2016, Časová línia, České dokumenty, Česko, Dokumenty, Južná Morava, Krajina, Mlyny, Neživé, Objektívom, Stavby, Stavebné dokumenty, Technické dokumenty, Zahraničie, Zahraničné dokumenty, Zem

Ruprechtov mlyn s unikátnou Halladayovou turbínou

skala
Hits: 117

Rup­rech­tov mlyn sa nachá­dza na Dra­han­skej vrcho­vi­ne, medzi Vyško­vom a Blan­skom, neďa­le­ko prie­pas­ti Maco­cha, v obci Rup­rech­tov. Posta­ve­ný bol v roku 1873 ako kla­sic­ký mlyn holand­ské­ho typu. V rokoch 1882 až 1884 sta­vi­teľ a maji­teľ mly­nu, Cyril Wág­ner, inšta­lo­val po veter­nej smr­š­ti, kto­rý mlyn poško­dil, namies­to kla­sic­ké­ho kole­sa Hal­la­da­y­o­vu tur­bí­nu. Vďa­ka tomu zomlel mlyn až dvoj­ná­so­bok obi­lia. Rup­rech­tov mlyn je navr­hnu­tý medzi národ­né kul­túr­ne pamiat­ky a do zozna­mu UNESCO (Blan­ka Slád­ko­vá). Mlyn je kul­túr­nou pamiat­kou. V októb­ri je cez víken­dy prí­stup­ný verej­nos­ti. Od októb­ra do aprí­la a kona­jú pre­hliad­ky, kona­jú sa tu rôz­ne výsta­vy, spo­lo­čen­ské akcie, men­šie sva­dob­né obra­dy. Od mája do sep­tem­bra slú­ži ako uby­to­va­cí pries­tor (mlyn​rup​rech​tov​.cz).

V roku 2009 zástup­ca medzi­ná­rod­nej mly­nár­skej orga­ni­zá­cie TMS potvr­dil, že pohon Hal­la­da­y­o­vou tur­bí­nou v Rup­recht­voe je jedi­ný na sve­te. Čes­ká poš­ta vyda­la poš­to­vú znám­ku mly­nu, Čes­ká národ­ná ban­ka vyda­la zla­tú min­cu s motí­vom Rup­rech­tov­ské­ho mly­nu. v Marián­skych kúpe­ľoch je od roku 2011 model mly­nu v par­ku minia­túr (Blan­ka Sád­ko­vá). 

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2016, České dokumenty, Česko, Dokumenty, Južná Morava, Krajina, Objektívom, Technické dokumenty, Zahraničie, Zahraničné dokumenty, Zem

Vysielač Kojál stojí na mieste kde narieka vietor

skala
Hits: 144

Vysie­lač Kojál je 340 met­rov vyso­ký vysie­lač, kto­rý je posta­ve­ný na rov­no­men­nom vrcho­le medzi obca­mi Lipo­vec a Krá­sen­ska, asi 25 km seve­ro­vý­chod­ne od Brna. Je naj­vyš­šou stav­bou na Mora­ve, a tre­ťou naj­vyš­šou v Čes­ku. Sig­ná­lom pokrý­va juž­nú a stred­nú Mora­vu a časť východ­ných Čiech. Posta­ve­ný bol v rokoch 1957 – 1958. V pre­vádz­ke je od 1.1.1959 (Wiki­pe­dia CS).

V roku 1968 sa stal mies­tom odpo­ru. Po invá­zii voj­sk Var­šav­skej zmlu­vy vo vysie­la­ní pokra­čo­va­lo brnen­ské štú­dio, z kto­ré­ho uni­kol pre­no­so­vý auto­bus s 20-​timi pra­cov­ník­mi a na Kojá­li mu radi­oko­mu­ni­kač­ní kole­go­via poskyt­li záze­mie. Vďa­ka sil­né­mu sig­ná­lu z vysie­la­ča dosa­ho­va­lo neskôr vysie­la­nie z Brna a Dědíc až na úze­mie Rakús­ka, kde ho pre­be­ra­la tele­ví­zia ORF a šíri­la ďalej. V 80-​tych rokoch pre­beh­la na vysie­la­či rekon­štruk­cia. Pri pre­cho­de ana­ló­go­vé­ho vysie­la­nia na digi­tál­ne pre­beh­la moder­ni­zá­cia, v roku 2009 tu bol vypnu­tý ana­ló­go­vý sig­nál ČT2 a v roku 2011 Novy, ČT1, a Pri­my. Maxi­mál­ne pra­co­va­lo na vysie­la­či zhru­ba 60 zamest­nan­cov, v roku 2019 ho obslu­ho­va­li dva­ja sta­li zamest­nan­ci (Wiki­pe­dia CS).

Vysie­lač Kojál pat­rí k dôle­ži­tej­ším súčas­tiam infra­štruk­tú­ry Čes­kých Radi­oko­mu­ni­ká­cií. Mal vyni­ka­jú­ci dosah, nala­de­ný ho malo asi 2.5 mili­ó­na oby­va­te­ľov býva­lé­ho Čes­ko­slo­ven­ska (para​bo​la​.cz). Vzni­kol ako štvr­tý tele­víz­ny vysie­lač Čes­ko­slo­ven­ska. Jeho oce­ľo­vá kon­štruk­cia je die­lom vyni­ka­jú­ce­ho tvor­cu inži­nier­ských diel Jose­fa Wan­ke­ho, kto­rý vte­dy pra­co­val v Hut­ním pro­jek­tu v Pra­he. Vo vnút­ri sto­žia­ru bol výťah, kto­rý šiel do výš­ky 290.62 met­ra a trva­lo mu to asi 10 minút. Raz vypa­dol sig­nál počas Ver­di­ho ope­ry a obslu­ha zara­di­la mono­skop a k nemu meló­diu “Ole, olé, kup­te si zas, ole, olé náš ana­nas …”. Priš­li mno­hé sťaž­nos­ti, že Kojál obslu­hu­jú bar­ba­ri. V roku 1963 tu nasta­la myšia kala­mi­ta a bol nasa­de­ný zdat­ný hubi­teľ kocúr Mar­kup, kto­rý poznal všet­ky káb­lo­vé roz­vo­dy. Pri potre­be nie­kam prie­tiah­nuť nový kábel bol Mar­kup nepo­strá­da­teľ­ný pomoc­ník (Jakub Kará­sek). Vysie­la­ču pat­rí 800 kW zálož­ný gene­rá­tor, kto­rý doká­že do 20 sekúnd dodať celú spot­re­bu pri výpad­ku elek­tri­ny (pira​.cz).

Vysie­lač je posta­ve­ný na nevľúd­nom kop­ci o kto­rom sa vra­ví, že na ňom narie­ka vie­tor. Kedy­si dáv­no v 14. sto­ro­čí na kop­ci odpo­čí­va­li mat­ky a koji­li svo­je deti (idnes​.cz). Vrch sa pôvod­ne nazý­val Kujál, od slo­va kuja­ti – fou­ka­ti, huče­tí (Jan Celý).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, Časová línia, Dokumenty, Technické dokumenty, TOP

Odrazy

skala
Hits: 2578

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2010, 2011, 2012, 2014, Časová línia, Dokumenty, Technické dokumenty, TOP

Svetlo

skala
Hits: 5324

Use Facebook to Comment on this Post