Krajina, Slovensko, Obce, Príroda, Slovenské, Považské, Skaly, Stredné Považie, Biotopy, Fotografie

Vršatec

skala
Hits: 2601

Vršatec sa nachádza nad Vršatským Podhradím.

sú mohutným vápencovým masívom, viditeľné sú z veľkej vzdialenosti. Nad obcou sa nachádza aj . Už v roku 1244 sa spomína Vršatec (trencin.sk). Vršatské bradlá sú významná geologická a paleontologická lokalita. Nachádza sa tu veľké množstvo fosílii plytkého aj hlbokého jurského a kriedového mora, amonity, , ľaliovky, lastúrniky posidonia a  foraminifery, ,  calpionela (Morycowa, Mišík, 2005). Vyskytujú sa tu vzácne motýle: , , , Aglia tau. (Wikipedia). Vršatské bradlá sú prírodnou rezerváciou (enviroportal.sk). Vršatec lákal k poznaniu, ku rekreácii aj v dávnejšej minulosti, svedčia o tom výskumné správy prírodovedcov zo začiatku 19. storoča – A. Rochel, J. Ľ. Holuby, K. Domin a ďalší. Svedčili o tom aj rekreačné (Informačná tabuľa).

Sú najvýraznejším a najvyšším skalným bradlovým hrebeňom na Slovensku (550 – 830 metrov nad morom). Vápencový masív pochádza z jury (spoznaj.eu). Vršatské bradlá sú jedným z najvýraznejších prírodných útvarov na Slovensku. Je súčasťou Bielych Karpát, týči sa nad obcou a je viditeľný z veľkej vzdialenosti. Vršatské bradlá sú súčasťou bradlového pásma, ktoré prechádza severným údolím Váhu. Tento pás sa tiahne od Moravy až po a je tvorený sériou vápencových a dolomitických útvarov, ktoré vznikli v období jury a kriedy. Najvyšším vrchom Vršatských bradiel je Chmeľová s nadmorskou výškou 925 metrov. Geologicky sú bradlá tvorené prevažne czorsztynskou bradlovou jednotkou, ktorá pozostáva z rôznych typov vápencov, vrátane krinoidových (ľaliovkových), biohermných (útesových) a kalpionelových vápencov. Tieto horniny svedčia o sedimentácii v plytkých moriach počas strednej až vrchnej jury a spodnej kriedy. V Chmeľovej sa nachádzajú aj vrstvy vulkanických hornín (Wikipédia).

Najstaršie pozostatky prítomnosti ľudí v tejto lokalite sú z mladšej až neskorej doby kamennej. Našli sa tu kamenné nástroje na Chmeľovej a v sedle medzi Bielym Vrchom a Dielom. Výraznejšie osídlenie je datované z neskorou dobou bronzovou, s ľuďmi lužických popolnicových polí. Prejavovali sa pohrebiskami a žiarovými hrobmi, niekedy prekrytými mohylami. Vyskytli sa aj stopy sídliska. V lokalite Zazámčie v okolí bývalého kúpaliska (Informačná tabuľa). Neskoršie osídlenie už je o púchovskej kultúre. Výrazné stopy zanechali slovanskí , v lokalite sa našli z 9. až počiatku 10. storočia – kosa, krojidlo, radlica, , , , vrták, obojručné , . V priebehu 13. storočia sa začal stavať stredoveký hrad. Už koncom 13. storočia sa dostal do rúk Matúša Čáka. Od roku 1396 patril Ctiborovi zo Ctiboríc. Do zániku hradu v roku 1707 vystriedal mnohých majiteľov (Wikipedia). Hrad Vršatec bol postavený na neprístupných vápencových skalách a patril medzi najvyššie položené na Slovensku. Jeho strategická poloha mu poskytovala prirodzenú ochranu a umožňovala kontrolu nad dôležitými obchodnými cestami. Počas svojej histórie hrad vystriedal viacerých majiteľov a v 14. storočí bol v držbe Matúša Čáka Trenčianskeho. V roku 1708 bol hrad počas Rákócziho zničený a odvtedy zostal v ruinách (trencin.sk).

Vršatské bradlá sú domovom pre rozmanitú flóru a faunu. Vyskytujú sa tu rastlín a živočíchov, vrátane chránených druhov motýľov, ako sú jasoň červenooký – Parnassius apollo, – Parnassius mnemosyne, vidlochvost feniklový – Papilio machaon a okáň hruškový – Aglia tau. Z chrobákov je významný výskyt fúzača alpského – Rosalia alpina (Wikipédia). Súčasťou širšieho okolie Krivoklátska dolina. Nachádzajú sa tu najsevernejšie výskyty teplomilných spoločenstiev vzácnych a ohrozených rastlín a živočíchov v Bielych Karpatoch, výrazne odlišných od ostatných lokalít bradlového pásma. Napr. ľan rakúsky, spriadač egrešový. Okrem toho sa tu vyskytujú orchideje, všetky tri naše druhy prilboviek, , jazyk jelení, jasoň chochlačkový, , , . V doline sa nachádza aj Krivoklátska tiesňava. Tam sa bol zaznamený modráčik konzincový, mora piesčinová, , , , . Záver doliny tvoria tzv. . Vyskytuje sa tu vzácny mravec , päťprstnica hustokvetá, kruštík močiarny, , hadivka obyčajná, . Súčasťou Krivoklátskej doliny je aj Dračia studňa, jediný vodopád v Bielych Karpatoch (Informačná tabuľa).

Prvý novodobý náučný chodník bol v okolí Vršatca sprístupnený v 80-tych rokov 20. storočia. Viedol z Vršatského Podhradia do Červeného Kameňa. Rekonštruovaný bol v roku 2005. Stal sa okružným, využíval existujúce turistické . Jeho súčasná podoba je asi 6 km (Informačná tabuľa). 

Vršatec lies above the village of Vršatské Podhradie.

The Vršatské Klippen are a massive limestone formation visible from a great distance. Above the village stand the ruins of Vršatec Castle. Vršatec is mentioned as early as 1244 (trencin.sk). The Vršatské Klippen are an important geological and paleontological site. They contain numerous fossils from both shallow and deep Jurassic and Cretaceous seas—ammonites, belemnites, crinoids, the bivalve Posidonia, and microfossils such as foraminifera, radiolarians, and the calpionellid protozoans (Calpionella) (Morycowa, Mišík, 2005). Rare butterflies occur here: Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Papilio machaon, Aglia tau, as well as the beetle Rosalia alpina (Wikipedia). The Vršatské Klippen are a nature reserve (enviroportal.sk). Vršatec has long attracted scholars and visitors; research reports from the early 19th century by A. Rochel, J. Ľ. Holuby, K. Domin and others, as well as historical recreation facilities, bear witness to this (information board).

They form the most prominent and highest klippen ridge in (550–830 m a.s.l.). The limestone massif dates to the Jurassic (spoznaj.eu). The Vršatské Klippen are among the most striking natural formations in Slovakia. They are part of the White Carpathians, rising above Vršatské Podhradie and visible from afar. They belong to the Klippen Belt that runs through the northern Váh valley, stretching from Moravia to eastern Slovakia and made up of a series of limestone and dolomitic bodies formed in the Jurassic and Cretaceous. The highest peak of the Vršatské Klippen is Chmeľová (925 m). Geologically, the klippen belong mainly to the Czorsztyn Klippen Unit and consist of various limestones, including crinoidal, biohermal (reef) and calpionellid limestones. These rocks record deposition in shallow seas during the Middle to Late Jurassic and the Early Cretaceous. Layers of volcanic rocks also occur in the Chmeľová area (Wikipedia).

The oldest traces of humans here date to the Late and Final Stone Age. Stone tools were found on Chmeľová and in the saddle between and . More substantial settlement comes from the Late Bronze Age and the Lusatian Urnfield culture, evidenced by cemeteries and cremation graves, sometimes covered by barrows, and by traces of dwellings—.g., at Zazámčie near the former swimming pool (information board). Later settlement belongs to the Púchov culture. The Slavs left significant remains; at Medziskalie iron objects from the 9th to early 10th century were found—a scythe, reaping hook, ploughshare, hoes, anvils, tongs, a drill, two-handed knives, axes. A medieval castle began to be built in the 13th century. By the end of that century belonged to Matthew Csák. From 1396 it was held by Stibor of Stiborice. Until the castle’s demise in 1707 it changed owners many times (Wikipedia). Built on inaccessible limestone crags, Vršatec Castle ranked among the highest-situated castles in Slovakia. Its strategic position gave it natural protection and control over key trade routes. In 1708, during Rákóczi’s Uprising, the castle was destroyed and has remained a ruin ever since (trencin.sk).

The Vršatské Klippen host diverse flora and fauna. Rare and protected butterflies occur here, including the Apollo (Parnassius apollo), the Clouded Apollo (Parnassius mnemosyne), the Old World Swallowtail (Papilio machaon), and the Tau Emperor (Aglia tau). Among beetles, the Alpine longhorn Rosalia alpina is notable (Wikipedia). The wider area includes the Krivoklátska Valley. This is the northernmost occurrence in the White Carpathians of thermophilous communities of rare and endangered plants and animals, markedly different from other sites along the Klippen Belt—for example Austrian flax and the small eggar moth. Orchids occur here as well: all three of our helmet-orchids, the red helleborine, hart’s-tongue fern, the Clouded Apollo, the Aesculapian snake, white-backed woodpecker, and collared flycatcher. The valley also contains the Krivoklátska Gorge, with records of the violet copper butterfly, the sand-loving noctuid moth, Himantoglossum (Holyby’s bee orchid), the small-leaved and horned helleborines, and species such as the marsh fragrant orchid, grass-leaved iris, Arum maculatum, and Parnassia palustris. Its upper end forms the so-called Krivoklát Meadows, home to the rare ant Coptoformica exsecta, dense-flowered cinquefoil, marsh helleborine, and others. Part of the valley is the Dračia studňa (“Dragon’s Well”), the only waterfall in the White Carpathians (information board).

The modern educational trail around Vršatec was opened in the 1980s. It led from Vršatské Podhradie to . It was reconstructed in 2005, made circular, and routed along existing hiking paths. Its current length is about 6 km (information board).

Odkazy

Literatúra

Morycowa Ezbieta & Mišík Milan, 2005. Upper Jurassic shallow-watter scleractinian coral from the Klippen Belt (Western Carpathians, Slovakia). Geologica Carpathica, october 2005, 56, 5, pp. 415- 432

 

 

Botanické záhrady, Príroda, Rastliny, Ľudská príroda, Organizmy, Fotografie

Arborétum Mlyňany

skala
Hits: 486

je botanickým zariadením, ktoré sa pýši najbohatšou zbierkou cudzokrajných drevín Slovensku. Patrí medzi najvýznamnejšie v strednej Európe. Nachádza sa medzi obcami Tesárske Mlyňany a Vieska nad Žitavou, rozprestiera sa na ploche 67 hektárov (Slovakia Travel). Založené bolo v roku 1892 grófom Dr. Štefanom Ambrózy-Migazzim, vášnivým milovníkom prírody a dendrológie. Jeho cieľom bolo vytvoriť „vždyzelený park“ (), kde by sa aklimatizovali cudzokrajné v našich klimatických podmienkach. Pod vedením záhradníka Jozefa Mišáka boli postupne vysádzané dreviny dovážané z rôznych častí sveta, najmä z Nemecka, Francúzska a Anglicka (es.wikipedia.org). Ambrózy získal časť mlynianskeho veľkostatku, ku ktorému neskôr prikúpil pri Vieske nad Žitavou. Výsadby sa začali na terasách pod kaštieľom, ktorý dal predtým postaviť. Presúvali sa obrovské zeme, balvany na stavbu sa dovážali z Prílep a Kľačian. Ambrózy sa spojil s poprednými botanikmi a dendrológmi ako boli , A. Silva-Tarouca, Moesz, Gáyer, (sav.sk).

Arborétum je situované na severnom okraji Podunajskej . Pôvodne nebola príliš vhodná pre stálozelenú flóru, preto si zo začiatku zakladateľ nechal dovážať humus a rašelinu. Pôvodný bol založený na pôvodnom dubovo-hrabovom lese. Postupne sa vyrúbaval pôvodný porast a sadili sa ušľachtilé dreviny. Na okraji je možné aj dnes nájsť zvyšky pôvodného lesa (slovenskycestovatel.sk). Po odchode grófa Ambrózy-Migazziho v roku 1914 prevzal starostlivosť o arborétum Jozef Mišák. V roku 1951 bolo arborétum vyhlásené za chránený areál a stalo sa vedeckým pracoviskom Slovenskej akadémie vied (). Dnes je arborétum otvorené pre počas celého roka a slúži nielen ako miesto oddychu, ale aj ako centrum výskumu a vzdelávania v botaniky a ekológie (sk.wikipedia.org). Arboréta: , Jozef Mišák, Jozef Richtár, Gejza Steinhübel, , , , Ivan Tomaško (arboretum.sav.sk).

V Arboréte Mlyňany sa nachádza viac ako 2 300 druhov rastlín z rôznych kútov sveta, vrátane východnej Ázie, Kórey a Severnej Ameriky. Medzi najvzácnejšie exempláre patrí 35-metrový – Sequoiadendron giganteum a zimokvet včasný – Chimonanthus praecox, ktorý kvitne už v januári. Unikátom sú aj mnohé ázijské dreviny, ktoré sa okrem svojho pôvodného prostredia vyskytujú len v tomto arboréte (Slovakia Travel). Areál je rozdelený na niekoľko tematických častí: Ambrózyho park je najstaršia časť arboréta s rozlohou 40 ha, kde sú sústredené vždyzelené listnaté dreviny a ihličnany. Ďalšie časti: severoamerická plocha, východoázijská plocha, kórejská plocha a slovenská plocha, ktorá bola založená v roku 1992 (slovenskycestovatel.sk). Jednou z hlavných dominánt arboréta je romantický kaštieľ postavený v roku 1894 s charakteristickou vežou, ktorý slúži ako sídlo správy arboréta a miesto konania rôznych podujatí. Hlavná vychádzková trasa pre návštevníkov meria 4,5 km a vedie cez najzaujímavejšie časti areálu (Slovakia Travel).

Zoznam druhov (162)

  1. Abies concolor
  3. Acer davidii
  4. Acer japonicum
  5. Acer oliverianum
  6. Acer palmatum
  7. Acer pictum
  8. Acer platanoides
  9. Acer rubrum
  10. Acer saccharum
  11. Acer triflorum
  12. Agave americana
  13. Ajuga genevensis
  14. Alopecurus pratensis
  15. Amelanchier × lamarckii
  16. Aquilegia alpina
  17. Asparagus setaceus
  18. Aucuba japonica
  19. Berberis aquifolium
  20. Berberis bealei
  21. Berberis japonica
  22. Berberis julianae
  23. Berberis thunbergii
  24. Betula papyrifera
  25. Betula pendula
  26. Calocybe gambosa
  27. Carpinus betulus
  28. Carpinus orientalis
  29. Castanea crenata
  30. Castanea dentata
  31. Castanea sativa
  32. Catalpa bignonioides
  33. Catalpa ovata
  34. Cedrus atlantica
  35. Cercidiphyllum japonicum
  36. Cercis canadensis
  37. Chamaecyparis lawsoniana
  38. Chamaecyparis pisifera
  39. Cladrastis kentukea
  40. Clematis vitalba
  42. Cornus kousa
  43. Cotinus coggygria
  44. Cotoneaster acutifolius
  45. Cotoneaster bullatus
  46. Cotoneaster moupinensis
  47. Cryptomeria japonica
  48. Cylindropuntia imbricata
  49. Deutzia ningpoensis
  50. Dianthus barbatus
  51. Dianthus deltoides
  52. Dictamnus albus
  53. strigosus
  55. Euonymus grandiflorus
  56. Euonymus sachalinensis
  57. Fagus orientalis
  58. pallens
  59. Festuca valesiaca
  60. viridissima
  61. Fraxinus americana
  62. Geranium macrorrhizum
  63. Gleditsia aquatica
  64. Gleditsia triacanthos
  65. Gymnocladus dioicus
  66. Hedera helix
  67. Hydrangea arborescens
  68. Hydrangea petiolaris
  69. sempervirens
  70. Iris sibirica
  71. Isatis tinctoria
  72. Juglans mandshurica
  73. Juniperus horizontalis
  74. Karpatiosorbus latifolia
  75. `Golden Rain Tree`
  76. Kniphofia uvaria
  77. Koelreuteria paniculata
  78. Larix decidua
  79. Lavandula angustifolia
  80. Lavandula latifolia
  81. Libellula depressa
  82. Ligustrum obtusifolium
  1. Ligustrum vulgare
  2. Liquidambar formosana
  4. Liriodendron tulipifera
  5. Metasequoia glyptostroboides
  6. alba
  7. Nymphaea candida
  8. Nymphaea mexicana
  9. Nymphaea odorata
  10. Nymphoides peltata
  11. Parthenocissus quinquefolia
  12. Phedimus kamtschaticus
  13. Picea abies
  14. Pinus armandi
  15. Pinus pinaster
  16. Pinus ponderosa
  17. Pinus resinosa
  19. Pinus wallichiana
  20. Potentilla indica
  21. Pourthiaea villosa
  22. Prunus avium
  23. Prunus cerasifera
  24. Prunus laurocerasus
  25. Pterocarya fraxinifolia
  26. Pterocarya stenoptera
  27. Pyracantha crenulata
  28. Quercus acutissima
  29. Quercus coccinea
  31. Quercus petraea
  33. Quercus velutina
  34. × detonsum
  35. Rhododendron albrechtii
  36. Rhododendron argyrophyllum
  37. Rhododendron calendulaceum
  38. Rhododendron catawbiense
  39. Rhododendron decorum
  40. Rhododendron degronianum
  41. Rhododendron ferrugineum
  42. Rhododendron luteum
  43. Rhododendron maximum
  44. Rhododendron mimetes
  45. Rhododendron ponticum
  46. Rhododendron roseum
  47. Rhododendron smirnowii
  48. Rhododendron wadanum
  49. Rhododendron yakushimanum
  50. Rhododendron yedoense
  51. Rhus typhina
  52. Rosa × odorata
  53. Rosa arvensis
  54. Rosa gallica
  55. Rosa lucieae
  56. Salix babylonica
  57. Salix integra
  58. Salix viminalis
  60. album
  61. Sequoia sempervirens
  62. Sequoiadendron giganteum
  63. Syringa oblata
  65. Syringa reticulata
  66. Taxus canadensis
  67. Thuja occidentalis
  68. Thuja plicata
  69. Tilia cordata
  70. Typha latifolia
  71. Ulmus laevis
  72. Ulmus minor
  73. Vanessa cardui
  74. Viburnum lantana
  75. Viburnum opulus
  76. Viburnum prunifolium
  77. Viburnum rhytidophyllum
  78. Weigela
  79. Wisteria floribunda
  80. Zelkova serrata

Arboretum Mlyňany is a botanical facility that boasts the richest collection of exotic woody plants in . is one of the most significant arboreta in Central Europe. Located between the villages of Tesárske Mlyňany and Vieska nad Žitavou, it covers an area of 67 hectares (Slovakia Travel). It was founded in 1892 by Count Dr. Štefan Ambrózy-Migazzi, a passionate nature lover and dendrologist. His goal was to create an „evergreen park“ (Semper Vireo) where exotic evergreen trees could acclimatize to the local climatic conditions. Under the supervision of gardener Jozef Mišák, trees imported from various parts of the world, primarily from Germany, France, and England, were gradually planted (es.wikipedia.org). Ambrózy acquired part of the Mlyňany estate, to which he later added a forest near Vieska nad Žitavou. The plantings began on terraces below the manor house, which he had previously built. Enormous volumes of soil were moved, and boulders for the construction of an alpine garden were brought from Prílepy and Kľačany. Ambrózy collaborated with leading botanists and dendrologists such as C. K. Schneider, A. Silva-Tarouca, Moesz, Gáyer, and Rédl (sav.sk).

The arboretum is situated on the northern edge of the Danubian Lowland. Initially, the soil was not very suitable for evergreen flora, so the founder had humus and peat imported at the beginning. The original Ambrózy Park was established on a native oak-hornbeam forest. Over time, the native vegetation was gradually cut down and replaced with noble tree species. Remnants of the original forest can still be found on the edges of the arboretum today (slovenskycestovatel.sk). After Count Ambrózy-Migazzi left in 1914, Jozef Mišák took over the care of the arboretum. In 1951, it was declared a protected area and became a scientific institution under the Slovak Academy of Sciences (SAV). Today, the arboretum is open to the public year-round, serving not only as a place for relaxation but also as a center for botanical and ecological research and education (sk.wikipedia.org). Notable Figures of the Arboretum: Štefan Ambrózy, Jozef Mišák, Jozef Richtár, Gejza Steinhübel, František Nábělek, Daniel Kovalovský, František Benčať, Ivan Tomaško (arboretum.sav.sk).

Arboretum Mlyňany contains more than 2,300 plant species from various parts of the world, including East Asia, Korea, and . Among the rarest specimens is a 35-meter-tall giant sequoia (Sequoiadendron giganteum) and wintersweet (Chimonanthus praecox), which blooms as early as January. Many Asian tree species that exist only in their native environment or this arboretum are also unique (Slovakia Travel). The area is divided into several thematic sections: Ambrózy Park – the oldest part of the arboretum (40 hectares), focusing on evergreen broadleaf trees and conifers, North American section, East Asian section, Korean section, Slovak section – established in 1992 (slovenskycestovatel.sk).One of the main landmarks of the arboretum is a romantic manor house built in 1894, featuring a characteristic tower. It serves as the administrative headquarters of the arboretum and hosts various events. The main visitor walking trail is 4.5 km long and leads through the most interesting parts of the area (Slovakia Travel).

Odkazy

TOP (85)

Jeseň (212)

(152)

Jazierka (30)

Javory (87)

Rododendrony (72)

Lekná (42)

(37)

(28)

(16)

(15)

Sekvoje (13)

Dráče (11)

(10)

Jedle, kaliny, orgovány, slivky, (32)

Ostatné dreviny (103)

Ostatné (96)

 

,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Ľudská príroda, Vodné nádrže, Fotografie, Kysuce, Vodné nádrže

Vodná nádrž Nová Bystrica

skala
Hits: 942

je pamätníkom obyvateľstvu zatopených obcí a . Bolo postavené v rokoch 1983-1989. Vodná nádrž je v najhlbšom mieste hlboká 52 metrov, zatopená plocha je približne 181,4 hektára a obsahuje okolo 34 miliónov metrov kubických (starabystrica.sk). Dedinou Harvelka viedla pôvodná cesta spájajúca s Oravou. V roku 1962 došlo v riečnickej osade k masívnemu zosuvu , zosunulo sa cca milión m3 pôdy (Informačná tabuľa). Vodné dielo je situované v Bystrickej doline, patrí do Chránenej krajinnej Kysuce. Západnú časť tvoria , a Moravsko-sliezske . Východnú časť tvoria , a (kysuce.sk) Hlavným účelom je zabezpečenie stáleho odberu vody pre úpravňu vody, zásobovanie pitnou vodou. Zníženie povodňovej , sanitárny prietok, hydroenergetický potenciál pre . Priemerný ročný úhrn zrážok je 932 mm. vodného sú predovšetkým zemná priehrada, injekčná chodba, nádrž a združený funkčný objekt (novabystrica.sk). Niekoľko objektov zo zatopených obcí bolo prevezených do Múzea kysuckej vo Vychylovke (starabystrica.sk). V priestore zatopených obcí sa natočilo niekoľko filmov, napr. , Povstalecká a (starabystrica.sk). Okolo je vybudovaná cykloturistická trasa (mojekysuce.sk).

The reservoir serves as a memorial to the inhabitants of the flooded villages of Harvelka and Riečnica. was constructed between 1983 and 1989. The reservoir reaches a depth of 52 meters at its deepest point, covers approximately 181.4 hectares, and holds around 34 million cubic meters of water (starabystrica.sk). The original road connecting the Kysuce and regions passed through the village of Harvelka. In 1962, a massive landslide occurred in the Leskové settlement near Riečnica, displacing approximately one million cubic meters of soil (Information Board). The reservoir is located in the valley within the Kysuce Protected Landscape Area. To the west lie the Javorníky Mountains, Turzovská vrchovina, and Moravian-Silesian Beskids; to the east, the Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina, and Oravské Beskydy (kysuce.sk). Its primary purpose is to ensure a steady water supply for water treatment plants and drinking water distribution, mitigate flood waves, maintain sanitary flows, and harness hydroelectric power potential. The average annual precipitation is 932 mm. The reservoir complex includes an -fill dam, an injection tunnel, a reservoir, and a combined functional structure (novabystrica.sk). Several structures from the flooded villages were moved to the Museum of Kysuce Village in (starabystrica.sk). The area of the flooded villages served as a filming location for several movies, including Pole neorané, , and Sedím na konári a je mi dobre (starabystrica.sk). A cycling route has been built around the reservoir (mojekysuce.sk).

Zbiornik wodny Nová Bystrica stanowi pomnik ku pamięci mieszkańców zatopionych wsi Harvelka i Riečnica. Został wybudowany w latach 1983–1989. W najgłębszym miejscu osiąga 52 metry głębokości, a powierzchnia zalewu wynosi około 181,4 hektara, mieszcząc około 34 milionów metrów sześciennych wody (starabystrica.sk). Przez wieś Harvelka prowadziła pierwotna droga łącząca region Kysuce z Orawą. W 1962 roku w osadzie Leskové koło Riečnicy doszło do ogromnego osunięcia ziemi o objętości około miliona metrów sześciennych (Tablica informacyjna). Zbiornik znajduje się w dolinie Bystrzycy, w obszarze Chronionego Krajobrazu Kysuce. Zachodnią część otaczają Jaworniki, Wyżyna Turzovska oraz Beskidy Morawsko-Śląskie, a wschodnią Beskidy Kysuckie, Wyżyna Kysucka oraz Beskidy Orawskie (kysuce.sk). Głównym celem zbiornika jest zapewnienie stałego poboru wody dla stacji uzdatniania i zaopatrzenia w wodę pitną, redukcja fali powodziowej, przepływ sanitarny oraz wykorzystanie potencjału hydroenergetycznego. Średnie roczne opady wynoszą 932 mm. Obiekty zbiornika obejmują przede wszystkim zaporę ziemną, chodnik iniekcyjny, zbiornik oraz zintegrowany obiekt funkcjonalny (novabystrica.sk). Kilka obiektów z zatopionych wsi przeniesiono do Muzeum Wsi Kysuckiej w Vychylovce (starabystrica.sk). Na terenie zatopionych miejscowości nakręcono kilka filmów, m.in. Pole neorané, Povstalecká história oraz Sedím na konári a je mi dobre (starabystrica.sk). Wokół zbiornika poprowadzono trasę rowerową (mojekysuce.sk).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Hrady, Zrúcaniny, Umenie, Horné Považie, Stavby, Fotografie

Lietavský hrad

skala
Hits: 3120

z roku 1241 leží v nadmorskej výške 635 metrov nad morom. Nachádza sa asi 10 km od Žiliny. hradu: , , ,  (Wikipedia). Je druhou najväčšou zrúcaninou Slovensku (Peter Opalka). Podľa starých záznamov mal hrad asi 90 miestností. Vyzbrojený bol 43 delami. Panské obytné komnaty boli zariadené s veľkým prepychom. Mal aj vlastnú studňu, hlbokú 104 metrov (aktuality.sk). V 13. storočí ho dal postaviť pravdepodobne niekto z rodu Balašovcov. Začiatkom 14. storočia zabral hrad Trenčiansky. V roku 1641 majetkové o hrad spôsobili jeho následné chátranie. V roku 1698 už nebol obývaný. Slúžil ako archív do roku 1770 (Wikipedia). Meno Lietavy sa odvodzuje sa od mena slovanskej bohyne Lietvy (Lady) (Letopis Matice slovenskej, 1867, p. 50. – Slovenské pohľady 1884, p. 440). Je to však sporné. , názvy s koncovkou „ava“, „va“ obyčajne znamenajú tečúcu vodu, rieku, väčší potok. Jediný väčší tok v tejto je (hradlietava.sk). O aspoň čiastočnú sanáciu a konzerváciu hradu sa pokúša občianske združenie, ktoré v roku 2008 získalo hrad do vlastníctva (Ladislav Kavecký). V roku 2009 bol zapísaný na zoznam najohrozenejších pamiatok na svete na rok 2010, ktorý vydáva americký () (Adam Zelinka, wmf.org). Hrad je národná kultúrna pamiatka. Ročne na Lietavský hrad navštívi okolo 30-tisíc ľudí (Ladislav Kavecký).

Castle, dating back to 1241, is situated at an elevation of 635 meters above sea level, approximately 10 km from . The historical names of the castle include Litova, Letava, Lethawa, and Zsolnalitva (). is the second-largest ruin in (Peter Opalka). According to historical records, the castle originally had around 90 rooms and was armed with 43 cannons. The lord’s residential chambers were furnished with great luxury, and the castle even had its own well, reaching a depth of 104 meters (aktuality.sk). It is believed that someone from the family likely built the castle in the 13th century. In the early 14th century, took control of the castle. Property disputes in 1641 led to the subsequent deterioration of the castle. By 1698, it was uninhabited, serving as an archive until 1770 (Wikipedia). The name „Lietava“ is derived from the Slavic goddess Lietvy (Lady), although this is disputed. Names ending in „ava“ or „va“ typically signify flowing water, a river, or a larger stream. The only significant watercourse in the area is Rajčianka (hradlietava.sk). An association has been attempting partial restoration and conservation since 2008 when it acquired ownership of the castle (Ladislav Kavecký). In 2009, it was listed among the most endangered monuments in the world for 2010 by the World Monuments Fund (WMF) (Adam Zelinka, wmf.org). Lietava Castle is a national cultural monument, drawing around 30,000 visitors annually (Ladislav Kavecký).

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Zahraničné mestá, Mestá, Fotografie, Maďarsko, Maďarské mestá

Ostrihom – kráľovské mesto na brehu Dunaja

skala
Hits: 4022

je v Maďarsku, ktoré leží brehu Dunaja (Peter Kaclík), na úpätí Pilišského pohoria v nadmorskej výške 105 metrov nad morom. Jeho latinské pomenovanie je , nemecké Gran, maďarské Esztergom. Žije tu na ploche 100.35 km2 30 928 obyvateľov (Wikipedia). Oproti, na druhom brehu Dunaja sa nachádza mesto Štúrovo. Obe mestá spája , ktorý bol obnovený v roku 2001 (Karin Bogschová). Zničili ho Nemci počas v roku 1944 (Wikipedia). Centrum mesta tvoria budovy v barokovom, rokokovom a klasicistickom slohu. Neďaleko od centra sa nachádzajú (Karin Bogschová).

Kedysi tu žili , v rímskej dobe tu Rimania mali osadu Salvio Mansio (Wikipedia). V 2. storočí tu stál vojenský Solva. Jeho predmestím bol Anavum – dnešné . Odtiaľto Rimania podnikali výpravy proti Germánom. Zastavil sa tu aj rímsky cisár a napísal tu prvú knihu svojho (Jan Potůček). Asi kolo roku 500 sa sem dostali , ktorý bývalú rímsku pevnosť nazvali , podľa funkcie . Ostrihom bol jedným z hlavných hradísk Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy. Začiatkom 10. storočia sem prišli , mesto sa stáva sídlom veľkokniežaťa Gejzu. tu bol korunovaný za prvého uhorského kráľa (Wikipedia). Narodil sa tu. Založil arcibiskupstvo a dal postaviť na hradnom vrhu baziliku svätého Štefana na mieste staršieho kostola (Karin Bogschová). V roku mongolského vpádu v roku 1242 bolo nimi dobyté mesto, ale hrad ostal zachovaný. V roku 1543 Ostrihom obsadili  a sa takmer na 300 rokov presťahoval do Bratislavy, hoci jeho oficiálne sídlo bolo v Trnave. V Osmanskej ríši bol Ostrihom sídla bega sandžbega – okresu. V rokoch 1594 – 1605 sa viedli o mesto neúspešné a mesto bolo takmer úplne zničené. V tomto osmanskom období sa usadilo v Ostrihome veľa Srbov, ktorí sa časom asimilovali. Mesto bolo oslobodené vojskami Jána Sobieskeho a Karola V. Lotrinského v roku 1683. Po porážke Turkov bolo dosídlené najmä Slovákmi, ktorí sa postupne asimilovali (Wikipedia).

V stredoveku zmienky hovoria o siedmych kostoloch na hradnom návrší. Približne na mieste dnešnej stála , bola postavená okolo roku 1010. Pri severnej veži dnešnej baziliky sa nachádzal Protomartýra. Ďalším kostolom bola dobová kruhová kaplnka Svätého Štefana. Pozostatky kaplnky svätého Víta boli odhalené iba nedávno. Piatym je kaplnka svätého Vojtecha III. v paláci Arpádovcov. V novoveku bola postavená (bazilika-esztergom.hu), ktorá je dominantou Ostrihomu. Postavili ju v rokoch 1822 – 1869 v klasicistickom štýle na mieste stredovekého kostola (bazilika-esztergom.hu), ktorý bo spustošený v roku 1543 (Wikipedia). Bazilika je tretím najväčším kostolom v Európe, rozprestiera sa na ploche 5 660 m2 (wellnesstips.sk).  je 118 metrov, široká 49 metrov, kupoly je 71.5 metra. Stĺpy, ktoré podopierajú timpanon sú 57 metrov vysoké. Steny sú hrubé 17 metrov. Oltárny obraz, ktorý sa nachádza v nej je najväčším oltárnym obrazom na svete na jednom plátne. Namaľoval ho (wellnesstips.sk). Je veľký 13 x 6,5 metra (esztergom.hu). Na poschodí baziliky sa nachádza arcibiskupská klenotnica, v ktorej je zbierka stredovekých i novších sakrálnych predmetov, medzi ktorými sa nachádza aj renesančná (travelguide.sk). Bazilika – katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha sa začala stavať na podnet arcibiskupa Alexadra Rudnaya (Wikipedia). Vedľa baziliky sa vchádza do hradného komplexu. v ňom odokryli časť stredovekého kráľovského hradu, ktorý zničili Turci v roku 1543. Najcennejšou časťou hradného komplexu je románska s ružičkovým oknom nad vchodom. Jej klenba patrí medzi najstaršie diela v strednej Európe (travelguide.sk). Na sever od stĺpovej siene baziliky sa nachádza  (esztergom.hu).

V roku 1708 sa Ostrihom stáva slobodným kráľovským mestom. Začiatkom 19. storočia sa do mesta vrátil arcibiskup, aj kapitula. Ostrihom bol strediskom arcidiecézy, ktorej územie bolo najmä na Slovensku, preto tu študovalo a pôsobilo veľa slovenských národovcov, napr. , (Wikipedia). Vedľa baziliky stojí niekdajší Kráľovský palác s Hradným múzeom. So stavbou starých hradieb sa začalo už v 10. storočí (Ľubomír Motyčka). Okrem iného sa v Ostrihome nachádza Kresťanské múzeum, ktoré disponuje bohatými a vzácnymi dielami maliarstva a sochárstva. V Arcibiskupskej knižnici sa nachádza asi 250 000 tlačovín (Karin Bogschová). Medzi osobnosti mesta patrí česká kráľovná, manželka Přemysla Otakara I., Konštancia Uhorská, spisovateľ (Bálint Balassa) (Wikipedia).

Ostrihom is a city in Hungary located on the banks of the Danube, at the foothills of the Pilis Mountains, with an elevation of 105 meters above sea level (Peter Kaclík). Its Latin name is Strigonium, German name is Gran, and Hungarian name is Esztergom. The city covers an area of 100.35 km2 and is home to 30,928 inhabitants (). Across the Danube on the opposite bank lies the town of Štúrovo. The two towns are connected by the Mária Valéria Bridge, which was reconstructed in 2001 (Karin Bogschová). The bridge was destroyed by the Germans during the war in 1944 (Wikipedia). The city center features buildings in Baroque, Rococo, and Classical styles. Thermal baths are located near the city center (Karin Bogschová).

In ancient times, the area was inhabited by Celts, and during the Roman era, the Romans established the settlement of Salvio Mansio (Wikipedia). In the 2nd century, a military camp called Solva stood here, with its suburb Anavum located in present-day Štúrovo. Romans launched expeditions against the Germans from this area, and Roman Emperor Marcus Aurelius even stopped here and wrote the book of his work „Meditations“ (Jan Potůček). Around the year 500, Slavs arrived, naming the former Roman fortress Strěgom, signifying its guarding function. Ostrihom became one of the main fortifications of the Principality of and Great . In the early 10th century, the Magyars, ancient Hungarians, settled here, and the city became the residence of Grand Prince Geza. King Stephen I was born here, and he established the archbishopric and built the Basilica of St. Stephen on the site of an older church (Karin Bogschová). During the Mongol invasion in 1242, the city was conquered, but the castle remained intact. In 1543, the Turks occupied Ostrihom, and the archbishop moved to for nearly 300 years, even though his official seat was in . Ostrihom served as the seat of the Ottoman Empire’s Beglerbeg – a district. From 1594 to 1605, unsuccessful battles were fought for the city, and was nearly completely destroyed. During the Ottoman period, many Serbs settled in Ostrihom, gradually assimilating. The city was liberated by the armies of John III Sobieski and Charles V, Duke of Lorraine, in 1683. After the defeat of the Turks, it was resettled mainly by Slovaks, who assimilated over time (Wikipedia).

Medieval records mention seven churches on the castle hill. Approximately at the location of today’s basilica stood the Cathedral of St. Adalbert, built around 1010. Near the north tower of today’s basilica was the Church of St. Stephen the Protomartyr. Another church was the contemporary circular chapel of St. Stephen. Remains of St. Vitus Chapel were only recently discovered. The fifth is the castle chapel of St. Adalbert III in the Arpadian palace. In modern times, the Cathedral of Our Lady and St. Adalbert (bazilika-esztergom.hu) was built between 1822 and 1869 in a neoclassical style on the site of a medieval church (bazilika-esztergom.hu), which was destroyed in 1543 (Wikipedia). The basilica is the third-largest church in Europe, covering an area of 5,660 m2 (wellnesstips.sk). It is 118 meters long, 49 meters wide, and the dome’s height is 71.5 meters. The columns supporting the tympanum are 57 meters high. The walls are 17 meters thick. The altarpiece inside, the largest single-canvas altarpiece in the world, was painted by Grigoletti (wellnesstips.sk). It measures 13 x 6.5 meters (esztergom.hu). The basilica’s upper floor houses the Archdiocesan Treasury, which contains a collection of medieval and more recent sacred objects, including the Renaissance Calvary of King Matthias (travelguide.sk). The Basilica – Cathedral of Our Lady and St. Adalbert began construction at the urging of Archbishop Alexander Rudnay (Wikipedia). Next to the basilica is the former Royal Palace with the Castle Museum. Archaeologists have uncovered a part of the medieval royal castle, which was destroyed by the Turks in 1543. The most valuable part of the castle complex is the Romanesque Royal Chapel with a rose window above the entrance. Its vault is among the oldest works in Central Europe (travelguide.sk). North of the column hall of the basilica is the statue of King St. Stephen on horseback (esztergom.hu).

In 1708, Ostrihom became a free royal city. In the early 19th century, the archbishop and chapter returned to the city. Ostrihom became the center of an archdiocese, with its territory mainly in , attracting many Slovak nationalists, such as Ján Palárik and Andrej Kmeť (Wikipedia). Next to the basilica stands the former Royal Palace with the Castle Museum. The construction of old walls began in the 10th century (Ľubomír Motyčka). Besides, Ostrihom is home to the Christian Museum, which possesses rich and rare works of painting and sculpture. The Archdiocesan Library houses around 250,000 prints (Karin Bogschová). Among the city’s notable personalities are the Czech queen and wife of I, Constance of Hungary, and the writer Valentín Balaša (Bálint Balassa) (Wikipedia).

Osztrák város Magyarországon, a Duna partján fekszik (Peter Kaclík), a Pilis-hegység lábánál, tengerszint feletti 105 méter magasságban. Latin neve Strigonium, német neve Gran, magyar neve Esztergom. Lakossága 100,35 km2 területen 30 928 fő (Wikipedia). A Dunántúli részen, a Duna másik partján található Štúrovo városa. A városokat a Mária Valéria híd köti össze, amelyet 2001-ben állítottak helyre (Karin Bogschová). A németek lerombolták a hidat a 1944-es háború alatt (Wikipedia). A városközpontban barokk, és klasszicista stílusú épületek találhatók. A városközponttól nem messze termál fürdők is megtalálhatók (Karin Bogschová).

Régen kelták éltek itt, a római időkben pedig a rómaiaknak volt a Salvio Mansio településük (Wikipedia). A 2. században itt állt a Solva nevű katonai tábor. Annak a városnak a külvárosa volt Anavum, a mai Štúrovo. A római császár, Marcus Aurelius is megállt itt, és itt írta meg Hozzám magamhoz című művének első könyvét (Jan Potůček). Kb. az 500-as évek körül a szlávok érkeztek ide, akik a régi római erődöt Strěgomnak nevezték el, őrzési funkciójuk szerint. Esztergom az Egyesült Fejedelemségek és a Nagy-Morvaország egyik fő erődje volt. A 10. század elején a magyarok is ideérkeztek, a város Géza nagyfejedelem székhelyévé vált. I. István itt lett az első magyar királyként megkoronázva (Wikipedia). Itt született. Létrehozta az érsekséget és az idősebb templom helyén megépítette Szent István bazilikáját (Karin Bogschová). A várost a mongol támadás idején, 1242-ben elfoglalták, de a várat megőrizték. 1543-ban a törökök elfoglalták Esztergomot, és az esztergomi érsek közel 300 évig Pozsonyba költözött, bár hivatalos székhelye Trnava volt. Az Oszmán Birodalomban Esztergom a szandzsábég – körzet székhelye volt. 1594 és 1605 között sikertelen háborúkat vívtak a városért, amely majdnem teljesen elpusztult. Ebben az oszmán időszakban sok szerb telepedett le Esztergomban, akik idővel asszimilálódtak. A várost és III. Károly Lorraine csapatai szabadították fel 1683-ban. A törökök legyőzése után főként szlovákok települtek be, akik fokozatosan asszimilálódtak (Wikipedia).

A középkorban hét templomról beszélnek a vári dombon. Kb. a mai bazilika helyén állt Szent Adalbert katedrális, amelyet kb. 1010 körül építettek. A mai bazilika északi tornya mellett állt Szent István Protomártír temploma. Egy másik templom volt a kortárs Szent István körtemploma. Szent Vitus kápolna maradványait csak nemrég fedezték fel. Az ötödik a Szent Vitus III. kápolna a palotában. Az újkorban építették meg a Szűz Mária és Szent Vitus katedrálist (bazilika-esztergom.hu), amely Esztergom jellegzetessége. 1822 és 1869 között épült klasszicista stílusban, a középkori templom helyén (bazilika-esztergom.hu), amelyet 1543-ban leromboltak (Wikipedia). A bazilika harmadik legnagyobb temploma, 5,660 m2-en terül el (wellnesstips.sk). Hossza 118 méter, szélessége 49 méter, a kupola magassága 71,5 méter. A timpanon alátámasztására szolgáló oszlopok 57 méter magasak. A falak vastagsága 17 méter. A bazilika emeletén található az érseki kincstár, ahol középkori és újabb szakrális tárgyak gyűjteménye található, köztük Mátyás király reneszánsz kálváriája is (travelguide.sk). Az építését Esztergom érseke, Alexander Rudnay kezdeményezte (Wikipedia). A bazilika mellett a várfalak közé vezet be. Az építészek részben feltárták benne a középkori királyi vár egy részét, amelyet a törökök 1543-ban leromboltak. A várfal komplexum legértékesebb része a román stílusú Királyi Kápolna a bejárat felett lévő rózsakert ablakkal. Keresztény múzeum is található Esztergomban, gazdag és ritka festményekkel és szobrokkal. Az érseki könyvtárban körülbelül 250 000 nyomtatvány található (Karin Bogschová). A város kiemelkedő személyiségei közé tartozik a cseh királyné, I. Přemysl Otakar felesége, Konstancia magyar királyné, valamint a író, Valentín Balaša (Bálint Balassa) (Wikipedia).

1708-ban Esztergom szabad királyi várossá vált. A 19. század elején az érsek és a káptalan is visszatért a városba. Esztergom az érseki központ volt, amelynek területe főként Szlovákiára terjedt ki, ezért itt tanult és tevékenykedett sok szlovák nemzeti ébresztő, például Ján Palárik, Andrej Kmeť (Wikipedia). A bazilika mellett áll a volt Királyi Palota az Vár Múzeummal. A várfalak építését már a 10. században megkezdték (Ľubomír Motyčka). Az esztergomi területen található továbbá a Keresztény Múzeum, amely gazdag és ritka festményekkel és szobrokkal rendelkezik. Az érseki könyvtárban körülbelül 250 000 nyomtatvány található (Karin Bogschová). A város kiemelkedő személyiségei közé tartozik a cseh királyné, I. Přemysl Otakar felesége, Konstancia magyar királyné, valamint a író, Valentín Balaša (Bálint Balassa) (Wikipedia).