2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Krajina, Obce, Považské, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie

Vršatec

skala
Hits: 1651

Vrša­tec sa nachá­dza nad Vršat­ským Podhradím. 

Vršat­ské brad­lá sú mohut­ným vápen­co­vým masí­vom, vidi­teľ­né sú z veľ­kej vzdia­le­nos­ti. Nad obcou sa nachá­dza aj hrad Vrša­tec. Už v roku 1244 sa spo­mí­na Vrša­tec (tren​cin​.sk). Vršat­ské brad­lá sú význam­ná geolo­gic­ká a pale­on­to­lo­gic­ká loka­li­ta. Nachá­dza sa tu veľ­ké množ­stvo fosí­lii plyt­ké­ho aj hlbo­ké­ho jur­ské­ho a krie­do­vé­ho mora, amo­ni­ty, belem­ni­ty, ľali­ov­ky, las­túr­ni­ky posi­do­nia a mik­ro­fo­sí­lie fora­mi­ni­fe­ry, rádi­ola­rie, prvo­ky cal­pi­one­la (Mory­co­wa, Mišík, 2005). Vysky­tu­jú sa tu vzác­ne motý­le: Par­nas­sius apol­lo, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Papi­lio macha­on, Aglia tau. chro­bák Rosa­lia alpi­na (Wiki­pe­dia). Vršat­ské brad­lá sú prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou (envi​ro​por​tal​.sk). Sú naj­vý­raz­nej­ším a naj­vyš­ším skal­ným brad­lo­vým hre­be­ňom na Slo­ven­sku (550 – 830 met­rov nad morom). Vápen­co­vý masív pochá­dza z jury (spoz​naj​.eu).

Naj­star­šie pozos­tat­ky prí­tom­nos­ti ľudí v tej­to loka­li­te sú z mlad­šej až nesko­rej doby kamen­nej. Našli sa tu kamen­né nástro­je na Chme­ľo­vej a v sed­le medzi Bie­lym Vrchom a Die­lom. Výraz­nej­šie osíd­le­nie je dato­va­né z nesko­rou dobou bron­zo­vou, s ľuď­mi lužic­kých popol­ni­co­vých polí. Pre­ja­vo­va­li sa poh­re­bis­ka­mi a žia­ro­vý­mi hrob­mi, nie­ke­dy pre­kry­tý­mi mohy­la­mi. Vyskyt­li sa aj sto­py síd­lis­ka. Neskor­šie osíd­le­nie už je o púchov­skej kul­tú­re. Výraz­né sto­py zane­cha­li slo­van­skí pred­ko­via, v loka­li­te Medzis­ka­lie sa našli želez­né pred­me­ty z 9. až počiat­ku 10. sto­ro­čia – kosa, kro­jid­lo, rad­li­ca, moty­ky, náko­vy, klieš­te, vrták, oboj­ruč­né nože, seke­ry. V prie­be­hu 13. sto­ro­čia sa začal sta­vať stre­do­ve­ký hrad. Už kon­com 13. sto­ro­čia sa dostal do rúk Matú­ša Čáka. Od roku 1396 pat­ril Cti­bo­ro­vi zo Cti­bo­ríc. Do záni­ku hra­du v roku 1707 vys­trie­dal mno­hých majiteľov.

Vrša­tec is loca­ted abo­ve Vršat­ské Podhradie.

The Vršat­ské Brad­lá are a mas­si­ve limes­to­ne for­ma­ti­on, visib­le from a gre­at dis­tan­ce. Abo­ve the vil­la­ge stands the Vrša­tec Cast­le. Vrša­tec has been men­ti­oned as ear­ly as 1244 (tren​cin​.sk). The Vršat­ské Brad­lá are a sig­ni­fi­cant geolo­gi­cal and pale­on­to­lo­gi­cal site. It con­tains a lar­ge num­ber of fos­sils from both shal­low and deep Juras­sic and Cre­ta­ce­ous seas, inc­lu­ding ammo­ni­tes, belem­ni­tes, oys­ters, posi­do­nia, and mic­ro­fos­sils such as fora­mi­ni­fe­ra, radi­ola­ria, and cal­pi­onel­la pro­tists (Mory­co­wa, Mišík, 2005). Rare but­terf­lies inha­bit the area: Par­nas­sius apol­lo, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Papi­lio macha­on, Aglia tau, and the beet­le Rosa­lia alpi­na (Wiki­pe­dia). The Vršat­ské Brad­lá are a natu­re reser­ve (envi​ro​por​tal​.sk). They cons­ti­tu­te the most pro­mi­nent and hig­hest roc­ky rid­ge in Slo­va­kia (550 – 830 meters abo­ve sea level). The limes­to­ne mas­sif ori­gi­na­tes from the Juras­sic peri­od (spoz​naj​.eu).

The oldest tra­ces of human pre­sen­ce in this area date back to the late Neolit­hic and ear­ly Bron­ze Age. Sto­ne tools have been found on Chme­ľo­vá and in the sadd­le bet­we­en Bie­ly Vrch and Diel. More sig­ni­fi­cant sett­le­ment is dated to the late Bron­ze Age, with peop­le of the Lusa­tian urn­field cul­tu­re. They left behind burial sites and cre­ma­ti­on gra­ves, some­ti­mes cove­red with mounds. Tra­ces of sett­le­ments have also been found. Later sett­le­ments belo­ng to the Púchov cul­tu­re. Sla­vic ances­tors left sig­ni­fi­cant tra­ces, with iron objects found in the Medzis­ka­lie site dating from the 9th to the ear­ly 10th cen­tu­ry – scyt­hes, she­ars, rakes, hoes, sic­kles, tongs, drills, double-​edged kni­ves, and axes. The cons­truc­ti­on of the medie­val cast­le began in the 13th cen­tu­ry. By the end of the 13th cen­tu­ry, it came into the hands of Matúš Čák. From 1396, it belo­n­ged to Cti­bor of Cti­bo­ri­ce. Until its demi­se in 1707, the cast­le chan­ged hands many times.

Odka­zy

Lite­ra­tú­ra

Mory­co­wa Ezbie­ta & Mišík Milan, 2005. Upper Juras­sic shallow-​watter scle­rac­ti­nian coral from the Pie­ni­ny Klip­pen Belt (Wes­tern Car­pat­hians, Slo­va­kia). Geolo­gi­ca Car­pat­hi­ca, octo­ber 2005, 56, 5, pp. 415- 432

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Myjava, Neživé, Pamätníky, Slovenská krajina, Stavby

Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle

skala
Hits: 4087

Myš­lien­ka mies­ta, hro­bu a pom­ní­ka Mila­na Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka je mojím vlast­ným pre­ja­vom lás­ky a úcty k veľ­kej a svet­lej pamiat­ke na naše spo­loč­né sty­ky v det­stve. Vznik­la v prvej chví­li veľ­kej boles­ti nad tra­gic­kým osu­dom, vo chví­li, keď ho, len mŕt­ve­ho, obja­la oslo­bo­de­ná zem … Spo­je­ním roz­mer­ných hmôt spiš­ské­ho tra­ver­tí­nu oštie­pa­ných tupým hra­no­lom oce­le, pre­važ­ne bie­lej far­by, ostro zare­za­ných do pros­tej ináč nedot­knu­tej krá­sy prí­ro­dy a mies­ta, či v mod­ra­vom opa­re ran­ných hmiel, či na azú­ro­vej klen­be ďale­ké­ho hori­zon­tu roz­ja­sa­né­ho sln­kom, pokú­sil som sa vytvo­riť die­lo hod­né legen­dár­ne­ho živo­ta Šte­fá­ni­kov­ho plné­ho súzvu­ku, hrdin­stva, har­mó­nia a lás­ky (Dušan Jur­ko­vič)

Mohy­la sa zača­la sta­vať v roku 1927 (Zdroj: Pamät­ník). Pred­tým tu bol jed­no­du­chý hrob v tva­re krí­ža, v kto­rom bol pocho­va­ný Šte­fá­nik spo­lu s tro­ma talian­sky­mi vojak­mi len nie­koľ­ko dní po svo­jej smr­ti (bre​zo​va​.sk). Jed­né­ho z talian­skych voja­kov na žia­dosť rodi­ny v roku 1921 pre­viez­li do Talian­ska (obno​va​.sk). Talian­ski voja­ci: Aggius­ti Gab­rie­le, Man­ci­nel­li Scot­ti (pre­ve­ze­ný) a Mer­li­ni Umber­to. Mohy­la je z tra­ver­tí­nu zo Spiš­ských Vla­chov. Dove­ze­ných bolo 194 vagó­nov (mrs​te​fa​nik​.sk).

Mohy­la je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Pri­po­mí­na Mila­na Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka, rodá­ka z Koša­rísk, ved­ca, poli­ti­ka, dip­lo­ma­ta, pred­sta­vi­te­ľa zahra­nič­né­ho odbo­ja za prvej sve­to­vej voj­ny, člo­ve­ka kto­rý sa význam­ne podie­ľal na vzni­ku Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky (Zdroj: Pamät­ník). Šte­fá­nik sa naro­dil 21.7.1880 v Koša­ris­kách, zomrel 4.5.1919 (Pin­čí­ko­vá) pri letec­kom nešťas­tí v Iván­ke pri Duna­ji. Bol vojen­ský letec, astro­nóm, vedec, kto­rý stál pri zro­de novo­do­bej štát­nos­ti Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky. Vplý­val na európ­sku poli­ti­ku, s myš­lien­ka­mi, názor­mi aj čin­mi ho môže­me pova­žo­vať za prvé­ho ​“Euró­pa­na”. Pred­po­kla­dal, že nasta­ne har­mó­nia náro­dov v Euró­pe – euro­pe­i­zá­cia. Žil pod­ľa slov: Veriť, milo­vať, pra­co­vať. Jeho odkaz je dedič­stvom, kto­rým sme pris­pe­li k budo­va­niu moder­nej Euró­py (Pin­čí­ko­vá).

Mohy­la na Brad­le bola odha­le­ná 23.9.1928, jej auto­rom je Dušan Jur­ko­vič (Pin­čí­ko­vá). Brad­lo je vrch v Myjav­skej pahor­ka­ti­ne, týči sa do výš­ky 544 met­rov nad morom. Teles­né pozos­tat­ky Šte­fá­ni­ka sa nachá­dza­jú asi v hrob­ke v 10 met­ro­vej hĺb­ke pod vrcho­lom mohy­ly, spo­lu s ďal­ší­mi dvo­mi talian­mi. Dušan Jur­ko­vič pred­lo­žil po skon­če­ní dru­hej sve­to­vej voj­ny návrh na úpra­vu mohy­ly, aby roz­ší­ri­la svoj význam o pri­po­mien­ku pad­lých čes­ko­slo­ven­ských let­cov a legi­oná­rov, ale pro­jekt sa nere­a­li­zo­val. Rekon­štruk­cie sa mohy­la doč­ka­la až v roku 1989. Trva­la do roku 1996 (sme​.sk). Verej­nos­ti opäť sprí­stup­ne­ná bola 4.5.1996 (bre​zo​va​.sk). Vždy v máji sa kona­jú celo­ná­rod­né stret­nu­tia (sme​.sk). Sú vďa­kou a spo­mien­kou Slo­vá­koch, Čechov a iných Euró­pa­nov na skve­lé­ho Mila­na Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka (bre​zo​va​.sk). Celá stav­ba je posta­ve­ná z tra­ver­tí­no­vých blo­kov (wiki​pe​dia​.sk).

The idea of the pla­ce, tomb, and monu­ment of Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik is my own expres­si­on of love and res­pect for the gre­at and bright memo­ry of our sha­red child­ho­od con­nec­ti­ons. It ori­gi­na­ted in the first moment of gre­at pain over the tra­gic fate, at the moment when the libe­ra­ted land embra­ced him, life­less… By com­bi­ning mas­si­ve blocks of Spiš tra­ver­ti­ne split with a blunt ste­el chi­sel, pre­do­mi­nan­tly whi­te in color, sharp­ly cut into the sim­ple, other­wi­se untou­ched beau­ty of natu­re and the pla­ce, whet­her in the blu­ish haze of ear­ly hops, or on the azu­re vault of the dis­tant hori­zon illu­mi­na­ted by the sun, I attemp­ted to cre­a­te a work wort­hy of the legen­da­ry life of Šte­fá­nik, full of reso­nan­ce, hero­ism, har­mo­ny, and love (Dušan Jurkovič).

The mound cons­truc­ti­on began in 1927 (Sour­ce: Memo­rial). Befo­re that, the­re was a sim­ple cross-​shaped gra­ve whe­re Šte­fá­nik was buried with three Ita­lian sol­diers just a few days after his death (bre​zo​va​.sk). One of the Ita­lian sol­diers was tran­s­por­ted to Ita­ly in 1921 at the requ­est of the fami­ly (obno​va​.sk). The Ita­lian sol­diers were Aggius­ti Gab­rie­le, Man­ci­nel­li Scot­ti (tran­s­por­ted), and Mer­li­ni Umber­to. The mound is made of tra­ver­ti­ne from Spiš­ské Vla­chy, and 194 wagons of it were impor­ted (mrs​te​fa​nik​.sk).

The mound is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment, com­me­mo­ra­ting Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik, a nati­ve of Koša­ris­ká, a scien­tist, poli­ti­cian, dip­lo­mat, repre­sen­ta­ti­ve of fore­ign resis­tan­ce during World War I, a man who sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­ted to the cre­a­ti­on of the Cze­cho­slo­vak Repub­lic (Sour­ce: Memo­rial). Šte­fá­nik was born on July 21, 1880, in Koša­ris­ká, and pas­sed away on May 4, 1919 (Pin­čí­ko­vá) in an airp­la­ne acci­dent in Ivan­ka pri Duna­ji. He was a mili­ta­ry avia­tor, astro­no­mer, and scien­tist who pla­y­ed a cru­cial role in the estab­lish­ment of the modern Cze­cho­slo­vak sta­te. His influ­en­ce on Euro­pe­an poli­tics and his thoughts and acti­ons make him the first ​“Euro­pe­an.” He anti­ci­pa­ted the har­mo­ny of nati­ons in Euro­pe – Euro­pe­a­ni­za­ti­on. He lived by the words: Belie­ve, love, work. His lega­cy is a con­tri­bu­ti­on to buil­ding modern Euro­pe (Pin­čí­ko­vá).

The Brad­lo Mound was unve­i­led on Sep­tem­ber 23, 1928, and its aut­hor is Dušan Jur­ko­vič (Pin­čí­ko­vá). Brad­lo is a hill in the Myja­va Hills, rising to a height of 544 meters abo­ve sea level. Šte­fá­ni­k’s remains are loca­ted app­ro­xi­ma­te­ly in a tomb 10 meters below the sum­mit of the mound, along with two other Ita­lians. After the end of World War II, Dušan Jur­ko­vič pro­po­sed modi­fy­ing the mound to expand its sig­ni­fi­can­ce to com­me­mo­ra­te fal­len Cze­cho­slo­vak avia­tors and legi­ona­ries, but the pro­ject was not rea­li­zed. The recons­truc­ti­on of the mound took pla­ce in 1989 and las­ted until 1996 (sme​.sk). It was reope­ned to the pub­lic on May 4, 1996 (bre​zo​va​.sk). Nati­onal mee­tings take pla­ce eve­ry May (sme​.sk). It stands as a gra­ti­tu­de and memo­ry of Slo­vaks, Czechs, and other Euro­pe­ans for the remar­kab­le Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik (bre​zo​va​.sk). The enti­re struc­tu­re is built from tra­ver­ti­ne blocks (wiki​pe​dia​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Myjava, Slovenská krajina

Rodisko Milana Rastislava Štefánika – Košariská

skala
Hits: 2486

Koša­ris­ká sa nachá­dza neďa­le­ko od Bre­zo­vej pod Brad­lom. Je rodis­kom Milan Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka. Bol to výni­moč­ný vedec, dip­lo­mat a vojen­ský letec. Jeho otec Pavol Šte­fá­nik bol prvým fará­rom Koša­rísk a prvým fará­rom novo­vy­bu­do­va­nej pra­vo­sláv­nej cir­kvi v Košariskách.

Sú kopa­ni­čiar­skou oblas­ťou, pozos­tá­va z devia­tich usad­los­tí: U Šte­fov, Dol­né Koša­ris­ká, U Plač­kov, Hor­né Koša­ris­ká, U Mar­tin­kov, U Šin­de­lov, U Mos­ná­kov, U Trva­jov, Lopuš­ná (kosa​ris​ka​.sk). Ležia v nad­mor­skej výš­ke 349 met­rov nad morom na roz­hra­ní Malých Kar­pát a Myjav­skej pahor­ka­ti­ny. Na plo­che 11.53 km2 tu žije 436 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Hra­dis­ko Hrá­dok mal zrej­me v čase rím­skom stráž­nu fun­kciu. Oboh­na­ný pries­tor hra­dis­ka tvo­ril časť osa­dy, kto­rá bola prav­de­po­dob­ne pred­chod­com Koša­rísk, o čom sved­čia arche­olo­gic­ké nále­zy z haltš­tat­skej doby (szm​.com). Prvá písom­ná zmien­ka o obci pochá­dza z roku 1786 (Wiki­pe­dia). Koša­ris­ká s pri­ľah­lý­mi obca­mi pat­ri­li pod­dan­skej obci Bre­zo­vá a Čach­tic­ké­mu pan­stvu. Oby­va­te­lia sa veno­va­li väč­ši­nou pas­tier­stvu. Samos­tat­nou obcou sa Koša­ris­ká sta­li v roku 1786. V roku 1870 si zvo­li­li za prvé­ho fará­ra Pav­la Šte­fá­ni­ka z Kraj­né­ho, kto­rý bol otcom Mila­na Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka (kosa​ris​ka​.sk).

Koša­ris­ká is loca­ted near Bre­zo­vá pod Brad­lom. It is the birthp­la­ce of Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik, an excep­ti­onal scien­tist, dip­lo­mat, and mili­ta­ry avia­tor. His fat­her, Pavol Šte­fá­nik, was the first pas­tor of Koša­ris­ká and the inau­gu­ral pas­tor of the newly built Ort­ho­dox Church in Košariská.

It is a hil­ly regi­on con­sis­ting of nine sett­le­ments: U Šte­fov, Dol­né Koša­ris­ká, U Plač­kov, Hor­né Koša­ris­ká, U Mar­tin­kov, U Šin­de­lov, U Mos­ná­kov, U Trva­jov, Lopuš­ná (kosa​ris​ka​.sk). Situ­ated at an alti­tu­de of 349 meters abo­ve sea level on the bor­der of the Small Car­pat­hians and the Myja­va Hills, the area covers 11.53 km² with a popu­la­ti­on of 436 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The Hrá­dok hill­fort like­ly ser­ved as a watch­to­wer during Roman times. The enc­lo­sed area of the hill­fort cons­ti­tu­ted part of a sett­le­ment, which was pro­bab­ly a pre­de­ces­sor to Koša­ris­ká, as evi­den­ced by archa­e­olo­gi­cal fin­dings from the Halls­tatt peri­od (szm​.com). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1786 (Wiki­pe­dia). Koša­ris­ká, along with adja­cent vil­la­ges, belo­n­ged to the Bre­zo­vá muni­ci­pa­li­ty and the Čach­ti­ce esta­te. The inha­bi­tants were main­ly invol­ved in shep­her­ding. Koša­ris­ká beca­me an inde­pen­dent muni­ci­pa­li­ty in 1786. In 1870, they elec­ted Pavel Šte­fá­nik from Kraj­né as the­ir first pas­tor, who was the fat­her of Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik (kosa​ris​ka​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post