Krajina, Slovenská krajina, Stredné Považie

Najzobrazovanejšie fotografie Stredného Považia

Hits: 184

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Krajina, Obce, Považské, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie

Vršatec

Hits: 1802

Vrša­tec sa nachá­dza nad Vršat­ským Podhradím. 

Vršat­ské brad­lá sú mohut­ným vápen­co­vým masí­vom, vidi­teľ­né sú z veľ­kej vzdia­le­nos­ti. Nad obcou sa nachá­dza aj hrad Vrša­tec. Už v roku 1244 sa spo­mí­na Vrša­tec (tren​cin​.sk). Vršat­ské brad­lá sú význam­ná geolo­gic­ká a pale­on­to­lo­gic­ká loka­li­ta. Nachá­dza sa tu veľ­ké množ­stvo fosí­lii plyt­ké­ho aj hlbo­ké­ho jur­ské­ho a krie­do­vé­ho mora, amo­ni­tybelem­ni­tyľali­ov­kylas­túr­ni­ky posi­do­nia a mik­ro­fo­sí­lie fora­mi­ni­fe­ryrádi­ola­rieprvo­ky cal­pi­one­la (Mory­co­wa, Mišík, 2005). Vysky­tu­jú sa tu vzác­ne motý­le: Par­nas­sius apol­lo, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Papi­lio macha­on, Aglia tau. chro­bák Rosa­lia alpi­na (Wiki­pe­dia). Vršat­ské brad­lá sú prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou (envi​ro​por​tal​.sk). Sú naj­vý­raz­nej­ším a naj­vyš­ším skal­ným brad­lo­vým hre­be­ňom na Slo­ven­sku (550830 met­rov nad morom). Vápen­co­vý masív pochá­dza z jury (spoz​naj​.eu).

Naj­star­šie pozos­tat­ky prí­tom­nos­ti ľudí v tej­to loka­li­te sú z mlad­šej až nesko­rej doby kamen­nej. Našli sa tu kamen­né nástro­je na Chme­ľo­vej a v sed­le medzi Bie­lym Vrchom a Die­lom. Výraz­nej­šie osíd­le­nie je dato­va­né z nesko­rou dobou bron­zo­vou, s ľuď­mi lužic­kých popol­ni­co­vých polí. Pre­ja­vo­va­li sa poh­re­bis­ka­mi a žia­ro­vý­mi hrob­mi, nie­ke­dy pre­kry­tý­mi mohy­la­mi. Vyskyt­li sa aj sto­py síd­lis­ka. Neskor­šie osíd­le­nie už je o púchov­skej kul­tú­re. Výraz­né sto­py zane­cha­li slo­van­skí pred­ko­via, v loka­li­te Medzis­ka­lie sa našli želez­né pred­me­ty z 9. až počiat­ku 10. sto­ro­čia – kosa, kro­jid­lo, rad­li­ca, moty­ky, náko­vy, klieš­te, vrták, oboj­ruč­né nože, seke­ry. V prie­be­hu 13. sto­ro­čia sa začal sta­vať stre­do­ve­ký hrad. Už kon­com 13. sto­ro­čia sa dostal do rúk Matú­ša Čáka. Od roku 1396 pat­ril Cti­bo­ro­vi zo Cti­bo­ríc. Do záni­ku hra­du v roku 1707 vys­trie­dal mno­hých majiteľov.


Vrša­tec is loca­ted abo­ve Vršat­ské Podhradie.

The Vršat­ské Brad­lá are a mas­si­ve limes­to­ne for­ma­ti­on, visib­le from a gre­at dis­tan­ce. Abo­ve the vil­la­ge stands the Vrša­tec Cast­le. Vrša­tec has been men­ti­oned as ear­ly as 1244 (tren​cin​.sk). The Vršat­ské Brad­lá are a sig­ni­fi­cant geolo­gi­cal and pale­on­to­lo­gi­cal site. It con­tains a lar­ge num­ber of fos­sils from both shal­low and deep Juras­sic and Cre­ta­ce­ous seas, inc­lu­ding ammo­ni­tes, belem­ni­tes, oys­ters, posi­do­nia, and mic­ro­fos­sils such as fora­mi­ni­fe­ra, radi­ola­ria, and cal­pi­onel­la pro­tists (Mory­co­wa, Mišík, 2005). Rare but­terf­lies inha­bit the area: Par­nas­sius apol­lo, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Papi­lio macha­on, Aglia tau, and the beet­le Rosa­lia alpi­na (Wiki­pe­dia). The Vršat­ské Brad­lá are a natu­re reser­ve (envi​ro​por​tal​.sk). They cons­ti­tu­te the most pro­mi­nent and hig­hest roc­ky rid­ge in Slo­va­kia (550830 meters abo­ve sea level). The limes­to­ne mas­sif ori­gi­na­tes from the Juras­sic peri­od (spoz​naj​.eu).

The oldest tra­ces of human pre­sen­ce in this area date back to the late Neolit­hic and ear­ly Bron­ze Age. Sto­ne tools have been found on Chme­ľo­vá and in the sadd­le bet­we­en Bie­ly Vrch and Diel. More sig­ni­fi­cant sett­le­ment is dated to the late Bron­ze Age, with peop­le of the Lusa­tian urn­field cul­tu­re. They left behind burial sites and cre­ma­ti­on gra­ves, some­ti­mes cove­red with mounds. Tra­ces of sett­le­ments have also been found. Later sett­le­ments belo­ng to the Púchov cul­tu­re. Sla­vic ances­tors left sig­ni­fi­cant tra­ces, with iron objects found in the Medzis­ka­lie site dating from the 9th to the ear­ly 10th cen­tu­ry – scyt­hes, she­ars, rakes, hoes, sic­kles, tongs, drills, double-​edged kni­ves, and axes. The cons­truc­ti­on of the medie­val cast­le began in the 13th cen­tu­ry. By the end of the 13th cen­tu­ry, it came into the hands of Matúš Čák. From 1396, it belo­n­ged to Cti­bor of Cti­bo­ri­ce. Until its demi­se in 1707, the cast­le chan­ged hands many times.


Odka­zy

Lite­ra­tú­ra

Mory­co­wa Ezbie­ta & Mišík Milan, 2005. Upper Juras­sic shallow-​watter scle­rac­ti­nian coral from the Pie­ni­ny Klip­pen Belt (Wes­tern Car­pat­hians, Slo­va­kia). Geolo­gi­ca Car­pat­hi­ca, octo­ber 2005, 56, 5, pp. 415432

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Stredné Považie, TOP

Stredné Považie

Hits: 841

Stred­né Pova­žie zahŕňa okre­sy Tren­čín, Ila­va, juž­nú časť okre­su Púchov, sever­nú časť okre­su Myja­va a časť okre­su Nové Mes­to nad Váhom okrem šty­roch juho­vý­chod­ných obcí (slo​vak​re​gi​on​.sk).


Stred­né Pova­žie encom­pas­ses the dis­tricts of Tren­čín, Ila­va, the sout­hern part of the Púchov dis­trict, the nort­hern part of the Myja­va dis­trict, and a por­ti­on of the Nové Mes­to nad Váhom dis­trict, exc­lu­ding four sout­he­as­tern muni­ci­pa­li­ties (slo​vak​re​gi​on​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Stredné Považie

Beckovský hrad

Hits: 4294

Bec­kov posta­vi­li v polo­vi­ci 13. sto­ro­čia na mies­te nesko­ro­go­tic­ké­ho síd­lis­ka a veľ­ko­mo­rav­ské­ho hra­dis­ka9. sto­ro­čia (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Je posta­ve­ný na 70 met­rov vyso­kom bra­le (pamiat​ky​.net). Spo­mí­na sa už v Ano­ny­mo­vej kro­ni­ke z pre­lo­mu 12, a 13. sto­ro­čia (pra​men​.info), pod ozna­če­ním Blun­dus (bat​ho​ry​.sk). Pat­ril ku obran­né­mu sys­té­mu hra­dov už v časoch Veľ­kej Mora­vy (Wiki­pe­dia). Kon­com 13. sto­ro­čia pat­ril Matú­šo­vi Čáko­vi Tren­čian­ske­mu, kto­rý ho aj dal pre­sta­vať. V roku 1388 sa dostal do rúk Cti­bo­rov­com, kto­rí okrem iné­ho posta­vi­li gotic­kú kapl­n­kucis­ter­nu, čím sa zo stráž­ne­ho hra­du sta­lo repre­zen­ta­tív­ne šľach­tic­ké síd­lo. Opev­ne­ný hrad bol úto­čis­kom pro­ti Tur­kom. Požiar v roku 1729 zaprí­či­nil spust­nu­tie hra­du. Bec­kov­ské hrad­né vápen­co­vé tvrdo­šo­vé bra­lo vznik­lo selek­tív­nou eró­zi­ou a denu­dá­ci­ou váž­skej nivy na sty­ku s oba­lo­vou séri­ou Považ­ské­ho Inov­ca. Vzhľa­dom na oko­li­tý mier­ne mode­lo­va­ný reli­éf pôso­bí monu­men­tál­ne. Na úpä­tí hrad­né­ho sva­hu je židov­ský cin­to­rín z roku 17391785 (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Bec­kov­ský hrad je jed­ným z najk­raj­ších hra­dov, kto­ré som kedy videl. Je národ­nou kul­túr­nou pamiatkou.

Arche­olo­gic­kým výsku­mom bolo dolo­že­né osíd­le­nie are­álu hra­du a jeho oko­lia už v latén­skej a rím­skej dobe (1. sto­ro­čie pred n.l). Za čias Veľ­kej Mora­vy tu stá­la pev­nosť, kto­rú neskôr vys­trie­da­lo žup­né síd­lo a začiat­kom 13. sto­ro­čia hrad s pod­hra­dím a s kos­to­lom zasvä­te­ným sv. Šte­fa­no­vi. Naj­star­šie lis­tin­né pra­me­ne z rokov 12081226 spo­mí­na­jú osa­du Blun­dix, ležia­cu zrej­me pod krá­ľov­ským hra­dom. Hrad – cas­trum Bolon­duch sa v písom­ných pra­me­ňoch vysky­tu­je až po roku 1264 (Kodo­ňo­vá M., 1998: Bec­kov, Obec­ný úrad Bec­kov). Iné his­to­ric­ké náz­vy Bec­ko­va sú Blun­dus, Bolon­doc (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Zápa­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko v Bra­ti­sla­ve), Blun­dix, Blon­duch, Blon­dich, Bolon­duch, Galancz sive Becz­kow (vol​tek​.cz). V his­tó­rii sa dôle­ži­tosť bec­kov­ské­ho hra­du a pod­hrad­skej osa­dy výraz­nej­šie pre­ja­vi­la už pri dobý­ja­ní úze­mí Slo­ven­ska sta­rý­mi Maďar­mi, keď sa uká­za­lo, že pev­nosť pat­ri­la iba k nie­koľ­ko málo pev­nos­tiam, o kto­ré novop­ri­chá­dza­jú­ce kme­ne muse­li urput­ne bojo­vať (Kodo­ňo­vá, 1997).

Sti­bor dal posta­viť na hra­de kapl­n­ku, na kto­rej vstup­nom por­tá­li bol tym­pa­nón s erbom Sti­bo­rov­cov. Je to his­to­ric­ky prvé pou­ži­tie svet­ské­ho motí­vu na sak­rál­nej stav­be. Na jej oltá­ri bola 180 cm vyso­ká gotic­ká plas­ti­ka Mado­ny, kto­rá sa svo­jím vypra­co­va­ním vyrov­na­la najk­raj­ším v Euró­pe. Dnes je v Kory­ča­noch pri Mora­ve, kde je zná­ma ako zázrač­ná a uzdra­vu­jú­ca Čier­na Mado­na (obro​da​.sk).

Povesť o Bec­ko­vi vra­ví, že Bec­ko bol dvor­ný blá­zon voj­vod­cu Cti­bo­ra za vlá­dy krá­ľa Žig­mun­da. Zna­me­ni­te zabá­val svoj­ho pána a jeho hos­tí až mu Cti­bor sľú­bil, že mu spl­ní všet­ko o čo požia­da. Bec­ko zo žar­tu uká­zal na neďa­le­ké str­mé ska­lis­ko, aby mu na ňom do roka a do dňa posta­vil hrad. Pre­krás­ny hrad posta­vil a pome­no­val ho pod­ľa svoj­ho dvor­né­ho bláz­na – Bec­ko­vom. Cti­bor ho od Bec­ka vraj odkú­pil za toľ­ko zla­ta, koľ­ko Bec­ko sám vážil (blogs​pot​.sk).

Iná legen­da hovo­rí o tom, že Sti­bor, ako hrad­ný pán, zho­dil zo ska­ly slu­hu za to, že mu slu­ha chrá­niac svo­je die­ťa, zabil jeho obľú­be­né­ho psa. Slu­ha pri páde zo ska­ly ešte zakri­čal, že sa stret­nú do roka a do dňa. Pres­ne v tom čase hrad­né­ho pána uštip­la do oka vre­te­ni­ca a on sle­pý spa­dol do prie­pas­ti (val​ka​.cz).


Bec­kov Cast­le was built in the mid-​13th cen­tu­ry on the site of a later Got­hic sett­le­ment and a Gre­at Mora­vian for­tress from the 9th cen­tu­ry (Sour­ce: Infor­ma­ti­on board). It stands on a 70-​meter-​high cliff (pamiat​ky​.net). It is men­ti­oned in the Chro­nic­le of Ano­ny­mus from the turn of the 12th and 13th cen­tu­ries (pra​men​.info), under the name Blun­dus (bat​ho​ry​.sk). It belo­n­ged to the defen­si­ve sys­tem of cast­les even in the times of Gre­at Mora­via (Wiki­pe­dia). In the late 13th cen­tu­ry, it belo­n­ged to Matúš Čák of Tren­čín, who had it rebu­ilt. In 1388, it came into the hands of the Cti­bor fami­ly, who, among other things, built a Got­hic cha­pel and a cis­tern, trans­for­ming it from a guard cast­le into a repre­sen­ta­ti­ve nob­le resi­den­ce. The for­ti­fied cast­le ser­ved as a refu­ge against the Turks. A fire in 1729 led to the aban­don­ment of the cast­le. The Bec­kov Cast­le limes­to­ne hard­pan was for­med by selec­ti­ve ero­si­on and denu­da­ti­on of the Váh river basin at the con­tact with the Považ­ský Ino­vec over­lay series. Given the gen­tly mode­led sur­roun­ding relief, it appe­ars monu­men­tal. At the foot of the cast­le slo­pe is a Jewish ceme­te­ry from 17391785 (Sour­ce: Infor­ma­ti­on board). Bec­kov Cast­le is one of the most beau­ti­ful cast­les I have ever seen. It is a nati­onal cul­tu­ral monument.

Archa­e­olo­gi­cal rese­arch has docu­men­ted sett­le­ment in the cast­le area and its sur­roun­dings in the La Tène and Roman peri­ods (1st cen­tu­ry BC). During the time of Gre­at Mora­via, the­re was a for­tress here, later repla­ced by a coun­ty seat, and at the begin­ning of the 13th cen­tu­ry, a cast­le with a bai­ley and a church dedi­ca­ted to St. Step­hen. The oldest writ­ten records from 1208 and 1226 men­ti­on the vil­la­ge of Blun­dix, like­ly loca­ted below the roy­al cast­le. The cast­le – cas­trum Bolon­duch appe­ars in writ­ten sour­ces only after 1264 (Kodo­ňo­vá M., 1998: Bec­kov, Bec­kov Muni­ci­pal Offi­ce). Other his­to­ri­cal names for Bec­kov inc­lu­de Blun­dus, Bolon­doc (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Wes­tern Slo­vak Pub­lis­hing Cen­ter in Bra­ti­sla­va), Blun­dix, Blon­duch, Blon­dich, Bolon­duch, Galancz sive Becz­kow (vol​tek​.cz). The impor­tan­ce of Bec­kov Cast­le and the sub­cast­le sett­le­ment beca­me more pro­noun­ced during the conqu­est of Slo­vak ter­ri­to­ries by the ancient Hun­ga­rians when it tur­ned out that the for­tress was one of the few stron­gholds that the newco­mers had to fight hard for (Kodo­ňo­vá, 1997).

Sti­bor had a cha­pel built on the cast­le, and its entran­ce por­tal had a tym­pa­num with the Sti­bor fami­ly coat of arms. It is his­to­ri­cal­ly the first use of a secu­lar motif on a sac­red buil­ding. On its altar was a 180 cm tall Got­hic sculp­tu­re of the Madon­na, which, in its crafts­mans­hip, riva­led the most beau­ti­ful ones in Euro­pe. Today, it is in Kory­ča­ny near Mora­via, whe­re it is kno­wn as the mira­cu­lous and hea­ling Black Madon­na (obro​da​.sk).

The legend of Bec­ko tells that Bec­ko was the court jes­ter of Duke Cti­bor during the reign of King Sigis­mund. He enter­tai­ned his lord and his guests so well that Cti­bor pro­mi­sed to ful­fill any wish Bec­ko might have. Bec­ko, jokin­gly, poin­ted to a near­by ste­ep rock and asked Cti­bor to build a cast­le on it wit­hin a year and a day. To eve­ry­o­ne­’s sur­pri­se, Cti­bor built a beau­ti­ful cast­le, naming it Bec­kov after his court jes­ter. Cti­bor sup­po­sed­ly bought it from Bec­ko for as much gold as Bec­ko weig­hed (blogs​pot​.sk).

Anot­her legend says that Sti­bor, as the cast­le lord, threw a ser­vant off a cliff becau­se the ser­vant, in pro­tec­ting his child, kil­led Sti­bo­r’s favo­ri­te dog. The ser­vant, fal­ling from the cliff, shou­ted that they would meet again wit­hin a year and a day. Exact­ly at that time, the cast­le lord was stung in the eye by a gadf­ly, and he fell blind into the abyss (val​ka​.cz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie

Pruské

Hits: 2260

Prus­ké leží na pra­vom bre­hu rie­ky Váh v nad­mor­skej výš­ke 252 met­rov nad morom. Tečie cez neho Pod­hrad­ský potok. Obec je od seve­ru obklo­pe­ná Bie­ly­mi Kar­pat­mi. Súčas­ťou obce sú miest­ne čas­ti Pod­va­žie a Sav­či­na. Prus­ké je cen­trál­nou obcou mik­ro­re­gi­ó­nu Zdro­je Bie­lych Kar­pát (obecp​rus​ke​.sk). Na plo­che 12.93 km2 tu žije 2283 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1221 (obecp​rus​ke​.sk). Nachá­dza sa tu fran­tiš­kán­sky kláš­tor, rene­sanč­ný kaš­tieľ s anglic­kým par­kom, pôso­bil tu spi­so­va­teľ Hugo­lín Mar­tin Gav­lo­vič, ras­tú tu 700 roč­né tisy (Viliam Cíbik). Sme­rom na východ v minu­los­ti exis­to­va­la neďa­le­ko od Prus­ké­ho osa­da Výčap, resp. Výča­py (obecp​rus​ke​.sk). Obec pat­ri­la pod pan­stvo Vrša­tec (obecp​rus​ke​.sk). V stre­do­ve­kých lis­ti­nách Prus­ké býva­lo ozna­čo­va­né ako mes­teč­ko, kto­ré malo prá­vo konať päť­krát do roka dobyt­čie i výklad­né jar­mo­ky. V obci sa nachá­dza Kos­tol svä­té­ho Pet­ra a Pav­la z roku 1780 a Kapl­n­ka svä­té­ho Jura­ja z roku 1642. V minu­los­ti tu stá­la aj syna­gó­ga, kto­rá schát­ra­la po roku 1945 a bola zbú­ra­ná. 700 roč­né tri tisy ras­tú vo far­skej záh­ra­de a sú chrá­ne­nou kul­túr­nou pamiat­kou (Wiki­pe­dia). Upro­stred leta sa v Prus­kom koná bežec­ké podu­ja­tie Hor­ský kros Prus­ké – Vrša­tec (obecp​rus​ke​.sk).


Prus­ké is loca­ted on the right bank of the Váh River at an ele­va­ti­on of 252 meters abo­ve sea level. The Pod­hrad­ský stre­am flo­ws through it. The vil­la­ge is sur­roun­ded by the Whi­te Car­pat­hians from the north. The local parts of Pod­va­žie and Sav­či­na are integ­ral parts of the muni­ci­pa­li­ty. Prus­ké ser­ves as the cen­tral vil­la­ge of the Zdro­je Bie­lych Kar­pát mic­ro­re­gi­on (obecp​rus​ke​.sk). With an area of 12.93 km², the vil­la­ge is home to 2,283 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1221 (obecp​rus​ke​.sk). The vil­la­ge is home to a Fran­cis­can monas­te­ry, a Renais­san­ce cast­le with an English park, and it was a resi­den­ce of the wri­ter Hugo­lín Mar­tin Gav­lo­vič. The area also boasts 700-​year-​old yews (Viliam Cíbik). In the past, towards the east, the­re was a sett­le­ment cal­led Výčap or Výča­py near Prus­ké (obecp​rus​ke​.sk). The vil­la­ge was under the juris­dic­ti­on of Vrša­tec (obecp​rus​ke​.sk). In medie­val docu­ments, Prus­ké was refer­red to as a small town with the right to orga­ni­ze catt­le and tra­de fairs five times a year. The vil­la­ge is home to the Church of Saints Peter and Paul, built in 1780, and the Cha­pel of Saint Geor­ge from 1642. The­re used to be a syna­go­gue in the vil­la­ge, which dete­ri­ora­ted after 1945 and was sub­se­qu­en­tly demo­lis­hed. The 700-​year-​old yews in the parish gar­den are pro­tec­ted as a cul­tu­ral monu­ment (Wiki­pe­dia). In the midd­le of sum­mer, Prus­ké hosts a trail run­ning event, the Moun­tain Cross Prus­ké – Vrša­tec (obecp​rus​ke​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post