Archívy 02 - skvelé

Valašské múzeum je najväčšie a najstaršie svojho druhu v strednej Európe (kudyznudy.cz). Založené bolo v roku 1925 bratmi Bohumírom a Aloisom Jaroněkom. Inšpiráciou bola návšteva múzea v prírode v Dánsku (beskydy.cz). Je dôležitým kultúrno-historickým objektom, dokumentujúcim ľudové staviteľstvo, životný štýl a technológie Valašska. Slúži aj ako priestor pre zachovanie a popularizáciu a výučbu tradičných remesiel, zvykov a folklóru. Z pohľadu turistického je jednou z hlavných atrakcií regiónu (hotelovy-dum.cz).

Múzeum je rozdelené na tri tematické areály: Drevené mestečko prezentuje architektúru menšieho mestečka na Moravskom Valašsku v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia (overenorodici.cz). Valašská dedina prezentuje model valašskej farmárskej dediny s charakteristickými domami, stajňami, hospodárskymi budovami a vybavením (beskydy.cz). Mlynská dolina prezentuje expozície, vodné a veterné mlyny, valchy, píly, lisovne a iné technické regionálne stavby (hotelovy-dum.cz). Nachádzajú sa tu sýpky, súkennícke stodoly, socha svätého Jána Nepomuckého, paliarňa, Billov meštiansky dom, radnica, hostince, fojstvo, zvonička, amfiteáter, vozovna, kováčska dieľňa, píla (nmvp.cz). Vzniká tu aj nový areál Kolibiska (kudyznudy.cz). Múzeum okrem Valašského múzea spravuje aj historické stavby, napr. na Pustevnách (nmvp.cz).

Areál múzea je situovaný v prírodnej krajine, domy tvoria presunuté pôvodné stavby a verné rekonštrukcie (kudyznudy.cz). V areáli sa nachádza kostol svätej Anny a cintorín Valašský Slavín, kde sú pochovaní významní ľudia regiónu (hotelovy-dum.cz). Napr. Emil Zátopek, Dana Zátopková, Jiří Raška, Ludvík Daněk, Bohumír a Alois Jaroňkoví, Jarmila Šuláková (Wikipedia). Možno tu vidieť ukážky tradičných remesiel, hospodárských činností, folklórnych obradov, festivalov a tradičných podujatí (zars.cz). Ročná návštevnosť dosahuje 500 000 návštevníkov (visitroznov.cz).

The Wallachian Open-Air Museum is the largest and oldest of its kind in Central Europe. It was founded in 1925 by brothers Bohumír and Alois Jaroňek. The inspiration came from a visit to an open-air museum in Denmark. It is an important cultural and historical institution documenting folk architecture, lifestyle, and technologies of the Wallachia region. It also serves as a space for the preservation, promotion, and teaching of traditional crafts, customs, and folklore. From a tourist perspective, it is one of the main attractions of the region.

The museum is divided into three thematic areas: the Wooden Town presents the architecture of a small Moravian Wallachian town from the late 19th and early 20th centuries. The Wallachian Village represents a model of a Wallachian farming settlement with characteristic houses, stables, farm buildings, and tools. The Mill Valley exhibits water and mechanical mills, fulling mills, sawmills, presses, and other regional technical buildings. Among them are granaries, cloth barns, a statue of Saint John of Nepomuk, a drying house, the Bill bourgeois house, the town hall, inns, a vogt’s office, a bell tower, an amphitheater, a carriage shed, a blacksmith’s workshop, and a sawmill. A new area called Kolibiska is also being developed. Apart from the Wallachian Open-Air Museum, the institution manages historical buildings such as those at Pustevny.

The museum complex is situated in a natural landscape; the houses consist of relocated originals and faithful reconstructions. Within the area stands the Church of Saint Anna and the Wallachian Slavín Cemetery, where notable figures of the region are buried — for example Emil Zátopek, Dana Zátopková, Jiří Raška, Ludvík Daněk, Bohumír and Alois Jaroňek, and Jarmila Šuláková. Visitors can see demonstrations of traditional crafts, agricultural activities, folklore ceremonies, festivals, and traditional events. The annual attendance reaches about 500,000 visitors.

Valašské muzeum v přírodě je největším a nejstarším svého druhu ve střední Evropě. Založeno bylo v roce 1925 bratry Bohumírem a Aloisem Jaroňkem. Inspirací byla návštěva muzea v přírodě v Dánsku. Je důležitým kulturně-historickým objektem dokumentujícím lidové stavitelství, životní styl a technologie Valašska. Slouží také jako prostor pro zachování, popularizaci a výuku tradičních řemesel, zvyků a folkloru. Z turistického hlediska patří mezi hlavní atrakce regionu.

Muzeum je rozděleno do tří tematických areálů: Dřevěné městečko představuje architekturu menšího města na Moravském Valašsku z druhé poloviny 19. a počátku 20. století. Valašská dědina představuje model valašské zemědělské vesnice s charakteristickými domy, stájími, hospodářskými budovami a vybavením. Mlýnská dolina ukazuje vodní a mechanické mlýny, valchy, pily, lisovny a další technické stavby regionu. Nacházejí se zde sýpky, sukněnické stodoly, socha svatého Jana Nepomuckého, sušárna, Billův měšťanský dům, radnice, hostince, fojtství, zvonička, amfiteátr, vozovna, kovářská dílna a pila. Vzniká zde také nový areál Kolibiska. Muzeum kromě Valašského muzea spravuje i historické stavby, například na Pustevnách.

Areál muzea se nachází v přírodním prostředí, domy tvoří přemístěné původní stavby a věrné rekonstrukce. V areálu se nachází kostel svaté Anny a hřbitov Valašský Slavín, kde jsou pochováni významní lidé regionu — například Emil Zátopek, Dana Zátopková, Jiří Raška, Ludvík Daněk, Bohumír a Alois Jaroňkovi a Jarmila Šuláková. Návštěvníci zde mohou vidět ukázky tradičních řemesel, zemědělských činností, folklorních obřadů, festivalů a tradičních akcí. Roční návštěvnost dosahuje přibližně 500 000 osob.

Odkazy

TOP

Všetky

2016

valasske-muzeum-roznov

Ľudia

Čestná stráž

09/09/202509/09/2025 skala

Dominantnou úlohou útvaru čestnej stráže je reprezentácia prezidenta Slovenskej republiky, ozbrojených síl Slovenskej republiky a Slovenskej republiky. Vykonáva čestné stráženie sídla prezidenta a hostí prezidenta v jeho sídle. Vykonáva vojenské pocty, najmä pri oficiálnych návštevách predstaviteľov iných štátov. V čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu plní úlohy ochrany prezidenta (mil.sk). Čestné stráženie sa vykonáva po celú dobu prítomnosti prezidenta v Prezidentskom paláci, spravidla v pracovných dňoch od 8.00 hod. do 18.00 hod. Striedanie strážnych sa koná každých 60 minút, každú celú hodinu. Striedanie stráží sa koná cez pracovné dni o 12.00 hod (prezident.sk). Dôstojníci Čestnej stráže sú vyzbrojení šabľou dlhou 985 mm. Čepeľ je z ušľachtilej ocele, pošva zo smrekového dreva potiahnutého kožou. Mužstvo je pri zvláštnych príležitostiach vyzbrojené kresadlovou puškou s hlavňou dlhou 1080 mm. Útvar tiež používa samonabíjaciu pušku vzoru 52 a pušku vzoru 52/57, obe československej výroby (mil.sk).

Jednotka čestnej stráže bola zriadená prvý krát koncom roka 1968. Po vzniku Slovenskej republiky sa strážny prápor reorganizoval na Pluk hradnej a čestnej stráže. Mal dva prápory, jeden plní úlohy pre prezidenta Slovenskej republiky a druhy pre ostatných ústavných činiteľov a najvyšších vojenských predstaviteľov. Miesta výkonu čestného stráženia boli Bratislavský hrad, Primaciálny palác a od 30.9.1996 Grassalkovičov palác (Prezidentský). Od 1.8.2001 vznikol samostatný útvar Čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky (mil.sk). Osobitnú pozornosť si zasluhujú aj uniformy Čestnej stráže, ktoré majú výrazne reprezentačný charakter. Sú ladené do bielo-modro-červenej farebnej kombinácie slovenských národných farieb a doplnené zlatými detailmi. Pri niektorých príležitostiach sa používajú aj historické uniformy, ktoré majú odkazovať na tradície a symboliku slovenskej vojenskej histórie.

Ja som v rokoch 1999 – 2000 absolvoval základnú vojenskú službu ako člen čestnej stráže prezidenta SR. Okrem čestného stráženia sme chodili „vítať“ rôznych štátnikov, diplomatov, stavali sa špaliere. Možno, tí ktorí vedia akú úlohu zvykol mať pisár na „vojne“, tak si vedia predstaviť, čo to asi pre mňa znamenalo. Okrem iného sme bežne používali vyjadrenia typu: ideme postaviť plné pocty, štátnu akciu, potrebujem 30 vojakov požičať z druhej roty, od vládnych čestňákov :-). Počas svojho ročného pobytu som dvakrát mohol prísť v uniforme Čestnej stráže domov. Párkrát som v takejto slávnostnej uniforme bol v historickej budove Slovenského národného divadla v prezidentskej lóži. Musím povedať, že to malo šmrnc. Raz som mal na sebe aj historickú uniformu, aká je tu – mil.sk. Bola mimoriadne pohodlná. Pokiaľ viem, časom sa začala používať oveľa viac (Peter Kaclík).

Slávnostné ceremoniály čestnej stráže patria medzi výrazné vizuálne symboly štátu a sú neodmysliteľnou súčasťou protokolu. Tréning príslušníkov čestnej stráže je veľmi náročný – dôraz sa kladie na disciplínu, presnosť, zosúladenie krokov i estetiku pohybov. Zahraniční turisti často prirovnávajú striedanie stráží v Bratislave k podobným ceremoniálom v Londýne, Prahe alebo Budapešti, hoci má svoje špecifické slovenské črty.

Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky je súčasťou Ozbrojených síl SR a patrí pod Vojenskú kanceláriu prezidenta SR. Táto kancelária zabezpečuje velenie útvaru a plní jeho nadriadenú organizačnú funkciu (Wikipedia). K 14. októbru 2024 útvar čestnej stráže tvorí 172 mužov a 20 žien. Od svojho vzniku sa útvar zúčastnil na viac ako 5 000 protokolárnych aktivitách, ako sú oficiálne návštevy či vojenské pocty (teraz.sk). Okrem reprezentácie štátu sa Čestná stráž zapája do rôznych charitatívnych aktivít – pomáha Liga proti rakovine, onkologickému oddeleniu nemocnice na Kramároch či Slovenskému Červenému krížu, a účinkuje aj v galaprogramoch (stvr.sk).

The dominant role of the Guard of Honour unit is the representation of the President of the Slovak Republic, the Armed Forces of the Slovak Republic, and the Slovak Republic itself. It performs ceremonial guarding of the president’s residence and his guests at the residence. It provides military honours, especially during official visits of representatives of other states. In times of war, state of war, state of emergency, or crisis, it fulfils the tasks of protecting the president (mil.sk). Ceremonial guarding is carried out throughout the president’s presence in the Presidential Palace, usually on working days from 8:00 a.m. to 6:00 p.m. The guards change every 60 minutes, at every full hour. The ceremonial changing of the guards takes place on working days at 12:00 noon (prezident.sk). Officers of the Guard of Honour are equipped with a sabre measuring 985 mm in length. The blade is made of high-quality steel, and the scabbard is made of spruce wood covered with leather. The enlisted men are, on special occasions, equipped with a flintlock rifle with a barrel length of 1080 mm. The unit also uses the self-loading rifle model 52 and the rifle model 52/57, both of Czechoslovak manufacture (mil.sk).

The Guard of Honour unit was established for the first time at the end of 1968. After the establishment of the Slovak Republic, the guard battalion was reorganized into the Regiment of Castle and Guard of Honour. It had two battalions, one fulfilling duties for the President of the Slovak Republic and the other for other constitutional officials and the highest military representatives. The places of ceremonial guarding included Bratislava Castle, the Primate’s Palace, and, since 30 September 1996, the Grassalkovich Palace (the Presidential Palace). On 1 August 2001, the independent unit of the Guard of Honour of the President of the Slovak Republic was created (mil.sk). Special attention is also deserved by the uniforms of the Guard of Honour, which have a distinctly representative character. They are designed in the white-blue-red colour scheme of the Slovak national colours and complemented with golden details. On certain occasions, historical uniforms are also used, which are meant to refer to the traditions and symbolism of Slovak military history.

In the years 1999 – 2000, I completed my compulsory military service as a member of the Guard of Honour of the President of the Slovak Republic. In addition to ceremonial guarding, we would go to “welcome” various statesmen and diplomats and form honour cordons. Perhaps those who know the role that a clerk usually had during “the army” can imagine what this might have meant for me. Among other things, we commonly used expressions such as: we are going to set up full honours, a state event, I need to borrow 30 soldiers from the second company, from the government guards :-). During my year of service, I was allowed twice to come home in the Guard of Honour uniform. Several times, I wore this ceremonial uniform in the historical building of the Slovak National Theatre in the presidential box. I must say it had style. Once I also wore a historical uniform like the one here – mil.sk. It was extremely comfortable. As far as I know, over time it began to be used much more (Peter Kaclík).

The ceremonial activities of the Guard of Honour are among the most significant visual symbols of the state and form an inseparable part of protocol. Training of Guard of Honour members is very demanding – emphasis is placed on discipline, precision, synchronization of steps, and the aesthetics of movements. Foreign tourists often compare the changing of the guard in Bratislava to similar ceremonies in London, Prague, or Budapest, although it has its own specifically Slovak features.

The Guard of Honour of the President of the Slovak Republic is part of the Armed Forces of the Slovak Republic and falls under the Military Office of the President of the Slovak Republic. This office ensures the command of the unit and fulfils its superior organizational role (Wikipedia). As of 14 October 2024, the Guard of Honour unit consisted of 172 men and 20 women. Since its establishment, the unit has participated in more than 5,000 protocol activities, such as official visits and military honours (teraz.sk). In addition to representing the state, the Guard of Honour also engages in various charitable activities – supporting the League Against Cancer, the oncology department of the hospital at Kramáre, and the Slovak Red Cross, and performing at gala programs (stvr.sk).

Odkazy

Wikipedia

2006

cestna-straz 112366

Príroda, Živočíchy, Akvaristika, Výstavy, Organizmy, Chovateľstvo

Svet zvierat v Nitre

08/09/202508/09/2025 skala

V Nitre sa pravidelne konalo podujatie s názvom Svet zvierat, ktoré je významnou udalosťou pre milovníkov a chovateľov zvierat. Toto podujatie sa zameriava na prezentáciu rôznych druhov domácich aj exotických zvierat a poskytuje priestor na výmenu skúseností medzi chovateľmi, odborníkmi a širokou verejnosťou. Prvý ročník výstavy Svet zvierat sa uskutočnil v roku 2012 v priestoroch výstaviska Agrokomplex v Nitre. Odvtedy sa podujatie koná každoročne, výstava sa postupne rozrastala a získavala na popularite, čo viedlo k rozšíreniu vystavovaných druhov zvierat a bohatšiemu sprievodnému programu (nitralive.sk).

V roku 2015 sa konal už tretí ročník výstavy, ktorý priniesol bohatý sprievodný program vrátane prednášok o canisterapii, športovej kynológii a vystúpení Agility klubu z Nitry. Súčasťou výstavy bola aj XIX. Celoštátna výstava exotického vtáctva, celkovo bolo prihlásených asi 4600 zvierat (nitralive.sk). Štvrtý ročník podujatia v roku 2016 bol spojený s 19. ročníkom Celoštátnej výstavy zvierat a prvým ročníkom Vyšehradskej výstavy zvierat. Chovatelia psov, mačiek, exotických vtákov, plazov, hlodavcov a ďalších zvierat prezentovali svoje chovateľské úspechy širokej verejnosti (mynitra.sme.sk).

Odborníci z rôznych oblastí chovateľstva a veterinárnej medicíny poskytujú prednášky a praktické ukážky týkajúce sa starostlivosti o zvieratá, ich výcviku a zdravia. Súčasťou podujatia sú aj súťaže v agility, poslušnosti a ďalších disciplínach, kde môžu návštevníci vidieť zručnosti a tréning zvierat. Na výstave sú prítomní predajcovia chovateľských potrieb, krmív a doplnkov, kde si návštevníci môžu zakúpiť potrebné vybavenie pre svojich miláčikov. Podujatie tiež podporuje povedomie o ochrane prírody a biodiverzite, keďže mnohé prezentované druhy sú ohrozené alebo vyžadujú špeciálnu starostlivosť. Výstava tak prispieva k environmentálnemu vzdelávaniu a zvyšovaniu povedomia o dôležitosti ochrany živočíšnych druhov. Pre aktuálne informácie o termínoch a programe podujatia Svet zvierat je vhodné sledovať oficiálne stránky výstaviska Agrokomplex alebo miestne informačné kanály, keďže termíny a program sa môžu meniť (agrokomplex.sk).

In Nitra, an event called Svet zvierat (World of Animals) has been regularly held, becoming a significant occasion for animal lovers and breeders. This event focuses on the presentation of various species of domestic and exotic animals and provides space for exchanging experiences among breeders, experts, and the general public. The first edition of the Svet zvierat exhibition took place in 2012 at the Agrokomplex exhibition center in Nitra. Since then, the event has been held annually, gradually expanding and gaining popularity, which led to an increase in the number of exhibited animal species and a richer accompanying program (nitralive.sk).

In 2015, the third edition of the exhibition was held, offering a wide range of accompanying activities, including lectures on canistherapy, sports cynology, and performances by the Agility Club from Nitra. The exhibition also hosted the 19th National Exhibition of Exotic Birds, with around 4,600 animals registered in total (nitralive.sk). The fourth edition in 2016 was combined with the 19th National Animal Exhibition and the first Visegrad Animal Exhibition. Breeders of dogs, cats, exotic birds, reptiles, rodents, and other animals presented their breeding achievements to the general public (mynitra.sme.sk).

Experts from various fields of animal breeding and veterinary medicine provide lectures and practical demonstrations on animal care, training, and health. The event also includes competitions in agility, obedience, and other disciplines, where visitors can observe the skills and training of animals. Vendors of breeding supplies, food, and accessories are also present, offering visitors the opportunity to purchase the necessary equipment for their pets. The event further promotes awareness of nature conservation and biodiversity, as many of the presented species are endangered or require special care. The exhibition thus contributes to environmental education and raising awareness of the importance of protecting animal species. For up-to-date information on the dates and program of the Svet zvierat event, it is recommended to follow the official Agrokomplex exhibition center website or local information channels, as dates and programs may change (agrokomplex.sk).

Odkazy

dnes24.sk

TOP

Všetky

2013, 2016

svet-zvierat 99366

Krajina, Slovenská krajina, Obce, Príroda, Slovenské, Považské, Skaly, Stredné Považie, Biotopy

Vršatec

03/09/202503/09/2025 skala

Vršatec sa nachádza nad Vršatským Podhradím.

Vršatské bradlá sú mohutným vápencovým masívom, viditeľné sú z veľkej vzdialenosti. Nad obcou sa nachádza aj hrad Vršatec. Už v roku 1244 sa spomína Vršatec (trencin.sk). Vršatské bradlá sú významná geologická a paleontologická lokalita. Nachádza sa tu veľké množstvo fosílii plytkého aj hlbokého jurského a kriedového mora, amonity, belemnity, ľaliovky, lastúrniky posidonia a mikrofosílie foraminifery, rádiolarie, prvoky calpionela (Morycowa, Mišík, 2005). Vyskytujú sa tu vzácne motýle: Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Papilio machaon, Aglia tau. chrobák Rosalia alpina (Wikipedia). Vršatské bradlá sú prírodnou rezerváciou (enviroportal.sk). Vršatec lákal k poznaniu, ku rekreácii aj v dávnejšej minulosti, svedčia o tom výskumné správy prírodovedcov zo začiatku 19. storoča – A. Rochel, J. Ľ. Holuby, K. Domin a ďalší. Svedčili o tom aj rekreačné zariadenia (Informačná tabuľa).

Sú najvýraznejším a najvyšším skalným bradlovým hrebeňom na Slovensku (550 – 830 metrov nad morom). Vápencový masív pochádza z jury (spoznaj.eu). Vršatské bradlá sú jedným z najvýraznejších prírodných útvarov na Slovensku. Je súčasťou Bielych Karpát, týči sa nad obcou Vršatské Podhradie a je viditeľný z veľkej vzdialenosti. Vršatské bradlá sú súčasťou bradlového pásma, ktoré prechádza severným údolím Váhu. Tento pás sa tiahne od Moravy až po východné Slovensko a je tvorený sériou vápencových a dolomitických útvarov, ktoré vznikli v období jury a kriedy. Najvyšším vrchom Vršatských bradiel je Chmeľová s nadmorskou výškou 925 metrov. Geologicky sú bradlá tvorené prevažne czorsztynskou bradlovou jednotkou, ktorá pozostáva z rôznych typov vápencov, vrátane krinoidových (ľaliovkových), biohermných (útesových) a kalpionelových vápencov. Tieto horniny svedčia o sedimentácii v plytkých moriach počas strednej až vrchnej jury a spodnej kriedy. V oblasti Chmeľovej sa nachádzajú aj vrstvy vulkanických hornín (Wikipédia).

Najstaršie pozostatky prítomnosti ľudí v tejto lokalite sú z mladšej až neskorej doby kamennej. Našli sa tu kamenné nástroje na Chmeľovej a v sedle medzi Bielym Vrchom a Dielom. Výraznejšie osídlenie je datované z neskorou dobou bronzovou, s ľuďmi lužických popolnicových polí. Prejavovali sa pohrebiskami a žiarovými hrobmi, niekedy prekrytými mohylami. Vyskytli sa aj stopy sídliska. V lokalite Zazámčie v okolí bývalého kúpaliska (Informačná tabuľa). Neskoršie osídlenie už je o púchovskej kultúre. Výrazné stopy zanechali slovanskí predkovia, v lokalite Medziskalie sa našli železné predmety z 9. až počiatku 10. storočia – kosa, krojidlo, radlica, motyky, nákovy, kliešte, vrták, obojručné nože, sekery. V priebehu 13. storočia sa začal stavať stredoveký hrad. Už koncom 13. storočia sa dostal do rúk Matúša Čáka. Od roku 1396 patril Ctiborovi zo Ctiboríc. Do zániku hradu v roku 1707 vystriedal mnohých majiteľov (Wikipedia). Hrad Vršatec bol postavený na neprístupných vápencových skalách a patril medzi najvyššie položené hrady na Slovensku. Jeho strategická poloha mu poskytovala prirodzenú ochranu a umožňovala kontrolu nad dôležitými obchodnými cestami. Počas svojej histórie hrad vystriedal viacerých majiteľov a v 14. storočí bol v držbe Matúša Čáka Trenčianskeho. V roku 1708 bol hrad počas Rákócziho povstania zničený a odvtedy zostal v ruinách (trencin.sk).

Vršatské bradlá sú domovom pre rozmanitú flóru a faunu. Vyskytujú sa tu vzácne druhy rastlín a živočíchov, vrátane chránených druhov motýľov, ako sú jasoň červenooký – Parnassius apollo, jasoň chochlačkový – Parnassius mnemosyne, vidlochvost feniklový – Papilio machaon a okáň hruškový – Aglia tau. Z chrobákov je významný výskyt fúzača alpského – Rosalia alpina (Wikipédia). Súčasťou širšieho okolie Krivoklátska dolina. Nachádzajú sa tu najsevernejšie výskyty teplomilných spoločenstiev vzácnych a ohrozených rastlín a živočíchov v Bielych Karpatoch, výrazne odlišných od ostatných lokalít bradlového pásma. Napr. ľan rakúsky, spriadač egrešový. Okrem toho sa tu vyskytujú orchideje, všetky tri naše druhy prilboviek, kruštík prehliadaný, jazyk jelení, jasoň chochlačkový, užovka stromová, ďateľ bielochrbtý, muchárik bielokrký. V doline sa nachádza aj Krivoklátska tiesňava. Tam sa bol zaznamený modráčik konzincový, mora piesčinová, hmyzovník Holybyho, kruštík drobnolistý, kruštík rožkatý, vemenník zelenkastý. Záver doliny tvoria tzv. Krivoklátske lúky. Vyskytuje sa tu vzácny mravec Coptoformica exsecta, päťprstnica hustokvetá, kruštík močiarny, kosatec trávolistý, hadivka obyčajná, bielokvet močiarny. Súčasťou Krivoklátskej doliny je aj Dračia studňa, jediný vodopád v Bielych Karpatoch (Informačná tabuľa).

Prvý novodobý náučný chodník bol v okolí Vršatca sprístupnený v 80-tych rokov 20. storočia. Viedol z Vršatského Podhradia do Červeného Kameňa. Rekonštruovaný bol v roku 2005. Stal sa okružným, využíval existujúce turistické chodníky. Jeho súčasná podoba je dlhá asi 6 km (Informačná tabuľa).

Vršatec lies above the village of Vršatské Podhradie.

The Vršatské Klippen are a massive limestone formation visible from a great distance. Above the village stand the ruins of Vršatec Castle. Vršatec is mentioned as early as 1244 (trencin.sk). The Vršatské Klippen are an important geological and paleontological site. They contain numerous fossils from both shallow and deep Jurassic and Cretaceous seas—ammonites, belemnites, crinoids, the bivalve Posidonia, and microfossils such as foraminifera, radiolarians, and the calpionellid protozoans (Calpionella) (Morycowa, Mišík, 2005). Rare butterflies occur here: Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Papilio machaon, Aglia tau, as well as the beetle Rosalia alpina (Wikipedia). The Vršatské Klippen are a nature reserve (enviroportal.sk). Vršatec has long attracted scholars and visitors; research reports from the early 19th century by A. Rochel, J. Ľ. Holuby, K. Domin and others, as well as historical recreation facilities, bear witness to this (information board).

They form the most prominent and highest klippen ridge in Slovakia (550–830 m a.s.l.). The limestone massif dates to the Jurassic (spoznaj.eu). The Vršatské Klippen are among the most striking natural formations in Slovakia. They are part of the White Carpathians, rising above Vršatské Podhradie and visible from afar. They belong to the Klippen Belt that runs through the northern Váh valley, stretching from Moravia to eastern Slovakia and made up of a series of limestone and dolomitic bodies formed in the Jurassic and Cretaceous. The highest peak of the Vršatské Klippen is Chmeľová (925 m). Geologically, the klippen belong mainly to the Czorsztyn Klippen Unit and consist of various limestones, including crinoidal, biohermal (reef) and calpionellid limestones. These rocks record deposition in shallow seas during the Middle to Late Jurassic and the Early Cretaceous. Layers of volcanic rocks also occur in the Chmeľová area (Wikipedia).

The oldest traces of humans here date to the Late and Final Stone Age. Stone tools were found on Chmeľová and in the saddle between Biely vrch and Diel. More substantial settlement comes from the Late Bronze Age and the Lusatian Urnfield culture, evidenced by cemeteries and cremation graves, sometimes covered by barrows, and by traces of dwellings—e.g., at Zazámčie near the former swimming pool (information board). Later settlement belongs to the Púchov culture. The Slavs left significant remains; at Medziskalie iron objects from the 9th to early 10th century were found—a scythe, reaping hook, ploughshare, hoes, anvils, tongs, a drill, two-handed knives, axes. A medieval castle began to be built in the 13th century. By the end of that century it belonged to Matthew Csák. From 1396 it was held by Stibor of Stiborice. Until the castle’s demise in 1707 it changed owners many times (Wikipedia). Built on inaccessible limestone crags, Vršatec Castle ranked among the highest-situated castles in Slovakia. Its strategic position gave it natural protection and control over key trade routes. In 1708, during Rákóczi’s Uprising, the castle was destroyed and has remained a ruin ever since (trencin.sk).

The Vršatské Klippen host diverse flora and fauna. Rare and protected butterflies occur here, including the Apollo (Parnassius apollo), the Clouded Apollo (Parnassius mnemosyne), the Old World Swallowtail (Papilio machaon), and the Tau Emperor (Aglia tau). Among beetles, the Alpine longhorn Rosalia alpina is notable (Wikipedia). The wider area includes the Krivoklátska Valley. This is the northernmost occurrence in the White Carpathians of thermophilous communities of rare and endangered plants and animals, markedly different from other sites along the Klippen Belt—for example Austrian flax and the small eggar moth. Orchids occur here as well: all three of our helmet-orchids, the red helleborine, hart’s-tongue fern, the Clouded Apollo, the Aesculapian snake, white-backed woodpecker, and collared flycatcher. The valley also contains the Krivoklátska Gorge, with records of the violet copper butterfly, the sand-loving noctuid moth, Himantoglossum (Holyby’s bee orchid), the small-leaved and horned helleborines, and species such as the marsh fragrant orchid, grass-leaved iris, Arum maculatum, and Parnassia palustris. Its upper end forms the so-called Krivoklát Meadows, home to the rare ant Coptoformica exsecta, dense-flowered cinquefoil, marsh helleborine, and others. Part of the valley is the Dračia studňa (“Dragon’s Well”), the only waterfall in the White Carpathians (information board).

The first modern educational trail around Vršatec was opened in the 1980s. It led from Vršatské Podhradie to Červený Kameň. It was reconstructed in 2005, made circular, and routed along existing hiking paths. Its current length is about 6 km (information board).

Odkazy

Literatúra

Morycowa Ezbieta & Mišík Milan, 2005. Upper Jurassic shallow-watter scleractinian coral from the Pieniny Klippen Belt (Western Carpathians, Slovakia). Geologica Carpathica, october 2005, 56, 5, pp. 415- 432

2014

vrsatec 110964

Akvaristika, Príroda, Živočíchy, Ryby, Cichlidy, Africké cichlidy, Organizmy

Západoafrická cichlida Hemichromis bimaculatus

08/07/202508/07/2025 skala

Hemichromis bimaculatus, anglicky Jewel cichlid, patrí medzi najpestrejšie farebné sladkovodné ryby. Jej žiarivo červené sfarbenie posiate trblietavými modrými bodkami z nej robí neprehliadnuteľný druh, no zároveň ide o rybu s výnimočne silným teritoriálnym správaním a výrazným reprodukčným inštinktom. Pochádza zo západnej Afriky, predovšetkým z Guiney, Libérie, Sierry Leone a Pobrežia Slonoviny, kde obýva pomaly tečúce rieky, močiare a zaplavené oblasti s bohatou vegetáciou a množstvom úkrytov (Loiselle, 1979). Uprednostňuje mäkké až mierne tvrdé vody s teplotou medzi 24–28 °C a pH okolo 6,0–7,5. V prírode sa zdržuje v tienistých oblastiach medzi koreňmi, vodnými rastlinami alebo spadnutými konármi. Tento druh má mimoriadne silný zmysel pre teritórium a často bráni svoj priestor aj pred podstatne väčšími druhmi. Dospelé jedince dorastajú do veľkosti približne 10–12 cm, pričom samce bývajú o niečo väčšie a mohutnejšie ako samice. Typickým znakom druhu sú dva až tri výrazné tmavé škvrny – za žiabrovým viečkom a v strede tela. Farba tela sa mení podľa nálady, fázy rozmnožovania a sociálneho postavenia, pričom v období trenia nadobúda ryba intenzívne červený až karmínový odtieň (Stiassny & Jensen, 1987).

Hemichromis bimaculatus je známy svojim výrazným teritoriálnym a agresívnym správaním, najmä počas obdobia rozmnožovania. V akváriových podmienkach sa odporúča chovať tento druh v samostatnej nádrži alebo s robustnými druhmi, ktoré dokážu čeliť jeho dominantnému správaniu. Akvárium by malo mať objem minimálne 150 litrov, s množstvom úkrytov z kameňov, koreňov a rastlín. Je dôležité zabezpečiť aj vizuálne bariéry, ktoré pomáhajú znižovať stres z priamych kontaktov medzi rybami (Baensch & Riehl, 1997). Počas trenia si vyberú rovný kameň, koreň alebo stenu akvária, kde samica kladie vajíčka a samec ich oplodňuje. Rodičovský pár intenzívne stráži ikry aj vyliahnutý poter, čo je sprevádzané výrazným agresívnym správaním voči ostatným rybám (Goldstein, 1973). Pohlavne dospievajú pri veľkosti asi 6–7 cm. Počas párenia sa ich farby zvýrazňujú, a samica môže naklásť až 300–500 ikier. Vyliahnutie nastáva po približne 48–72 hodinách, v závislosti od teploty vody.

V prírode sa Hemichromis bimaculatus živí prevažne hmyzom, larvami, drobnými rybkami a bezstavovcami, čo z neho robí oportunistického predátora. V akváriu akceptuje široké spektrum potravy – od vločkových a granulovaných krmív, cez mrazené a živé krmivá ako dafnie, artemie, až po nasekané kúsky rybieho mäsa. Pre udržanie farebnosti sa odporúča dopĺňať karotenoidové zložky (napr. spirulina, krevety).

Hemichromis bimaculatus, commonly known as the Jewel cichlid, is one of the most colorful freshwater fish species. Its bright red coloration adorned with sparkling blue spots makes it unmistakable, while also being a fish with exceptionally strong territorial behavior and pronounced reproductive instincts. It originates from West Africa, particularly Guinea, Liberia, Sierra Leone, and Ivory Coast, where it inhabits slow-flowing rivers, swamps, and flooded areas rich in vegetation and hiding places (Loiselle, 1979). It prefers soft to moderately hard water with a temperature between 24–28 °C and pH around 6.0–7.5. In nature, it hides in shaded areas among roots, aquatic plants, or fallen branches. This species has an extraordinarily strong sense of territory and often defends its space even against significantly larger species. Adults grow to about 10–12 cm, with males generally being slightly larger and more robust than females. A typical feature of the species is two to three dark spots – behind the gill cover and in the middle of the body. Body coloration varies based on mood, spawning phase, and social status, and during breeding, the fish turns intensely red to crimson (Stiassny & Jensen, 1987).

Hemichromis bimaculatus is known for its pronounced territorial and aggressive behavior, especially during breeding. In aquariums, it is recommended to keep this species in a separate tank or with robust species that can withstand its dominance. The tank should have a volume of at least 150 liters, with plenty of hiding places made of rocks, roots, and plants. It is important to include visual barriers to reduce stress from direct encounters (Baensch & Riehl, 1997). During spawning, they choose a flat stone, root, or aquarium wall where the female lays the eggs and the male fertilizes them. The pair aggressively guards the eggs and fry, showing intense defensive behavior toward other fish (Goldstein, 1973). They reach sexual maturity at about 6–7 cm, and the female can lay 300–500 eggs, which hatch in 48–72 hours, depending on water temperature.

In nature, Hemichromis bimaculatus feeds mainly on insects, larvae, small fish, and invertebrates, making it an opportunistic predator. In aquariums, it accepts a wide range of foods – from flakes and granules to frozen and live foods such as daphnia, brine shrimp, or chopped fish meat. To maintain its vivid colors, it’s recommended to include carotenoid-rich ingredients (e.g., spirulina, shrimp).

Hemichromis bimaculatus, bekannt als Juwelenbuntbarsch, gehört zu den farbenprächtigsten Süßwasserfischen. Seine leuchtend rote Färbung mit glitzernden blauen Punkten macht ihn unverkennbar. Gleichzeitig zeigt er ein ausgeprägt territoriales Verhalten und einen starken Fortpflanzungsinstinkt. Die Art stammt aus Westafrika, insbesondere aus Guinea, Liberia, Sierra Leone und der Elfenbeinküste, wo sie langsam fließende Flüsse, Sümpfe und überflutete Gebiete mit reicher Vegetation bewohnt (Loiselle, 1979). Bevorzugt werden weiche bis mittelhartes Wasser mit Temperaturen von 24–28 °C und einem pH-Wert von 6,0–7,5. In der Natur hält sich der Fisch gerne im Schatten unter Wurzeln, Pflanzen oder Ästen auf. Er verteidigt sein Revier auch gegenüber größeren Arten. Erwachsene Exemplare werden etwa 10–12 cm groß, Männchen sind in der Regel kräftiger. Typisch sind zwei bis drei dunkle Flecken hinter dem Kiemendeckel und in der Körpermitte. Die Färbung variiert je nach Stimmung und Laichphase, zur Fortpflanzungszeit wird der Fisch intensiv rot bis karmesinrot (Stiassny & Jensen, 1987).

Hemichromis bimaculatus ist besonders während der Fortpflanzung aggressiv und territorial. Im Aquarium sollte er entweder alleine oder mit robusten Arten gehalten werden. Das Becken sollte mindestens 150 Liter fassen und viele Verstecke (Steine, Wurzeln, Pflanzen) sowie Sichtbarrieren aufweisen (Baensch & Riehl, 1997). Beim Laichen wählt das Paar einen flachen Stein oder eine Wand, wo das Weibchen bis zu 300–500 Eier legt, die das Männchen befruchtet. Die Brut wird aggressiv verteidigt (Goldstein, 1973). Der Nachwuchs schlüpft je nach Temperatur nach 48–72 Stunden.

In freier Wildbahn ernährt sich Hemichromis bimaculatus hauptsächlich von Insekten, Larven, kleinen Fischen und wirbellosen Tieren – er ist also ein opportunistischer Räuber. Im Aquarium frisst er Flockenfutter, Granulate, Frost- und Lebendfutter (z. B. Daphnien, Artemia, Fischstücke). Für die Farberhaltung sind Carotinoid-Zusätze wie Spirulina oder Garnelen empfehlenswert.

Hemichromis bimaculatus, en anglais Jewel cichlid, est l’un des poissons d’eau douce les plus colorés. Sa robe d’un rouge éclatant parsemée de reflets bleus scintillants en fait une espèce très visible. Cependant, ce poisson se distingue aussi par un comportement territorial particulièrement marqué et un instinct reproducteur prononcé. Originaire d’Afrique de l’Ouest — notamment de Guinée, du Libéria, de la Sierra Leone et de la Côte d’Ivoire — il habite les cours d’eau lents, les marais et les zones inondées, riches en végétation et offrant de nombreux refuges (Loiselle, 1979). Il apprécie les eaux douces à légèrement dures, à une température entre 24 et 28 °C, avec un pH de 6,0 à 7,5. Dans la nature, il reste généralement à l’ombre, près des racines, des plantes aquatiques ou des branches tombées. Très attaché à son territoire, il défend souvent vigoureusement son espace même contre des espèces beaucoup plus grandes. Les adultes mesurent environ 10 à 12 cm, les mâles étant un peu plus grands et plus robustes que les femelles. On reconnaît ce cichlidé à deux ou trois taches sombres – une derrière l’opercule et une ou deux au milieu du corps. Sa couleur varie selon son humeur, la phase de reproduction et son statut social : pendant la période de ponte, il adopte un rouge vif à carmin très intense (Stiassny & Jensen, 1987).

Hemichromis bimaculatus est réputé pour son comportement territorial et agressif, en particulier lors de la reproduction. En aquarium, il est recommandé de le maintenir dans un bac spécifique ou avec des espèces robustes capables de supporter son caractère dominant. L’aquarium doit avoir une capacité minimale de 150 litres, avec de nombreux abris formés de roches, racines et plantes. Il est également important d’ajouter des barrières visuelles pour réduire le stress lié aux contacts directs entre poissons (Baensch & Riehl, 1997). Lors de la reproduction, le couple choisit une surface plane (pierre, racine ou paroi de l’aquarium) pour la ponte : la femelle y dépose ses œufs que le mâle féconde ensuite. Les deux parents défendent intensément les œufs et le frai, adoptant un comportement agressif envers les autres poissons (Goldstein, 1973). La maturité sexuelle est atteinte vers 6–7 cm. Lors de la reproduction, les couleurs s’intensifient et la femelle peut pondre 300 à 500 œufs. L’éclosion intervient en 48 à 72 heures, selon la température de l’eau.

Dans la nature, H. bimaculatus est un prédateur opportuniste se nourrissant principalement d’insectes, larves, petits poissons et invertébrés. En aquarium, il accepte une gamme variée d’aliments : flocons, granulés, nourriture congelée ou vivante (dafnia, artemia), et morceaux de poisson. Pour maintenir son intensité de couleur, il est recommandé d’ajouter des sources de caroténoïdes (spiruline, crevettes).

Literatúra

Baensch H. A. & Riehl R. (1997). Aquarium Atlas Vol. 1. Mergus Verlag.
Goldstein R.J. (1973). Cichlids of the World. TFH Publications.
Loiselle P.V. (1979). The Cichlid Aquarium. TFH Publications.
Stiassny Melanie L. J., & Jensen, J.S. (1987). A review of the genus Hemichromis. American Museum Novitates, 2873.

Odkazy