Tento príspevok zaznel na konferencii GIS Slovakia 2026.
Zmena klímy predstavuje jednu z najväčších environmentálnych a spoločenských výziev 21. storočia. Jej prejavy sa na Slovensku ukazujú najmä v raste priemernej ročnej teploty vzduchu, častejšom výskyte teplotne nadnormálnych rokov, náraste frekvencie vĺn horúčav, zmenách priestorového a časového rozloženia zrážok, úbytku snehovej pokrývky a intenzívnejších obdobiach sucha. Podľa údajov prezentovaných v príspevku sa priemerná ročná teplota vzduchu na Slovensku v období 1881 – 2021 zvýšila približne o 1,8 až 2 °C a teplotné extrémy už majú merateľné dopady aj na úmrtnosť obyvateľstva.
Príspevok Renáty Farkas sa zameral na hodnotenie klimatických rizík v mestách Slovenskej republiky. Mestá sú v tomto kontexte mimoriadne dôležité, pretože koncentrujú obyvateľstvo, ekonomické aktivity, infraštruktúru, inštitúcie aj kultúrne a materiálne hodnoty. Zároveň sú však zraniteľnejšie v dôsledku fyzických vlastností urbanizovaného prostredia. Zastavané plochy, nepriepustné povrchy, zmenený vodný režim, dopravná a technická infraštruktúra či obmedzený podiel vegetácie môžu zosilňovať dopady klimatických extrémov. Dôležitým prejavom sú aj mestské tepelné ostrovy, ktorého intenzita bola v slovenských mestách dokumentovaná v ročnom priemere aj pri konkrétnych meraniach v Bratislave, Trnave a Žiline.
Základom prezentovaného hodnotenia bolo ďalšie rozvinutie výsledkov hodnotenia Inštitútu environmentálnej politiky. Autorka sa zamerala na urbánny priestor Slovenska, sledovala geografické aspekty distribúcie klimatického rizika, zostavila rebríčky miest podľa stupňov a indexov klimatického ohrozenia, identifikovala najviac a najmenej ohrozené mestá pri jednotlivých dopadoch a vytvorila syntetický pohľad na klimatické riziko slovenských miest. Výsledkom je aj typológia miest podľa súhrnných stupňov ohrozenia. Hodnotenie sa sústreďovalo na tri hlavné skupiny klimatických rizík: extrémne horúčavy, sucho a extrémne zrážky. Išlo o kombinované vyhodnotenie v podobe kumulatívneho klimatického rizika. Tento prístup je dôležitý preto, že mestá nemusia byť ohrozené iba jedným typom dopadu. Niektoré územia môžu byť výrazne zasiahnuté horúčavami a suchom, iné extrémnymi zrážkami, ďalšie kombináciou viacerých rizík. Práve kombinácia rizík vytvára celkový obraz klimatickej zraniteľnosti mestského priestoru.
Metodika hodnotenia pracovala s viacerými skupinami indikátorov. Prvou skupinou boli klimatické hrozby, napríklad budúce extrémne horúčavy podľa klimatickej a zdravotníckej definície, tropické dni, tropické noci, budúce sucho, index sucha SPEI, budúce extrémne zrážky a súčasné extrémne zrážky. Druhou skupinou boli socio-demografické ukazovatele, napríklad hustota zaľudnenia, podiel detí do štyroch rokov, seniorov nad 70 rokov, miera nezamestnanosti, príjem obce na obyvateľa, dostupnosť nemocnice, pripojenie obyvateľov na vodovod či podiel koncentrovaných rómskych komunít. Treťou skupinou boli charakteristiky fyzického prostredia, teda podiel stromovej pokrývky, nepriepustných povrchov, trávnatých porastov, vodných plôch, poľnohospodárskej pôdy, chránených území, erózne riziko a index nestabilnej pôdy. Dôležité je, že indikátory neboli použité rovnako pre všetky riziká. Napríklad tropické dni a tropické noci vstupovali najmä do hodnotenia extrémnych horúčav, index sucha SPEI do hodnotenia sucha a indikátory extrémnych zrážok do hodnotenia zrážkového rizika. Niektoré socio-demografické ukazovatele, ako hustota zaľudnenia, deti, seniori, nezamestnanosť či príjem obce, boli relevantné pre všetky tri skupiny rizík. To umožnilo zachytiť nielen samotnú klimatickú hrozbu, ale aj spoločenskú citlivosť a rozdielnu schopnosť miest vyrovnávať sa s dopadmi klimatickej zmeny.
Výsledky ukázali výrazné priestorové rozdiely medzi slovenskými mestami. Pri extrémnych horúčavách sa medzi najviac ohrozenými mestami a mestskými časťami objavili napríklad Štúrovo, Bratislava-Karlova Ves, Hurbanovo, Bratislava-Staré Mesto, Nesvady, Nové Zámky, Komárno, Šurany, Želiezovce, Kolárovo, Šaľa, Bratislava-Petržalka a viaceré ďalšie mestské časti Bratislavy. Naopak, medzi najmenej ohrozené patrili najmä mestá severného a horského Slovenska, napríklad Čadca, Dolný Kubín, Námestovo, Trstená, Vysoké Tatry, Ružomberok, Tvrdošín, Martin či Turzovka. Pri riziku sucha sa najvyššie umiestnili najmä mestá a mestské časti na juhozápade Slovenska a v nížinných oblastiach. Medzi najviac ohrozenými boli Bratislava-Vrakuňa, Leopoldov, Bratislava-Ružinov, Bratislava-Podunajské Biskupice, Trnava, Nitra, Hurbanovo, Bratislava-Vajnory, Bratislava-Čunovo, Šamorín, Komárno, Nesvady, Senec, Sereď, Bratislava-Petržalka či Piešťany. Najnižší stupeň rizika sucha mali najmä mestá severného Slovenska a horských oblastí, napríklad Námestovo, Dolný Kubín, Vysoké Tatry, Trstená, Krásno nad Kysucou, Medzilaborce, Stará Turá, Čadca, Tvrdošín, Turany a Ružomberok.
Odlišný priestorový vzorec sa objavil pri extrémnych zrážkach. Medzi mestá s najvyšším stupňom rizika patrili Vysoké Tatry, Turany, Handlová, Dolný Kubín, Tvrdošín, Krásno nad Kysucou, Kremnica, Nová Baňa, Medzilaborce, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Snina, Banská Bystrica, Dobšiná, Skalica či Púchov. To naznačuje, že riziko extrémnych zrážok má iné geografické rozloženie než riziko horúčav a sucha. V prípade zrážok sa významne prejavuje reliéf, regionálne klimatické podmienky a poloha miest voči horským a podhorským oblastiam.
Syntetickým výstupom prezentácie bolo hodnotenie kumulatívneho klimatického rizika, teda súhrnného ohrozenia miest na zmenu klímy. V tomto hodnotení sa kombinovali stupne ohrozenia horúčavami, suchom a extrémnymi zrážkami. Najvyššie kumulatívne riziko vykázali najmä Veľký Krtíš, Lučenec, Holíč, Bratislava-Devínska Nová Ves, Bratislava-Dúbravka, Sládkovičovo, Gbely, Šaštín-Stráže, Nová Baňa, Hurbanovo, Nesvady, Nové Zámky, Šurany, Kolárovo a ďalšie mestá či mestské časti. Významné zastúpenie Bratislavy v tejto skupine ukazuje, že hlavné mesto nie je ohrozené iba jedným klimatickým javom, ale viacerými rizikami naraz. Naopak, medzi mestami s najnižším súhrnným stupňom klimatického rizika sa objavili najmä Trstená, Spišská Belá, Námestovo, Podolínec, Ružomberok, Spišské Podhradie, Liptovský Hrádok, Svit, Martin, Vrútky, Stará Ľubovňa, Liptovský Mikuláš, Bardejov, Kežmarok, Levoča a Poprad. Tieto mestá však nemožno chápať ako územia bez klimatického rizika. Skôr ide o mestá, ktoré v rámci použitej metodiky dosahujú nižší súhrnný stupeň ohrozenia v porovnaní s ostatnými mestami Slovenska. Aj v ich prípade môžu byť niektoré čiastkové riziká významné, napríklad extrémne zrážky alebo lokálne špecifiká súvisiace s reliéfom.
Význam prezentovaného hodnotenia spočíva v tom, že ponúka celoštátny, porovnateľný a priestorovo interpretovateľný pohľad na klimatické riziká slovenských miest. Nejde iba o mapu, ale o analytický rámec, ktorý umožňuje porovnávať mestá, identifikovať ich dominantné riziká a odlíšiť územia, kde prevládajú horúčavy a sucho, od území, kde je významnejšie riziko extrémnych zrážok. Takéto poznatky sú využiteľné pre akademickú obec, samosprávy, urbanistov, plánovačov aj tvorcov adaptačných politík. Prezentácia zároveň pripomína, že efektívne riadenie klimatických rizík si vyžaduje podrobné vedecké poznatky o miestnych špecifikách. Celoštátne hodnotenie preto nemožno chápať ako definitívny opis každej lokálnej situácie, ale ako podporný nástroj, ktorý umožňuje systematicky porovnávať mestá, identifikovať dominantné riziká a odhaliť širšie priestorové vzorce.
Príspevok Renáty Farkas ukázal, že hodnotenie klimatických rizík v mestách Slovenskej republiky je dôležitou súčasťou adaptačného plánovania. Prepája klimatické dáta, socio-demografické charakteristiky, vlastnosti fyzického prostredia a priestorovú analýzu do jedného hodnotiaceho rámca. Jeho najväčšou hodnotou je schopnosť premeniť komplexné údaje o zmene klímy na zrozumiteľný obraz o tom, ktoré mestá sú ohrozené najviac, aké riziká v nich dominujú a kde by mali samosprávy a štát cielene sústrediť adaptačné opatrenia.
- Prezentácia, ktorá odznela na konferencii GIS Slovakia 2026
- https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S2212095525002779?via%3Dihub
Climate change represents one of the greatest environmental and societal challenges of the 21st century. In Slovakia, its manifestations are evident mainly in the increase in mean annual air temperature, the more frequent occurrence of anomalously warm years, the growing frequency of heatwaves, changes in the spatial and temporal distribution of precipitation, declining snow cover and more intense periods of drought. According to the data presented in the contribution, the mean annual air temperature in Slovakia increased by approximately 1.8 to 2 °C between 1881 and 2021, while temperature extremes already have measurable impacts on population mortality.
The contribution by Renáta Farkas focused on the assessment of climate risks in cities of the Slovak Republic. Cities are particularly important in this context because they concentrate population, economic activities, infrastructure, institutions, and cultural and material assets. At the same time, however, they are more vulnerable because of the physical characteristics of the urbanised environment. Built-up areas, impervious surfaces, altered water regimes, transport and technical infrastructure, and a limited share of vegetation can intensify the impacts of climate extremes. An important manifestation is also the urban heat island effect, whose intensity has been documented in Slovak cities both in annual averages and through specific measurements in Bratislava, Trnava and Žilina.
The presented assessment was based on a further development of the results of an evaluation carried out by the Institute for Environmental Policy. The author focused on the urban areas of Slovakia, examined the geographical aspects of climate-risk distribution, compiled rankings of cities according to levels and indices of climate hazard, identified the most and least threatened cities for individual impacts and created a synthetic view of climate risk in Slovak cities. The resulting outputs also include a typology of cities based on overall hazard levels. The assessment focused on three main groups of climate risks: extreme heat, drought and extreme precipitation. These were evaluated jointly in the form of cumulative climate risk. This approach is important because cities do not necessarily face only one type of impact. Some areas may be strongly affected by heat and drought, others by extreme precipitation, and still others by a combination of several risks. It is precisely this combination of risks that creates the overall picture of climate vulnerability in urban areas.
The assessment methodology worked with several groups of indicators. The first group consisted of climate hazards, including future extreme heat according to climatic and health-related definitions, tropical days, tropical nights, future drought, the SPEI drought index, future extreme precipitation and current extreme precipitation. The second group comprised socio-demographic indicators, such as population density, the proportion of children under four years of age, the proportion of people over 70, unemployment rate, municipal income per capita, accessibility of hospitals, the proportion of residents connected to public water supply systems and the share of concentrated Roma communities. The third group consisted of characteristics of the physical environment, including the proportion of tree canopy, impervious surfaces, grassland, water bodies, agricultural land and protected areas, as well as erosion risk and an unstable soil index. Importantly, the indicators were not applied identically to all risks. Tropical days and tropical nights, for example, contributed primarily to the assessment of extreme heat, the SPEI drought index to the assessment of drought, and extreme precipitation indicators to the assessment of precipitation-related risk. Some socio-demographic indicators, such as population density, the proportion of children and older people, unemployment and municipal income, were relevant to all three risk groups. This made it possible to capture not only the climate hazard itself, but also social sensitivity and differences in the ability of cities to cope with the impacts of climate change.
The results revealed substantial spatial differences among Slovak cities. In the case of extreme heat, the most threatened cities and city districts included Štúrovo, Bratislava-Karlova Ves, Hurbanovo, Bratislava-Staré Mesto, Nesvady, Nové Zámky, Komárno, Šurany, Želiezovce, Kolárovo, Šaľa, Bratislava-Petržalka and several other districts of Bratislava. By contrast, the least threatened cities were predominantly located in northern and mountainous Slovakia, including Čadca, Dolný Kubín, Námestovo, Trstená, Vysoké Tatry, Ružomberok, Tvrdošín, Martin and Turzovka.
In terms of drought risk, the highest positions were occupied mainly by cities and city districts in south-western Slovakia and lowland areas. Among the most threatened were Bratislava-Vrakuňa, Leopoldov, Bratislava-Ružinov, Bratislava-Podunajské Biskupice, Trnava, Nitra, Hurbanovo, Bratislava-Vajnory, Bratislava-Čunovo, Šamorín, Komárno, Nesvady, Senec, Sereď, Bratislava-Petržalka and Piešťany. The lowest levels of drought risk were mainly found in cities of northern Slovakia and mountainous areas, such as Námestovo, Dolný Kubín, Vysoké Tatry, Trstená, Krásno nad Kysucou, Medzilaborce, Stará Turá, Čadca, Tvrdošín, Turany and Ružomberok.
A different spatial pattern emerged in the case of extreme precipitation. Cities with the highest risk level included Vysoké Tatry, Turany, Handlová, Dolný Kubín, Tvrdošín, Krásno nad Kysucou, Kremnica, Nová Baňa, Medzilaborce, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Snina, Banská Bystrica, Dobšiná, Skalica and Púchov. This indicates that the risk of extreme precipitation has a different geographical distribution from the risks of heat and drought. In the case of precipitation, relief, regional climatic conditions and the position of cities relative to mountainous and foothill areas play a significant role.
The synthetic output of the presentation was an assessment of cumulative climate risk, representing the overall exposure of cities to climate change. This assessment combined the hazard levels associated with heat, drought and extreme precipitation. The highest cumulative risk was recorded mainly in Veľký Krtíš, Lučenec, Holíč, Bratislava-Devínska Nová Ves, Bratislava-Dúbravka, Sládkovičovo, Gbely, Šaštín-Stráže, Nová Baňa, Hurbanovo, Nesvady, Nové Zámky, Šurany, Kolárovo and other cities and city districts. The significant representation of Bratislava in this group demonstrates that the capital is not threatened by only one climatic phenomenon, but by several risks simultaneously.
By contrast, the cities with the lowest overall level of climate risk included mainly Trstená, Spišská Belá, Námestovo, Podolínec, Ružomberok, Spišské Podhradie, Liptovský Hrádok, Svit, Martin, Vrútky, Stará Ľubovňa, Liptovský Mikuláš, Bardejov, Kežmarok, Levoča and Poprad. These cities should not, however, be understood as areas without climate risk. Rather, under the methodology applied, they achieve a lower overall level of hazard compared with other Slovak cities. Even in these cities, some individual risks may be significant, such as extreme precipitation or local factors associated with relief.
The significance of the presented assessment lies in the fact that it provides a nationwide, comparable and spatially interpretable perspective on climate risks in Slovak cities. It is not merely a map, but an analytical framework that makes it possible to compare cities, identify their dominant risks and distinguish areas where heat and drought prevail from those where the risk of extreme precipitation is more significant. Such findings are useful for the academic community, local governments, urban planners, spatial planners and adaptation-policy makers. The presentation also emphasised that effective climate-risk management requires detailed scientific knowledge of local conditions. A nationwide assessment therefore cannot be regarded as a definitive description of every local situation, but rather as a supporting tool that enables systematic comparison of cities, identification of dominant risks and recognition of broader spatial patterns.
Renáta Farkas’s contribution demonstrated that the assessment of climate risks in cities of the Slovak Republic is an important component of adaptation planning. It integrates climate data, socio-demographic characteristics, properties of the physical environment and spatial analysis within a single assessment framework. Its greatest value lies in its ability to transform complex climate-change data into a clear picture of which cities are most at risk, which hazards dominate within them and where local governments and the state should focus adaptation measures in a targeted manner.
