a drop in the water level by about 650 – 700 meters below the cur­rent level. Then, the lake gra­du­al­ly expan­ded into the peri­od around 550,000 years ago. Anot­her drop in the water level occur­red about 390,000 to 360,000 years ago by 360 meters, bet­we­en 290,000 and 260,000 years ago by 350 meters, and bet­we­en 190,000 and 170,000 years ago, the­re was a drop of 250 meters. In recent his­to­ry, the lake level drop­ped during the late Ple­is­to­ce­ne ice age when the cli­ma­te in Afri­ca beca­me arid. This occur­red app­ro­xi­ma­te­ly 40,00035,000 years ago (a dec­re­a­se of 160 meters) and bet­we­en 23,00018,000 years ago (pro­bab­ly by 600 meters). Any inc­re­a­se in the water level shifts the sho­re­li­ne, for­ming new roc­ky are­as. Once the dis­tan­ces bet­we­en newly for­med are­as exce­ed the abi­li­ty of indi­vi­du­al spe­cies to spre­ad, the gene flow is inter­rup­ted, and gene­tic dif­fe­ren­ces accu­mu­la­te bet­we­en popu­la­ti­ons. Sub­se­qu­ent drops in the water level can lead to secon­da­ry mixing, resul­ting in eit­her inc­re­a­sed gene­tic diver­si­ty or rela­ted­ness of new species.

Dis­se­mi­na­ti­on of the Trop­he­us genus in Lake Tanganyika

Based on gene­tic ana­ly­sis, three peri­ods of Trop­he­us spre­ad in the lake have been iden­ti­fied. The first peri­od occur­red during the rise in lake levels bet­we­en 1.1 mil­li­on – 550,000 years ago, the second spre­ad occur­red during the dec­li­ne in lake levels bet­we­en 390,000360,000 years ago, and the third spre­ad occur­red during the dec­li­ne in lake levels bet­we­en 190,000170,000 years ago. Cli­ma­tic chan­ges around 17,000 years ago cau­sed a dra­ma­tic drop in water levels not only in Tan­ga­ny­i­ka but also in Mala­wi and even the dry­ing up of Lake Vic­to­ria. The­se events synch­ro­ni­zed the pro­ces­ses of cich­lid diver­si­fi­ca­ti­on in all three lakes. The most plau­sib­le expla­na­ti­on for the gene­tic pat­terns of Trop­he­us invol­ves three peri­ods of low lake levels when the water level drop­ped by at least 550 meters, cau­sing the lake to be divi­ded into three sepa­ra­te bodies of water. Trop­he­us groups were divi­ded into eight main groups based on mtD­NA and the­ir occur­ren­ce in spe­ci­fic lake loca­ti­ons, named after sett­le­ments on the shore:

Group A1 (Kib­we, Kab­we, Kiti Point)
Group A2 (Kabe­zi, Iko­la, Bili­la Island, Kyeso I./Kungwe – T. yel­low”, Kala, Mpulungu)
Group A3 (Nyan­za Lac – T. bri­char­di, Ngom­be, Bemba)
Group A4 (Nvu­na Island, Kato­to I.)
Group B (Rutun­ga, Kiriza)
Group C (Kyeso II.)
Group D (Zon­gwe, Moba, Kib­we­sa – T. Kib­we­sa”)
Group E (Bulu – T. pol­li, Bulu – T. Kirschf­leck”)
Group F (Kib­we­sa – T. Kirschf­leck”, Mvua I., Inangu)
Group G (Wapem­be south, Kato­to II., Mvua II.)
Group H (Wapem­be north)


His­to­ris­che Verän­de­run­gen des Sees

Es wird ver­mu­tet, dass die schnel­le Bil­dung gro­ßer Arten­grup­pen ostaf­ri­ka­nis­cher Bunt­bars­che durch abi­otis­che (phy­si­ka­lis­che) Fak­to­ren verur­sacht wird, wie geolo­gis­che Pro­zes­se und kli­ma­tis­che Ere­ig­nis­se, sowie bio­lo­gis­che Merk­ma­le sich ausb­re­i­ten­der Orga­nis­men. Meh­re­re Stu­dien haben geze­igt, dass gro­ße Sch­wan­kun­gen des Sees­pie­gels ernst­haf­te Auswir­kun­gen auf die fel­si­ge Umge­bung und die Arten­zu­sam­men­set­zung in den ostaf­ri­ka­nis­chen Gra­ben­se­en hat­ten. Der See wur­de vor etwa 1,1 Mil­li­onen Jah­ren ernst­haft von einem Wech­sel zu einem troc­ke­nen Kli­ma bee­in­flusst, was zu einem Rück­gang des Was­ser­spie­gels um etwa 650 – 700 Meter unter das aktu­el­le Nive­au führ­te. Dann ver­größer­te sich der See all­mäh­lich bis zur Peri­ode vor etwa 550.000 Jah­ren. Ein wei­te­rer Rück­gang des Was­ser­spie­gels erfolg­te vor etwa 390.000 bis 360.000 Jah­ren um 360 Meter, zwis­chen 290.000 und 260.000 Jah­ren um 350 Meter und zwis­chen 190.000 und 170.000 Jah­ren erfolg­te ein Rück­gang um 250 Meter. In der jün­ge­ren Ges­chich­te sank der Was­ser­spie­gel wäh­rend der spä­ten Eis­ze­it des Ple­is­to­zäns, als das Kli­ma in Afri­ka troc­ken wur­de. Dies ges­chah etwa vor 40.00035.000 Jah­ren (ein Rück­gang um 160 Meter) und zwis­chen 23.00018.000 Jah­ren (wahrs­che­in­lich um 600 Meter). Jeder Ans­tieg des Was­ser­spie­gels vers­chiebt die Küs­ten­li­nie und es ents­te­hen neue fel­si­ge Gebie­te. Sobald die Abstän­de zwis­chen den neu ents­tan­de­nen Gebie­ten die Ausb­re­i­tungs­fä­hig­ke­it ein­zel­ner Arten übersch­re­i­ten, wird der Genaus­tausch unterb­ro­chen und gene­tis­che Unters­chie­de zwis­chen Popu­la­ti­onen sam­meln sich an. Ein ansch­lie­ßen­der Rück­gang des Was­ser­spie­gels kann zu sekun­dä­rer Durch­mis­chung füh­ren, was ent­we­der zu einer erhöh­ten gene­tis­chen Viel­falt oder Ver­wandts­chaft neuer Arten führt.

Verb­re­i­tung der Gat­tung Trop­he­us im Tanganjikasee

Basie­rend auf gene­tis­chen Ana­ly­sen wur­den drei Zeit­rä­u­me der Verb­re­i­tung von Trop­he­us im See iden­ti­fi­ziert. Die ers­te Peri­ode erfolg­te wäh­rend des Ans­tiegs des Sees­pie­gels zwis­chen 1,1 Mil­li­onen und 550.000 Jah­ren, die zwe­i­te Verb­re­i­tung erfolg­te wäh­rend des Rück­gangs des Sees­pie­gels zwis­chen 390.000 und 360.000 Jah­ren und die drit­te Verb­re­i­tung erfolg­te wäh­rend des Rück­gangs des Sees­pie­gels zwis­chen 190.000 und 170.000 Jah­ren. Kli­ma­tis­che Verän­de­run­gen vor 17.000 Jah­ren führ­ten zu einem dra­ma­tis­chen Rück­gang des Was­ser­spie­gels nicht nur im Tan­gan­ji­ka, son­dern auch im Malawi-​See und sogar zum Aus­trock­nen des Vik­to­ria­se­es. Die­se Ere­ig­nis­se synch­ro­ni­sier­ten die Pro­zes­se der Cich­li­den­di­ver­si­fi­ka­ti­on in allen drei Seen. Die plau­si­bels­te Erk­lä­rung für die gene­tis­chen Mus­ter von Trop­he­us umfasst drei Peri­oden nied­ri­ger Was­sers­tän­de, bei denen der Was­sers­tand um min­des­tens 550 Meter sank und der See in drei sepa­ra­te Gewäs­ser auf­ge­te­ilt wur­de. Die Tropheus-​Gruppen wur­den in acht Hauptg­rup­pen unter­te­ilt, basie­rend auf mtD­NA und ihrem Vor­kom­men an bes­timm­ten See­or­ten, benannt nach Sied­lun­gen am Ufer:

Grup­pe A1 (Kib­we, Kab­we, Kiti Point)
Grup­pe A2 (Kabe­zi, Iko­la, Bili­la Island, Kyeso I./Kungwe – T. yel­low”, Kala, Mpulungu)
Grup­pe A3 (Nyan­za Lac – T. bri­char­di, Ngom­be, Bemba)
Grup­pe A4 (Nvu­na Island, Kato­to I.)
Grup­pe B (Rutun­ga, Kiriza)
Grup­pe C (Kyeso II.)
Grup­pe D (Zon­gwe, Moba, Kib­we­sa – T. Kib­we­sa”)
Grup­pe E (Bulu – T. pol­li, Bulu – T. Kirschf­leck”)
Grup­pe F (Kib­we­sa – T. Kirschf­leck”, Mvua I., Inangu)
Grup­pe G (Wapem­be süd­lich, Kato­to II., Mvua II.)
Grup­pe H (Wapem­be nördlich)


Swa­hi­li: Maba­di­li­ko ya His­to­ria kati­ka Ziwa

Ina­a­mi­ni­wa kwam­ba kuun­dwa hara­ka kwa vikun­di vikub­wa vya spis­hi za Cich­lid za Afri­ka Mas­ha­ri­ki kuna­chan­gi­wa na mam­bo ya abi­oti­ki (kimwi­li), kama vile mcha­ka­to wa kiji­olo­jia na matu­kio ya hali ya hewa, pamo­ja na sifa za kiba­olo­jia za vium­be vina­vy­o­enea. Uta­fi­ti kad­haa ume­fu­nua kuwa maba­di­li­ko makub­wa ya kiwan­go cha maji yali­ku­wa na atha­ri kub­wa kwe­nye mazin­gi­ra ya miam­ba na jumu­iya ya spis­hi kati­ka mazi­wa ya bon­de la Ufa la Afri­ka Mas­ha­ri­ki. Ziwa lili­pa­ta atha­ri kub­wa kuto­ka­na na maba­di­li­ko ya hali ya hewa kavu kari­bu mia­ka 1.1 mili­oni ili­y­o­pi­ta, iki­sa­ba­bis­ha kupun­gua kwa kiwan­go cha maji kwa tak­ri­ban mita 650 – 700 chi­ni ya kiwan­go cha sasa. Kis­ha ziwa lika­on­ge­ze­ka pole­po­le hadi kipin­di cha mia­ka tak­ri­ban 550,000 ili­y­o­pi­ta. Kupun­gua kwa kiwan­go kin­gi­ne kili­fa­ny­i­ka tak­ri­ban mia­ka 390,000 hadi 360,000 ili­y­o­pi­ta kwa mita 360, kati ya mia­ka 290,000 hadi 260,000 ili­y­o­pi­ta kwa mita 350, na kati ya mia­ka 190,000 hadi 170,000 ili­y­o­pi­ta kwa kupun­gua kwa mita 250. Kati­ka his­to­ria ya kari­bu, kiwan­go cha maji kili­pun­gua waka­ti wa kipin­di cha Ple­is­to­ce­ne mwis­ho­ni, waka­ti hali ya hewa ili­po­ku­wa kavu bara­ni Afri­ka. Hii ili­to­kea kari­bu mia­ka 40,00035,000 ili­y­o­pi­ta (kipun­gua kwa mita 160) na kati ya mia­ka 23,00018,000 ili­y­o­pi­ta (lab­da kwa mita 600). Onge­ze­ko lolo­te la kiwan­go cha maji kuna­so­ge­za pwa­ni na kusa­ba­bis­ha mae­neo mapya ya miam­ba. Mara tu umba­li kati ya mae­neo mapya yali­y­o­let­wa una­po­vu­ka uwe­zo wa kusam­baa kwa spis­hi binaf­si, mzun­gu­ko wa jeni una­ka­tis­hwa na tofau­ti za kije­ne­ti­ki huku­sa­ny­i­ka kati ya ida­di ya watu. Kupun­gua kwa kiwan­go cha maji baa­da­ye kuna­we­za kusa­ba­bis­ha kuchan­ga­ny­i­ka kwa sekon­da­ri, amba­yo ina­on­go­za kwa kuon­ge­ze­ka kwa tofau­ti za kije­ne­ti­ki au uhu­sia­no wa kari­bu kati ya spis­hi mpya.

Uene­zi wa Jeni la Trop­he­us kati­ka Ziwa Tanganyika

Kulin­ga­na na ucham­bu­zi wa jene­ti­ki, kume­ku­wa na vipin­di vita­tu vya uene­zi wa Trop­he­us kati­ka ziwa. Kipin­di cha kwan­za kili­fa­ny­i­ka waka­ti wa onge­ze­ko la kiwan­go cha maji kati ya mia­ka mili­oni 1.1 hadi 550,000 ili­y­o­pi­ta, uene­zi wa pili uli­fa­ny­i­ka waka­ti wa kupun­gua kwa kiwan­go cha maji kati ya mia­ka 390,000 hadi 360,000 ili­y­o­pi­ta, na uene­zi wa tatu uli­to­kea waka­ti wa kupun­gua kwa kiwan­go cha maji kati ya mia­ka 190,000 hadi 170,000 ili­y­o­pi­ta. Maba­di­li­ko ya hali ya hewa mia­ka 17,000 ili­y­o­pi­ta yali­sa­ba­bis­ha kupun­gua kwa kasi kwa kiwan­go cha maji siyo tu kati­ka Tan­ga­ny­i­ka, bali pia kati­ka Ziwa Mala­wi na hata kukaus­ha Ziwa Vik­to­ria. Matu­kio haya yali­sa­wa­zis­ha mcha­ka­to wa uto­fau­tis­ha­ji wa Cich­lid kati­ka mazi­wa yote mata­tu. Mae­le­zo yana­y­o­we­za kue­le­we­ka zai­di ya mifu­mo ya kije­ne­ti­ki ya Trop­he­us yana­ju­mu­is­ha vipin­di vita­tu vya viwan­go vya chi­ni vya maji, amba­po kiwan­go kili­pun­gua kwa anga­lau mita 550, hivyo ziwa liki­ga­wa­ny­wa kati­ka mazi­wa mata­tu tofau­ti. Vikun­di vya Trop­he­us vili­ga­wa­ny­wa kati­ka vikun­di vita­tu vikuu, kulin­ga­na na mtD­NA na mzun­gu­ko wao kwe­nye mae­neo maa­lum ya ziwa, vili­vy­o­pe­wa maji­na ya viton­go­ji kwe­nye pwani:

Kikun­di A1 (Kib­we, Kab­we, Kiti Point)
Kikun­di A2 (Kabe­zi, Iko­la, Bili­la Island, Kyeso I./Kungwe – T. yel­low”, Kala, Mpulungu)
Kikun­di A3 (Nyan­za Lac – T. bri­char­di, Ngom­be, Bemba)
Kikun­di A4 (Nvu­na Island, Kato­to I.)
Kikun­di B (Rutun­ga, Kiriza)
Kikun­di C (Kyeso II.)
Kikun­di D (Zon­gwe, Moba, Kib­we­sa – T. Kib­we­sa”)
Kikun­di E (Bulu – T. pol­li, Bulu – T. Kirschf­leck”)
Kikun­di F (Kib­we­sa – T. Kirschf­leck”, Mvua I., Inangu)
Kikun­di G (Wapem­be kusi­ni, Kato­to II., Mvua II.)
Kikun­di H (Wapem­be kaskazini)


Na obráz­ku sú zná­zor­ne­né vzťa­hy medzi jed­not­li­vý­mi sku­pi­na­mi rodu Trop­he­us a ich loka­li­zá­cia v jazere.


The rela­ti­ons­hips bet­we­en indi­vi­du­al groups of the genus Trop­he­us and the­ir loca­ti­ons in the lake are illu­stra­ted in the picture.


Auf dem Bild sind die Bez­ie­hun­gen zwis­chen den ein­zel­nen Grup­pen der Gat­tung Trop­he­us und deren Stan­dor­ten im See dargestellt.


Kati­ka picha, uhu­sia­no kati ya vikun­di binaf­si vya jena­si ya Trop­he­us na mae­neo yao kati­ka ziwa unavyoonyeshwa.

Tropheus Phylog[1]

Pri­már­ne šíre­nie rodu Trop­he­us bolo pod­mie­ne­né sil­ným zvý­še­ním hla­di­ny jaze­ra asi pred 700 000 rok­mi. Prvé dve sku­pi­ny (A a B) pochá­dza­li z obsa­de­nia sever­ných čas­tí jaze­ra, sku­pi­na C a D vzni­ka­la na západ­nom pobre­ží cen­trál­nej čas­ti jaze­ra a sku­pi­na E sa roz­ví­ja­la na výcho­de stred­nej čas­ti jaze­ra. Sku­pi­ny F, G a H sa najp­rav­de­po­dob­nej­šie udo­mác­ni­li na juhu jaze­ra. Tre­ba upo­zor­niť, že nedáv­no obja­ve­ná ôsma sku­pi­na C v Kyeso prav­de­po­dob­ne repre­zen­tu­je Trop­he­us annec­tens, pre­to­že Kyeso je loka­li­zo­va­né v tes­nej blíz­kos­ti typu vzo­riek rýb, kto­rý popí­sal Bou­len­ger v roku 1990. Tie­to ryby žili v blíz­kos­ti rýb, kto­ré pat­ria do sku­pi­ny A2, kto­rú obja­vi­li na oboch stra­nách cen­trál­nej čas­ti jazera.

Mor­fo­lo­gic­ké ana­lý­zy uká­za­li, že šesť zo sied­mich jedin­cov malo šty­ri lúče na anál­nej plut­ve a sied­my jedi­nec mal lúčov päť. Ďal­ších pať jedin­cov ulo­ve­ných v Kyeso malo šesť anál­nych lúčov a tiež sa odli­šo­va­li v tva­re úst a sfar­be­ní od T. annec­tens. Je zau­jí­ma­vé, že ryby odchy­te­né v loka­li­te Kyeso pred­tým ozna­če­né ako T. annec­tens pat­ria do sku­pi­ny C na roz­diel od Trop­he­us pol­li (sku­pi­na E) z opač­nej stra­ny jaze­ra, hoci majú podob­nú mor­fo­ló­giu, počet lúčov anál­nej plut­vy a sfarbenie.


The pri­ma­ry spre­ad of the genus Trop­he­us was con­di­ti­oned by a sig­ni­fi­cant inc­re­a­se in the lake level around 700,000 years ago. The first two groups (A and B) ori­gi­na­ted from the occu­pa­ti­on of the nort­hern parts of the lake, groups C and D deve­lo­ped on the wes­tern sho­re of the cen­tral part of the lake, and group E evol­ved in the east of the cen­tral part of the lake. Groups F, G, and H most like­ly beca­me estab­lis­hed in the south of the lake. It should be noted that the recen­tly dis­co­ve­red eighth group C in Kyeso pro­bab­ly repre­sents Trop­he­us annec­tens, as Kyeso is loca­ted in clo­se pro­xi­mi­ty to the type sam­ples of fish desc­ri­bed by Bou­len­ger in 1990. The­se fish lived near fish belo­n­ging to group A2, which was dis­co­ve­red on both sides of the cen­tral part of the lake.

Morp­ho­lo­gi­cal ana­ly­ses sho­wed that six out of seven indi­vi­du­als had four rays on the anal fin, and the seventh indi­vi­du­al had five rays. Anot­her five indi­vi­du­als caught in Kyeso had six anal rays and also dif­fe­red in mouth sha­pe and colo­ra­ti­on from T. annec­tens. Inte­res­tin­gly, the fish caught at the Kyeso site pre­vi­ous­ly iden­ti­fied as T. annec­tens belo­ng to group C, unli­ke Trop­he­us pol­li (group E) from the oppo­si­te side of the lake, alt­hough they have simi­lar morp­ho­lo­gy, the num­ber of anal fin rays, and coloration.


Die pri­mä­re Verb­re­i­tung der Gat­tung Trop­he­us wur­de durch einen sig­ni­fi­kan­ten Ans­tieg des Sees­pie­gels vor etwa 700.000 Jah­ren bedingt. Die ers­ten bei­den Grup­pen (A und B) stamm­ten von der Besied­lung der nörd­li­chen Tei­le des Sees, Grup­pen C und D ent­wic­kel­ten sich am west­li­chen Ufer des zen­tra­len Teils des Sees, und Grup­pe E ents­tand im Osten des zen­tra­len Teils des Sees. Grup­pen F, G und H haben sich höchst­wahrs­che­in­lich im Süden des Sees ange­sie­delt. Es ist zu beach­ten, dass die kürz­lich ent­dec­kte ach­te Grup­pe C in Kyeso wahrs­che­in­lich Trop­he­us annec­tens reprä­sen­tiert, da Kyeso in unmit­tel­ba­rer Nähe der von Bou­len­ger im Jahr 1990 besch­rie­be­nen Typus­pro­ben von Fis­chen liegt. Die­se Fis­che leb­ten in der Nähe von Fis­chen, die zur Grup­pe A2 gehören, die auf bei­den Sei­ten des zen­tra­len Teils des Sees ent­dec­kt wurde.

Morp­ho­lo­gis­che Ana­ly­sen zeig­ten, dass sechs von sie­ben Indi­vi­du­en vier Strah­len auf der Afterf­los­se hat­ten und das sieb­te Indi­vi­du­um fünf Strah­len hat­te. Wei­te­re fünf in Kyeso gefan­ge­ne Indi­vi­du­en hat­ten sechs Afterf­los­sens­trah­len und unters­chie­den sich auch in der Form des Mauls und der Fär­bung von T. annec­tens. Inte­res­san­ter­we­i­se gehören die in der Kyeso-​Stelle gefan­ge­nen Fis­che, die zuvor als T. annec­tens iden­ti­fi­ziert wur­den, zur Grup­pe C, im Gegen­satz zu Trop­he­us pol­li (Grup­pe E) von der gege­nüber­lie­gen­den Sei­te des Sees, obwohl sie eine ähn­li­che Morp­ho­lo­gie, Anzahl der Afterf­los­sens­trah­len und Fär­bung haben.


Usam­ba­za­ji wa kwan­za wa jena­si ya Trop­he­us uli­to­ka­na na onge­ze­ko kub­wa la kiwan­go cha ziwa tak­ri­ba­ni mia­ka 700,000 ili­y­o­pi­ta. Vikun­di vya kwan­za viwi­li (A na B) vilian­zia na eneo la kas­ka­zi­ni la ziwa, vikun­di C na D vili­ji­to­ke­za kwe­nye pwa­ni ya mag­ha­ri­bi ya sehe­mu ya kati ya ziwa, na kun­di E lika­en­de­lea mas­ha­ri­ki mwa sehe­mu ya kati ya ziwa. Vikun­di F, G, na H huen­da vilian­za kuji­to­ke­za kusi­ni mwa ziwa. Ni muhi­mu kutam­bua kuwa kun­di la nane lili­lo­gun­du­li­wa hivi kari­bu­ni C huko Kyeso lina­wa­ki­lis­ha Trop­he­us annec­tens, kwa­ni Kyeso iko kari­bu na sam­pu­li za aina za sama­ki zili­zo­ele­ze­wa na Bou­len­ger mwa­ka 1990. Sama­ki hawa wali­ku­wa kari­bu na sama­ki wana­oan­gu­kia kwe­nye kun­di A2, amba­lo lili­bai­ni­ka pan­de zote mbi­li za sehe­mu ya kati ya ziwa.

Ucham­bu­zi wa umbo uli­ony­es­ha kuwa sita kati ya saba ya watu wali­ku­wa na tin­di nne kwe­nye fini ya haja, na mmo­ja ali­ku­wa na tin­di tano. Watu wen­gi­ne wata­no wali­oka­mat­wa Kyeso wali­ku­wa na tin­di sita kwe­nye fini ya haja na pia wali­to­fau­tia­na kwe­nye umbo la mdo­mo na ran­gi na T. annec­tens. Kuvu­tia, sama­ki wali­oka­mat­wa eneo la Kyeso awa­li wali­oit­wa T. annec­tens wana­hu­sia­na na kun­di C, tofau­ti na Trop­he­us pol­li (kun­di E) upan­de mwin­gi­ne wa ziwa, inga­wa wana umbo sawa, ida­di ya tin­di kwe­nye fini ya haja, na rangi.


Väč­ši­na hlav­ných sku­pín sa roz­ši­ro­va­la do sused­ných oblas­tí počas dru­hé­ho roz­ší­re­nia asi pred 400 000 rok­mi a sku­pi­ny A a D zvlád­li pre­sun k pro­ti­ľah­lé­mu pobre­žiu cen­trál­nej čas­ti Tan­ga­ni­ky. V tom­to obdo­bí sa po obsa­de­ní východ­né­ho pobre­žia sku­pi­na A roz­de­li­la na 4 odliš­né pod­sku­pi­ny. Pod­sku­pi­ny A1A3 sa prav­de­po­dob­ne obja­vi­li po expan­zii na výcho­de sever­né­ho pobre­žia. Pod­sku­pi­na A2 pochá­dza­la z obsa­de­nia seve­ro­zá­pad­né­ho pobre­žia na seve­re aj v stred­nej čas­ti jaze­ra, zatiaľ čo pod­sku­pi­na A4 prav­de­po­dob­ne pochá­dza­la z kolo­ni­zá­cie východ­nej čas­ti juž­né­ho pobre­žia. Sku­pi­na D prav­de­po­dob­ne obsa­di­la veľ­mi krát­ky úsek v oblas­ti Cape Kib­we­sa, kam sa pre­síd­li­li zo západ­nej čas­ti juž­né­ho pobre­žia. To bolo mož­né jedi­ne v obdo­bí pred 400000 rok­mi, keď kles­la hla­di­na o 550 m, pre­to­že Trop­he­usy nie sú schop­né sa pre­sú­vať pri zvý­še­ní vod­nej hla­di­ny a tým aj zväč­še­ní vzdia­le­nos­tí medzi skal­na­tý­mi čas­ťa­mi jaze­ra cez voľ­nú vodu. Iba pokles hla­di­ny o 550 m posta­čo­val na to, aby sa skal­na­té dno dosta­lo do hĺb­ky asi 50 m, čím sa utvo­ri­li pod­mien­ky na pre­sun Tropheusov.

Roz­ší­re­nie Tropheus“Kirschfleck”, kto­ré pat­ria do sku­pi­ny F na východ­nom pobre­ží cen­trál­nej čas­ti jaze­ra a na sever od Kib­we­sa, sa zdá byť záhad­né pod­ľa súčas­né­ho roz­ší­re­nia ostat­ných čle­nov tej­to sku­pi­ny (F) na juho­zá­pa­de oko­lo Came­ron Bay. V oblas­ti Kib­we­sa žijú v blíz­kos­ti tri varian­ty Trop­he­usov (Trop­he­us pol­li, T.“Kibwesa” a T.“Kirschfleck”). Pred­sa však vo vzor­kách T.“Kirschfleck” sa zis­ti­lo pod­ľa mtD­NA, že pat­ri­li dvom sku­pi­nám, čo naz­na­ču­je krí­že­nie prav­de­po­dob­ne pôvod­ných oby­va­te­ľov tej­to oblas­ti – sku­pi­ny T. pol­li (E) a pre­síd­le­ných T. Kirschf­leck” (F). Exis­tu­jú dve alter­na­tí­vy: zástup­co­via sku­pi­ny F sa moh­li pre­su­núť pozdĺž západ­nej čas­ti juž­né­ho pobre­žia až k hra­ni­ci stred­nej čas­ti jaze­ra. Zostá­va však nejas­né, ako sa moh­la sku­pi­na F pre­su­núť cez tak širo­kú oblasť str­mo kle­sa­jú­ce­ho pobre­žia na zápa­de juž­né­ho pobre­žia, kto­ré v súčas­nos­ti obý­va­jú ryby sku­pi­ny D, bez toho aby zane­cha­li neja­kú gene­tic­kú sto­pu ale­bo men­šiu popu­lá­ciu. Alter­na­tív­ne vysvet­le­nie by moh­lo byť, že sku­pi­na F sa pôvod­ne šíri­la pozdĺž juho­vý­chod­né­ho pobre­žia od Kib­we­sa asi po Wapem­be a neskôr bola nahra­de­ná pre­síd­le­ný­mi zástup­ca­mi sku­pi­ny A, tak­že hap­lo­ty­py (sku­pi­na alel v jed­nom chro­mo­zó­me pre­ná­ša­ná z gene­rá­cie na gene­rá­ciu spo­loč­ne, pri­čom poto­mok dedí dva hap­lo­ty­py – jeden od otca a dru­hý od mat­ky) sku­pi­ny F v Kib­we­sa sú pozos­tat­ky pôvod­ne pod­stat­ne roz­ší­re­nej­šej sku­pi­ny. Ďalej by k tej­to hypo­té­ze bolo mož­né dodať, že sku­pi­na F dru­hot­ne osíd­li­la ich súčas­né teri­tó­rium v oko­lí Came­ron Bay na juho­zá­pa­de počas hlav­né­ho obdo­bia stú­pa­nia hla­di­ny jaze­ra pred 400 000 rok­mi. To by vysvet­ľo­va­lo prí­tom­nosť dvoch odliš­ných hap­lo­ty­pov v popu­lá­cii v Mvua (F a G), ako násle­dok krí­že­nia po dru­hot­nom kon­tak­te so zástup­ca­mi sku­pi­ny F. Ak je táto hypo­té­za prav­di­vá, táto kolo­ni­zá­cia moh­la úpl­ne nahra­diť pred­tým sa vysky­tu­jú­cu sku­pi­nu G, kto­rá má v súčas­nos­ti cen­trum výsky­tu juž­ne od ústia rie­ky Lufu­bu. Ak berie­me do úva­hy fakt, že rie­ka Lufu­bu, ako tre­tí naj­väč­ší zdroj vody pre jaze­ro, pred­sta­vu­je vyso­ko sta­bil­nú eko­lo­gic­kú bari­é­ru, kto­rá odde­ľu­je pobre­žie hory Chai­ti­ka od polo­os­tro­va Inan­gu, potom sku­pi­na G si moh­la udr­žia­vať oblasť pôvod­né­ho roz­ší­re­nia juž­ne od rie­ky Lufu­bu, ale bola nahra­de­ná zástup­ca­mi sku­pi­ny F v Came­ron Bay po pokle­se hladiny.

Počas tre­tie­ho šíre­nia asi pred 200 000 rok­mi sa šíri­li 3 pod­sku­pi­ny sku­pi­ny A pozdĺž pobre­žia, kde sa pôvod­ne vysky­to­va­li. Pod­sku­pi­na A2 sa muse­la pre­miest­niť krí­žom cez jaze­ro z juž­né­ho okra­ja cen­trál­nej čas­ti na východ­né pobre­žie juž­nej čas­ti jaze­ra. Pod­sku­pi­ny A2A4 sa roz­ší­ri­li pozdĺž juho­vý­chod­né­ho pobre­žia viac na juh jaze­ra. V loka­li­te Wapem­be na seve­re sa u jed­né­ho jedin­ca zis­til hap­lo­typ, pod­ľa kto­ré­ho pat­rí do sku­pi­ny H, kto­rá sa roz­ší­ri­la pri pri­már­nom šíre­ní a všet­ky ďal­šie jedin­ce pari­li do dvoch pod­sku­pín A. Dva odliš­né Trop­he­usy žijú v blíz­ko prí­buz­nom vzťa­hu blíz­ko Wapem­be. V Kato­to, hlav­nej hra­ni­ci medzi sku­pi­na­mi A a G sa zis­ti­lo asi 50 % popu­lá­cie s hap­lo­ty­pom sku­pi­ny G a 50% z pod­sku­pín A2A4. Pod­sku­pi­na A2 sa zis­ti­la aj v loka­li­te Katu­ku­la, ale táto popu­lá­cia je tvo­re­ná pre­važ­ne ryba­mi zo sku­pi­ny G.


Most of the main groups expan­ded into adja­cent are­as during the second expan­si­on around 400,000 years ago, and groups A and D mana­ged to move to the oppo­si­te sho­re of the cen­tral part of Lake Tan­ga­ny­i­ka. During this peri­od, after occu­py­ing the eas­tern sho­re, group A split into four dis­tinct subg­roups. Subg­roups A1 and A3 like­ly emer­ged after expan­ding to the east of the nort­hern sho­re. Subg­roup A2 ori­gi­na­ted from the occu­pa­ti­on of the nort­hwest sho­re in the north and cen­tral parts of the lake, whi­le subg­roup A4 pro­bab­ly resul­ted from the colo­ni­za­ti­on of the eas­tern part of the sout­hern sho­re. Group D like­ly occu­pied a very short sec­ti­on near Cape Kib­we­sa, mig­ra­ting from the wes­tern part of the sout­hern sho­re. This was only possib­le around 400,000 years ago when the lake level drop­ped by 550 meters, as Trop­he­us can­not move during rising water levels, which would inc­re­a­se dis­tan­ces bet­we­en roc­ky parts of the lake over open water. Only a drop in the level by 550 meters was suf­fi­cient for the roc­ky bot­tom to reach a depth of about 50 meters, cre­a­ting con­di­ti­ons for the move­ment of Tropheus.

The expan­si­on of Trop­he­us Kirschf­leck,” belo­n­ging to group F, on the eas­tern sho­re of the cen­tral part of the lake and north of Kib­we­sa, seems mys­te­ri­ous com­pa­red to the cur­rent dis­tri­bu­ti­on of other mem­bers of this group (F) to the sout­hwest around Came­ron Bay. In the Kib­we­sa area, three Trop­he­us variants (Trop­he­us pol­li, T. Kib­we­sa,” and T. Kirschf­leck”) live in clo­se pro­xi­mi­ty. Howe­ver, in T. Kirschf­leck” sam­ples, two groups were iden­ti­fied accor­ding to mtD­NA, indi­ca­ting crossb­re­e­ding bet­we­en pro­bab­ly ori­gi­nal inha­bi­tants of this area – T. pol­li (E) group and relo­ca­ted T. Kirschf­leck” (F) group. The­re are two alter­na­ti­ves: repre­sen­ta­ti­ves of group F could have moved along the wes­tern part of the sout­hern sho­re to the bor­der of the cen­tral part of the lake. Howe­ver, it remains unc­le­ar how group F could have moved across such a wide area of ste­ep­ly des­cen­ding wes­tern sho­re on the sout­hern coast, cur­ren­tly inha­bi­ted by fish from group D, wit­hout lea­ving any gene­tic tra­ce or a smal­ler popu­la­ti­on. Alter­na­ti­ve­ly, the group F might have ini­tial­ly spre­ad along the sout­he­as­tern sho­re from Kib­we­sa to Wapem­be and later was repla­ced by relo­ca­ted repre­sen­ta­ti­ves of group A, so hap­lo­ty­pes (a group of alle­les on one chro­mo­so­me pas­sed from gene­ra­ti­on to gene­ra­ti­on toget­her, with offs­pring inhe­ri­ting two hap­lo­ty­pes – one from the fat­her and one from the mot­her) of group F in Kib­we­sa are rem­nants of the ori­gi­nal­ly much more exten­si­ve group. Furt­her­mo­re, accor­ding to this hypot­he­sis, group F might have secon­da­ry colo­ni­zed the­ir cur­rent ter­ri­to­ry around Came­ron Bay in the sout­hwest during the main peri­od of rising lake levels befo­re 400,000 years ago. This would explain the pre­sen­ce of two dif­fe­rent hap­lo­ty­pes in the popu­la­ti­on in Mvua (F and G) as a result of crossb­re­e­ding after secon­da­ry con­tact with repre­sen­ta­ti­ves of group F. If this hypot­he­sis is true, this colo­ni­za­ti­on could have com­ple­te­ly repla­ced the pre­vi­ous­ly occur­ring group G, which cur­ren­tly has the cen­ter of occur­ren­ce south of the Lufu­bu River estu­ary. Con­si­de­ring the fact that the Lufu­bu River, as the third-​largest sour­ce of water for the lake, repre­sents a high­ly stab­le eco­lo­gi­cal bar­rier sepa­ra­ting the coast of the Chai­ti­ka Moun­tains from the Inan­gu Penin­su­la, then group G could have main­tai­ned the area of the ori­gi­nal dis­tri­bu­ti­on south of the Lufu­bu River but was repla­ced by repre­sen­ta­ti­ves of group F in Came­ron Bay after the drop in the lake level.

During the third expan­si­on around 200,000 years ago, three subg­roups of group A spre­ad along the coast whe­re they ori­gi­nal­ly occur­red. Subg­roup A2 had to move across the lake from the sout­hern edge of the cen­tral part to the eas­tern sho­re of the sout­hern part of the lake. Subg­roups A2 and A4 exten­ded along the sout­he­as­tern coast furt­her to the south of the lake. In the Wapem­be loca­ti­on in the north, one indi­vi­du­al was found to have a hap­lo­ty­pe belo­n­ging to group H, which spre­ad during the pri­ma­ry expan­si­on, and all other indi­vi­du­als pai­red into two subg­roups A. Two dis­tinct Trop­he­us indi­vi­du­als live in clo­se pro­xi­mi­ty in the rela­ti­ve rela­ti­ons­hip near Wapem­be. In Kato­to, the main boun­da­ry bet­we­en groups A and G, about 50% of the popu­la­ti­on was found with a hap­lo­ty­pe of group G and 50% from subg­roups A2 and A4. Subg­roup A2 was also found in the Katu­ku­la loca­ti­on, but this popu­la­ti­on is main­ly com­po­sed of fish from group G.


Die Mehr­he­it der Hauptg­rup­pen erwe­i­ter­te sich wäh­rend der zwe­i­ten Ausb­re­i­tung vor etwa 400.000 Jah­ren in benach­bar­te Gebie­te, und die Grup­pen A und D schaff­ten es, zur gege­nüber­lie­gen­den Küs­te des zen­tra­len Teils des Tan­gan­ji­ka­se­es zu gelan­gen. Wäh­rend die­ser Peri­ode, nach der Beset­zung der öst­li­chen Küs­te, spal­te­te sich Grup­pe A in vier vers­chie­de­ne Unter­grup­pen. Die Unter­grup­pen A1 und A3 ents­tan­den wahrs­che­in­lich nach der Expan­si­on nach Osten entlang der nörd­li­chen Küs­te. Die Unter­grup­pe A2 stamm­te aus der Beset­zung der nor­dwest­li­chen Küs­te im Nor­den und in der Mit­te des Sees, wäh­rend die Unter­grup­pe A4 wahrs­che­in­lich aus der Kolo­ni­sie­rung des öst­li­chen Teils der süd­li­chen Küs­te resul­tier­te. Grup­pe D besetz­te wahrs­che­in­lich einen sehr kur­zen Abschnitt in der Nähe von Cape Kib­we­sa, wan­der­te von der west­li­chen Sei­te der süd­li­chen Küs­te aus. Dies war nur mög­lich vor etwa 400.000 Jah­ren, als der Sees­pie­gel um 550 Meter sank, da sich Trop­he­us wäh­rend ste­i­gen­der Was­sers­tän­de nicht bewe­gen kann, was die Ent­fer­nun­gen zwis­chen den fel­si­gen Tei­len des Sees über fre­ies Was­ser erhöhen wür­de. Nur ein Abfall des Pegels um 550 Meter reich­te aus, damit der fel­si­ge Boden eine Tie­fe von etwa 50 Metern erre­ich­te und Bedin­gun­gen für die Bewe­gung von Trop­he­us ges­chaf­fen wurden.

Die Ausb­re­i­tung von Trop­he­us Kirschf­leck”, die zur Grup­pe F gehört, an der öst­li­chen Küs­te des zen­tra­len Teils des Sees und nörd­lich von Kib­we­sa, sche­int im Verg­le­ich zur aktu­el­len Ver­te­i­lung ande­rer Mitg­lie­der die­ser Grup­pe (F) im Südwes­ten um Came­ron Bay mys­te­ri­ös zu sein. In der Gegend von Kib­we­sa leben drei Tropheus-​Varianten (Trop­he­us pol­li, T. Kib­we­sa” und T. Kirschf­leck”) in unmit­tel­ba­rer Nähe. In den Pro­ben von T. Kirschf­leck” wur­den jedoch zwei Grup­pen gemäß mtD­NA iden­ti­fi­ziert, was auf eine Kre­uzung zwis­chen wahrs­che­in­lich urs­prün­gli­chen Bewoh­nern die­ses Gebiets – Grup­pe T. pol­li (E) und umge­sie­del­ten T. Kirschf­leck” (F) – hin­we­ist. Es gibt zwei Alter­na­ti­ven: Ver­tre­ter der Grup­pe F hät­ten sich entlang der west­li­chen Sei­te der süd­li­chen Küs­te bis an die Gren­ze des zen­tra­len Teils des Sees bewe­gen kön­nen. Es ble­ibt jedoch unk­lar, wie die Grup­pe F über eine so wei­te Flä­che ste­il abfal­len­der west­li­cher Küs­te an der Süd­küs­te hät­te wan­dern kön­nen, die der­ze­it von Fis­chen der Grup­pe D bewohnt wird, ohne dabei gene­tis­che Spu­ren oder eine kle­i­ne­re Popu­la­ti­on zu hin­ter­las­sen. Als Alter­na­ti­ve könn­te die Grup­pe F sich urs­prün­glich entlang der südöst­li­chen Küs­te von Kib­we­sa bis nach Wapem­be aus­geb­re­i­tet haben und wur­de spä­ter durch umge­sie­del­te Ver­tre­ter der Grup­pe A ersetzt. Daher sind Hap­lo­ty­pen (eine Grup­pe von Alle­len auf einem Chro­mo­som, die von Gene­ra­ti­on zu Gene­ra­ti­on geme­in­sam wei­ter­ge­ge­ben wer­den, wobei der Nach­kom­me zwei Hap­lo­ty­pen erbt – einen vom Vater und einen von der Mut­ter) der Grup­pe F in Kib­we­sa Über­res­te der urs­prün­glich viel umfan­gre­i­che­ren Grup­pe. Darüber hinaus könn­te nach die­ser Hypot­he­se die Grup­pe F wäh­rend der Haupt­pe­ri­ode des Ans­tiegs des Sees­pie­gels vor 400.000 Jah­ren ihr der­ze­i­ti­ges Ter­ri­to­rium um Came­ron Bay im Südwes­ten sekun­där kolo­ni­siert haben. Dies wür­de die Anwe­sen­he­it von zwei vers­chie­de­nen Hap­lo­ty­pen in der Bevöl­ke­rung in Mvua (F und G) als Ergeb­nis von Kre­uzung nach dem sekun­dä­ren Kon­takt mit Ver­tre­tern der Grup­pe F erk­lä­ren. Wenn die­se Hypot­he­se wahr ist, könn­te die­se Kolo­ni­sie­rung die zuvor auft­re­ten­de Grup­pe G volls­tän­dig ersetzt haben, die der­ze­it das Zen­trum des Auft­re­tens süd­lich der Mün­dung des Flus­ses Lufu­bu hat. Ange­sichts der Tat­sa­che, dass der Fluss Lufu­bu als drittg­rößte Was­se­rqu­el­le für den See eine sehr sta­bi­le öko­lo­gis­che Bar­rie­re dars­tellt, die die Küs­te der Chaitika-​Berge von der Inangu-​Halbinsel trennt, könn­te die Grup­pe G das Gebiet der urs­prün­gli­chen Verb­re­i­tung süd­lich des Flus­ses Lufu­bu bei­be­hal­ten haben, wur­de aber durch Ver­tre­ter der Grup­pe F in Came­ron Bay nach dem Rück­gang des Sees­pie­gels ersetzt.

Wäh­rend der drit­ten Ausb­re­i­tung vor etwa 200.000 Jah­ren bre­i­te­ten sich drei Unter­grup­pen der Grup­pe A entlang der Küs­te aus, wo sie urs­prün­glich vor­ka­men. Die Unter­grup­pe A2 muss­te über den See vom süd­li­chen Rand des zen­tra­len Teils zur öst­li­chen Küs­te des süd­li­chen Teils des Sees zie­hen. Die Unter­grup­pen A2 und A4 ers­trec­kten sich entlang der südöst­li­chen Küs­te wei­ter nach Süden. Am Stan­dort Wapem­be im Nor­den wur­de bei einem Indi­vi­du­um ein Hap­lo­typ gefun­den, der zur Grup­pe H gehört, die sich wäh­rend der pri­mä­ren Ausb­re­i­tung verb­re­i­te­te, und alle ande­ren Indi­vi­du­en paar­ten sich in zwei Unter­grup­pen A. Zwei vers­chie­de­ne Tropheus-​Individuen leben in unmit­tel­ba­rer Nähe in der rela­ti­ven Bez­ie­hung nahe Wapem­be. In Kato­to, der Hauptg­ren­ze zwis­chen den Grup­pen A und G, wur­de bei etwa 50% der Bevöl­ke­rung ein Hap­lo­typ der Grup­pe G und bei 50% aus den Unter­grup­pen A2 und A4 fest­ges­tellt. Die Unter­grup­pe A2 wur­de auch am Stan­dort Katu­ku­la gefun­den, aber die­se Popu­la­ti­on bes­teht haupt­säch­lich aus Fis­chen der Grup­pe G.


Zai­di ya makun­di makuu yali­sam­baa kati­ka mae­neo jira­ni waka­ti wa upa­nu­zi wa pili tak­ri­ba­ni mia­ka 400,000 ili­y­o­pi­ta, na makun­di A na D yali­fa­ni­ki­wa kuha­mia upan­de wa pili wa pwa­ni ya kati­ka­ti ya Ziwa Tan­ga­ny­i­ka. Kati­ka kipin­di hiki, baa­da ya kuha­mia pwa­ni ya mas­ha­ri­ki, kun­di la A lili­ga­wa­ny­i­ka kati­ka vikun­di 4 tofau­ti. Vikun­di A1 na A3 lab­da vili­ji­to­ke­za baa­da ya upa­nu­zi upan­de wa mas­ha­ri­ki wa pwa­ni ya kas­ka­zi­ni. Kikun­di cha A2 kilian­zia uva­mi­zi wa pwa­ni ya kaskazini-​magharibi kas­ka­zi­ni na kati­ka­ti mwa ziwa, waka­ti kikun­di cha A4 kili­pa­ti­ka­na kuto­ka­na na uko­lo­ni wa sehe­mu ya mas­ha­ri­ki ya pwa­ni ya kusi­ni. Kikun­di cha D kili­chu­kua kwa uwe­ze­ka­no sehe­mu fupi sana kati­ka eneo la Cape Kib­we­sa, kiki­ha­mia kuto­ka sehe­mu ya mag­ha­ri­bi ya pwa­ni ya kusi­ni. Hii ili­ku­wa ni waka­ti wa pekee kari­bu mia­ka 400,000 ili­y­o­pi­ta, amba­po kiwan­go cha maji kilis­hu­ka kwa mita 550. Trop­he­us hawa­we­zi kuha­mia waka­ti wa onge­ze­ko la kiwan­go cha maji, hivyo kuon­ge­ze­ka kwa umba­li kati ya sehe­mu za miam­ba za ziwa juu ya maji wazi. Kupun­gua kwa mita 550 tu kuli­tos­ha kwa saka­fu ya miam­ba kufi­kia kina cha tak­ri­ba­ni mita 50, kuun­da mazin­gi­ra ya uha­mia­ji wa Tropheus.

Usam­ba­za­ji wa Trop­he­us Kirschf­leck,” wana­opa­ti­ka­na kwe­nye kun­di F kwe­nye mwam­bao wa mas­ha­ri­ki wa sehe­mu ya kati ya ziwa na kas­ka­zi­ni mwa Kib­we­sa, una­one­ka­na kuwa wa kisi­ri kulin­ga­na na usam­ba­za­ji wa sasa wa wana­cha­ma wen­gi­ne wa kun­di hili (F) kusi­ni mag­ha­ri­bi mwa Came­ron Bay. Kwe­nye eneo la Kib­we­sa, kuna aina tatu za Trop­he­us (Trop­he­us pol­li, T.“Kibwesa,” na T.“Kirschfleck”) wana­ois­hi kari­bu. Hata hivyo, kwe­nye sam­pu­li za T.“Kirschfleck,” kulin­ga­na na mtD­NA, wali­ku­wa sehe­mu ya makun­di mawi­li, iki­ony­es­ha mchan­ga­ny­i­ko kati ya waka­zi wa awa­li wa eneo hili – kun­di la T. pol­li (E) na T. Kirschf­leck” wali­oha­mis­hwa (F). Kuna njia mbi­li mba­da­la: wawa­ki­lis­hi wa kun­di F wan­ge­we­za kuha­ma kan­do ya pwa­ni ya kusi­ni mag­ha­ri­bi hadi mpa­ka wa sehe­mu ya kati ya ziwa. Hata hivyo, ina­ba­ki wazi jin­si kun­di F lili­vy­o­we­za kuha­mia eneo kub­wa la pwa­ni ya kusi­ni mag­ha­ri­bi ina­y­os­hu­ka kwa kasi, amba­yo kwa sasa ina­ka­li­wa na sama­ki wa kun­di D, bila kuacha isha­ra yoy­o­te ya kije­ne­ti­ki au ida­di ndo­go ya watu. Mae­le­zo mba­da­la yana­we­za kuwa kwam­ba kun­di F awa­li lili­sam­baa kan­do ya pwa­ni ya kusi­ni mas­ha­ri­ki kuto­ka Kib­we­sa hadi Wapem­be na baa­da­ye lika­chu­ku­li­wa na wawa­ki­lis­hi wa kun­di A, hivyo hap­lo­ty­pes (kun­di la ale­li kwe­nye kro­mo­so­mu moja lina­lo­pi­tis­hwa pamo­ja kuto­ka kiza­zi hadi kiza­zi, na uzao una­rit­hi hap­lo­ty­pes mbi­li – moja kuto­ka kwa baba na nyin­gi­ne kuto­ka kwa mama) za kun­di F huko Kib­we­sa ni maba­ki ya kun­di lili­lo­sam­baa awa­li kwa kia­si kikub­wa. Zai­di ya hayo, kwa nad­ha­ria hii, ina­we­za kuon­ge­zwa kwam­ba kun­di F kili­ka­lia tena eneo lake la sasa kari­bu na Came­ron Bay kusi­ni mag­ha­ri­bi waka­ti wa kipin­di kikuu cha onge­ze­ko la kiwan­go cha maji ya ziwa tak­ri­ban mia­ka 400,000 ili­y­o­pi­ta. Hii inge­e­le­za uwe­po wa hap­lo­ty­pes mbi­li tofau­ti kati­ka ida­di ya watu ya Mvua (F na G) kama mato­keo ya mchan­ga­ny­i­ko baa­da ya mawa­si­lia­no ya pili na wawa­ki­lis­hi wa kun­di F. Iki­wa nad­ha­ria hii ni kwe­li, uko­lo­ni huu unge­we­za kuchu­kua nafa­si kabi­sa kun­di lili­lo­ku­we­po hapo awa­li la G, amba­lo kwa sasa lina kito­vu cha usam­ba­za­ji kusi­ni mwa mdo­mo wa Mto Lufu­bu. Kwa kuzin­ga­tia ukwe­li kwam­ba Mto Lufu­bu, kama chan­zo cha tatu kikub­wa cha maji kwa ziwa, ina­wa­ki­lis­ha kizu­izi cha eko­lo­jia kili­cho­jen­gwa vizu­ri kina­cho­ten­ga­nis­ha pwa­ni ya Mli­ma Chai­ti­ka na Rasi ya Inan­gu, basi kun­di la G lin­ge­we­za kudu­mis­ha eneo la usam­ba­za­ji la awa­li kusi­ni mwa Mto Lufu­bu laki­ni lika­chu­ku­li­wa na wawa­ki­lis­hi wa kun­di F huko Came­ron Bay baa­da ya kupun­gua kwa viwan­go vya maji.

Waka­ti wa kue­nea kwa tatu kari­bu mia­ka 200,000 ili­y­o­pi­ta, vikun­di vita­tu vya kun­di A vili­sam­baa pwa­ni amba­po awa­li vili­ku­we­po. Kikun­di cha A2 kili­la­zi­mi­ka kuha­mia upan­de wa pili wa ziwa kuto­ka kwe­nye ukin­go wa kusi­ni wa sehe­mu ya kati hadi pwa­ni ya mas­ha­ri­ki ya sehe­mu ya kusi­ni ya ziwa. Vikun­di vya A2 na A4 vili­sam­baa kan­do ya pwa­ni ya kusi­ni mas­ha­ri­ki zai­di ya ziwa. Kati­ka eneo la Wapem­be kas­ka­zi­ni, mtu mmo­ja ali­gun­du­li­wa kuwa na hap­lo­ty­ping ina­y­o­mi­li­ki­wa na kun­di H, amba­yo ili­sam­baa waka­ti wa kue­nea kwa kwan­za, na watu wote wen­gi­ne wali­pan­gwa kati­ka vikun­di viwi­li vya A. Trop­he­us wawi­li tofau­ti wana­we­za kuone­ka­na wanais­hi kati­ka uhu­sia­no wa kari­bu kari­bu na Wapem­be. Kati­ka eneo la Kato­to, mpa­ka mkuu kati ya vikun­di vya A na G, tak­ri­ban 50% ya ida­di ya watu wali­ku­wa na hap­lo­ty­ping ya kun­di G, na 50% wali­ku­wa na vikun­di vya A2 na A4. Kikun­di cha A2 pia kili­gun­du­li­wa kati­ka eneo la Katu­ku­la, laki­ni ida­di ya watu hii kwa kia­si kikub­wa ina­ju­mu­is­ha sama­ki kuto­ka kun­di la G.


Súhrn

Trop­he­usy 7 sku­pín nezme­ni­li dra­ma­tic­ky ich roz­pä­tie výsky­tu, čo môže byť kvô­li sta­bi­li­te ich život­né­ho pro­stre­dia, kto­ré je tvo­re­né kol­mo kle­sa­jú­cim pobre­žím. Tie­to oblas­ti nebo­li prí­liš ovplyv­ne­né kolí­sa­ním hla­di­ny jaze­ra, pre­to­že sa pre­sú­va­li iba sme­rom dolu a hore pozdĺž úte­sov. Jed­na pod­sku­pi­na (A2) sa zis­ti­la tak­mer po celom jaze­re a aj jedin­ci zo vzdia­le­ných popu­lá­cií sú v úzkom vzťa­hu. Keď­že sa zis­ti­li podob­né cha­rak­te­ris­ti­ky roz­ší­re­nia aj iných rodov tan­ga­nic­kých cich­líd (Eret­mo­dus, Cyp­ric­hro­mis), prav­de­po­dob­ne mali zme­ny v jaze­re (kli­ma­tic­ké a geolo­gic­ké) podob­ný vplyv na gene­tic­kú štruk­tú­ru popu­lá­cií aj iných druhov.


Sum­ma­ry

The seven groups of Trop­he­us have not dra­ma­ti­cal­ly chan­ged the­ir dis­tri­bu­ti­on ran­ge, which may be att­ri­bu­ted to the sta­bi­li­ty of the­ir envi­ron­ment cha­rac­te­ri­zed by ver­ti­cal­ly des­cen­ding coast­li­nes. The­se are­as were less affec­ted by fluc­tu­ati­ons in the lake­’s water level, as the Trop­he­us moved only up and down along the cliffs. One subg­roup (A2) was found almost throug­hout the enti­re lake, and indi­vi­du­als from dis­tant popu­la­ti­ons show clo­se rela­ti­ons­hips. Simi­lar dis­tri­bu­ti­on cha­rac­te­ris­tics have been obser­ved in other gene­ra of Tan­ga­ny­i­kan cich­lids (Eret­mo­dus, Cyp­ric­hro­mis), sug­ges­ting that chan­ges in the lake (cli­ma­tic and geolo­gi­cal) like­ly had a simi­lar impact on the gene­tic struc­tu­re of popu­la­ti­ons of other species.


Zusam­men­fas­sung

Die sie­ben Grup­pen von Trop­he­us haben ihre Verb­re­i­tungs­be­re­i­che nicht dra­ma­tisch verän­dert, was auf die Sta­bi­li­tät ihrer Umge­bung zurück­zu­füh­ren sein könn­te, die durch sen­krecht abfal­len­de Küs­ten gep­rägt ist. Die­se Gebie­te wur­den von Sch­wan­kun­gen des See­was­ser­spie­gels wenig bee­in­flusst, da sich die Trop­he­us nur auf und ab entlang der Klip­pen beweg­ten. Eine Unter­grup­pe (A2) wur­de fast im gesam­ten See gefun­den, und Indi­vi­du­en aus ent­fern­ten Popu­la­ti­onen zei­gen enge Ver­bin­dun­gen. Da ähn­li­che Verb­re­i­tung­smerk­ma­le auch bei ande­ren Gat­tun­gen der Tanganjika-​Buntbarsche (Eret­mo­dus, Cyp­ric­hro­mis) fest­ges­tellt wur­den, deutet dies darauf hin, dass Verän­de­run­gen im See (kli­ma­tis­che und geolo­gis­che) wahrs­che­in­lich einen ähn­li­chen Ein­fluss auf die gene­tis­che Struk­tur von Popu­la­ti­onen ande­rer Arten hatten.


Muh­ta­sa­ri

Trop­he­us wa makun­di 7 hawa­ja­ba­di­lis­ha sana eneo lao la usam­ba­za­ji, amba­lo lina­we­za kuwa kuto­ka­na na utu­li­vu wa mazin­gi­ra yao yana­y­o­to­ka­na na pwa­ni ina­y­os­hu­ka wima. Mae­neo haya hay­aku­at­hi­ri­wa sana na maba­di­li­ko ya kiwan­go cha ziwa, kwa­ni Trop­he­us wali­son­ga tu juu na chi­ni kan­do ya miam­ba. Kun­di moja (A2) lili­pa­ti­ka­na kari­bu kote ziwa, na watu binaf­si kuto­ka makun­di ya mba­li pia wanas­hi­ri­ki uhu­sia­no wa kari­bu. Kwa kuwa sifa sawa za usam­ba­za­ji zime­one­ka­na pia kwa maje­na­si men­gi­ne wa cich­lids wa Tan­ga­ny­i­ka (Eret­mo­dus, Cyp­ric­hro­mis), ni kwa kia­si kikub­wa kwam­ba maba­di­li­ko kati­ka ziwa (ya hali ya hewa na kiji­olo­jia) yali­ku­wa na atha­ri sawa kwe­nye muun­do wa kije­ne­ti­ki wa jamii za spis­hi nyingine.


Lite­ra­tú­ra

Baric, S. et al.: Phy­lo­ge­og­rap­hy and evo­lu­ti­on of the Tan­ga­ny­i­kan cich­lid genus Trop­he­us based upon mito­chon­drial DNA saqu­en­ces. J. Mol. Evol., 56, 2003, 54 – 68.
Cohen, A.S., Soreg­han, M.R., Scholz, C.A.: Esti­man­ting the age of for­ma­ti­on of lakes: An exam­ple from Lake Tan­ga­ny­i­ka, East Afri­can Rift Sys­tem. Geolo­gy, 21, 1993, 511 – 514.
Cohen, A.S. et al.: New pala­e­oge­og­rap­hic and lake-​level recons­truc­ti­ons of Lake Tan­ga­ny­i­ka: Impli­ca­ti­ons for tec­to­nic cli­ma­tic and bio­lo­gi­cal evo­lu­ti­on in a rift lake. Basin Res., 9, 1997, 107 – 132.
Gas­se, F. et al.: Water level fluc­tu­ati­ons of Lake Tan­ga­ny­i­ka in pha­se with oce­a­nic chan­ges during the last gla­cia­ti­on and degla­cia­ti­on. Natu­re, 342, 1989, 57 – 59.
Sturm­bau­er, C.: Explo­si­ve spe­cia­ti­on in cich­lid fis­hes of the Afri­can Gre­at Lakes: A dyna­mic model of adap­ti­ve radia­ti­on. J. Fish Biol., 53, 1998, 18 – 36.
Sturm­bau­er, C., Mey­er, A.: Gene­tic diver­gen­ce, spe­cia­ti­on and morp­ho­lo­gi­cal sta­sis in a line­a­ge of Afri­can cich­lid fis­hes. Natu­re, 358, 1992, 578 – 581.
Sturm­bau­er, C. et al.: Lake level fluc­tu­ati­on synch­ro­ni­ze gene­tic diver­gen­ces of cich­lid fis­hes in Afri­can lakes. Mol. Biol. Evol., 18, 2001, 144 – 154.

S pou­ži­tím uve­de­nej lite­ra­tú­ry spra­co­val: Róbert Toman


With the use of the pro­vi­ded lite­ra­tu­re, pro­ces­sed by: Róbert Toman.


Unter Ver­wen­dung der ange­ge­be­nen Lite­ra­tur verar­be­i­tet von: Róbert Toman.


Kwa kutu­mia mare­jeo yali­y­o­to­le­wa, ili­y­o­sin­dik­wa na: Róbert Toman.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia

Kyslík v živote rýb – pozitíva i negatíva

Hits: 12624

Autor prís­pev­ku: Róbert Toman

Pozi­tív­ne pôso­be­nie kys­lí­ka na živé orga­niz­my je vše­obec­ne zná­me. Ryby potre­bu­jú k svoj­mu živo­tu kys­lík rov­na­ko ako sucho­zem­ské sta­vov­ce, hoci spô­sob ich dýcha­nia je úpl­ne odliš­ný. Keď­že nema­jú pľú­ca, kys­lík musí pre­ni­kať z vody do krvi pria­mo cez tka­ni­vá, kto­ré sú v pria­mom kon­tak­te s vodou, teda cez žiab­re. Kys­lík, kto­rý má difun­do­vať do krvi cez žiab­re musí byť samoz­rej­me roz­pus­te­ný, pre­to­že ryby nema­jú schop­nosť pri­jí­mať kys­lík vo for­me bub­li­niek. Odchyt rýb, tran­s­port a ich chov v zaja­tí má váž­ne meta­bo­lic­ké náro­ky v moz­gu, sva­loch, srd­ci, žiab­rach a ďal­ších tka­ni­vách. Vše­obec­ne ich nazý­va­me stres, ale fyzi­olo­gic­ká situ­ácia je omno­ho kom­pli­ko­va­nej­šia. Stres spo­je­ný s odchy­tom a vypus­te­ním rýb do iné­ho pro­stre­dia môže pris­pieť k úmr­tnos­ti rýb. Pocho­pe­nie ener­ge­tic­ké­ho meta­bo­liz­mu rýb a fak­to­rov, kto­ré ho ovplyv­ňu­jú sú dôle­ži­té pre správ­ne zaob­chá­dza­nie s ryba­mi ich ošet­re­nie po odchy­te. Pred zhod­no­te­ním rizík, kto­ré súvi­sia s kys­lí­kom vo vode a pre ich pocho­pe­nie si pri­blíž­me aspoň v krát­kos­ti fyzi­olo­gic­ké pocho­dy spo­je­né s fun­kci­ou kys­lí­ka v orga­niz­me rýb.

Ener­ge­tic­ký meta­bo­liz­mus a potre­ba kyslíka 

Ener­gia, kto­rá sa pou­ží­va na zabez­pe­če­nie všet­kých bun­ko­vých fun­kcií sa zís­ka­va z ade­no­zín­tri­fos­fá­tu (ATP). Je potreb­ný na kon­trak­cie sva­lov, vede­nie ner­vo­vých impul­zov v moz­gu, čin­nosť srd­ca, na prí­jem kys­lí­ka žiab­ra­mi atď. Ak bun­ka potre­bu­je ener­giu, roz­po­je­ním väzieb v ATP sa uvoľ­ní ener­gia. Ved­ľaj­ším pro­duk­tom tej­to reak­cie je ade­no­zín­di­fos­fát (ADP) a anor­ga­nic­ký fos­fát. V bun­ke ADP a fos­fát môžu zno­va rea­go­vať cez kom­pli­ko­va­né meta­bo­lic­ké deje a tvo­rí sa ATP. Väč­ši­na slad­ko­vod­ných rýb potre­bu­je veľ­ké množ­stvo kys­lí­ka v pro­stre­dí. Ten­to kys­lík je potreb­ný hlav­ne ako pali­vo” pre bio­che­mic­ké mecha­niz­my spo­je­né s pro­ces­mi cyk­lu ener­gie. Ener­ge­tic­ký meta­bo­liz­mus, kto­rý je spo­je­ný s kys­lí­kom je vyso­ko účin­ný a zabez­pe­ču­je trva­lé dodá­va­nie ener­gie, kto­rú potre­bu­je ryba na základ­né fyzi­olo­gic­ké fun­kcie. Ten­to meta­bo­liz­mus sa ozna­ču­je aerób­ny metabolizmus.

Nie všet­ka pro­duk­cia ener­gie vyža­du­je kys­lík. Bun­ky majú vyvi­nu­tý mecha­niz­mus udr­žia­vať dodáv­ku ener­gie počas krát­ke­ho obdo­bia, keď je hla­di­na kys­lí­ka níz­ka (hypo­xia). Ana­e­rób­ny ale­bo hypo­xic­ký ener­ge­tic­ký meta­bo­liz­mus je málo účin­ný a nie je schop­ný pro­du­ko­vať dosta­tok ener­gie pre tka­ni­vá počas dlhé­ho obdo­bia. Ryby potre­bu­jú kon­štant­ný prí­sun ener­gie. K tomu potre­bu­jú stá­le a dosta­toč­né množ­stvo kys­lí­ka. Nedos­ta­tok kys­lí­ka rých­lo zba­vu­je ryby ener­gie, kto­rú potre­bu­jú k živo­tu. Ryby sú schop­né plá­vať nepretr­ži­te na dlhé vzdia­le­nos­ti bez úna­vy v znač­nej rých­los­ti. Ten­to typ plá­va­nia ryby využí­va­jú pri nor­mál­nom plá­va­ní a na dlhé vzdia­le­nos­ti. Sva­ly, kto­ré sa na tom­to pohy­be podie­ľa­jú, využí­va­jú veľ­ké množ­stvo kys­lí­ka na syn­té­zu ener­gie. Ak majú ryby dosta­tok kys­lí­ka, nikdy sa neuna­via pri dlho­do­bom plá­va­ní. Rých­le, prud­ké a vyso­ko inten­zív­ne plá­va­nie trvá nor­mál­ne iba nie­koľ­ko sekúnd, prí­pad­ne minút a kon­čí fyzic­kým sta­vom vyčer­pa­nia. Ten­to typ plá­va­nia využí­va­jú ryby pri love, mig­rá­cii pro­ti prú­du ale­bo pri úte­ku. Ten­to typ pohy­bu úpl­ne vyčer­pá ener­ge­tic­ké záso­by. Obno­va môže trvať hodi­ny, nie­ke­dy aj dni, čo závi­sí na prí­stup­nos­ti kys­lí­ka, trva­ní rých­le­ho plá­va­nia a stup­ni vyčer­pa­nia ener­ge­tic­kých zásob. Ak sa naprí­klad ryba, kto­rá bola pri odchy­te úpl­ne zba­ve­ná ener­gie, umiest­ni do inej nádr­že, potre­bu­je množ­stvo kys­lí­ka a pokoj­né mies­to, kde by obno­vi­la záso­by ener­gie. Ak sa však umiest­ni do nádo­by, kde je málo kys­lí­ka, nedo­ká­že obno­viť ener­giu a skôr či neskôr hynie. Nie nedos­ta­tok kys­lí­ka zabí­ja rybu, ale nedos­ta­tok ener­gie a neschop­nosť obno­viť ener­ge­tic­ké záso­by. Je jas­né, že to sú pod­mien­ky, kto­ré extrém­ne stre­su­jú ryby.

Fak­to­ry ovplyv­ňu­jú­ce obno­vu energie

Spo­lu so stra­tou ener­ge­tic­kých zásob počas rých­le­ho plá­va­nia naras­tá v tka­ni­vách a krvi hla­di­na lak­tá­tu. Keď­že sa jed­ná o kyse­li­nu, pro­du­ku­je ióny vodí­ka, kto­ré zni­žu­jú pH tka­nív a dodá­va­nie ener­gie do bun­ky. Tiež zvy­šu­je vypla­vo­va­nie dôle­ži­tých meta­bo­li­tov z bun­ky, kto­ré sú potreb­né pri obno­ve ener­gie. Vylu­čo­va­nie lak­tá­tu a obno­va nor­mál­nej fun­kcie buniek môže trvať od 4 do 12 hodín. Pri tom­to pro­ce­se hrá dôle­ži­tú úlo­hu veľ­kosť tela, tep­lo­ta vody, tvrdo­sť a pH vody a dostup­nosť kyslíka.

  • Veľ­kosť tela – exis­tu­je pozi­tív­na kore­lá­cia medzi ana­e­rób­nym ener­ge­tic­kým meta­bo­liz­mom a potre­bou ener­gie. Väč­šie ryby teda potre­bu­jú viac ener­gie na rých­le plá­va­nie. To spô­so­bu­je vyš­ší výdaj ener­gie a dlh­ší čas obnovy
  • Tep­lo­ta vody – vylu­čo­va­nie lak­tá­tu a iných meta­bo­li­tov výraz­ne ovplyv­ňu­je tep­lo­ta vody. Väč­šie zme­ny tep­lo­ty výraz­ne ovplyv­ňu­jú schop­nosť rýb obno­viť ener­ge­tic­ké záso­by. Je pre­to potreb­né sa vyva­ro­vať veľ­kým zme­nám tep­lo­ty, kto­ré zni­žu­jú schop­nosť obno­vy energie.
  • Tvrdo­sť vody – zní­že­nie tvrdo­s­ti vody má dôle­ži­tý úči­nok na meta­bo­liz­mus a aci­do­bá­zic­kú rov­no­vá­hu krvi. Väč­ši­na prác sa zaobe­ra­la vply­vom na mor­ské dru­hy a nie je úpl­ne jas­né, či sú tie­to výsled­ky pre­nos­né aj na slad­ko­vod­né ryby. Keď sú slad­ko­vod­né ryby stre­so­va­né, voda pre­ni­ká cez bun­ko­vé mem­brá­ny, hlav­ne žia­bier a krv je red­šia. Toto zrie­de­nie krvi zvy­šu­je náro­ky na udr­žia­va­nie rov­no­vá­hy solí v orga­niz­me, čiže udr­žia­va­nie osmo­tic­kej rov­no­vá­hy. Viac sa dočí­ta­te nižšie.
  • pH vody – v kys­lej­šom pro­stre­dí sú ryby schop­né obno­viť ener­giu rých­lej­šie. Vyš­šie pH ten­to pro­ces výraz­ne spo­ma­ľu­je, čo je rizi­ko­vé pre dru­hy vyža­du­jú­ce vyš­šie pH, ako napr. afric­ké cich­li­dy jazier Mala­wi a Tanganika.

Regu­lá­cia osmo­tic­ké­ho tla­ku – udr­žia­va­nie rov­no­vá­hy solí stre­so­va­ných rýb

Regu­lá­cia hla­di­ny solí je zákla­dom živo­ta. Štruk­tú­ra a fun­kcia bun­ky úzko súvi­sí s vodou a látok v nej roz­pus­te­ných. Ryba pou­ží­va znač­nú ener­giu na kon­tro­lu zlo­že­nia vnút­ro­bun­ko­vých a mimo­bun­ko­vých teku­tín. U rýb táto osmo­re­gu­lá­cia spot­re­bu­je asi 2550% cel­ko­vé­ho meta­bo­lic­ké­ho výda­ja, čo je prav­de­po­dob­ne naj­viac spo­me­dzi živo­čí­chov. Mecha­niz­mus, kto­rý ryby využí­va­jú na udr­žia­va­nie rov­no­vá­hy solí je veľ­mi kom­pli­ko­va­ný a extrém­ne závis­lý na ener­gii. Pre­to­že účin­nosť ana­e­rób­ne­ho ener­ge­tic­ké­ho meta­bo­liz­mu je iba na úrov­ni 110 ener­ge­tic­ké­ho meta­bo­liz­mu v pro­stre­dí boha­tom na kys­lík, ener­ge­tic­ká potre­ba pre osmo­re­gu­lá­ciu tka­nív nie je mož­ná iba ana­e­rób­nym ener­ge­tic­kým meta­bo­liz­mom. Rých­ly pokles hla­di­ny ATP v bun­ke spô­so­bu­je spo­ma­le­nie až zasta­ve­nie fun­kcie bun­ko­vých ióno­vých púmp, kto­ré regu­lu­jú pohyb solí cez bun­ko­vú mem­brá­nu. Pre­ru­še­nie čin­nos­ti ióno­vej pum­py spô­so­bu­je stra­tu rov­no­vá­hy iónov v bun­ke a dochá­dza k rizi­ku smr­ti bun­ky a ryby.

Slad­ko­vod­né aj mor­ské ryby trva­lo čelia nut­nos­ti ióno­vej a osmo­tic­kej regu­lá­cie. Slad­ko­vod­né ryby, kto­rých kon­cen­trá­cia iónov v tka­ni­vách je omno­ho vyš­šia ako vo vode, musia regu­lo­vať prí­jem a stra­tu vody cez prie­pust­né epi­te­liál­ne tka­ni­vá a močom. Tie­to ryby pro­du­ku­jú veľ­ké množ­stvo moču, kto­ré­ho den­né množ­stvo tvo­rí 20% hmot­nos­ti tela. Oblič­ky rýb sú vyso­ko účin­né v odstra­ňo­va­ní vody z tela a sú takis­to účin­né aj v zadr­žia­va­ní solí v tele. Zatiaľ čo veľ­mi malé množ­stvo soli pre­ni­ká do moču, väč­ši­na osmo­re­gu­lač­ných dejov sa zabez­pe­ču­je žiab­ra­mi. Sodík je hlav­ný ión tka­nív. Tran­s­port sodí­ka cez bun­ko­vú mem­brá­nu je vyso­ko závis­lý na ener­gii a umož­ňu­je ho enzým Na/​K‑ATP-​áza. Ten­to enzým sa nachá­dza v bun­ko­vej mem­brá­ne a využí­va ener­giu, kto­rú dodá­va ATP na pre­nos sodí­ka jed­ným sme­rom cez bun­ko­vú mem­brá­nu. Dras­lík sa pohy­bu­je opač­ným sme­rom. Ten­to pro­ces umož­ňu­je sva­lo­vú kon­trak­ciu, posky­tu­je elek­tro­che­mic­ký gra­dient potreb­ný na čin­nosť srd­ca a umož­ňu­je pre­nos všet­kých sig­ná­lov v moz­gu a ner­voch. Väč­ši­na osmo­re­gu­lá­cie u rýb sa deje v žiab­rach a fun­gu­je nasle­dov­ne: Čpa­vok sa tvo­rí ako odpa­do­vý pro­dukt meta­bo­liz­mu rýb. Keď sú ryby v pohy­be, tvo­ria väč­šie množ­stvo čpav­ku a ten sa musí vylú­čiť z krvi. Na roz­diel od vyš­ších živo­čí­chov, ryby nevy­lu­ču­jú čpa­vok močom. Čpa­vok a väč­ši­na dusí­ka­tých odpa­do­vých látok pre­stu­pu­je cez mem­brá­nu žia­bier (asi 8090%). Čpa­vok sa vymie­ňa pri pre­cho­de cez mem­brá­nu žia­bier za sodík. Tak­to sa zni­žu­je množ­stvo čpav­ku v krvi a zvy­šu­je sa jeho kon­cen­trá­cia v bun­kách žia­bier. Naopak, sodík pre­chá­dza z buniek žia­bier do krvi. Aby sa nahra­dil sodík v bun­kách žia­bier a obno­vi­la sa rov­no­vá­ha solí, bun­ky žia­bier vylú­čia čpa­vok do vody a vyme­nia ho za sodík z vody. Podob­ným spô­so­bom sa vymie­ňa­jú chlo­ri­do­vé ióny za bikar­bo­nát. Pri dýcha­ní je ved­ľaj­ší pro­dukt CO2 a voda. Bikar­bo­nát sa tvo­rí, keď CO2 z bun­ko­vé­ho dýcha­nia rea­gu­je s vodou v bun­ke. Ryby nemô­žu, na roz­diel od sucho­zem­ských živo­čí­chov, vydých­nuť CO2 a mies­to toho sa zlu­ču­je s vodou a tvo­rí sa bikar­bo­ná­to­vý ión. Chlo­ri­do­vé ióny sa dostá­va­jú do bun­ky a bikar­bo­nát von z bun­ky do vody. Tým­to spô­so­bom sa zamie­ňa vodík za sodík, čím sa napo­má­ha kon­tro­le pH krvi.

Tie­to dva mecha­niz­my výme­ny iónov sa nazý­va­jú absor­pcia a sek­ré­cia a vysky­tu­jú sa v dvoch typoch buniek žia­bier, res­pi­rač­ných a chlo­ri­do­vých. Chlo­ri­do­vé bun­ky vylu­ču­jú soli, sú väč­šie a vyvi­nu­tej­šie u mor­ských dru­hov rýb. Res­pi­rač­né bun­ky, kto­ré sú potreb­né pre výme­nu ply­nov, odstra­ňo­va­nie dusí­ka­tých odpa­do­vých pro­duk­tov a udr­žia­va­nie aci­do­bá­zic­kej rov­no­vá­hy, sú vyvi­nu­tej­šie u slad­ko­vod­ných rýb. Sú záso­bo­va­né arte­riál­nou krvou a zabez­pe­ču­jú výme­nu sodí­ka a chlo­ri­dov za čpa­vok a bikar­bo­nát. Tie­to pro­ce­sy sú opäť vyso­ko závis­lé na prí­stup­nos­ti ener­gie. Ak nie je dosta­tok ener­gie na fun­go­va­nie ióno­vej pum­py, nemô­že dochá­dzať k ich výme­ne a voda zapla­ví” bun­ky difú­zi­ou a to spô­so­bí smrť rýb.

Dôsled­ky nedos­tat­ku kys­lí­ka v pro­ce­se osmoregulácie

Len nie­koľ­ko minút nedos­tat­ku kys­lí­ka, mem­brá­na buniek moz­gu strá­ca schop­nosť kon­tro­lo­vať rov­no­vá­hu iónov a uvoľ­ňu­jú sa neuro­trans­mi­te­ry, kto­ré urých­ľu­jú vstup váp­ni­ka do bun­ky. Zvý­še­ná hla­di­na váp­ni­ka v bun­kách spúš­ťa množ­stvo dege­ne­ra­tív­nych pro­ce­sov, kto­ré vedú k poško­de­niu ner­vo­vej sústa­vy a k smr­ti. Tie­to pro­ce­sy zahŕňa­jú poško­de­nie DNA, dôle­ži­tých bun­ko­vých pro­te­ínov a bun­ko­vej mem­brá­ny. Tvo­ria sa voľ­né radi­ká­ly a oxid dusi­tý, kto­ré poško­dzu­jú bun­ko­vé orga­ne­ly. Podob­né pro­ce­sy sa dejú aj v iných orgá­noch (pečeň, sva­ly, srd­ce a krv­né bun­ky). Ak sa dosta­ne do bun­ky váp­nik, je potreb­né veľ­ké množ­stvo ener­gie na jeho odstrá­ne­nie kal­ci­ový­mi pum­pa­mi, kto­ré vyža­du­jú ATP. Ďal­ší dôsle­dok hypo­xie je uvoľ­ňo­va­nie hor­mó­nov z hypo­fý­zy, z kto­rých u rýb pre­va­žu­je pro­lak­tín. Uvoľ­ne­nie toh­to hor­mó­nu ovplyv­ňu­je prie­pust­nosť bun­ko­vej mem­brá­ny v žiab­rach, koži, oblič­kách, čre­ve a ovplyv­ňu­je mecha­niz­mus tran­s­por­tu iónov. Jeho uvoľ­ne­nie napo­má­ha regu­lá­cii rov­no­vá­hy vody a iónov zni­žo­va­ním príj­mu vody a zadr­žia­va­ním dôle­ži­tých iónov, hlav­ne Na+ a Cl-. Tým pomá­ha udr­žia­vať rov­no­vá­hu solí v krvi a v tka­ni­vách a brá­ni nabobt­na­niu rýb vodou.

Naj­väč­šia hroz­ba pre slad­ko­vod­né ryby je stra­ta iónov difú­zi­ou do vody, skôr než vylu­čo­va­nie nad­byt­ku vody. Hoci regu­lá­cia rov­no­vá­hy vody môže mať význam, je sekun­dár­na vo vzťa­hu k zadr­žia­va­niu iónov. Pro­lak­tín zni­žu­je osmo­tic­kú prie­pust­nosť žia­bier zadr­žia­va­ním iónov a vylu­čo­va­ním vody. Zvy­šu­je tiež vylu­čo­va­nie hlie­nu žiab­ra­mi, čím napo­má­ha udr­žia­vať rov­no­vá­hu iónov a vody tým, že zabra­ňu­je pre­cho­du mole­kúl cez mem­brá­nu. U rýb, kto­ré boli stre­so­va­né chy­ta­ním, prud­kým plá­va­ním, sa z tka­nív odčer­pá­va ener­gia a trvá nie­koľ­ko hodín až dní, kým sa jej záso­by obno­via. Ana­e­rób­ny ener­ge­tic­ký meta­bo­liz­mus nie je schop­ný to zabez­pe­čiť v plnej mie­re a je potreb­né veľ­ké množ­stvo kys­lí­ka. Ak je ho nedos­ta­tok, vedie to k úhy­nu rýb. Nemu­sia však uhy­núť hneď. Rov­no­vá­ha solí sa nemô­že zabez­pe­čiť bez dostat­ku kyslíka.

Potre­ba kyslíka

Kys­lík je hlav­ným fak­to­rom, kto­rý ovplyv­ňu­je pre­ži­tie rýb v stre­se. Nie tep­lo­ta vody ani hla­di­na soli. Pred­sa však je tep­lo­ta hlav­ný uka­zo­va­teľ toho, koľ­ko kys­lí­ka vo vode je pre ryby dostup­né­ho a ako rých­lo ho budú môcť využiť. Maxi­mál­ne množ­stvo roz­pus­te­né­ho kys­lí­ka vo vode sa ozna­ču­je hla­di­na satu­rá­cie. Táto kle­sá so stú­pa­ním tep­lo­ty. Napr. pri tep­lo­te 21°C je voda nasý­te­ná kys­lí­kom pri jeho kon­cen­trá­cii 8,9 mg/​l, pri 26°C je to pri kon­cen­trá­cii 8 mg/​l a pri 32°C len 7,3 mg/​l. Pri vyš­ších tep­lo­tách sa zvy­šu­je meta­bo­liz­mus rýb a rých­lej­šie využí­va­jú aj kys­lík. Kon­cen­trá­cia kys­lí­ka pod 5 mg/​l pri 26°C môže byť rých­lo smrteľná.

Vzduch a kys­lík vo vode – môže aj ško­diť. Pri cho­ve cich­líd sa čas­to cho­va­teľ sna­ží zabez­pe­čiť maxi­mál­ne pre­vzduš­ne­nie vody veľ­mi sil­ným vzdu­cho­va­ním. Nie­kto­rí cho­va­te­lia využí­va­jú mož­nos­ti pri­sá­va­nia vzdu­chu pred vyús­te­ním vývo­du inter­né­ho ale­bo exter­né­ho fil­tra, iní pou­ží­va­jú samos­tat­né vzdu­cho­vé kom­pre­so­ry, kto­rý­mi vhá­ňa­jú vzduch do vody cez vzdu­cho­va­cie kame­ne s veľ­mi jem­ný­mi pór­mi. Oba spô­so­by vzdu­cho­va­nia sú schop­né vytvo­riť obrov­ské množ­stvo mik­ro­sko­pic­kých bub­li­niek. Veľ­kosť bub­lín kys­lí­ka ale­bo vzdu­chu môže význam­ne zme­niť ché­miu vody, stu­peň pre­no­su ply­nov a kon­cen­trá­ciu roz­pus­te­ných ply­nov. Rizi­ko poško­de­nia zdra­via a úhy­nu rýb vzni­ká naj­mä pri tran­s­por­te v uzav­re­tých nádo­bách, do kto­rých sa vhá­ňa vzduch ale­bo kys­lík pod tla­kom. Urči­té rizi­ko však vzni­ká aj pri nad­mer­nom jem­nom vzdu­cho­va­ní v akvá­riách. Mik­ro­sko­pic­ké bub­lin­ky ply­nu sa môžu pri­le­piť na žiab­re, skre­ly, kožu a oči a spô­so­bo­vať trau­mu a ply­no­vú embó­liu. Poško­de­nie žia­bier a ply­no­vá embó­lia nega­tív­ne ovplyv­ňu­jú zdra­vie rýb a pre­ží­va­teľ­nosť, obme­dzu­jú výme­nu ply­nov pri dýcha­ní a vedú k hypo­xii, zadr­žia­va­niu CO2 a res­pi­rač­nej aci­dó­ze. Čis­tý kys­lík je účin­né oxi­do­vad­lo. Mik­ro­sko­pic­ké bub­lin­ky obsa­hu­jú­ce čis­tý kys­lík sa môžu pri­chy­tiť na lís­t­ky žia­bier, vysu­šu­jú ich, dráž­dia, oxi­du­jú a spô­so­bu­jú che­mic­ké popá­le­nie jem­né­ho epi­te­liál­ne­ho tka­ni­va. Ak voda vyze­rá mlieč­ne zaka­le­ná s množ­stvom minia­túr­nych bub­lín, kto­ré sa pri­le­pu­jú na skre­ly a žiab­re ale­bo na vnú­tor­né ste­ny nádo­by, je potreb­né tie­to pod­mien­ky pova­žo­vať za poten­ciál­ne toxic­ké a vše­obec­ne nezdra­vé pre ryby. Ak je pôso­be­nie ply­nu v tom­to sta­ve dlh­šie trva­jú­ce a par­ciál­ny tlak kys­lí­ka sa pohy­bu­je oko­lo 1 atmo­sfé­ry (namies­to 0,2 atm., ako je vo vzdu­chu), šan­ca pre­ži­tia pre ryby kle­sá. Stla­če­ný vzduch je vhod­ný, ak sa dopĺňa kon­ti­nu­ál­ne v roz­me­dzí bez­peč­nej kon­cen­trá­cie kys­lí­ka, ale pôso­be­ním stla­če­né­ho vzdu­chu ale­bo dodá­va­né­ho pod vyso­kým par­ciál­nym tla­kom vo vode, môžu ryby pre­stať dýchať, čím sa zvy­šu­je kon­cen­trá­cia CO2 v ich orga­niz­me. To môže viesť k zme­nám aci­do­bá­zic­kej rov­no­vá­hy (res­pi­rač­nej aci­dó­zy) v orga­niz­me rýb a zvy­šo­vať úhyn. Čis­tý stla­če­ný kys­lík obsa­hu­je 5‑násobne vyš­ší obsah kys­lí­ka ako vzduch. Pre­to je potre­ba jeho dodá­va­nia asi 15 pri čis­tom kys­lí­ku opro­ti záso­bo­va­niu vzdu­chom. Veľ­mi malé bub­li­ny kys­lí­ka sa roz­púš­ťa­jú rých­lej­šie než väč­šie, pre­to­že majú väč­ší povrch vzhľa­dom k obje­mu, ale kaž­dá ply­no­vá bub­li­na potre­bu­je na roz­pus­te­nie vo vode dosta­toč­ný pries­tor. Ak ten­to pries­tor chý­ba ale­bo je nedos­ta­toč­ný, mik­ro­bub­li­ny môžu zostať v sus­pen­zii vo vode, pri­chy­tá­va­jú sa k povr­chom pred­me­tov vo vode ale­bo poma­ly stú­pa­jú k hladine.

Mik­ro­sko­pic­ké bub­lin­ky ply­nu sa roz­púš­ťa­jú vo vode rých­lej­šie a dodá­va­jú viac ply­nu do roz­to­ku než väč­šie bub­li­ny. Tie­to pod­mien­ky môžu pre­sy­co­vať vodu kys­lí­kom, ak množ­stvo bub­li­niek ply­nu tvo­rí hmlu” vo vode a zostá­va­jú rozp­tý­le­né (v sus­pen­zii) a kys­lík s vyso­kým tla­kom môže byť toxic­ký kvô­li tvor­be voľ­ných radi­ká­lov. Mik­ro­sko­pic­ké vzdu­cho­vé bub­lin­ky môžu tiež spô­so­biť ply­no­vú embó­liu. Arte­riál­na ply­no­vá embó­lia a emfy­zém tka­nív môžu byť reál­ne a tvo­ria nebez­pe­čen­stvo naj­mä pri tran­s­por­te živých rýb. Je pre­to potreb­né sa vyhnúť sus­pen­zii ply­no­vých bub­lín v tran­s­port­nej vode. Prob­lém arte­riál­nej ply­no­vej embó­lie počas tran­s­por­tu vzni­ká aj pre­to, že ryby nema­jú mož­nosť sa poto­piť do väč­šej hĺb­ky (ako to robia ryby vypus­te­né do jaze­ra), kde je vyš­ší tlak vody, kto­rý by roz­pus­til jem­né bub­lin­ky v obe­ho­vom sys­té­me. Dva kľú­čo­vé body zlep­šu­jú poho­du veľ­ké­ho počtu odchy­te­ných a stre­so­va­ných rýb pri transporte:

  • Zvý­šiť par­ciál­ny tlak O2 nad nasý­te­nie stla­če­ným kys­lí­kom a doda­nie dosť veľ­kých bub­lín, aby unik­li povr­chom vody. Vzduch tvo­rí naj­mä dusík a mik­ro­sko­pic­ké bub­lin­ky dusí­ka tiež môžu pri­lip­núť na žiab­re. Bub­lin­ky aké­ho­koľ­vek ply­nu pri­chy­te­né na žiab­re môžu ovplyv­niť dýcha­nie a naru­šiť zdra­vie rýb. Ak sa tran­s­por­tu­jú ryby vo vode pre­sý­te­nej bub­lin­ka­mi, vzni­ká prav­de­po­dob­nosť vzni­ku hypo­xie, hyper­kar­bie, res­pi­rač­nej aci­dó­zy, ocho­re­nia a smrti.
  • Zvý­šiť sla­nosť vody na 3 – 5 mg/​l. Soľ (sta­čí aj neiodi­do­va­ná NaCl) je vhod­ná pri tran­s­por­te rýb. V stre­se ryby strá­ca­jú ióny a toto môže byť pre ne viac stre­su­jú­ce. Ener­ge­tic­ká potre­ba tran­s­por­tu iónov cez mem­brá­ny buniek môže pred­sta­vo­vať význam­nú stra­tu ener­gie vyža­du­jú­cu ešte viac kys­lí­ka. Tran­s­port rýb v nádo­bách, kto­ré obsa­hu­jú hmlu mik­ro­sko­pic­kých bub­lín, môžu byť nebez­peč­ná pre tran­s­por­to­va­né ryby zvy­šo­va­ním mož­nos­ti one­sko­re­nej smr­ti po vypus­te­ní. Ryby tran­s­por­to­va­né v ako­by mlieč­ne zaka­le­nej vode sú stre­so­va­né, dochá­dza k ich fyzic­ké­mu poško­de­niu, zvy­šu­je sa cit­li­vosť k infek­ciám, ocho­re­niu a úhyn po vypus­te­ní po tran­s­por­te. Po vypus­te­ní rýb, kto­ré pre­ži­li prvot­ný toxic­ký vplyv kys­lí­ka, po tran­s­por­te môžu byť kvô­li poško­de­ným žiab­ram cit­li­vej­šie na rôz­ne pato­gé­ny a násled­ne sa môže vysky­to­vať zvý­še­ný úhyn počas nie­koľ­kých dní až týž­dňov po tran­s­por­te. Veľ­mi pre­vzduš­ne­ná voda nezna­me­ná pre­kys­li­če­ná. Veľ­mi pre­vzduš­ne­ná voda je čas­to pre­sý­te­ná plyn­ným dusí­kom, kto­rý môže spô­so­biť ocho­re­nie. Mik­ro­sko­pic­ké bub­lin­ky obsa­hu­jú­ce naj­mä dusík, môžu spô­so­biť emfy­zém tka­nív pri tran­s­por­te, podob­ne, ako je tomu u potápačov.

Aut­hor of the post: Róbert Toman

The posi­ti­ve impact of oxy­gen on living orga­nisms is gene­ral­ly well-​known. Fish, like ter­res­trial ver­teb­ra­tes, need oxy­gen for the­ir sur­vi­val, alt­hough the way they bre­at­he is enti­re­ly dif­fe­rent. Sin­ce they lack lungs, oxy­gen must penet­ra­te from the water into the blo­od direct­ly through tis­su­es that are in direct con­tact with the water, such as gills. Oxy­gen, which is sup­po­sed to dif­fu­se into the blo­od through the gills, must be dis­sol­ved, as fish can­not take in oxy­gen in the form of bubb­les. The cap­tu­re, tran­s­por­ta­ti­on, and cap­ti­vi­ty of fish have seri­ous meta­bo­lic demands on the brain, musc­les, heart, gills, and other tis­su­es. We com­mon­ly refer to them as stress, but the phy­si­olo­gi­cal situ­ati­on is much more com­pli­ca­ted. Stress asso­cia­ted with the cap­tu­re and rele­a­se of fish into a dif­fe­rent envi­ron­ment can con­tri­bu­te to fish mor­ta­li­ty. Unders­tan­ding the ener­gy meta­bo­lism of fish and the fac­tors that influ­en­ce it is cru­cial for the pro­per hand­ling and tre­at­ment of fish after cap­tu­re. Befo­re eva­lu­ating the risks asso­cia­ted with oxy­gen in the water and unders­tan­ding them, let’s brief­ly out­li­ne the phy­si­olo­gi­cal pro­ces­ses rela­ted to the func­ti­on of oxy­gen in the fis­h’s body.

Ener­gy Meta­bo­lism and Oxy­gen Requirement

The ener­gy used to ensu­re all cel­lu­lar func­ti­ons are per­for­med is deri­ved from ade­no­si­ne trip­hosp­ha­te (ATP). It is requ­ired for musc­le con­trac­ti­ons, trans­mis­si­on of ner­ve impul­ses in the brain, heart acti­vi­ty, and oxy­gen inta­ke through the gills, among other func­ti­ons. When a cell needs ener­gy, bre­a­king the bonds in ATP rele­a­ses ener­gy. The by-​products of this reac­ti­on are ade­no­si­ne dip­hosp­ha­te (ADP) and inor­ga­nic phosp­ha­te. In the cell, ADP and phosp­ha­te can react again through com­plex meta­bo­lic pro­ces­ses to form ATP. Most fres­hwa­ter fish requ­ire a sig­ni­fi­cant amount of oxy­gen in the­ir envi­ron­ment. This oxy­gen is needed pri­ma­ri­ly as fuel” for bio­che­mi­cal mecha­nisms asso­cia­ted with ener­gy cyc­le pro­ces­ses. The ener­gy meta­bo­lism asso­cia­ted with oxy­gen is high­ly effi­cient and ensu­res a con­ti­nu­ous supp­ly of ener­gy needed for the fis­h’s basic phy­si­olo­gi­cal func­ti­ons. This meta­bo­lism is refer­red to as aero­bic metabolism.

Not all ener­gy pro­duc­ti­on requ­ires oxy­gen. Cells have deve­lo­ped a mecha­nism to main­tain ener­gy supp­ly during short peri­ods when oxy­gen levels are low (hypo­xia). Ana­e­ro­bic or hypo­xic ener­gy meta­bo­lism is less effi­cient and can­not pro­du­ce enough ener­gy for tis­su­es over a long peri­od. Fish need a cons­tant supp­ly of ener­gy, requ­iring a con­ti­nu­ous and suf­fi­cient amount of oxy­gen. Oxy­gen defi­cien­cy quick­ly dep­ri­ves fish of the ener­gy they need to live. Fish are capab­le of swim­ming con­ti­nu­ous­ly for long dis­tan­ces wit­hout fati­gue at con­si­de­rab­le spe­ed. They use this type of swim­ming during nor­mal acti­vi­ty and for long-​distance tra­vel. The musc­les invol­ved in this move­ment uti­li­ze a lar­ge amount of oxy­gen for ener­gy synt­he­sis. If fish have enough oxy­gen, they never tire during pro­lon­ged swim­ming. Rapid, inten­se swim­ming lasts nor­mal­ly only a few seconds or minu­tes and ends in a sta­te of phy­si­cal exhaus­ti­on. Fish use this type of move­ment during hun­ting, ups­tre­am mig­ra­ti­on, or esca­pe. This type of move­ment com­ple­te­ly dep­le­tes ener­gy reser­ves. Reco­ve­ry can take hours, some­ti­mes even days, depen­ding on oxy­gen avai­la­bi­li­ty, the dura­ti­on of rapid swim­ming, and the degree of dep­le­ti­on of ener­gy reser­ves. For exam­ple, if a fish com­ple­te­ly dep­le­ted of ener­gy during cap­tu­re is pla­ced in anot­her tank, it needs a sig­ni­fi­cant amount of oxy­gen and a calm pla­ce to reple­nish ener­gy reser­ves. Howe­ver, if pla­ced in a con­tai­ner with low oxy­gen, it can­not res­to­re ener­gy and sooner or later dies. It is cle­ar that the­se are con­di­ti­ons that extre­me­ly stress fish.

Fac­tors Influ­en­cing Ener­gy Recovery

Along with the dep­le­ti­on of ener­gy reser­ves during rapid swim­ming, the levels of lac­ta­te in tis­su­es and blo­od inc­re­a­se. As lac­ta­te is an acid, it pro­du­ces hyd­ro­gen ions that lower the pH of tis­su­es and impe­de the deli­ve­ry of ener­gy to the cell. It also inc­re­a­ses the eff­lux of impor­tant meta­bo­li­tes from the cell, neces­sa­ry for ener­gy reco­ve­ry. The eli­mi­na­ti­on of lac­ta­te and the res­to­ra­ti­on of nor­mal cell func­ti­on can take from 4 to 12 hours. In this pro­cess, body size, water tem­pe­ra­tu­re, water hard­ness and pH, and oxy­gen avai­la­bi­li­ty play cru­cial roles.

  • Body Size: The­re is a posi­ti­ve cor­re­la­ti­on bet­we­en ana­e­ro­bic ener­gy meta­bo­lism and ener­gy demand. Lar­ger fish, the­re­fo­re, requ­ire more ener­gy for rapid swim­ming. This results in hig­her ener­gy expen­di­tu­re and a lon­ger reco­ve­ry time.
  • Water Tem­pe­ra­tu­re: The exc­re­ti­on of lac­ta­te and other meta­bo­li­tes is sig­ni­fi­can­tly influ­en­ced by water tem­pe­ra­tu­re. Sub­stan­tial chan­ges in tem­pe­ra­tu­re sig­ni­fi­can­tly affect the fis­h’s abi­li­ty to reple­nish ener­gy reser­ves. It is neces­sa­ry to avo­id lar­ge tem­pe­ra­tu­re fluc­tu­ati­ons, which redu­ce the abi­li­ty to reco­ver energy.
  • Water Hard­ness: Dec­re­a­sing water hard­ness has a sig­ni­fi­cant effect on meta­bo­lism and the acid-​base balan­ce of blo­od. Most stu­dies have focu­sed on the impact on mari­ne spe­cies, and it is not enti­re­ly cle­ar whet­her the­se results are trans­fe­rab­le to fres­hwa­ter fish. When fres­hwa­ter fish are stres­sed, water penet­ra­tes through cell mem­bra­nes, espe­cial­ly gills, and the blo­od beco­mes dilu­ted. This blo­od dilu­ti­on inc­re­a­ses the demands on main­tai­ning salt balan­ce in the body, i.e., main­tai­ning osmo­tic balan­ce. More infor­ma­ti­on on this is pro­vi­ded below.
  • Water pH: In an aci­dic envi­ron­ment, fish can reco­ver ener­gy more quick­ly. Hig­her pH sig­ni­fi­can­tly slo­ws down this pro­cess, which poses a risk for spe­cies requ­iring hig­her pH, such as Afri­can cich­lids from the Mala­wi and Tan­ga­ny­i­ka lakes.

Osmo­tic Pre­ssu­re Regu­la­ti­on – Main­tai­ning Salt Balan­ce in Stres­sed Fish

Regu­la­ti­on of salt levels is fun­da­men­tal to life. The struc­tu­re and func­ti­on of cells are clo­se­ly rela­ted to the water and dis­sol­ved sub­stan­ces wit­hin them. Fish expend sig­ni­fi­cant ener­gy to con­trol the com­po­si­ti­on of intra­cel­lu­lar and extra­cel­lu­lar flu­ids. In fish, osmo­re­gu­la­ti­on con­su­mes about 25 – 50% of the total meta­bo­lic expen­di­tu­re, like­ly the hig­hest among ani­mals. The mecha­nism fish use to main­tain salt balan­ce is high­ly com­plex and extre­me­ly energy-​dependent. Sin­ce the effi­cien­cy of ana­e­ro­bic ener­gy meta­bo­lism is only about 110 of the ener­gy meta­bo­lism in an oxygen-​rich envi­ron­ment, the ener­gy requ­ire­ment for tis­sue osmo­re­gu­la­ti­on is not fea­sib­le through ana­e­ro­bic ener­gy meta­bo­lism alo­ne. A rapid dec­re­a­se in ATP levels in the cell slo­ws down or stops the func­ti­on of cel­lu­lar ion pumps that regu­la­te the move­ment of salts across the cell mem­bra­ne. The inter­rup­ti­on of ion pump acti­vi­ty leads to an imba­lan­ce of ions in the cell, posing a risk of cell and fish death.

Both fres­hwa­ter and mari­ne fish cons­tan­tly face the need for ion and osmo­tic regu­la­ti­on. Fres­hwa­ter fish, with ion con­cen­tra­ti­ons in tis­su­es much hig­her than in water, must regu­la­te water inta­ke and loss through per­me­ab­le epit­he­lial tis­su­es and uri­ne. The­se fish pro­du­ce a lar­ge amount of uri­ne, with dai­ly amounts cons­ti­tu­ting 20% of body weight. Fish kid­ne­ys are high­ly effi­cient in remo­ving water from the body and are also effec­ti­ve in retai­ning salts. Whi­le very litt­le salt penet­ra­tes into the uri­ne, most osmo­re­gu­la­to­ry pro­ces­ses are faci­li­ta­ted by the gills. Sodium is the main ion in tis­su­es. The tran­s­port of sodium across the cell mem­bra­ne is high­ly depen­dent on ener­gy and is faci­li­ta­ted by the enzy­me Na/​K‑ATPase. This enzy­me is loca­ted in the cell mem­bra­ne and uses the ener­gy supp­lied by ATP to tran­s­port sodium uni­di­rec­ti­onal­ly across the cell mem­bra­ne. Potas­sium moves in the oppo­si­te direc­ti­on. This pro­cess enab­les musc­le con­trac­ti­on, pro­vi­des the elect­ro­che­mi­cal gra­dient neces­sa­ry for heart func­ti­on, and allo­ws the trans­mis­si­on of all sig­nals in the brain and ner­ves. Most osmo­re­gu­la­ti­on in fish occurs in the gills and works as fol­lo­ws: Ammo­nia is pro­du­ced as a was­te pro­duct of fish meta­bo­lism. When fish are in moti­on, a lar­ger amount of ammo­nia is pro­du­ced, and it must be exc­re­ted from the blo­od. Unli­ke hig­her ani­mals, fish do not exc­re­te ammo­nia through uri­ne. Ammo­nia and most nit­ro­ge­nous was­te sub­stan­ces pass through the gill mem­bra­ne (about 80 – 90%). As ammo­nia pas­ses through the gill mem­bra­ne, it is exchan­ged for sodium. This redu­ces the amount of ammo­nia in the blo­od and inc­re­a­ses its con­cen­tra­ti­on in gill cells. Con­ver­se­ly, sodium pas­ses from gill cells to the blo­od. To repla­ce sodium in gill cells and res­to­re salt balan­ce, gill cells exc­re­te ammo­nia into the water and exchan­ge it for sodium from the water. Simi­lar­ly, chlo­ri­de ions are exchan­ged for bicar­bo­na­te. During res­pi­ra­ti­on, the byp­ro­duct is CO2 and water. Bicar­bo­na­te is for­med when CO2 from cel­lu­lar res­pi­ra­ti­on reacts with water in the cell. Fish can­not, unli­ke ter­res­trial ani­mals, exha­le CO2 and ins­te­ad com­bi­ne it with water to form bicar­bo­na­te ions. Chlo­ri­de ions enter the cell, and bicar­bo­na­te exits the cell into the water. This exchan­ge of hyd­ro­gen for sodium helps con­trol blo­od pH.

The­se two mecha­nisms of ion exchan­ge are cal­led absorp­ti­on and sec­re­ti­on, occur­ring in two types of gill cells: res­pi­ra­to­ry and chlo­ri­de cells. Chlo­ri­de cells, res­pon­sib­le for exc­re­ting salts, are lar­ger and more deve­lo­ped in mari­ne fish spe­cies. Res­pi­ra­to­ry cells, cru­cial for gas exchan­ge, remo­val of nit­ro­ge­nous was­te pro­ducts, and main­tai­ning acid-​base balan­ce, are more deve­lo­ped in fres­hwa­ter fish. They are supp­lied by arte­rial blo­od and faci­li­ta­te the exchan­ge of sodium and chlo­ri­de for ammo­nia and bicar­bo­na­te. The­se pro­ces­ses are again high­ly depen­dent on ener­gy acces­si­bi­li­ty. If the­re is not enough ener­gy for the ion pump to func­ti­on, the exchan­ge can­not occur, and water flo­ods” the cells through dif­fu­si­on, lea­ding to the death of the fish.

Con­se­qu­en­ces of Oxy­gen Shor­ta­ge in Osmoregulation

Just a few minu­tes of oxy­gen dep­ri­va­ti­on cau­se the brain cell mem­bra­ne to lose the abi­li­ty to con­trol ion balan­ce, rele­a­sing neuro­trans­mit­ters that acce­le­ra­te cal­cium entry into the cell. Ele­va­ted cal­cium levels in cells trig­ger nume­rous dege­ne­ra­ti­ve pro­ces­ses that lead to dama­ge to the ner­vous sys­tem and death. The­se pro­ces­ses inc­lu­de DNA dama­ge, impor­tant cel­lu­lar pro­te­ins, and the cell mem­bra­ne. Free radi­cals and nit­ro­gen oxi­de are for­med, dama­ging cel­lu­lar orga­nel­les. Simi­lar pro­ces­ses occur in other organs (liver, musc­les, heart, and blo­od cells). If cal­cium enters the cell, a lar­ge amount of ener­gy is needed to remo­ve it with cal­cium pumps, which requ­ire ATP. Anot­her con­se­qu­en­ce of hypo­xia is the rele­a­se of hor­mo­nes from the pitu­ita­ry gland, with pro­lac­tin pre­vai­ling in fish. The rele­a­se of this hor­mo­ne affects the per­me­a­bi­li­ty of the cell mem­bra­ne in the gills, skin, kid­ne­ys, intes­ti­nes, influ­en­cing the ion tran­s­port mecha­nism. Its rele­a­se helps regu­la­te the balan­ce of water and ions by redu­cing water inta­ke and retai­ning impor­tant ions, main­ly Na+ and Cl-. This helps main­tain salt balan­ce in the blo­od and tis­su­es and pre­vents fish from swel­ling with water.

The big­gest thre­at to fres­hwa­ter fish is the loss of ions through dif­fu­si­on into the water rat­her than exc­re­ti­on of excess water. Alt­hough water balan­ce regu­la­ti­on may be impor­tant, it is secon­da­ry to ion reten­ti­on. Pro­lac­tin redu­ces the osmo­tic per­me­a­bi­li­ty of the gills by retai­ning ions and exc­re­ting water. It also inc­re­a­ses mucus sec­re­ti­on in the gills, hel­ping main­tain the balan­ce of ions and water by pre­ven­ting the pas­sa­ge of mole­cu­les through the mem­bra­ne. In fish stres­sed by cap­tu­re or vigo­rous swim­ming, ener­gy is dep­le­ted from the tis­su­es, and it takes seve­ral hours to days for its reser­ves to reple­nish. Ana­e­ro­bic ener­gy meta­bo­lism can­not ful­ly pro­vi­de for this, requ­iring a sub­stan­tial amount of oxy­gen. A lack of oxy­gen leads to fish mor­ta­li­ty. Howe­ver, they may not die imme­dia­te­ly. Salt balan­ce can­not be main­tai­ned wit­hout an ade­qu­ate supp­ly of oxygen.

The need for oxy­gen is a cri­ti­cal fac­tor that influ­en­ces the sur­vi­val of fish under stress, more so than water tem­pe­ra­tu­re or sali­ni­ty levels. Howe­ver, water tem­pe­ra­tu­re is a key indi­ca­tor of how much oxy­gen is avai­lab­le to fish and how quick­ly they can uti­li­ze it. The maxi­mum amount of dis­sol­ved oxy­gen in water is kno­wn as the satu­ra­ti­on level, and it dec­re­a­ses as the water tem­pe­ra­tu­re rises. For exam­ple, at a tem­pe­ra­tu­re of 21°C, water is satu­ra­ted with oxy­gen at a con­cen­tra­ti­on of 8.9 mg/​l, at 26°C, it’s satu­ra­ted at 8 mg/​l, and at 32°C, it drops to only 7.3 mg/​l. Hig­her tem­pe­ra­tu­res inc­re­a­se the meta­bo­lism of fish, lea­ding to a fas­ter uti­li­za­ti­on of oxy­gen. A con­cen­tra­ti­on of oxy­gen below 5 mg/​l at 26°C can be rapid­ly lethal.

Air and Oxy­gen in Water – Can Harm Too

In some cich­lid bre­e­ding setups, hob­by­ists often aim for maxi­mum water aera­ti­on through power­ful air pumps. Some use air inta­ke befo­re the out­let of inter­nal or exter­nal fil­ters, whi­le others employ sepa­ra­te air com­pres­sors to inject air into the water through air sto­nes with very fine pores. Both aera­ti­on met­hods can cre­a­te a vast num­ber of mic­ros­co­pic bubb­les. The size of oxy­gen or air bubb­les can sig­ni­fi­can­tly alter water che­mis­try, gas exchan­ge effi­cien­cy, and the con­cen­tra­ti­on of dis­sol­ved gases. Risks to the health and sur­vi­val of fish ari­se, espe­cial­ly during tran­s­por­ta­ti­on in clo­sed con­tai­ners whe­re air or oxy­gen is for­ced into the water under pre­ssu­re. The­re­’s also a risk with exces­si­ve and fine aera­ti­on in aqu­ariums. Mic­ros­co­pic gas bubb­les can adhe­re to gills, sca­les, skin, and eyes, cau­sing trau­ma and gas embo­lism. Dama­ged gills and gas embo­lism nega­ti­ve­ly affect fish health and sur­vi­va­bi­li­ty, limi­ting gas exchan­ge during bre­at­hing and lea­ding to hypo­xia, CO2 reten­ti­on, and res­pi­ra­to­ry aci­do­sis. Pure oxy­gen is an effec­ti­ve oxi­di­zer. Mic­ros­co­pic bubb­les con­tai­ning pure oxy­gen can attach to gill fila­ments, dry­ing them out, irri­ta­ting them, cau­sing oxi­da­ti­on, and resul­ting in che­mi­cal burns to the deli­ca­te epit­he­lial tis­sue. If the water appe­ars mil­ky with nume­rous tiny bubb­les stic­king to sca­les, gills, or the tan­k’s inner walls, the­se con­di­ti­ons should be con­si­de­red poten­tial­ly toxic and gene­ral­ly unhe­alt­hy for fish. If the acti­on of gas is pro­lon­ged and the par­tial pre­ssu­re of oxy­gen hovers around 1 atmo­sp­he­re (ins­te­ad of the nor­mal 0.2 atm. in air), the chan­ces of fish sur­vi­val dec­re­a­se. Com­pres­sed air is suitab­le if it is con­ti­nu­ous­ly supp­lied wit­hin a safe oxy­gen con­cen­tra­ti­on ran­ge. Howe­ver, the acti­on of com­pres­sed air or oxy­gen supp­lied under high pre­ssu­re into the water can cau­se fish to stop bre­at­hing, inc­re­a­sing the con­cen­tra­ti­on of CO2 in the­ir bodies. This can lead to chan­ges in the acid-​base balan­ce (res­pi­ra­to­ry aci­do­sis) in fish, rai­sing mor­ta­li­ty. Pure com­pres­sed oxy­gen con­tains five times more oxy­gen than air. The­re­fo­re, the need for its supp­ly is about 15 of that for air. Very small oxy­gen bubb­les dis­sol­ve fas­ter than lar­ger ones becau­se they have a lar­ger sur­fa­ce area rela­ti­ve to volu­me. Howe­ver, each gas bubb­le needs suf­fi­cient spa­ce to dis­sol­ve in water. If this spa­ce is lac­king or insuf­fi­cient, mic­ro­bubb­les may remain in sus­pen­si­on in the water, adhe­re to sur­fa­ces in the water, or slo­wly rise to the surface.

Mic­ros­co­pic gas bubb­les dis­sol­ve in water quick­ly, deli­ve­ring more gas into the solu­ti­on than lar­ger bubb­les. The­se con­di­ti­ons can over­sa­tu­ra­te water with oxy­gen if the quan­ti­ty of gas bubb­les cre­a­tes a mist” in the water and remains dis­per­sed (in sus­pen­si­on). High-​pressure oxy­gen can be toxic due to the for­ma­ti­on of free radi­cals. Mic­ros­co­pic oxy­gen bubb­les can also cau­se gas embo­lism. Arte­rial gas embo­lism and tis­sue emp­hy­se­ma can be real dan­gers, espe­cial­ly during the tran­s­port of live fish. It is neces­sa­ry to avo­id the sus­pen­si­on of gas bubb­les in tran­s­port water. The prob­lem of arte­rial gas embo­lism during tran­s­port ari­ses becau­se fish do not have the oppor­tu­ni­ty to sub­mer­ge into dee­per waters (as fish rele­a­sed into a lake might), whe­re the water pre­ssu­re is hig­her, hel­ping to dis­sol­ve fine bubb­les in the cir­cu­la­to­ry sys­tem. Two key points impro­ve the well-​being of a lar­ge num­ber of caught and stres­sed fish during transport:

  • Inc­re­a­sing the Par­tial Pre­ssu­re of O2 Abo­ve Satu­ra­ti­on with Com­pres­sed Oxy­gen and Supp­ly­ing Suf­fi­cien­tly Lar­ge Bubb­les to Esca­pe the Water Sur­fa­ce. Air main­ly con­sists of nit­ro­gen, and mic­ros­co­pic nit­ro­gen bubb­les can also adhe­re to the gills. Bubb­les of any gas atta­ched to the gills can affect bre­at­hing and dis­rupt the health of fish. If fish are tran­s­por­ted in water over­sa­tu­ra­ted with bubb­les, the­re is a like­li­ho­od of hypo­xia, hyper­car­bia, res­pi­ra­to­ry aci­do­sis, dise­a­ses, and death.
  • Inc­re­a­sing the Sali­ni­ty of Water to 3 – 5 mg/​l. Salt (non-​iodized NaCl is suf­fi­cient) is suitab­le for fish tran­s­port. In stress, fish lose ions, which can be more stress­ful for them. The ener­gy requ­ired for ion tran­s­port through cell mem­bra­nes can repre­sent a sig­ni­fi­cant loss of ener­gy, requ­iring even more oxy­gen. Tran­s­por­ting fish in con­tai­ners con­tai­ning a mist of mic­ros­co­pic bubb­les can be dan­ge­rous for tran­s­por­ted fish, inc­re­a­sing the like­li­ho­od of dela­y­ed mor­ta­li­ty after rele­a­se. Fish tran­s­por­ted in water that appe­ars mil­ky and con­tains mic­ro­bubb­les are stres­sed, expe­rien­ce phy­si­cal dama­ge, and have inc­re­a­sed sus­cep­ti­bi­li­ty to infec­ti­ons, ill­nes­ses, and post-​transport mortality.

After the rele­a­se of fish that sur­vi­ved the ini­tial toxic effects of oxy­gen during tran­s­port, they may be more sen­si­ti­ve to vari­ous pat­ho­gens. As a result, inc­re­a­sed mor­ta­li­ty may occur in the days to weeks fol­lo­wing tran­s­port. Very aera­ted water does not mean oxy­ge­na­ted water. High­ly aera­ted water is often over­sa­tu­ra­ted with gase­ous nit­ro­gen, which can cau­se ill­ness. Mic­ros­co­pic bubb­les con­tai­ning main­ly nit­ro­gen can cau­se tis­sue emp­hy­se­ma during tran­s­port, simi­lar to what hap­pens to divers.


Lite­ra­tú­ra

Cech, J.J. Jr., Cast­le­ber­ry, D.T., Hop­kins, T.E. 1994. Tem­pe­ra­tu­re and CO2 effects on blo­od O2 equ­ilib­ria in squ­awfish, Pty­cho­che­i­lus ore­go­nen­sis. In: Can. J. Fish. Aqu­at. Sci., 51, 1994, 13 – 19.
Cech, J.J. Jr., Cast­le­ber­ry, D.T., Hop­kins, T.E., Peter­sen, J.H. 1994. Nort­hern squ­awfish, Pty­cho­che­i­lus ore­go­nen­sis, O2 con­sump­ti­on and res­pi­ra­ti­on model: effects of tem­pe­ra­tu­re and body size. In: Can. J. Fish. Aqu­at. Sci., 51, 1994, 8 – 12.
Croc­ker, C.E., Cech, J.J. Jr. 1998. Effects of hyper­cap­nia on blood-​gas and acid-​base sta­tus in the whi­te stur­ge­on, Aci­pen­ser trans­mon­ta­nus. In: J. Comp. Phy­si­ol., B168, 1998, 50 – 60.
Croc­ker, C.E., Cech, J.J. Jr. 1997. Effects of envi­ron­men­tal hypo­xia on oxy­gen con­sump­ti­on rate and swim­ming acti­vi­ty in juve­ni­le whi­te stur­ge­on, Aci­pen­ser trans­mon­ta­nus, in rela­ti­on to tem­pe­ra­tu­re and life inter­vals. In: Env. Biol. Fish., 50, 1997, 383 – 389.
Croc­ker, C.E., Far­rell, A.P., Gam­perl, A.K., Cech, J.J. Jr. 2000. Car­di­ores­pi­ra­to­ry res­pon­ses of whi­te stur­ge­on to envi­ron­men­tal hyper­cap­nia. In: Amer. J. Phy­si­ol. Regul. Integr. Comp. Phy­si­ol., 279, 2000, 617 – 628.
Fer­gu­son, R.A, Kief­fer, J.D., Tufts, B.L. 1993. The effects of body size on the acid-​base and meta­bo­lic sta­tus in the whi­te musc­le of rain­bow trout befo­re and after exhaus­ti­ve exer­ci­se. In: J. Exp. Biol., 180, 1993, 195 – 207.
Hyl­land, P., Nils­son, G.E., Johans­son, D. 1995. Ano­xic brain fai­lu­re in an ectot­her­mic ver­teb­ra­te: rele­a­se of ami­no acids and K+ in rain­bow trout tha­la­mus. In: Am. J. Phy­si­ol., 269, 1995, 1077 – 1084.
Kief­fer, J.D., Cur­rie, S., Tufts, B.L. 1994. Effects of envi­ron­men­tal tem­pe­ra­tu­re on the meta­bo­lic and acid-​base res­pon­ses on rain­bow trout to exhaus­ti­ve exer­ci­se. In: J. Exp. Biol., 194, 1994, 299 – 317.
Krum­schna­bel, G., Sch­warz­baum, P.J., Lisch, J., Bia­si, C., Wei­ser, W. 2000. Oxygen-​dependent ener­ge­tics of anoxia-​intolerant hepa­to­cy­tes. In: J. Mol. Biol., 203, 2000, 951 – 959.
Laiz-​Carrion, R., Sangiao-​Alvarellos, S., Guz­man, J.M., Mar­tin, M.P., Migu­ez, J.M., Soen­gas, J.L., Man­ce­ra, J.M. 2002. Ener­gy meta­bo­lism in fish tis­su­es rela­ed to osmo­re­gu­la­ti­on and cor­ti­sol acti­on: Fish gro­wth and meta­bo­lism. Envi­ron­men­tal, nut­ri­ti­onal and hor­mo­nal regu­la­ti­on. In: Fish Phy­si­ol. Bio­chem., 27, 2002, 179 – 188.
Mac­Cor­mack, T.J., Drie­dzic, W.R. 2002. Mito­chon­drial ATP-​sensitive K+ chan­nels influ­en­ce for­ce deve­lop­ment and ano­xic con­trac­ti­li­ty in a flat­fish, yel­lo­wtail floun­der Liman­da fer­ru­gi­nea, but not Atlan­tic cod Gadus mor­hua heart. In: J. Exp. Biol., 205, 2002, 1411 – 1418.
Man­zon, L.A. 2002. The role of pro­lac­tin in fish osmo­re­gu­la­ti­on: a review. In: : Gen. Com­par. Endoc­rin., 125, 2002, 291 – 310.
Mil­li­gan, C.L. 1996. Meta­bo­lic reco­ve­ry from exhaus­ti­ve exer­ci­se in rain­bow trout: Review. In: Comp. Bio­chem. Physiol.,113A, 1996, 51 – 60.
Mor­gan, J.D., Iwa­ma, G.K. 1999. Ener­gy cost of NaCl tran­s­port in iso­la­ted gills of cutth­ro­at trout. In: Am. J. Phy­si­ol., 277, 1999, 631 – 639.
Nils­son, G.E., Perez-​Pinzon, M., Dim­berg, K., Win­berg, S. 1993. Brain sen­si­ti­vi­ty to ano­xia in fish as ref­lec­ted by chan­ges in extra­cel­lu­lar potassium-​ion acti­vi­ty. In: Am. J. Phy­si­ol., 264, 1993, 250 – 253.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Technika

Nádrž

Hits: 21027

Akvá­ria sa vyrá­ba­jú vo viac-​menej štan­dard­ných roz­me­roch. Zväč­ša je šír­ka a výš­ka rov­na­ká a dĺž­ka je dvoj­ná­sob­kom roz­me­ru výš­ky. Prie­stran­né nádr­že sú vhod­nej­šie pre tvor­bu krás­ne­ho akvá­ria, posky­tu­jú väč­šiu plo­chu. Sú dostať hoto­vé v obcho­de, ale­bo sa dajú vyro­biť na mie­ru, samoz­rej­me aj nepra­vi­del­né tva­ry, so sko­se­ný­mi roh­mi, s ohý­ba­ným sklom atď. Veľ­kosť akvá­ria si musí­te vybrať sami, orien­tuj­te sa pod­ľa náro­kov rýb a rast­lín, kto­ré mie­ni­te cho­vať. Ja vám pora­dím, že väč­šie akvá­ri­um je kraj­šie a udr­žu­je sa jed­no­duch­šie. Ak začí­na­te s akva­ris­ti­kou, začal by som s obje­mom 150 – 200 lit­rov. V minu­los­ti boli obľú­be­né nádr­že tzv. ele­ment­ky. Nele­pi­li sa, boli vyro­be­né z lia­te­ho skla. Pou­ží­va­li sa len ako men­šie nádr­že – do 20 lit­rov, a boli veľ­mi náchyl­né na puk­nu­tie. Roz­ší­re­né boli aj nádr­že v kovo­vých rámoch. Nepou­ží­val sa v nich lep, ale tmel. Kov časom hrdza­vel a akvá­ri­um čas­to tiek­lo. Pre pre­nos rýb a ako dočas­né nádr­že na bur­zách sa čas­to pou­ží­va­jú aj nádr­že plas­to­vé. Dnes sa nádr­že spá­ja­jú sili­kó­nom. Pou­ží­va sa špe­ciál­ny akva­ris­tic­ký sili­kón, buď trans­pa­rent­ný, ale­bo čier­ny.. Čier­ny pova­žu­jem za vhod­nej­ší, pre­to­že ho menej narú­ša­jú ria­sy a zdá sa mi aj ele­gan­tnej­ší. Naj­pou­ží­va­nej­ší kva­lit­ný sili­kón je Peren­na­tor.

Naozaj veľ­ké nádr­že, zväč­ša nad 1500 lit­rov sa lepia špe­ciál­ny­mi a veľ­mi dra­hý­mi mate­riál­mi, prí­pad­ne cel­kom inou tech­no­ló­gi­ou – jeden postup by som nazval zvá­ra­nie skla. Napr. 1 600 000 lit­ro­vá nádrž v Tro­pi­ká­riu v Buda­peš­ti je rie­še­ná čias­toč­ne muro­va­nou ste­nou, ale zväč­ša 14 cm hru­bým sklom, kto­ré zaob­sta­ra­la japon­ská fir­ma. V prí­pa­de väč­šie­ho akvá­ria je vhod­né, aby vaša nádrž mala výstu­že – pozdĺž­ne pási­ky skla. Ak máte nádrž cez 250 lit­rov ale­bo dlh­šiu ako meter, hodí sa aj prieč­na výstuž. Pre spev­ne­nie rohov je výbor­né, ak tvor­ca akvá­ria vle­pí úzky pásik skla aj po výš­ke, a na stra­ne dna, aj po obvo­de znút­ra nádr­že. Dôle­ži­tým para­met­rom je hrúb­ka skla. Ak kúpi­te nádrž v obcho­de, bude spĺňať požia­dav­ky, kto­ré zod­po­ve­da­jú nor­me. Iná situ­ácia nasta­ne, keď sa roz­hod­ne­te akvá­ri­um zle­piť vlast­ný­mi sila­mi. Hrúb­ka skla veľ­mi závi­sí od tla­ku na ste­ny, čiže samot­ný objem nádr­že nie je sme­ro­daj­ný para­me­ter. Hrúb­ka potreb­né­ho skla závi­sí naj­mä od výš­ky akvá­ria. Čím vyš­šie akvá­ri­um bude, tým väč­ší tlak bude voda v ňom spô­so­bo­vať a tým musí byť sklo hrub­šie. Kon­krét­ne čís­la sa dajú nájsť v lite­ra­tú­re. Akva­ris­ta by mal mys­lieť aj na pois­te­nie voči prask­nu­tiu a teče­niu akvá­ria. Je to neprí­jem­ná vec, kto­rá sa občas pri­tra­fí. Nie­ke­dy opot­re­bo­va­ním mate­riá­lu, nie­ke­dy nešťast­ným roz­bi­tím. Akvá­ri­um je lep­šie z hľa­dis­ka sve­tel­ných pod­mie­nok situ­ovať skôr do tma­vej čas­ti miest­nos­ti a tam, kam nedo­pa­da­jú pria­me slneč­né lúče, nie však pred okno a nie v pro­tis­vet­le. Z hľa­dis­ka sve­to­vých strán je lep­šie umiest­ne­nie nádr­že na západ­nú ale­bo východ­nú stra­nu. Nema­lo by byť prí­liš vyso­ko – aby ste mali z pohľa­du naň pôži­tok a aby bola jeho údrž­ba prak­tic­kej­šia, dostup­nej­šia. Pri nádr­ži by mal byť dosta­tok pries­to­ru na jeho údrž­bu.

Odpo­rú­čam umiest­niť akvá­ri­um do výš­ky očí a rad­šej niž­šie ako vyš­šie. Akvá­ri­um by nema­lo byť ani prí­liš níz­ko – aj napr. kvô­li deťom a opäť kvô­li údrž­be. Nádrž musí byť polo­že­ná na rov­nom pod­kla­de. Pri akom­koľ­vek obje­me je vhod­né, ak váha akvá­ria nesto­jí na šty­roch malých nohách. Tlak je vhod­né roz­ší­riť na väč­šiu plo­chu. Nádrž nesmie trpieť bodo­vý­mi tlak­mi, pre­to je vhod­né pod ňu pod­lo­žiť 1 – 2 cm hru­bú vrstvu polys­ty­ré­nu, kari­mat­ky, prí­pad­ne podob­né­ho mate­riá­lu, čím sa váha roz­lo­ží. Daj­te pozor na to, aby pod akvá­ri­om nebo­lo nie­čo tvr­dé a ostré, napr. zrn­ko štr­ku – tlak nádr­že by spô­so­bil puk­nu­tie. Pla­tí to aj pri prázd­nom akvá­riu, vždy si ak kla­die­te akvá­ri­um na zem, daj­te pod neho nie­čo mäk­ké, napr. polys­ty­rén. Či vaša pod­la­ha vydr­ží tlak, je otáz­ka dôle­ži­tá, vše­obec­ne ale môžem pove­dať, že začí­na­jú­ci akva­ris­ti majú v tom­to prí­liš veľ­ké oba­vy. Odpo­rú­čam umiest­ňo­vať väč­šie akvá­ria pri nos­ných ste­nách, zásad­ne nie do stre­du miest­nos­ti. Za väč­šie akvá­ri­um pova­žu­jem nádr­že o obje­me nad 150 lit­rov. Veľ­ké akvá­ria majú nad 1000 lit­rov. Ofi­ciál­na infor­má­cia hovo­rí, že bež­né byty sú sta­va­né na stá­lu záťaž 150 kg/​m2. Ak chce­te mať doma nádrž do 500 lit­rov a dom nemá neja­ké zjav­né ťaž­kos­ti so sta­ti­kou, sta­ros­ti s hmot­nos­ťou váš­ho akvá­ria hoď­te za hla­vu. Panel na síd­lis­ku má vyš­šiu nos­nosť ako bež­ný rodin­ný dom. Z hľa­dis­ka sta­ti­ky, hmot­nos­ti, je úpl­ne jed­no, či je záťaž na ôsmom poscho­dí, na tri­nás­tom, ale­bo na dru­hom. Ak to nie je miest­nosť, pod kto­rou sú už zákla­dy, tak na tom nezáleží.

Naj­mä pri väč­ších nádr­žiach tre­ba zabez­pe­čiť, aby nádrž držal sta­bil­ný, rov­ný sto­jan. Kom­plet­ne zaria­de­né akvá­ri­um s obje­mom 300 lit­rov môže vážiť aj 400500 kg. Aj pri mani­pu­lá­cii s nádr­žou buď­te opatr­ní a mys­li­te na to, že je pomer­ne ťaž­ká. Ide­ál­ny sto­jan pre akvá­ri­um je kovo­vý. Šikov­ný člo­vek si doká­že vytvo­riť ale­bo zado­vá­žiť aj pek­ne pôso­bia­ci, naprí­klad dre­vom oblo­že­ný sto­jan. Prí­pad­ne sto­jan“ tvo­rí kom­bi­ná­cia murov­ky, oce­le a dre­va. Nádrž však môže byť zabu­do­va­ná do nábyt­ku, do stav­by, tech­nic­kým rie­še­niam sa medze nekla­dú. O tom, aký sto­jan je pre vás vhod­ný, sa poraď­te s jeho výrob­com, pre­daj­com, všet­ko závi­sí na záťa­ži, kto­rú má niesť. K akvá­riu pat­rí kry­cie sklo. Oby­čaj­ne je z ten­šie­ho skla ako ste­ny nádr­že. Je veľ­mi dob­ré, ak má zre­za­né rohy, pre­to­že tým zís­ka­te pries­tor pre kŕme­nie, aj pre káb­le elek­tro­in­šta­lá­cie. Je prak­tic­ké, ak nemu­sí­te vždy odkla­dať kry­cie sklo, keď chce­te rybič­ky nakŕ­miť. V prí­pa­de, že cho­vá­te doma mač­ku, tá si doká­že občas ulo­viť z neza­kry­té­ho akvá­riu aj vašu rybič­ku. Na dru­hej stra­ne, kry­cie sklo chrá­ni pred prí­pad­ný zvie­ra­cí­mi milá­čik­mi, ale aj malé deti pred nech­ce­ným kúpe­ľom. Samoz­rej­me, že kry­cie sklo nie je nevy­hnut­né, napr. ak nám zále­ží na čo naj­lep­šej prie­chod­nos­ti svet­la do akvá­ria, mož­no zvo­liť iné rie­še­nie. Je však otáz­ne, ako je v tom­to prí­pa­de toto vaše rie­še­nie bez­peč­né. Tre­ba vziať do úva­hy, či svet­lo, kto­ré je nad hla­di­nou, je neja­ko zabez­pe­če­né pro­ti vode, pro­ti skra­tu, či sa hla­di­na neče­rí apod. Môže­te si zho­to­viť kryt s osvet­le­ním, čím si zvý­ši­te este­tic­kú hod­no­tu celé­ho kom­ple­tu. Kry­cie sklo účin­ne zame­dzu­je vypa­ro­va­niu vody z akvá­ria – vlh­kos­ti. Z hľa­dis­ka váš­ho roz­ho­do­va­nia je dôle­ži­té, čo vlast­ne chce­te v akvá­riu mať. Spo­lo­čen­ské akvá­ri­um je naj­čas­tej­ším typom akvá­ria. Zaň­ho pova­žuj­te také akvá­ri­um, kto­ré­ho zlo­že­nie nemá sna­hu detail­ne napo­dob­ňo­vať prí­ro­du. Naj­čas­tej­ší­mi cho­van­ca­mi také­ho­to typic­ké­ho akvá­ria sú mren­ky, tet­ry, ryby men­šie­ho vzras­tu, kto­ré sú aj svo­jou pova­hou spo­lo­čen­ské. Mož­né je aj zosku­pe­nie rôz­nych dru­hov živo­ro­diek, prí­kla­dov je veľa. Akvá­ri­um bio­to­po­vé, nie­ke­dy aj nazý­va­né prí­rod­né, je také, v kto­rom sa sna­ží­te pris­pô­so­biť čo naj­viac pod­mien­kam v prí­ro­de. Člá­nok o takých­to akvá­riách vyšiel v prvom čís­le časo­pi­su Akvárium.


Aqu­ariums are manu­fac­tu­red in more or less stan­dard dimen­si­ons. Usu­al­ly, the width and height are the same, and the length is doub­le the height. Spa­ci­ous tanks are more suitab­le for cre­a­ting beau­ti­ful aqu­ariums as they pro­vi­de a lar­ger sur­fa­ce area. They can be pur­cha­sed ready-​made in sto­res or cus­to­mi­zed, inc­lu­ding irre­gu­lar sha­pes, beve­led cor­ners, cur­ved glass, etc. You should cho­ose the size of the aqu­arium based on the requ­ire­ments of the fish and plants you intend to keep. Gene­ral­ly, lar­ger aqu­ariums are more visu­al­ly appe­a­ling and easier to main­tain. If you­’re star­ting with aqu­aris­tics, con­si­der begin­ning with a volu­me of 150 – 200 liters. In the past, popu­lar tanks were cal­led ele­ment­ky,” made of cast glass, and used for smal­ler tanks up to 20 liters, but they were pro­ne to crac­king. Tanks in metal fra­mes were also com­mon, sea­led with sea­lant ins­te­ad of glue. Plas­tic tanks are often used for fish tran­s­por­ta­ti­on and tem­po­ra­ry setups at expos. Nowa­da­ys, tanks are bon­ded with sili­co­ne, with spe­cial aqu­arium sili­co­ne, eit­her trans­pa­rent or black, being com­mon­ly used. Black is con­si­de­red more suitab­le as it is less affec­ted by algae and appe­ars more ele­gant. The most com­mon­ly used high-​quality sili­co­ne is Perennator.

Real­ly lar­ge tanks, typi­cal­ly over 1500 liters, are cons­truc­ted using spe­cial and expen­si­ve mate­rials or enti­re­ly dif­fe­rent tech­no­lo­gies, such as glass wel­ding. For exam­ple, the 1,600,000-liter tank in the Tro­pi­ca­rium in Buda­pest is cons­truc­ted with a par­tial­ly brick wall but main­ly with 14 cm thick glass acqu­ired from a Japa­ne­se com­pa­ny. Lar­ger tanks bene­fit from rein­for­ce­ments, lon­gi­tu­di­nal strips of glass, and for tanks over 250 liters or lon­ger than a meter, cros­swi­se rein­for­ce­ment is also suitab­le. To strengt­hen the cor­ners, it’s excel­lent if the tank cre­a­tor glu­es a nar­row strip of glass along the height and along the bot­to­m’s inner peri­me­ter. The thick­ness of the glass is a cru­cial para­me­ter, depen­ding on the tan­k’s height. If you buy a tank from a sto­re, it will meet the requ­ired stan­dards. Howe­ver, if you deci­de to build your own tank, the thick­ness of the glass depends on the tan­k’s height and can be found in lite­ra­tu­re. Aqu­arists should also con­si­der insu­ran­ce against tank leaks and water dama­ge. Pla­cing the aqu­arium in a dar­ker part of the room, away from direct sun­light but not in front of a win­dow, is advi­sed for opti­mal ligh­ting con­di­ti­ons. The west or east side is pre­fe­rab­le con­cer­ning the car­di­nal direc­ti­ons. Pla­cing the tank at eye level or slight­ly lower is recom­men­ded, con­si­de­ring both aest­he­tics and prac­ti­cal maintenance.

Espe­cial­ly for lar­ger tanks, it’s essen­tial to ensu­re the tank sits on a stab­le, level stand. A ful­ly equ­ip­ped 300-​liter aqu­arium can weigh 400 – 500 kg. When hand­ling the tank, cau­ti­on is neces­sa­ry due to its con­si­de­rab­le weight. An ide­al stand for an aqu­arium is made of metal, but a skill­ful per­son can cre­a­te or acqu­ire a nice­ly looking stand, possib­ly clad with wood. The tank can also be built into fur­ni­tu­re, struc­tu­res, and vari­ous tech­ni­cal solu­ti­ons are possib­le. Regar­ding the suitab­le stand, con­sult with the manu­fac­tu­rer or sel­ler, depen­ding on the load it needs to bear. A glass cover is part of the aqu­arium setup. It is usu­al­ly made of thin­ner glass than the tank walls. Having cut cor­ners is prac­ti­cal, cre­a­ting spa­ce for fee­ding and elect­ri­cal cab­les. It is help­ful if you don’t have to remo­ve the glass eve­ry time you want to feed the fish. If you have a cat at home, a cover glass pro­tects fish from being caught, and it’s also a safe­ty mea­su­re for small chil­dren. Of cour­se, a cover glass is not man­da­to­ry, and other solu­ti­ons can be cho­sen if maxi­mi­zing light trans­mis­si­on into the aqu­arium is cru­cial. Howe­ver, the safe­ty of alter­na­ti­ve solu­ti­ons needs to be con­si­de­red. A cover glass effec­ti­ve­ly pre­vents water eva­po­ra­ti­on, main­tai­ning humi­di­ty. When deci­ding on the type of aqu­arium, con­si­der what you want to have in it.

A com­mu­ni­ty aqu­arium is the most com­mon type, not try­ing to pre­ci­se­ly mimic natu­re. It typi­cal­ly inc­lu­des fish like barbs, tetras, and smal­ler spe­cies with a social natu­re. Anot­her type is a bio­to­pe or natu­ral aqu­arium, whe­re you try to adapt con­di­ti­ons as clo­se­ly as possib­le to natu­re. The cho­ice depends on your pre­fe­ren­ces and the type of aqu­atic envi­ron­ment you want to create.


Aqu­arien wer­den mehr oder weni­ger in Stan­dard­ma­ßen her­ges­tellt. Übli­cher­we­i­se sind die Bre­i­te und Höhe gle­ich, und die Län­ge ist das Doppel­te der Höhe. Gerä­u­mi­ge Tanks eig­nen sich bes­ser zur Ges­tal­tung schöner Aqu­arien, da sie eine größe­re Oberf­lä­che bie­ten. Sie kön­nen fer­tig im Ges­chäft gekauft oder nach Maß ange­fer­tigt wer­den, ein­sch­lie­ßlich unre­gel­mä­ßi­ger For­men, abgesch­räg­ter Ecken, gebo­ge­nem Glas usw. Die Größe des Aqu­ariums soll­ten Sie basie­rend auf den Anfor­de­run­gen der Fis­che und Pflan­zen wäh­len, die Sie hal­ten möch­ten. Im All­ge­me­i­nen sind größe­re Aqu­arien optisch ans­pre­chen­der und ein­fa­cher zu pfle­gen. Wenn Sie mit der Aqu­aris­tik begin­nen, soll­ten Sie mit einem Volu­men von 150 – 200 Litern begin­nen. In der Ver­gan­gen­he­it waren belieb­te Tanks soge­nann­te Ele­ment­ky”, aus gegos­se­nem Glas her­ges­tellt und für kle­i­ne­re Tanks bis zu 20 Litern ver­wen­det, aber sie neig­ten zum Rei­ßen. Tanks in Metall­rah­men waren eben­falls üblich, mit Dichts­toff statt Kleb­stoff abge­dich­tet. Kunsts­toff­tanks wer­den häu­fig für den Fisch­tran­s­port und tem­po­rä­re Ein­rich­tun­gen auf Mes­sen ver­wen­det. Heut­zu­ta­ge wer­den Tanks mit Sili­kon ver­bun­den, wobei spe­ziel­les Aqu­arien­si­li­kon, ent­we­der trans­pa­rent oder sch­warz, übli­cher­we­i­se ver­wen­det wird. Sch­warz wird als gee­ig­ne­ter bet­rach­tet, da es weni­ger von Algen bee­in­träch­tigt wird und ele­gan­ter ers­che­int. Das am häu­figs­ten ver­wen­de­te hoch­wer­ti­ge Sili­kon ist Perennator.

Wirk­lich gro­ße Tanks, typis­cher­we­i­se über 1500 Litern, wer­den mit spe­ziel­len und teuren Mate­ria­lien oder ganz ande­ren Tech­no­lo­gien her­ges­tellt, wie zum Beis­piel Glas sch­we­i­ßen. Zum Beis­piel ist der 1.600.000-Liter-Tank im Tro­pi­ca­rium in Buda­pest tei­lwe­i­se mit einer gemau­er­ten Wand, aber haupt­säch­lich mit 14 cm

dic­kem Glas aus einer japa­nis­chen Fir­ma, kons­tru­iert. Größe­re Tanks pro­fi­tie­ren von Vers­tär­kun­gen, län­gli­chen Glass­tre­i­fen, und für Tanks über 250 Litern oder län­ger als einen Meter ist auch eine quer­ver­lau­fen­de Vers­tär­kung gee­ig­net. Um die Ecken zu stär­ken, ist es aus­ge­ze­ich­net, wenn der Erbau­er des Tanks einen sch­ma­len Glass­tre­i­fen entlang der Höhe und entlang des Bodens inner­halb des Tanks klebt. Die Dic­ke des Gla­ses ist ein ents­che­i­den­der Para­me­ter, abhän­gig von der Höhe des Tanks. Wenn Sie einen Tank im Laden kau­fen, ents­pricht er den erfor­der­li­chen Stan­dards. Wenn Sie sich jedoch dazu entsch­lie­ßen, Ihren eige­nen Tank zu bau­en, hängt die Dic­ke des Gla­ses von der Höhe des Tanks ab und kann in der Lite­ra­tur gefun­den wer­den. Aqu­aria­ner soll­ten auch eine Ver­si­che­rung gegen Tank­lecks und Was­sers­chä­den in Bet­racht zie­hen. Die Plat­zie­rung des Aqu­ariums an einem dunk­le­ren Ort im Raum, fer­nab von direk­tem Son­nen­licht, aber nicht vor einem Fens­ter, wird für opti­ma­le Licht­ver­hält­nis­se emp­foh­len. Die west­li­che oder öst­li­che Sei­te ist im Hinb­lick auf die Him­mels­rich­tun­gen bevor­zugt. Das Plat­zie­ren des Tanks auf Augen­höhe oder leicht darun­ter wird emp­foh­len, unter Berück­sich­ti­gung von Äst­he­tik und prak­tis­cher Wartung.

Beson­ders bei größe­ren Tanks ist es wich­tig sicher­zus­tel­len, dass der Tank auf einem sta­bi­len, ebe­nen Stän­der steht. Ein volls­tän­dig aus­ges­tat­te­tes 300-​Liter-​Aquarium kann 400 – 500 kg wie­gen. Bei der Hand­ha­bung des Tanks ist Vor­sicht gebo­ten, aufg­rund sei­nes erheb­li­chen Gewichts. Ein ide­a­ler Stän­der für ein Aqu­arium bes­teht aus Metall, aber eine ges­chic­kte Per­son kann einen schön aus­se­hen­den Stän­der ers­tel­len oder sich einen bes­chaf­fen, mög­li­cher­we­i­se mit Holz verk­le­i­det. Der Tank kann auch in Möbel, Struk­tu­ren ein­ge­baut und vers­chie­de­ne tech­nis­che Lösun­gen sind mög­lich. Hin­sicht­lich des gee­ig­ne­ten Stän­ders soll­ten Sie sich mit dem Hers­tel­ler oder Ver­kä­u­fer bera­ten, abhän­gig von der Belas­tung, die er tra­gen muss. Eine Gla­sab­dec­kung ist Teil der Aqu­ariu­mauss­tat­tung. Sie bes­teht in der Regel aus dün­ne­rem Glas als die Tank­wän­de. Es ist sehr prak­tisch, wenn die Ecken geschnit­ten sind und Platz für das Füt­tern und elek­tris­che Kabel bie­ten. Es ist hilf­re­ich, wenn Sie das Glas nicht jedes Mal ent­fer­nen müs­sen, wenn Sie die Fis­che füt­tern möch­ten. Wenn Sie eine Kat­ze zu Hau­se haben, schützt eine Abdec­kung aus Glas die Fis­che davor, gefan­gen zu wer­den, und ist auch eine Sicher­he­its­ma­ßnah­me für kle­i­ne Kin­der. Natür­lich ist eine Gla­sab­dec­kung nicht zwin­gend erfor­der­lich, und es kön­nen ande­re Lösun­gen gewä­hlt wer­den, wenn eine maxi­ma­le Licht­durch­läs­sig­ke­it in das Aqu­arium wich­tig ist. Die Sicher­he­it alter­na­ti­ver Lösun­gen muss jedoch berück­sich­tigt wer­den. Eine Gla­sab­dec­kung ver­hin­dert effek­tiv die Was­ser­ver­duns­tung und erhält die Luft­fe­uch­tig­ke­it. Bei der Ents­che­i­dung über den Typ des Aqu­ariums soll­ten Sie berück­sich­ti­gen, was Sie darin haben möchten.

Ein Geme­in­schaft­sa­qu­arium ist der häu­figs­te Typ, der nicht ver­sucht, die Natur genau nach­zu­ah­men. Es umfasst typis­cher­we­i­se Fis­che wie Bar­ben, Tetras und kle­i­ne­re Arten mit sozia­lem Ver­hal­ten. Ein wei­te­rer Typ ist das Biotop- oder Natu­ra­qu­arium, bei dem ver­sucht wird, die Bedin­gun­gen so genau wie mög­lich an die Natur anzu­pas­sen. Die Wahl hängt von Ihren Vor­lie­ben und dem Typ des aqu­atis­chen Umfelds ab, das Sie schaf­fen möchten.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Literatúra, Rešerše, Veda

Environmentalistika

Hits: 9232

McNaugh­ton S.J. Diver­si­ty and sta­bi­li­ty of eco­lo­gi­cal com­mu­ni­ties: a com­ment on the role of empi­ri­cism in eco­lo­gy 1977 Ame­ri­can Natu­ra­list Vol. 111, p. 511525 Tokyo, Nip­pon, Gak­ka eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG bio­di­ver­zi­ta, eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta, spo­lo­čen­stvá, empi­ri­ciz­mus v eko­ló­gii člá­nok 0453 – 4360 551.4

Jor­dan W.R., Gil­pin M.E., Aber J.D. (eds.) Res­to­ra­ti­on eco­lo­gy 1987 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG revi­ta­li­zá­cia neznámy

World Com­mis­si­on on Envi­ron­ment and Deve­lop­ment Our com­mom futu­re 1987 The Brundt­land Report Oxford Uni­ver­si­ty Pre­ss Oxford envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG budúc­nosť deklarácia

Inter­go­vern­men­tal panel on Cli­ma­te chan­ge (THE IPCC) Res­pon­se stra­te­gies. Cli­ma­te chan­ge 1991 Island Pre­ss Cove­lo, Cali­for­nia envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG stra­té­gia ochra­ny, zme­na klí­my, klí­ma nezná­my 1559631023, 1559631031

Kol. Eko­lo­gie 1993 Veľ­ry­ba Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES učeb­ni­ca 8090132243

Ehr­lich P.R., Ehr­lich H.A. The cau­ses and con­se­qu­en­ces of the disap­pe­a­ran­ce of spe­cies 1981 Ran­dom Hou­se New York eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zánik dru­hov neznámy

Abso­lon Karel Ochra­na bio­di­ver­zi­ty v Čes­ké repub­li­ce 1996 Živa No. 3, p. 98100 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES bio­di­ver­zi­ta člá­nok 0044 – 4812

Tajem­ství Pří­ro­dy – Vel­ká rodin­ná encyk­lo­pe­die 1993 p. 338346 Blesk, Grap­hia Ostra­va, Kla­gen­furt eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES zne­čis­te­nie pev­ni­ny, zne­čis­te­nie vody, zne­čis­te­nie vzdu­chu, ochra­na živo­čí­chov, ochra­na rast­lín encyk­lo­pé­dia 8085606216

Hol­ling C.S., Schind­ler D.W., Wal­ker B.W., Rough­gar­den J. Bio­di­ver­si­ty in the func­ti­oning of eco­sys­tems. An eco­lo­gi­cal synt­he­sis 1995 Per­rings Char­les, Maler Karl-​Goran, Folke Carl, Jan­sonn Bengt-​Owe, Hol­ling C.S. (eds.): Bio­di­ve­si­ty loss: eco­no­mic and eco­lo­gi­cal issu­es Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss New York eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG bio­di­ver­zi­ta, eko­sys­tém neznámy

Mueller-​Dombois D. Natu­ral die­back in forest 1987 Bio­Scien­ce No. 37, p. 575583 Ame­ri­can Ins­ti­tu­te of Bio­lo­gi­cal Scien­ces Was­hing­ton eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia ENG zánik, les člá­nok 0006 – 3568 57

Tajem­ství Pří­ro­dy – Vel­ká rodin­ná encyk­lo­pe­die 1993 p. 6486 Blesk, Grap­hia Ostra­va, Kla­gen­furt geoché­mia, eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES atmo­sfé­ra, ozó­no­vá die­ra, klí­ma, vie­tor, oblač­nosť, zráž­ky, zme­ny klí­my, sklenn­ní­ko­vý efekt, roč­né obdo­bia encyk­lo­pé­dia 8085606216

Tajem­ství Pří­ro­dy – Vel­ká rodin­ná encyk­lo­pe­die 1993 p. 338346 Blesk, Grap­hia Ostra­va, Kla­gen­furt eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES zne­čis­te­nie pev­ni­ny, zne­čis­te­nie vody, zne­čis­te­nie vzdu­chu, ochra­na živo­čí­chov, ochra­na rast­lín encyk­lo­pé­dia 8085606216

Pau­len­ka Jozef, Pau­le Ladi­slav Con­ser­va­ti­on of the forest in Cen­tral Euro­pe 0 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ochra­na lesov, Stred­ná Euró­pa zborník

Gre­en R.H. Sam­pling desing and sta­tis­ti­cal met­hods for envi­ro­men­tal bio­lo­gists 1979 Wiley – Inters­cien­ce New York envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia ENG vzor­ky, výskum neznámy

Vogt K., Gor­don J. Eco­sys­tems. Balan­cing scien­ce and mana­ge­ment 1996 Sprin­ger Ber­lín, Heil­del­berg, New York eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG rov­no­vá­ha, kolí­sa­nie, manaž­ment nezná­my 0387947523, 0387948139

Per­rings Char­les, Maler Karl-​Goran, Folke Carl, Hol­ling C.S., Jan­sonn Bengt-​Owe (eds.) Bio­di­ver­si­ty loss, eco­no­mic and eco­lo­gi­cal issu­es 1995 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss New York eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG bio­di­ver­zi­ta, eko­nó­mia, eko­sys­tém, zni­žo­va­nie bio­di­ver­zi­ty nezná­my 0521471788

Over­lay J.C. Eco­sys­tem mana­ge­ment. In taking and eco­lo­gi­cal app­ro­ach to mana­ge­ment 1992 Uni­ted Sta­tes Depart­ment of Agri­cul­tu­re Forest Ser­vi­ce Pub­li­ca­ti­ons Wo-​WSA – 3 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment neznámy

Wal­ters C.J. Adap­ti­ve mana­ge­nent of rene­wab­le resour­ces 1986 Mac­Mil­lan New York envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment, obno­vi­teľ­né zdro­je neznámy

Mat­hias M.E., Moy­le P. Wet­land and aqu­atic habi­tats 1992 Agri­cul­tu­re Eco­sys­tem and Envi­ron­ment Vol. 42, Iss 12, p. 165176 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG bačo­ri­ny, wet­land, mok­ra­de, bio­ko­ri­dor, bio­di­ver­zi­ta, poľ­no­hos­po­dár­ske využi­tie, urbán­ne využi­tie, odvo­dňo­va­nie, kana­li­zo­va­nie, sta­bi­li­zá­cia bre­hov článok

Tur­ček F.J. Pôvod­ná step a dru­hot­né tra­vi­ny – porov­na­nie na pod­kla­de izo­sy­nú­zii ver­teb­rát 1963 Bio­ló­gia No. 23, p. 863871 Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia, eko­ló­gia SLO step, dru­hot­né tra­vi­ny článok

Jor­dan W.R., Gil­pin M.E., Aber J.D. (eds.) Res­to­ra­ti­on eco­lo­gy. A synt­he­tic app­ro­ach to eco­lo­gi­cal rese­arch 1990 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG revi­ta­li­zá­cia neznámy

Boy­ce M.S., Haney A. (eds.) Eco­sys­tem mana­ge­ment. App­li­ca­ti­on for sus­tai­nab­le forest and wild­li­fe resour­ces 1996 Yale Uni­ver­si­ty Pre­ss New Haven envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment, les, pôvod­né zdro­je neznámy

Frank­lin J.F. Eco­sys­tem mana­ge­ment: an over­view 1996 Boy­ce M.S., Haney A. (eds.): Eco­sys­tem mana­ge­ment: app­li­ca­ti­on for sus­tai­nab­le forest and wild­li­fe resour­ces Yale Uni­ver­si­ty Pre­ss New Haven envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment neznámy

Hei­sen­bu­tell Anne E. Eco­sys­tem mana­ge­ment – prin­cip­les for prac­ti­cal app­li­ca­ti­on 1996 Eco­lo­gi­cal App­li­ca­ti­ons Vol. 6, No. 3, p. 730732 ESA Was­hing­ton envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment člá­nok 1051 – 0761

Wood C.A. Eco­sys­tem mana­ge­ment. Achie­ving the new land ethic 1994 Rene­wab­le Natu­ral Resour­ces Jour­nal Vol. 12, p, 612 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment článok

Eisel­to­vá Mar­ti­na (ed.) Res­to­ra­ti­on of lake eco­sys­tems – a holis­tic app­ro­ach 0 IWRB Pub­li­ca­ti­ons No. 32 Slim­brid­ge Glou­ces­ter, GL2 7BX , UK envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, bio­ló­gia ENG revi­ta­li­zá­cia, jaze­rá článok

Hav­lín J. Eko­lo­gie pta­čí slož­ky v antro­po­ce­nó­zach 1976 Ver­teb­ra­to­lo­gic­ké zprá­vy 197576, p. 816 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES vták, antro­po­ce­nó­zy článok

Dyk V. Ztrá­ta orien­ta­ce ptá­ků v kul­ti­vo­va­né kra­ji­ně 1975 Věda a život No. 20, p. 618619 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eto­ló­gia CES vták, orien­tá­cia, stre­so­vý fak­tor článok

Eisel­to­vá Mar­ti­na, Biggs Jere­my (eds.) Res­to­ra­ti­on of Stre­am Eco­sys­tems 1995 IWRB Pub­li­ca­ti­ons No. 37 Slim­brid­ge Glou­ces­ter, GL2 7BX , UK envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG revi­ta­li­zá­cia, kra­ji­na člá­nok 1900442019

Sto­li­na a kol. Ochra­na lesa 0 bio­ló­gia, eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO ochra­na lesa neznámy

Raup David Mal­com O záni­ku dru­hů 1995 Lido­vé novi­ny Pra­ha bio­ló­gia, eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES zánik dru­hov kniž­ka 8071060992

Wil­son Edward O. The diver­si­ty of life 1992 Belk­nap – Har­vard Pre­ss Cam­brid­ge, Mas­sa­chu­sets eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia ENG život, diver­zi­ta knižka

For­man Richard T.T., God­ron Michel Kra­jin­ná eko­lo­gie 1993 Aca­de­mia a MŽP ČR Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG kni­ha 8020004645

Míchal Igor a kol. Obno­va eko­lo­gic­ké sta­bi­li­ty lesů 1992 Aca­de­mia Pra­ha eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta, les knižka

Šrůtek M., Čašek J. Mode­lo­vý pro­jekt obno­vy kra­ji­ny 1994 ABF Forum, 1994, No. 1, p. 2527 A.B.F., Nada­ce pro roz­voj archi­tek­tú­ry a sta­vi­tels­tví Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES revi­ta­li­zá­cia, kra­ji­na člá­nok 1210 – 7395

Por­ritt Jonat­han Zachraň­me Zemi 0 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES kniha

Grum­bi­ne R.E. What is eco­sys­tem mana­ge­ment ? 1994 Con­ser­va­ti­on Bio­lo­gy p. 2738 Cam­brid­ge Black­well Cam­brid­ge envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment člá­nok 0888 – 8892 57

World Resour­ces Ins­ti­tut (WRI) World resour­ces 199293 1992 Oxford Uni­ver­si­ty Pre­ss New York envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zdro­je deklarácia

Vološ­čuk Ivan, Peli­kán Vlas­ti­mil, Čapu­ta Alojz, Daro­la Ján, Gal­lo Ján, Gas­per Ján, Gočál Emil, Kli­nec Albín, Kot­la­ba Fran­ti­šek, Kul­man Eugen, Lin­keš Vla­di­mír, Lizoň Pavel, Ložek Vojen, Magic Dez­ider, Mar­ti­no­ve Pavol, Mit­ter Pavol, Mužík Vla­di­mír Murán­ska pla­ni­na (a) 1991 Obzor Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Murán­ska pla­ni­nam, Fabo­va hoľa, Horeh­ron­ské podo­lie, Baloc­ké vrchy, Kle­nov­ské vrchy, Tŕs­tie, Sto­li­ca, Kras, Bacúš­ska jel­ši­na, Cigán­ka, Hra­do­vá, Hrdza­vá, Javor­ní­ko­vá, Káš­ter, Kle­nov­ské bla­tá, Kle­nov­ský Vepor, Malá Stož­ka, Polud­ni­ca, Rohoz­nian­ska jel­ši­na kni­ha 8021501642 502.742(437.64)

Tel­ler A., Mat­hy P., Jef­fers J.N.R. (eds.) Res­pon­ses of forest eco­sys­tems to evi­ron­men­tal chan­ges 1992 Else­vier App­lied Scien­ce Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG reak­cie lesa, zme­ny v lese neznámy

Waring R.H., Sch­le­sin­ger W.H. Forest eco­sys­tems. Con­cepts and mana­ge­ment 1985 Aca­de­mic Pre­ss, Lon­don Lon­don eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG les, hos­po­dá­re­nie v lese, manaž­ment lesa neznámy

Moni­to­ring bio­ty na úze­mí Slo­ven­skej repub­li­ky 1993 Vedec­ká kon­fe­ren­cia 28. – 29. aprí­la 1993 Slo­ven­ská eko­lo­gic­ká spo­loč­nosť pri SAV Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO bio­ta Slo­ven­ska neznámy

Kad­le­čík Ján (ed.) Turiec, 1992: Zbor­ník odbor­ných výsled­kov inven­ta­ri­zač­ných výsku­mov v povo­dí rie­ky Turiec a 28. TOP‑u Tur­ček 1992 1992 SZOPK Mar­tin geo­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Turiec, Tur­ček zbor­ník 8096716689

Ben­net G. Towards a Euro­pe­an Eco­lo­gi­cal Network 1991 Ins­ti­tut for Euro­pe­an Envi­ron­men­tal Poli­cy Arn­he­im envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG EECONET, ECONET, eko­lo­gic­ká sieť neznámy

Buček Anto­nín, Laci­na Ján Územ­ní sys­té­my eko­lo­gic­ké sta­bi­li­ty 1993 Vero­ni­ca Brno envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES ÚSES, eko­lo­gic­ká sieť neznámy

Eliáš Pavol Územ­né sys­té­my eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty z hľa­dis­ka eko­ló­gie 1995 Život­né pro­stre­die Vol. 29, No. 5, p. 227 Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO ÚSES, eko­lo­gic­ká sieť článok

Gene­rel Nad­re­gi­onál­ne­ho územ­né­ho sys­té­mu eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty 0 SAŽP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO GNRÚSES, ÚSES, EECONET, ECONET, eko­lo­gic­ká sieť, bio­cen­trum, bio­ko­ri­dor, inte­rakč­ný prvok neznámy

Glo­bal bio­di­ver­si­ty stra­te­gy. Guide­li­nes for acti­on to save stu­dy and use earth‘s bio­tic sus­tai­nab­ly and equ­itab­ly 1992 WRI, IUCN, UNEP Gland envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG stra­té­dia bio­di­ver­zi­ty, bio­di­ver­zi­ta, využi­tie bio­ty neznámy

IEEP – Ins­ti­tut for Euro­pe­an Envi­ron­men­tal Poli­cy, Tech­ni­cal works­hop on the deve­lop­ment of a Euro­pe­an Eco­lo­gi­cal Network, 1718 May 1993, Gland 1993 Works­hop Report Ins­ti­tut for Euro­pe­an Envi­ron­men­tal Poli­cy Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ECONET, ECONET, eko­lo­gic­ká sieť deklarácia

IUCN – The world Con­ser­va­ti­on Uni­on: Acti­on plan for pro­tec­ted are­as in Euro­pe second draft 1993 IUCN Gland envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment chrá­ne­ných úze­mí deklarácia

Zema­no­vá Anna (ed.) Čer­ve­né zozna­my fló­ry a fau­ny NPR Šúr 1996 APOP envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Śúr, čer­ve­né zozna­my nezná­my 8096749404

Škva­re­ni­na Jozef, Min­ďáš Jozef, Čaboun Vla­di­mír (eds.) Les­né eko­sys­té­my a glo­bál­ne kli­ma­tic­ké zme­ny 1996 Zbor­ník refe­rá­tov z pra­cov­né­ho semi­ná­ra, Zvo­len, 22. feb­ru­ára 1995 LVÚ Zvo­len envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, kli­ma­to­ló­gia SLO eko­sys­tém, zme­na klí­my kniž­ka 8096714090

Ros­si E., Kuitu­nen M. Ran­king of habi­tats for the assess­ment of eco­lo­gi­cal impact in land – use plan­ning 1996 Bio­lo­gi­cal Con­ser­va­ti­on Vol. 77, Iss. 23, p. 227234 Bar­king Else­vier Tech­no­lo­gy Else­vier envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, kra­jin­ná eko­ló­gia ENG hod­no­te­nie bio­to­pov, eko­lo­gic­ký vplyv, land use, plá­no­va­nie v kra­ji­ne, hod­no­te­nie ochra­ny, kri­té­ria land use, kri­té­ria land plan­ning, GIS, EIA, hod­no­te­nie vply­vov člá­nok 0006 – 3207 57.082

Bur­ke V.J., Gib­bons J.W. Ter­res­trial buf­fer zones and wet­land, con­ser­va­ti­on – a case stu­dy of fresh – water turt­les in a Caro­li­na bay 1995 Con­ser­va­ti­on Bio­lo­gy Vol. 9, Iss. 6, p. 13651369 Cam­brid­ge Black­well Cam­brid­ge envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ochran­né zóny, slad­ko­vod­né koryt­nač­ky, nedos­ta­tok vody, GIS, hiber­ná­cia člá­nok 0888 – 8892 57

Kopá­ček J., Stuch­lík E., Vyhná­lek V., Závod­ský D. Con­cet­ra­ti­on of nut­rients in selec­ted lakes in the High Tat­ra Moun­tains, Slo­va­kia – Effekt of sea­son and waters­hed 1996 Hyd­ro­bi­oló­gia Vol. 319, Iss. 1, p. 4755 hyd­ro­bi­oló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG jaze­rá Tatier, sezo­nál­nosť jazier, P, N, chlo­ro­fyl, aci­di­fi­ká­cia, okys­ľo­va­nie, amo­niak, oxi­dy dusí­ka, hor­ské jaze­rá, orga­nic­ký mate­riál článok

Rai­sin G.W. The role of small wet­lands in catch­ment mana­ge­ment – the­ir effect on dif­fu­se agri­cul­tu­ral pol­lu­tants 1996 Inter­na­ti­onal Revue der gesam­ten Hyd­ro­bi­olo­gie Vol. 81, Iss. 2, p. 213222 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG malé mok­ra­de, manaž­ment mok­ra­dí, vplyv mok­ra­dí na poľ­no­hos­po­dár­ske zne­čis­te­nie, P, reten­cia, N, zne­čis­te­nie článok

Huber S.A., Jud­kins M.B., Krysl L.J., Svej­car T.J., Hess B.W., Hol­com­be D.W. Catt­le gra­zing a ripa­rian moun­tain mea­dow effects of low and mode­ra­te stoc­king den­si­ty on nut­ri­ti­on, beha­vi­our, diet selec­ti­on, and plant – gro­wth res­pon­se 1995 Jour­nal of Ani­mal Scien­ce Vol. 73, Iss. 12, p. 37523765 BES Oxford envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ovce, pase­nie, mana­ge­ment lúk, hor­ské alu­viál­ne lúky, živi­ny, rast rast­lín článok

Peká­ro­vá P., Pekár J. The impact of land – use on stre­am water – quali­ty in Slo­va­kia 1996 Jour­nal of Hyd­ro­lo­gy Vol. 180, Iss. 14, p. 333350 Else­vier Amster­dam kra­jin­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG kva­li­ta tokov, využí­va­nie kra­ji­ny, land use, vplyv lené­ho hos­po­dár­tva, vplyv poľ­no­hos­po­dár­stva, vplyv urbán­nych akti­vít, N, sul­fá­ty člá­nok 0022 – 1694 55

Maň­kov­ská B. Mer­cu­ry con­cen­tra­ti­ons in forest tre­es from Slo­va­kia 1996 Water, Air and Soil Pol­lu­ti­on Vol. 89, Iss. 34, p. 267275 Rei­del Dord­recht envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ortuť v dre­vi­nách, zne­čis­te­nie lesa, zne­čis­te­nie ortu­ťou, ortuť v pôde, Krom­pa­chy, Picea abies, jed­ľa bie­la člá­nok 0049 – 6979 614.7

Jon­ge­pie­ro­vá Iva­na Prob­le­ma­ti­ka obnov dru­ho­vě boha­tých luk v Čes­ké repub­li­ce 1995 Ochra­na pří­ro­dy Vol. 50, No. 6, p. 195197 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES rast­lin­ná výro­ba, lúky, obno­va lúč­nych poras­tov, regi­ona­li­ta, geno­fon­dy, zís­ka­va­nie dias­pór, zakla­da­nie mater­ských poras­tov člá­nok 1210 – 258X 633; 633.2; 631.5

Máj­sky Josef K mana­ge­men­tu xero­tem­ných chrá­ne­ných úze­mí 1995 Živa Vol. 43, No. 3, p. 109 – 111 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES pas­tvi­ny, lúky, lúč­ne spo­lo­čen­stvá, dru­ho­vá diver­zi­tia, ochra­na a manaž­ment chrá­ne­ných úze­mí, dodat­ko­vá ener­gia, degra­dá­cia tráv­nych spo­le­čens­tiev, rast­lin­ná bio­ma­sa, nad­mer­ná kumu­lá­cia, ochran­né opat­re­nia, kose­nie, vypa­ľo­va­nie člá­nok 0044 – 4812 502

Ško­do­vá Ive­ta Vul­ne­rab­le spe­cies of plants in Drie­tom­ská doli­na val­ley in CHKO Bie­le Kar­pa­ty 1993 Bio­ló­gia Vol. 48, No. 4, p. 391394 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geo­gra­fia ENG Drie­tom­ská doli­na, CHKO Bie­le Kar­pa­ty, ohro­ze­né rast­li­ny, chrá­ne­né rast­li­ny člá­nok 0006 – 3088

IUCNUNESCO A world con­ser­va­ti­on stra­te­gy 0 Unes­co Cou­rier 335, p. 3638 UNESCO Paris envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG člá­nok 0004 – 5278 001

Supu­ka Ján a kol. Eko­lo­gic­ké prin­cí­py tvor­by a ochra­ny zele­ne 1991 Veda Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, kra­jin­ná archi­tek­tú­ra SLO kni­ha 8022401285

Nati­onal Parks and Pro­tec­ted Lands­ca­pes Are­as of Slo­va­kia 1992 p. 164 Eko­ló­gia, Eko­ló­gia Pub­lis­hing Hou­se Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Tat­ry, Pie­ni­ny, Níz­ke Tat­ry, Slo­ven­ský raj, Malá Fat­ra, Slo­ven­ský kras, Veľ­ká Fat­ra, Vihor­lat, Malé Kar­pa­ty, Murán­ska pla­ni­na, Východ­né Kar­pa­ty, Hor­ná Ora­va, Bie­le Kar­pa­ty, Štiav­nic­ké vrchy, Poľa­na, Kysu­ce, Ponit­rie, Záho­rie, Strá­žov­ské vrchy pros­pekt 8085559080

Nati­onal Parks and Pro­tec­ted Lands­ca­pes Are­as of Slo­va­kia 1992 Eko­ló­gia p. 6471 Eko­ló­gia Pub­lis­hing Hou­se Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Cero­vá vrcho­vi­na, Lato­ri­ca, chrá­ne­né úze­mia, CHKO pros­pekt 8085559080

Vla­šín Moj­mír, Fra­nek Michal, Sta­rý Petr, Antoš Jiří Eko­lo­gi­za­ce novom­lýn­skych nádr­ží. Prog­ram ozr­da­vění vod­ní­ho díla pod Pála­vou 1995 MŽP ČR v Eko­lo­gic­kém stře­dis­ku ČSOP, Vero­ni­ca Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES eko­lo­gi­zá­cia, manaž­ment, vod­né die­lo, Nové Mlý­ny brožurka

Bédi Emil, Com­pel Jaro­slav, Sla­nin­ka Fri­do­lín Ener­ge­tic­ké rezer­vy Slo­ven­ska. Mož­nos­ti úspor a využi­tia obno­vi­teľ­ných zdro­jov 1994 Fond pre alter­na­tív­ne zdro­je ener­gie, SZOPK Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO ener­gia, obno­vi­teľ­né zdro­je, neob­no­vi­teľ­né zdro­je, prí­rod­ný zdroj bro­žur­ka 8085599163

Ben­net G., Uyter­lin­de R. (eds.) A visi­on for natu­re in Euro­pe 1993 Maas­tricht envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG EECONET, ECONET, TSLES neznámy

Buček Anto­nín, Laci­na Ján, Löw Jiří Územ­ní sys­té­my eko­lo­gic­ké sta­bi­li­ty kra­ji­ny 1986 Život­né pro­stre­die, p. 8286 Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES ÚSES, eko­lo­gic­ká sieť článok

Kali­vo­do­vá Eva, Daro­lo­vá A., Feriancová-​Masárová Zita, Kürt­hy Ale­xan­der Vtá­ky dol­né­ho toku alú­via rie­ky Mora­vy 1994 Tichod­ro­ma No. 7 Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Mora­va, vtá­ci článok

Lehot­ská Blan­ka Kra­jin­no­eko­lo­gic­ký a eko­so­zo­lo­gic­ký význam chi­rop­te­ro­fau­ny Malých Kar­pát 1996 PRIF UK Bra­ti­sla­va kra­jin­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Chi­rop­te­ra, neto­pie­re, Malé Kar­pa­ty práca

Mac­ků J., Míchal Igor Mini­mál­ní veli­kost les­ních bio­cen­ter 1990 Les­nic­tví (in pre­ss) envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES bio­cen­trum, les­né bio­cen­trum, les, ÚSES, eko­lo­gic­ká sieť neznámy

Mazúr Emil, Krip­pel E. Typy súčas­nej kra­ji­ny, 1: 500 000 1980 Atlas SSR, p. 102103 SAV, SÚGK Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO súčas­ná kra­ji­na mapa

Vala­cho­vič Dušan Sta­rost­li­vosť o nivu rie­ky Mora­vy 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26, p. 48 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Mora­va, Záho­rie člá­nok 8085559137

Zlo­cho­vá K. Medzi­ná­rod­ný náuč­ný chod­ník Nivou Mora­vy 1996 Život­né pro­stre­die Vol. 30, No. 5, p. 275277 Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Nivou Mora­vy, Mora­va, Záho­rie, náuč­ný chod­ník článok

Löw Jiří a kol. Ruko­věť pro­jek­tan­ta míst­ní­ho územ­ní­ho sys­té­mu eko­lo­gic­ké sta­bi­li­ty 1995 Dopl­něk Brno envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES ÚSES, eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta skrip­tá 8085765551

Janík Miro­slav, Figa­ro­vá Milo­sla­va, Tráv­ní­ček Ros­ti­slav, Komůr­ko­vá Hana Výroč­ní infor­mač­ní list Kosen­ka 1995 1996 ČSOP ZO Kosen­ka Kosen­ka envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES prospekt

Cva­cho­vá Alž­be­ta Pri­pra­vo­va­ná CHKO Poip­lie 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO člá­nok 8085559137

Bur­kov­ský Július Veter­né elek­trár­ne a ochra­na prí­ro­dy 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO veter­ná elek­trá­reň člá­nok 8085559137

Eliáš Pavol O invá­ziach a inváz­nych rast­li­nách 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26, p. 1416 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO invá­zia, inváz­ne rast­li­ny člá­nok 8085559137

Kriš­tín Anton, Šuš­lík Voj­tech Zria­di­me geno­fon­do­vú plo­chu ale­bo prí­rod­nú rezer­vá­ciu Hro­choťs­ká Buko­vi­na” pre vzác­ne rov­no­kríd­lov­ce (Ort­hop­te­ra) v CHKO BR Poľa­na 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, kra­jin­ná eko­ló­gia SLO geno­fon­do­vá plo­cha, prí­rod­ná rezer­vá­cia, Hro­choťs­ká Buko­vi­na, rov­no­kríd­lov­ce, Ort­hop­te­ra, CHKO Poľa­na člá­nok 8085559137

Roz­lož­ník M., Kara­so­vá E. (eds.) Slo­ven­ský kras CHKO – bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia 1994 Osve­ta Mar­tin envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Slo­ven­ský kras, CHKO, bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia článok

Urban Peter a kol. (eds.) Fau­na Poľa­ny 1993 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia SLO Poľa­na, CHKO, bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia sprievodca

Kad­le­čík Ján Nové kate­gó­rie IUCN pre čer­ve­né zozna­my 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26, p. 2930 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG, SLO čer­ve­né zozna­my, ohro­ze­né orga­niz­my, kate­gó­rie IUCN člá­nok 8085559137

Kro­pil Rudolf Živo­číš­ne orga­niz­my a zis­ťo­va­nie škod­li­vých látok v teres­tric­kých eko­sys­té­moch 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia SLO moni­to­ro­va­cie orga­niz­my, bio­in­di­ká­to­ry člá­nok 8085559137

Bur­kov­ský Július Náuč­ná loka­li­ta Mičin­ské tra­ver­tí­ny 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO náuč­ná loka­li­ta, Mičin­ské tra­ver­tí­ny člá­nok 8085559137

Kas­sa Mar­tin Bio­sfé­ric­ké rezer­vá­cie Nemec­ka 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia člá­nok 8085559137

Janík Milan K šesť­de­siat­ke Ing. Iva­na Vološ­ču­ka 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Vološ­čuk Ivan člá­nok 8085559137

Tóth Milan Pou­ži­tie Topo­Lu v les­níc­tve a v pozem­ko­vých úpra­vách na východ­nom Slo­ven­sku 1995 Geoin­fo, No. 1, p. 38 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, les­níc­tvo, geo­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO TopoL článok

Vože­ní­lek Vít Envi­ron­men­tál­ní data­bá­ze v pros­tře­dí GIS 1995 Geoin­fo, No. 1, p. 4243 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, výpoč­to­vá tech­ni­ka CES GIS, envi­ron­men­tál­na data­bá­za článok

Koreň Milan st., Koreň Milan ml. GIS v pro­jek­te ECONET SR 1996 Geoin­fo, No. 1, p. 3335 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO GIS, ECONET článok

Jen­čo Marián TopoL Help Ser­vi­ce Group 1994 Geoin­fo, No. 1, p. 1719 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, les­níc­tvo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO TopoL for DOS, TopoL for Win­do­ws článok

Ples­ník Jan Evrop­ská eko­lo­gic­ká síť a Čes­ká repub­li­ka 1995 Živa No. 1 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES EECONET člá­nok 0044 – 4812

Čač­ko Ľubor Dac­ty­lor­hi­za ochro­le­uca – nový taxón slo­ven­skej fló­ry 1995 Živa No. 4 Aca­de­mia Pra­ha bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Dac­ty­lor­hi­za ochro­le­uca člá­nok 0044 – 4812

Růžič­ko­vá J. Bio­in­di­ká­to­ry kva­li­ty vod­ních eko­sys­té­mu 1995 Živa, p. 76 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES bio­in­di­ká­to­ry, vod­né eko­sys­té­my člá­nok 0044 – 4812

Strej­ček J. K říze­né péči o xero­term­ní chrá­něná úze­mí 1995 Živa, p. 111 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES manaž­ment xero­ter­mov, mana­ge­ment chrá­ne­ných úze­mí člá­nok 0044 – 4812

Urban F. Ochra­na kul­túr­ní kra­ji­ny 1995 Živa, p. 50 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES kul­túr­na kra­ji­na člá­nok 0044 – 4812

Stern A.C.(ed.) Air pol­lu­ti­on Vol. 1 1976 Aca­de­mic Pre­ss, New York New York 3 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zne­čis­te­nie ovzdu­šia neznámy

Mia­dok D. Con­tri­bu­ti­on to the phy­to­co­eno­lo­gy of the pro­jec­ted sta­te natu­ral reser­va­ti­on Kre­me­ňo­vo 1993 Bio­ló­gia Vol. 48, No. 1, p. 6771 SAP Bra­ti­sla­va fyto­ce­no­ló­gia, bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Kre­me­ňo­vo člá­nok 0006 – 3088

Andria­na­ri­vo J. Using GIS to eva­lu­ate the cro­wn – line onter­sect sam­pling met­hod in forest sur­vey 1993 Forest Eco­lo­gy and Mana­ge­ment Vol. 59, No. 12, p. 87103 Else­vier Amster­dam geo­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG GIS člá­nok 0378 – 1127 338.2 574630

Mirt­sk­hu­la­va TS. E. An app­ro­ach to com­pa­ra­ti­ve ana­ly­sis of dis­tur­ban­ce of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty of agro­eco­sys­tems 1993 Eko­ló­gia, Vol. 0, No. 4, p. 1928 Mos­kva envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia RUS porov­ná­va­cia ana­lý­za, eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta, agro­eko­sys­té­my, eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta – naru­še­nie článok

Štef­fek Jozef, Hábe­ro­vá Iza­be­la, Jan­ču­ra P., Jan­ču­ro­vá K., Janík Milan, Koreň Milan, Kra­má­rik Jozef, Kriš­tín Anton, Mag­loc­ký Šte­fan, Majz­lan Oto, Oťa­he­lo­vá Hele­na, Sabo Peter, Stra­ka Peter, Šol­tés Rudolf, Uhrín Mar­cel Sig­ni­fi­can­ce of the nati­onal eco­lo­gi­cal network of Slo­va­kia for the Euro­pe­an eco­lo­gi­cal network-​EECONET 1995 Eko­ló­gia, Vol. 14, Supp­le­ment 1, p. 205212 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG EECONET článok

Amo­ri­ni E., Bio­c­ca M., Manet­ti M.C., Mot­ta E. A den­dro­eco­lo­gi­cal stu­dy in a dec­li­ning oak cop­pi­ce stand 1996 Anna­les des Scien­ces Fores­tie­res Vol. 53, No. 23, p. 731742 Ins­ti­tut de la Agro­no­mi­que Paris den­dro­eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zmla­de­nie duba, ubý­tok dubu, zmen­šo­va­nie ará­lu duba člá­nok 0003 – 4312 630

Fle­is­cher P., Koreň Milan Forest health con­di­ti­ons in the Tat­ra Bio­sp­he­re Reser­ve. 1995 Eko­ló­gia, Vol. 14, No. 4, p. 445457 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Tat­ry, bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia článok

Mid­riak Rudolf Bio­sp­he­re reser­ves in the Slo­va­kian Car­pat­hians and trends of the­ir inves­ti­ga­ti­on 1994 Ukra­jin­skij Bota­nich­nyj Zhur­nal Vol. 51, No. 5, p. 111115 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka UKR, RUS, ENG bio­sfé­ric­ké rezer­vá­cie, využi­tie chrá­ne­ných úze­mí člá­nok 0372 – 4123

Kri­žo Milan, Kri­žo­vá Eva Rare and endan­ge­red taxa of vas­cu­lar plants in the pro­tec­ted lands­ca­pe area – Bio­sp­he­re Reser­ve Pol’a­na 1995 Eko­ló­gia, Vol. 14, No. 4, p. 385389 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG, SLO chrá­ne­né úze­mie, bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia, Poľa­na článok

Oťa­he­lo­vá Hele­na, Baná­so­vá Vie­ra, Jaro­lí­mek I., Husák Šte­pán, Zali­be­ro­vá M., Zlín­ska Jana On the occu­ren­ce of endan­ge­red taxa of Slo­vak flo­ra on the flo­odp­lain of lover flow of the Mora­va river 1992 Bul­le­tin SBS Vol 14, p. 3435 SBS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Mora­va, ohro­ze­né dru­hy článok

Nová­ček P., Meder­ly P. Czech and Slo­vak stu­dies of sus­tai­nab­le deve­lop­ment 1995 Eko­ló­gia, Vol. 14, Supp­le­ment 1, p. 7985 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG, SLO dlho­do­bou­dr­že­teľ­ný roz­voj, sus­tai­nab­le deve­lop­ment článok

Osz­lá­nyi Július Chan­ges in eco­lo­gi­cal value of the Danu­be flo­odp­lain forest in last five deca­des 1995 Eko­ló­gia, Vol. 14, Supp­le­ment 1, p. 135141 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG, SLO Dunaj, luž­né lesy článok

Šte­fan­čík L. Dif­fe­ren­tia­ted forest mana­ge­ment in Slo­va­kia aimed at beech stands 1996 Les­nic­tví Vol. 42, No. 4, p. 185189 Pra­ha les­níc­tvo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO, ENG hos­po­dá­re­nie v lese, využi­tie lesa, buči­ny, zne­čis­te­nie ovzdu­šia člá­nok 0024 – 1105

Deni­siuk Z., Sto­y­ko S. Inter­na­ti­onal Polish – Slo­vak – Ukrai­nian bio­sp­he­re reser­ve Eas­tern Car­pat­hians” 1993 Ukra­jin­skij Bota­nich­nyj Zhur­nal Vol. 50, No. 3, p. 96113 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG, RUS, UKR bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia, Východ­né Kar­pa­ty člá­nok 0372 – 4123

Pišút Ivan, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Lisic­ká Eva Check­list of Slo­vak lichen 1993 Bio­ló­gia Vol. 48, Supp­le­ment 1, p. 5398 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO, ENG lišaj­ní­ky, čer­ve­ný zoznam člá­nok 0006 – 3088

Spack­man S.C., Hug­hes J.W. Assess­ment of mini­mum stre­am cor­ri­dor width for bio­lo­gi­cal con­ser­va­ti­on: Spe­cies rich­ness and dis­tri­bu­ti­on along mid-​order stre­ams in Ver­mont, USA 1995 Bio­lo­gi­cal Con­ser­va­ti­on Vol. 71, No. 3, p. 325332 Bar­king Else­vier Tech­no­lo­gy Else­vier eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG bio­ko­ri­dor člá­nok 0006 – 3207 57.082

Lar­sen J.B. Eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty of forest and sus­tai­nab­le sil­vi­cul­tu­re 1995 Forest Eco­lo­gy and Mana­ge­ment Vol. 73, p. 8596 Else­vier Amster­dam eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, les­níc­tvo ENG eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta, dlho­do­bou­dr­ža­teľ­né les­né hos­po­dár­stvo člá­nok 0378 – 1127 338.2 574630

Zinck J.A., Fars­had A. Issu­es of sus­tai­na­bi­li­ty and sus­tai­nab­le land mana­ge­ment 1995 Cana­dian Jour­nal of Soil Scien­ce Vol. 75, No. 4, p. 407412 Agri­cul­tu­ral Ins­ti­tut of Cana­da Otta­wa envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG, FRA dlho­do­bou­dr­ža­teľ­ný roz­voj člá­nok 0008 – 4271 631.4

Hrn­čia­ro­vá T. Eco­lo­gi­cal assump­ti­ons for sus­tai­nab­le deve­lop­ment of Slo­va­kia 1996 Eko­ló­gia, Vol. 15, No. 2, p. 207224 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG eko­lo­gic­ké hod­no­te­nie, dlho­do­bou­dr­ža­teľ­ný roz­voj článok

Toper­cer Ján Jr. Eco­lo­gi­cal com­ments on ter­ri­to­rial sys­tems of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty 1995 Eko­ló­gia, Vol. 15, No. 3, p. 303315 SAP Bra­ti­sla­va kra­jin­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO, ENG ÚSES článok

Buček Anto­nín, Laci­na Ján Sup­ra­re­gi­onal ter­ri­to­rial sys­tem of lands­ca­pe – eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty of the for­mer Cze­cho­slo­va­kia 1996 Eko­ló­gia, Vol. 15, No. 1, p. 7176 SAP Bra­ti­sla­va kra­jin­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG, CES NRÚSES, ÚSES článok

Nová­ko­vá E. Eva­lu­ati­on of sta­bi­li­zing func­ti­on of eco­lo­gi­cal­ly impor­tant lands­ca­pe seg­ments 1996 Eko­ló­gia, Vol. 15, No. 1, p. 1925 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG, SLO eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta, eko­lo­gic­ky význam­ný seg­ment článok

Baná­so­vá Vie­ra, Oťa­he­lo­vá Hele­na, Jaro­lí­mek I., Zali­be­ro­vá M., Janau­er G.A., Husák Šte­pán The influ­en­ce of impor­tant envi­ron­men­tal fac­tors on the vege­ta­ti­on struc­tu­res in the allu­vial plain of the Mora­va River 1994 Eko­ló­gia, Vol. 13, Supp­le­ment 1, p. 125133 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka, eko­ló­gia ENG, SLO vege­tá­cia alú­via, Mora­va článok

Gus­taf­son E.J., Crow T.R. Simu­la­ting the effects of alter­na­ti­ve forest mana­ge­ment stra­te­gies on lands­ca­pe struc­tu­re 1996 Jour­nal of Envi­ron­men­tal Mana­ge­ment Vol. 46, No. 1, p. 7794 Aca­de­mic Pre­ss, Lon­don Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, les­níc­tvo ENG alter­na­tív­ne les­né hos­po­dá­re­nie člá­nok 0301 – 4797 614.7

Al Gore Země na mis­ce vah 0 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES glo­bál­ne otep­lo­va­nie, odpa­dy, miz­nu­tie lesov neznámy

Prach K. Moni­to­ro­vá­ní změn vege­ta­ce – meto­dy a prin­ci­py 0 ČÚOP – Čes­ký ústav ochra­ny prí­ro­dy Brno eko­ló­gia, geobo­ta­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, fyto­ce­no­ló­gia CES moni­to­ring, rast­lin­né spo­lo­čen­stvá, metó­dy zbe­ru, spra­co­va­nie dát príručka

Prach K. Bio­mo­ni­to­ring – meto­dy a prin­ci­py 0 ČÚOP Brno envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, zooló­gia, bota­ni­ka CES bio­mo­ni­to­ring príručka

Abso­lon Karel Meto­di­ka sběru dat pro bio­mo­ni­to­ring v CHÚ 0 ČÚOP Brno zooló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES príručka

MŽP ČR Chrá­ne­ná úze­mí v ČR 0 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES národ­ný park, CHKO brožurka

Ferá­ko­vá Vie­ra, Michál­ko­vá A., Ondrá­šek I., Pap­ší­ko­vá M., Zema­no­vá Anna Ohro­ze­ná fló­ra Bra­ti­sla­vy 1994 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka SLO ohro­ze­né dru­hy spravodaj

Žilin­čík Pavol Prá­vo pre ochra­ná­rov 12 0 prá­vo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO prá­vo, zákon príručka

Záko­ny o ŽP (komen­to­va­né) 0 ŠEVT Bra­ti­sla­va prá­vo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO zákon o život­nom pro­stre­dí, zákon o ovzdu­ší, zákon o odpa­doch, odpa­dy, ovzdu­šie príručka

Ris­ser P.G. Bio­di­ver­si­ty and eco­sys­tem func­ti­on 1995 Con­ser­va­ti­on Bio­lo­gy Vol. 9, Iss. 4, p. 742746 Cam­brid­ge Black­well Cam­brid­ge eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG bio­di­ver­zi­ta, fun­kcie eko­sys­té­mu člá­nok 0888 – 8892 57

Hal­vor­son Wil­liam L., Davis Gary F. (eds.) Scien­ce and eco­sys­tem mana­ge­ment in the nati­onal parks 1996 The Uni­ver­si­ty of Ari­zo­na Pre­ss Tuc­son, Ari­zo­na envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment eko­sys­té­mu, Národ­ný park, mana­ge­ment Národ­né­ho par­ku, mana­ge­ment chrá­ne­né­ho úze­mia nezná­my 0816515662

Hanks Sha­ron La Bon­de Eco­lo­gy and the bio­sp­he­re prin­cip­les and prob­lems 1996 St. Lucie Pre­ss Del­ray Beach, Flo­ri­da eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG nezná­my 157440622

Fran­kel Otto H., Bro­wn Ant­ho­ny H.D., Bur­don Jere­my J. The con­ser­va­ti­on of plant bio­di­ver­si­ty 1995 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge, Mas­sa­chu­sets gene­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ochra­na rast­lín, bio­di­ver­zi­ta rast­lín, ochra­na ex situ, ochra­na in situ, ohro­ze­né dru­hy nezná­my 052146165, 0521467314

Pit­tock A.B., Fra­kes L.A., Jens­sen D., Peter­son J.A., Zil­man J.W. The effect of cli­ma­tic chan­ge and varia­bi­li­ty on man­kind 1978 Pit­tock A.B. et al. (eds.): Cli­ma­tic chan­ge and varia­bi­li­ty, p. 294297 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge kli­ma­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG kli­ma­tic­ká zme­na neznámy

Ber­nard H.W. Jr. The gre­en­hou­se effect 1980 Bal­lin­ger Cam­brid­ge, Mas­sa­chu­sets envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, kli­ma­to­ló­gia ENG sklen­ní­ko­vý efekt, otep­ľo­va­nie neznámy

Grib­ben J. Cli­ma­tic chan­ge 1978 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge kli­ma­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG kli­ma­tic­ká zme­na neznámy

Fairb­rid­ge Rho­des Whi­te­mo­re (ed.) The encyc­lo­pe­dia of geoche­mis­try and envi­ron­men­tal scien­ces 1972 Van Nostrand Rein­hold New York geoché­mia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG encyklopédia

Říha Josef Hod­no­ce­ní vli­vu inves­tic na život­ní pros­tře­dí. Vícek­ri­te­riál­ní ana­lý­za a EIA 1995 Aca­de­mia Pra­ha mate­ma­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES viac­kri­te­riál­na ana­lý­za, EIA, inves­tí­cie v život­nom pro­stre­dí kniha

Holo­to­vá Eugé­nia, Jani­šo­vá Moni­ka, Janiš Vla­di­mír, Kürt­hy Ale­xan­der, Kürt­hy­o­vá Mar­ti­na, Noga Michal, Sta­no­vá Vie­ra, Šef­fer Ján, Ško­da Róbert, Vala­cho­vič Dušan, Vice­ní­ko­vá Andrea (eds.) Nivou Mora­vy 1995 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, bota­ni­ka, zooló­gia SLO Mora­va, niva Mora­vy prí­ruč­ka 80 – 967471-​0‑X

Pišút Ivan Chrá­ne­né dru­hy lišaj­ní­kov 1989 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 13, p. 7172 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO lišaj­ní­ky člá­nok 8085559137

Kubín­ska A. Chrá­ne­né dru­hy macho­ras­tov 1990 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 15, p. 5960 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO macho­ras­ty člá­nok 8085559137

Dob­son Andrew P. Con­ser­va­ti­on and bio­di­ver­si­ty 1996 Fre­e­man W.H. New York envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ochra­na, bio­di­ver­zi­ta nezná­my 0716750570

Ture­kian Karl K. Glo­bal envi­ron­men­tal chan­ge. Past, pre­sent, and futu­re 1996 Pren­ti­ce Hall New Jer­sey envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zme­na nezná­my 0 – 13-​303447‑X

Buček Anto­nín, Laci­na Ján Bio­ge­o­gra­fic­ká dife­ren­cia­ce kra­ji­ny jako jeden z eko­lo­gic­kých pod­kla­dů pro územ­ní plá­no­vá­ní 1979 Územ­ní plá­no­vá­ní a urba­niz­mus No. 6, p. 382387 bio­ge­o­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES bio­ge­o­gra­fic­ká dife­ren­ciá­cia článok

Haš­ko­vá J. The role of cor­ri­dors for plant dis­per­sal in the lands­ca­pe 1992 Zbor­ník zo semi­ná­ra Eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty of lands­ca­pe eco­lo­gi­cal infras­truc­tu­re eco­lo­gi­cal mana­ge­ment. Kos­te­lec nad Čer­ný­mi lesy, p. 8899 FV ŽP Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta, bio­ko­ri­dor, šíre­nie rast­lín článok

Míchal Igor The­ore­ti­cal prin­cip­les of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty 1992 Zbor­ník zo semi­ná­ra Eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty of lands­ca­pe eco­lo­gi­cal infras­truc­tu­re eco­lo­gi­cal mana­ge­ment, Kos­te­lec nad Čer­ný­mi lesy, p. 1625 FV ŽP Pra­ha eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta článok

Mag­loc­ký Šte­fan, Ferá­ko­vá Vie­ra Red list of ferns and flo­we­ring plants (Pte­ri­dop­hy­ta and Sper­ma­top­hy­ta) of the flo­ra of Slo­va­kia 1993 Bio­ló­gia Vol. 48, No. 4, p. 361385 SAP Bra­ti­sla­va 2 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka ENG, LAT ohro­ze­né dru­hy, chrá­ne­né dru­hy, kate­gó­rie IUCN sprá­va, súbor 0006 – 3088

Ran­duš­ka Dušan, Kri­žo Milan Chrá­ne­né rast­li­ny 1986 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO chrá­ne­né rast­li­ny atlas

Cibu­ľa Ján Luž­né lesy Duna­ja 1989 Pamiat­ky a prí­ro­da No. 1 Štát­ny ústav pamiat­ko­vej sta­rost­li­vos­ti, Obzor Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO luž­né lesy, Dunaj článok

Bud­ke A. Pre­hľad­né deji­ny lesov na Záhor­skej níži­ne 1959 his­tó­ria, les­níc­tvo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO deji­ny lesov neznámy

Jaro­lí­mek I. Con­tri­bu­ti­on to kno­wled­ge of forest com­mu­ni­ties along the Mora­va river 1994 Eko­ló­gia, Vol. 13, Supp­le­ment 1: 115124 SAP Bra­ti­sla­va les­níc­tvo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Mora­va, Záho­rie článok

Oťa­he­lo­vá Hele­na, Baná­so­vá Vie­ra, Jaro­lí­mek I., Husák Šte­pán, Zali­be­ro­vá M., Zlin­ská Jana K výsky­tu ohro­ze­ných dru­hov fló­ry Slo­ven­ska v inun­dač­nom úze­mí dol­né­ho toku rie­ky Mora­vy 1992 Bul­le­tin SBS Vol. 14, p. 3435 SBS Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka SLO Mora­va, Záho­rie, ohro­ze­né dru­hy článok

Húse­ni­co­vá J. a kol. Gene­rel nad­re­gi­onál­ne­ho územ­né­ho sys­té­mu eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty – 1. kon­cept 1991 Urbi­on Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO GNRÚSES, ÚSES, EECONET, ECONET, eko­lo­gic­ká sieť, bio­cen­trum, bio­ko­ri­dor, inte­rakč­ný prvok neznámy

Löw Jiří a kol. Zása­dy pro vyme­zo­vá­ní a navrho­vá­ní územ­ních sys­té­mů eko­lo­gic­ké sta­bi­li­ty. Meto­dic­ká pomůc­ka 1986 Agrop­ro­jekt Brno envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES ÚSES, bio­cen­trum, bio­ko­ri­dor, inte­rakč­ný prvok príručka

Clark W.C., Munn R.E. (eds.) Sus­tai­nab­le deve­lop­ment of the bio­sp­he­re 1986 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG dlho­do­bou­dr­ža­teľ­ný roz­voj, sus­tai­nab­le deve­lop­ment kniha

Puer­to A., Rico M. Soil depth as deter­mi­nant of struc­tu­ral trends in Medi­ter­ra­ne­an grass­lands with abun­dant sla­ty outc­rops. Hĺb­ka pôdy ako fak­tor štruk­tu­rál­nych tren­dov pas­tvín s počet­ný­mi brid­li­co­vý­mi výcho­zy v Stre­do­mo­rí 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 316 SAP Bra­ti­sla­va pedo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG hĺb­ka pôdy, pas­tvi­ny článok

Kel­le­ro­vá D., Bub­li­nec E., Janík R. Expe­di­ti­ve met­hod for the mea­su­re­ments of pro­ton load and its uti­li­za­ti­on in beech eco­sys­tems. Expe­di­tív­na metó­da mera­nia pro­tó­no­vej záťa­že a jej pou­ži­tie v buko­vých eko­sys­té­moch 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 1723 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG pro­tó­no­vá záťaž, buči­ny článok

Čaboun Vla­di­mír Rela­ti­ve vita­li­ty of forest tre­es on rese­arch area Hukav­ský Grúň in Bio­sp­he­re Reser­ve Poľa­na. Rela­tív­na vita­li­ta dre­vín na výskum­no – demon­štač­nom objek­te Hukav­ský grúň v Bio­sfé­ric­kej rezer­vá­cii Poľa­na 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 3349 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG rela­tív­na vita­li­ta, Hukav­ský grúň, Poľa­na, elek­tric­ký odpor článok

Mait­ha­ni K., Aru­na­cha­lam A., Pan­dey H.N., Tri­pat­hi R.S. Dry mat­ter and nut­rient dyna­mic of lit­ter during forest regro­wth in humid subt­ro­pics. Suši­na a nut­rič­ná dyna­mi­ka hra­ban­ky počas obno­vy lesa vo vlh­kých subt­ró­poch 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 4959 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG nut­rič­ná dyna­mi­ka hra­ban­ky, obno­va lesa, dyna­mi­ka počas obno­vy článok

Krná­čo­vá Z., Rač­ko J., Var­ša­vo­vá Mária Eco­lo­gi­cal eva­lu­ati­on of abi­otic lands­ca­pe com­po­nent wit­hin the land mea­su­res pro­ject for the model­ling ter­ri­to­ry of Sva­tý Jur near Bra­ti­sla­va 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 5973 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG hod­no­te­nie abi­oty, pozem­ko­vé úpra­vy, Svä­tý Jur článok

Iza­ko­vi­čo­vá Z. Eva­lu­ati­on of the antro­po­ge­nic chan­ge of the lands­ca­pe struc­tu­re. Stu­peň antro­po­gén­nej pre­me­ny kra­jin­nej štruk­tú­ry 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 7381 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG antro­pi­zá­cia článok

Hrn­čia­ro­vá T., Ružič­ka Milan Clas­si­fi­ca­ti­on of the eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty of the ter­ri­to­ry. 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 8199 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG kla­si­fi­ká­cia eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty článok

Sák­ra T. Con­tent of sulp­hur in lea­ves of the Krko­no­še Moun­tains deci­du­ous tre­es. Obsah síry v lis­toch krko­noš­ských list­ná­čov 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 99105 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, ché­mia ENG síra v lis­toch, Krko­no­še článok

Weis­mann Ľ., Rehá­ko­vá M. Toxic effect of lead on postem­bry­o­nic deve­lop­men­tal sta­ges of Mamas­tra bras­si­cae L. Toxic­ké pôso­be­nie olo­va na postem­bry­o­nál­ne vývo­jo­vé štá­diá Mames­tra bras­si­cae L. 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 105113 SAP Bra­ti­sla­va bio­ló­gia, ché­mia, medi­cí­na, eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG olo­vo, tera­to­gén, Mames­tra bras­si­cae L. článok

Van der Maa­rel E. Plant spe­cies diver­si­ty in rela­ti­on to mana­ge­ment 1971 Duf­fey E., Watt A.S. (eds.): The scien­ti­fic mana­ge­ment of ani­mal and plant com­mu­ni­ties for con­ser­va­ti­on, p. 4563 Black­well Scien­ti­fic Pub­li­ca­ti­ons Oxford envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG dru­ho­vá diver­zi­ta – manaž­ment článok

Duf­fey E., Watt A.S. (eds.) The scien­ti­fic mana­ge­ment of ani­mal and plant com­mu­ni­ties for con­ser­va­ti­on 1971 p. 4563 Black­well Scien­ti­fic Pub­li­ca­ti­ons Oxford envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG mana­ge­ment spo­lo­čens­tiev, mana­ge­ment eko­sys­té­mov neznámy

Murin Bohu­mil Nové kri­té­ria IUCN 1996 Vtá­čie sprá­vy No. 2, p. 22 SOVS Vra­nov nad Top­ľou envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO IUCN, kate­gó­rie ohro­ze­nos­ti článok

Oli­ver John E. (ed.), Fairb­rid­ge Rho­des Whi­te­mo­re The encyc­lo­pe­dia of cli­ma­to­lo­gy – Encyc­lo­pe­dia of Earth scien­ce, Volu­me XI. 1987 p. 156 Van Nostrand Rein­hold Com­pa­ny New York agrok­li­ma­to­ló­gia, kli­ma­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG kys­lé daž­de, aero­só­ly, klí­ma Afri­ky, Afri­ka, prie­mer­ná tep­lo­ta, radiá­cia, albe­do, eva­po­trans­pi­rá­cia, vod­ná rov­no­vá­ha, vzduš­né masy, viet­ro, zne­čis­te­nie ovzdu­šia, rozp­tyl zne­čis­te­nia, odraz, klí­ma Antar­ktí­dy, Antar­ktí­da encyk­lo­pé­dia 0879330090 551.5.03.21

Dostál Ľ. Bota­nic­ko – ochra­nár­ske postre­hy z Levočs­kých vrchov 1993 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 20, p. 37 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO člá­nok 8085559137

Stra­ka Peter, Guzi­ová Zuza­na Doho­vor o bio­lo­gic­kej diver­zi­te v pri­zme tre­tie­ho sek­to­ra 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 23 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Rio dekla­rá­cia, bio­di­ver­zi­ta, Agen­da 21, Doho­vor o bio­lo­gic­kej diver­zi­te, Rám­co­vý doho­vor o kli­ma­tic­kých zme­nách, trva­lá udr­ža­teľ­nosť v lese, ochra­na bio­di­ver­zi­ty, trv­lao udr­ža­teľ­né využí­va­nie, Glo­bal Bio­di­ver­si­ty Forum člá­nok 1335 – 2091

Ružič­ko­vá Jana, Šíbl Jaro­mír Eko­lo­gic­ké sie­te v Euró­pe 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 48 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO eko­lo­gic­ké sie­te, ostrov­ná bio­ge­o­gra­fia, Dip­lo­ma Sites, Bio­ge­ne­tic Reser­ves, EC Habi­tat Direc­ti­ve, Natu­ra 2000, ECONET, Európ­ska sieť bio­ge­ne­tic­kých rezer­vá­cií, Holand­ská národ­ná eko­lo­gic­ká sieť, Zele­ná sieť, Envi­ron­men­tal­ly Sen­si­ti­ve Are­as, ESAS člá­nok 1335 – 2091

Ružič­ko­vá Jana, Šíbl Jaro­mír Eko­lo­gic­ké sie­te v Euró­pe 1997 Daph­ne No. 1, p. 48 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO úze­mia roz­vo­ja prí­ro­dy, Ver­net­zer Bio­top­sys­te­me, Zele­né pľú­ca Poľ­ska, Gam­ti­nio kar­ka­so, ÚSES, Pan­európ­sak stra­té­gia ochra­ny bio­lo­gic­kej a kra­jin­nej diver­zi­ty, core ara­es, bio­sfé­ric­ké rezer­vá­cie, Eco­lo­gis­che an Gro­ene hoofd­s­truc­tu­ur Noord Bra­bant člá­nok 1335 – 2091

Ružič­ko­vá Jana, Šíbl Jaro­mír Eko­lo­gic­ké sie­te v Euró­pe 1997 Daph­ne No. 1, p. 48 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO Zele­ná štruk­tú­ra Flan­der­sko, Sieť kom­pen­zač­ných úze­mí, Sieť bio­to­pov, Zonas the poten­cial para la red Natu­ra 2000” en el sta­dio Espa­ňol a EECONET, Návrh sys­té­mu prí­rod­ných rezer­vá­cií, Natu­rom­ra­der eko­lo­gick for­bind­se­le člá­nok 1335 – 2091

ECNC Per­spec­ti­ve on eco­lo­gi­cal networks 1996 ECNC Til­burg envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG eko­lo­gic­ké sie­te neznámy

Vice­ní­ko­vá Andrea Sta­rost­li­vosť o kra­ji­nu v štá­toch Nové­ho Anglic­ka 1997 Daph­ne Vol 4, No. 1, p. 912 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO sta­rost­li­vosť o kra­ji­nu, obme­dze­nie vlast­níc­kych práv, Nové Anglic­ko, účasť eni­ron­men­tál­nych orga­ni­zá­cií člá­nok 1335 – 2091

Unger­mann Jaro­slav Proh­lá­še­ní Evrop­ské rady pro život­ní pros­tře­dí k trva­le udr­ži­tel­né­mu využí­va­ní půdy res­pek­tu­jí­ci­mu život­ní pros­tře­dí 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 1214 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES pôda člá­nok 1335 – 2091

Ryba­nič Ras­ti­slav Mož­né prí­stu­py k manaž­men­tu hniezd­nych bio­to­pov vdných vtá­kov na antro­po­gén­ných vod­ných plo­chách 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 1417 Daph­ne Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Podi­ci­pe­di­for­mes, Pele­ca­ni­for­mes, Cico­ni­i­for­mes, Larus ridi­bu­nus, Ster­na hirun­do, manaž­ment vod­ných nádr­ží, Hru­šov­ská zdrž, ostrov, ryb­ník člá­nok 1335 – 2091

Gal­vá­nek Dob­ro­mil Xero­term­né spo­lo­čen­stvá juž­nej čas­ti Strá­žov­ských vrchov a prob­lé­my ich ochra­ny 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 2021 Daph­ne Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Strá­žov­ské vrchy, xero­ter­my člá­nok 1335 – 2091

Bohá­či­ko­vá Ele­na Čo sa (ne)deje v Súľov­ských ska­lách 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 2223 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Jab­lo­no­vé, Súľov­ské ska­ly člá­nok 1335 – 2091

Jani­šo­vá Moni­ka Nepô­vod­né dru­hy rast­lín a ich šíre­nie 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 2528 Daph­ne Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO arche­ofy­ty, neofy­ty, karan­tén­ne rast­li­ny, Sene­cio ver­na­lis, Robi­nia pse­udo­aca­cia, Pinus nig­ra, Acer negun­do, Aes­cu­lus hip­po­cas­ta­num, Ailant­hus altis­si­ma, Pinus stro­bus, Herac­le­um man­te­gaz­zia­num, Rey­nout­ria japo­ni­ca, Impa­tiens glan­du­li­fe­ra člá­nok 1335 – 2091

Jani­šo­vá Moni­ka Agát bie­ly a dôsled­ky jeho šíre­nia (in artic­le) 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 2728 Daph­ne Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO agát bie­ly, Robi­nia pse­udo­aca­cia, šíre­nie agá­ta člá­nok 1335 – 2091

Ferá­ko­vá Vie­ra, Sch­war­zo­vá Teré­zia Synan­tro­pi­zač­né ten­den­cie vo fló­re mode­lo­vé­ho úze­mia Devín­ska Koby­la 1981 Acta Facul­ta­tis Rerum Natu­re Uni­ver­si­tas Come­nia­na No. 7, p. 253262 PRIF UK Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO synan­tro­pi­zá­cia, Devín­ska Koby­la článok

Vala­cho­vič Dušan Veľ­kop­loš­ná degra­dá­cia les­nej pôdy na Záhor­skej níži­ne 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 28 – Daph­ne Bra­ti­sla­va pedo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO les­ná pôda, Záhor­ská níži­na, via­te pies­ky člá­nok 1335 – 2091

Žilin­čík Pavol EIA. nie­koľ­ko pozná­mok ako úvod ku kom­plex­nej ana­lý­ze 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 4447 Daph­ne Bra­ti­sla­va kra­jin­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, prá­vo SLO EIA, občian­ske zdru­že­nie, občian­ska ini­cia­tí­va člá­nok 1335 – 2091

Dunaj Jaro­slav Diaľ­ni­ca a ľudia 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 5256 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, psy­cho­ló­gia SLO diaľ­ni­ca, lob­bo­va­nie, pohľad lai­ka člá­nok 1335 – 2091

Bohuš Ján Eta­py vývo­ja CHKO Veľ­ká Fat­ra 1994 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 21, p. 35 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Veľ­ká Fat­ra, CHKO člá­nok 8085559137

Čač­ko Ľubor Čeľaď Orchi­da­ce­ae v Strá­žov­ských vrchoch 1993 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 20, p. 61 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka SLO Orchi­da­ce­ae člá­nok 8085559137

Toper­cer Ján ml. Homo lupi lupus: už cel­kom nie ? 1989 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 12, p. 5256 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Canis lupus, vlk člá­nok 8085559137

Gočál Emil Člo­vek ver­sus med­veď 1989 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 12, p. 6871 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO med­veď člá­nok 8085559137

Vos­kár J. Bobor sa vra­cia 1989 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 12, p. 90 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Cas­tor fiber, bobor člá­nok 8085559137

Var­ga J. Prís­pe­vok k pozna­niu fau­nis­tic­kých pome­rov v CHPV Kra­sín v Dol­nej Súči 1989 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 13, p. 3335 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va fau­nis­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Kra­sín člá­nok 8085559137

Štef­fek Jozef Mäk­ký­še CHN Beňa­dov­ské raše­li­nis­ko a ŠPR Klin­ské raše­li­nis­ko 1990 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 14, p. 6667 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va mala­ko­zo­oló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Beňa­dov­ské raše­li­nis­ko, Klin­ské raše­li­nis­ko člá­nok 8085559137

Urban Peter Oboj­ži­vel­ní­ky a pla­zy Hor­nej Chrep­ko­vej 1992 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 19, p. 5657 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va her­pe­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Hor­ná Chrep­ko­vá člá­nok 8085559137

Štef­fek Jozef Eko­lo­gic­ké vyhod­no­te­nie mäk­ký­šov Ľubie­tov­ký Vepor 1993 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 20, p. 55 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, mala­ko­zo­oló­gia SLO Ľubie­tov­ský Vepor člá­nok 8085559137

Urban Peter Geno­fon­do­vé plo­chy na zamok­re­ných sta­no­viš­tiach v CHKO Poľa­na 1990 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 14, p. 92 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO geno­fon­do­vé plo­chy, mok­ra­de, Poľa­na člá­nok 8085559137

Stock­mann Viliam CHKO Čes­ké stře­do­ho­rí 1990 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 15, p. 1517 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Čes­ké stře­do­ho­rí člá­nok 8085559137

Kra­má­rik Jozef Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Cero­vá vrcho­vi­na 1990 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 15, p. 6669 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Céro­vá vrcho­vi­na člá­nok 8085559137

Cibu­ľa Ján Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Lato­ri­ca 1991 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 16, p. 3032 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Lato­ri­ca člá­nok 8085559137

Hudá­ko­vá A. Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Lato­ri­ca 1991 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 16, p. 38 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Lato­ri­ca člá­nok 8085559137

Stock­mann Viliam Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Pála­va 1991 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 16, p. 5254 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Pála­va člá­nok 8085559137

Slá­vik D. Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Poľa­na – bio­sfe­ric­ká rezer­vá­cia UNESCO 1991 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 16, p. 95 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Poľa­na člá­nok 8085559137

Stock­mann Viliam Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Bes­ky­dy 1992 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 17, p. 7677 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Bes­ky­dy člá­nok 8085559137

Hudá­ko­vá A. Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Slav­kov­ský les 1992 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 18, p. 6769 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Slav­kov­ský les člá­nok 8085559137

Lazá­rek P. Národ­ní park Podi­jí 1992 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 19, p. 7881 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Pody­jí člá­nok 8085559137

Haj­ný I. Pred­sta­vu­je­me čes­ké VCHÚCHKO Jese­ní­ky 1993 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 20, p. 93 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Jese­ní­ky člá­nok 8085559137

Smut­ný M. Pro­stred­ný vrch a ŠPR Rohy 1988 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 11, p. 8182 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO pro­stred­ný vrch, Rohy člá­nok 8085559137

Katas­ka D. K oso­bit­né­mu reži­mu ochra­ny ŠPR Babia hora 1989 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 12, p. 1718 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Babia hora člá­nok 8085559137

Buday M. Muro­va­ná ska­la a Folk­már­ska ska­la 1992 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 17, p. 4144 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Muro­va­ná ska­la, Folk­már­ska ska­la člá­nok 8085559137

Bur­kov­ský Július Kláš­tor­ské lúky 1992 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 17, p. 56 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Kláš­tor­ské lúky člá­nok 8085559137

Štef­fek Jozef Inven­ta­ri­zač­ný výskum mala­ko­fau­ny ŠPR Babia hora 1988 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 11, p. 2325 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va mala­ko­zo­oló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Babia hora člá­nok 8085559137

Magic Dez­ider, Stoj­ko S., Hadač Emil, Šimon T., Micha­lík S. Chrá­ne­né eko­sys­té­my Kar­pát 1993 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 20, p. 78 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Kar­pa­ty člá­nok 8085559137

Klin­da Jozef (ed.) Agen­da 21 a uka­zo­va­te­le trva­lo udr­ža­tel­né­ho roz­vo­ja 1996 MŽP SR Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO trva­lo udr­ža­teľ­ný roz­voj, štát­na envi­ron­men­tál­na poli­ti­ka, národ­ný envi­ron­men­tál­ny akč­ný prog­ram prí­ruč­ka 8088833035

Kovác­so­vá Mar­git, Janeč­ko Ele­mír, Jan­kó Béla, Madas Lasz­ló, Mőc­sé­nyi Mihá­ly, Hraš­ko Juraj, Krá­lik Juraj, Ran­dík Ala­dár, Rots­che­in Jozef Bio­lo­gic­ké zákla­dy ochra­ny pro­stre­dia 1983 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va 1 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO eko­sys­tém, bio­ge­oche­mic­ké cyk­ly, rov­no­vá­ha, gene­tic­ká pre­men­li­vosť, selek­cia, zne­čis­te­nie ovzdu­šia, zne­čis­te­nie vôd, zne­čis­te­nie pôdy, ochra­na život­né­ho pro­stre­dia, urba­ni­zá­cia, forest, ochra­na prí­ro­dy, prá­vo v život­nom pro­stre­dí kniha

Kudr­na Karel Bio­sfé­ra a lid­stvo 1988 Aca­de­mia Pra­ha eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES bio­sfé­ra, sln­ko, ves­mír, atmo­sfé­ra, lito­sfé­ra, nooge­né­za, zne­čis­te­nie ovzdu­šia, emi­sie, imi­sie, zne­čis­te­nie vôd, odpa­dy, prie­my­sel­né zne­čis­te­nie, prá­vo život­né­ho prstre­dia kniha

Seko Lucian Náuka o ochra­ne kra­ji­ny 1992 PRIF UK Bra­ti­sla­va kra­jin­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO kra­ji­na, geokom­plex, geotop, fyzi­otop, medzi­ná­rod­né doho­vo­ry skrip­tá 8022304395

Kac­lík Peter Gene­rel miest­ne­ho územ­né­ho sys­té­mu eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty Stu­pa­va 1997 Kac­lík Peter Pieš­ťa­ny envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta, eko­lo­gic­ká rov­no­vá­ha, ÚSES, Malé Kar­pa­ty, Mora­va, Záho­rie, Devín­ske jaze­ro, Stu­pa­va, Marian­ka, Borin­ka práca

Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol. Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET 1996 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, bio­ló­gia, fau­nis­ti­ka, flo­ris­ti­ka, bio­ge­o­gra­fia SLO prí­rod­né pome­ry Slo­ven­ska, NECONET, GNRÚSES, bio­cen­trá, roz­ší­re­nie rast­lín, roz­ší­re­nie živo­čí­chov, bio­ge­o­gra­fia, jad­ro­vé úze­mia, eko­lo­gic­ky význam­né úze­mia kni­ha 2831703239

Bar­log Milan a kol. Miest­ny územ­ný sys­tém eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty úze­mia Spiš­ský hrad a pamiat­ky jeho oko­lia” zapí­sa­né­ho do Zozna­mu sve­to­vé­ho prí­rod­né­ho a kul­túr­ne­ho dedič­stva UNESCO 1995 Spiš­ská Nová Ves envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO MÚSES, World Heri­ta­ge práca

Belá­ko­vá Ade­la, Lukáš Jozef sen., Valen­čík M. Výskyt nie­kto­rých zástup­cov pod­če­ľa­dí Bom­bi­nae a Psit­hy­ri­nae (Hyme­nop­te­ra, Apo­idea) na Slo­ven­sku 1979 Bio­ló­gia Vol. 34, No. 8, p. 637644 Bra­ti­sla­va zooló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Bom­bi­nae, Psit­hy­ri­nae, Hyme­nop­te­ra, Apo­idea článok

Belá­ko­vá Ade­la, Lukáš Jozef Súčas­ný stav ohro­ze­ných, zra­ni­teľ­ných a vzác­nych dru­hov bla­no­kríd­lov­cov (Hyme­nop­te­ra) 1994 Zbor­ník Ochra­na bio­di­ver­zi­ty na Slo­ven­sku, Bra­ti­sla­va, p. 127132 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, zooló­gia, eko­ló­gia SLO Hyme­nop­te­ra, bla­no­kríd­lov­ce, para­zi­tiz­mus, ekto­pa­ra­zi­tiz­mus, endo­pa­ra­zi­tiz­mus, inten­zi­fi­ká­cia poľ­no­hos­po­dár­stva, zánik medzí, zánik remí­zok, zánik kro­vín, nad­mér­ná ťaž­ba dre­va, hno­je­nie, zme­ny dru­ho­vej sklad­by lesa zborník

Bohuš Mir­ko Com­pa­ri­son of two dif­fe­rent forest stands bird com­mu­ni­ties in Danu­be river inun­da­ti­on 1993 Tichod­ro­ma No. 5, p. 8794 Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO topo­ľo­vá mono­kul­tú­ra článok

David Sta­ni­slav Ohro­že­né a vzác­ne dru­hy vážek (Insec­ta: Odo­na­ta) Slo­ven­ské repub­li­ky 1993 Bio­ló­gia No. 48, p. 177182 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, ento­mo­ló­gia CES váž­ky, Odo­na­ta člá­nok 0006 – 3088

Ferá­ko­vá Vie­ra Plan­tli­fe diver­si­ty of Slo­va­kia, its thre­at and con­ser­va­ti­on 1995 Posters abs­tracts plan­ta Euro­pa 2. – 8. sep­tem­ber 1995 Hyeres (Fran­ce), p. 19 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia ENG rast­lin­ná diver­zi­ta poster

Huňa Ľ., Kozák M., Vološ­čuk Ivan a kol. Slo­ven­ský raj, Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť 1985 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Slo­ven­ský raj sprievodca

Húse­ni­co­vá J., Ružič­ko­vá Jana a kol. Meto­di­ka pro­jek­to­va­nia regi­onál­ne­ho a lokál­ne­ho ÚSES 1991 Urbi­on Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO MÚSES, RÚSES príručka

IUCN, UNEP, WWF The world con­ser­va­ti­on stra­te­gy 1980 IUCN, UNEP, WWF Gland envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG stra­té­gia ochra­ny prí­ro­dy, WCS dekla­rá­cia, súbor

IUCN, UNEP, WWF Caring for the Earth. A stra­te­gy for sus­tai­nab­le living 1993 IUCN, UNEP, WWF envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Sta­rá­me sa o Zem, kon­cep­cia ochra­ny prí­ro­dy deklarácia

Vološ­čuk Ivan (ed.) Tatrans­ký národ­ný park 1994 Gra­dus Mar­tin envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO TANAP, Tat­ry sprievodca

Vološ­čuk Ivan a kol. Pie­nin­ský národ­ný park 1992 Akcent Pre­ss Ser­vi­ce Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Pie­ni­ny sprievodca

Murán­ský P., Oťa­he­lo­vá Hele­na Národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia Paríž­ske Močia­re 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska, No 24, p. 1314 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Paríž­ske močia­re článok

Pagáč J., Vološ­čuk Ivan a kol. CHKO Malá Fat­ra 1983 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Malá Fat­ra sprievodca

Mik­lós L. Aspek­ty imple­men­tá­cie národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska 1996 IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO eko­lo­gic­ká sieť kni­ha 2 – 8317-​0359‑X

Ves­te­nic­ký Kolo­man, Vološ­čuk Ivan, Ambros Zde­no, Ber­ná­to­vá Dana, Bohuš Ján, Buj­nov­ský Alfonz, Čapu­ta Alojz, Daro­la Ján, Feke­te Šte­fan, Gaj­doš Milan, Gal­vá­nek Juraj, Kad­le­čík Ján, Kli­ment Ján, Kris­tek Igor, Lac­ko Richard, Lazeb­ní­ček Jiří, Ložek Vojen Veľ­ká Fat­ra, chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť 1986 p. 1241 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geoló­gia, geomor­fo­ló­gia, hyd­ro­ló­gia, kli­ma­to­ló­gia, evo­luč­ná bio­ló­gia, bota­ni­ka SLO Veľ­ká Fat­ra, geolo­gic­ká stav­ba, tek­to­ni­ka, reli­éf, kras, hyd­ro­lo­gic­ké pome­ry, klí­ma, pôd­ne pome­ry, chrá­ne­né plo­chy, vývoj prí­ro­dy v štvr­to­ho­rách, vege­tač­né pome­ry, živo­číš­stvo, osíd­le­nie, prie­my­sel, poľ­no­hos­po­dár­stvo, les­né hos­po­dár­stvo, poľov­níc­tvo kniha

Vološ­čuk Ivan, Tar­ray J. a kol. Vihor­lat, chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť 1987 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Vihor­lat sprievodca

Vološ­čuk Ivan Východ­né Kar­pa­ty, chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť 1988 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Východ­né Kar­pa­ty sprievodca

World Com­mis­si­on on Envi­ron­ment and Deve­lop­ment Naše spo­leč­ná budouc­nost 1987 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES prí­ruč­ka 80853680702

Jan­čo­vá Gita Pri­ro­dze­ná obno­va les­né­ho spo­lo­čen­stva požia­rom poško­de­nej čas­ti ŠPR Kyseľ” v národ­nom par­ku Slo­ven­ský raj 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 7379 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO pri­ro­dze­ná obno­va, les­ný požiar, NP Slo­ven­ský raj, sieť chrá­ne­ných úze­mí, ŠPR Kyseľ, nálet, pri­ro­dze­né zmla­dzo­va­nie, smre­ko­vec, delu­ome­ter zborník

Rózo­vá Zde­na Dre­vi­ny v síd­le a ich hod­no­ta 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 7989 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va urba­nis­ti­ka, medi­cí­na, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO dre­vi­na v mes­te, LANDEP, kra­jin­no­eko­lo­gic­ké plá­no­va­nie, funkč­né čle­ne­nie síd­la, štruk­tú­ra zele­ne, dru­ho­vé zlo­že­nie zele­ne, funkč­nosť zele­ne zborník

Ambros Michal, Slo­bo­da Karol Využi­tie infor­mač­ných sys­té­mov pri zabez­pe­čo­va­ní ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v pod­mien­kach CHKO Ponit­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 277281 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, fau­nis­ti­ka SLO infor­mač­né sys­té­my, bio­di­ver­zi­ta, Ponit­rie, inven­ta­ri­zá­cia, mäk­ký­še, obrúč­kav­ce, pavú­ky, bla­no­kríd­lov­ce, motý­le, chro­bá­ky, dvoj­kríd­lov­ce, pla­zy, oboj­ži­vel­ní­ky, cicav­ce, frag­men­tá­cia sta­no­víšť, infil­trá­cia nepô­vod­ných dru­hov, zne­čis­ťo­va­nie zborník

Vala­cho­vič Dušan, Šíbl Jaro­mír, Kürt­hy Ale­xan­der Nie­kto­ré prob­lé­my ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v nížin­nej kra­ji­ne na prí­kla­de chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Záho­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 303317 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO bio­di­ver­zi­ta, nížin­ná kra­ji­na, Záho­rie, východ­né pobre­žie USA, Holand­sko, níži­na, via­te pies­ky, expan­zív­ne zavle­če­né dru­hy, Soli­da­go sp., Impa­tiens glan­du­li­fe­ra, Robi­nia pse­udo­aca­cia, Ailant­hus altis­si­ma, Lato­ri­ca, antro­po­gén­ne pod­mie­ne­né eko­sys­té­my zborník

Ružič­ka Milan Mapo­va­nie bio­to­pov Slo­ven­ska 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 359363 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO mapo­va­nie bio­to­pov, CORINE, BIOTOPES zborník

Hala­da Ľuboš Mapo­va­nie bio­to­pov Slo­ven­ska – stav v r. 19931994 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 363367 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO mapo­va­nie bio­to­pov, pred­bež­né mapo­va­nie, príp­rav­né mapo­va­nie, pre­hľad­né mapo­va­nie, špe­ciál­ne mapo­va­nie, datá­bá­za bio­to­pov, ÚSES, pozem­ko­vé úpra­vy zborník

Elí­áš Pavol Kon­zer­vač­ná bio­ló­gia – nový ved­ný odbor 1989 Pamiat­ky a prí­ro­da Vol. 20, No. 4, p. 48 Štát­ny ústav pamiat­ko­vej sta­rost­li­vos­ti, Obzor Bra­ti­sla­va kon­zer­vač­ná bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO nový ved­ný odbor článok

Love­lock J.E. GAIA. A new look at life on earth 1979 Oxford Uni­ver­si­ty Pre­ss Oxford envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ochra­na, úcta neznámy

WRI, IUCN, UNEP Bio­di­ver­si­ty stra­te­gy and acti­on plan 1991 WRI, IUCN, UNEP eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG bio­di­ver­zi­ta, stra­té­gia ochra­ny, akč­ný plán neznámy

Lac­ko­vi­čo­vá Anna Epi­fy­tic­ké lišaj­ní­ky a čis­to­ta ovzdu­šia v juž­nej čas­ti Malých Kar­pát 1981 Ms., Auto­re­fe­rát kan­di­dád­skej dizer­tač­nej prá­ce ÚEBE SAV Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia, liche­no­ló­gia SLO Malé Kar­pa­ty, čis­to­ta ovzdu­šia správa

Potú­ček O. Kľúč na určo­va­nie vsta­va­čo­vi­tých Čes­ko­slo­ven­ska 1990 Rosa­lia Nit­ra flo­ris­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Orchi­da­ce­ae, vsta­va­čo­vi­té kľúč

Konôp­ka J. a kol. Kon­cep­cia eko­lo­gic­ké­ho obhos­po­da­ro­va­nia lesov 1992 Sbor­ník AZV ČSSR No. 161 Pra­ha les­níc­tvo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES les, hos­po­dá­re­nie v lese zborník

Belá­ko­vá Ade­la, Lukáš Jozef Súčas­ný stav ohro­ze­ných, zra­ni­teľ­ných a vzác­nych dru­hov bla­no­kríd­lov­cov (Hyme­nop­te­ra) 1994 Zbor­ník Ochra­na bio­di­ver­zi­ty na Slo­ven­sku, Bra­ti­sla­va, p. 127132 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, zooló­gia, eko­ló­gia SLO apli­ká­cia che­mic­kých príp­rav­kov v poľ­no­hos­po­dár­stve, kon­ta­mi­ná­cia vody, hro­ma­de­nie škod­li­vín v pôde, povr­cho­vá ťaž­ba nerast­ných suro­vín, výstav­ba síd­lisk, výstav­ba, jad­ro­vé elek­trár­ne, vod­né die­la, výskyt pod­ľa bio­to­pov, skal­né lesoste­pi zborník

Belá­ko­vá Ade­la, Lukáš Jozef Súčas­ný stav ohro­ze­ných, zra­ni­teľ­ných a vzác­nych dru­hov bla­no­kríd­lov­cov (Hyme­nop­te­ra) 1994 Zbor­ník Ochra­na bio­di­ver­zi­ty na Slo­ven­sku, Bra­ti­sla­va, p. 127132 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, zooló­gia, eko­ló­gia SLO tep­lo­mil­né dúb­ra­vy, luž­né lesy, jel­ši­ny, skal­né ste­pi, via­te pies­ky, čer­ve­ný zoznam zborník

Trn­ka Róbert Avi­fau­na sklád­ky TKO v Zub­ro­hla­ve 1991 XXVII TOP, pre­hľad odbor­ných výsled­kov, p. 89- 94 orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO sklád­ka tuhé­ho komu­nál­ne­ho odpa­du, anto­pic­ké orni­to­ce­nó­zy, antro­pic­ké spo­lo­čen­stvá článok

Cum­mings K.W., Mins­hall G.W., Sedell J.R., Cus­hing C.E., Peter­sen R.C. Stre­am eco­sys­tem thre­ory 1984 Ver­hand­lun­gen Inter­nat. Vere­i­nes Lim­nol. No. 22, p. 18181827 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG tok článok

Pet­rai­tis P.S., Lat­ham R.E., Nie­sen­baum R.A. The main­te­nan­ce of spe­cies diver­si­ty by dis­tur­ban­ce 1989 Quar­tner­na­ry Review of Bio­lo­gy No. 64, p. 393418 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG dru­ho­vá diver­zi­ta – naru­še­nie (dis­tur­ban­cia) článok

Pošuth P., Kočiš J., Bre­yl I. Pre­hľad súčas­né­ho sta­vu kon­ta­mi­ná­cie rýb polych­ló­ro­va­ný­mi bife­nyl­mi a nie­kto­rý­mi ťaž­ký­mi kov­mi na východ­nom Slo­ven­sku 1992 Zbor­ník refe­rá­tov zo Slo­ven­ské­ho eko­fó­ra ÚV SRZ: Rybár­ska prob­le­ma­ti­ka vodá­ren­ských nádr­ží, Žili­na, p. 78 ché­mia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO kon­ta­mi­ná­cia rýb, PCB, ťaž­ké kovy, východ­né Slo­ven­sko článok

Virk­ka­la R. Effects of forest mana­ge­ment on birds bre­e­ding in not­hern Finn­land 1989 Annu­al of Zoolo­gy Fen­ni­ci No. 24, p. 281294 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG vplyv mana­ge­men­tu na vtá­ky článok

Kuča P., Máj­sky Josef, Kope­ček F., Jon­ge­pie­ro­vá Iva­na Bie­le, Bílé Kar­pa­ty – chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť 1992 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO, CES Bie­le Kar­pa­ty sprievodca

Tlus­ták V., Jon­ge­pie­ro­vá Iva­na, (Hlo­bi­lo­vá) Orchi­de­je Bílých Kar­pat 1990 Kraj­ské vlas­ti­věd­né muze­um, odbor pří­rod­ních věd Olo­mouc flo­ris­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Orchi­da­ce­ae, Bie­le Kar­pa­ty neznámy

Ambros Michal, Slo­bo­da Karol Využi­tie infor­mač­ných sys­té­mov pri zabez­pe­čo­va­ní ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v pod­mien­kach CHKO Ponit­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 277281 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, fau­nis­ti­ka SLO využí­va­nie orga­niz­mov, GIS, ArcIn­fo zborník

Vala­cho­vič Dušan, Šíbl Jaro­mír, Kürt­hy Ale­xan­der Nie­kto­ré prob­lé­my ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v nížin­nej kra­ji­ne na prí­kla­de chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Záho­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 303317 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO pase­nie, výrub, kose­nie, Bor­ská níži­na, celo­ploš­ná príp­ra­va pôdy, boro­vi­ca les­ná, humi­fi­ká­cia, požiar, mono­kul­tú­ry boro­vi­ce, veter­ná eró­zia, smlz, Cala­mog­ros­tis sp., vyvie­va­nie pies­ku, navie­va­nie pies­ku, kala­mi­ta, kôro­vec, Sco­ty­li­dae, dub, nále­to­vá bre­za zborník

Vala­cho­vič Dušan, Šíbl Jaro­mír, Kürt­hy Ale­xan­der Nie­kto­ré prob­lé­my ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v nížin­nej kra­ji­ne na prí­kla­de chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Záho­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 303317 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO pro­tie­róz­na fun­kcia lesa, eli­mi­ná­cia pôso­be­nia eróz­no – aku­mu­lač­ných pro­ce­sov, vypa­dá­va­nie ini­ciál­nych suk­ces­ných štá­dií, stra­ta kon­tak­tu medzi popu­lá­cia­mi, obme­dze­nie mig­rá­cie, zrých­le­nie odto­ku, zakles­nu­tie pod­zem­nej vody, vysu­še­nie, zánik nere­sísk zborník

Vala­cho­vič Dušan, Šíbl Jaro­mír, Kürt­hy Ale­xan­der Nie­kto­ré prob­lé­my ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v nížin­nej kra­ji­ne na prí­kla­de chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Záho­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 303317 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO želez­ná opo­na, ťaž­šie pôdy, topoľ šlach­te­ný, alu­viál­ne lúky, ťaž­ba štr­ko­pies­ku, vod­ná ces­ta, mate­riá­lo­vá jama, depó­nia, kanál, hrá­dza, veľ­kop­loš­ný výrub bre­ho­vých poras­tov, Fal­co nauman­ni, Cas­tor fiber, Umbra kra­me­ri, Emys orbi­cu­la­ris, Alces alces zborník

Vala­cho­vič Dušan, Šíbl Jaro­mír, Kürt­hy Ale­xan­der Nie­kto­ré prob­lé­my ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v nížin­nej kra­ji­ne na prí­kla­de chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Záho­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 303317 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Lut­ra lut­ra, zmla­dzo­va­nia, Sibír, Kana­da, ryby, oboj­ži­vel­ní­ky, pla­zy, vtá­ky, cicav­ce, Cyc­los­to­ma­ta, Eudon­to­my­zon mariae, Gobio kess­le­ri, Pele­cus cul­tra­tus, Zin­gle zin­gel, Cyp­ri­nus car­pio, Cobi­tis tae­nia, Gym­no­cep­ha­lus sch­ra­et­ser, Gym­no­cep­ha­lus bolo­ni zborník

Klin­da Jozef Chrá­ne­né úze­mia prí­ro­dy v Slo­ven­skej socia­lis­tic­kej repub­li­ke 1985 Obzor Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO chrá­ne­né úze­mia neznámy

Vyskot M. Luhy a jejich nedu­hy 1990 Ves­mír No. 4, p. 196204 Ves­mír Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES luž­né lesy článok

Vala­cho­vič Dušan, Šíbl Jaro­mír, Kürt­hy Ale­xan­der Nie­kto­ré prob­lé­my ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v nížin­nej kra­ji­ne na prí­kla­de chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Záho­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 303317 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Anqu­il­la angu­il­lam, Pho­xi­nus pho­xi­nus, Vim­ba vim­ba, Albur­no­ides bipunc­ta­tus, Lota lota, Abra­mis sapa, Sti­zos­te­i­don vol­gen­se, Tri­tu­rus cris­ta­tus, Rana ridi­bun­da, Tri­tu­rus vul­ga­ris, Rana arva­lis, Sala­man­dra sala­man­dra, Rana dal­ma­ti­na, Pelo­ba­tes fus­cus zborník

Vala­cho­vič Dušan, Šíbl Jaro­mír, Kürt­hy Ale­xan­der Nie­kto­ré prob­lé­my ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v nížin­nej kra­ji­ne na prí­kla­de chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Záho­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 303317 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Rana escu­len­ta, Hyla arbo­rea, Rana les­so­nae, Lacer­ta viri­dis, Elap­he lon­gis­si­ma, Natrix natrix, Coro­nel­la aus­tria­ca, Natrix tes­sel­la­ta, Cas­tor fiber, Citel­lus citel­lus, Alces alces, Lut­ra lut­ra, Eri­na­ce­us con­co­lor, Sciu­rus vul­ga­ris, Nyc­ta­lus sp. zborník

Vala­cho­vič Dušan, Šíbl Jaro­mír, Kürt­hy Ale­xan­der Nie­kto­ré prob­lé­my ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v nížin­nej kra­ji­ne na prí­kla­de chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Záho­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 303317 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Puto­rius puto­rius, Epte­si­cus sero­ti­nus, Pipi­strel­lu­is pipi­strel­lus, Myo­tis mys­ta­ci­nus, Puto­rius evers­man­ni, Lynx lynx, Pipi­strel­lus nathu­sii, Neomys ano­ma­lus, Cro­ci­du­ra leuco­don, Fal­co nauman­ni, Pha­lac­ro­co­rax car­bo, Aqu­ila helia­ca, Botau­rus stel­la­ris zborník

Vala­cho­vič Dušan, Šíbl Jaro­mír, Kürt­hy Ale­xan­der Nie­kto­ré prob­lé­my ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v nížin­nej kra­ji­ne na prí­kla­de chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Záho­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 303317 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Aqu­ila chry­sa­ëtos, Ardea pur­pu­rea, Hie­ra­ëtus pen­na­tus, Mil­vus mil­vus, Fal­co pereg­ri­nus, Helia­ëtus albi­cil­la, Otis tar­da, Cir­ca­ëtus gal­li­cus, Bur­hi­nus oedic­ne­mus, Ixob­ry­chus minu­tus, Ster­na hirun­do, Nyc­ti­co­rax nyc­ti­co­rax, Chli­do­nias niger, Ardea cine­rea zborník

Spel­ler­berg Ian F. IUCN a Moni­to­ro­va­cie cen­trum sve­to­vej ochra­ny prí­ro­dy – WCMC 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 24 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES WCED, bio­di­ver­zi­ta, IUCN, MaB – Man and Bio­sp­he­re, WCMC, CMC – Con­ser­va­ti­on Moni­to­ring Cen­tre, WWF, UNEP, Bio­lo­gi­cal Records Cen­tre, GEMS, GRID, CITES, Ram­sar­ská zmlu­va, Bern­ský doho­vor, čer­ve­ná kni­ha, WTMU – World Tra­de Moni­to­ring Unit, Traf­fic Bul­le­tin kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. IUCN a Moni­to­ro­va­cie cen­trum sve­to­vej ochra­ny prí­ro­dy – WCMC 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 2425 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Peop­les‘ Trust for Endan­ge­red spe­cies, NSF kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Medzi­ná­rod­ná veľ­ry­bár­ska komi­sia – Inter­na­ti­onal Wha­ling Com­mis­si­on – IWC 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 25 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES veľ­ry­ba, lov veľ­rýb kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Sku­pi­na pre výskum mor­ských cicav­cov 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 25 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES mor­ské cicav­ce kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. WWF, Pria­te­lia Zeme (FoE – Friends of the Earth) a Gre­en­pe­a­ce 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 25 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Bio­di­ver­si­ty a Con­ser­va­ti­on Impe­ra­ti­ve kni­ha 8090185525

Hold­ga­te M.W., Kas­sas M., Whi­te G.F. (eds.) The world envi­ron­ment, 19721982. A report by the Uni­ted Nati­ons Envi­ro­ment Prog­ram­me 1982 Dub­lin Tyco­oly Inter­nal Pub­li­ca­ti­ons envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG glo­bál­ne prob­lé­my správa

Mea­do­ws D.H., Mea­do­ws D.L., Ran­ders J., Beh­rens W.W. Limits to gro­wth 1972 Poto­mac Asso­cia­tes Edn. Earth Island, Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG limi­ty ras­tu neznámy

Orio A.A., Bot­kin D.B. Man‘s role in chan­ging the glo­bal envi­ron­ment 1986 The Scien­ce of the Total Envi­ron­ment Vol. 55, p. 1400, Vol. 56, p. 1416 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG vplyv člo­ve­ka, glo­bál­na zme­na, glo­bál­ne prob­lé­my článok

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie v USA 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 27 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES US Geolo­gic Sur­vey, NOAA – Nati­onal Oce­a­nog­rap­hic and Atmo­sp­he­ric Admi­ni­stra­ti­on, MARMAP – Mari­ne Moni­to­ring and Pre­d­ic­ti­on, moni­to­ring, NSF, US Fish and Wild­li­fe Ser­vi­ce, Smith­so­no­va inšti­tú­cia, NC – Natu­re Con­ser­van­cy kni­ha 8090185525

Mid­riak Rudolf, Mit­ter Pavol, Peciar Voj­tech, Pis­kún Ben­ja­mín, Pišút Ivan, Polák Milan, Stock­mann Viliam, Sva­toň Jaro­slav, Šály Rudolf, Ško­vi­ro­vá Kata­rí­na, Žuf­fo­vá Zden­ka Veľ­ká Fat­ra, chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť 1986 p. 241375 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO rybár­stvo, rekre­ácia, turis­ti­ka kniha

Štef­fek Jozef, Ružič­ko­vá Jana, Slo­bo­da Karol a kol. Induk­tív­ny prí­stup pr vypra­co­va­ní NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 116130 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, počí­ta­čo­vá gra­fi­ka SLO kri­žo­vat­ka mig­rač­ných ciest, vplyv na les, geno­fon­do­vo význam­né dru­hy, geno­fon­do­vo význam­né spo­lo­čen­stvá, geoeko­di­ver­zi­ta, pries­to­ro­vé syn­té­zy kni­ha 2831703239

Koreň Milan st., Koreň Milan ml. Ana­lý­za a spra­co­va­nie vstup­ných mapo­vých infor­má­cií – deduk­tív­ny prí­stup 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 130135 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, bio­ge­o­gra­fia SLO pôda, geomor­fo­ló­gia, pôvod­né rast­lin­né spo­lo­čen­stvá, geobo­ta­ni­ka, zooge­o­gra­fia, geoeko­lo­gic­ké typy, SKŠ, chrá­ne­né úze­mia, GNRÚSES, diver­zi­ta spo­lo­čens­tiev, bio­ge­o­gra­fic­ké regi­ó­ny, typic­ké spo­lo­čen­stvá, uni­kát­ne spo­loč­nes­tvá, zacho­va­losť lesa, kni­ha 2831703239

Koreň Milan st., Koreň Milan ml. Ana­lý­za a spra­co­va­nie vstup­ných mapo­vých infor­má­cií – deduk­tív­ny prí­stup 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 136138 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO zacho­va­losť, kra­jin­no­eko­lo­gic­ké limi­ty, spo­lo­čen­ské limi­ty, ekvi­ta­bi­li­ta, prak­tic­ká imple­men­tá­cia kni­ha 2831703239

Koreň Milan st., Štef­fek Jozef, Kra­má­rik Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana a kol. Výber prv­kov NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 159160 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO kri­té­riá výbe­ru jad­ro­vých úze­mí, jad­ro­vé úze­mie, vzác­nosť, zacho­va­losť, diver­zi­ta, ostrov­né are­ály, repre­zen­ta­tív­nosť, ekvi­ta­bi­li­ta, kri­té­riá výbe­ru eko­lo­gic­kých kori­do­rov, eko­lo­gic­ký kori­dor, šíre­nie, mig­rá­cia, pod­mien­ky exis­ten­cie, ECONET kni­ha 2831703239

Koreň Milan st., Štef­fek Jozef, Kra­má­rik Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana a kol. Výber prv­kov NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 160161 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO bio­ge­o­gra­fic­ké regi­ó­ny, mig­rá­cia geoele­men­tov, kri­té­riá výbe­ru úze­mí roz­vo­ja prí­rod­ných prv­kov, ECONET kni­ha 2831703239

Spel­ler­berg Ian F. Eko­lo­gic­ké metó­dy moni­to­ro­va­nia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 3839 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES kva­li­ta­tív­ny pries­kum, kvan­ti­ta­tív­ny pries­kum, počet potreb­ných vzo­riek, frek­ven­cia odbe­ru vzo­riek, tran­zekt, FSCRC – Field Stu­dies Coun­cil Rese­arch Cen­tre, veľ­kosť popu­lá­cie, sči­ta­nie, CBC, metó­da spät­né­ho odchy­tu – capture-​recapture met­hod kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Eko­lo­gic­ké metó­dy moni­to­ro­va­nia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 3941 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES dru­ho­vé zlo­že­nie, domi­nan­cia, odber vzo­riek, eko­lo­gic­ké zme­ny, zazna­me­ná­va­nie úda­jov, zber úda­jov, repre­zen­ta­tív­ne vzor­ky, kvad­rá­ty, actu­arial moni­to­ring, ďiaľ­ko­vé sní­ma­nie, foto­gra­fic­ké metó­dy, pod­mor­ská ste­re­o­gra­met­ria, zber­ný video­záz­nam, GIS kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Eko­lo­gic­ké metó­dy moni­to­ro­va­nia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 41 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES rádi­ové vysie­lač­ky, bio­te­le­met­ria, sate­li­ty, sate­lit­ná tele­met­ria, albat­ros sťa­ho­va­vý, Diome­dea exu­lans kni­ha 8090185525

Baker J.M., Wolf W.J. Bio­lo­gi­cal sur­ve­ys of estu­aries and coasts 1987 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG jaze­rá, pobre­žie neznámy

Caugh­ley G. Ana­ly­sis of ver­teb­ra­te popu­la­ti­ons 1977 Wiley Chi­ches­ter envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG popu­lá­cie sta­vov­cov neznámy

Spel­ler­berg Ian F. Bio­lo­gic­ké a che­mic­ké moni­to­ro­va­nie slad­kých vôd 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 75 ČÚOP Brno 1 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, ché­mia CES moni­to­ring, slad­ká voda, zne­čis­te­nie, orga­nic­ký odpad, rádi­oak­tív­ny odpad, žia­re­nie, BSK5, trent­ský bio­tic­ký index, Chand­le­rov bodo­va­cí sys­tém, index diver­zi­ty kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie kva­li­ty vody, tes­to­va­nie toxi­ci­ty 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 7577 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, ché­mia, toxi­ko­ló­gia CES index kva­li­ty vody, indi­ká­to­ro­vé dru­hy, BEWS (Bio­lo­gi­cal Ear­ly War­ning Sys­tem), indi­ká­tor zne­čis­te­nia, roz­siev­ky, toxi­ci­ta, ryby kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie účin­kov odpad­ných vôd z rafi­né­rií 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 77 ČÚOP Brno 1 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, ché­mia CES odpa­do­vá voda, rafi­né­ria, Chand­le­rov index, indi­ká­tor, Tubi­fi­ci­dae, Chi­ro­no­mi­dae, BSK5, DOC (Dis­sol­ved Orga­nic Car­bon – hla­di­na roz­pus­te­né­ho orga­nic­ké­ho uhlí­ka) kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Kla­si­fi­ká­cia riek a jazier pre moni­to­ro­va­nie a sle­do­va­nie 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 77 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES moni­to­ring, rie­ka, jaze­ro, Siga­ra scot­ti, Siga­ra con­cin­na, vodi­vosť, Siga­ra fal­le­ni, Cal­li­co­ri­xa pra­e­us­ta, Siga­ra dis­tinc­ta, Siga­ra dor­sa­lis, čpa­vok, taxo­no­mic­ká štruk­tú­ra, TWINSPAN, BMVP kni­ha 8090185525

Cairns J. Quali­ty con­trol sys­tem 1975 Whit­ton B.A. (ed.): River Eco­lo­gy, p. 588612 Black­well Scien­ti­fic Pub­li­ca­ti­ons Oxford envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG kva­li­ta vody článok

Cairns J. Poli­tic, eco­no­mics, scien­ce – going bey­ond dis­cip­li­na­ry boun­da­ries to pro­tect aqu­atic eco­sys­tems 1988 Evans M.S. (ed.): Toxic con­ta­mi­nants and eco­sys­tems health. A gre­at lakes focus, p. 116 John Wiley and Sons poli­ti­ka, eko­nó­mia, gno­ze­oló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG vod­né eko­sys­té­my článok

DOE Met­hods of bio­lo­gi­cal sam­pling. Hand­net sam­pling of aqu­atic bent­hic mac­ro­in­ver­teb­ra­tes 1978 HMSO Lon­don bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG moni­to­ring neznámy

Fur­se M.T., Moss D., Wright J.J., Armi­ta­ge P.D. The influ­en­ce of sea­so­nal and taxo­no­mic fac­tors on the ordi­na­ti­on and clas­si­fi­ca­ti­on of running-​water sites in Gre­at Bri­tain anf on the pre­d­ic­ti­on of the­ir mac­ro­in­ver­teb­ra­te com­mu­ni­ties 1984 Fres­hwa­ter Bio­lo­gy Vol. 14, p. 257280 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, nume­ric­ká eko­ló­gia, inver­teb­ra­to­ló­gia ENG taxo­nó­mia, sezón­ne zme­ny, Mac­ro­in­ver­teb­ra­ta, tečú­ca voda, ordi­ná­cia, kla­si­fi­ká­cia článok

Fur­se M.T., Moss D., Wright J.F., Armi­ta­ge P.D., Gunn R.J.M. A prac­ti­cal manu­al for the clas­si­fi­ca­ti­on and pre­d­ic­ti­on of mac­ro­in­ver­teb­ra­te com­mu­ni­ties in run­ning water in Gre­at Bri­tain. Pre­li­mi­na­ry ver­si­on 1986 FBA River Lab. East Sto­ke, Ware­ham envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, nume­ric­ká eko­ló­gia, inver­teb­ra­to­ló­gia ENG tečú­ca voda, kla­si­fi­ká­cia, ordi­ná­cia, Mac­ro­in­ver­teb­ra­ta, moni­to­ring neznámy

HMSO Met­hods for bio­lo­gi­cal sam­pling. A colo­ni­za­ti­on sam­pler for col­lec­ting macro-​invertebrate indi­ca­tors of water quali­ty in lowland rivers 1985 HMSO Lon­don bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG moni­to­ring, kolo­ni­zá­cia, mak­ro­in­ver­teb­ra­to, bio­in­di­ká­tor, kva­li­ty vody, nížin­né rie­ky neznámy

Mason C.F. Bio­lo­gy of fres­hwa­ter pol­lu­ti­on 1981 Long­man Lon­don, New York envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia ENG zne­čis­te­nie vody neznámy

Mil­lard S.P., Let­ten­maier D.P. Opti­mal design of bio­lo­gi­cal sam­pling prog­rams using ana­ly­sis of varian­ce 1986 Estu­ari­ne, Coas­tal and Shelf Scien­ce Vol. 22, p. 637656 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, nume­ric­ká eko­ló­gia ENG ANOVA, vzor­ka, pozo­ro­va­nie, moni­to­ring článok

Ste­e­le B.B., Bayn R.L., Grant C.V. Envi­ron­men­tal moni­to­ring using popu­la­ti­ons of birds and small mam­mals. Ana­ly­sis of sam­pling effort 1984 Bio­lo­gi­cal Con­ser­va­ti­on Vol. 30, p. 157172 Bar­king Else­vier Tech­no­lo­gy Else­vier envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, orni­to­ló­gia, mam­ma­li­oló­gia ENG moni­to­ring článok

Spel­ler­berg Ian F. Rast­lin­né a živo­číš­ne bio­in­di­ká­to­ry, ich sprá­va­nie a fyzi­oló­gia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 4344 ČÚOP Brno 1 bio­ló­gia, fyzi­oló­gia, evo­luč­ná bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES BEWS – Bio­lo­gi­cal Ear­ly War­ning Sys­tem, Sal­mo, bio­sen­sor, Gnat­ho­ne­mus peter­si, mik­ro­evo­lú­cia, indi­ká­to­ro­vé spo­lo­čen­stvá, Alo­pe­cu­rus pra­ten­sis, Agro­py­ron pec­ti­ni­for­me, Sti­pa capil­la­ta, indi­ká­to­ry zne­čis­te­nia, ťaž­ké kovy, orga­noch­lo­ri­dy, Ano­don­ta spp. kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Rast­lin­né a živo­číš­ne bio­in­di­ká­to­ry, ich sprá­va­nie a fyzi­oló­gia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 44 ČÚOP Brno 1 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES kad­mium, DDE, DDT, Ply­mouth Mari­ne Labo­ra­to­ry, sen­ti­nels, kaná­rik, detec­tors, detek­to­ry, typy bio­in­di­ká­to­rov, explo­iters, explo­atá­to­ry, vyko­ris­ťo­va­te­lia, accu­mu­la­tors, aku­mu­lá­to­ry, bio­as­say orga­nism kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Detek­to­ry a explo­á­ta­to­ry 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 4546 ČÚOP Brno 1 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES zne­čis­te­nie ovzdu­šia, živo­číš­ne indi­ká­to­ry, Ori­ba­tei, Hume­ro­ba­tes ros­tro­la­mel­la­tus, SO2, Bru­sel, Chi­ro­no­mus ten­tans, Tubi­fex tubi­fex, roz­siev­ky, aci­di­fi­ká­cia, jaze­rá, prvo­ky, nálev­ní­ky kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Aku­mu­lá­to­ry 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 46 ČÚOP Brno 1 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES lišaj­ní­ky, moni­to­ro­va­nie kovov, SO2, paro­hy jele­ňo­vi­tých, paro­hy srn­čej zve­re, zne­čis­te­nie vody, rych­losť hro­ma­de­nia škod­li­vín, vplyv bio­tic­kých para­met­roc, vplyv abi­otic­kých para­met­rov, syner­giz­mus kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Posta­ve­nie bio­lo­gic­kých indi­ká­to­rov v moni­to­ro­va­cích prog­ra­moch 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 46 ČÚOP Brno 1 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES účin­ky zne­čis­te­nia kni­ha 8090185525

Andre H.M., Bol­ly C., Leb­run P.H. Moni­to­ring and map­ping air pol­lu­ti­on through an ani­mal indi­ca­tor. A new and quick met­hod 1982 Jour­nal of App­lied Eco­lo­gy Vol. 19, p. 107111 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG moni­to­ro­va­nie, mapo­va­nie, zne­čis­te­nie ovzdu­šia, indi­ká­tor článok

Bur­ton M.A.S. Bio­lo­gi­cal moni­to­ring of envi­ron­men­tal con­ta­mi­nants 1986 MARC Lon­don bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG bio­mo­ni­to­ring, kon­ta­mi­nan­ty článok

Hawk­sworth D.L., Rose F. Lichens as pol­lu­ti­on moni­tors 1976 Edward Arnold Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zne­čis­te­nie, moni­to­ro­va­nie neznámy

Mar­tin M.H., Cought­ry P.J. Bio­lo­gi­cal moni­to­ring of hea­vy metal pol­lu­ti­on. Land and air 1982 App­lied Scien­ce envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG bio­mo­ni­to­ring, zne­čis­te­nie ťaž­ký­mi kov­mi neznámy

Pat­rick R. Aqu­atic com­mu­ni­ties as indi­ces of pol­lu­ti­on 1972 Tho­mas W.A: Indi­ca­tors of envi­ron­men­tal quali­ty, p. 93100 Ple­num Pre­ss Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG vod­né spo­lo­čen­stvá, zne­čis­te­nie, indi­ká­to­ry článok

Tho­mas W.A., Gold­ste­in G., Wil­cox W.H. Bio­lo­gi­cal indi­ca­tors of envi­ron­men­tal quali­ty. A bib­li­og­rap­hy of Abs­tracts 1973 Ann Arbor Scien­ce Pub­li­ca­ti­ons Michi­gan, Ann Arbor bib­li­o­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, envi­ron­men­tál­na kva­li­ta, bib­li­o­gra­fia neznámy

Bril­lou­in M.N., Saf­riel U.N. Scien­ce and infor­ma­ti­on the­ory 1982 Aca­de­mic Pre­ss, New York New York 2 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG infor­má­cia neznámy

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie bra­kic­kých eko­sys­té­mov 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 6364 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES pobre­žie, zne­čis­te­nie, rafi­né­ria, Fawly, sla­nis­ko, Sout­hamp­ton Water, Sali­cor­nia, Sue­da, Spar­ti­na, odpa­do­vá voda, zme­na dru­ho­vé­ho zlo­že­nia, Oli­go­cha­e­ta, ATM (air­bor­ne the­ma­tic map­per – vzduš­ný tema­tic­ký mapo­vač), CLUSTER, spek­trál­na odliš­nosť kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie bra­kic­kých eko­sys­té­mov 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 64 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES ESI (envi­ron­men­tal sen­si­ti­vi­ty index) kni­ha 8090185525

Hyt­te­born H. (ed.) The use of eco­lo­gi­cal variab­les in envi­ron­men­tal moni­to­ring, Report PM 1151 1979 The Nati­onal Swe­dish Envi­ron­ment Pro­tec­ti­on Board fyto­ce­no­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG moni­to­ring, eko­lo­gic­ké pre­men­né neznámy

Dicks B. The effec­kts of rafi­ne­ry eff­lu­ents. The case his­to­ry of a salt­marsh 1976 Baker J.M. (ed.): Mari­ne Eco­lo­gy and Oil Pol­lu­ti­on, p. 227245 App­lied Scien­ce Pub­lis­hers Bar­king envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zne­čis­te­nie z rafi­né­rie článok

Peciar Voj­tech, Pišút Ivan, Pou­zar Zděnek, Svr­ček Mir­ko, Stock­mann Viliam, Šály Rudolf, Šťast­ný Pavol Murán­ska pla­ni­na (b) 1991 Obzor Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Suché doly, Šar­ka­ni­ca, Veľ­ká Stož­ka, Ľado­vá jama na Murá­ni, Mašian­ske skal­ky, Nad Fur­man­com, Zlat­nian­ske skal­ky, Hlbo­ký jarok, Zdy­chav­ské skal­ky, Vach­to­vé jazier­ko kniha

Bedr­na Zol­tán, Vybí­ra­lo­vá J., Pav­lič­ko­vá K. Alter­na­tív­ne hos­po­dá­re­nie na pôde 1997 p. 117 WEP Bra­ti­sla­va poľ­no­hos­po­dár­stvo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO kon­venč­né hos­po­dá­re­nie, alter­na­tív­ne hos­po­dá­re­nie, IFOAM, bio­lo­gic­ký smer, orga­nic­ký smer, eko­lo­gic­ký smer, udr­žia­va­cí smer, sel­tár­sky smer, ANOG, MAZDAZNAN, mak­ro­bi­otic­ké poľ­no­hos­po­dár­stvo, vega­nic­ké poľ­no­hos­po­dár­stvo, agro­tech­ni­ka, obrá­ba­nie pôdy skrip­tá 8096768212

Bedr­na Zol­tán, Vybí­ra­lo­vá J., Pav­lič­ko­vá K. Alter­na­tív­ne hos­po­dá­re­nie na pôde 1997 p. 1734 WEP Bra­ti­sla­va poľ­no­hos­po­dár­stvo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­nó­mia SLO výži­va, hno­je­nie, cho­ro­by, škod­ce, regu­lá­cia burín, plo­di­ny, osev­ný postup, úro­da, oší­pa­né, hydi­na, kva­li­ta, zdra­vé stra­vo­va­nie, bio­pro­duk­cia, suro­vá stra­va, raci­onál­na výži­va, vege­ta­rián­stvo, jogín­ska stra­va, nezdra­vá výži­va, zdra­vá výži­va, eko­no­mi­ka skrip­tá 8096768212

Bedr­na Zol­tán, Vybí­ra­lo­vá J., Pav­lič­ko­vá K. Alter­na­tív­ne hos­po­dá­re­nie na pôde 1997 p. 3460 WEP Bra­ti­sla­va poľ­no­hos­po­dár­stvo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­nó­mia, eko­ló­gia, les­níc­tvo SLO sub­ven­cie, legis­la­tí­va, bio­lo­gic­ké záh­rad­ká­re­nie, ale­lo­pa­tia, les, veľ­ká far­ma, veľ­ko­vý­ro­ba, eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta, les­né hos­po­dá­re­nie skrip­tá 8096768212

Šin­de­lář Jiří Před­sta­va o dru­ho­vém slo­že­ní původ­ních při­ro­ze­ných lesů na úze­mí Čes­ké repub­li­ky 1996 Živa No. 1, p. 23 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, les­níc­tvo CES smrek, buk, jed­ľa, smre­ko­vec, dub člá­nok 0044 – 4812

Ves­te­nic­ký Kolo­man, Vološ­čuk Ivan, Ambros Zde­no, Ber­ná­to­vá Dana, Bohuš Ján, Buj­nov­ský Alfonz, Čapu­ta Alojz, Daro­la Ján, Feke­te Šte­fan, Gaj­doš Milan, Gal­vá­nek Juraj, Kad­le­čík Ján, Kli­ment Ján, Kris­tek Igor, Lac­ko Richard, Lazeb­ní­ček Jiří, Ložek Vojen Veľ­ká Fat­ra, chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť 1986 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO kniha

Mid­riak Rudolf, Mit­ter Pavol, Peciar Voj­tech, Pis­kún Ben­ja­mín, Pišút Ivan, Polák Milan, Stock­mann Viliam, Sva­toň Jaro­slav, Šály Rudolf, Ško­vi­ro­vá Kata­rí­na, Žuf­fo­vá Zden­ka Veľ­ká Fat­ra, chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť 1986 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO kniha

Gal­vá­nek Juraj a kol. Výskum anor­ga­nic­kej prí­ro­dy Gader­skej doli­ny a Blat­nic­kej doli­ny v CHKO Veľ­ká Fat­ra 1980 Výskum­né prá­ce z ochra­ny prí­ro­dy No. 3A Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Gader­ská doli­na, Blat­nic­ká doli­na práca

Ves­te­nic­ký Kolo­man Prí­rod­né zau­jí­ma­vos­ti CHKO Veľ­ká Fat­ra 1981 Osve­ta Mar­tin envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Veľ­ká Fat­ra neznámy

Koreň Milan st., Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana a kol. Hie­rar­chi­zá­cia prv­kov ECONET 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 161164 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO ECONET, bio­sfé­ric­ká úro­veň, jad­ro­vé úze­mie, Eucar­pa­ti­cum, Tat­ry, sub­ni­vál­ny stu­peň, eko­lo­gic­ký kori­dor, európ­ska úro­veň, úze­mie roz­vo­ja prí­rod­ných prv­kov, národ­ná úro­veň, nále­zis­ko kni­ha 2831703239

Koreň Milan st., Štef­fek Jozef, Ružič­ko­vá Jana a kol. Zhod­no­te­nie NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 164165 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO rezer­va geno­fon­du, šíre­nie orga­niz­mov, vytvá­ra­nie popu­lá­cií, Cor­vus corax, Lynx lynx, Ursus arc­tos, Felis sil­ves­tris, Canis lupus, Devín­ska Koby­la kni­ha 2831703239

Koreň Milan st., Štef­fek Jozef, Kra­má­rik Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana a kol. Zoznam jad­ro­vých úze­mí NECONET Slo­ven­ska, ref­le­xia ÚSES 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 166171 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO ÚSES, NECONET, jad­ro­vé úze­mie, bio­cen­trum kni­ha 2831703239

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie v USA 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 27 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES Divi­si­on of Bio­tic Sys­tems and Resour­ces, pri­már­na pro­duk­cia, ria­de­nie pri­már­nej pro­duk­cie, popu­lač­ná dyna­mi­ka, tro­fic­ké úrov­ne, štruk­tú­ra ústroj­nej hmo­ty, sedi­men­ty, prí­sun anor­ga­nic­kých látok, štruk­tú­ra živín, kolo­beh živín, pôda, voda, typy naru­še­nia kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie v USA 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 27 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES frek­ven­cia naru­še­nia kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie v Euró­pe 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 2728 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES CORINE, Bio­top of Sig­ni­fi­kan­ce for Natu­re Con­ser­va­ti­on, kata­lóg bio­to­pov, význam­né bio­to­py, CORINE Bio­to­pes Prog­ram­me, kys­lé daž­de, emi­sie, prí­rod­né zdro­je, Euro­pe­an Envi­ron­ment Agen­cy, Euro­pe­an Network, NERC, Envi­ron­men­tal Infor­ma­ti­on Cen­tre kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie v Euró­pe 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 28 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES Nati­onal Swe­dish Envi­ron­men­tal Pro­tec­ti­on Board, Coun­try­si­de Com­mis­si­on, RPSB – Roy­al Socie­ty for the Pro­tec­ti­on of Birds, Mam­ma­lian Socie­ty, Bri­tish Her­pe­to­lo­gi­cal Socie­ty, BSBI – Bota­ni­cal Socie­ty of Bri­tish Isles kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie v Euró­pe 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 28 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES BBCS – Bri­tish But­terf­ly Con­ser­va­ti­on Socie­ty, Bri­tish Lichen Socie­ty, Bri­tish Socie­ty Lichen Map­ping Sche­me, Wild­li­fe Link, SSSI – Sites of Spe­cial Scien­ti­fic Inte­rest, Veľ­ká Bri­tá­nia, Rada terén­nych štú­dií – Field Stu­dies Coun­cil kni­ha 8090185525 o

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie v Euró­pe 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 2829 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES WATCH Trust for Envi­ron­men­tal Edu­ca­ti­on, WATCH Acid Drops, kys­lý dážď, DOE – Depart­ment of the Envi­ron­ment, HMSO, NERC, BRC – Bio­lo­gi­cal Record Cen­tre, Envi­ron­men­tal Infor­ma­ti­on Cen­tre, AFRC – Agri­cul­tu­ral and Food Rese­arch Coun­cil kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie v Euró­pe 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 29 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES Envi­ron­men­tal Chan­ge Network, EDU, ITE – Ins­ti­tu­te of Ter­res­trial Eco­lo­gy, frag­men­tá­cia vre­so­vísk, rezi­dúa pes­ti­cí­dov, Pre­da­to­ry Birds Moni­to­ring Sche­me, BRC, NERC, Envi­ron­men­tal Infor­ma­ti­on Cen­tre, BSBI, Dis­tri­bu­ti­on Maps Sche­me, Cam­pa­nu­la rapun­cu­lus kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie v Euró­pe 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 2930 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES GIS, Bio­lo­gi­cal Recor­ding in Scot­land Cam­paign, NCC, NC, sprá­va prí­rod­ných rezer­vá­cií, Nati­onal Coun­try­si­de Moni­to­ring Sche­me, Coun­try­si­de Com­mis­si­on, But­terf­ly Moni­to­ring Sche­me, Rot­ham­sted Expe­ri­men­tal Sta­ti­on, Ins­ti­tu­te of Arab­le Crop Rese­arch kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie v Euró­pe 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 3031 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES Rot­ham­sted Insect Sur­vey, Aphid Pest Bul­le­tin, Myzus per­si­cae, hmyz, vtá­ky, ICBP – Inter­na­ti­onal Coun­cil for Bird Pre­ser­va­ti­on, BTO – Bri­tish Trust for Ornit­ho­lo­gy, CBC – Com­mon Bird Cen­sus, Nest Record Sche­me kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie v Euró­pe 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 31 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES Game Con­ser­van­cy, Nati­onal Game Cen­sus, Fair Isle Bird Obser­va­to­ry Trust kni­ha 8090185525

Ber­ry R.J. (ed.) Bio­lo­gi­cal sur­vey: need and network. A report of a wor­king par­ty set up by the Lin­ne­an Socie­ty of Lon­don 1988 PNL Pre­ss Lon­don bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG práca

Hill M.O., Rad­ford G.L. Regis­ter of per­ma­nent vege­ta­ti­on plots 1986 ITE Abbots Rip­ton bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG plo­cha neznámy

HMSO DOE digest of envi­ron­men­tal pro­tec­ti­on and water sta­tis­ticc No. 9 1986 HMSO envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG voda neznámy

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. E7 Malé Kar­pa­ty – Devín­ska Koby­la – jad­ro­vé úze­mie NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 183 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Malé Kar­pa­ty, Devín­ska Koby­la kni­ha 2831703239

Spel­ler­berg Ian F. Podob­nosť, pou­ži­tie ide­xov podob­nos­ti spo­lo­čens­tiev, trie­de­nie rade­nie 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 5355 ČÚOP Brno 1 nume­ric­ká eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES zne­čis­te­nie, zhlu­ko­vá ana­lý­za, veľ­kosť vzor­ky, dru­ho­vá pes­trosť, kolí­sa­nie domi­nan­cie, Ken­dal­lov koefi­cient pora­do­vej kore­lá­cie, Spe­ar­ma­nov kore­lač­ný koefi­cient, Mout­for­do­va metó­da, metó­da pre­imer­ných väzieb, ANOVA, ordi­ná­cia, mul­ti­va­riač­ná ana­lý­za kni­ha 8090185525

Vuja­ko­vič P. Moni­to­ring exten­si­ve buf­fer zones” in Afri­ca. An app­li­ca­ti­on for satel­li­te ima­ge­ry 1987 Bio­lo­gi­cal Con­ser­va­ti­on Vol. 39, p. 273286 Bar­king Else­vier Tech­no­lo­gy Else­vier envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG moni­to­ring, ochrán­ná zóna, Afri­ka článok

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie kra­ji­ny a jeho využí­va­nia. Zber ana­lý­za dát, kla­si­fi­ká­cia kra­ji­ny 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 8487 ČÚOP Brno 1 kra­jin­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES kra­ji­na, CORINE, AONB (Are­as of Outs­tan­ding Natu­ral Beau­ty), ana­lý­za indi­kač­ných prv­kov, pre­d­ik­tív­ne mode­lo­va­nie, zme­na vidiec­kej kra­ji­ny, DOE, NCC kni­ha 8090185525

Ander­son J.R. Land use and land cover chan­ges. A fra­me­work for moni­to­ring 1977 Jour­nal of Rese­arch US Geolo­gi­cal Sur­vey Vol. 5, p. 143153 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG pokrýv­ka, využi­tie zeme článok

Bar­rett E.E., Cur­tis L.F. Envi­ron­men­tal remo­te sen­sing. App­li­ca­ti­on and achie­ve­ments 1974 Edward Arnold Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ďiaľ­ko­vé sní­ma­nie neznámy

Bun­ce R.G.H., Heal O.W. Lands­ca­pe eva­lu­ati­on and the impact of chan­ging land-​use on the rural envi­ron­ment. The prob­lem and app­ro­ach 1984 Roberts R.D., Roberts T.M. (eds.): Plan­ning and eco­lo­gy, p. 164188 Chap­mann and Hall Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, kra­jin­ná eko­ló­gia ENG hod­no­te­nie kra­ji­ny, vplyv využi­tia zeme, vidiec­ka kra­ji­na článok

Bun­ce R.G.H., Tran­ter R.B., Thom­pson A.M., Mit­chell C.P., Barr C.J. Models for pre­d­ic­ting chan­ges in rural land use in Gre­at Bri­tain 1984 Jen­kins D. (ed.): Agri­cul­tu­re and the envi­ron­ment, p. 3744 (ITE Sym­po­sium No. 13) Ins­ti­tu­te of Ter­res­trial Eco­lo­gy Abbots Rip­ton envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG vidiec­ka kraj­na, Veľ­ká Bri­tá­nia, využi­tie zeme článok

DOE Digest of envi­ron­men­tal pro­tec­ti­on and water sta­tis­tics No. 10, 11 1988 HMSO Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG voda neznámy

Espie P., Hall G. Using a geog­rap­hi­cal infor­ma­ti­on sys­tem for ana­ly­sis of eco­lo­gi­cal data 1989 Nor­ton D.A. (ed.): Mana­ge­met of New Zealand‘s natu­ral esta­te, p. 3135 New Zea­land Eco­lo­gi­cal Socie­ty Occa­si­onal Pub­li­ca­ti­ons No. 1 geo­gra­fia, eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG GIS, ana­lý­za dát článok

ITE Lands­ca­pe chan­ges in Bri­tain 1986 ITE Hun­tig­don kra­jin­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zme­na kra­ji­ny, Veľ­ká Bri­tá­nia neznámy

NERC NERC Unit for the­ma­tic infor­ma­ti­on sys­tems. Report for 198788 1989 NERC Unit for The­ma­tic Infor­ma­ti­on Sys­tems Depart­ment of Geog­rap­hy, Uni­ver­si­ty of Rea­ding Rea­ding envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG infor­mač­ný sys­tém neznámy

Spel­ler­berg Ian F. Posu­dzo­va­nie a moni­to­ro­va­nie vply­vov na život­né pro­stre­die. His­tó­ria a pova­ha EIA 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 8991 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, his­tó­ria CES EIA, moni­to­ring, toxi­ci­ta, odpa­do­vá voda, bio­mo­ni­to­ring, eko­lo­gic­ký moni­to­ring, legis­la­tí­va, postu­po­vý dia­gram, postu­po­vá sieť, pao­stu­po­vá mati­ca, postu­po­vý kato­lóg kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Ropa, hod­no­te­nie dopa­du na pobre­žie 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 9192 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES ropa, pobre­žie, únik ropy, EIA, moni­to­ring, ťaž­ba ropy, ťaž­ba zem­né­ho ply­nu, rop­ný tan­ker, bio­mo­ni­to­ring, index zra­ni­teľ­nos­ti, ESI, spät­ná kolo­ni­zá­cia, zne­čis­te­nie, CONCAWE, veľ­kosť tela, Patel­la vul­ga­ta, skal­na­té pobre­žie, sla­nis­ká, prí­li­vo­vé baži­ny kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Ropa, hod­no­te­nie dopa­du na pobre­žie. Časo­vé a pries­to­ro­vé zme­ny pobrež­ných spo­lo­čens­tiev 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 9293 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG odpa­do­vá voda, indi­ká­to­ry, Hyd­ro­bia ulvae, zme­na v spo­lo­čen­stve, eko­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie kni­ha 8090185525

Bean­lands G.E., Duin­ker P.N. An eco­lo­gi­cal fra­me­work for envi­ron­men­tal impact asses­ment 1984 Jour­nal of Envi­ron­men­tal Mana­ge­ment Vol. 18, p. 267277 Aca­de­mic Pre­ss, Lon­don Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG EIA článok

Can­ter L.W. Envi­ron­men­tal Impact Asses­ment 1977 McG­raw – Hill New York envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG EIA neznámy

Clark M., Het­he­rig­ton J. The role of Envi­ron­men­tal Impact Asses­ment in the plan­ning pro­cess 1988 Man­sell Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG EIA neznámy

IUCN, Baker J.M. (Chair­man) Impact of oil pol­lu­ti­on on living resour­ces 1983 Com­mis­si­on on Eco­lo­gy papers No. 4 Wor­king group on oil pol­lu­ti­on of the IUCN Com­mis­si­on on Eco­lo­gy in co-​operation with the WWF envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, ché­mia ENG zne­čis­te­nie, ropa neznámy

Rosen­berg D.M., Resh V.H., Bal­ling S.S., Barn­by M.A., Col­lins J.N., Dur­bin D.V., Flynn T.S., Hart D.D., Lam­ber­ti G.A., McEl­ra­vy E.P., Wood J.R., Blank T.E., Schultz D.M., Mar­rin D.L., Pri­ce D.G. Recent trends in envi­ron­men­tal impact asses­ment 1981 Cana­dian Jour­nal of Fis­he­ries and Aqu­atic Scien­ces Vol. 38, p. 591624 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG EIA článok

Wol­fe D.A. Urban was­tes in coas­tal waters. Assi­mi­la­ti­ve capa­ci­ty and mana­ge­ment 1988 Oce­a­nic Pro­ces­ses in Mari­ne Pol­lu­ti­on Vol. 5 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG mest­ský odpad, pobrež­ná voda článok

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie dru­hov a ich ochra­na 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 9596 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia CES moni­to­ring, druh, VPA (vir­tu­ál­na popu­lač­ná ana­lý­za, rybo­lov, vleč­ná sieť, pries­kum lariev, pries­kum ikier, mak­re­la, Scom­ber scom­brus, sleď, Clu­pea haren­gus, Bala­e­nop­te­ra mus­cu­lus, EIA, trva­lo udr­ža­teľ­ný roz­voj, Cran­gon cran­gon, dru­ho­vá ochra­na kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie dru­hov a ich ochra­na 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 9697 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia CES frag­men­tá­cia, izo­lá­cia, volav­ka, les­ný hmyz, vlk, los, pstruh, tráv­ne poras­ty, Oph­rys sphe­go­des, Orchi­da­ce­ae, Pri­mu­la sco­ti­ca, Ins­ti­tu­te of Eco­sys­tems Sudies, čer­ve­ná kni­ha, dlho­do­bé štú­die, inven­ta­ri­zá­cia, Chli­do­nias niger, Grus cana­den­sis, IUCN kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie dru­hov a ich ochra­na 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 97 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia CES rast­li­na, WCMC, úmr­tnosť, dopl­ňo­va­nie popu­lá­cie kni­ha 8090185525

Bon­ner W.N. The futu­re of Antarc­tic resour­ces 1986 The Geog­rap­hi­cal Jour­nal Vol 152, p. 248255 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Antar­ktí­da, zdroj článok

Gill D.E., Ber­ven K.A., Mock B.A. The envi­ron­men­tal com­po­nent of evo­lu­ti­ona­ry bio­lo­gy 1983 King C.E., Dawson P.S. (ed.): Popu­la­ti­on bio­lo­gy, retros­pect and pros­pect Colum­bia Uni­ver­si­ty Pre­ss New York envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, evo­luč­ná bio­ló­gia ENG evo­lú­cia článok

Lan­de R., Bar­ro­wc­lough G.F. Effec­ti­ve popu­la­ti­on size, gene­tic varia­ti­on, and the­ir use in popu­la­ti­on mana­ge­ment 1987 Sou­le M.E. (ed.): Viab­le popu­la­ti­on for con­ser­va­ti­on, p. 87123 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, gene­ti­ka ENG efek­tív­ná veľ­kosť popu­lá­cie, popu­lá­cia, gene­tic­ká pre­men­li­vosť, manaž­ment popu­lá­cie článok

Tobing D.H. A pre­li­mi­na­ry bib­li­og­rap­hy on fau­na, flo­ra, vege­ta­ti­on, con­ser­va­ti­on of natu­re and natu­ral resour­ces of Sumat­ra 1968 Natu­re Con­ser­va­ti­on Depart­ment of Agri­cul­tu­ral Uni­ver­si­ty Wage­nin­gen bib­li­o­gra­fia, bota­ni­ka, zooló­gia, eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG fau­na, fló­ra, vege­tá­cia, ochra­na, prí­rod­né zdro­je neznámy

Pran­ce G.T., Love­joy T.E. Key Envi­ron­ments. Ama­zo­nia 1985 Per­ga­mon Pre­ss Oxford envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Ama­zon neznámy

King­dom J. Island Afri­ca 1990 Col­lins Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, bio­ló­gia ENG Afri­ka neznámy

Spel­ler­berg Ian F. Orga­ni­zá­cie zasa­hu­jú­ce do sfé­ry ochra­ny život­né­ho pro­stre­dia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 101109 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia CES adre­sy, kon­takt kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie dru­hov a ich ochra­na 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 97 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia CES rast­li­na, WCMC, úmr­tnosť, dopl­ňo­va­nie popu­lá­cie kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Vply­vy pôso­bia­ce na život­né pro­stre­die v Antar­ktí­de 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 115 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Antar­ktí­da, vplyv na život­né pro­stre­die kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Bio­lo­gic­ké pre­men­né a pro­ce­sy využí­va­né pri moni­to­ro­va­ní a sle­do­va­ní 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 116 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES moni­to­ring, sle­do­va­nie kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Detekč­né hra­ni­ce a doba ana­lý­zy nie­kto­rých zne­čis­ťu­jú­cich látok 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 117 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, ché­mia CES PCB, ťaž­ké kovy, prcha­vé orga­nic­ké lát­ky, feno­ly, dusí­ka­té zlú­če­ni­ny, pes­ti­cí­dy, polych­ló­ro­va­né feno­ly, poly­aro­ma­tic­ké uhľo­vo­dí­ky, halo­gen­vo­dí­ky kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Uda­los­ti a pub­li­ká­cie význam­né pre vývoj bio­lo­gic­ké­ho a envi­ron­men­tál­ne­ho moni­to­ro­va­nia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 118 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia, his­tó­ria CES IUCN, CITES, OSN, IUBS, UNESCO, UNEP kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Výroč­né sprá­vy o život­nom pro­stre­dí UNEP 197282 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 119 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES atmo­sfé­ra, more, slad­ká voda, suchá zem, potra­vi­ny, poľ­no­hos­po­dár­stvo, zdra­vie, život­né pro­stre­die, ener­gia, zne­čis­te­nie, člo­vek, mana­ge­ment, zme­na pod­ne­bia, ozó­no­vá die­ra, kva­li­ta vody, pod­zem­ná voda, suro­vi­ny, pali­vo­vé dre­vo, hlad, degra­dá­cia pôdy kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Výroč­né sprá­vy o život­nom pro­stre­dí UNEP 197282 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 119 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES stra­ta pôdy, toxic­ké lát­ky, rako­vi­na, bil­ha­ri­ó­za, malá­ria, zacho­va­nie ener­gie, hluk, stres, sociál­ne napä­tie, demo­gra­fia, popu­lá­cia, turis­ti­ka, dopra­va, vojen­ská čin­nosť, die­ťa, ochra­na, envi­ron­men­tál­na eko­no­mi­ka kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Mies­ta dlho­do­bých eko­lo­gic­kých výsku­mov v Sever­nej Ame­ri­ke 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 121 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES moni­to­ri­ning, dlho­do­bý výskum, Sever­ná Ame­ri­ka kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­cie prog­ra­my vlá­dy Veľ­kej Bri­tá­nie 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 122 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES moni­to­ring, Veľ­ká Bri­tá­nia kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Bib­li­o­gra­fia využi­tia indi­ká­to­ro­vých dru­hov v moni­to­ro­va­ní zne­čis­ťu­jú­cich látok v pro­stre­dí 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 123 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bib­li­o­gra­fia CES popu­lá­cia, izo­lá­cia, moni­to­ring kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Ciev­na­té rast­li­ny pôvod­ných lesov juž­nej čas­ti Anglie – indi­ká­to­ry pôvod­nos­ti 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 124 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Ado­xa mos­cha­tel­li­na, Allium ursi­num, Ane­mo­ne nemo­ro­sa, Blech­num spi­cant, Carex lae­vi­ga­ta, Carex stri­go­sa, Cona­val­la­ria maja­lis, Daph­ne lau­re­ola, Dry­op­te­ris cart­hu­sia­na, Dry­op­te­ris pse­udo­mas, Epi­pac­tis pur­pu­ra­ta, Eup­hor­bia amyg­da­lo­ides, Galium odo­ra­ta kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Vod­né bez­sta­vov­ce ako indi­ká­to­ry zne­čis­te­nia toku v Ohiu 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 125 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES bez­sta­vov­ce, Ohio, indi­ká­tor zne­čis­te­nia, Chi­ro­no­mus fla­vus, Chi­ro­no­mus ten­tans, Chi­ro­no­mus fla­ri­cin­gu­la, Chi­ro­no­mus quad­ri­punc­ta­tus, Chi­ro­no­mus sp., Pen­ta­ne­ura fla­vif­rons, Dic­tya sp., Anop­he­les pun­ci­pen­nis, Culex pipiens, Eris­ta­lis sp., Stra­ti­omy­ia sp. kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Ciev­na­té rast­li­ny pôvod­ných lesov juž­nej čas­ti Anglie – indi­ká­to­ry pôvod­nos­ti 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 124 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Hell­le­bo­rus niger, Hor­de­ly­mus euro­pe­us, Hype­ri­cum abd­ro­sa­e­um, Lath­ra­ea squ­ama­ria, Luzu­la fors­te­ri, Luzu­la syl­va­ti­ca, Melam­py­rum pra­ten­se, Mil­lum effu­sum, Oxa­lis ace­to­sel­la, Paris quad­ri­fo­lia, Pla­tant­he­ra chlo­rant­ha, Poly­go­na­tum mul­tif­lo­rum kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Ciev­na­té rast­li­ny pôvod­ných lesov juž­nej čas­ti Anglie – indi­ká­to­ry pôvod­nos­ti 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 124 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Polys­ti­chum seti­fe­rum, Popu­lus tre­mu­la, Quer­cus pet­ra­ea, Ranun­cu­lus auri­co­mus, Sani­cu­la euro­pea, Sor­bus tor­mi­na­lis, The­lyp­te­ris ore­op­te­ris, Ulmus glab­ra, Vac­ci­nium myr­til­lus, Vero­ni­ca mon­ta­na, Viola rei­chen­ba­chia­na kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Vod­né bez­sta­vov­ce ako indi­ká­to­ry zne­čis­te­nia toku v Ohiu 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 125 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES Nemo­te­lus sp., Taba­nus sp., Bra­chy­de­ute­ra argen­ta­ta, Simu­lium vit­ta­tum, Heme­rod­ro­mia sp., Pila­ria sp., Tipu­la sp., Eri­op­te­ra sp., Para­di­xa sp., Ste­nel­mis cre­na­ta, Ste­nel­mis sp., Sim­so­nia quad­ri­no­ta­ta, Bides­sus sp., Lac­cop­hi­lus sp., Tro­pis­ter­nus late­ra­lis kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Vod­né bez­sta­vov­ce ako indi­ká­to­ry zne­čis­te­nia toku v Ohiu 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 125 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES Tro­pis­ter­nus sp., Lac­co­bius sp., Pel­to­dy­tes sp., Bae­tis cin­gu­la­tus, Bae­tis par­vus, Cae­nis sp., Cal­li­ba­e­tis sp., Ste­no­ne­ma femo­ra­tum, Ste­no­ne­ma ohi­oen­se, Bra­chy­cen­trus ame­ri­ca­nus, Dip­te­ra, Cole­op­te­ra, Ephe­me­rop­te­ra, Tri­chop­te­ra, Che­uma­top­sy­che sp. kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Vod­né bez­sta­vov­ce ako indi­ká­to­ry zne­čis­te­nia toku v Ohiu 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 125126 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES Hyd­ro­p­sy­che bet­te­ni, Chi­mar­ra obscu­ra, Colop­hi­lus sha­wnee, Rhy­acop­hi­la lobi­fe­ra, Ich­rot­ri­chia sp., Hyd­ro­p­ti­la con­si­mi­lis, Hyd­ro­p­ti­la sp., Acro­ne­uri­la evo­lu­ta, Allo­cap­nia vivi­pa­ra, Nemou­ra veno­sa, Per­le­sia pla­ci­da, Iso­per­la minu­ta, Ple­cop­te­ra, Odo­na­ta kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Vod­né bez­sta­vov­ce ako indi­ká­to­ry zne­čis­te­nia toku v Ohiu 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 125126 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES Plat­he­mis sp., Pal­tot­he­mis sp., Argia sp., Agri­on sp., Enal­lag­ma sp., Mega­lop­te­ra, Sia­lis sp., Hete­rop­te­ra, Belo­s­to­ma sp., Cori­xi­dae, Ger­ris sp., Mic­ro­ve­lia sp., Noto­nec­ta sp., Ranat­ra sp., Crus­ta­cea, Asel­lus sp., Cam­ba­rus rus­ti­cus, Hyael­la sp., Mol­lus­ca kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Vod­né bez­sta­vov­ce ako indi­ká­to­ry zne­čis­te­nia toku v Ohiu 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 125126 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES Phy­sa integ­ra, Spha­e­rium soli­dum, Anne­li­da, Lim­nod­ri­lus sp., Glos­sip­ho­nia sp. kni­ha 8090185525

Bur­ton M.A.S. Bio­lo­gi­cal moni­to­ring of envi­ron­men­tal con­ta­mi­nants 1986 MARC Lon­don eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, niž­šie rast­li­ny neznámy

Skye E. 1979 Annu­al Review of Phy­to­pat­ho­lo­gy No. 17, p. 325341 fyto­pa­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, lišaj­ní­ky článok

Man­ning W.J.R., Feder W.A. Bio­mo­ni­to­ring air pol­lu­tants with plants 1980 App­lied Scien­ce Pub­li­ca­ti­ons Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, vyš­šie rast­li­ny neznámy

Han­na R.G., Muir G.L. 1990 Envi­ron­men­tal Moni­to­ring and Assess­ment No. 14, p. 2122 Klu­ver Dord­recht envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, láč­kov­ci článok

Tho­mas W.A., Gold­ste­in G., Wil­cox W.H. Bio­lo­gi­cal indi­ca­tors of envi­ron­men­tal quali­ty 1973 Ann Arbor Scien­ce Pub­li­ca­ti­ons Michi­gan envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, vod­né bez­sta­vov­ce neznámy

All­red D.M. 1975 Gre­at Basin Natu­ra­list No. 35, p. 405406 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, sucho­zem­ské bez­sta­vov­ce článok

Czar­no­ws­ka K., Jop­kie­wicz K. Bio­in­di­ca­ti­on 3 1980 Wis­sen­schaft­ler Beitr. No. 20, p. 6974 Uni­ver­si­ta Hal­le – Wit­ten­berg envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, dáž­ďov­ky článok

Samiul­lah Y. 1986 Bee Craft No. 68, p. 511 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, vče­ly článok

Gru­ber D.S., Dia­mond J.M. Auto­ma­ted bio­mo­ni­to­ring, living sen­sors as envi­ron­men­tal moni­tors 1988 Ellis Hor­wo­od Chi­ches­ter envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, ryby neznámy

Bau­er­le B. 1975 Cope­ia p. 366368 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, hady článok

Ratc­lif­fe D.A. The pereg­ri­ne fal­con 1980 Cal­ton T., Poy­ser A.D. envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, orni­to­ló­gia ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, Fal­co pereg­ri­nus neznámy

Bat­ty L. Bio­lo­gist 1989 Jour­nal of Inst. Bio­lo­gy No. 36, p. 151154 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, mor­ské vtá­ky článok

Spel­ler­berg Ian F. Pou­ži­tie rôz­nych inde­xov diver­zi­ty v envi­ron­men­tál­nej pra­xi 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 127129 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES motý­le, mak­ro­zo­oben­tos, moni­to­ring kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­tic­ké inde­xy 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 5558 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES Delp­hi, nor­ma­li­zá­cia, isop­le­ty, roz­ho­do­va­cie ana­lý­zy, inde­xy živej prí­ro­dy, Nevil­le Wil­liam­sov index, orga­nic­ké zne­čis­te­nie riek a jazier, bio­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie, bodo­va­nie, sap­ro­bi­ta, poly­sap­rób­ne orga­niz­my, hni­lob­né pro­stre­die, tole­ran­cia voči O2 kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­tic­ké inde­xy 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 5860 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES beta-​mezosapróbne pás­mo, Ephe­me­rop­te­ra, Fon­ti­na­lis anti­py­re­ti­ca, Pla­na­ria gono­cep­ha­la, Tubi­fi­ci­dae, Chi­ro­no­mi­dae, Sia­lis luta­ria, Trent­ský bio­tic­ký index, Chand­le­rov index, orga­nic­ké zne­čis­te­nie, ťaž­ké kovy, kic­king tech­ni­que kni­ha 8090185525

Abel P.D. Water pol­lu­ti­on bio­lo­gy 1989 Ellis Hor­wo­od bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zne­čis­te­nie neznámy

Chand­ler J.R. A bio­lo­gi­cal app­ro­ach to water quali­ty mana­ge­ment 1979 Jour­nal of Water Pol­lu­ti­on Con­trol Vol. 69, p. 415422 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment, kva­li­ta vody článok

Hel­la­well J.M. Bio­lo­gi­cal indi­ca­tors of fres­hwa­ter pol­lu­ti­on and envi­ron­men­tal mana­ge­ment 1986 Else­vier App­lied Scien­ce Lon­don, New York envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zne­čis­te­nie vody neznámy

Hynes H.B.N. The bio­lo­gy of pol­lu­ted waters 1960 Liver­po­ol Uni­ver­si­ty Pre­ss Liver­po­ol bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zne­čis­te­nie vody neznámy

Inha­ber H. Envi­ron­men­tal inde­ces 1976 Wiley Lon­don, New York envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG envi­ron­men­tál­ny index neznámy

James A., Evi­son L. Bio­lo­gi­cal indi­ca­tors of water quali­ty 1979 Wiley Lon­don, New York eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG kva­li­ta vody, bio­in­di­ká­tor neznámy

Lins­to­ne H.A., Turoff M. The Delp­hi Met­hod. Tech­ni­qu­es and apl­li­ca­ti­ons 1975 Addison-​Wesley envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Delp­hi, šta­tis­ti­ka neznámy

Phi­li­pi Nan­cy S. Flo­odp­lain mana­ge­ment. Eco­lo­gic and eco­no­mic per­spec­ti­ve 1996 Envi­ron­men­tal Intel­li­gen­ce Unit R.G. Lan­des, Aca­de­mic Pre­ss San Die­go San Die­go (Cali­for­nia) envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­nó­mia ENG manaž­ment luž­ných eko­sys­té­mov nezná­my 0125540108

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. E8 Podu­naj­sko jad­ro­vé úze­mie NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 186 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geoló­gia SLO Dunaj­ské luhy, Ram­sar­ská kon­ven­cia, Číčov­ské mŕt­ve rame­no, Veľ­ké Bla­ho­vo, Zemian­ska Olča, Paríž­ske močia­re, Šúr kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. E9 Zem­plín­ske vrchy – jad­ro­vé úze­mie NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 188189 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geoló­gia SLO IBA Euro­pe, Vinič­ky kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. E10 Lato­ri­ca a Tice – jad­ro­vé úze­mie NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 189190 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va geoló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Maďar­sko, IBA, ram­sar­ská loka­li­ta kni­ha 2831703239

Baker J.M. (ed.) Mari­ne Eco­lo­gy and Oil Pol­lu­ti­on 1976 App­lied Scien­ce Pub­lis­hers Bar­king envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, marin­ná eko­ló­gia ENG zne­čis­te­nie z rafi­né­rie, zne­čis­te­nie ropou, zne­čis­te­nie mora, more neznámy

Ehr­lich P.R., Ehr­lich A.E., Hol­dren J.P. Ecos­cien­ce, popu­la­ti­ons, resour­ces, envi­ron­ment con­ser­va­ti­on 1977 Fre­e­man W.H. San Fran­cis­co eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG eko­ve­da, popu­lá­cia, zdro­je, envi­ron­ment, pro­stre­die, ochra­na neznámy

Hinds W.T. Towards moni­to­ring of long-​term trends in ter­res­trial eco­sys­tems 1984 Envi­ron­men­tal Con­ser­va­ti­on Vol. 11, p. 1118 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG moni­to­ring dlho­do­bých tren­dov, sucho­zem­ské eko­sys­té­my článok

NSF – Nati­onal Scien­ce Foun­da­ti­on Long-​term eco­lo­gi­cal mea­su­re­ments. Report of a Con­fe­ren­ce, Woods Hole, Mas­sa­chu­setts, March 16 – 18, 1977 1977 NSF, Direc­to­ra­te for Bio­lo­gi­cal, Beha­vi­oral and Social Scien­ces, Divi­si­on of Envi­ron­men­tal Bio­lo­gy eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG dlho­do­bé eko­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie správa

NSF – Nati­onal Scien­ce Foun­da­ti­on A pilot prog­ramm for long-​term obser­va­ti­on and stu­dy of eco­sys­tems in the Uni­ted Sta­tes. A report of a second con­fe­ren­ce on long-​term eco­lo­gi­cal mea­su­re­ments, woods hole, Mas­sa­chu­sets, Feb­ru­ary 610, 1978 1978 NSF, Direc­to­ra­te for Bio­lo­gi­cal, Beha­vi­oral and Social Scien­ces, Divi­si­on of Envi­ron­men­tal Bio­lo­gy eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG USA, dlho­do­bé pozo­ro­va­nie správa

Spel­ler­berg Ian F. Plá­no­va­nie moni­to­ro­va­nia. For­ma, stav­ba, cie­le bio­lo­gic­ké­ho moni­to­ro­va­nia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 6768 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES moni­to­ro­va­nie, pakôň, Seren­ge­ti, moni­to­ro­va­cie loka­li­ty, zni­če­nie loka­li­ty, naru­še­nie loka­li­ty, repre­zen­ta­tív­nosť loka­li­ty, zber úda­jov, ucho­vá­va­nie úda­jov, COASTWATCH kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Voľ­ba pre­men­ných veli­čín v bio­lo­gic­kom moni­to­ro­va­ní 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 6869 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES pre­men­ná, feno­lo­gic­ké hľa­dis­ko, štú­dia pre­ve­di­teľ­nos­ti, štruk­tu­ro­va­né moni­to­ro­va­nie, zber úda­jov, výcho­dis­ko­vý stav, ana­lý­za úda­jov, pre­zen­tá­cia úda­jov kni­ha 8090185525

Orio A.A. Modern che­mi­cal tech­no­lo­gies for asses­ment and solu­ti­on envi­ron­men­tal prob­lems 1989 Bot­kin D.B., Caswell M.F., Estes J.E., Orio A.A. (eds.): Chan­ging the glo­bal envi­ron­ment. Per­spec­ti­ve on human invol­ve­ment, p. 169184 Aca­de­mic Pre­ss, Lon­don Lon­don ché­mia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG envi­ron­men­tál­ny prob­lém, envi­ron­men­tál­na tech­no­ló­gia článok

Bot­kin D.B., Caswell M.F., Estes J.E., Orio A.A. (eds.) Chan­ging the glo­bal envi­ron­ment. Per­spec­ti­ve on human invol­ve­ment 1989 Aca­de­mic Pre­ss, Lon­don Lon­don ché­mia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG envi­ron­men­tál­ny prob­lém, envi­ron­men­tál­na tech­no­ló­gia, vplyv člo­ve­ka neznámy

But­cher G.S., Nie­ring W.A., Bar­ry W.J., Goodwin R.H. Equ­ilib­rium bio­ge­og­rap­hy and the size of natu­re pre­ser­ves 1981 Oeco­lo­gia Vol. 49, p. 2937 Ber­lin Inter­nat asso­cia­ti­on for Eco­lo­gy Ber­lín envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ge­o­gra­fia ENG neznámy

Hun­tley B.J. Con­ser­ving and moni­to­ring bio­tic diver­si­ty. Some Afri­can exam­ples 1988 Wil­son Edward O., Peter F.M. (ed.): Bio­di­ver­si­ty, p. 248260 Nati­onal Aca­de­my Pre­ss Was­hing­ton envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG moni­to­ring, bio­odi­ver­zi­ta, Afri­ka článok

Jen­kins R.E., Bed­ford W.B. The use of natu­ral are­as to estab­lish envi­ron­men­tal base­li­nes 1973 Bio­lo­gi­cal Con­ser­va­ti­on Vol. 5, p. 168174 Bar­king Else­vier Tech­no­lo­gy Else­vier envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG využi­tie prí­rod­ných oblas­tí článok

Peter­ken G.F. Eco­lo­gi­cal issu­es in the mana­ge­ment of wood­land natu­re reser­ves 1991 Spel­ler­berg Ian F., Golds­mith F.B., Mor­ris M.G. (eds.): The scien­ti­fic mana­ge­ment of tem­pe­ra­te com­mu­ni­ties for Con­ser­va­ti­on, p. 245272 Black­well Oxford eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG chrá­ne­né úze­mie, manaž­ment článok

Repet­to R., Gil­lis M. Pub­lic poli­cies and the misu­se of forest resour­ces 1988 A world resour­ces Ins­ti­tut Book, CUP les­níc­tvo, poli­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG les neznámy

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. E12 Bie­le Kar­pa­ty – Chvoj­ni­ca – jad­ro­vé úze­mie NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 193 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geoló­gia SLO Pod­branč kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. E13 Malé Kar­pa­ty – stred – jad­ro­vé úze­mie NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 194195 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geoló­gia SLO kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. E15 Trí­beč – juh (Zobor a Žib­ri­ca) – jad­ro­vé úze­mie NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 197198 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va geoló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Zobor­ské vrchy, lom kni­ha 2831703239

Spel­ler­berg Ian F. Bio­lo­gic­ké para­met­re moni­to­rin­gu, typy moni­to­ro­va­cích vege­tač­ných plôch v Bri­tá­nii 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 134 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES Bri­tá­nia, moni­to­ro­va­cie vege­tač­né plo­chy, bio­lo­gic­ké para­met­re kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie rast­lín behom vytvá­ra­nia ryb­ní­ka na nevy­uží­va­nej poľ­no­hos­po­dár­skej pôde v Hope­well Hou­se v sever­nom Yorks­hi­re v Bri­tá­nii. 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 135 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES moni­to­ring, tvor­ba ryb­ní­ka, nový bio­top kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Pra­vid­lá moni­to­ro­va­nia eko­sys­té­mu so zvlášt­nym zre­te­ľom na les­ný eko­sys­tém 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 136 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES moni­to­ring, les kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ring vtác­tva, prog­ra­my v Sever­nej Ame­ri­ke a v Euró­pe, orga­ni­zá­cie moni­to­rin­gu slad­kých vôd v Bri­tá­nii 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 137138 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES moni­to­ring, Euró­pa, Sever­ná Ame­ri­ka, Aves, Bri­tá­nia kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Kla­si­fi­ká­cia riek DOE 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 140 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES rie­ka, kla­si­fi­ká­cia, BSK5, kva­li­ta vody, obsah látok, využi­tie kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie eko­lo­gic­kých pome­rov Bri­tá­nie 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 142 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Kla­si­fi­ká­cia využí­va­nie kra­ji­ny a poras­tov vytvo­re­ná Geolo­gic­kým pries­ku­mom USA pre úda­je z ďiaľ­ko­vé­ho sní­ma­nia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 143 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES SKŠ kni­ha 8090185525

Nováková-​Hašková J. Bio­cor­ri­dors in agri­cul­tu­ral lands­ca­pe 1992 PhD The­sis Ins­ti­tut of App­lied Eco­lo­gy Kos­te­lec nad Čer­ný­mi lesy, 112 and 67 p. envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES bio­ko­ri­dor, kul­túr­na kra­ji­na, poľ­no­hos­po­dár­ska kra­ji­na práca

Petr J. Inten­si­ve grain – gro­wing 1982 SZN Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES poľ­no­hos­po­dár­ska kra­ji­na, obi­lie, pes­to­va­nie obi­lia neznámy

Prach K. (ed.) Synan­tro­pi­za­ti­on, rude­ra­li­za­ti­on and rela­ted pro­ces­ses in a lands­ca­pe 1989 Zprá­vy Čes­ko­slo­ven­ské bota­nic­ké spo­leč­nos­ti No. 24, p. 6575 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES článok

Sch­wa­be A. A met­hod for the ana­ly­sis of tem­po­ral chan­ges in vege­ta­ti­on pat­tern at the lands­ca­pe level 1991 Vege­ta­tio Vol. 95, p. 119 eko­ló­gia rast­lín, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ana­lý­za časo­vých zmien, vege­tá­cia, kra­jin­ná úro­veň, moni­to­ring článok

Wil­son S.D., Ked­dy P.A. Spe­cies rich­ness, sur­vi­vors­hip, and bio­mass acu­mu­la­ti­on along an envi­ron­men­tal gra­dient 1988 Oikos Vol. 53, p. 375380 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG dru­ho­vá boha­tosť, pre­ži­tie, aku­mu­lá­cia bio­ma­sy, envi­ron­men­tál­ny gra­dient článok

Wodarz D., Aescht E., Foiss­ner W. A weigh­ted coeno­tic index (WCI). Desc­rip­ti­on and app­li­ca­ti­on to soil ani­mal com­mi­ni­ties 1992 Biol. Fer­til. Soils Vol. 14, p. 513 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG váže­ný ceno­tic­ký index, WCI článok

Spel­ler­berg Ian F. Vplyv kose­nia tráv­ne­ho poras­tu jedn krát roč­ne v augus­te 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 130 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES Hol­cus lana­tus, Dac­ty­lis glo­me­ra­ta, Fes­tu­ca rub­ra, Agros­tis sp., Plan­ta­go lan­ce­ola­ta, Arr­he­nat­he­rum ela­tius, Cen­tau­rea nig­ra, Mal­va mos­cha­ta, Herac­le­um spon­dy­lium, Rumex ace­to­sa, Hypo­cha­e­ris radi­ca­ta, Phle­um pra­ten­se, Ant­ho­xant­hum odo­ra­tum kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Vplyv kose­nia tráv­ne­ho poras­tu jedn krát roč­ne v augus­te 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 130 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES Ranun­cu­lus acris, Tri­fo­lium pra­ten­se, Vicia sati­va, Lotus cor­ni­cu­la­tus, Achil­lea mil­le­fo­lium, moni­to­ring kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Bodo­va­nie pra­cov­nej sku­pi­ny bio­lo­gic­ké­ho moni­to­ro­va­nia (Bio­lo­gi­cal Moni­to­ring Wor­king Par­ty – BMWP) 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 131 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES moni­to­ring, sle­do­va­nie kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Výpo­čet Pan­tle­ho a Buc­kov­ho inde­xu 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 131 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, ché­mia CES Pen­tle­ho index, Buc­kov index, moni­to­ring kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Pou­ži­tie Trent­ské­ho, Chand­le­rov­ho inde­xu 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 132133 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES trent­ský index, indi­ká­tor, dru­ho­vá pes­trosť, chand­le­rov index, moni­to­ring kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Časo­vé a prie­to­ro­vé hľa­dis­ko pre rôz­ne kate­gó­rie moni­to­ro­va­nia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 149 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES čas, pries­tor, moni­to­ring kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Sten­čo­va­nie škru­pi­ny vajec Fal­co pereg­ri­nus 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 150 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, fyzi­oló­gia živo­čí­chov CES Fal­co pereg­ri­nus, DDT kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Glo­bál­ne zme­ny prie­mer­nej tep­lo­ty 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 150 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES prie­mer­ná tep­lo­ta, kli­ma­tic­ká zme­na kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Vzras­ta­jú­ci počet a roz­lo­ha chrá­ne­ných úze­mí na sve­te (18801990) 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 150 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES chrá­ne­né úze­mie, WCMC kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Štruk­tú­ra akti­vít IUCN 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 151 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES IUCN kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Roz­miest­ne­nie orga­niz­mov v moni­to­ro­va­cej sie­ti 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 156 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, soci­oló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, nume­ric­ká eko­ló­gia CES odber vzo­riek, moni­to­ring kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Šíre­nie kys­lých daž­ďov v Euró­pe 19561966 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 162 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES kys­lý dážď kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ring popu­lá­cií Ardea cine­rea a Cir­cus cyane­us, Per­dix per­dix, Sco­lo­pax rus­ti­co­la 19301990 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 166, 168 ČÚOP Brno 1 orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Ardea cine­rea, Cir­cus cyane­us kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Mik­ro­bi­olo­gic­ké, che­mic­ké a fyzi­kál­ne účin­ky orga­nic­ké­ho zne­čis­te­nia rie­ky 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 169 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES orga­nic­ké zne­čis­te­nie kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. His­to­ric­ké moni­to­ro­va­nie insu­la­ri­zá­cie. Roz­ší­re­nie trs­na­tých tráv­nych poras­tov na Novom Zélan­de 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 172 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Nový Zéland, moni­to­ring, insu­la­ri­zá­cia, trs­na­té tráv­na­té poras­ty kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Leopol­do­va mati­ca pre úze­mie mest­skej výstav­by pri Sout­hamp­to­ne 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 174 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Leopol­do­va mati­ca, mest­ská výstav­ba kni­ha 8090185525

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. E11 – Sen­né jad­ro­vé úze­mie NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 192 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO IBA kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. E14 Považ­ský Ino­vec – Tema­tín­ske kop­ce, Úhrad – jad­ro­vé úze­mia NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 196 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geoló­gia, pedo­ló­gia SLO Sta­rá Leho­ta, Nová Leho­ta kni­ha 2831703239

Uher­čí­ko­vá Eva, Haj­dúk J. Met­ho­do­lo­gy for vege­ta­ti­on chan­ges obser­va­ti­on used in bio­lo­gi­cal moni­to­ring of the ter­ri­to­ry influ­en­ced by the bar­ra­ge sys­tem on Danu­be 1993 Bio­ló­gia Vol. 48, p. 7379 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO zme­na vege­tá­cie, bio­mo­ni­to­ring, Dunaj, vod­né die­lo Gab­čí­ko­vo neznámy

Pou­de­vig­ne Isa­bel­le, Alard Didier Agri­cul­tu­ral lands­ca­pe dyna­mics. A case stu­dy in the Odes­sa regi­on, the ukrai­ne and a com­pa­ra­ti­ve ana­ly­sis with the Bri­on­ne basin case stu­dy, Fran­ce 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 295308 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Bri­on­ne, Ode­sa, dyna­mi­ka, poľ­no­hos­po­dár­ska kra­ji­na, Kamen­ka, kolek­ti­vi­zá­cia, stra­ta kra­jin­nej diver­zi­ty, mono­kul­tú­ra, enorm­ná mecha­ni­zá­cia, zme­na kra­ji­ny, využi­tie zeme, typo­ló­gia, kla­si­fi­ká­cia kra­ji­ny, diver­zi­ta kra­ji­ny, stra­ta bio­to­pov článok

Pou­de­vig­ne Isa­bel­le, Alard Didier Agri­cul­tu­ral lands­ca­pe dyna­mics. A case stu­dy in the Odes­sa regi­on, the ukrai­ne and a com­pa­ra­ti­ve ana­ly­sis with the Bri­on­ne basin case stu­dy, Fran­ce 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 295308 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG stra­ta bio­di­ver­zi­ty článok

Cart­wright N., Clark L., Bird P. The impact of agri­cul­tu­re on water quali­ty 1991 Out­lo­ok on agri­cul­tu­re Vol. 20, p. 145152 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG poľ­no­hos­po­dár­stvo – kva­li­ta vody článok

Cox R.M. Air pol­lu­ti­on effects on plant repro­duc­ti­ve pro­ces­ses and possib­le con­se­qu­en­ces to the­ir popu­la­ti­on bio­lo­gy. 1992 Bar­ker R.J., Tin­gey T.D.: Air pol­lu­ti­on effects on bio­di­ver­si­ty, p. 131151 New York popu­lač­ná bio­ló­gia rast­lín, pro­dukč­ná eko­ló­gia, fyzi­oló­gia rast­lín, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zne­čis­te­nie ovzdu­šia, repro­duk­cia rast­lín, článok

Olek­syn J., Cha­lup­ka W., Tjo­el­ker M.G., Reich P.B. Geog­rap­hic ori­gin of Pinus syl­ves­tris popu­la­ti­ons influ­en­ces the effects of air pol­lu­ti­on on flo­we­ring and gro­wth 1992 Water, Air and Soil Pol­lu­ti­on No. 62, p. 201212 bio­ló­gia rast­lín, his­to­ric­ká bio­ló­gia, fyzi­oló­gia rast­lín, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Pinus syl­ves­tris, zne­čis­te­nie ovzdu­šia, kvit­nu­tie, rast článok

Paol­let­ti E. Effects of aci­di­ty and deter­gent on in vit­ro pol­len ger­mi­na­ti­on and tube gro­wth in forest tree spe­cies 1991 Tree Phy­si­olo­gy No. 10, p. 337366 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG aci­di­ta, deter­gen­ty, klí­če­nie, les­né dru­hy článok

Krum­pá­lo­vá Zuza­na Reac­ti­on of spi­ders to chan­ges in the hyd­ro­lo­gi­cal con­di­ti­ons in the Danu­bian plain forest 1995 Bio­lo­gi­cal moni­to­ring of the ter­ri­to­ry influ­en­ced by teh Gab­čí­ko­vo water­works. Results and expe­rien­ces, p. 358363 IZ SAS Bra­ti­sla­va arach­no­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Ara­nea, zme­na, zme­na hyd­ro­lo­gic­kých pod­mie­nok, vod­ný režim článok

Kali­vo­do­vá Eva, Feriancová-​Masárová Zora Bird com­mu­ni­ties of the water reser­vo­irs in wes­tern Slo­va­kia 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 163175 SAP Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, ceno­ló­gia ENG vtá­čie spo­lo­čen­stvá, vod­ná nádrž, západ­né Slo­ven­sko, Aves, dru­ho­vá diver­zi­ta, abun­dan­cia, domi­nan­cia, frek­ven­cia, Podi­ceps cris­ta­tus, Gavia stel­la­ta, Gavia arc­ti­ca, Mer­gus albel­lus, Ayt­hya nyro­ca, Cha­rad­rius dubius, Phi­lo­ma­chus pug­nax, Limo­sa limo­sa článok

Kali­vo­do­vá Eva, Feriancová-​Masárová Zora Bird com­mu­ni­ties of the water reser­vo­irs in wes­tern Slo­va­kia 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 163175 SAP Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, ceno­ló­gia ENG Mer­gus cep­ha­lus, Plu­via­lis apri­ca­ria, Trin­ga nebu­la­ria, Ris­sa tri­dac­ty­la, Net­ta ruf­fi­na, Trin­ga gla­re­ola, Anas plat­hy­ryn­chos, Chvoj­mic­ká pahor­ka­ti­na, Bor­ská níži­na, Malé Kar­pa­ty, Trnav­ská pahor­ka­ti­na, vod­ná vege­tá­cia, pobrež­ná vege­tá­cia článok

Šúri­ová N., Iza­ko­vi­čo­vá Z. Ter­ri­to­rial sys­tem of anth­ro­po­ge­nic stress fac­tors in landscape-​ecological plan­ning 1995 Eko­ló­gia, Vol. 14, p. 181189 SAP Bra­ti­sla­va kra­jin­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG územ­ný sys­tém stre­so­vých fak­to­rov, kra­jin­no­eko­lo­gic­ké plá­no­va­nie článok

Mičie­ta Karol, Murín Gus­táv Wild plant spe­cies in prac­ti­cal use for bio­in­di­ca­ti­on of pol­lu­ted envi­ron­ment 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 193202 SAP Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geno­to­xi­ko­ló­gia ENG bio­in­di­ká­cia, zne­čis­te­nie, muta­gé­ny, kar­ci­no­gé­ny, rast­li­ny, abor­ti­vi­ta peľo­vých zŕn, bio­in­di­ká­tor, zoznam indi­kač­ných dru­hov, bio­mon­to­ring, Ban­ská Štiav­ni­ca, dusík, olo­vo článok

Lubi­na Sta­ni­slav Inter­na­ti­onal con­fe­ren­ce Was­te water 951995 Bio­ló­gia Vol. 50, p. 268 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, fyzi­oló­gia, mik­ro­bi­oló­gia ENG odpa­do­vá voda člá­nok 0006 – 3088

Mičie­ta Karol, Murín Gus­táv Wild plant spe­cies in prac­ti­cal use for bio­in­di­ca­ti­on of pol­lu­ted envi­ron­ment 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 193202 SAP Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geno­to­xi­ko­ló­gia ENG článok

Mičie­ta Karol, Murín Gus­táv Wild plant spe­cies in prac­ti­cal use for bio­in­di­ca­ti­on of pol­lu­ted envi­ron­ment 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 193202 SAP Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geno­to­xi­ko­ló­gia ENG článok

Maň­kov­ská Blan­ka Pol­lu­ti­on depo­si­ti­on types in Slo­va­kia 1991 Eko­ló­gia, Vol. 7, p. 291298 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG typy depo­zí­cie, zne­čis­te­nie článok

World Com­mis­si­on on Envi­ron­ment and Deve­lop­ment Naše spo­leč­ná budouc­nost 1987 p. 126 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES krí­za, trva­lo udr­ža­teľ­ný roz­voj, nedos­tat­ky orga­ni­zač­nej štruk­tú­ry, oby­va­teľ­stvo, výži­va, dru­hy, eko­sys­té­my, ener­gia, prie­my­sel, vývoj osíd­le­nia, vývoj miest prí­ruč­ka 80853680702

World Com­mis­si­on on Envi­ron­ment and Deve­lop­ment Medzi­ná­rod­ná spo­lu­prá­ca a inšti­tu­ci­onál­na refor­ma 1987 World Com­mis­si­on on Envi­ron­ment and Deve­lop­ment: Naše spo­leč­ná budouc­nost, p. 2630 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES medzi­ná­rod­ná eko­no­mi­ka, spo­loč­né stat­ky, obhos­po­da­ro­va­nie, mier, bez­peč­nosť, život­né pro­stre­die, inšti­tu­ci­onál­ne zme­ny, práv­ne zme­ny prí­ruč­ka 80853680702

World Com­mis­si­on on Envi­ron­ment and Deve­lop­ment Naše spo­leč­ná budouc­nost 1987 p. 126 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES krí­za, trva­lo udr­ža­teľ­ný roz­voj, nedos­tat­ky orga­ni­zač­nej štruk­tú­ry, oby­va­teľ­stvo, výži­va, dru­hy, eko­sys­té­my, ener­gia, prie­my­sel, vývoj osíd­le­nia, vývoj miest prí­ruč­ka 80853680702

Bav­con J., Druš­ke­vič B., Papeš D. Ger­mi­na­ti­on of seeds and cyto­ge­ne­tic ana­ly­sis of the spru­ce in dif­fe­ren­tly pol­lu­ted are­as of Slo­ve­nia 1992 Phy­ton Rakús­ko cyto­ge­ne­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG smrek, zne­čis­te­nie, Slo­vin­sko, klí­če­nie, seme­no článok

De Ser­res F.J. Uti­li­za­ti­on of hig­her plant sys­tem as moni­tors of envi­ron­men­tal muta­gens 1978 Envi­ron­men­tal Health Per­spec­ti­ve­ness Vol. 27, p. 36 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, humán­na geoché­mia ENG vyš­šie rast­li­ny, moni­to­ring, envi­ron­men­tál­ne muta­gé­ny, indi­ká­tor článok

De Ser­res F.J. Hig­her plants as effec­ti­ve moni­tors of envi­ron­men­tal muta­gens 1992 Mutat. Res. No. 270, p. 16 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, humán­na geoché­mia ENG vyš­šie rast­li­ny, moni­to­ring, envi­ron­men­tál­ne muta­gé­ny, indi­ká­tor článok

Mičie­ta Karol Bio­in­di­ca­ti­on of muta­ge­nous effect of pol­lu­ted envi­ron­ment by means of hig­her plants 1990 Život­né pro­stre­die No. 24, p. 267270 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka SLO bio­in­di­ká­cia, muta­gén, zne­čis­te­nie pro­stre­dia, vyš­šie rast­li­ny článok

Mičie­ta Karol Local flo­ra in bio­in­di­ca­ti­on and geno­to­xic risk asses­ment in emis­si­on ter­ri­to­ries of indus­trial com­ple­xes 1993 Průmys­lo­vá toxi­ko­lo­gie No. 20, p. 2930 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka, geno­to­xi­ko­ló­gia SLO fló­ra, risk asses­ment, emi­sie, prie­mys­lo­vý kom­plex, bio­in­di­ká­cia, geno­to­xi­ci­ta článok

Mar­ko J. (ed.) Moni­to­ring of envi­ron­ment 1993 MŽP SR Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geno­to­xi­ko­ló­gia SLO moni­to­ring neznámy

Eliáš Pavol (ed.) Moni­to­ring of bio­ta 1993 SAV Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG moni­to­ring, bio­ta neznámy

Maň­kov­ská Blan­ka, Ste­in­nes Eiliv Mul­ti­va­ria­te ana­ly­sis of ele­ment data from need­les of Pinus syl­ves­tris L. and Picea abies (L.) Karst sam­ples used to moni­tor atmo­sp­he­ric depo­si­ti­on in area of alu­mi­nium plant 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 213223 SAP Bra­ti­sla­va nume­ric­ká eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, envi­ron­men­tál­na ché­mia ENG mul­ti­va­riač­ná ana­lý­za, Pinus syl­ves­tris, Picea abies, indi­ká­tor, moni­to­ring, depo­zí­cia hli­ní­ka, rast­lin­ná depo­zí­cia článok

World Com­mis­si­on on Envi­ron­ment and Deve­lop­ment Medzi­ná­rod­ná spo­lu­prá­ca a inšti­tu­ci­onál­na refor­ma 1987 World Com­mis­si­on on Envi­ron­ment and Deve­lop­ment: Naše spo­leč­ná budouc­nost, p. 2630 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES medzi­ná­rod­ná eko­no­mi­ka, spo­loč­né stat­ky, obhos­po­da­ro­va­nie, mier, bez­peč­nosť, život­né pro­stre­die, inšti­tu­ci­onál­ne zme­ny, práv­ne zme­ny prí­ruč­ka 80853680702

Grun­da B. Met­hod of deter­mi­na­ti­on of cel­lu­lo­se decom­po­si­ti­on in forest soils 1967 Les­nic­ký časo­pis Vol. 13, p. 807813 Pra­ha mik­ro­bi­oló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES deter­mi­ná­cia roz­kla­du celu­ló­zy, les­ná pôda článok

Levitt J. Res­pon­ses of plants to envi­ron­men­tal stres­ses Vol. 1 Chil­ling, fre­e­zing and high tem­pe­ra­tu­res stres­ses 1980 Aca­de­mic Pre­ss, New York New York 2 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia rast­lín ENG mráz, chlad, vyso­ká tep­lo­ta, envi­ron­men­tál­ny stres neznámy

Slo­vák Mir­ko, Kazi­mí­ro­vá Mária, Gal­lo Ján, Huč­ko­vá Ali­ca Hea­vy metals and flu­ori­ne influ­en­ce on arylp­ho­rin synt­he­sis in the cab­ba­ge moth (Mames­tra bras­si­cae, Lepi­dop­te­ra, Noc­tu­idae) 1995 Bio­ló­gia, Vol. 50, p. 501506 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ťaž­ké kovy, vplyv flu­orí­nu na syn­té­zu aryl­fo­rí­nu, Mames­tra bras­si­cae, Lepi­dop­te­ra, Noc­tu­idae, pro­te­íno­vá záso­ba, Cd, Cu, Pb, F člá­nok 0006 – 3088

Hare L. Aqu­atic insects and tra­ce metals. Bio­avai­la­bi­li­ty, bio­ac­cu­mu­la­ti­on, and toxi­ci­ty 1992 Cri­ti­cal Review of Toxi­co­lo­gy Vol. 22, p. 327369 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, toxi­ko­ló­gia ENG vod­ný hmyz, sto­po­vé kovy, bio­aku­mu­lá­cia, toxi­ci­ta, bio­lo­gic­ká dostup­nosť článok

Med­veď Jozef Ako ďalej NPR Paríž­ske močia­re ? 1997 Vtá­čie sprá­vy, Vol. 4, No. 1, p. 6 SOVS Vra­nov nad Top­ľou envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, orni­to­ló­gia SLO prí­rod­ná rezer­vá­cia, Paríž­ske močia­re, CHKO Ponit­rie článok

Kri­žo­ven­ský Peter Jar­né prí­le­ty 1997 Vtá­čie sprá­vy, Vol. 4, No. 1, p. 11 SOVS Vra­nov nad Top­ľou orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Cico­nia alba, Cico­nia nig­ra článok

Hora Jan, Kaňuch Pavol a kol. Ochra­na a výzkum ptac­tva v Čes­ko­slo­ven­sku 19901991 1992 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, ČÚOP, Čes­ká spo­leč­nost orni­to­lo­gic­ká, Slo­ven­ská orni­to­lo­gic­ká spo­loč­nosť Pra­ha orni­to­ló­gia, bib­li­o­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES Aves zborník

Bür­ger Petr Avi­fau­na Šuma­vy – Sou­čas­ný stav a per­spek­ti­vy 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 2227 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Šuma­va, Aves zborník

Pavel­ka Jan Význam­né pta­čí úze­mí CHKO Bes­ky­dy 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 9198 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES les­né hos­po­dá­re­nie, CHKO Bes­ky­dy, význam­né vtá­čie úze­mie, zme­na dru­ho­vej sklad­by lesa, zme­na veko­vej štruk­tú­ry, nad­mer­ný stav zve­ri, ruše­nie, vplyv poľ­no­hos­po­dár­stva, vplyv prie­mys­lu, rekre­ácia, vod­né nádr­že, vod­né toky, Aves zborník

Pojer Fran­ti­šek Chrá­něná kra­jin­ná oblat a bio­sfé­ric­ká rezer­va­ce Kři­vok­lát­sko – význam­né pta­čí úze­mí 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 106108 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Aves, CHKO Kři­vok­lát­sko, bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia zborník

Daro­lo­vá Alž­be­ta Prob­le­ma­ti­ka ochra­ny význam­né­ho vtá­čie­ho úze­mia Záho­rie 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 109114 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Záho­rie, absen­cia hniez­de­nia, hno­je­nie lúk, kose­nie lúk, Nume­nius arqu­ata, rybá­ri, Aves zborník

Kaňuch Pavol Význam­né vtá­čie úze­mie Slan­ské vrchy – súčas­ný stav a per­spek­tí­vy ochra­ny 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 144149 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Slan­ské vrchy, Aves zborník

Pače­nov­ský Samu­el Hrhov­ské a Chým­ske ryb­ní­ky – význam­né loka­li­ty pre vod­né vtác­tvo v Košic­kej kot­li­ne 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 156164 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Hrhov­ké ryb­ní­ky, Chým­ske ryb­ní­ky, Aves, Košic­ká kot­li­na, zborník

Brtek Ľubo­mír Cicav­ce a člo­vek 1996 Brtek Ľubo­mír: Vybra­né kapi­to­ly z eko­ló­gie cicav­cov, p. 164171 PRIF UK Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO člo­vek – cicav­ce, epi­zo­otie, cho­ro­by, zoonó­za, klčo­va­nie pra­le­sa, násled­ky vymknu­tia z eko­lo­gic­kej izo­lá­cie skrip­tá 8085697351

Pea­se C.M., Fowler N.L. A sys­te­ma­tic app­ro­ach to some aspects of con­ser­va­ti­on bio­lo­gy 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 5, p. 13111329 ESA Was­hing­ton kon­zer­vač­ná bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG sys­te­ma­tic­ký prí­stup, aspek­ty kon­zer­vač­nej bio­ló­gie článok

Thom­pson J.N. Eva­lu­ating the dyna­mics of coevo­lu­ti­on among geog­rap­hi­cal­ly struc­tu­red popu­la­ti­ons 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 6, p. 16191623 ESA Was­hing­ton envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG hod­no­te­nie, dyna­mi­ka koevo­lú­cie popu­lá­cií, geo­gra­fic­ky štruk­tu­ro­va­né popu­lá­cie článok

Delph L.F., Johann­son M.H., Step­hen­son A.G. How envi­ron­men­tal fac­tors affect pol­len per­for­man­ce. Eco­lo­gi­cal and evo­lu­ti­ona­ry per­spec­ti­ves 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 6, p. 16321639 ESA Was­hing­ton envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, evo­luč­ná bio­ló­gia, eko­ló­gia rast­lín, eko­ló­gia ENG envi­ron­men­tál­ny fak­tor, klí­či­vosť semien článok

Roden­hou­se N.L., Sher­ry T.W., Hol­mes R.T. Site-​dependent regu­la­ti­on of popu­la­ti­on size. A new synt­he­sis 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 7, p. 20252042 ESA Was­hing­ton sta­no­višt­ná eko­ló­gia, popu­lač­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG regu­lá­cia sta­no­viš­ťa, regu­lá­cia veľ­kos­ti popu­lá­cie článok

Rob­les M.D., Bur­ke I.C. Legu­me, grass, and Con­ser­va­ti­on Reser­ve Prog­ram effects on soil orga­nic mat­ter reco­ve­ry 1997 Eco­lo­gi­cal App­li­ca­ti­ons Vol. 7, No. 2, p. 345357 ESA Was­hing­ton envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, pedo­ló­gia ENG Con­ser­va­ti­on Reser­ve Prog­ram, pôd­na orga­nic­ká hmo­ta, obno­va orga­nic­kej hmo­ty, trá­va, struk člá­nok 1051 – 0761

Dale V.H. The relia­ti­ons­hip bet­we­en land-​use chan­ge and cli­ma­te chan­ge 1997 Eco­lo­gi­cal App­li­ca­ti­ons Vol. 7, No. 3, p. 753769 ESA Was­hing­ton envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zme­na využi­tia zeme, kli­ma­tic­ká zme­na člá­nok 1051 – 0761

Stohlg­ren T.J., Chong G.W., Kalk­han M.A., Schell L.D. Mul­tis­ca­le sam­pling of plant diver­si­ty. Effects of mini­mum map­ping unit size 1997 Eco­lo­gi­cal App­li­ca­ti­ons Vol. 7, No. 3, p. 10541063 ESA Was­hing­ton geobo­ta­ni­ka, bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG výskum rast­lin­nej diver­zi­ty, mini­mál­na mapo­va­cia jed­not­ka člá­nok 1051 – 0761

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Ochra­na bio­di­ver­zi­ty v kon­tex­te medzi­ná­rod­nej spo­lu­prá­ce pri ochra­ne život­né­ho pro­stre­dia 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 815 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO medzi­ná­rod­né práv­ne nor­my, hos­po­dár­sky význam­né dru­hy, juris­dik­cia, regi­onál­ne práv­ne nor­my, glo­bál­ne stra­té­gie a doku­men­ty, WCS – World Con­ser­va­ti­on Stra­te­gy, Sve­to­vá char­ta ochra­ny prí­ro­dy – WCC, rezo­lú­cia Val­né­ho zhro­maž­de­nia OSN, Our com­mon futu­re skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Ochra­na bio­di­ver­zi­ty v kon­tex­te medzi­ná­rod­nej spo­lu­prá­ce pri ochra­ne život­né­ho pro­stre­dia 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 1519 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Caring for the Earth, Agen­da 21, Glo­bal Bio­di­ver­si­ty Stra­te­gy skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Doho­vor o bio­lo­gic­kej diver­zi­te a ostat­né medzi­ná­rod­né doho­vo­ry 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 1941 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO UNCED 92, Doho­vor o bio­lo­gic­kej diver­zi­te, Národ­ná stra­té­gia ochra­ny bio­di­ver­zi­ty na Slo­ven­sku, Zmlu­va o Antar­ktí­de, Doho­vor o ochra­ne antar­ktic­kých mor­ských živých zdro­joch, Ram­sar­ská kon­ven­cia, Worl Heri­ta­ge, CITES, Bonn­ská kon­ven­cia skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Medzi­ná­rod­né doho­vo­ry 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 4144 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Doho­vor o ochra­ne neto­pie­rov v Euró­pe, Bern­ská kon­ven­cia, Doho­vor o spo­lu­prá­cie pri ochra­ne a trva­lom využí­va­ní Duna­ja, Doho­vor o ochra­ne povo­dia Duna­ja skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Medzi­vlád­ne orga­ni­zá­cie s celo­sve­to­vou pôsob­nos­ťou na ochra­nu bio­di­ver­zi­ty 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 4550 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO OSN, Prog­ram OSN pre roz­voj, UNDP, UNEP, Európ­ska hos­po­dár­ska komi­sia – ECE, FAO, UNESCO, komi­sia pre trva­lo udr­ža­teľ­ný roz­voj, MaB, GEF, Pro­jekt ochra­ny bio­di­ver­zi­ty na Slo­ven­sku, SCOPE, Sve­ová prie­my­sel­ná rada pre život­né pro­stre­die – WICE skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Medzi­vlád­ne orga­ni­zá­cie s celo­sve­to­vou pôsob­nos­ťou na ochra­nu bio­di­ver­zi­ty 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 50 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Sve­to­vá rada pre bio­sfé­ru – WCB skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Európ­ske regi­onál­ne ini­cia­tí­vy v ochra­ne bio­di­ver­zi­ty 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 5054 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Rada Euró­py, Európ­ska sieť bio­ge­ne­tic­kých rezer­vá­cií, The Euro­pe­an Dip­lo­ma, Natu­ro­pa, Envi­ron­ment for the Euro­pe, Envi­ron­men­tál­ny akč­ný prog­ram pre stred­nú a východ­nú Euró­pu (CEE-​EAP), The Pan-​European Bio­lo­gi­cal and Lands­ca­pe Diver­si­ty Stra­te­gy skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Európ­ske regi­onál­ne ini­cia­tí­vy v ochra­ne bio­di­ver­zi­ty 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 5462 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Európ­ska únia, PHARE, EECONET, NECONET, Ini­tia­ti­ve Eco­lo­gi­cal bricks for Our Com­mon Hou­se (IEB), Minis­ter­ské kon­fe­ren­cie o ochra­ne lesov v Euró­pe skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Mimo­vlád­ne orga­ni­zá­cie 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 6267 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO NGO, IUCN, IBA, WWF, Cen­tral and East Euro­pe­an Wor­king Group for the Enhan­ce­ment of Bio­di­ver­si­ty (CEE WEB), Európ­ske stre­dis­ko ochra­ny prí­ro­dy (ECNC), Euro­parc (FNNPE), Euro­si­te skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Zapo­je­nie Slo­ven­skej repub­li­ky do medzi­ná­rod­nej spo­lu­prá­ce pri ochra­ne život­né­ho pro­stre­dia 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 6781 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO štát­ne envi­ron­men­tál­na poli­ti­ka, medzi­ná­rod­né doho­vo­ry k 1.7.1995, národ­ný envi­ron­men­tál­ny ekč­ný prog­ram, Envi­ron­men­tál­ny prog­ram pre povo­die Duna­ja (DEP), Stra­te­gic­ký akč­ný plán (SEP), Národ­ný akč­ný plán (NAP), Aso­ciač­ná doho­da, skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty 1997 p. 83184 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Doho­vor o bio­lo­gic­kej diver­zi­te, Zmlu­va o Antarj­tí­de, Ram­sar­ská kon­ven­cia, World Heri­ta­ge, CITES, Bern­ská kon­ven­cia, Bonn­ská kon­ven­cia, Doho­da o ochra­ne neto­pie­rov, Doho­da o spo­lu­prá­ci pri trva­lom využí­va­ní Duna­ja skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty 1997 p. 185190 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Dru­há kon­fe­ren­cia minis­trov o ochra­ne lesov Hel­sin­ki 16. – 17. jún 1993 skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Feke­te Š., Láng A. Povo­deň na čs-​maďarskom úse­ku Duna­ja v roku 1965 a jej ochra­nár­ske dôsled­ky 1967 Čes­ko­slo­ven­ská ochra­na prí­ro­dy No. 5, p. 1132 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO povo­deň 1965, Dunaj článok

Use Facebook to Comment on this Post