Hits: 1580

Vrša­tec sa nachá­dza nad Vršat­ským Podhradím. 

Vršat­ské brad­lá sú mohut­ným vápen­co­vým masí­vom, vidi­teľ­né sú z veľ­kej vzdia­le­nos­ti. Nad obcou sa nachá­dza aj hrad Vrša­tec. Už v roku 1244 sa spo­mí­na Vrša­tec (tren​cin​.sk). Vršat­ské brad­lá sú význam­ná geolo­gic­ká a pale­on­to­lo­gic­ká loka­li­ta. Nachá­dza sa tu veľ­ké množ­stvo fosí­lii plyt­ké­ho aj hlbo­ké­ho jur­ské­ho a krie­do­vé­ho mora, amo­ni­tybelem­ni­tyľali­ov­kylas­túr­ni­ky posi­do­nia a mik­ro­fo­sí­lie fora­mi­ni­fe­ryrádi­ola­rieprvo­ky cal­pi­one­la (Mory­co­wa, Mišík, 2005). Vysky­tu­jú sa tu vzác­ne motý­le: Par­nas­sius apol­lo, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Papi­lio macha­on, Aglia tau. chro­bák Rosa­lia alpi­na (Wiki­pe­dia). Vršat­ské brad­lá sú prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou (envi​ro​por​tal​.sk). Sú naj­vý­raz­nej­ším a naj­vyš­ším skal­ným brad­lo­vým hre­be­ňom na Slo­ven­sku (550830 met­rov nad morom). Vápen­co­vý masív pochá­dza z jury (spoz​naj​.eu).

Naj­star­šie pozos­tat­ky prí­tom­nos­ti ľudí v tej­to loka­li­te sú z mlad­šej až nesko­rej doby kamen­nej. Našli sa tu kamen­né nástro­je na Chme­ľo­vej a v sed­le medzi Bie­lym Vrchom a Die­lom. Výraz­nej­šie osíd­le­nie je dato­va­né z nesko­rou dobou bron­zo­vou, s ľuď­mi lužic­kých popol­ni­co­vých polí. Pre­ja­vo­va­li sa poh­re­bis­ka­mi a žia­ro­vý­mi hrob­mi, nie­ke­dy pre­kry­tý­mi mohy­la­mi. Vyskyt­li sa aj sto­py síd­lis­ka. Neskor­šie osíd­le­nie už je o púchov­skej kul­tú­re. Výraz­né sto­py zane­cha­li slo­van­skí pred­ko­via, v loka­li­te Medzis­ka­lie sa našli želez­né pred­me­ty z 9. až počiat­ku 10. sto­ro­čia – kosa, kro­jid­lo, rad­li­ca, moty­ky, náko­vy, klieš­te, vrták, oboj­ruč­né nože, seke­ry. V prie­be­hu 13. sto­ro­čia sa začal sta­vať stre­do­ve­ký hrad. Už kon­com 13. sto­ro­čia sa dostal do rúk Matú­ša Čáka. Od roku 1396 pat­ril Cti­bo­ro­vi zo Cti­bo­ríc. Do záni­ku hra­du v roku 1707 vys­trie­dal mno­hých majiteľov.


Vrša­tec is loca­ted abo­ve Vršat­ské Podhradie.

The Vršat­ské Brad­lá are a mas­si­ve limes­to­ne for­ma­ti­on, visib­le from a gre­at dis­tan­ce. Abo­ve the vil­la­ge stands the Vrša­tec Cast­le. Vrša­tec has been men­ti­oned as ear­ly as 1244 (tren​cin​.sk). The Vršat­ské Brad­lá are a sig­ni­fi­cant geolo­gi­cal and pale­on­to­lo­gi­cal site. It con­tains a lar­ge num­ber of fos­sils from both shal­low and deep Juras­sic and Cre­ta­ce­ous seas, inc­lu­ding ammo­ni­tes, belem­ni­tes, oys­ters, posi­do­nia, and mic­ro­fos­sils such as fora­mi­ni­fe­ra, radi­ola­ria, and cal­pi­onel­la pro­tists (Mory­co­wa, Mišík, 2005). Rare but­terf­lies inha­bit the area: Par­nas­sius apol­lo, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Papi­lio macha­on, Aglia tau, and the beet­le Rosa­lia alpi­na (Wiki­pe­dia). The Vršat­ské Brad­lá are a natu­re reser­ve (envi​ro​por​tal​.sk). They cons­ti­tu­te the most pro­mi­nent and hig­hest roc­ky rid­ge in Slo­va­kia (550830 meters abo­ve sea level). The limes­to­ne mas­sif ori­gi­na­tes from the Juras­sic peri­od (spoz​naj​.eu).

The oldest tra­ces of human pre­sen­ce in this area date back to the late Neolit­hic and ear­ly Bron­ze Age. Sto­ne tools have been found on Chme­ľo­vá and in the sadd­le bet­we­en Bie­ly Vrch and Diel. More sig­ni­fi­cant sett­le­ment is dated to the late Bron­ze Age, with peop­le of the Lusa­tian urn­field cul­tu­re. They left behind burial sites and cre­ma­ti­on gra­ves, some­ti­mes cove­red with mounds. Tra­ces of sett­le­ments have also been found. Later sett­le­ments belo­ng to the Púchov cul­tu­re. Sla­vic ances­tors left sig­ni­fi­cant tra­ces, with iron objects found in the Medzis­ka­lie site dating from the 9th to the ear­ly 10th cen­tu­ry – scyt­hes, she­ars, rakes, hoes, sic­kles, tongs, drills, double-​edged kni­ves, and axes. The cons­truc­ti­on of the medie­val cast­le began in the 13th cen­tu­ry. By the end of the 13th cen­tu­ry, it came into the hands of Matúš Čák. From 1396, it belo­n­ged to Cti­bor of Cti­bo­ri­ce. Until its demi­se in 1707, the cast­le chan­ged hands many times.


Odka­zy

Lite­ra­tú­ra

Mory­co­wa Ezbie­ta & Mišík Milan, 2005. Upper Juras­sic shallow-​watter scle­rac­ti­nian coral from the Pie­ni­ny Klip­pen Belt (Wes­tern Car­pat­hians, Slo­va­kia). Geolo­gi­ca Car­pat­hi­ca, octo­ber 2005, 56, 5, pp. 415432

Use Facebook to Comment on this Post