Vršatec sa nachádza nad Vršatským Podhradím.
Vršatské bradlá sú mohutným vápencovým masívom, viditeľné sú z veľkej vzdialenosti. Nad obcou sa nachádza aj hrad Vršatec. Už v roku 1244 sa spomína Vršatec (trencin.sk). Vršatské bradlá sú významná geologická a paleontologická lokalita. Nachádza sa tu veľké množstvo fosílii plytkého aj hlbokého jurského a kriedového mora, amonity, belemnity, ľaliovky, lastúrniky posidonia a mikrofosílie foraminifery, rádiolarie, prvoky calpionela (Morycowa, Mišík, 2005). Vyskytujú sa tu vzácne motýle: Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Papilio machaon, Aglia tau. chrobák Rosalia alpina (Wikipedia). Vršatské bradlá sú prírodnou rezerváciou (enviroportal.sk). Sú najvýraznejším a najvyšším skalným bradlovým hrebeňom na Slovensku (550 – 830 metrov nad morom). Vápencový masív pochádza z jury (spoznaj.eu). Vršatské bradlá sú jedným z najvýraznejších prírodných útvarov na Slovensku. Je súčasťou Bielych Karpát, týči sa nad obcou Vršatské Podhradie a je viditeľný z veľkej vzdialenosti. Vršatské bradlá sú súčasťou bradlového pásma, ktoré prechádza severným údolím Váhu. Tento pás sa tiahne od Moravy až po východné Slovensko a je tvorený sériou vápencových a dolomitických útvarov, ktoré vznikli v období jury a kriedy. Najvyšším vrchom Vršatských bradiel je Chmeľová s nadmorskou výškou 925 metrov. Geologicky sú bradlá tvorené prevažne czorsztynskou bradlovou jednotkou, ktorá pozostáva z rôznych typov vápencov, vrátane krinoidových (ľaliovkových), biohermných (útesových) a kalpionelových vápencov. Tieto horniny svedčia o sedimentácii v plytkých moriach počas strednej až vrchnej jury a spodnej kriedy. V oblasti Chmeľovej sa nachádzajú aj vrstvy vulkanických hornín (Wikipédia).
Najstaršie pozostatky prítomnosti ľudí v tejto lokalite sú z mladšej až neskorej doby kamennej. Našli sa tu kamenné nástroje na Chmeľovej a v sedle medzi Bielym Vrchom a Dielom. Výraznejšie osídlenie je datované z neskorou dobou bronzovou, s ľuďmi lužických popolnicových polí. Prejavovali sa pohrebiskami a žiarovými hrobmi, niekedy prekrytými mohylami. Vyskytli sa aj stopy sídliska. V lokalite Zazámčie v okolí bývalého kúpaliska (Informačná tabuľa). Neskoršie osídlenie už je o púchovskej kultúre. Výrazné stopy zanechali slovanskí predkovia, v lokalite Medziskalie sa našli železné predmety z 9. až počiatku 10. storočia – kosa, krojidlo, radlica, motyky, nákovy, kliešte, vrták, obojručné nože, sekery. V priebehu 13. storočia sa začal stavať stredoveký hrad. Už koncom 13. storočia sa dostal do rúk Matúša Čáka. Od roku 1396 patril Ctiborovi zo Ctiboríc. Do zániku hradu v roku 1707 vystriedal mnohých majiteľov (Wikipedia). Hrad Vršatec bol postavený na neprístupných vápencových skalách a patril medzi najvyššie položené hrady na Slovensku. Jeho strategická poloha mu poskytovala prirodzenú ochranu a umožňovala kontrolu nad dôležitými obchodnými cestami. Počas svojej histórie hrad vystriedal viacerých majiteľov a v 14. storočí bol v držbe Matúša Čáka Trenčianskeho. V roku 1708 bol hrad počas Rákócziho povstania zničený a odvtedy zostal v ruinách (trencin.sk).
Vršatské bradlá sú domovom pre rozmanitú flóru a faunu. Vyskytujú sa tu vzácne druhy rastlín a živočíchov, vrátane chránených druhov motýľov, ako sú jasoň červenooký – Parnassius apollo, jasoň chochlačkový – Parnassius mnemosyne, vidlochvost feniklový – Papilio machaon a okáň hruškový – Aglia tau. Z chrobákov je významný výskyt fúzača alpského – Rosalia alpina (Wikipédia). Súčasťou širšieho okolie Krivoklátska dolina. Nachádzajú sa tu najsevernejšie výskyty teplomilných spoločenstiev vzácnych a ohrozených rastlín a živočíchov v Bielych Karpatoch, výrazne odlišných od ostatných lokalít bradlového pásma. Napr. ľan rakúsky, spriadač egrešový. Okrem toho sa tu vyskytujú orchideje, všetky tri naše druhy prilboviek, kruštík prehliadaný, jazyk jelení, jasoň chochlačkový, užovka stromová, ďateľ bielochrbtý, muchárik bielokrký. V doline sa nachádza aj Krivoklátska tiesňava. Tam sa bol zaznamený modráčik konzincový, mora piesčinová, hmyzovník Holybyho, kruštík drobnolistý, kruštík rožkatý, vemenník zelenkastý. Záver doliny tvoria tzv. Krivoklátske lúky. Vyskytuje sa tu vzácny mravec Coptoformica exsecta, päťprstnica hustokvetá, kruštík močiarny, kosatec trávolistý, hadivka obyčajná, bielokvet močiarny. Súčasťou Krivoklátskej doliny je aj Dračia studňa, jediný vodopád v Bielych Karpatoch (Informačná tabuľa).
Prvý novodobý náučný chodník bol v okolí Vršatca sprístupnený v 80-tych rokov 20. storočia. Viedol z Vršatského Podhradia do Červeného Kameňa. Rekonštruovaný bol v roku 2005. Stal sa okružným, využíval existujúce turistické chodníky. Jeho súčasná podoba je dlhá asi 6 km (Informačná tabuľa).
Vršatec is located above Vršatské Podhradie.
The Vršatské Cliffs are a massive limestone formation visible from a great distance. Above the village lies Vršatec Castle, which was first mentioned in 1244 (trencin.sk). The Vršatské Cliffs are an important geological and paleontological site. Numerous fossils from shallow and deep Jurassic and Cretaceous seas can be found here, including ammonites, belemnites, crinoids, bivalves (Posidonia), and microfossils such as foraminifera, radiolaria, and calpionella (Morycowa, Mišík, 2005). Rare butterflies such as Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Papilio machaon, Aglia tau, and the beetle Rosalia alpina inhabit the area (Wikipedia). The Vršatské Cliffs are a nature reserve (enviroportal.sk) and represent the most prominent and highest rocky klippe ridge in Slovakia, with elevations ranging from 550 to 830 meters above sea level. The limestone massif originates from the Jurassic period (spoznaj.eu). The Vršatské Cliffs are one of the most striking natural formations in Slovakia, forming part of the White Carpathians. They rise above the village of Vršatské Podhradie and are visible from afar. The cliffs are part of the Klippen Belt, which stretches through the northern Váh Valley. This belt runs from Moravia to eastern Slovakia and consists of limestone and dolomitic formations from the Jurassic and Cretaceous periods. The highest peak of the Vršatské Cliffs is Chmeľová, with an elevation of 925 meters. Geologically, the cliffs are primarily part of the Czorsztyn klippe unit, composed of various types of limestones, including crinoidal (formed by crinoids), biohermal (reef), and calpionella limestones. These rocks indicate sedimentation in shallow seas during the Middle to Upper Jurassic and Lower Cretaceous. Volcanic rock layers can also be found in the Chmeľová area (Wikipedia).
The earliest traces of human presence in this area date back to the Late Stone Age. Stone tools were found on Chmeľová and in the saddle between Biely Vrch and Diel. More significant settlement is dated to the Late Bronze Age, associated with the Lusatian urnfield culture, evident from burial grounds and cremation graves, sometimes covered with mounds. Traces of a settlement were also found in the area of Zazámčie near the former swimming pool (Information board). Later settlement relates to the Púchov culture. The Slavic ancestors left significant traces, including iron tools from the 9th to early 10th centuries, such as scythes, plows, hoes, anvils, tongs, drills, two-handed knives, and axes, found in the Medziskalie area. In the 13th century, construction of a medieval castle began. By the late 13th century, the castle came under the control of Matthew Csák. In 1396, it belonged to Stibor of Stiboricz. The castle changed hands many times until its destruction in 1707 (Wikipedia). Vršatec Castle was built on inaccessible limestone rocks and was one of the highest-situated castles in Slovakia. Its strategic position provided natural protection and allowed control over important trade routes. Throughout its history, the castle had various owners, including Matthew Csák of Trenčín in the 14th century. In 1708, it was destroyed during the Rákóczi Uprising and has remained in ruins since (trencin.sk).
The Vršatské Cliffs are home to diverse flora and fauna, including rare and protected species of butterflies such as the Apollo butterfly (Parnassius apollo), Clouded Apollo (Parnassius mnemosyne), Swallowtail (Papilio machaon), and Tau Emperor (Aglia tau). The alpine longhorn beetle (Rosalia alpina) is also notable (Wikipedia). The surrounding Krivoklát Valley is home to the northernmost occurrences of thermophilic communities of rare and endangered plants and animals in the White Carpathians, distinct from other Klippen Belt locations. Examples include Austrian flax, Egger’s oak eggar moth, and orchids like Epipactis helleborine, Platanthera bifolia, and Listera ovata. Additionally, the valley hosts Zamenis longissimus (Aesculapian snake), white-backed woodpecker (Dendrocopos leucotos), and collared flycatcher (Ficedula albicollis). The valley features the Krivoklát Gorge, home to species like the hairstreak butterfly (Cupido minimus), dune tiger moth (Coscinia cribraria), and orchids such as Himantoglossum hircinum. At the valley’s end are the Krivoklát Meadows, hosting rare ants (Coptoformica exsecta), densely flowered finger orchids (Dactylorhiza majalis), and other notable plants. The valley includes Dračia Studňa, the only waterfall in the White Carpathians (Information board).
The first modern educational trail in the Vršatec area was opened in the 1980s. It originally ran from Vršatské Podhradie to Červený Kameň and was renovated in 2005. The current circular trail is about 6 km long, utilizing existing hiking paths (Information board).
Odkazy
Literatúra
Morycowa Ezbieta & Mišík Milan, 2005. Upper Jurassic shallow-watter scleractinian coral from the Pieniny Klippen Belt (Western Carpathians, Slovakia). Geologica Carpathica, october 2005, 56, 5, pp. 415- 432