2008, 2009, 2013, Časová línia, Devínské Karpaty, Krajina, Les, Malé Karpaty, Príroda, Rastliny, Skaly, Slovenská krajina, Stromy, Záhorie

Devínska Kobyla – unikátna lokalita celosvetového významu

skala
Hits: 5570

Devín­ska Koby­la pat­rí k naj­dl­h­šie osíd­le­ným loka­li­tám na Slo­ven­sku. Už v obdo­bí 5000 rokov pred n.l. si tu neoli­tic­kí roľ­ní­ci sta­va­li svo­je prvé síd­la. V 4 sto­ro­čí pred n.l. sa tu usa­di­li Kel­ti, kto­rí zača­li klčo­vať lesy. Po nich ovlád­li úze­mie v 1. sto­ro­čí n.l. Rima­nia a zalo­ži­li na juho­zá­pad­ných sva­hoch Devín­skej Koby­ly vini­ce (devin​ska​ko​by​la​.sk). Pod seve­ro­vý­chod­ný­mi svah­mi medzi Dúb­rav­kou a “Tech­nic­kým sklom” sa odkry­li pozos­tat­ky vidiec­kej usad­los­ti rím­ske­ho typu – vil­la rus­ti­ca z 3. sto­ro­čia (pano​ra​ma​.sk). 

Masív Devín­skej Koby­ly nazý­va­jú geoló­go­via aj “kle­not­ni­cou roz­ma­ni­tos­ti geolo­gic­kých javov”. Pri­bliž­ne pred 300 mili­ón­mi rokov bolo toto úze­mie súčas­ťou pra­kon­ti­nen­tu Pan­gea. V nasle­du­jú­cich obdo­biach bolo toto úze­mie nie­koľ­ko­krát zapla­ve­né morom, v kto­rom sa tvo­ri­li vápen­ce a dolo­mi­ty – Devín­ska hrad­ná ska­la, Wait­tov lom, Što­ke­rav­ská vápen­ka, Sand­berg. Báden­ské more, kto­ré sa nachá­dza­lo na tom­to úze­mí pred 14 – 16 mil. rok­mi, mode­lo­va­lo význam­nú loka­li­tu ska­me­ne­lín na Devín­skej Koby­le – Sand­berg. Nema­lou mie­rou sa na for­mo­va­ní Devín­skej Koby­ly podie­ľa­jú rie­ky Mora­va a Dunaj. Ich kory­tá sa postup­ne pre­miest­ňo­va­li a pri­bliž­ne pred 600 tis. rok­mi vzni­kol ich sútok tých­to riek v oblas­ti dneš­nej Devín­skej Novej Vsi. Geolo­gic­ký­mi zme­na­mi sa pod Devín­sku hrad­nú ska­lu pre­su­nul asi pred 130 tisíc rok­mi (devin​ska​ko​by​la​.sk). Devín­skou hrad­nou ska­lou sa na našom úze­mí začí­na mohut­ný oblúk Kar­pát. Geolo­gic­ky ku Kar­pa­tom pat­ria aj Hunds­he­im­ské kop­ce na pra­vom bre­hu Duna­ja v Rakús­ku. Juž­né sva­hy sú tvo­re­né pre­važ­ne sivý­mi vápen­ca­mi, dolo­mit­mi a kar­bo­ná­to­vý­mi brek­cia­mi. Súvrstvia sú 160 – 180 mili­ó­nov rokov. Vrchol je z dru­ho­hor­ných kre­men­cov, kto­ré vznik­li stme­le­ním plá­žo­vé­ho pies­ku (Infor­mač­ná tabuľa).Devínskou hrad­nou ska­lou sa na našom úze­mí začí­na mohut­ný oblúk Kar­pát. Geolo­gic­ky ku Kar­pa­tom pat­ria aj Hunds­he­im­ské kop­ce na pra­vom bre­hu Duna­ja v Rakús­ku. Juž­né sva­hy sú tvo­re­né pre­važ­ne sivý­mi vápen­ca­mi, dolo­mit­mi a kar­bo­ná­to­vý­mi brek­cia­mi. Súvrstvia sú 160 – 180 mili­ó­nov rokov. Vrchol je z dru­ho­hor­ných kre­men­cov, kto­ré vznik­li stme­le­ním plá­žo­vé­ho pies­ku (Infor­mač­ná tabuľa).

Devín­ska Koby­la je jed­na z naju­ni­kát­nej­ších loka­lít celé­ho Slo­ven­ska. Brit­ský bota­nik D. Moore v pub­li­ká­cii Plant Life pri­pra­vil celo­sve­to­vý výber prí­ro­do­ved­ne oso­bit­ne zau­jí­ma­vých loka­lít a z desia­tich vyme­dze­ných pre celú Euró­pu veno­val dve stra­ny Devín­skej Koby­le (inba​.sk). Pat­rí do Devín­skych Kar­pát. Nachá­dza sa v tes­nej blíz­kos­ti Deví­na – mest­skej čas­ti Bra­ti­sla­vy. Leží pri súto­ku rie­ky Mora­va s Duna­jom. Ku nej pat­rí aj Sand­berg. Je veľ­mi čas­to nav­šte­vo­va­ná. Koby­la, ako ju v Bra­ti­sla­ve fami­liár­ne nazý­va­me je sku­toč­ne veľ­mi boha­tá na pes­trú pale­tu foriem prí­ro­dy. Vyka­zu­je vyso­ký stu­peň bio­di­ver­zi­ty, aj z dôvo­du, že pôvod­ne šlo o zales­ne­nú loka­li­tu, na kto­rej však člo­vek his­to­ric­ky hos­po­dá­ril, odles­ňo­val, kosil apod (Wiki­pe­dia). Pás­li sa tu ovce, ale aj kozy a hovä­dzí doby­tok. Zhru­ba v polo­vi­ci 20. sto­ro­čia pas­tva postup­ne zanik­la (broz​.sk). Na Devín­skej Koby­le žije nie­koľ­ko­ti­síc dru­hov živo­čí­chov. Napr. kobyl­ka Saga pedo, mod­liv­ka Man­tis reli­gi­osa. Viac ako 600 dru­hov motý­ľov, napr. vid­lo­chvost fenik­lo­vý Papi­lio macha­on, jasoň choch­lač­ko­vý Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, viac ako 380 dru­hov chro­bá­kov, napr. roháč oby­čaj­ný Luca­nus cer­vus, fúzač veľ­ký Ceram­byx cer­do. Z vtá­kov na ska­lách hniez­di sokol myšiar Fal­co tin­nun­cu­lus, zalie­ta­va sem Mon­ti­co­la saxa­ti­lis, Fal­co cher­rug (devin​ska​ko​by​la​.sk). Žijú tu via­ce­ré dru­hy na svo­jej sever­nej hra­ni­ci roz­ší­re­nia. Vysky­tu­je tu zried­ka­vá pamod­liv­ka dlho­kr­ká Man­tis­pa sty­ria­ca, vid­lo­chvost ovoc­ný Iphic­li­des poda­li­rius (sazp​.sk).

Z vege­tá­cie tu domi­nu­jú tep­lo­mil­né a váp­no­mil­né rast­li­ny, cel­kom je tu ras­tie viac ako 1 100 dru­hov vyš­ších rast­lín. Medzi nimi 26 dru­hov orchi­deí. Vysky­tu­jú sa tu tep­lo­mil­né dru­hy hmy­zu, pris­pô­so­be­né extrém­nym a dlho­do­bým obdo­biam sucha (broz​.sk). Vysky­tu­je sa tu kavyľ pôvab­ný Sti­pa pul­cher­ri­na a Sti­pa joan­nis, 26 dru­hov vsta­va­čov (Orchi­de­a­ce­ae), hla­vá­čik jar­ný Ado­nis ver­na­lis, ponik­lec čer­nas­tý Pul­sa­til­la nig­ri­cans, ponik­lec veľ­ko­kve­tý Pul­sa­til­la gran­dis, ľalia zla­to­hla­vá Lilium mar­ta­gon, kosa­tec níz­ky Iris pumi­la, kosa­tec dvoj­fa­reb­ný Iris varie­ga­ta, Pla­tant­he­ra bifo­lia. Vzác­nos­ťou je ihli­ca níz­ka Ono­nis pusil­la, Lat­hy­rus spha­e­ri­cus, Con­rin­gia aus­tria­ca, Poten­til­la peda­ta, Smyr­nium por­fo­lia­tum, Bup­le­urum rotun­di­fo­lium, Con­so­li­da orien­ta­lis ssp. pani­cu­la­ta, Aple­nium adiant­hum nig­rum (sazp​.sk), step­ný relikt Gyp­sop­hi­la fas­ti­gia­ta (devin​ska​ko​by​la​.sk).

Devín­ska Koby­la je naj­vyš­ším vrchom Devín­skych Kar­pát s nad­mor­skou výš­kou 514 m nad morom a záro­veň je naj­juž­nej­ším výbež­kom Malých Kar­pát. Má aj zákon­nú ochra­nu, od roku 1964 je Národ­nou prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou – NPR s roz­lo­hou 101.12 ha (Wiki­pe­dia). Devín­ska Koby­la je aj tzv. úze­mím európ­ske­ho význa­mu, je súčas­ťou Chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Malé Kar­pa­ty a je súčas­ťou chrá­ne­ných úze­mí NATURA 2000 (broz​.sk). Wai­tov lom, kto­rý je na foto­gra­fiách sa nachá­dza neďa­le­ko od Sand­ber­gu, cca 600 met­rov sme­rom ku Deví­nu. Slú­žil v minu­los­ti ako vápen­ka (slo​va​kia​.tra​vel).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Príroda, Rakúsko, Typ, Zahraničie

Neziderské jazero

skala
Hits: 3847

Neusied­ler See je zná­me jaze­ro v Dol­nom Rakús­ku. Jeho juž­ná časť sia­ha do Maďar­ska. Je cie­ľom mno­hých cyk­lis­tic­kých výle­tov aj zo Slo­ven­ska. Napo­kon aj oko­lo samot­né­ho jaze­ra sú vytvo­re­né pod­mien­ky pre cyk­lo­tu­riz­mus. Jeho slo­ven­ský názov Nezi­der­ské jaze­ro.

Ozna­ču­je sa aj ako more Vie­den­ča­nov. Je pozos­tat­kom Tet­hys. Už v roku 1927 bolo v Neusied­li am See kúpa­lis­ko. Ponú­ka rôz­ne mož­nos­ti rekre­ácie. Okrem iné­ho sur­fo­va­nie, jach­ting (neusied​lam​see​.at). Maďar­ský názov pre jaze­ro je Fer­tö tó. Nezi­der­ské jaze­ro je plyt­ké, bez­od­to­ko­vé, sla­bo sla­né jaze­ro a hra­ni­ciach Rakús­ka a Maďar­ska. Jeho maxi­mál­na hĺb­ka je 2 met­re. Spo­lu s Bala­to­nom sú jedi­ný­mi step­ný­mi jaze­ra­mi v Euró­pe. Od roku 2001 je Nezi­der­ské jaze­ro v zozna­me sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO (wiki​pe​dia​.sk). Pred 20 mili­ón­mi rokov doš­lo k pokle­sá­va­niu úze­mia, zača­la vzni­kať Panón­ska pan­va. Pokles­nu­té pries­to­ry sa spo­ji­li so sústa­vou paniev Tet­hys vypl­ne­ných mor­skou vodou. Po pokles­nu­tí hla­di­ny mora pred asi 11 mili­ón­mi rokov bola Panón­ska pan­va sla­né bra­kic­ké jaze­ro, čas­to ozna­čo­va­né ako Panón­ske jaze­ro. V rokoch 1811 – 1813 čias­toč­ne a v 1867 – 1871 jaze­ro úpl­ne vysch­lo (Reich­wal­der, Jab­lon­ský, 2003). Roz­lo­ha jaze­ra je asi 315 km2. Dĺž­ka jaze­ra je 36 km, šír­ka je medzi 6 až 12 km. Sever­ná tre­ti­na sa nazý­va Nezi­der­ská záto­ka – Neusied­ler Bucht, užšia stred­ná časť Ill­mit­zer See­en­ge a dol­ná juž­ná Sil­be­see. Jaze­ro je tak­mer celé obklo­pe­né trs­ti­no­vým pásom, kto­rý vytvá­ra jedi­neč­ný pries­tor. Pri Don­ner­skir­che­ne dosa­hu­je pás 8 km. Pod­ders­dorf leží na jedi­nom bez­trs­ti­no­vom mies­te dlhom 2 km. Bre­hy jaze­ra sú níz­ke, sil­ne moča­ris­té. V lete sa roz­me­ry jaze­ra zväč­šu­jú. v zime nie­ke­dy pre­mŕ­za až do dna. Mies­ta a kúpa­nie a prí­sta­vy sú: Ill­mitz, Poders­dorf am See, Wei­den am See, Neusiedl am See, Jois, Bre­i­tenb­runn, Pur­bach am Neusied­ler See, Oggau am Neusied­ler See, Rust, Mör­bisch am See v Rakús­ku a Fer­tőrá­kos v Maďar­sku. Prí­tok vody do jaze­ra je z 80 % z pod­zem­ným pra­me­ňov. 20 % pri­vá­dza rie­ka Wul­ka (wiki​pe​dia​.sk).

Je domo­vom mno­hých vzác­nych zvie­rat a sto­viek dru­hov vtác­tva. Na rakús­kej stra­ne je oblasť rezer­vá­ci­ou bio­sfé­ry “Nezi­der­ske jaze­ro – See­win­kel” (neusied​lam​see​.at). V jaze­re žije oko­lo 30 dru­hov rýb a v ňom a v oko­lí hniez­di viac ako 300 dru­hov vtác­tva (moje​ra​kus​ko​.sk). 140 dru­hov tu hniez­di (info​-tour​.info). Nezi­der­ské jaze­ro pat­rí k naj­výz­nam­nej­ším oblas­tiam chrá­ne­né­ho vtác­tva v Euró­pe. Nachá­dza sa tu via­ce­ro pozo­ro­va­teľ­ní (Ale­na Motyč­ko­vá). Oko­lo celé­ho jaze­ra je vybu­do­va­ná sieť cyk­lot­rás. Celá tra­sa oko­lo jaze­ra má 132 km (ces​to​va​nie​.sme​.sk).

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Liptov, Liptovské obce, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Vlkolínec – prítomný a snáď aj budúci svedok minulosti

skala
Hits: 1771

Vlko­lí­nec je miest­na časť Ružom­ber­ku. Je pamiat­ko­vou rezer­vá­ci­ou ľudo­vej archi­tek­tú­ry. Od roku 1993 je zapí­sa­ný do Zozna­mu Sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO. Táto pod­hor­ská osa­da je zacho­va­ný sídel­ný celok, pozos­tá­va­jú­ci z typic­kých zru­bo­vých objek­tov, pred­sta­vu­je typ dedin­ské­ho stre­do­ve­ké­ho síd­la s dre­ve­nou archi­tek­tú­rou hor­ských a pod­hor­ských oblas­tí. Leží na juž­nom sva­hu výbež­ku lip­tov­ské­ho hlav­né­ho hre­be­ňa Veľ­kej Fat­ry, v nad­mor­skej výš­ke 718 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Sido­rov je vrch nad Vlko­lín­com, kto­rý v ľudo­vom poda­ní nesie názov Žiar, v mapách do roku 1950 bol uvá­dza­ný ako Híra­vá. Nesie sto­py pre­his­to­ric­ké­ho hra­dis­ka spred 2 500 rokov (vlko​li​nec​.sk).

Vlko­lí­nec bola pôvod­ne dre­vo­ru­bačs­ká a uhliar­ska osa­da, kto­rá prav­de­po­dob­ne vznik­la medzi dru­hou polo­vi­cou 14. a prvou polo­vi­cou 15. sto­ro­čia. Pat­ri­la pod hrad­né pan­stvo Likav­ské­ho hra­du (Wiki­pe­dia). Neskôr sa vlko­lín­ča­nia zaobe­ra­li aj poľ­no­hos­po­dár­stvom, cho­vom dobyt­ka, pas­tier­stvom, salaš­níc­tvom, vče­lár­stvom (wordp​ress​.com). Boli to aj zná­mi tesá­ri, rez­bá­ri (vlko​li​nec​.sk). Názov obce je odvo­de­ný od vyso­ké­ho výsky­tu vlkov (wordp​ress​.com). Prvá písom­ná zmien­ka o Vlko­lín­ci je z roku 1461 pod náz­vom Wyl­ko­vi­necz (vlko​li​nec​.sk). V 17. sto­ro­čí sa tu nachá­dza­li šty­ri sed­liac­ke usad­los­ti a päť želiar­skych domov (wordp​ress​.com). V 50-​tych rokoch sa plá­no­va­lo pre­síd­le­nie miest­nych oby­va­te­ľov do Ružom­ber­ka z dôvo­du pokro­ku, vyrov­na­niu sa moder­nej dobe. Ten­to pro­jekt sa však neu­sku­toč­nil, pre­to náv­štev­ní­ci Vlko­lín­ca môžu obdi­vo­vať vidiec­ky život v pri­ro­dze­nom pro­stre­dí. Svo­ju jedi­neč­nosť si Vlko­lí­nec zacho­val aj vďa­ka izo­lo­va­nos­ti. Až do polo­vi­ce 20. sto­ro­čia tu nebo­la zave­de­ná elek­tri­na (Wiki­pe­dia). Dnes Vlko­lí­nec tvo­rí 45 usad­los­ti, dre­ve­ných obyt­ných domov a hos­po­dár­skych budov (Wiki­pe­dia). V súčas­nos­ti trva­lo vo Vlko­lín­ci žije trva­lo 19 oby­va­te­ľov v 6 domoch. Mno­hé domy sú pre­na­jí­ma­né rekre­an­tom (wordp​ress​.com).

Stre­dom obce pre­te­ká potok pra­me­nia­ci pod svah­mi Sido­ro­va. Ste­ny dre­ve­ných domov sú kvô­li str­mé­mu sva­hu posta­ve­né na vyso­kých kamen­ných pod­mu­rov­kách (Wiki­pe­dia). Sokel je fareb­ným kon­tras­tom opro­ti ste­nám zru­bu (vlko​li​nec​.sk). Sú zru­bo­vé z čias­toč­ne, ale­bo úpl­ne kre­sa­ných trá­mov. Šká­ry medzi trá­ma­mi vypĺňa­jú dre­ve­né hra­no­ly tro­j­u­hol­ní­ko­vé­ho prie­re­zu a hli­na (Wiki­pe­dia). Hli­nou sa upra­vo­va­li nerov­nos­ti, bie­li­la sa a fareb­ne líči­la dva­krát do roka, na jar a na jeseň (vlko​li​nec​.sk). Pri zru­bo­va­ní sa ako výplň pou­ží­val mach na utes­ne­nie špár (vlko​li​nec​.sk). Cha­rak­te­ris­tic­kým prv­kom tunaj­ších domov je šind­ľo­vá sed­lo­vá stre­cha s lome­ným ostre­ším. Dosko­vé ští­ty domu majú malé otvo­ry – dým­ni­ky, slú­žia­ce na odvod dymu. Cen­trál­nu časť domu tvo­rí vstup­ný „pit­vor“ s kuchy­ňou v jeho zadnej čas­ti. Odtiaľ sa vstu­pu­je do izby v jed­nej čas­ti a do komo­ry v dru­hej čas­ti domu. V cen­tre obce sa zacho­va­la zvo­ni­ca z roku 1770, stud­ňa a muro­va­ný kos­tol Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie z roku 1875 a muro­va­ná ško­la (Wiki­pe­dia). Stud­ňa je rum­pá­ľo­vá – kľu­ko­vá (Jalo­via­ro­vá).

Vo Vlko­lín­ci sa nachá­dza muze­ál­ny objekt – Roľ­níc­ky dom, v kto­rom je stá­la expo­zí­cia pôvod­né­ho býva­nia, tra­dič­ných his­to­ric­kých pred­me­tov v domác­nos­ti a v poľ­no­hos­po­dár­stve. Obo­zna­mu­je so živo­tom našich pred­kov, ich spô­so­bom býva­nia a hos­po­dá­re­nia. Galé­ria ľudo­vé­ho ume­nia síd­li v budo­ve býva­lej ško­ly (wordp​ress​.com).

V cho­tá­ri Vlko­lín­ca sa vysky­tu­jú via­ce­ré zau­jí­ma­vé rast­li­ny živo­čí­chy. Napr. Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, Pri­mu­la fari­no­sa, Pri­mu­la auri­cu­la, Cle­ma­tis alpi­na, Meny­ant­her tri­fo­lia­ta, Cyp­ri­pe­dium cal­ce­olus, Aqu­ile­gia vul­ga­ris. Živo­cí­chy Ursus arc­tos, Canis lupus, Lynx lynx, čiže med­veď, vlk a rys (vlko​li​nec​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2010, 2011, Bratislavské reportáže, Časová línia, Fotografické reportáže, Neživé, Reportáže, Slovenské reportáže, Umenie

Foto Slovakia

skala
Hits: 2312

Foto Slo­va­kia 2011 pre­beh­la 21. – 22.10.2011 v rov­na­kých pries­to­roch ako pred­tým. Veľ­mi som sa tešil na toto podu­ja­tie a úspeš­ne som ho absol­vo­val. Pre­zen­tá­cie sa mi páči­li, zda­lo sa mi, že ich obsa­de­nie bolo tro­chu viac regi­onál­ne. Aj tovar, kto­rý bol ponú­ka­ný sa mi zdal skrom­nej­ší. Kaž­do­pád­ne teším sa opäť na ďal­ší roč­ník. Opäť bol prí­tom­ný Mar­tin Vrab­ko, užil som si Ale­ša Fre­mu­ta, Stro­bist Karo­la Srn­ca a Pet­ra Pra­žen­ku, Nepál Zuza­ny Minarovičovej.

Odka­zy:

Foto Slo­va­kia 2010 sa usku­toč­ni­la v Dome kul­tú­ry Ruži­nov v Bra­ti­sla­ve 22. – 23.10.2010. Prog­ram bol boha­tý, od stán­kov s foto­te­ma­ti­kou, cez pred­náš­ky a pre­zen­tá­cie. Ja sám som nav­ští­vil via­ce­ro. Pamä­tám si veľ­mi dob­re a rád si spo­me­niem na Mar­ti­na Vrab­ka, kto­rý nám hovo­ril o mož­nos­tiach svie­te­nia a foto­gra­fo­va­nia mode­liek. Pouč­ná bola pre mňa aj pred­náš­ka o autor­ských prá­vach v súvis­los­ti s foto­gra­fia­mi. Nie­kto­ré pred­náš­ky boli veno­va­né skôr pre reme­sel­nú zruč­nosť s foto­gra­fo­va­ním, iné boli skôr ces­to­va­teľ­ské, pozná­va­cie. V stre­de, hlav­nej haly bol pries­tor na foto­gra­fo­va­nie mode­liek, kto­ré sa meni­li. Účasť bola veľ­mi vyso­ká, pries­to­ry DK Ruži­nov boli mies­ta­mi pre také­to podu­ja­tie malé.

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post